Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

8.2.2018 o 14:47 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2018 13:43 - 13:44 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Čiže ja budem reagovať na pána poslanca Mizíka. Ďakujem mu za jeho faktickú, vlastne za jeho vystúpenie, pardon, za jeho vystúpenie. Rešpektujem jeho názor aj jeho iný pohľad na veci, ako som ich prezentoval ja. Len je mi ľúto, že celý ten prejav, v ktorom som vysvetľoval rôzne veci týkajúce sa veta zriaďovateľa, zúžil na jediný problém, a to bola účasť verejnosti pri vypočutí kandidátov na funkciu riaditeľa školy. Okrem toho, aj keby tam prišli nejakí ľudia z verejnosti a mohli by to byť či rodičia, ale aj učitelia, žiaci, nemali by kompetenciu a ani právo zasahovať do rozhodnutia výberovej komisie, ktorá jediná zo zákona by mala právo voliť riaditeľa školy.
Čiže tie argumenty, ktoré ste používali, že by tam bol hluk, rámus, že by boli, že by vykrikovali, sa mi zdajú prehnané. Samozrejme, mohlo by dôjsť aj k takej situácii, ale v konečnom dôsledku rozhodnutie a zodpovednosť za vymenovanie riaditeľa by niesla rada školy a následne aj zriaďovateľ školy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 13:24 - 13:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, narušenie akejkoľvek krehkej rovnováhy spôsobuje následky, ktoré môžu byť malé, no aj fatálne. Nikdy tento stav nezostáva bez odozvy a bolo by naivné si myslieť, že práve mňa či nás sa to nedotkne, či mne sa to nestane. V spoločenskej či v prírodnej sfére sa vždy pohybujeme v krajných medziach a dôsledky pocíti veľké množstvo ľudí, tak ako sa to deje aj dnes. Riešenie problémov spojených s nastolením rovnováhy spôsobom zametania pod koberec, respektíve ututlania, ako je v našich končinách zvykom, sa nikdy nevypláca a vždy sa vracia ak bumerang späť. Uvedomenie si týchto skutočností a ich následné pomenovanie je prvým krokom k zmenám, ktoré nielen môžeme, ale musíme uskutočniť pre zabezpečenie existencie a rozvoja zdravej spoločnosti.
Toľko rozoberané a zároveň zaznávané školstvo je reálne vernou kópiou vývoja našej občianskej spoločnosti. Voláme síce po kvalite, ale sami ju vlastnými rozhodnutiami nepodporujeme. Voláme po lepšom a inovatívnejšom vzdelávaní, no to je stále len natrhnutý papierový tiger. Voláme po transparentnejšom a adresnom financovaní a lepšom riadení, ale dopúšťame svojvôľu a obchádzanie pravidiel. Toto všetko znásobuje len nedôveru a strach, ktorý je dobre živený zo všetkých možných zdrojov, a ten, ako vieme, paralyzuje. Najčastejšie tých, ktorí sú slušní a poctiví v tom, čo robia, vo vzťahoch, v ich postojoch, ale už nemajú silu a energiu sa postaviť tejto nerovnováhe, pretože s ňou každodenne bojujú.
Riadenie dnešnej školy je skutočne multiodborovým zamestnaním. Riaditeľ okrem pedagogických a odborných schopností i v predmete ktorý vyučuje, musí mať vedomosti, znalosti a zručností o psychológie, sociálnej komunikácie, práva, manažmentu, ekonomiky, personalistiky, technické a aj stavebné základy, keďže zriaďovateľ mu zázemie a odborné rady dnes už zväčša neposkytuje.
Riaditeľ by mal byť podľa súčasných požiadaviek aj kreatívny vizionár, ktorý dá perspektívu škole a tým aj miestnej komunite. Nájsť takého komplexného človeka je takmer zázrak a väčšina riaditeľov, keďže sú predovšetkým pedagógovia, sa učia takpovediac za pochodu s väčšími či menšími úspechmi. Rada školy, rozšírená o zástupcov školskej inšpekcie a okresného úradu alebo samosprávneho kraja, vystupuje pri hľadaní najvhodnejšie kandidáta do funkcie riaditeľa školy ako výberová komisia. Rada školy v zákone definovaná ako, citujem, "iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania", disponuje kompetenciou vybrať najvhodnejšieho kandidáta do funkcie riaditeľ školy, ale váha jej rozhodnutia nemá dostatočnú zákonnú oporu. Jej rozhodnutie je totiž stále len rozhodnutím iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu. A tým je daný priestor, aby sa nielen znevažovalo, ale aj manipulovalo rôznymi úkonmi pod rúškom demokratického a otvoreného prístupu zo strany zriaďovateľa, ako sú napríklad dotazníky po výberovom konaní a ešte pred samotným vymenovaním víťazného kandidáta pedagógom na škole, či chcú, aby bol práve tento človek riaditeľom ich školy. Či si myslia, že zodpovedá morálne a odborne požiadavkám na túto funkciu a podobne. Rozšírená rada školy ako výberová komisia vykonáva rozhodnutie vo verejnom záujme. Preto by malo byť toto rozhodnutie zákonne deklarované ako rozhodnutie pri výkone verejnej správy. A tým bol v tomto prípade aj definovaný význam a dôsledky takto vydaného rozhodnutia najmä smerom k zriaďovateľom, ale aj ktorýmkoľvek osobám, či inštitúciám, ktoré by toto rozhodnutie nechceli rešpektovať.
