Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana ľudských práv a nediskriminácia nie je lokálnou záležitosťou s ohľadom na základné ľudské práva. Okrem toho, že tento globálny problém prekračuje akúkoľvek územnú špecifikáciu bez ohľadu na ekonomickú a sociálnu vyspelosť, je potrebné neustále dbať na dodržiavanie práv a povinností v súvislosti s ľudskými právami a nediskrimináciou jednak zo strany...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana ľudských práv a nediskriminácia nie je lokálnou záležitosťou s ohľadom na základné ľudské práva. Okrem toho, že tento globálny problém prekračuje akúkoľvek územnú špecifikáciu bez ohľadu na ekonomickú a sociálnu vyspelosť, je potrebné neustále dbať na dodržiavanie práv a povinností v súvislosti s ľudskými právami a nediskrimináciou jednak zo strany inštitúcií verejnej správy, ako aj na skupinovej či individuálnej úrovni. Keďže o jednoznačnosti potreby ochrany nie sú žiadne pochybnosti, dôležité je nájsť vhodné spôsoby a formy, ako ich priebežne uskutočňovať.
Pravdou je, že európske krajiny sú v tomto smere veľmi dôsledné a od polovice 20. storočia dosiahli veľký pokrok v tejto oblasti. Môžeme povedať, že patríme k nim a progres je viditeľný, len škoda, že ešte stále nie je dostatočne citeľný. Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami a dohovormi zriadila zákonom č. 308/1993 Z. z. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako samostatnú právnickú osobu patriacu do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. Toto stredisko od roku 2004 pôsobí ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Uspokojili sme sa so strohým a okliešteným zákonným vyjadrením a pre občana je to ďalšia formálna inštitúcia, o ktorej buď nemá informácie, alebo ak aj nejaké získa, vie o konkrétnom probléme, mu to v konečnom dôsledku nepomôže vyriešiť alebo aspoň získať podporu a spôsob, ako môže problém riešiť. A nie je to len osobná skúsenosť občanov, ktorá svedčí o formalizme, ale každý, kto disponuje zdravým rozumom, sa po prečítaní zverejnenej správy o činnosti strediska napríklad za rok 2017 minimálne pozastaví nad činnosťou tohto strediska s celoslovenskou pôsobnosťou.
V uvedenej správe sa okrem iného uvádza, že stredisko prijalo 70 podnetov, z ktorých bolo deväť odôvodnených podľa antidiskriminačného zákona a podalo dve žaloby v danom roku. Uskutočnilo (zaznievanie gongu), uskutočnilo deväť prevenčných vzdelávacích aktivít pre ústredné orgány štátnej správy i pre verejnú správu, kde na dvoch, a to pre Magistrát hlavného mesta Bratislava boli štyria účastníci a pre ministerstvo hospodárstva, kde bolo osem účastníkov na základe vlastnej ponuky. Celkovo stredisko uvádza 125 vzdelávacích aktivít na základných a stredných školách a 23 na pôde rôznych inštitúcií s celkovou účasťou 3 933 ľudí, z toho 53 aktivít, čiže 36 % v Bratislavskom kraji, no v Prešovskom kraji sedem aktivít, to je len 5 % a v Košickom kraji päť aktivít, čo sú len 3 %.
V rámci pôsobenia na sociálnych sieťach na Facebooku stránka, ako citujem: "Stránka strediska na sociálnej sieti Facebook si za rok 2017 upevnila svoje postavenie a získala 254 lajkov. Ku koncu roka 2017 stredisku bolo kliknutých 440 lajkov a za rok 2017 stredisko zdieľalo na sociálnej sieti Twitter 94 príspevkov a od založenia účtu nadobudlo 59 sledujúcich. Od minulého roku tak stredisko získalo takmer 20 nových sledujúcich." Toto sú skutočne smerodatné údaje o činnosti strediska.
Ďalej stredisko vypracovalo a následne prostredníctvom svojho webového sídla zverejnilo celkovo 22 odborných stanovísk vo veciach súvisiacich s porušením zákazu diskriminácie, z toho 12 identifikovalo chránený dôvod. Autorsky a edične pripravilo a vydalo 5 titulov, ktoré boli zverejnené na jeho webovom sídle, všetky sú správy hodnotiace a výskumná a jednu detskú maľovanku.
