Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.3.2019 o 18:11 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2019 17:31 - 17:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vykonávať prácu vo verejnom záujme je náročné. Okrem zákonných limitov a nie práve ideálneho finančného ohodnotenia množstvo práce, jej účel a drobnohľad, pod ktorým sa zamestnanci nachádzajú sú faktory, ktoré pracovníkov v tomto segmente ovplyvňujú. Nehovoriac o širokej škále profesií, ktoré spadajú do tejto oblasti, a celkovej definovanej nejednoznačnosti samotného pojmu verejný záujem. Verejný záujem je koncipovaný pomerne široko a môže sa líšiť v súvislosti s časom i priestorom. Vo všeobecnosti by sa dal pojem verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Čiastočne iný verejný záujem budú riešiť obyvatelia obce na Záhorí alebo na Kysuciach, iní vo väčších či veľkých mestách a iní zas v rámci celého územia Slovenskej republiky. Vo verejnom záujme sa staráme o seniorov, o deti, budujeme kultúrne, spoločenské a športové centrá, spravujeme historické pamiatky i majetok obce, spravujeme a budujeme cesty, kde na základe verejného záujmu sme odobrili i vyvlastňovanie, obhospodarujeme vodné zdroje, lesy, staráme sa o životné prostredie, zabezpečujeme širokú škálu sociálnych služieb a tak ďalej. Mestá a obce budujú svoje vlastné podniky či spoločnosti, ktorých sú vlastníkmi alebo majú v nich spoluúčasť, aby prostredníctvom nich napĺňali potreby verejného záujmu. Zároveň všetky tieto aktivity, ktoré pokrývajú verejný záujem, sú financované z verejných zdrojov. Hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami a majetkom je prioritným kritériom dobrej správy veci verejných rovnako ako etická, osobnostná a odborná integrita ľudí, ktorí spravujú týchto, ktorí správu týchto zdrojov vykonávajú a práce v prospech verejnosti riadia.
A aký dosah na dynamiku rozvoja, transparentnosť a reálne naplnenie verejných záujmov majú samotní obyvatelia? Minimálny. Rozhodujú ich volení zástupcovia a starostovia, primátori a predsedovia. Častokrát ani nevedia, že nejaký konkrétny podnik patrí pod obec či mesto, nepoznajú jeho obsahové a finančné zázemie, nevedia, prečo a ako bol do jeho vedenia dosadený konkrétny človek. Poniektorí štatutárni zástupcovia si z toho vybudovali malé súkromné impérium, z ktorého pod rúškom verejného záujmu profituje úzky okruh ľudí, alebo papierovo je všetko v poriadku. Niekde je to rodinná či politická trafika, kde pre svojich ľudí zabezpečíme pohodovú existenciu, a niekde iné dôvody, ktoré udržia v kresle riaditeľa či riaditeľky človeka aj 30 rokov. A aj keď sa takémuto človeku nedajú uprieť skúsenosti a znalosti, o dynamike a progrese tu skutočne nemožno hovoriť. Potreba zavedenia zákonnej limitácie dĺžky výkonu funkcie vedúceho zamestnanca, ktorí je zároveň štatutárom na päť rokov, je nielen zjavná, ale nevyhnutná. Okrem toho, že je dnes úplným štandardom limitácia takejto funkcie vo verejnej a štátnej správe, je zároveň i predpokladom pre väčšiu dynamiku rozvoja, inovatívnosť a tým aj progresívnosť postupov v riadení a tým aj zabezpečenie vyššej atraktivity daného segmentu pre verejnosť.
Zároveň však v snahe zabrániť klientelizmu a osobným preferenciám je potrebné zaviesť verejné vypočutie kandidátov na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym zástupcom. Tento verejný kontrolný prvok vnesie do výberových konaní vyššiu transparentnosť a zároveň slúži nielen ako kontrolný mechanizmus pri samotnom výbere z prihlásených uchádzačov, ale prispieva aj k ochrane autorských práv vo vzťahu k predkladaným koncepciám rozvoja, ktorými sa uchádzači prezentujú. Limitáciou vymenovania do pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, iba jedenkrát toho istého človeka, a to maximálne na dobu 6 mesiacov, sa predchádza obchádzaniu zákona. Keďže doposiaľ táto limitácia nebola striktne vymedzená, stávalo sa, že takýto jeden pracovník mohol byť a bol vymenovaný do pracovnej pozície vedúceho pracovníka, ktorý je štatutárnym zástupcom, aj niekoľkokrát po sebe a bez výberového konania tak riadi danú inštitúciu rok aj dlhšie obdobie. Všetky uvedené požiadavky a navrhované zákonné zmeny nie sú nóvum.
Zaujímavým a podnetným je príklad Trnavského samosprávneho kraja, kde zaviedli nové pravidlá pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií podľa novej prijatej smernice z decembra roku 2018. Tie sa dotknú 18 kultúrnych a 21 sociálnych zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Päťročné funkčné obdobie pre riaditeľov všetkých svojich inštitúcií platilo doteraz len pre riaditeľov škôl. Cieľom je, citujem: zdynamizovať činnosť inštitúcií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a priniesť im nový rozvojový impulz“, ako uvádzajú vo svojej správe. Dôvod, ktorý ich k takémuto rozhodnutiu viedol bol ten, že riaditelia viacerých inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja sú vo funkciách dlhé roky. V kultúre sú riaditelia vo funkcii v priemere 16 rokov. Služobne najstarší je riaditeľ Záhorskej galérie, ktorý ju riadi 35 rokov. Takisto aj v zariadeniach sociálnych služieb sú viacerí riaditelia ešte z obdobia spred vzniku samosprávnych krajov. Odvolávanie sa netýka riaditeľov, ktorí absolvovali výberové konania v tomto volebnom období. Ako sa vyjadril predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, citujem:
„Všetky naše inštitúcie postavíme na rovnakú štartovaciu čiaru a ich koncepcie rozvoja budeme posudzovať pravidelne každých 5 rokov. Je to nový systémový prvok, ktorý zabezpečí, aby sa naše organizácie rozvíjali, a zároveň vytvárame prirodzený tlak, aby riaditelia po uplynutí funkčného obdobia museli podať odpočet, čo v inštitúcii urobili, a zároveň predstaviť nové vízie a nápady.“
Ďalším pozitívnym príkladom je mesto Bratislava, kde vypísali nové výberové konania na predsedov predstavenstiev mestských podnikov, ktorí budú zároveň vykonávať činnosti, ktoré doteraz vykonávali generálni riaditelia uvedených spoločností, a taktiež na pracovné pozície riaditeľov organizácií. Hlavné mesto má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach.
„Cieľom vedenia mesta,“ ako uvádza vo vzťahu k týmto spoločnostiam, „je najmä“, citujem: „depolitizácia riadenia mestských podnikov, zabezpečenie účinnej kontroly mestských podnikov mestom, zabezpečenie súčinnosti mestských podnikov pri zavádzaní viacerých politík mesta v oblasti pôsobenia mestských podnikov, zabezpečenie výkonu zo strany mestských podnikov a ich manažmentu a náležitého odmeňovania založeného na výkone, posilnenie kontrolných a manažérskych kapacít na magistráte mesta.“
Mesto vypracovalo a zverejnilo podrobné a jednoznačné zásady výberu členov orgánov v podnikoch vlastnených alebo ovládaných mestom s cieľom, aby výsledky a proces výberu boli zmysluplné a dôveryhodné, čiže zabezpečenie efektívneho a transparentného výberového konania s výsledným výberom kompetentných manažérov s integritou konajúcich vo verejnom záujme. Štandardnou súčasťou je aj verejné vypočutie, ktoré bude nasledovať priamo po neverejnom vypočutí s určenou štruktúrou priebehu vypočutia, čiže prezentácia kandidáta maximálne 15 minút, otázky komisie maximálne 15 minút, otázky verejnosti maximálne 15 minút.
Toto boli len dva ilustratívne príklady a som si istý, že takýchto počinov je u nás vo verejnej správe viac. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby zákon limitoval dĺžku funkčného obdobia vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na 5 rokov. Pred uplynutím funkčného obdobia je zamestnávateľ podľa zákonných podmienok povinný vyhlásiť výberové konanie na túto pracovnú pozíciu. Tiež tento zákon určuje zamestnávateľovi pri výberovom konaní na pracovnú pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, aby uchádzači na túto pracovnú pozíciu boli vždy verejne vypočutí.