Na druhej strane je to aj záväzok pre výberové komisie, že ich správanie a konanie musí byť plne v súlade aj so zákonnými ustanoveniami súvisiacimi s verejnom správou a nie je v nich priestor na svojvôľu či rôzne nejaké praktiky, ktoré niektorí kandidáti využívali na ovplyvňovaní členov výberovej komisie pred samotným výberovým konaním. Takto nastaveným postavením výberovej komisie na funkciu riaditeľa dosiahneme tak žiadanú a potrebnú rovnováhu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zriaďovateľ, najčastejšie obec alebo samosprávny kraj, má okrem svojich zástupcov vo výberových komisiách na funkciu riaditeľa školy k dispozícii aj ďalší inštitút, ktorý môže ovplyvniť, kto bude viesť danú školu počas 5-ročného funkčného obdobia. Je ním právo veta, kde v prvom stupni rozhoduje o vymenovaní či nevymenovaní víťazného kandidáta starosta či primátor alebo predseda samosprávneho kraja, a až v druhom stupni rozhoduje zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Problémom nie je veto samotné, ale jeho výkon v prvom stupni, keďže individuálne subjektívne rozhodnutie jedného človeka nesie so sebou tieň pochybností či výhrady voči víťaznému kandidátovi na funkciu riaditeľa školy. Napokon sa vo väčšine prípadov preukáže, že tieto reálne podložené a následne aj deklarované pochybnosti a výhrady boli objektívne. Bohužiaľ, ako prax ukazuje, tento akt býva veľmi často motivovaný osobnou, ale aj politickou zaujatosťou predstaviteľa obce, mesta či kraja a tomu aj zodpovedajúcim nepostačujúcim a nekompetentným zdôvodnením nesúhlasu s vymenovaním víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy. Takto vydané rozhodnutie svojou podstatou deklaruje svojvôľu a nie objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov pre nevymenovanie do funkcie.
Jedným z navrhovaných krokov na zamedzenie práve tejto svojvôle je jednoznačné taxatívne zhrnutie dôvodov, pre ktorý daný kandidát nebol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy. Uvádzam nasledovné taxatívne navrhnuté dôvody: Členovia výberovej komisie nedostali riadne a včas, najneskôr však tri dni pred začatím výberového konania informácie o účastníkoch výberového konania v písomnej podobe. Výberová komisia rozhodovala v nesprávnom alebo v nedostatočnom zložení, kedy výberová komisia rozhoduje dvoma tretinami všetkých členov. Dodatočne vyšlo najavo, že víťazný kandidát zamlčal alebo nepravdivo uviedol informácie, ktoré sú podstatné pre účasť na výberovom konaní a následný výkon funkcie riaditeľa školy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli písomne zaznamenané jeho priestupky v riadení školy alebo výkone štátnej správy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli kontrolnou činnosťou štátnych orgánov, miestnych kontrolným orgánov alebo štátnej školskej inšpekcie zistené vážne nedostatky alebo porušenia zákonov, pričom za vážne nedostatky môžeme považovať tie, ktoré svojou závažnosťou spôsobili väčšiu škodu na majetku alebo na právach, alebo tie, ktoré boli takto označené kontrolným orgánom. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy bol po výberovom konaní právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej činnosti, alebo stratil spôsobilosť na právne úkony.
Tieto navrhované taxatívne dôvody nie sú pravdepodobne konečnými a len aplikačná prax ukáže, či je potrebné ich rozšíriť alebo zúžiť.
Ďalším krokom k rovnováhe, okrem už uvedených taxatívnych dôvodov na nevymenovanie víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy, je odstránenie subjektívneho rozhodovacieho prvku, ktorým je starosta, primátor alebo predseda VÚC a ponechanie možnosti rozhodnúť v danej veci kolektívnemu orgánu, čiže zastupiteľstvu. Návrh podá s povinnosťou dostatočného zákonného odôvodnenia starosta, primátor alebo predseda VÚC, ale o vetovaní vymenovania víťazného kandidáta rozhodne kolektívny orgán trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Takéto nastavenie zvýši dôveryhodnosť v demokratické inštitúty vo verejnej správe, ako aj zamedzí rôznym manipuláciám a nekalým praktikám.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ešte sa pozastaviť a ozrejmiť poslednú, no nie málo dôležitú skutočnosť spojenú s výberovým konaním do funkcie riaditeľa školy. Je ňou verejnosť a ústnosť, ktorá je nielen úzko spojená s naším súdnictvom, ale aj zásadným rovnovážnym demokratickým prvkom, ktorý zároveň slúži ako kontrola nad priebehom a výsledkom výkonu verejnej správy. Jedným z práv všetkých občanov členských krajín Európskej únie je aj právo na dobrú správu vecí verejných. Školy ako vzdelávacie a výchovné, ale aj osvetové inštitúcie majú svoje nezastupiteľné a významné miesto v každej komunite. Ich správa zverená v prvom stupni do rúk riaditeľa školy je mimoriadne dôležitá, pretože sa dotýka pomerne širokého spektra ľudí. Preto aj výber riaditeľa školy zvyčajne nebýva bez povšimnutia členov komunity. Ba práve naopak, teší sa živému záujmu. No vzhľadom na skutočnosť, že prezentácia kandidátov, ako aj vyhlasovanie výsledkov výberového konania prebieha za zatvorenými dverami, je terčom mnohých dohadov a s tým spojené nedôvery v priebeh výberového konania a objektivitu tej-ktorej výberovej komisie. Jednotliví kandidáti okrem toho, že predkladajú v písomnej podobe svoju víziu školy a návrhy a plány na zmenu, ktoré sú súčasťou podkladov pre výberové