Vo výročnej správe o hospodárení za rok 2017 stredisko uvádza záväzný limit dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2017 na financovanie jeho činnosti v sume 553 242 eur na bežné výdavky, z čoho na základné platy bolo čerpané vo výške 183 306 eur, odmeny boli čerpané vo výške 21 925 eur, na poistné a príspevok do poisťovní bolo čerpaných vo výške 83 472 eur, čo je celkom 288 703 eur, čiže 52,18 % z celkového finančného limitu, ktorý bol kompletne vyčerpaný a žiadne iné príjmy uvedené nie sú.
Z pohľadu občana, bežného človeka, sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak má vôbec o ňom vedomosť, javí ako formálna inštitúcia za viac ako pol milióna eur ročne bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na riešenie jeho problémov a bez schopnosti priniesť mu v budúcnosti prostredníctvom svojej prevenčnej činnosti či reálnej pomoci želateľné výsledky.
Ako poslanec Národnej rady som osobne niekoľkokrát intervenoval v prospech občanov, ktorých práva boli pošliapané a domáhali sa spravodlivosti. Zväčša išlo o učiteľov, ktorí sa na svojom pracovisku stretávali s bossingom, či inými formami diskriminácie. Napriek počiatočnému záujmu zo strany predstaviteľov strediska pre ľudské práva vypočuť si ich problémy ani v jednom prípade stredisko nepokračovalo vo veci a vyhodnotilo sťažnosti podávateľov ako neopodstatnené alebo nepreukázateľné. Osobne som sa stretol s riaditeľkou strediska a hovoril s ňou nielen o daných prípadoch, ale aj o nedostatočnom zviditeľňovaní sa strediska, ktoré okrem pár ľudí na Slovensku zrejme nikto nepozná. Bolo mi povedané, že stredisko väčšinou robí osvetovú činnosť, v rámci ktorej na školách organizuje diskusie o šikanovaní žiakov, či iných formách diskriminácie. Ani raz sa však pracovníci strediska nestretli s učiteľmi v zborovniach, aby si vypočuli ich názory týkajúce sa bossingu či mobingu a ponúkli im pomocnú ruku pri riešení týchto problémov. Riaditeľka strediska to zdôvodnila tým, že riaditelia škôl im bránia v tom, aby vstúpili na ich pôdu a mohli si vypočuť názory učiteľských kolektívov. A bez súhlasu riaditeľa školy pracovníci strediska nemôžu svojvoľne vstupovať na pôdu školy. Poradil som jej, aby tak robili cez zriaďovateľov škôl, ktorí majú viac možností, ako presvedčiť riaditeľov škôl o potrebe a dôležitosti sledovať vzťahy v kolektíve, zlepšovať psychickú klímu na pracovisku a predchádzať tak vzniku sociálnopatologických javov. Výhovorky na nedostatočné personálne zabezpečenie strediska či finančnú poddimenzovanosť, v tomto prípade neobstoja.
Inštitúcia takéhoto charakteru jediná svojho druhu a postavenia na Slovensku by mala mať ako prvoradý záujem šíriť informácie o svojej činnosti, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí, ale byť aj dostatočnou oporou pre tých, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii a potrebujú pomoc. Žiaľ, výsledok na základe mojich osobných skúseností je taký, že všetci tí, ktorým som poradil, aby sa obrátili na stredisko pre ľudské práva, boli sklamaní z liknavosti a alibizmu pracovníkov strediska, ktorých podnety postupne zametali pod koberec. Keby mohli, určite by nám radi porozprávali o svojich skúsenostiach. Na stredisko sa už nikto z nich nikdy viac neobráti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, konečne po dlhých apeláciách tu máme návrh zákona, ktorý aspoň čiastočne rieši adekvátne zmeny nielen v existencii a fungovaní Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ale aj jeho poslaní a kompetenciách. Jeden zo zásadných dôvodov, prečo tieto zmeny nastávajú, však nie je to, o čom som hovoril pred chvíľou, ale to, že stredisko má dodnes akreditačný status B. Ten sa udeľuje štátom, ktorý národné, ktorých národné ľudskoprávne inštitúcie sú len čiastočne v súlade s Parížskymi princípmi. Status stredisko získalo od medzinárodného výboru pre inštitúcie ľudských práv ICC ešte v roku 2007 a zachovalo si ju aj v marci 2014, keď výbor ICC opäť poukázal na jeho nedostatky, napr. pokiaľ ide o možnosti strediska predkladať správy a odporúčania týkajúce sa akejkoľvek veci o ochrane a podpore ľudských práv na Slovensku vláde, parlamentu alebo iným orgánom, či podporovať súlad národných predpisov záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. A keďže v medzinárodnom meradle máme záujem získať status A, bolo potrebné po dvanástich rokoch pristúpiť konečne ku zmenám.