Taktiež zákon limituje zamestnávateľa pri obsadzovaní voľného miesta vedúceho
zamestnanca bez výberového konania tak, že okrem maximálnej dĺžky 6 mesiacov výkonu práce na tejto pracovnej pozícii do vymenovania nového vedúceho zamestnanca po úspešnom výberovom konaní môže týmto spôsobom tá istá osoba vykonávať prácu na danej pracovnej pozícii iba jedenkrát, t. j. jedna osoba môže byť vymenovaná bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca iba jedenkrát maximálne na dobu 6 mesiacov.
Taktiež zákon stanovuje, že ak do účinnosti tohto zákona vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, nebol na pracovnej pozícii dlhšie ako 5 rokov vykonáva prácu na danej pracovnej pozícii dovtedy, kým sa nenaplní päťročné funkčné obdobie. Ak od účinnosti tohto zákona je na danej pracovnej pozícii vedúci pracovník, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu dlhšie ako 5 rokov, je zamestnávateľ povinný vyhlásiť nové výberové konanie na uvedenú pracovnú pozíciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, zavedenie otvorených a priamych demokratických inštitútov vo verejnej správe je nutnosťou. Táto nutnosť sa dotýka aj výkonu práce vo verejnom záujmu, a to najmä vo vzťahu k vedúcim zamestnancom, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu. Nestačí na nedostatky poukazovať, je potrebné niečo urobiť, aby sme ich eliminovali. Zároveň v záujme právnej istoty je potrebné, aby stanovené základné právne limity boli platné pre všetkých, ktorí chcú vykonávať prácu vedúceho zamestnanca s výkonom funkcie štatutárneho zástupcu rovnako.
Zmeny sú potrebné a možné, čoho príkladom sú uvedené samosprávy. Našou úlohou je podporiť ich vytvorením právneho rámca a zároveň tým zabezpečiť rovnomernejší rozvoj a progres vo verejnej správe na celom území Slovenskej republiky.
Z tohto miesta vás preto žiadam o podporu tohto zákona a tým aj o podporu výkonu verejnej správy. Všetci máme právo na dobrú správu veci verejných a povinnosť pričiniť sa k tomu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2019 16:56 - 17:00 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitácia funkčného obdobia vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, explicitné zaručenie princípu verejnosti pri výberových konaniach na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, a zamedzenie nežiadúcim až patologickým javom pri vymenúvaní vedúcich pracovníkov bez výberového konania.
Verejný záujem je v samotnej podstate neurčitý právny pojem, ktorého náplň určuje štát alebo obec. Vo všeobecnosti by sa dal verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Výkon práce vo verejnom záujme v sebe zahŕňa pomerne širokú škálu pracovných pozícií. Vzhľadom na skutočnosť, že táto práca je vykonávaná v prospech občanov, je potrebné, aby podmienky jej výkonu boli transparentné a občanmi kontrolovateľné, obzvlášť ak sa jedná o vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, najčastejšie riaditeľa alebo predsedu, ktorí stoja na čele právnických osôb zriadených zákonom alebo štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom podľa osobitného zákona alebo na čele právnických osôb založených štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou, vyšším územným celkom s majetkovým podielom vyšším ako 67 %, alebo na čele iných právnických osôb založených štátnych orgánov, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.
Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o značný počet vedúcich zamestnancov vo verejnej správe. V praxi sa veľmi často stáva, že na vysokých riadiacich funkciách pôsobia spokojne vybrané osoby i viac ako desaťročie. Spriaznený biznis za stabilných podmienok sa však takto nestáva predovšetkým verejne prospešným, ale aj individuálne prospešným, čo nie je reálne v záujme občanov.
Nedostatočne transparentné podmienky výberu uchádzačov na vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, dávajú rovnako priestor klientelizmu a presadzovaniu osobných či politických ambícií, hoci tu je potrebné podotknúť, že už dnes existujú mestá a obce, pre ktoré je verejné vypočutie kandidátov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, úplne samozrejmé. Na druhej strane však dochádza k obchádzaniu zákonných požiadaviek, ak je vedúci zamestnanec opakovane po sebe vymenúvaný do funkcie bez výberového konania, a to vždy na šesť mesiacov.
V snahe zamedziť nežiadúcim javom pri výkone práce vo verejnom záujme, a to najmä na vedúcich pracovných pozíciách navrhujeme limitovať funkčné obdobie vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, na dobu piatich rokov. Rovnako vnesením prvku verejnej kontroly prostredníctvom verejného vypočutia uchádzačov na pozíciu zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu sa zamedzí klientelizmu. Elimináciou možností vymenovať jednu osobu bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca na jednorazový počin sa zamedzí špekulatívnym a klientelistickým tendenciám. Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 15:17 - 15:26 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto návrhu zákona.
Ak vytopím susedov, pretože mi pretiekla vaňa, keď som akosi pozabudol, že mi do nej tečie voda, som za škodu spôsobenú susedom pod mojím bytom zodpovedný. Bola to moja nedbanlivosť, ktorá ju spôsobila. Dokonca aj keď praskne radiátor a ja opäť spôsobím škodu susedom podo mnou, hoci som nemohol vedieť, že sa to stane, je to moja zodpovednosť. Radiátor je v mojom vlastníctve a som za spôsobenú škodu zodpovedný, aj keď som ju priamo svojím konaním nespôsobil. Rovnako som zodpovedný za škodu, keď ako účastník cestnej premávky spôsobím dopravnú nehodu alebo ako zamestnanec svojím nesprávnym úkonom alebo rozhodnutím spôsobím škodu zamestnávateľovi. Osobnú zodpovednosť nesieme za svoj život i konanie, nesieme ju aj za úmyselné i neúmyselné konanie. Firmy a obchodné spoločnosti nesú zodpovednosť za škody spôsobené fyzickým i právnickým osobám a to svojou činnosťou i nečinnosťou. Štát nesie zodpovednosť za škody spôsobené inému štátu, príkladom môžu byť environmentálne škody alebo aj vojnové reparácie.
Otázka teda znie: Prečo sa toľké roky bránime, aby zodpovednosť za spôsobenú škodu niesli i verejní činitelia? Alebo náš laxný prístup pramení z hesla "z cudzieho krv netečie"?
Problém je v tom, že to nie je cudzie, je to naše, spoločné. Ľudský faktor je za každým rozhodnutím, ktoré je vydané, za každým, či rozhodujeme za seba, za troch, tisíc alebo milióny ľudí. Ak som prijal funkciu, ktorá nesie takúto širokú rozhodovaciu právomoc, musím prijať aj ťarchu zodpovednosti za ňu. Tu nestačí odstúpiť z funkcie, čo už samo osebe zvyčajne spôsobuje veľký problém, ale je potrebné aj spôsobenú škodu nahradiť. Sused sa tiež neuspokojí s mojím ospravedlnením a neľahne si spokojne do mokrej postele a nebude sa dívať na kvapkajúci a zatečený strop a steny. Potrebuje dať svoj byt do obývateľného stavu a ja ho musím odškodniť, spôsobené škody nahradiť. Keďže som bol prezieravý, poistil som sa, a tak škody za mňa uhradí poisťovňa. Ak by som to neurobil, tak to budem musieť nejako zaplatiť ja sám alebo skončím v súdnom spore a pri rýchlosti rozhodovania našich súdov sa moje škodové náklady nebudú pohybovať v stovkách, ale až v tisíckach eur.
Poniektorí sa môžu pozastavovať nad tým, že čo tu stále riešime. Existuje predsa trestný zákon, kde je presne zadefinovaný verejný činiteľ, škoda i úmysel, nedbanlivosť, trestné činy i trestné sadzby za ne. To áno, ale náhrada škody sa trestom zvyčajne nevyrieši. Tak potom existuje inštitút regresnej náhrady, ktorý môže zamestnávateľ využiť priamo alebo prostredníctvom súdu. Dokonca máme zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo by mal byť postačujúci právny základ pre vymáhanie škody od osoby, ktorá ju spôsobila. Mala. Ak by sa dôsledne dodržiaval a neobchádzal, ale nie je.
Už celé desaťročie voláme po zmene, ale chýba politická vôľa na jej realizáciu ako v iných dôležitých oblastiach. Ešte v roku 2011 sa naša nová prezidentka Zuzana Čaputová spolu s Jurajom Gyarfášom intenzívne venovala tejto problematike, čo aj zhrnuli vo svojej publikácii Zodpovednosť verejných činiteľov.