konanie, tieto aj počas výberového konania prezentujú a obhajujú, čím je naplnená zásada ústnosti daného konania. Jeho nerozlučnou súčasťou by však mala byť aj zásada verejnosti, čiže verejné vypočutie jednotlivých kandidátov, ich vízií, plánov, návrhov na zmeny, ako aj bezprostredné odpovede na otázky členov výberovej komisie pre všetkých, ktorí majú záujem. Tým sa zároveň umožní bezprostredná verejná kontrola nielen samotného priebehu vypočutia kandidátov, ale aj následne vyhlásenia výsledkov výberového konania. Výberová komisia tak verejne zhodnotí priebeh tohto konania, ako aj odôvodní výber víťazného kandidáta. Práve tým sa predíde pochybnostiam, a to nielen zo strany neúspešných kandidátov, ale aj verejnosti o objektivite a kompetentnosti výberovej komisie i výhradám voči priebehu samotného výberového konania. Takto sa vytvorí priestor na korektné a štandardné postupy pri realizácii výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Rovnako sa posilní dôvera v demokratické zásady a zaručí rovný prístup ku všetkým kandidátom na túto funkciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosiahnutie akejkoľvek rovnováhy je priam sizyfovská práca. Je to niečo, čo v skutočnosti nemá koniec, pretože sa objavia vždy nové a nové faktory, ktoré pôsobia na každú bytosť, prostredie či spoločenstvo. Vysvetľovať tu a na tomto mieste potrebu rovnováhy vo všetkých oblastiach nášho ľudského pôsobenia pri pohľade na celok je úplne zbytočné, pretože táto nutnosť je všetkým zrejmá. Chcem však z tohto miesta apelovať na vás, aby ste túto potrebu v školstve neopomínali, aby vlastné či stranícke potreby neboli povyšované nad tie spoločenské a ľudské. Aby sme o výchove a vzdelávaní nielen hovorili, ale ich aj reálne vykonávali so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s dôverou v reálne uskutočniteľnú demokraciu, rovnosť a ozajstnú zákonnosť a spravodlivosť. Pretože všade tam, kde pochopili, že práve investícia do vzdelávania je reálnou budúcnosťou krajiny a nebáli sa takých reformných krokov, aby túto investíciu dôkladne zabezpečili, všade tam vyhrali sami nad sebou i v konkurencii už teraz. A každý z nás chce pre deti lepší svet, pretože v končenom dôsledku raz budú o ňom i o nás rozhodovať práve ony.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

25.5.2018 13:17 - 13:22 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie veta zriaďovateľa taxatívnymi dôvodmi pre nevymenovanie riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, eliminácia individuálnych rozhodnutí zriaďovateľa pri rozhodovaní a o nevymenovaní riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, posilnenie postavenia výberovej komisie na pozíciu riaditeľa školy a zvýšenie dôveryhodnosti a transparentnosti výberových konaní na pozíciu riaditeľa školy.
Dovoľte mi pár slov na úvod. Zriaďovateľ školy nesie komplexnú zodpovednosť za jej technicko-organizačné i odborné vedenie, naplnenie štátneho vzdelávacieho programu, personálne i finančné zabezpečenie školy, splnenie všetkých technických a bezpečnostných noriem a množstvá ďalších predpokladov, ktoré sú spojené s prevádzkou školy. Práve táto zodpovednosť bola deklarovaná ako zásadný dôvod, ktorým zriaďovatelia argumentovali zavedenie práva veta na funkciu riaditeľa školy v dvojstupňovom prevedení.
V prvom stupni rozhodoval zriaďovateľ sám a až v druhom stupni rozhodovalo zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Prax však ukázala, že práve individuálne rozhodnutia zriaďovateľa o nevymenovaní víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy boli minimálne kontroverzné, bez dostatočného zdôvodnenia alebo zdôvodnené absurdne, bez zákonného základu alebo sa javili ako prejav svojvôle, kedy z osobných, či politických dôvodov, víťazný kandidát vymenovaný nebol. Zákonným definovaním dôvodov nevymenovania víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy, ako aj rozhodnutím zastupiteľstva sa prvok individuálneho rozhodnutia zo zákonne neurčených dôvodov eliminuje a prispeje sa tak k väčšej právnej istote a transparentnosti pri nevymenovaní kandidátov na funkciu riaditeľa školy.
Otázka transparentnosti a dôveryhodnosti rezonuje aj pri priebehu samotných výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Prihlášky a všetky osobné dokumenty zasielajú záujemci o funkciu riaditeľa školy v špeciálne označených obálkach, kde sa pri ich otvorení posudzuje, či spĺňajú všetky zákonné náležitosti určené pre výkon tejto funkcie a uchádzači ich aj zaslanými dokumentmi potvrdzujú. Na základe tohto posúdenia je vytvorený zoznam kandidátov, ktorí sa budú môcť zúčastniť prezentácie, čiže samotného výberového konania, na ktoré budú osobitne pozvaní. Vypočutie kandidátov sa doposiaľ vždy konalo za zatvorenými dverami. Mnohí sa ani nedozvedeli dôvod svojho neúspechu, množili sa podozrenia z ovplyvňovania výberových komisií. A práve v záujme transparentnosti týchto výberových konaní je potrebné zaviesť zásadu verejnosti, ktorá je bežná napr. v súdnictve, aj do prezentácie kandidátov, ako aj vyhlásenia výsledkov výberového konania. Verejnosť, teda žiaci, študenti, rodičia, pedagógovia i ostatní pracovníci majú právo vedieť, kto bude riadiť ich existenciu počas nasledujúcich piatich rokov. Rovnako však takáto verejná kontrola významne zníži dohady a spory o netransparentnosti celého výberového konania.