Takže z uvedeného vyplýva, že nie stav ľudskoprávnej ochrany vôbec a funkčnosti daného strediska, ale zmena medzinárodného statusu je primárnym účelom, čo potvrdzuje aj všeobecná časť dôvodovej správy, kde je uvedené, citujem: "Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie súladu právnej úpravy slovenskej národnej inštitúcie pre ľudské práva s požiadavkami rezolúcie č. 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o národných inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv, tzv. Parížske princípy." Pripomienkové konanie, ako uvádza doložka, no aj samotní aktéri, ako sú mimovládne organizácie, ktoré podali hromadnú pripomienku, či centrum samotné uverejnené na stránke slov-lex.sk nebolo dostatočné.
Návrh zákona, ako bolo deklarované, bol vypracovaný v súlade s Parížskymi princípmi, ktoré v sebe zahŕňajú šesť hlavných kritérií:
1. čo najširší mandát založený na univerzálnych štandardoch ľudských práv, vrátane dvojitej zodpovednosti za podporu, ale aj ochranu ľudských práv zahŕňajúcej všetky ľudské práva,
2. nezávislosť od vlády,
3. nezávislosť garantovanú ústavou a právom,
4. adekvátne vyšetrovacie právomoci,
5. pluralizmus prostredníctvom členstva a efektívnej spolupráce,
6. adekvátne ľudské a finančné zdroje.
Pri pohľade na navrhnuté zmeny v zložení, kreácii a kompetenciách rady vrátane úpravy jej názvu, doby trvania mandátu jej členov a dôvody pre odvolania z rady, explicitné vyjadrenie kompetencií centra a jeho úloh, spôsobu výberu výkonného riaditeľa, jeho kompetencií i vymedzenia základných predpokladov pre vymenovanie za člena rady i výkonného riaditeľa by sme mohli nadobudnúť dojem, že boli riadne splnené všetky kritériá Parížskych princípov. Nie je to však tak.
Ako uvádza dôvodová správa k všeobecnému politickému odporúčaniu EKRI č. 2, orgány pre rovnosť, citujem: "Orgány pre rovnosť musia byť nezávislé predovšetkým od štátu, aby mohli riešiť problematiku rovnosti, diskriminácie a intolerancie spôsobom, ktorý považujú za vhodný, bez zasahovania z akejkoľvek strany. Nezávislosť je nevyhnutným predpokladom efektívnosti a vplyvu orgánov pre rovnosť."
Už samotný fakt, že jedného člena rady vymenúva predseda vlády, i keď na základe návrhov mimovládnych organizácií, sa javí nedodržiavaním kritérií a nezávislostí od vlády. Nehovoriac o tom, že nezávislosť tohto druhu inštitúcií je zaručená aj finančnou nezávislosťou. Je na zváženie, či každoročné schvaľovanie finančných prostriedkov pre stredisko, ako aj pre verejného ochrancu práv, je práve vhodným riešením, pretože takto sú tieto inštitúty závislé na rozhodnutí výkonnej a následne aj zákonodarnej moci. Prijateľnejším riešením by bolo zákonné percentuálne stanovenie objemu financií z HDP, čo by zaručovalo vyššiu stabilitu nezávislosti.