V roku 2016 môj kolega poslanec Miroslav Beblavý sa tejto problematike dôsledne venoval a napísal preto interpelácie dvanástim ministrom a list generálnemu prokurátorovi a riaditeľovi Sociálnej poisťovne, aby ho informovali o tom, či si ich inštitúcia uplatnila nárok voči zamestnancom zodpovedným za škodu a pokuty a ak nie, o uvedenie dôvodu. Týkalo sa to 141 prípadov. Až v 109 prípadoch sa škody nevymohli, nevymáhali alebo sa údajne vymáhať nedali.
Pre ilustráciu citujem niektoré zverejnené odpovede na webovej stránke môjho kolegu, aj na základe ktorých jednoznačne vyplýva, že zmena a explicitné vyvodenie osobnej zodpovednosti verejných činiteľov za škody pri výkone verejnej moci sú viac než nutné.
Prvý prípad. Pokuta uložená ministerstvu životného prostredia úradom pre verejné obstarávanie v roku 2012 vo výške 654-tisíc eur. Informácia ministra Sólymosa. Citujem: "Ministerstvo si pravdepodobne nárok na náhradu škody neuplatnilo, nakoľko zamestnanci, ktorí vybavovali uvedenú vec a mohli byť zodpovednými za uloženie pokuty, už nie sú zamestnancami ministerstva a keďže ministerstvo nedisponuje ich osobnými spismi, nie je možné uvedenú skutočnosť relevantne zistiť." Koniec citácie. To, že zamestnanec je prepustený za pochybenie alebo odišiel na vlastnú žiadosť, nie je dôvod na to, aby si zamestnávateľ nemohol vymáhať regresnú náhradu škody, ale ministerstvo sa jednoznačne o regresnú náhradu nezaujímalo.
Druhý prípad. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom v rezorte pôdohospodárstva v rokoch 2003 až 2005 vo výške 197 235 eur. Informácia ministerky Matečnej. Citujem: "Vzhľadom na plynutie času a uplynutie premlčacích lehôt neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám, ktoré mohli mať podiel na nesprávnom úradnom postupe a v jeho dôsledku spôsobenej škode. Inak povedané, jednalo sa o nesprávny úradný postup z rokov 2003 až 2005, uplynuli premlčacie lehoty a prípadné uplatňovanie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám by bolo neefektívne vzhľadom na personálne zmeny a pravdepodobné vznesenie námietok premlčaní uplatňovaných regresných nárokov." Koniec citácie. Jednoducho celú záležitosť odložili k ľadu a nechali premlčať.
Tretí prípad. Pokuta uložená ministerstvu školstva Úradom pre verejné obstarávanie v roku 2015 vo výške 100-tisíc eur. Informácia ministra Plavčana. Citujem: "Škodová komisia ako orgán poverený prerokúvaním návrhov v oblasti uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej ministerstvu jeho zamestnancami nerokovala o žiadnom návrhu na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k vami uvádzaným prípadom z oblasti verejného obstarávania." Koniec citácie. Tu dokonca ešte postačovala konštatácia, že komisia nerokovala o žiadnom návrhu o regrese a tým bola celá vec pre ministerstvo jednoducho vybavená.
Takýchto perál je zverejnených podstatne viac a jednoznačne preukazujú nezáujem verejných inštitúcií o dobrú a kvalitnú správu veci verejných, do ktorej patria aj finančné prostriedky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovoriť donekonečna o potrebe zmeny v tomto spoločenskom segmente, je kontraproduktívne. Je potrebné zmeny uskutočniť, je potrebné zákonne zadefinovať osobu verejného činiteľa, obsah jeho zodpovednosti i spôsob, podmienky a lehoty vymáhania škody a osoby kompetentné konať ex offo. Dôležité je, že v návrhu zákona je aj nedbanlivostné konanie súčasťou obsahu zodpovednosti. Takýmto spôsobom máme šancu nielen získať časť zmarených verejných finančných prostriedkov späť, ale druhotne to bude mať vplyv na obsadzovanie verejných funkcií ľuďmi, ktorí svojimi osobnostnými a odbornými kvalitami budú zárukou dobrej správy vecí verejných. Prevezmime konečne plnú zodpovednosť za svoje konanie nielen v osobnom, ale aj v pracovnom a verejnom živote a pristúpme k zmenám vecne a nie politicky. Podporme tento zákon!
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 16:28 - 16:29 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za ich faktické poznámky. Len v krátkosti chcem povedať, že bolo by smutné celý návrh tohto zákona zúžiť na jediný problém, ktorým sú kredity. Myslím si, že tento zákon je pre učiteľov neprijateľný nielen kvôli tomu, že sa im ruší kreditové vzdelávanie, ale ja som vymenoval niektoré ďalšie veci, ktoré v zákone chýbajú alebo boli vypustené zo zákona. Je tam celý rad ďalších vecí, ktoré učitelia kritizujú a o ktorých sa možno ani v tejto sále nehovorilo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2019 16:07 - 16:24 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prihovoriť sa vám z pozície vášho kolegu, poslanca Národnej rady, ale aj učiteľa, človeka, ktorý dlhé roky vykonával túto profesiu s láskou a v presvedčení, že jeho voľba tak náročného povolania bola správnou.
O práci učiteľov dlhodobo v spoločnosti prevláda mýtus, že je poslaním a nedá sa porovnávať s inými dobre platenými zamestnaniami. Tí, ktorí tento názor radi zdieľajú a rozširujú, sa stali buď obeťami svojich nesprávnych úsudkov a ilúzií o akomsi socialistickom modeli školstva, v ktorom sa učiteľ na úkor vlastnej rodiny odovzdával plne svojej práci a ešte aj v popoludňajších hodinách ju vykonával zadarmo, alebo nepochopili, že dnes žijeme v dobe, keď učiteľ odmieta byť v pozícii fackovacieho panáka, s ktorým si ministerstvo a iné kompetentné orgány môžu robiť, čo sa im zachce.
Odpor veľkej časti učiteľskej obce, ktorý vyvolal nový zákon o pedagogických zamestnancoch, je toho dôkazom. Učitelia už nechcú, aby niekto rozhodoval o tak dôležitých veciach, týkajúcich sa ich ďalšieho odborného rastu, ako aj postavenia v zmysle tézy: "O nás bez nás." Aj napriek ich výzvam, pripomienkam a výhradám voči konkrétnym ustanoveniam, ktoré nový zákon prináša, zostal ich hlas nevypočutý, resp. neakceptovaný. V duchu zaužívanej formuly: "Nech si hovoria, čo chcú, my si aj tak presadíme svoje," sa predkladatelia návrhu striktne držali vlastných predstáv o tom, ako má školstvo a vzdelávanie pedagógov v ďalších rokoch vyzerať. Nenechali sa nikým a ničím presvedčiť, že mnohé veci v navrhovanom zákone sú sporné a priam škodlivé. Nepochybne si boli istí, že im aj navzdory odporu zo strany kritikov zákon napokon hladko prejde.
Rovnako nepochybujem, že aj napriek tomu, že prezident Slovenskej republiky zákon vetoval a vrátil ho späť do parlamentu, predkladatelia s podporou koaličnej väčšiny poslancov neustúpia, a keďže sú zrejme presvedčení o vlastnej neomylnosti a dokonalosti, budú i napriek protestom učiteľskej obce i napriek petícii proti tomuto zákonu, ktorú podpísalo vyše 20-tisíc ľudí, tvrdohlavo zotrvávať na svojej pozícii a stanovisko prezidenta zmetú zo stola ako kus toaletného papiera.
A toto je práve tá arogancia moci, s ktorou celé desaťročia politici narábajú v pristupovaní k požiadavkám a problémom učiteľov na Slovensku. Za 26 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nebol vo funkcii hádam ani jeden minister školstva, ktorý by vzišiel z radov regionálneho školstva a rozumel problémom obyčajných radových učiteľov. Ani jeden minister, ktorý by si sám na vlastnej koži vyskúšal odučiť čo i len jeden mesiac na základnej či strednej škole so všetkým, čo k tomu patrí. Pretože učiteľská profesia nie je len o odbornej príprave a vzdelávaní sa, ako sa nám tu snažia neustále podsúvať intelektuáli z vedeckej oblasti v postavení ministrov školstva, teoretici odrezaní od reálneho bežného života učiteľa, experimentátori, ktorí bez priamej empirickej skúsenosti posudzujú možnosti a kvalitu práce pedagógov v regionálnom školstve. Učiteľská profesia v sebe zahŕňa ďaleko viac, než si títo vysoko erudovaní odborníci, ktorí predtým pôsobili na vysokých školách, vedia predstaviť.