Postavenie rady školy ako iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu nie je kompatibilné s tak dôležitým úkonom, akým je výber riaditeľa školy. Pokiaľ rada školy vystupuje ako výberová komisia vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy, ktorá podáva návrh na vymenovanie víťazného kandidáta do tejto funkcie, je potrebné, aby sa jej status v tejto pozícii zmenil. Úkony a najmä rozhodnutie výberovej komisie je možné a potrebné považovať za výkon verejnej správy. Akékoľvek zásahy zriaďovateľa do rozhodnutia výberovej komisie, kde má svojich zástupcov, ako aj po zverejnení rozhodnutia, budú neprípustné a budú sa môcť považovať za zneužitie právomocí. Týmto bude posilnená dôveryhodnosť výberových komisií, ale aj transparentný a demokratický princíp fungovania verejnej správy a zvýši sa dôvera v právo a spravodlivosť.
Toľko na úvod a potom by som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.3.2018 11:32 - 11:32 hod.

Oto Žarnay
Ďakujem za slovo. Ja by som, pán predsedajúci, tiež chcel požiadať o presunutie môjho bodu na ďalšiu schôdzu Národnej rady, ide o tlač 877.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 17:12 - 17:15 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja ešte len dokončím, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Teda že nejde o trest, o žiaden trest pre dobrých riaditeľov, naopak, je to šanca pre dobrých riaditeľov, aby mohli využiť svoje schopnosti, a buď päť rokov pokračovať ďalej v roli učiteľa na tej istej škole, alebo ísť kandidovať po desiatich rokoch na inú školu a pomôcť ďalšej škole pri jej rozvoji. Ja neviem, prečo ste zástancovia myšlienky, že riaditeľ, ktorý je desať rokov na nejakej škole, tak tam musí zotrvať už do konca svojho života alebo ďalších pätnásť rokov. Prečo by sa nemohol uchádzať o miesto riaditeľa na inej škole a pomôcť jej manažovať ju? (Reakcia z pléna.) Áno. Ale rada školy je iná kapitola, o ktorej nebudem radšej teraz hovoriť a budeme hovoriť asi až na ďalších schôdzach, pri iných návrhoch zákona.
Tiež chcem povedať, tiež chcem povedať, že tento návrh podporoval aj váš bývalý minister Plavčan, takisto ho podporoval aj váš bývalý minister školstva Čaplovič. (Reakcie z pléna.) Áno, pozrite si to aj v médiách. Dokonca sa už malo ministerstvo tým zaoberať a pripravovať návrh zákona. Tento návrh , návrh podporujú aj odbory, ako som citoval pána Ondeka. Tento návrh podporuje aj Slovenská komora učiteľov, aj keď s tou úpravou, že by po dvoch funkčných obdobiach rada školy mohla ešte trojpätinovou väčšinou rozhodnúť, že ak naozaj dosahovala škola vynikajúce výsledky, tak ten riaditeľ môže pokračovať ďalej. Ale nie je to výplod mojej fantázie a nie je to výplod opozičného politika, ktorý prišiel s nezmyselným návrhom zákona do parlamentu. Riešilo sa to už viackrát, aspoň teda boli nejaké tézy, ako by sa to mohlo riešiť. Neviem, či priamo nejakou prípravou zákona, ale boli to aj vaši ministri vašej vlády.
Ja až na záver chcem povedať, že vôbec som sa nesnažil, ako sa mi to niekto z nás snažil povedať, že škatuľkujem, že všetkých riaditeľov hádžem do jedného vreca. Naopak, vážim si všetkých dobrých riaditeľov stredných, základných škôl na Slovensku, ktorí si naozaj odmakali, ktorí vedia školy riadiť, ktorí nerobia bosing na školách. Nikdy som nepovedal, pán Mizík, že, alebo niekto, kto mi sa snažil pripísať, že by väčšina riaditeľov robila bosing na svojich školách. Nie, určite, že sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale možno sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale ich škola žije v stereotype, máme žiakov, nič nerobíme, však nejako prežijeme štyri rokov, päť rokov a uvidí sa, čo bude ďalej. Prečo by na tieto školy nemohli prísť noví, začínajúci, mladší kolegovia alebo riaditelia z iných škôl, ktorí by tú školu posunuli na vyšší stupeň? Takže nie je to generalizovanie a nie je to paušalizovanie všetkých riaditeľov na Slovensku. Nikdy som to nepovedal a vážim si všetkých riaditeľov, dobrých riaditeľov na Slovensku. Asi toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 17:10 - 17:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky pozitívne, ale i negatívne reakcie na tento návrh zákona. Skúsim v krátkosti na niektoré reagovať.
Pani poslankyňa Smolíková, môžem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona absolútne nevychádza z nejakých mojich negatívnych osobných skúseností, a keď som ho pripravoval, absolútne ani myšlienka neskrsla, nejaká spomienka na to, čo som prežil na strednej škole, na ktorej som učil. Ja dennodenne sledujem reakcie či na Facebooku, či mi prichádzajú emaily od učiteľov, či príbehy, ktoré zverejňujem, prepustených učiteľov a riaditeľov škôl a podobne a tieto, tieto tento návrh vychádza z reálnych skúseností iných ľudí, iných kolegov učiteľov na Slovensku.