Rovnako si nie som istý, či sedem nových pracovníkov - doposiaľ ich stredisko má šestnásť - je dostatočný personálny objem na riadne plnenie úloh v celoslovenskej pôsobnosti, keďže stredisko je dlhodobo personálne poddimenzované a okrem centrály v Bratislave má svoje regionálne kancelárie v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Žiline. Regionálne kancelárie, či iné detašované pracoviská nie sú priamo zakotvené v zákone, rovnako ako ich organizačné, hmotné a personálne zabezpečenie, čo je zjavným nedostatkom, pretože by to posilnilo a podporilo nielen širšiu a dôkladnejšiu pôsobnosť, ale i dôveru v túto národnú inštitúciu.
Skutočne intenzívne však vnímam aj skutočnosť, že pri príprave tohto zákona nebola vôľa reálne a jednoznačne upraviť kompetencie, úlohy i participáciu na nich verejného ochrancu práv a strediska, a tým je táto novela iba jednostranne zameraná, čo nezamedzí kolíziám v budúcnosti.
Zmena zákona o Slovenskom národnom centre pre ľudské práva prináša niektoré pozitívne zmeny, ktoré by mali byť samozrejmosťou pre prácu vo verejnom záujme, ako i napr. verejné vypočutie kandidátov na funkciu výkonného riaditeľa, zverejňovanie mena, mien i profesných životopisov týchto uchádzačov, možnosť podávania námietok voči ich kandidatúre, zloženie rady, určenie konkrétnych časových limitov na vyjadrenie, vymenovanie, odstúpenie členov rady, stanovenie kvóra pre uznášaniaschopnosť rady i v špecifickom prípade pri odvolávaní riaditeľa, spôsob kontroly nakladania s finančnými prostriedkami i postih pri nedodržaní platných účtovných pravidiel, ako aj legálna definícia bezúhonnosti a spôsobilosti pre výkon čestnej funkcie člena rady, ako aj výkonného riaditeľa. No ak chceme riešiť, ak chceme naozaj riešiť problém, tak by sme mali komplexne a nielen čiastočne, čo v konečnom dôsledku spôsobí ďalšiu novelizáciu tohto zákona. Mali by sme prihliadnuť na pripomienky ľudí, ktorí prakticky i teoreticky sa problematike ochrany ľudských práv a nediskriminácie reálne venujú a hľadať čo najlepšie východiská pre zlepšenie pôsobenia všetkých týchto inštitúcií pre občana.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana ľudských práv, a pred akoukoľvek formou diskriminácie, je vecou nás všetkých a bolo by veľmi naivné si myslieť, že v rozvinutých spoločnostiach sa tento fenomén vyskytuje v minimálnej miere. Rovnako je naivné si myslieť, že mne sa to nemôže stať. Ak sa viem účinne brániť, som na tom ešte dobre, ale je mnoho ľudí, ktorí to z rôznych dôvodov nedokážu alebo po vyčerpaní všetkých legálnych i finančných prostriedkov, pretože je to vždy nákladné, najmä pri rýchlosti a kvality rozhodovania našich súdov už nevládzu alebo nemôžu. A tu môžeme pre nich niečo podstatné a užitočné urobiť my, pretože ako uvádza dôvodová správa k všeobecnému politickému odporúčaniu EKRI č. 2, citujem: "Ľudia vystavení diskriminácii a intolerancii sa v snahe čeliť nerovnosti stretávajú s mnohými problémami a prekážkami. Mnohí z nich nemajú kapacitu ani prostriedky na uplatňovanie svojich práv. Dôležitou úlohou orgánov pre rovnosť, je pomôcť im pri tom. V druhom kroku títo ľudia často potrebujú osobnú a emocionálnu podporu, aby boli schopní čeliť diskriminácii alebo intolerancii, s ktorou sa stretávajú. V ďalšom kroku potrebujú právne poradenstvo, aby im boli vysvetlené ich práva a možnosti ich uplatňovania. Následne potrebujú právnu pomoc, aby sa mohli obrátiť na verejné aj súkromné inštitúcie, rozhodovacie orgány a súdy s cieľom domáhať sa svojich práv."
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