Ale na to sme si už na Slovensku zvykli. Na školstvo je každý odborník a každý mu rozumie. A učiteľ je stále v roli (pozn. red.: správne "v role") testovacieho prototypu, s ktorým sa po každej výmene vlády či ministra školstva narába ako s hlinou, z ktorej treba vymodelovať hotový výrobok zodpovedajúci predstavám jeho tvorcu.
Rovnako to platí aj v prípade mnohých teoretikov na oblasť školstva, ktorí by najradšej prepustili väčšinu učiteľov a nahradili ich svojimi idealistickými hrdinami nových čias. Experimentátorov, ktorí na základe niekoľkých úspešných projektov, realizovaných vo vlastnej réžii, hodnotia prácu väčšiny pedagógov ako zlú, neprofesionálnu, zastaranú, nudnú, nemodernú a podobne.
Áno, pri takomto nepochopení a necitlivom vnímaní náročnej práce učiteľov sa nemôžeme čudovať, že učitelia navyše pri nedostatočnej finančnej motivácii sú frustrovaní a každú snahu zasahovať do ich práce a života zhora bez rešpektovania ich názoru považujú za hrubé zasahovanie do ich práv.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, učitelia nie sú ťažné kone spoločnosti, ktoré sa po každej výmene vládnej garnitúry dajú vymeniť za iné, silnejšie, mladšie, lepšie osedlané. Nikto nepochybuje o tom, že školstvo na Slovensku potrebuje zmeny, ale necitlivými krokmi, ktoré sú nadiktované zhora a nerešpektujú názor väčšiny učiteľskej obce, dosiahneme pravý opak. Zo školstva začnú odchádzať aj tí, ktorí boli doposiaľ presvedčení o správnosti rozhodnutia stať sa pedagógom a svoju prácu mali radi.
Zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý tak bezbolestne prešiel cez parlament, až ho napokon musel prezident Slovenskej republiky vrátiť späť na opätovné prerokovanie, je len dôkazom toho, ako sa z pozície nadradenosti pristupuje k záujmom a názorom tisícov učiteľov na Slovensku. Veď s týmto zákonom je spokojné hádam len ministerstvo a časť koaličných poslancov, ktorá ho politicky prikryla. A z protestujúcich učiteľov tak znovu urobili len fackovacích panákov ako výsledok vlastnej spupnosti a nadutosti.
Tým, ktorí tento zákon navrhli a podporujú, nestačí, že si spoločnosť učiteľov zotročila a urobila z nich bezduché bábky, ktorých náplňou práce má byť len poslúchať nadriadených, rodičov, žiakov, rešpektovať každú nezmyselnú zmenu v zákonoch, meniť systém zabehnutej práce podľa toho, ktorý nový experimentátor zasadne do ministerského kresla, ohýbať chrbty pred svojimi nadriadenými a nechať sa šikanovať, otrocky dodržiavať nezmyselné príkazy a nariadenia, nemať sa kde sťažovať, nakoľko učitelia nemajú právo mať ani svojho školského ombudsmana, v obave s následkom potláčať v sebe snahu odhaľovať nespravodlivosť či nezákonnosť a napokon nemať radšej ani vlastný názor, pretože aj tak oň nikto nestojí.
Táto spoločnosť degradovala učiteľa do úlohy štatistu, pasívneho vykonávateľa mocenských a politických rozhodnutí. Devalvovala nielen hodnotu vzdelania, ale samotnú učiteľskú profesiu. Z kvalitnej a poctivej práce tisícov učiteľov vytvorila v očiach verejnosti obraz neschopných jedincov, ktorí nielenže nevedia učiť a sú príčinou upadajúceho vzdelania na Slovensku, ale nedokážu sa ani brániť, presadiť svoj názor, byť rovnocenným partnerom, ktorého spoločnosť rešpektuje a váži si ho.
Učitelia oprávnene bojujú za svoje práva. Je namieste plne podporiť ich záujem a dôsledne vypočuť ich hlasy. Každý deň totiž bojujú nielen o svoju existenciu, ale i o našu spoločnú budúcnosť. Vzdelávajú a vychovávajú tých, ktorí raz o nás budú rozhodovať i v týchto poslaneckých laviciach. Vyvíjajú enormnú snahu odovzdať im všetko, čo budú potrebovať pre život. Napriek tomu máme ešte mnoho škôl, ktoré aj v 21. storočí fungujú a existujú na úrovni socialistických čias, či už svojím vybavením, vyučovacími postupmi, prístupom k žiakom i rodičom a najmä k prístupom k nim, učiteľom. A to nielen verejnosťou, ale aj vedením školy. Zákony sú pre niektorých riaditeľov i zriaďovateľov len trhacím kalendárom. O morálnom kredite a vzore v takýchto prípadoch nemôže byť ani reči.
A učiteľ? Ten bojuje o svoje postavenie a práva v spoločnosti, v škole s mnohými rodičmi, ktorí po absolvovaní vlastného primárneho vzdelávania sú nepochybne najväčšími odborníkmi na školstvo a vedia, ako majú učitelia pristupovať k vzdelávaniu ich dieťaťa. Bojuje so systémom, aby napríklad mohol učiť z učebníc, ktoré sú prínosom pre danú skupinu žiakov v danej lokalite, a nie ich brzdou, bojuje o zachovanie a uživenie rodiny, bojuje o udržanie vlastnej integrity, aby ako vyhorený zamestnanec neskončil ako psychiatrický pacient.
A čo robíme my? Namiesto toho, aby sme zákonný rámec, ktorý stavia mantinely v ich profesionálnej činnosti, zrealizovali dostatočne široký, jednoduchý, otvorený a podporujúci na pokojný výkon ich tak potrebnej profesie, sme ho skomplikovali. Ba čo viac, my sme im ich už priznané práva pošliapali.
A v tomto sa plne stotožňujem s vyjadrením prezidenta republiky, ktorý parlamentom schválený zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch vetoval. Takto postavený zákon namiesto toho, aby stieral nerovnosti a vytvoril otvorený priestor pre dobrú a kreatívnu prácu prostredníctvom právnej istoty, ten ju jednoducho zotrel tým, že znegoval to, čo už bolo priznané, kreditové príplatky, a tým aj diskriminačne kategorizoval zamestnancov.
Ak sa vzdelávam, odborne rastiem, pracujem na sebe, nie je to len môj osobný záujem, ale aj zákonná požiadavka, ktorú musím ako učiteľ splniť. A ak zamestnávateľ na základe zákona po mne požaduje neustále vzdelávanie a zvyšovanie odbornosti, musí sa to odraziť i na mojom hodnotení, morálnom a najmä finančnom. S povinnosťami sú spojené aj práva, a to nie jednostranne, ako sa nám tu dlhodobo snažia poniektorí nahovoriť, ale aj tu platí reciprocita.
Áno, môžu poniektorí zainteresovaní i tí menej znalí namietať, že učiteľská profesia je o neustálom sledovaní vývinu a sebavzdelávaní, je o neustálej práci na sebe samom, aby bolo čo odovzdávať ďalším generáciám a bolo možné dobre ich pripraviť do života. Súhlasím. Zrušme kredity, príplatky a iné finančné benefity. No jedným dychom dodávam, ale iba za podmienky, že ich tarifné platy nebudú výsmechom, ale skutočným ohodnotením ich práce, spoločenského postavenia a poslania, že samovzdelávanie bude ich nadšeným progresným prístupom a samozrejmosťou a nie zákonnou povinnosťou. Nech nemusia bojovať o svoju existenciu, ale iba za nové poznatky. No pokiaľ tomu tak nie je, nemáme právo im tieto ich legitímne nároky akokoľvek krátiť, obmedzovať či nebodaj rušiť.