Preto si nemyslím a tým reagujem aj na pána Kollára, poslanca Kollára, že by to bola otázka 2-3 prípadov, ktoré sa na Slovensku stali. Týchto prípadov je množstvo, ale treba, treba ísť možno viacej do škôl, pýtať sa učiteľov, a nie dozvedať sa o týchto prípadoch cez médiá alebo len niekde v poslaneckom pléne.
Taktiež chcem povedať ešte na adresu, možno som nezodpovedal všetko, čo sa pýtala pani poslankyňa Smolíková, ale tu nejde o nejakú, nejakú, nejaký trest pre dobrých riaditeľov škôl. Predsa dobrý riaditeľ školy, ktorý vedie školu desať rokov, môže ísť potom, ak chce, robiť riaditeľa na inú školu. To neznamená, že automaticky končí vo funkcii a už nebude môcť kandidovať. Ale to som práve sa snažil, pani, pani Smolíková, vysvetliť, že ak chceme vytvoriť na Slovensku nejaký konkurenčný trh medzi školami, tak aj toto je spôsob ako školy budú bojovať o dobrých riaditeľov. Pretože ak škola v meste vie, že tam skončil na inej škole dobrý riaditeľ, ktorého si chceme pritiahnuť, je dobrý manažér, tak ho budeme ťahať k sebe, aby prišiel na našu školu robiť riaditeľa. (Reakcia z pléna.) Ako keď budú voľby o päť rokov? Jednoducho voľby, voľby, riaditeľ školy má desať rokov funkčné obdobie a o päť rokov krát dva, čiže desať rokov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 16:41 - 17:02 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výchova a vzdelávanie sú základným pilierom demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, kde sa v kultúrnej či geografickej mape nachádza. Investícia do vzdelávania nie je malá, krátkodobá a ani jej návratnosť nie je zaručená na 100 %. To však nie je zaručené nikde. Čo však môžeme povedať, je, že ak si dôsledne spoločensky neuvedomíme jej dôležitosť a potrebnosť, tak následky pocítime všetci, a to bez výnimky. Je krátkozraké si myslieť, že to niekoho obíde, pretože tak ako my dnes rozhodujeme o chode a systéme v tomto štáte, v tejto krajine, budú raz mladí ľudia, ktorých dnes vychovávame a vzdelávame, rozhodovať o nás.
Slovenské školstvo sa v posledných 25 rokoch zmieta v pseudoreformách, ktoré čiastkovo možno niečo vyriešili, ale komplexne urobilo skôr krok vzad. V konečnom dôsledku i tento návrh rieši na, rieši len čiastkový problém a v snahe poukázať naň a zvrátiť predpojatosť, ktorá ho sprevádza, reaguje na reálnu situáciu, na prax, ktorá ho vyniesla na povrch. Po zverejnení tohto návrhu vznikla diskusia na danú tému, najmä v kruhoch pedagógov, ale aj rodičov, a získal si odporcov, ale aj priaznivcov. Názorové póly sa zväčša odvíjajú od osobných skúseností, čo im však zvyčajne chýba, je nadhľad. Pokúsim sa teda vzniesť viac svetla do tejto problematiky a najmä rozšíriť jej výhľadovú perspektívu.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Ako som už spomínal, je to desať rokov.
Dôvodov, ktoré predchádzali predloženiu návrhu, bolo viac. No výhľadovo je najdôležitejší zachovať udržateľný, dynamický a progresívny rozvoj škôl vzhľadom na potreby a záujem ich klientov, čiže detí, ako aj na záujem spoločnosti.
Riaditeľ školy je mimoriadne dôležitým článkom v systéme škôl. Ako manažér školy sa okrem vzdelávacej a výchovnej práce musí podieľať na zachovaní stabilného pracovného prostredia a dobrej klímy na škole. Na to využíva svoje komunikačné a riadiace kompetencie, ktorými disponuje, ale aj neustále sa rozvíjajúce odborné znalosti. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Je zodpovedný za život celého spoločenstva, za vzťahy, za pravidlá, kultúru, ciele, horizonty. Zodpovedá za svojím tím, deleguje, dôveruje, inšpiruje učiteľov i žiakov, získava si rodičov. Vie, že žiaci príjmu a zdieľajú len to, čo príjmu a zdieľajú jej učitelia. Takýto riaditeľ sa nemôže nezamerať na to podstatné vo svojej práci, na schopnosti a osobnostný rozvoj svojich kolegov. Riaditeľ líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet. Tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje.
Ale vráťme sa do reality. Koľko percent je takýchto riaditeľov? Na Slovensku, aj keď presné štatistiky na to zrejme nie sú, je obvyklé, že riaditelia škôl sú vo funkcii 15-20-30 rokov. Nie ojedinelé sú prípady, že riaditeľ má už 70 rokov, ale napriek tomu má v sebe aj naďalej ambíciu viesť školu a v konkurencii s inými školami ju udržať bez vážnejších dôsledkov v podobe prepúšťania zamestnancov či znižovania úrovne vzdelávania. Či aj v takýchto prípadoch zvíťazí odbornosť a schopnosť manažovať školu nad silným egom a nepriznaním si úbytku svojich organizačných a iných schopností, je otázne. Veď zvyčajne človek si nerád priznáva a nechce uvedomiť, že na výkon funkcie už nestačí, že nestíha kráčať s dobou alebo že tých druhých brzdí v ich osobnostnom rozvoji a vedie k stagnácii. Tak ako žiakov zapaľuje alebo dusí učiteľ, rovnako tak učiteľov zapaľuje alebo dusí riaditeľ. Obdobie 5 rokov je krátke pre toho, kto chce vo funkcii preukázateľne niečo dokázať, i dlhé pre toho, kto vo funkcii iba prežíva. Zlý riaditeľ môže počas krátkeho volebného obdobia napáchať v škole veľa škody, zvlášť keď je vo funkcii držaný politickou mocou. Príliš dlhé volebné obdobie zase nesie so sebou určitú zaslepenosť riaditeľa, lebo jeho výsledok môže zas školu posunúť iným smerom. Príliš veľká istota pokroky nerobí. Preto by práve po 10 rokoch mohlo dôjsť k výmene riaditeľa a k uplatneniu tohto návrhu zákona.