Pôvodný návrh tohto zákona obsahoval aj možnosť hodnotenia riaditeľov a vedúcich zamestnancov zo strany pedagógov. Množstvo prípadov z celého Slovenska dokazuje, že situácia na školách v oblasti medziľudských vzťahov nie je dobrá. Naopak. Prípady bossingu pribúdajú a stávajú sa súčasťou každodenného života učiteľskej obce. Hodnotenie nadriadených mohlo zabezpečiť aspoň nejakú demokraciu a reciprocitu na pracovisku, pretože učiteľ v takýchto prípadoch vždy ťahá za kratší koniec. Spravidla sa jeho osud končí buď výpoveďou a dobrovoľným odchodom, alebo rozviazaním pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zväčša pod zámienkou organizačných dôvodov. Z nejasných dôvodov bol práve tento bod - právo hodnotenia riaditeľov a vedúcich zamestnancov zo zákona - vypustený. Riaditeľ a zriaďovateľ sú tak aj naďalej nepostihnuteľní a zákon nezaručuje učiteľom dostatočnú ochranu pred bossingom. Naopak, zákon zvyšuje právomoci riaditeľa, ktoré brzdia proces demokratizácie školy a môžu viesť k výskytu sociálnopatologických javov.
Etický kódex zákonom určený ako povinná norma správania sa pedagógov ministerstvo doposiaľ nezverejnilo a takýto typ ideového dokumentu nemá právnu silu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, príprava zákona je proces, ktorý sa riadi určenými pravidlami, medzi ktoré patrí i pripomienkové konanie. To má svoj význam a opodstatnenie, keďže zákonná norma ako súbor pravidiel môže svoje opodstatnenie v praxi potvrdiť len tým, že tí, ktorých sa dotýka, sa s ňou stotožnia. Pokiaľ pripomienky nie sú dostatočne vypočuté a neprebehne následná diskusia, ktorá by mala dospieť aspoň ku kompromisu, ak nie ku konsenzu, ktorý sa premietne do samotného zákona, tak potom celý legislatívny proces je len formálnou fraškou ako v prípade vetovaného zákona.
Postačovalo by zjednodušiť byrokratické postupy, počúvať verejnosť, umožniť vyjadriť sa širokému spektru ľudí, ktorí majú čo k danej problematike povedať, a nielen preferovať vybranú úzku skupinu tzv. vyvolených. Dôležité je podporiť kreatívnu diskusiu a na základe tohto pripraviť novú úpravu systému. To chce, samozrejme, i čas. Dobrým príkladom môže byť Česká republika, ktorá pri príprave nového školského zákona komunikovala skutočne so širokým spektrom odborníkov, záujmových skupín a organizácií trinásť rokov, kým sa dopracovali k reformnému zákonu. Neprináleží nám hodnotiť jeho úspech či obsah, no mali by sme si osvojiť inú cestu, pretože tá, ktorú používame, nie je dobrá.
Už pri prvom čítaní návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch som mu vyčítal množstvo formulačných nepresností, predimenzovanie ďalšieho vzdelávania a najmä jeho časových dotácií a následne neadekvátne zvyšovanie platových podmienok pedagógov, nedostatočnú kontrolu akreditovaných subjektov poskytujúcich vzdelávanie, najmä ich kvality, množstvo zvýšených byrokratických úkonov, nízku motiváciu pre absolvovanie ďalšieho vzdelávania. No najmä som mu vyčítal zrušenie kreditových príplatkov pri stále poddimenzovanom finančnom ohodnotení pedagógov, nezmyselne navrhnuté vakancie, čiže neplatené voľno, na dobu jedného roka po odpracovaní desiatich rokov, a to bez nároku na akýkoľvek finančný príspevok, zrušenie explicitne uvedenej ochrany pedagogických zamestnancov nielen pred neodborným zasahovaním do ich profesionálnych kompetencií, ale najmä ich ochrane pred sociálnopatologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Žiaľ, zbytočne.
Zákon bol pred druhým čítaním prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie a rozpočet, výbore pre sociálne veci a výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. V ich spoločnej správe je uvedených 69 zmien a doplnkov k uvedenému zákonu, ktoré však zásadné pripomienky neriešia a v mnohých ohľadoch ich môžeme nazvať len kozmetickými úpravami. Zákon bol Národnou radou schválený, ale máme ho späť. Vôbec sa tomu nedivím a nemali by ste sa ani vy. V predloženej podobe je pre pedagogických a odborných pracovníkov neakceptovateľný.
Jednou z našich povinností ako poslancov Národnej rady je prostredníctvom zákonných noriem zabezpečiť nerušený výkon povinností a práv ľudí žijúcich na území Slovenskej republiky. V tomto prípade nerušený a kvalitný výkon pedagogickej a odbornej činnosti bez akýchkoľvek pochybností. Nám samotným, ktorí sme súčasťou zákonodarného orgánu, musí ísť o vec a nie o politikárčenie. Musí nám ísť o podporu vzdelávania i ľudí, ktorí ho sprostredkúvajú. Je na tom závislá nielen osobná existencia každého z nás, ale aj celej krajiny a jej smerovania.
Ako som už predtým povedal, raz o nás budú rozhodovať tie deti, ktoré sú teraz v školách. Vyzývam vás preto, aby ste zákon v tejto podobe nepodporili, rovnako ako to urobím ja.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 4.4.2019 16:09 - 16:16 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctené panie ministerky, moja prvá interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu pani Martinu Lubyovú vo veci každoročného testovania žiakov. Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou, zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, existuje už 11. rok. Medzi jeho základné úlohy, ako samé uvádza, patrí zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zadávanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, zabezpečenie externého testovania žiakov 5. a 9. ročníka základných škôl, zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika zapája v súlade s ich pravidlami. Testovanie sa vo všeobecnosti považuje za objektívnejšie overovanie a hodnotenie vedomostí žiakov oproti ostatným metódam, hoci ani tu nemožno predísť úskaliam, do ktorých sa môžu žiaci v budúcnosti dostať, ak nebudú pripravení na ústnu odpoveď.
Keďže máme špecializovaný ústav, ktorý sa zaoberá prípravou, realizáciou a vyhodnocovaním testov vybraných skupín žiakov, ktorý je už dlhodobo etablovaný, dalo by sa očakávať, že testovania prebehnú bez akýchkoľvek problémov. No opätovne sa v externej maturitnej skúške zo slovenského jazyka i tento rok objavili sporné otázky, na ktoré upozornili žiaci i pedagógovia. Keďže i napriek dlhodobej príprave kvalitnými autormi z praxe, kontrolou recenzentov i prácou validačnej komisie sa tieto problémy objavujú niekoľko rokov opakovane, je diskutabilné, či si toto pracovisko plní úlohy dôsledne, keďže ich výstup by mal byť bezchybný.
Po dlhom čakaní sme sa tento rok dočkali elektronického vyhodnocovania testov a dokonca žiaci kvárt 8-ročných gymnázií tento rok po prvýkrát absolvovali Testovanie 9, rovnako ako ich rovesníci na základných školách, s odôvodnením, že záverečný výstup, čiže výsledky maturity sú porovnateľné s klasickými gymnáziami, no ministerstvo sa chce dozvedieť aj úroveň ukončenia základnej školy.
Ozvali sa už aj hlasy 8-ročných gymnázií poznačené obavou, ktoré už teraz fungujú s obmedzenou kapacitou, že je záujem o ich postupné zrušenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami.
Ako ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu aplikuje získané informácie z testovaní žiakov do štátneho vzdelávacieho programu a ako sa vyrovnáva so zistenými nedostatkami žiakov?
Do akej miery je Testovanie 9 potrebné pre prijímanie žiakov na stredné školy, keďže posledné trendy ukazujú, že stredné školy bojujú o každého žiaka a výsledky tohto testovania sa pre ich prijatie javia ako irelevantné?
Ako medzinárodné testovanie PISA, ktorého výsledky našich žiakov boli v posledných rokoch podpriemerné, korešponduje s našimi testami 9 a ako ovplyvňuje tvorbu vzdelávacích štandardov, a to výkonových i obsahových?
Aký reálny zámer má Testovanie 9 u žiakov kvárt na 8-ročných gymnáziách a smeruje toto testovanie k ich pomalej eliminácii?
Ako sa v budúcnosti budú riešiť maturitné skúšky, keďže ich externé a po nich interné prevedenie pôsobí pre svoju dualitu ako nepodarený prežitok a európske trendy hovoria pozitívne o nezávislom testovaní?
Ako vyhodnotí ministerstvo opätovné problémy v maturitných otázkach a vyvodí aj personálnu zodpovednosť u riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania?
Moja druhá interpelácia sa taktiež týka ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej, konkrétne vo veci učebníc matematiky pre stupne 1 - 4 a 5. a 9. ročník základných škôl. Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledovnú interpeláciu poslanca.
Učebnicová politika na Slovensku je známa tým, že je v podstate uzavretá a centrálna, no tváriaca sa otvorene. Hoci sa už dlhé roky volá po liberalizácii učebnicového trhu, aby si pedagógovia naozaj mohli sami vybrať učebnice, z ktorých pre daný predmet a ročník bude viac ako jedna verejným obstarávaním zadaná víťazná alternatíva a verejné peniaze nekončili v skladoch zapadnuté prachom v podobe nepoužiteľných učebníc, zmena je stále v nedohľadne. Najnovšie zadané verejné obstarávanie na učebnice matematiky pre 1. až 4. ročník základných škôl v oznámení 4768 a učebnice matematiky pre 5. až 9. ročník základných škôl v oznámení 4885 evokuje lukratívnu zákazku, pretože pri počte 60-tisíc učebníc na každý školský rok pôjde pravdepodobne o učebnice kombinované s pracovným zošitom, ktoré sú využiteľné iba jednorazovo. Životnosť klasickej učebnice v súčasnosti je cca 5 rokov pri jej opakovanom používaní. Učebnice s pracovným zošitom nie je možné opakovane použiť, preto každý školský rok budú dodané nové, čo je 540-tisíc nových učebníc v sume cca 16 mil. ročne, ak by jedna mala cenu 3 eurá. Ak by sa naplnili všetky pochybnosti, tak by išlo o veľmi výhodný obchod, no nie pre žiakov a pedagógov, nie pre verejné financie, ale pre zadávateľa a vydavateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami.
Ako sa Ministerstvo školstva, vedy, techniky (pozn. red.: správne "výskumu") a športu Slovenskej republiky ako ústredný rezortný predstaviteľ stavia k učebnicovej politike a reálnemu stavu učebnicového fondu na školách?
Ako ministerstvo mieni otvoriť trh s učebnicami pre slovenské školstvo v legislatívnej a vecnej rovine?
O aké typy učebníc matematicky pre 1. až 4. ročník základných škôl a 5. až 9. ročník základných škôl vo verejných zadaniach ide? A v prípade, že sa potvrdí, že ide o kombinované učebnice, akým spôsobom bude danú situáciu riešiť, keďže by išlo o reálne plytvanie verejnými finančnými prostriedkami?
Ďakujem za odpovede.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 16:38 - 16:45 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, žijeme v dobe elektronickej. Naše životy sa stali závislé od elektronických zariadení, ktoré sú skvelými pomocníkmi, a rýchlo sme si privykli na ich používanie, pretože nám v mnohom uľahčujú život. No rovnako ako oheň sú dobrými pomocníkmi, ale zlými pánmi. Ak ich nemáme pod kontrolou, tak dokážu veľmi skomplikovať život. Dokonca vznikajú nové druhy závislostí od mobilných telefónov ako takých, sociálnych sietí, prístupu k dátam a podobne a postihujú všetky vekové kategórie bez výnimky. Nehovoriac o zmene spoločenských konvencií, spôsobe, ako narúšame súkromie či aktivity iných ľudí. Častokrát nevieme správne používať tieto elektronické zariadenia a aj napriek upozorneniam narušujeme priestor iných ľudí, pretože máme pocit, že práve to, čo sa deje nám, je najdôležitejšie. Napríklad keď počas operného predstavenia pani telefonuje, počas konferencie riešime nutné pracovné telefonáty, počas vyučovania četujeme, počas testu podvádzame, telefón slúži ako ťahák, počas pracovného času sa venujeme sociálnym sieťam alebo elektronickým aukciám a pracovnú činnosť imitujeme. Tých príkladov by sa našlo mnoho.
Najohrozenejšou skupinou v spojitosti s elektronickými zariadeniami sú deti. Sú prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou ich života, rýchlo sa učia a ich používanie je pre nich samozrejmosťou, nie však novinkou.
Ľahšie však prepadnú aj závislosti na nich, ak ako dospelí ich nenaučíme ich správne a optimálne používať. Rovnako i rodičia by si mali uvedomiť, že nemusia mať deti 24 hodín pod kontrolou a k dispozícii a naopak. Pokiaľ dieťa odovzdajú do školského zariadenia, jeho pracovníci preberajú plnú zodpovednosť za dieťa a nie je potrebné každú chvíľu vykonávať telefonickú kontrolu, čo ruší obe strany. Dokonca už deti v materských školách mávajú mobilné telefóny. Škola, v ktorej trávia najviac času zo svojho dňa, sa tiež musí podieľať na vytvorení pozitívneho zdravého vzťahu k používaniu elektronických zariadení. Už dnes okrem školských poriadkov, ktorými je možné používanie elektronických zariadení na pôde školy upraviť, vyhláška ministerstva školstva č. 320/2008 Z. z. o základných školách v § 20 ods. 7 hovorí, citujem: "Počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho triedneho učiteľa alebo riaditeľa alebo jeho povereného zástupcu." Koniec citácie. Vyhláška ministerstva školstva č. 65/2015 Z. z. o stredných školách žiadne ani obdobné ustanovenie neobsahuje, čiže chýba proporcionalita v právnej úprave.
V radoch pedagógov tiež nepanuje jednotnosť v názore na používanie elektronických zariadení počas výchovno-vzdelávacieho procesu. Jedným neprekážajú a vo veľkej miere ich využívajú priamo počas vyučovania, iným spôsobujú vážnu prekážku vo vzdelávaní. No aj tí často uznávajú, že rozptýlená pozornosť dieťaťa počas vyučovacieho procesu nie je pozitívom, keďže proces učenia sa týmto spomaľuje. A čím je dieťa mladšie, udržateľnosť jeho pozornosti je tým nižšia, nehovoriac o rušení detí sa navzájom. Čiže celý výsledný efekt snahy pedagóga o odovzdanie vedomostí a zručností môže vyjsť navnivoč. Nehovoriac o bezpečnostných rizikách používania elektronických zariadení, napr. počas exkurzií, náučných vychádzok v teréne, počas odbornej výučby či praxe.
Ďalším vážnym faktorom, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť, je psychohygiena, ktorá je pre zdravý vývin detí mimoriadne dôležitá. Preto po záťaži na vyučovacej hodine je dobré, ak sa dieťa hýbe, nadväzuje sociálne interakcie s ostatnými deťmi, ich mozog si aspoň na chvíľu oddýchne.
Nie som odporca používania elektronických zariadení v škole. Prinášajú množstvo aplikácií priamo a efektívne využiteľných vo výchovno-vzdelávacom procese. Umožňujú čítanie kníh, rozvoj analytického myslenia a podporu vzdelávacích aktivít a cibria aj schopnosť vyhľadávať informácie, selektovať ich a pracovať s nimi. No na druhej strane jedným dychom dodávam, že je potrebné nájsť optimálne riešenie na ich využitie bez toho, aby rušili užívateľa i ostatných v jeho okolí v zamýšľanej činnosti.
Myslím, že tento zákon to flexibilne prináša, okrem legálnej definície slovného spojenia "elektronické zariadenie" zjednocuje pravidlá pre všetky deti nachádzajúce sa v škole či školskom zariadení a vysporiadal sa aj s problematikou dočasného obmedzenia vlastníckych práv. A priori nezakazuje vnášanie elektronických zariadení na pôdu školy a ani striktne nezamieta ich cielené využívanie počas výchovno-vzdelávacieho procesu ako vo Francúzsku, iba rámcovo jednoznačne a so zachovaním rovnosti upravuje podmienky na ich používanie, čo ako pedagóg vítam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, elektronický ošiaľ je globálna záležitosť a nie sme osamotení v snahe vysporiadať sa s ním, predovšetkým v školskom prostredí. Našou úlohou je flexibilne reagovať na potreby spoločnosti a napomáhať jej v progrese, i keď na prvý pohľad sa môže zdať, že regulácia správania je skôr jeho brzdou. Problém je v tom, že čím je vyspelejšia spoločnosť, tým menej oficiálnych regulácií potrebuje, pretože systém prirodzenej autoregulácie je plne funkčný, a pokiaľ sa do tohto štádia nedopracujeme, sú potrebné zákonné riešenia.