Pokúsim sa rozobrať aspoň niektoré dôvody, prečo limitovať výkon funkcie riaditeľa na dve funkčné obdobia. Prvým zásadným problémom, ktorý je prepojený s ostatnými, je syndróm vyhorenia. Nie je to žiadna novinka a nepostihuje len učiteľov či riaditeľov škôl, ale v konečnom dôsledku viac či menej celú pracovne aktívnu populáciu, obzvlášť ak sa venuje duševnej práci. Špecifickosť práce pedagóga, ktorý je neustále v interakcii so žiakmi, rodičmi, ostatnými kolegami, ktorý vydáva zo seba maximum energie a neustále musí pracovať na odborom raste, ktorý denne rieši obrovské množstvo problémov a zodpovedá na ešte väčšie množstvo otázok, ktoré hoci sa netýkajú jeho osoby, ale bytostne sa ho dotýkajú, ho posúva v rebríčku kandidáta na vyhorenia na popredné miesto. Riaditeľ školy je pedagóg, je človek s vyučovacou povinnosťou a rovnako ako jeho kolegov, sa ho tento status priamo dotýka.
No riaditeľ školy je zároveň aj riadiacim a organizačným článkom, ktorý okrem množstva administratívnej činnosti je zodpovedný za právne, ekonomické a technicko-organizačné fungovanie školy. Zodpovedná za žiakov, zamestnancov, za zverené nemalé materiálne hodnoty, a to všetko v zákonný intenciách. V predošlých obdobiach mu boli nápomocné školské správy, ktoré mnoho, ktoré mnohé otázky tohto charakteru pomáhali účinne riaditeľom riešiť. Poskytoval im technickú i právnu podporu. Dnes tieto oblasti sú síce aj na pleciach zriaďovateľov, no ani zďaleka sa riaditeľom takej širokej podpory nedostáva, a vzhľadom na právnu subjektivitu škôl to zostáva iba na nich samotných. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie v rámci projektovania budúcich perspektív školy sa snaží vniesť svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia a ich naplnenie spolu s ostatnými povinnosťami spočíva v jeho schopnosti presvedčiť ostatných o ich pozitívnom smerovaní, prínose a zároveň o participácii na realizácii.
Celý tento načrtnutý komplex povinností riaditeľa školy oveľa intenzívnejšie a rýchlejšie oberá človeka na pozícii riaditeľa školy o jeho drahocennú energiu a elán, či sa v konečnom dôsledku odráža nielen v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, no najmä na škole samotnej na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Druhým zásadným problémom je politikárčenie, ktorému sa takýmto spôsobom snažíme vyhnúť. Dlhodobé zabezpečenie pracovného miesta riaditeľa školy, ktorý je politicky či názorovo spriaznený a tým častokrát aj poslušný vykonávať pokynov zriaďovateľa, ktorým je najčastejšie obec alebo mesto, prípadne vyšší územný celok, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch.
Týmto sa, samozrejme, nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu. No reálny život ukazuje, že aj toto je naša slovenská prax, a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach a mestách, kde sa bosing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania, častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona limitovaním výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže desať rokov, berie do úvahy školu ako živý ekotop, ktorý podlieha vonkajším vplyvom i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ nedochádza k progresívnym zmenám. Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy a komunity.
Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera.
Kritici môjho návrhu môžu namietať, že v súčasnosti je vôbec problém presvedčiť niekoho, aby kandidoval na funkciu riaditeľa školy. Ale nízke platy riaditeľov škôl či nedostatok záujemcov o, o vykonávanie takejto funkcie nemôžu byť predsa argumentom na ponechanie riaditeľa školy vo funkcii na 20 či 30, alebo viac rokov, pretože tie platy riaditeľov nie sú až také nízke, ako sa to podsúva verejnosti, a hoci sa do výberových konaní na miesta riaditeľov často hlási málo uchádzačov, nezriedka je totiž jediným kandidátom dovtedajší riaditeľ, treba sa skôr zamyslieť nad príčinami tohto stavu. O výberových konaniach je verejnosť nedostatočne informovaná, oznamy o výberovom konaní sú zverejnené kdesi na neprehľadnej stránke zriaďovateľov, učitelia sa zväčša odmietajú postaviť ako protikandidáti svojmu riaditeľovi jednak pre nezáujem o tento post, ale aj z obavy pred možnými sankciami zo strany riaditeľa.
To je aj prípad pána Júliusa Janeka z Kysuckého Nového Mesta, ktorý sa rozhodol kandidovať z pozície radového učiteľa na miesto riaditeľa, a hoci voľby vyhral, primátor Kysuckého Nového Mesta vetoval rozhodnutie rady školy a do funkcie napokon vymenoval dovtedajšieho riaditeľa. Odvety pán Janek musí čeliť rôznym formám šikanovania zo strany riaditeľa, ale aj niektorých svojich kolegov a to len preto, že využil svoje právo zo zákona a prihlásil sa do výberového konania na miesto riaditeľa. Podobné prípady sú na celom Slovensku. Ak sa zástupca školy či radový učiteľ odvážia kandidovať proti súčasnému riaditeľovi, vedia, že tým riskujú aj v prípade svojho neúspechu budú musieť celiť k odvolaniu z funkcie, zastrašovaniu, znevažovaniu a znižovaniu dôstojnosti pred kolegami či inými bosingovými praktikami.
Takého prípady neraz skončia tým, že neúspešní kandidáti na miesto riaditeľa z radov učiteľov napokon nedokážu uniesť psychickú záťaž spôsobenú šikanovaním zo strany nadriadených a radšej odídu zo školy. A to len preto, že využili svoje demokratické právo kandidovať na funkciu riaditeľa školy.
Kritici môjho návrhu často využívajú argument, že orgánom, ktorý v takýchto prípadoch môže zasiahnuť, je predsa rada školy. Veď pokiaľ učitelia nie sú spokojní s riaditeľom a želajú si zmenu, pokiaľ škola dlhodobo nedosahuje dobré výsledky a sú nespokojní aj rodičia či žiaci, nie je nič ľahšie, ako na výberovom konaní v tajnej voľbe nepodporiť dovtedajšieho riaditeľa, ale iného kandidáta. Takéto vskutku demokratické a transparentné riešenie by však bolo možné len za dvoch predpokladov. (Ruch v sále.)
Pán Bublavý, môžem vás poprosiť? Keď budete vy hovoriť, ja vás vždy počúvam, viete.
By bolo, by však bolo možné len za dvoch predpokladov. A to, že by na výberovom konaní nebol prítomný len jeden uchádzač, ako to býva zrejme zvykom, a to dovtedajší riaditeľ. A po druhé, že by rada školy nebola zmanipulovaná a nesedeli v nej zástupcovia zriaďovateľa, ktorý drží nad riaditeľom ochrannú ruku, rodičia, ktorých si tam často vďaka priateľským či iným kontaktom dovedie samotný riaditeľ, či učitelia, ktorí sa buď zo strachu, alebo z lojality voči riaditeľovi zdržia akýchkoľvek prejavov, pre ktoré by riskovali pracovné miesta.
Argumentovať tým, že rada školy je najkompetentnejšou zložkou, ktorá vie posúdiť na základe jedného výberového konania a predložených koncepcií rozvoja školy, ktorý z kandidátov je ten najlepší a najschopnejší, je podľa mňa zavádzajúce, alibistické a nezodpovedá to reálnemu obrazu fungovania rád škôl na Slovensku. Pokiaľ v nej nebudú sedieť skutočne takí ľudia, ktorí budú vedieť objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20-30 rokov či na celý život, pretože rozhodujúce nebudú ich manažérske schopnosti a empatia voči svojim kolegom, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi a politickej strane, ktorej záujmy zriaďovateľ zastupuje. Ak by sme všetky tieto dôvody opomenuli a vyčistili rady škôl od politikárčenia a predstieraných demokratických postupov, mohli by byť voľby riaditeľa skutočne objektívne a demokratické.
Kritici tohto návrhu novely zákona tiež argumentujú tým, že obmedzením funkčného obdobia riaditeľov škôl na dve funkčné obdobia by sme potrestali všetkých dobrých riaditeľov, ktorí svoje školy riadia naozaj profesionálne, vďaka čomu dosahujú vynikajúce výsledky, tvoria projekty, rozvíjajú talenty žiakov, vytvárajú dobrú klímu na škole a podobne. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu potrvá len desať rokov a potom by museli na minimálne päť rokov z funkcie na tej istej škole odísť.
Ako som už predtým spomínal, po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych namieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia, a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy, či žiakov. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stať učiteľom, a nie hádam rovno riaditeľom. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde, nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Predstavme si však situáciu, že by o takýchto schopných riaditeľov, ktorí desať rokov úspešne rozvíjali svoju školu, nastal trhový dopyt. Mohol by tak vzniknúť zaujímavý trend. Kvalitní riaditelia budú reálne meniť školy a bude o nich boj medzi školami. Školy by vedeli, že verejne známemu riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov školy, sa končí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde, samozrejme, za predpokladu, že by chcel aj naďalej úradovať vo funkcii riaditeľa. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí museli riaditelia viac snažiť, aby sa vedeli po tých desiatich rokoch dobre predať v prípade, že by chceli naďalej niekde inde robiť riaditeľov. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, ktorí by sa museli viac báť o svoju stoličku už po piatich rokoch, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu.
Viete, zaujímavé je, že na Slovensku ešte stále panuje taká špecifická socialistická predstava, že miesto riaditeľa školy je takmer doživotné v zmysle aktívneho pracovného života. A práve tu vzniká nebezpečenstvo a realita o opäť potvrdzuje, že práve takýto riaditeľ školy sa správa ako pán Váhu a Tatier, neohrozený a takmer ničím neohrozený, ktorého podporia pri novej voľbe riaditeľa, pretože má vo vrecku radu školy, starostu či minimálne za sebou silnú politickú stranu. Eliminovať takéto praktiky je naša povinnosť, a pokiaľ to môžeme zrealizovať pomerne jednoduchou zmenou zákona, myslím, že niet nad čím váhať. Autokracia do riadenia škôl nepatrí. Dobrý riaditeľ, ktorý vedie desať rokov školu, by sa nemal stotožniť s myšlienkou, že je to jeho škola a bez neho už nedokáže prežiť.
Stretol som sa i s názorom, že tento návrh je ako uznanie kolektívnej viny. Táto zmena zákona však nie je o vine a treste. Nie je to, nie je o dobrých a zlých, nie je čierno-biela. Táto novela je o deťoch, o ktoré ide v školstve predovšetkým. Sú to klienti, ktorým sa poskytuje služba v podobe edukácie, v podobne rozvoja ich osobností, získavania vedomostí a zručností. A túto skutočnosť by sme nemali strácať nikdy zo zreteľa. Vždy musí ísť o deti a v konečnom dôsledku neskôr týmto ovplyvníme i naše vlastné životy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, funkcia riaditeľa školy si vyžaduje plné pracovné nasadenie. Predpokladám, že všetkým nám ide o rozvoj a stúpajúcu úroveň ako na vysokých školách, tak i na stredných školách a základných školách. Ohraničenie funkčných období školy na dve po sebe idúce obdobia by mohlo byť predpokladom pre neustály rozvoj škôl. Ak príde nový riaditeľ, budú nové vízie. Predišlo by sa rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, ak sú riaditelia vo funkcii príliš dlho, bolo by predpokladom plurality a demokracie na školách.
Chcem ešte pripomenúť, že zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 10 a 28 hovorí, že rektor vysokej školy aj dekan majú štvorročné funkčné obdobie a funkciu môžu vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Riaditeľ strednej školy a základnej školy majú päťročné funkčné obdobie a neobmedzenú, neobmedzený počet funkčných období. To sa mi javí ako značný nepomer.
Tiež chcem v závere pripomenúť, že môj návrh vychádza aj z požiadaviek Slovenskej komory učiteľov, ktorá navrhovala do programového vyhlásenia vlády pre regionálne školstvo zahrnúť aj obmedzenie počtu funkčných období riaditeľov na dve a pri treťom období požadovať schválenie dvojtretinovou väčšinou rady školy, čo bol akýsi kompromis. Aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku spomínanú zmenu nevníma negatívne. V roku 2014 sa k takémuto návrhu zmeny vyjadril aj predseda odborovej organizácie Pavel Ondek, keď povedal, citujem: „Tento nový prvok, ak by bol aktuálny, by mohol byť prínosom pre riadenie v školstve.“ Podľa neho by sa takto mohlo predísť rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, keď sú riaditelia vo funkcii príliš dlho.
Podporou tohto návrhu zákona, o ktorú vás žiadam, môžeme spoločne vyslať jasný signál, že školstvo nie je druhoradou oblasťou nášho záujmu a nie sú nám ľahostajné problémy, ktoré ho blokujú. Vyšleme signál, že máme záujem o progresívne a inovatívne školy a zároveň nebudeme tolerovať pochybenia a praktiky, ktoré sú v zásadnom rozpore s demokratickými princípmi a ľudskými právami.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

14.2.2018 16:35 - 16:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný. Okrem odbornej pedagogickej činnosti a neustálom vlastnom vzdelávaní v danom odbore musí pri výkone štátnej správy na najnižšom stupni, ako aj pri riešení personálnych, právnych, technických a iných otázok denne riešiť množstvo problémov, ktoré chod školy prináša, ako aj realizovať plány a vízie, ktoré pri vstupovaní do funkcie predostrel.
Náročnosť jej výkonu spôsobuje častokrát aj postupné vyhorenie jedinca a s ubúdajúcimi silami sa stráca aj inovatívnosť, proaktívny prístup a množia sa chyby najmä v riadení a komunikácii. Prax jednoznačne ukazuje, že riaditeľ školy, ktorý vykonáva túto funkciu na jednom pôsobisku viac ako dve funkčné obdobia, veľmi často stráca nadhľad. Rutinne, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy a hlavne odráža sa to na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Rovnako by sa limitovaním funkčných období predchádzalo ukotvovaniu politicky spriaznených nominantov na postoch riaditeľov škôl, ako aj eliminácii otvoreného, no najmä skrytého bosingu voči pedagogickým a ostatným pracovníkom škôl.
Toľko na úvod a dovolím si potom požiadať o slovo v rozprave.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 8.2.2018 15:17 - 15:25 hod.

Oto Žarnay
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 8.2.2018 14:47 - 14:49 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka. Jedná sa konkrétne o organizáciu Slovenskú komoru učiteľov, ktorú som nezachytil v tom počte, ktorý ste vymenovali. A ide teda o dátum 26. január 2018, kedy Slovenská komora učiteľov sa zúčastnila na rokovaní k novému zákonu. Účastníci stretnutia nedostali k dispozícii pracovnú verziu znenia návrhu zákona, hoci im to bolo vopred prisľúbené v pozvánke. A v závere stretnutia boli informovaní, že v pondelok alebo v utorok, čiže 29. alebo 30. januára bude školským organizáciám zaslaná pracovná verzia zákona. Pracovnú verziu zákona dostali až v stredu 31. 1. 2018, čiže tesne pred čerpaním dovoleniek. Zároveň ministerstvo školstva stanovilo termín na pripomienkovanie 1. a 2. februára, čiže piatok a sobotu, ktorý na naliehanie posunuli, posunuli na pondelok 5. 1. 2018. Čiže z toho vyplýva, že na pripomienkovanie predloženej informácie zostal jeden pracovný deň, aj to v čase čerpania dovoleniek učiteľov.
Čiže o tento prípad som mal záujem alebo na čo som sa chcel spýtať.
Skryt prepis