Elektronické zariadenia sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života a v prvom rade by sme mali sa naučiť naše deti správne ich používať tak, aby nedochádzalo k zbytočným záťažiam a závislostiam, ktoré budú v budúcnosti brzdou progresu v spoločnosti. Dôležitosť osobnej komunikácie a zdravej psychohygieny pre vývin dieťaťa je zrejmá a obzvlášť v školách ako v inštitucionálnych vzdelávacích zariadeniach musíme na tieto skutočnosti myslieť.
Na záver by som rád citoval riaditeľku strednej školy McKinnon Secondary College v austrálskom Melbourne, kde išli nad rámec všeobecného zákazu používania elektronických zariadení v Austrálii a na pôde školy vydali striktný zákaz používania týchto zariadení, a stručne zhodnotila dôvod i vedľajší efekt tohto rozhodnutia. Citujem: "Okrem stagnácie rozvoja vzťahov medzi spolužiakmi boli mobily problém aj počas vyučovacích hodín. Mali negatívny dopad na učenie študentov. Nemyslím si, že využívali každú hodinu tak efektívne, ako mohli, pretože boli konštantne rušení. Problémom nie sú samotné zariadenia, ale to, ako ich študenti používajú. Škola začala byť po zavedení zákazu počas obedu a prestávok omnoho viac hlučnejšia. Naozaj som neočakávala až takýto level hluku. Je tu smiech a ľudia sa skutočne bavia a socializujú. A to je viac než dobre."
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 16:01 - 16:14 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o riaditeľoch škôl sme na pôde Národnej rady Slovenskej republiky hovorili v rôznom kontexte už mnohokrát. Možno si poviete, že toho bolo dokonca už priveľa a nie je potrebné v ešte väčšej miere riešiť otázky s touto funkciou spojené. Prv, kým sa budem venovať sumárnemu pohľadu na funkciu riaditeľa školy, dovolím si začať číslami zverejnenými za školský rok 2018/2019 Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktoré hovoria o počte tzv. štátnych škôl, čiže ich zriaďovateľom sú samosprávne jednotky ako mestá, obce a samosprávne kraje, a teda, že máme zaradených do siete škôl takýchto 1177 základných škôl, 145 gymnázií, 337 stredných odborných škôl a 6 konzervatórií, čiže spolu 1665 škôl. Samozrejme, ešte okrem základných umeleckých škôl, špeciálnych škôl a školských zariadení. Čiže pokiaľ hovoríme o riaditeľoch škôl, hovoríme o pomerne veľkom množstve riadiacich pracovníkov so širokými kompetenciami a právomocami a veľkou zodpovednosťou. Riaditeľ školy riadi všetky oblasti života školy, organizačnú, ekonomickú, personálnu, technickú, hospodársku, v súlade s platnými právnymi normami. Zároveň vykonáva priamu pedagogickú činnosť, realizuje plán rozvoja školy a rozhodovacie právomoci v rámci prenesenej štátnej správy v prvom stupni. Reprezentuje ako štatutár právny subjekt, čiže školu smerom navonok, komunikuje s verejnosťou, rodičmi, podieľa sa na živote a rozvoji obce či mesta.
Človek, ktorý chce byť riaditeľom školy, musí spĺňať zákonné kritériá pre výkon funkcie ako pedagóg podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Zároveň sa však výber riaditeľa školy riadi zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V skutočnosti teda riaditeľ školy by mal byť pedagóg odborne zdatný, manažér so záberom v ekonomickej, právnej i technickej oblasti, skvelý rečník a komunikátor s rôznymi skupinami ľudí, vizionár a lokálpatriot.
Na obsadenie tejto funkcie zriaďovateľ vyhlási verejne výberové konanie s termínom podania prihlášok do výberového konania s náležitosťami, ktoré musia kandidáti spĺňať a predložiť, ako aj termín a miesto konania výberového konania. V praxi sa však stáva, že zriaďovateľ zmení termín alebo miesto, prípadne čas výberového konania a niektorí uchádzači sa o novom termíne dozvedia v zmenený deň konania, deň vopred, prípadne vôbec. Takto nastavené podmienky pre dostupnosť funkcie riaditeľa školy sú však zjavne diskriminačné a je v záujme všetkých budúcich uchádzačov o túto funkciu, aby neboli opomínané ich práva a podmienky, pre dostupnosť funkcie boli pre všetky rovné. Takto opomenutý kandidát sa môže domáhať síce svojich práv, no vzhľadom na dĺžku všetkých konaní spojených či už so sťažnosťami alebo žalobami je ich reálna vymožiteľnosť minimálna vzhľadom aj na obťažnosť dokazovania. Preto navrhujeme uviesť v zákone povinnosť pre zriaďovateľa ako vyhlasovateľa výberového konania bezodkladne oznámiť zmenu miesta, času alebo dátumu výberového konania všetkým uchádzačom, najneskôr však dva pracovné dni pred jeho konaním a to na svojom webovom sídle a na viditeľnom a dostupnom mieste v mieste konania. K samotnej skutočnosti zmeny miesta, času alebo dátumu konania výberového konania však môže dôjsť len v závažných prípadoch osobitného zreteľa, čiže sa týmto eliminuje priestor na svojvôľu a diskriminačné konanie v prípade zriaďovateľa.
Rovnako jednoznačne sme uviedli v návrhu zákona právo všetkých uchádzačov, ktorí splnili zákonom požadované kvalifikačné a ďalšie predpoklady, ako je napríklad bezúhonnosť, ktorá je v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch ponímaná prísnejšie ako v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, predložili požadované dokumenty a ktorí riadne a včas podali vyhlášku do výberového konania, aby sa výberového konania zúčastnili. Súčasťou priložených dokumentov je aj návrh rozvoja školy alebo školského zariadenia. Novou požiadavkou, ktorá by mala byť súčasťou profesijného životopisu, je uvedenie roku a miesta výkonu funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca a rovnako aj dôvod ukončenia tejto funkcie. Pre posudzovanie vhodnosti kandidáta na funkciu riaditeľa školy, či školského zariadenia sa tieto informácie javia ako relevantné, najmä ak súvislosti s výkonom predošlej verejnej funkcie došlo k odvolaniu na základe zákonných dôvodov. Zároveň však zámerom je aj eliminácia špekulatívnych postupov, keď vedúci pracovník z funkcie odišiel na vlastnú žiadosť, aby predišiel svojmu odvolaniu a tak sa mohol opätovne o funkciu uchádzať.
Môžem poprosiť, pán kolega Podmanický, keby ste prestali rozprávať, lebo mňa to osobne vyrušuje? Ďakujem.
Dôležitou súčasťou výberového konania do funkcie riaditeľa školy, či školského zariadenia je výberová komisia. Výberovú komisiu tvorí rada školy rozšírená o zástupcov okresného úradu v sídle kraja a školskej inšpekcie v prípade škôl a školských zariadení zriaďovaných obcou alebo mestom, samosprávnym krajom, okrem stredných škôl. V stredných školách, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj sú súčasťou výberovej komisie zástupcovia okresného úradu v sídle kraja, štátnej školskej inšpekcie a samosprávneho kraja, pri stredných zdravotníckych školách aj zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Všetci členovia výberovej komisie majú riadny hlas. Rady škôl majú 5 až 11 členov. V praxi sa môže stať a stáva, že výberová komisia má v konečnom počte párny počet členov, čo v konečnom súčte hlasov pre jednotlivých kandidátov môže spôsobiť a spôsobuje patovú situáciu. Preto je potrebné, aby zriaďovateľ ako vyhlasovateľ výberového konania bol povinný vždy zabezpečiť nepárny počet členov výberovej komisie, aby nedošlo k mareniu alebo aj manipulovaniu výberového konania, čo v návrhu zákona tiež uvádzame.
Posledným kameňom úrazu v súvislosti s výberovým konaním do funkcie riaditeľa školy je požiadavka verejného vypočutia jednotlivých kandidátov. V súčasnosti je situácia taká, že výberová komisia, pokiaľ nie je limitovaná zákonom alebo podzákonným predpisom, zvyčajne hlasovaním účasť verejnosti na vypočutí kandidátov nepovolí. Zákon o organizácii štátnej správy v školstve a školskej samospráve a ani zákon o výkone práce vo verejnom záujme explicitne nezakazuje a ani nepovoľuje účasť verejnosti na výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy. Ministerstvo vnútra inštruuje rady škôl, že keďže zákon to explicitne nedovoľuje, tak sú výberové konania neverejné. Vzhľadom na uvedený právny stav, ale i vzhľadom na dôležitosť funkcie riaditeľa školy z hľadiska komunity i výkonu prenesenej štátnej správy považujeme za dôležité dať veci na správnu mieru a explicitne uviesť vypočutie kandidátov na funkciu riaditeľa školy za verejné.
Verejnosť ako kontrolný a zároveň i priamo dotknutý prvok by mala byť vnímaná pozitívne. Účasť verejnosti na verejnom vypočutí kandidátov okrem vytvorenia si úsudku o jednotlivých kandidátoch, ich schopnostiach a zručnostiach je zárukou aj predchádzania diskriminačného posudzovania a neštandardných postupov výberovej komisie, ako aj predchádzaniu plagiátorstva pri predkladaní návrhov rozvoja školy alebo školského zariadenia jednotlivými kandidátmi. Zároveň je však aj demokratickým prvkom, ktorý posilňuje zainteresovanosť členov komunity na jej živote a riadení na lokálnej úrovni.
Návrh zákona zároveň obsahuje aj osobitné povinnosti zriaďovateľa a výberovej komisie pre verejné vypočutie kandidátov. Zriaďovateľ ako vyhlasovateľ výberového konania je povinný zabezpečiť dostatočne veľkú miestnosť na realizáciu výberového konania, keďže kapacita miestností je limitujúcim faktorom pre účasť verejnosti a dôstojný a nerušený priebeh výberového konania, napríklad aj za účasti príslušníka mestskej polície, pokiaľ by mal indície, ktoré by nasvedčovali rušeniu alebo mareniu verejného vypočutia
Povinnosťou výberovej komisie je zabezpečiť nestranný a zákonný priebeh výberového konania, ako aj poučiť zúčastnenú verejnosť o pravidlách správania sa počas verejného vypočutia. Zákonný priebeh výberového konania priamo súvisí i s ochranou osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z. z. a právami kandidátov na funkciu riaditeľa školy, ktoré týmto zostanú nedotknuté, keďže verejné vystúpenie je súčasťou práce a postavenia riaditeľa školy.
Verejné vypočutie kandidáta v rámci výberového konania nie je nóvum v rámci verejnej správy. V určitých prípadoch je právo účasti verejnosti na výberovom konaní zakotvené priamo v zákone. Zákonná úprava jednoznačne ukladá verejné vypočutie kandidátov na post sudcu alebo riaditeľa RTVS. Verejnosť sa môže zúčastniť celého výberového procesu a získať tak všetky informácie o osobe uchádzača. To isté platí pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS, kde v zmysle zákona sa vykonáva verejné vypočutie uchádzača o túto pozíciu, ktoré je priamo vysielané na webovom sídle Národnej rady. Prihlásením sa do týchto výberových konaní uvedené osoby dobrovoľne súhlasia s obmedzením ich práva na ochranu osobnosti. Mestá a obce realizujú verejné vypočutie kandidátov na posty riaditeľov mestských podnikov, takže verejné vypočutie kandidáta na funkciu riaditeľa školy, ktorých zriaďovateľom je mesto, obec či samosprávny kraj, je v prenesenom význame tiež sčasti mestským a sčasti štátnym podnikom, ktorý neprodukuje zisk, ale poskytuje služby, čiže vzdelanie a výchovu. Tie sa na zisk pretransformujú až v budúcnosti a teda je to dlhodobá investícia do komunity, ktorú spravujú, ale mimoriadne dôležitá a potrebná.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, krehkosť demokracie a jej jednotlivých súčastí nás neustále presviedča o tom, že je potrebné dôsledne a pozorne sledovať jej uplatnenie vo všetkých oblastiach verejného života. Ľudský faktor, aj keď to neradi priznávame, je sám jej prekážkou, ak povýši vlastné záujmy a prospech nad záujmy komunity, ako vlastné ciele vedú k uzurpácii väčšieho podielu moci na úkor ostatných. Ak budeme nad tým neustále len privierať oči či dívať sa inam, tak nám to bude prerastať cez hlavu a dostane sa to do bodu, kedy už logická a systémová oprava nebude možná. A áno, takéto situácie nastávajú aj pri výberových konaniach na funkciu riaditeľa školy či školského zariadenia.
Ako som na začiatku vystúpenia uviedol, dotýka sa to 1665 základných a stredných škôl, okrem základných umeleckých škôl, špeciálnych škôl a školských zariadení. Škôl, kde pracuje niekoľko tisíc pedagogických, nepedagogických a odborných zamestnancov. Škôl, ktoré navštevuje niekoľko tisíc detí a žiakov, o ktorých sa starajú tisícky zákonných zástupcov. Nemožno teda marginalizovať celú problematiku a dívať sa na uvedené problémy cez prsty. Školy ovplyvňujú tisícky ľudí a pomáhajú dotvárať obraz demokracie spoločnosti. A najmä možnosťou priamej participácie na jej tvorbe a dodržiavaní už na školách vytvárame budúci predobraz celej krajiny, štátu a v súčasnosti sa snažíme vrátiť dôveru ľudí v jej praktickú realizáciu.
Žiadam preto všetkých, všetkých vás, kolegyne a kolegov, ktorým záleží na demokratických princípoch, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 15:55 - 15:58 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely zákona je jednoznačné vymedzenie podmienok vyhlásenia a konania výberových konaní na funkciu riaditeľa školy, explicitné zaručenie rovnakých práv, rovnakého zaobchádzania a rovnakého prístupu všetkých prihlásených uchádzačov na funkciu riaditeľa školy a zavedenie princípu verejnosti do vypočutia jednotlivých kandidátov na funkciu riaditeľa školy a posilnenie demokratických procesov.
Postavenie a výkon funkcie riaditeľa školy v sebe zahŕňa špecifiká, ktoré sú jedinečné a pomerne široké. Výber správneho kandidáta na túto funkciu je zárukou na progresívne smerovanie školy i obce, keďže dobrá škola môže byť pre občana aj jeden z dôvodov, prečo v obci zostať, aj keď je potrebné dochádzať za prácou inam.
Výber riaditeľa školy sa riadi najmä zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. No bez splnenia kritérií podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa uchádzač o funkciu riaditeľa školy do výberového konania ani nedostane. Vzhľadom na nejednoznačnosť zákonných ustanovení sa ich rôznym výkladom v praxi stáva, že dochádza k manipulácii výberových konaní na funkciu riaditeľa školy, ako napríklad svojvoľná zmena termínu výberového konania bez riadneho upovedomenia všetkých prihlásených kandidátov alebo ich upovedomenia deň pred konaním výberového konania, znemožnenie účasti verejnosti na vypočutí uchádzačov o funkciu riaditeľa školy bez výslovného zákonného zákazu komplikovanosti a nejednoznačnosti rozhodovacích procesov, keďže výberové komisie majú párny počet, nečestnosti zo strany uchádzačov pri predkladaní koncepcie rozvoja školy, keďže bez verejnej kontroly sa plagiátorstvo ľahšie ukryje, rovnako aj neštandardných postupov výberových komisií pri uprednostňovaní vytipovaných kandidátov, prípadne výkon úsluh v prospech členov výberovej komisie a ďalších javov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné vniesť do výberových konaní viac transparentnosti a vytvorením zákonného limitu zamedziť nežiaducim javom. Predovšetkým princíp verejnosti v súvislosti s verejným vypočutím uchádzačov o funkciu riaditeľa školy pôsobí ako kontrolný bod, ktorý umožňuje občanom, pedagógom, študentom i rodičom byť pri výbere človeka, ktorý bude riadiť a organizovať život detí i zamestnancov, a zároveň je kontrolným mechanizmom pre postup a rozhodovacie procesy výberových komisií a pre prezentáciu uchádzačov samotných. Rovnako nutné sa javí explicitné zaručenie rovnakých práv pre všetkých uchádzačov o funkciu riaditeľa školy i ich zodpovedajúcej povinnosti uviesť všetky relevantné informácie a predložiť požadované doklady. Upresnenie práv a povinností vyhlasovateľa výberového konania i výberovej komisie zaručí nielen dodržiavanie práv uchádzačov o funkciu riaditeľa školy, ale prinesie aj tak žiadaný demokratický, rovný a priamy prístup k tejto funkcii a zároveň prinesie vyššiu zainteresovanosť členov komunity do jej života a riadenia na lokálnej úrovni.
Toľko na úvod a viac potom k tomuto zákonu v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.3.2019 18:11 - 18:13 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o mene a priezvisku (tlač 1392). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis