Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.3.2017 o 18:08 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 18:08 - 18:13 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo si pod prácou riaditeľa školy väčšinou predstavovali naši rodičia či staršie generácie, je už dávno minulosťou. Dnes sa riaditelia škôl prakticky neodlišujú od klasických manažérov. Plánujú, vytvárajú rozpočty, musia zabezpečovať kvalitu výučby, viesť učiteľov, starať sa o propagáciu školy, iniciovať inovácie a zabezpečiť konkurencieschopnosť školy, ktorú riadia. Kvalitu školy významne ovplyvňuje osobnosť riaditeľa a jeho schopnosť manažovať. Imidž školy zasa vytvára trhovú pozíciu medzi ostatnými školami, čo je jedným z dôležitých faktorov, na základe ktorých sa záujemcovia o štúdium na danej škole rozhodujú.
Riadenie školy je veľmi náročnou a zodpovednou úlohou, ktorá so sebou prináša množstvo povinností. A treba si na rovinu povedať, že aj preto funkcia riaditeľa školy nie je natoľko atraktívnou, ako by sa na prvý pohľad mohla zdať. Nie je vôbec výnimočným javom, keď sa na výberových konaniach zúčastnia jeden alebo dvaja kandidáti, väčšinou tí istí, poprípade žiaden. Problematika otvorenia sa škôl aj odborníkom s iným ako pedagogickým vzdelaním už rezonuje dlhší čas. Prax ukazuje, že uzatvorenie škôl pred ľuďmi z praxe, ktorí majú záujem učiť, čiže majú iné vysokoškolské vzdelanie doplnené prípadným pedagogickým minimom, je pre prípravu žiakov a študentov do života skôr medveďov službou ako prínosom. Chýba iný pohľad na problematiku, znižuje sa konkurencieschopnosť pedagógov, ktorým hrozí rýchlejšie syndróm vyhorenia, a v školách vzniká klasický skleníkový či klimatizačný efekt.
Rovnako komplikovaná situácia, ba priam niekde až alarmujúca je na postoch riaditeľov škôl. Pedagogické a funkčné vzdelávanie nezaručuje, že riaditeľ bude zvládať vysokonáročné požiadavky z právnej, ekonomickej, personalistickej, technickej i manažérskej oblasti, keďže, aj ako bolo uvedené v dôvodovej správe, zriaďovatelia neposkytujú tento servis školám, ako to kedysi realizovala školská správa vrátane logistiky. Otvoriť riaditeľský stav odborníkom s vysokoškolským vzdelaním iného typu, napríklad ekonomickým či právnym, by bolo pre školy určite veľkým prínosom. Odbornými garantmi odbornej pedagogickej práce by sa stali zástupcovia riaditeľa školy a ten by bol predovšetkým manažér. Fakultatívna možnosť riaditeľa nebyť súčasťou vyučovacieho procesu po súhlase zriaďovateľa je preto pozitívnou zmenou. No úplne by som riaditeľa školy z tohto procesu nevylučoval.
Prvým dôvodom je, že počas funkčného obdobia by strácal svoje pedagogické kompetencie, ak je pedagóg, a tým, ak sa vráti do klasického vyučovacieho procesu po jednom, dvoch či troch funkčných obdobiach, bude mať problém s ich znovunadobudnutím.
Druhým dôvodom je strata kontaktu s realitou, s priamou skúsenosťou, so schopnosťami, motiváciami a danosťami detí. Riaditeľ, ktorý neučí, stratí prehľad o deťoch, o tom, s akými deťmi učitelia pracujú, ako tie zmýšľajú, čo ich motivuje, s akými problémami sa stretávajú. Už neplatí generačná dekádová zmena, ba ani päťročná. Každý ročník detí i rodičov je iný, preto to vyžaduje vysokú flexibilitu pedagógov. Táto bezprostredne vnímaná realita je pre riaditeľa školy dôležitá bez ohľadu, z akého odboru prichádza.
Z uvedených dôvodov by možno bolo vhodnejšie uvažovať o špeciálnom projektovom vyučovaní u riaditeľov škôl, kde by sa hovorilo napríklad o štyroch projektoch za školský rok v rozsahu napríklad 20 hodín mesačne, ktoré by boli v súlade so školským kurikulom a zároveň by bolo inovatívne, motivačné a prínosné pre obe zainteresované strany.
Efektívny manažment školy by však bolo možné docieliť aj zmenou súčasnej právnej úpravy, a to tak, že by sa v kvalifikačných požiadavkách na riaditeľa odstránil pedagogický dôraz a dôraz by sa presunul na vedomosti, zručnosti a vlastnosti potrebné pre manažment inštitúcie. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že na výberových konaniach na funkciu riaditeľa by sa mohli zúčastniť aj ľudia bez pedagogického vzdelania, ale so skúsenosťami a schopnosťami, ktoré by ich predurčovali k zvládnutiu tak náročnej práce, akú manažovanie školy predstavuje.
Otvorenou otázkou však zostáva, aká by bola finančná motivácia pre prípadných záujemcov o riaditeľské miesto prichádzajúcich z iných oblastí, ako je školstvo. Pozícia manažéra školy so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou z toho vyplývajúcimi si vyžaduje maximálne nasadenie a adekvátnu výšku platu. Z poddimenzovaného finančného rozpočtu školy by si zrejme máloktorá škola mohla dovoliť zamestnávať riaditeľa manažéra s praxou. A tak sa ocitáme znovu na začiatku. Chceme skvalitňovať vzdelávanie, ale aj riadiacu činnosť na školách, ale nemáme na to peniaze. Bludný kruh, v ktorom sa už roky pohybujeme a so sizyfovským úsilím sa snažíme nájsť z neho cestu von.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 2.2.2017 14:49 - 14:50 hod.

Oto Žarnay
Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Trošku ste možno inak pochopili moju otázku. Ja som sa pýtal, koľko je štatistika alebo registrovanie oznamovateľov korupcie, bežných ľudí, učiteľov, zamestnancov, robotníkov, firiem. Podľa toho, čo ste pred rokom alebo dvoma rokmi zaviedli, že by sa mohli, že by mohli byť chránení v prípade nahlásenia korupcie. To by ma zaujímalo hlavne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 8.12.2016 15:01 - 15:05 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som položiť interpeláciu pánovi ministrovi životného prostredia.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci kritickej environmentálnej situácie na rieke Orava.
V týchto dňoch priniesli médiá, napríklad denník SME, 29. 11. 2016, informáciu o začínajúcom súdnom spore firmy Oravské ferozliatinové závody, OFZ, akciová spoločnosť Istebné, ktoré žalujú pána Ing. Jána Šimúna z Dolného Kubína za zásah do ich dobrej povesti. Mal sa ho dopustiť svojím vyjadrením na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, v ktorom kritizoval už roky neriešenú hrozivú situáciu s opakovane doloženými únikmi jedovatého arzénu do životného prostredia, vody, pôdy v okolí skládky, skládok priemyselného odpadu v Širokej. Pán Šimún taktiež kritizoval zámer OFZ na tejto starej environmentálnej záťaži vybudovať novú skládku komunálneho odpadu. Za jeho vystúpenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva teraz OFZ súdnou cestou požadujú peňažné zadosťučinenie vo výške 8-tisíc eur.
Úniky toxického arzénu vysoko prekračujú povolené limitné hodnoty arzénu vo vode, v roku 2016 32-násobne, v roku 2008, to jest pred znížením limitov dokonca až 250-násobne, a to v lokalite merania vzdialenej len niekoľko kilometrov od ľudských obydlí. Je zrejmé, že ide o neprípustnú situáciu silne ohrozujúcu zdravie a životy miestnych ľudí a prírodu tohto regiónu.
Podľa Denníka N z 21. 7. 2016 inštitúcie, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia, skládku označili za environmentálnu záťaž. Pravidelne ju monitorujú, konštatujú prekročenie limitov, stanovujú opatrenia, z ktorých väčšinu nikto nesplní, nikto neplní a dávajú pokuty. Arzén vyteká do Oravy, z Oravy do Váhu a cez Dunaj ho posielame susedom.
Vzhľadom na skutočnosť, že informácie o úniku arzénu sú verejne známe, prinajmenšom od roku 2008, avšak masívna kontaminácia prostredia arzénom stále trvá, prosím vás o odpovede na tieto otázky:
Aké konkrétne opatrenia doteraz urobilo ministerstvo životného prostredia a ním riadené organizácie, aby v súlade s povinnosťou chrániť životné prostredie, ako aj zdravie a životy ľudí zamedzilo uvedeným únikom arzénu do prostredia?
Ako ministerstvo životného prostredia hodnotí vplyv predmetnej skládky priemyselného odpadu starej environmentálnej záťaže na životné prostredie a na zdravie a životy ľudí v regióne?
Aké je súčasné stanovisko ministerstva životného prostredia k tejto kauze?
Považuje ministerstvo životného prostredia za prijateľné také dlhodobé neriešenie tejto kauzy? Ak áno, na základe čoho? Ak nie, prečo doteraz nepodniklo dostatočne efektívne kroky na jej seriózne vyriešenie?
Aké konkrétne kroky podnikne ministerstvo životného prostredia na uspokojivé doriešenie tejto kauzy?
Aký postoj zaujíma ministerstvo životného prostredia k občianskym aktivitám a ich protagonistom, ktoré, ktorí kriticky poukazujú na túto situáciu a dožadujú sa nápravy?
Vopred ďakujem za konkrétne vecné odpovede na všetky uvedené otázky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 16:26 - 16:28 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi, kolegovi, že vystúpil v rozprave, ako jediný prakticky zaujal svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona.
Napriek tomu nesúhlasím s ním, že z našej strany ide o nejaké vytĺkanie politického kapitálu, vonkoncom nie. Ide o snahu - a ja som to zdôraznil aj v závere svojho prejavu - dať odkaz budúcim generáciám, že naozaj v Československu, bývalom Československu, boli dni, ktoré sú hodné toho, aby sa stali dňami pamätnými, na ktoré sa nesmie zabudnúť, aby ďalšie generácie vedeli, čo sa stalo v auguste 1968, aby vedeli, aké škody sa napáchali v dobe normalizácie, a aby sme sa, aby sme neostali zaskočení tým, keď sa spýtame nejakého žiaka v priestoroch Národnej rady alebo niekde inde, čo je to 17. november alebo čo sa stalo v roku 1968, a nebude mať ani len predstavu, že takýto deň vôbec existuje.
Na druhej strane oceňujem vaše úsilie v tom, že chcete konštruktívne prispieť k tomu, aby sa obdobie socializmu nejakým spôsobom odsúdilo a aby vznikol nejaký pamätný deň, ktorý by to nejako zovšeobecnil, ale na druhej strane súhlasím s pánom Osuským, ktorý hovorí, že to sa nedá, že tie pamätné dni sú preto pamätné, lebo sa majú zapamätať, a jedným dátumom sa to určite nevyrieši, všetko to nešťastie a utrpenie, ktoré obdobie socializmu v Československu prinieslo. Ale máme tu v Národnej rade niekoľko historikov, máme tu v Národnej rade niekoľko ľudí, ktorí sa týmto veciam dlhodobo, dlhodobo venujú.
Treba posunúť tento návrh zákona do druhého, druhého čítania, ako povedala moja kolegyňa Viera Dubačová, vy sám potom môžete prísť prispieť k tomu, zahrnúť tam ďalšie možnosti, ako ten návrh vylepšiť, a vznikne jeden dokonalý návrh, ktorý prejde skrz koalíciu aj opozíciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 16:01 - 16:08 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslel som, že tento návrh uvedie môj kolega Ján Budaj, ale, bohužiaľ, nie je zúčastnený, takže tento návrh uvediem ja.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri pohľade do zoznamu pamätných dní uvedených v § 3 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch som sa pozastavil nad špecifickým ponímaním historických míľnikov a historických osobností zákonodarným zborom.
Uvedené pamätné dni môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: ľudské práva a Európska únia, konfesie, národnobuditeľské udalosti, historické osobnosti, úmrtie Milana Rastislava Štefánika, narodenie Ľudovíta Štúra, historické udalosti do roku 1944. K tomu, že je vyjadrenie k 28. októbru ako dňu vzniku samostatného česko-slovenského štátu historicky nepresné, pretože vznikla Československá republika, je prikladať komentár asi zbytočné. No že naša historická pamäť siaha len po rok 1944, je viac než smutné. Existencia Československa ako ľudovodemokratického a neskôr socialistického štátu a udalostí s ním spätých akoby pod rúškom ticha zapadala prachom.
Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 17. november, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za základný míľnik aj v smerovaní Slovenska. No pri anketách vykonaných na uliciach nielen mladí ľudia, ale aj mnohí súbežníci týchto udalostí si nevedeli spomenúť, prečo je tento deň významný. A to ubehlo iba 27 rokov. Vysporiadanie, vysvetlenie a prijatie vlastne minulosti je dôležitou súčasťou každého národa, každej občianskej spoločnosti, ale aj jedinca. Len tak sa môžeme poučiť, vyvodiť dôsledky a nedopustiť, aby sa niektoré udalosti zopakovali alebo prerástli ešte v tragickejší koniec. Príkladom môže byť Nemecko, ktoré muselo prehodnotiť svoje postoje, zásady a zákony, a následkom svojich činov čelilo takmer do konca 20. storočia. Ľudia majú selektívnu pamäť. Majú tendenciu uchovávať si predovšetkým pozitívne spomienky, tie negatívne postupne ustupujú do najmenej používaných časti mysle. Horšie však je, keď negatívne javy či udalosti vytesníme. Vtedy je to signál, že sme sa s nimi nevysporiadali, že stále sú traumatizujúcim, neuralgickým bodom našej pamäte a budú spôsobovať psychické a fyzické problémy.
Takýmto neuralgickým bodom našej spoločnosti sú časy socialistické. Vďaka politickým a spoločenským špičkám novovzniknutej Slovenskej republiky - v mnohých prípadoch prepojených so socialistickými straníckymi štruktúrami - nebol záujem o vysporiadanie sa s historickými udalosťami a faktami z obdobia socializmu. Nebol záujem o potrestanie či aspoň dostatočné spoločenské odsúdenie ľudí a skutočností, ktoré viedli k perzekúciám a neraz až ku smrti priamo, ale aj nepriamo zavinenej.
21. august - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 a 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 sú historickými míľnikmi, na ktoré by sme mali pamätať. Predstavujú nielen deň zmarenia nádejí slušných ľudí na skvalitnenie života a naplnenia ľudských a občianskych práv pre nich samotných, ale aj ich potomkov. Predstavujú obete, ktoré položili život na začiatku okupácie, ale aj počas nej. Predstavujú aj moment, kedy konečne sa mohli zbaviť balvanov na svojich ramenách a po dlhých 23 rokoch sme sa slobodne nadýchli a poslali sme posledného okupačného vojaka za hranice republiky. Predstavujú však aj dve dekády obáv, šafárenia, ničenia a zneužívania, ktorých následky nie sú odstránené dodnes. A čo je len ťažko odstrániteľné, ba priam nemožné, sú škody na občianskej spoločnosti, morálne a ľudské, ktoré spôsobili nielen veľký odliv našich rodákov do zahraničia, ale aj zničené životy mnohých rodín a jedincov poznačené normalizačnými aktivitami. Nebudem tu a teraz zaťažovať ctené kolegyne a kolegov faktami, ktoré sme už podrobne uviedli v dôvodovej správe. Ale predsa mi len nedá zdôrazniť niekoľko závažných čísel.
V prvých týždňoch okupácie najmenej 135 mŕtvych v Česko-Slovensku, z toho 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. V období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. Výrazná emigračná vlna - v rokoch 1968 - 1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov, v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5-tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200-tisíc exulantov. Obrovské majetkové a environmentálne škody - celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska bola odhadnutá na 6 mld. Kčs. Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a tzv. normalizáciou - nevyčísliteľné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zaradením spomínaných dní do zoznamu pamätných dní nezmeníme pohľad a vnímanie minulosti tými, ktorým sa v danom období darilo nad pomery. Je však našou morálnou povinnosťou a spoločenskou povinnosťou urobiť z pozície poslancov najvyššieho zákonodarného orgánu demokratického štátu všetko preto, aby sa na tieto nepríjemné udalosti nezabudlo, aby aj ďalšie generácie, ktoré sa narodili až po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, vedeli, čo sa odohralo 21. augusta 1968, aký dopad mali tieto udalosti na ďalší vývoj vtedajšej spoločnosti, a pochopili, akou výsadou je sloboda, ktorú máme dnes.
Vaša i moja pamäť sú prísne individuálne a vyvíjali sa v závislosti od mnohých faktorov vychádzajúcich z jedinečnosti a zákonitosti vývoja ľudského jedinca. V úzkom prepojení sú však so spoločenskou pamäťou komunity, v ktorej žijeme. Sú od nej neoddeliteľné a vzájomne prepojené. Preto nemôžeme zabúdať na dôležité momenty a etapy našej spoločnosti, občianskej spoločnosti, je nutné si ich pripomínať, je nutné o nich hovoriť, aby sme neopakovali rovnaké chyby. Je nutné podporiť našu spoločnú pamäť, aby sa raz naši potomkovia nepýtali, prečo sme znovu niečo dopustili, že sme znovu vstúpili do tej istej rieky. A aby sme sa dopracovali k Tacitusovým slovám: "Vzácna je blažená doba, keď môžeš cítiť, čo chceš, a hovoriť, čo cítiš." A každá doba bola vzácnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 15:55 - 16:00 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ešte by som možno dokončil, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Pani poslankyňa, keď ste pozorne počúvali ten návrh, ktorý som predniesol, možno nebolo všetko uvedené v dôvodovej správe, ale v tom, čo som čítal, to bolo zargumentované. Obce si samy potom vo svojom etickom v rokovacom poriadku určia čas, koľko môže občan vystúpiť, prípadne k akej téme sa môže vyjadriť, a nemyslím si skrz aj vlastných skúseností, že by malo dochádzať k takým absurdným situáciám, že by tam občania vystupovali a rozprávali by o banálnych nejakých problémoch, ktoré, ktoré by ostatných znechucovali.
V Banskej Bystrici tuším je to presne tak, že je tam polhodina vyčlenená pre občanov, občan sa vopred zapíše do zoznamu, že sa chce, že chce vystúpiť v rámci tej rozpravy, ale má ten priestor tých päť minút tuším každý občan na to, aby mohol predniesť nejakú svoju sťažnosť, nejaký problém. Sám som mestský poslanec a viem, koľko občanov sa na mňa obracia s tým, že nemajú možnosť sa priamo so svojimi problémami obrátiť na konkrétnych poslancov, a nedostanú priestor na rokovaní zastupiteľstva. Niektorí tam dokonca musia čakať celý deň až do posledného bodu, ktorý je bod rôzne, a tam keď poslanci so súhlasom primátora odsúhlasia, že môže ten občan vystúpiť, tak mu umožnia láskavo, že po tých desiatich hodinách čakania sa môže vyjadriť buď k nejakému problému, ktorý aktuálne zaznieva v Košiciach, alebo k niečomu inému. A to je podľa mňa nemysliteľné, aby, určite tam nebude chodiť 500 občanov, aby, aby tých päť-šesť, možno desať občanov nemalo možnosť v krátkom čase vstúpiť so svojou nejakou poznámkou, ktorá ich trápi.
Druhá vec, ktorú ste ešte spomínali, ja som nestihol dokončiť tie komisie. Ono, viete, vy ste to, vy ste to zjednodušili, že sú malé obce, ktoré majú málo poslancov, a teraz by každý musel pracovať v nejakej komisii, vznikol by z toho nejaký chaos. Ja som nehovoril o tom, že poslanec má povinnosť pracovať v nejakej komisii, ale poslanec má právo pracovať aspoň v jednej komisii a to je veľký rozdiel, má právo. Pretože nie je možné, aby napríklad v Košiciach niektorí pracovali poslanci v troch komisiách a niektorí neboli zaradení do žiadnej komisie, pretože predseda danej komisie, v danej komisii si to nežiada, aby ten poslanec tam pracoval, lebo je iné, s iným politickým tričkom. Čiže preto sme žiadali, aby každý poslanec, ktorý bol zvolený v riadnych voľbách, bol, mal právo byť členom hocijakej komisie, ak tá odbornosť sa nemôže uplatniť, že bude pracovať v komisii, ktorá nesúvisí priamo s jeho vyštudovaným odborom, to je v poriadku, ale má právo, prirodzené právo pomáhať mestu alebo pomáhať obci riadiť život ako člen komisie. Bohužiaľ, z vlastných osobných skúseností viem, že to tak nefunguje.
Ja sa tiež stretávam so starostami ako vy a tiež som s nimi komunikoval, nebudem teraz menovať ktorých, aby sme si teraz nehovorili, že ten áno, ten nie, a tiež niektorí mi potvrdili, že áno, je to celkom dobrý nápad, treba to zaviesť. Dokonca aj s niektorými poslancami Národnej rady som komunikoval, aj z koalície a tiež povedali, že áno, je to celkom v poriadku. Takže nemyslím si, že by to bolo názor troch ľudí alebo názor opozície, že prijatie etického kódexu, prijatie tých ďalších dvoch bodov, ktoré sme spomínali je, je nutné. Myslím si, že by sa to mohlo stretnúť aj s väčšou podporou, samozrejme, keby to bolo možno posunuté do druhého čítania a tam by okolo toho vznikla odbornejšia diskusia, a niektoré veci by sa mohli prípadne upraviť.
Takže ja fakt nemyslím si, že by to bolo nejaký, ako ste to zhodnotili všetko zlé, všetko proti samosprávam, samosprávy, samosprávam sa diktuje niečo zhora, nemyslím si to jednoducho.
A ešte musím fakt zareagovať na vás, pán podpredseda, pán Bugár, že keď ste spomínali ten rokovací poriadok, že sme tu vykrikovali a obíjali o hlavu koalícii, že nám chce nanútiť rokovací poriadok. Znovu chcem zdôrazniť, že etický kódex nie je rokovací poriadok, to je niečo iné. Okrem toho, vy ste spomínali, že my chceme prikázať vypínať mikrofón občanom, ktorí sa budú nevhodne vyjadrovať. Už teraz majú primátori a starostovia právo vypnúť mikrofón aj poslancom, aj občanom, ktorí sa zúčastnia rokovania. Čiže to nie je náš návrh, ale to už je zavedené a funguje to. My, opakujem ešte raz, nechceme zavádzať, ako majú byť poslanci oblečení, aké majú používať vizuálne prostriedky, resp. čo nemôžu používať. Chceme len zaviesť viac etiky, viac morálnosti do správania sa poslancov samospráv.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 15:51 - 15:53 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mnohí predrečníci povedali už veci, ktoré som chcel povedať teraz ja. Takže nechcel by som sa opakovať, ale zareagujem na jednu vec, ktorá tu nezaznela a ktorá bola viackrát vytýkaná, že opozícia kritizovala návrh koalície zaviesť nový rokovací poriadok a my odrazu prichádzame s návrhom etického kódexu pre samosprávy.
Nuž ale, vážená pani poslankyňa, my nenavrhujeme v rámci etického kódexu, aby poslanci samosprávy chodili v rovnošatách, resp. v oblekoch. My nenavrhujeme, aby mali zakázané používať grafy a vizuálne, nejaké vizuálne pomôcky. My len sa snažíme zaviazať poslancov samosprávy, aby rešpektovali isté etické hodnoty, správali sa mravne a svojim voličom sa zodpovedali za to, ako sa správajú na pôde zastupiteľstva, ale aj mimo neho. Lebo potom nie je možné, ja som uviedol aj príklady, aby niektorí poslanci pili alkohol počas pracovnej doby, aby poberali rôzne dary, ktoré môžu byť aj korupčného charakteru, ale pritom nie sú preukázateľné, preukázateľné, že je to, že ide o korupciu.
Druhá vec, ktorá, ktorá mi z vášho príhovoru, ktorá ma trošku tak znechutila, je to, že vy sa zamýšľate nad tým, že prečo vlastne tí občania by mali chodiť na zastupiteľstvo a vyjadrovať sa k nejakým veciam. Presne, na čo som poukazoval, že budú kritizovať niektorí, že občania tam budú robiť hurhaj, budú sa vyjadrovať nevhodne, k nevhodným témam a podobne. Ale predsa občan volí poslanca a občan má právo, úplne prirodzené právo vystúpiť na pôde samosprávy a v primeranom čase - a to som zdôraznil -, že samospráva si určí, v akom čase, či to budú tri minúty, päť minút, desať minút v primeranom čase vyjadrí svoj postoj k nejakej aktuálnej téme alebo nanesie nejaký problém, ktorým by sa mala samospráva zaoberať. Predsa nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 15:04 - 15:24 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s mojimi kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý vychádza z našich osobných skúseností poslancov samospráv. Tento návrh nesie v sebe niekoľko základných ideí a cieľov.
Prvý cieľom je regulovať eticky korektné správanie poslancov miestnej samosprávy, a to prostredníctvom etického kódexu poslanca, ktorý prijme obecné zastupiteľstvo a ktorého obsah bude záväzný pre všetkých jeho poslancov.
Druhým cieľom je, aby fyzické a právnické osoby mohli zo zákona uplatniť svoje právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez predošlého súhlasu obecného zastupiteľstva.
Tretím cieľom je to, aby obecné zastupiteľstvo bolo povinné vytvárať komisie tak, žeby poslanci mohli realizovať oprávnenie pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva. Dovoľte mi teda, aby som tieto ciele alebo idey rozviedol podrobnejšie vo svojom príhovore.
Myšlienka regulácie eticky korektného správania nie je žiadnou novinkou. Rezonuje v celej spoločnosti naprieč jej rôznych oblastí. Na jednej strane to pôsobí ako smutný fakt, že naša spoločnosť je v takej podobe, že potrebujeme definovať prijateľné a neprijateľné v kontakte s inými ľuďmi, predovšetkým na pracoviskách, čo býva súčasťou interných predpisov, ale najmä vo verejnej správe. Ešte smutnejšie však je, že pojmy ako úplatkárstvo, protekcionárstvo sú súčasťou každodenného života, sme s nimi neustále konfrontovaní, ale zároveň sa natoľko udomácnili nielen vo verbálnej, ale najmä v činnostnej podobe, že ich berieme ako samozrejmosť. Na európskom fóre už v roku 2000 vydala Rada Európy, Výbor ministrov odporúčanie číslo Rec(2000)10 o etickom kódexe verejných činiteľov z 11. mája 2000.
Transparency International Slovensko, ako aj Aliancia Fair-play už niekoľko rokov pozorne sledujú aj dianie na komunálnej úrovni a osvetou, ako aj inými formami poukazujú na vážne nedostatky v tejto oblasti a snažia sa navrhovať riešenia problémov. No iba veľmi, veľmi pomaly sa darí nabúravať staré, zaužívané schémy myslenia a primäť ľudí k aktívnej autoregulácii správania vo verejnom živote.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov dáva základný rámec korektného správania verejných funkcionárov. V čl. 2 sa nachádza v úplnosti uvedený výpočet verejných funkcionárov, na ktorých sa priamo tento ústavný zákon vzťahuje. V tomto zákone zjavne poslanci obecných zastupiteľstiev nefigurujú, a hoci zákonné zásahy do samosprávy sa stretávajú s nevôľou dotknutých subjektov, pretože predstavujú priamy vplyv do ich alebo na ich samosprávne kompetencie, obce v spolupráci so ZMOS-om samé pochopili, že autoregulatívny krok v podobe etického kódexu je potrebný, a prijali ich. Ako napríklad obec Kalná nad Hronom, Smižany, Horné Turovce, Tešedíkovo, Helcmanovce, Lendak, Okoličná na Ostrove, Poloma a ďalšie. Medzi mestá a obce, ktoré majú už dnes prijaté etické kódexy, patrí aj napr. Bratislava - mesto a niektoré jej mestské časti, ďalej mestá ako Banská Bystrica, Prešov, Martin, Brezno, Pezinok, Rožňava, tiež obec Močenok a ďalšie mestá a obce. Výpočet je demonštratívny, takže sa vopred ospravedlňujem obyvateľom týchto miest, ktoré som nemenoval aj napriek tomu, že etický kódex majú prijatý.
Namieste je otázka, čo bude obsahom prijatého etického kódexu. Ja osobne som presvedčený, že by mal obsahovať také zásady, ktoré sú prejavom vyspelej demokratickej spoločnosti 21. storočia, v ktorej má slušnosť a čestnosť pri výkone verejnej funkcie prednosť pred klientelizmom, korupciou a rodinkárstvom v samospráve. Zásadami obsiahnutými v etickom kódexe by sa mal riadiť každý poslanec, a to nielen počas plnení svojich povinností či uplatňovaní práv vyplývajúcich z verejnej funkcie, ale pri každom vystupovaní na verejnosti. Byť voleným verejným činiteľom je právom každého, kto splní podmienky stanovené zákonom. Toto právo je však možnosťou, ktorú jednotlivec môže, ale nemusí využiť. Preto je na osobnom zvážení každého jednotlivca, či vstúpi do verejného života, alebo nie. Ak sa stane, mal by si počínať tak, aby bol sám svojím správaním príkladom pre ostatných.
Okrem už spomínaných neduhov verejného života medzi neprijateľné správanie určite podľa mňa patrí aj požívanie alkoholu poslancami samosprávy, tiež používanie hanlivých gest a vulgárnych výrazov na adresu kohokoľvek, nielen na adresu svojich kolegov a nielen počas rokovania zastupiteľstva. Ja sám mám viacero skúseností z mestského zastupiteľstva. Napríklad keď v rámci hromadnej emailovej správy, ktorú sme dostali všetci poslanci od svojho kolegu, prišla nám všetkým reakcia iného poslanca, ktorá bola urážlivá a obsahovala vulgarizmy. Tiež prejavy mestskej poslankyne, navyše viceprimátorky Košíc, ktorá obyvateľov mesta počas rokovania mestského zastupiteľstva v spojitosti s protestmi voči zavedeniu rezidenčného parkovania nazvala primitívmi, ďalšiu obyvateľku kravou, a to všetko len preto, že nezniesla kritiku, s ktorou ako verejný činiteľ musí počítať. Rovnako absurdne pôsobí medializovaný prípad z Námestova, kde si poslanec počas prestávky zastupiteľstva doprial päť pív v miestnom pohostinstve, a potom sa s kolegom vrátil na rokovanie. Rovnako neprípustné je, aby poslanci využívali rôzne benefity, na ktoré nemajú akýkoľvek právny nárok. Medzi takéto benefity patria napríklad bezplatné lístky na hokej či bezplatné parkovacie karty, ktoré napríklad v Košiciach dostávali od súkromnej spoločnosti ako v úvodzovkách dar.
Kladiem si teda otázku, aký obraz si vytvára obyčajný človek o politike, o nás poslancoch, keď nám reputáciu poškodzuje niekoľko jednotlivcov. Ako chceme bojovať proti korupcii a klientelizmu, keď ich podporujeme na úrovni samospráv, resp. v tichosti ich tolerujeme, a tvárime sa, že neexistujú? Takéto potuhy a korupcie sú zárodkom vzniku veľkého zhubného nádoru, ktorý postupne túto spoločnosť ovládne a zničí. Etický kódex je jedným z krokov, akým možno vrátiť vážnosť a slušnosť práci poslanca. Samozrejme, bez toho, aby ho poslanci rešpektovali a dodržiavali, to nepôjde.
S etickým kódexom v obecných zastupiteľstvách je možné sa stretnúť v dvoch základných podobách, a to v podobe etického kódexu poslanca obecného zastupiteľstva alebo etického kódexu voleného predstaviteľa samosprávy. Druhá uvedená podoba predstavuje širší okruh volených predstaviteľov. Napríklad týka sa to hlavného kontrolóra, náčelníka obecnej polície, ale títo nie sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách, ale sú volení už v rámci samosprávnych kompetencií obce obecným zastupiteľstvom a právna úprava ich postavenia, funkcie a ďalších náležitostí je už obsiahnutá v zákonných normách.
Ktoré základné časti by mal etický kódex obsahovať? Predovšetkým by sa mali obecné zastupiteľstvá vysporiadať, a to s konfliktom záujmov vrátane oblasti zneužívanie svojho postavenia, informácií a dôvery v prospech poslanca či jemu spriaznených osôb, využívania verejných prostriedkov na osobný prospech, potieraním korupcie, dodržiavaním práva, rešpektovaním verejného záujmu, otvorenosťou v súvislosti v komunikácii s obyvateľmi, transparentnosťou v súvislosti s pribúdaním vlastného majetku poslanca, budovaním pozitívnych a transparentných vzťahov so zamestnancami samosprávy bez nátlaku na obchádzanie právnych noriem a princípov. Povinnosťou znášať vyššiu mieru záujmu verejnosti o životné pomery poslanca. Na stránke ZMOS-u je k dispozícii dokument prijatý Radou Európy vydaný v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod názvom Verejná etika na miestnej úrovni, súbor modelových iniciatív, ktorý pomerne podrobne uvádza jednotlivé oblasti úpravy etických konfliktov vo verejnej správe i u volených predstaviteľov samosprávy.
Etický kódex je jedným z prostriedkov, ktorý zvyšuje efektívnosť a transparentnosť vo verejnej správe, čím dochádza k naplneniu práva na dobrú správu vecí verejných pre obyvateľov danej krajiny. Ako uviedol Sir Roger Douglas, eximinister financií, v rozhovore s novinárkou Ivetou Seifertovou uverejnenom v tlači Transparency International Slovensko pod názvom Konflikt záujmov na úrovni samosprávy v roku 2001:
"Na Novom Zélande v podstate neexistuje korupcia. Je to hlavne preto, že sme v najväčšej možnej miere eliminovali, aby úradníci mohli ovplyvňovať vývoj istých udalostí. Na Novom Zélande nemajú na to príležitosť ani možnosť. Na druhej strane ani ľudia nemajú možnosť vybavovať veci tak, aby využívali svoje známosti či kontakty na vysokopostavených ľudí. Občan Nového Zélandu, ktorý pôsobí v politike, má možnosť podnikať. Niektorí členovia vlády sú farmári alebo ich firmy riadia iní ľudia. Nestáva sa, aby takíto ľudia vzhľadom na svoje postavenie zabezpečili svojej firme zaujímavé zákazky. Neviem o žiadnom prípade, že by sa o to niekto pokúsil. Ak by sa náhodou do takej aktivity vo svoj prospech zaplietol, musel by rezignovať. Bez pardonu." Týmto príkladom som chcel demonštrovať, ako to funguje na Novom Zélande a aké problematické je na Slovensku vysporiadať sa s podobnými problémami.
Druhá zmena, ktorú obsahuje náš návrh, je nepochybne správnym krokom k realizovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, a to tak, že zavádza priestor pre vystúpenia verejnosti priamo na rokovaní zastupiteľstva tým, že navrhujeme do programu každého riadneho rokovania explicitne zaradiť bod, v ktorom bude mať možnosť vystúpiť každý, kto o toto právo vopred prejaví záujem. Súčasné znenie zákona umožňuje vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva na požiadanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, poslancom európskeho parlamentu, zástupcovi vlády alebo iného štátneho orgánu, pričom slovo sa im udelí, a to bez toho, aby udeleniu predchádzal súhlas poslancov zastupiteľstva či predsedajúceho. Naopak, v druhej vete zákonodarca priznáva poslancom zastupiteľstiev dispozičné právo udeliť slovo aj iným osobám. Pod inými osobami môžeme chápať verejnosť, teda častokrát tých, ktorí svojich poslancov volili.
Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26a, i keď explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej ústave chýba, práve Zmluva o Európskej únii, ktorou je Slovenská republika viazaná, nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.
Demokratizácia po roku 1989 ako prvoplánový aspekt budovania novovytvorenej novej občianskej spoločnosti a od roku 1993 aj zrodenej Slovenskej republiky sa javí z pohľadu súčasníka ako mimoriadne zložitý a náročný projekt. V rámci budovania verejnej správy sme vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach, ale nevyhli sme sa obmenám a variáciám, ktoré túto správu vecí verejných odklonili od prvotnej myšlienky, aby občania a obyvatelia najmä v rámci samosprávnych aktivít, spravovali svoju obec. Na úrovni miest a obcí vznikali a vnikajú rôzne obmedzenia, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnym témam, ako aj prednesením návrhov k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta.
Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú, ktoré boli inšpiráciou pre novelu tohto zákona, a vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť napríklad mesto Prešov a mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v 10. časti pod titulom Slovo pre verejnosť v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Dámy a páni, rokovania zastupiteľstiev až na ojedinelé výnimky nepatria medzi stretnutia s hojnou účasťou verejnosti, čoho sme si všetci vedomí. Predpokladám, že sa medzi nami nájde niekto, kto bude tvrdiť, že umožnenie vystúpiť verejnosti na rokovaní zastupiteľstva bude rušivým elementom a že sa tým zvrhne rokovanie na akési verejné zhromaždenie. Takýto argument však nemôžem akceptovať. Názory o narúšaní či nevhodných prejavoch jednotlivcov, ktoré by mali mať väčšiu váhu ako samotné právo obyvateľa vyjadriť svoj názor či požiadavku svojim voleným zástupcom, považujem za vágne.
Netreba zabúdať, že rokovanie vedie predsedajúci, ktorým je najčastejšie primátor alebo starosta, a tí majú právo usmerniť, usmerniť rečníka v prípade, ak by svojím prejavom niekoho urážal alebo by sa jeho prejav netýkal samosprávnych činností. Predsedajúci má dokonca právo takémuto rečníkovi vypnúť mikrofón. Čo sa týka dĺžky prejavu, časové ohraničenie nechávame plne v kompetencii zastupiteľstva, ktoré si ho upraví v rokovacom poriadku. Búranie bariér, otvorenie sa, postupné nové pozitívne nastavenie je predovšetkým pri správe veci verejných, je cesta, ako zlepšiť vedomie a kvalitu života občianskej spoločnosti. A túto novelu považujeme za krok, ktorým môžeme tomuto procesu napomôcť.
Na záver mi dovoľte ešte pár slov k tretej, k tretej idei alebo k tretiemu cieľu. Komisie obecného zastupiteľstva ako poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, ako je uvedené v § 15 ods. 1 zákona 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, môžu byť stálymi alebo dočasnými inštitútmi, ktoré pracujú pravidelne alebo podľa potreby vždy v súlade s potrebami obce, a ich zloženie a úlohy určuje obecné zastupiteľstvo. Toľko doposiaľ uvádza litera zákona. A je potrebné podotknúť, že v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov alebo zákona o samosprávnych krajoch v § 20 ods. 1 je uvedené, že zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak ustanovuje osobitný zákon, môže zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom mandátovej komisie môže iba poslanec. Čiže obecné a mestské zastupiteľstvá nemajú zákonnú povinnosť komisie vytvárať.
Aká je však pravda? Obce a mestá si komisie vytvárajú a tie za zatvorenými dverami, tie dvere sme sa ináč pred časom pokúsili návrhom novely zákona otvoriť, čo sa stretlo s nevôľou niektorých poslancov v rokovacej sále, prerokúvajú jednotlivé problémy, ktoré spadajú do ich kompetencií, a na obecné zastupiteľstvo pripravia odporúčanie daný bod schváliť či neschváliť. Komisie bývajú zložené z poslancov a z ďalších osôb, zväčša by to mali byť odborníci v danej oblasti, ktorí majú záujem pracovať v komisii a sú za jej člena ustanovení obecným zastupiteľstvom.
Kameň úrazu v tejto praxi nevidíme v tom, že by bolo na škodu v rozhodovacom procese obcí a miest, ak v ich komisiách pracujú ľudia, ktorí vo verejnom záujme chcú zlepšiť kvalitu života obce a nie sú poslancami obecného zastupiteľstva. Práve naopak, týmto sa do aktívneho života obce vtiahne širší počet obyvateľov a umocní a budovanie občianskej spoločnosti. Problém vidíme v tom, že v zákone chýba výslovné vyjadrenia práva poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva podľa odbornosti či záujmu o danú oblasť života obce, samozrejme, pokiaľ je v obci zriadená. Podnety z bežného života ukazujú, že i pokiaľ poslanec prejaví záujem pracovať v komisii, nemá vždy túto možnosť aj napriek tomu, že iní poslanci pôsobia vo viacerých komisiách naraz, čo dáva priestor k manipulácii, klientelizmu a najmä k tzv. spriaznenosti.
Považujeme preto za nutné pre zabezpečenie komplexného uplatnenia výkonu mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, aby bolo v zákone o obecnom zriadení uvedené výslovné právo poslanca obecného zastupiteľstva byť členom aspoň jednej komisie. Práve § 25 zákona o obecnom zriadení, ktorý je venovaný právam a povinnostiam poslanca, dnes neobsahuje právo poslanca byť členom komisie. Na prvé počutie možno banálna vec. Ale v praxi sa vyskytujú prípady, kedy väčšinové zastúpenie ignoruje záujem konkrétneho poslanca byť zaradený do komisie. V košickom zastupiteľstve je to bežná prax, ako sa vysporiadať s tými, ktorí nechcú - a teraz budem trochu expresívnejší - držať ústa a krok. Ak si k tomu priradíme skutočnosť, že rokovania komisií nie sú verejné, tak takáto konštrukcia vytvára priestor na domnienky, že komisie sú len debatným krúžkom, na ktorom častokrát nepoznajú jej členovia ani prerokúvaný materiál.
Toľko k návrhu novely zákona, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 10:40 - 10:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, prípad, ktorý ste spomínali, je určite veľmi tragický a nešťastný, ale nemyslím si, že takýchto prípadov by bolo na Slovensku veľa. Na základe jedného, možno troch prípadov vytvárať takýto bič na učiteľov sa mi zdá nevhodné. Učiteľ nie je štátny zamestnanec, pracuje v rámci plnenia úloh verejnej správy. Nikde vo verejnej správe od svojich zamestnancov nepožadujú odpis z registra trestov. Okrem toho po odpykaní trestu a zahladení trestu sa hľadí na človeka, ako keby nebol odsúdený.
Je podstatný rozdiel medzi výpisom a odpisom z registra trestov, pretože v odpise sú uvedené aj zahladené tresty. Už súčasné znenie § 9 ods. 1 zákona 317/2009 je dostatočne prísne, prísny pre preukazovanie bezúhonnosti pre výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti. Preto navrhované znenie považujem za diskriminačné pre učiteľov. Neplatí totiž pre iné verejné činnosti, pre iné činnosti vo verejnej správe.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 10:18 - 10:25 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o hazardných hrách, ktorú sme spolu s kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predložili na 10. schôdzu Národnej rady, reaguje na nepriaznivú situáciu na komunálnej úrovni v oblasti regulácie hazardných hier a negatívnych dôsledkov, ktoré tento druh podnikania prináša. V posledných mesiacoch rezonoval a v médiách téma petície proti hazardu v Bratislave a, žiaľ, nepríjemná udalosť s ňou spojená, a to zmiznutie časti petičných hárkov priamo z magistrátu mesta. Obyvatelia a časť ich zástupcov vynaložili nemalé úsilie, aby splnili náročné zákonné podmienky, no celé ich snaženie bolo zmarené. Bola to náhoda? Alebo zámer? Z tohto miesta mi neprináleží uvedenú udalosť posudzovať, ale úsudok si môže urobiť o danej veci každý sám.
Aktuálna právna úprava obsiahnutá v zákone 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priznáva obciam právomoc prijať všeobecne záväzné nariadenie v § 10 ods. 5 písm. d). Citujem: "Obec môže za podmienok podľa ods. 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) ,e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i). Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.".
Súčasné znenie zákona predpokladá, že prijaté všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na všetky hazardné hry a na celé územie obce, čo nepovažujeme za správne, pretože obecné zastupiteľstvo by malo mať právo vo verejnom záujme regulovať tento druh podnikania na území obce aj na základe podnetov občanov bez petičných obmedzení § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Rovnako by malo mať priestor na vymedzenie teritória, kde sa bude tento druh hazardu prevádzkovať, v akom čase či dosahu.
Problematika hazardných hier zasahuje do verejného záujmu priamo napríklad dodržiavaním verejného poriadku, vplyvom na kriminogénne správanie užívateľských subjektov vo vzťahu k lokálnemu spoločenstvu, ako sú úžera, podvody, krádeže, lúpeže, s vidinou zabezpečenia si prostriedkov na uspokojenie závislosti na hazardnej hre, sociálnymi dopadmi na rodiny gamblerov a tým aj na komunitu, v ktorej žijú, ale aj nepriamo prostredníctvom individuálnych záujmov prevádzkovateľov ako aj užívateľov tohto druhu špekulatívnej zábavy, rozrastaním nežiaduceho druhu závislosti, negatívnym vplyvom na mládež a nízke sociálne zázemie.
Z verejne prístupných informácií vyplýva, že záujem Slovákov o hazardné hry stále pretrváva a výška vkladov stúpa. Ako uvádza Finančná správa Slovenskej republiky, počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2013 14 159, v roku 2014 14 231, čo znamená medziročný nárast o 72 prevádzok, pričom počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2015 14 573, čo je medziročný nárast o 342 prevádzok. Uvedené údaje ukazujú stúpajúci trend v oblasti hazardných hier, pričom sa spomínaný nárast odrazil aj v celkovej výške vkladov, ktoré v roku 2015 prevýšili sumu tri miliardy, 3 mld. eur.
Obdobné problémy riešia i naši západní susedia. V Českej republike samosprávy a verejnosť dlho zápasili s prevádzkovateľmi hazardných hier a, žiaľ, aj so štátom, ktorý v tomto druhu podnikania vidí predovšetkým obrovské zisky. Svoje úsilie zúročili v konečnej právnej úprave prevádzkovania hazardných hier v podobe zákona č. 186/2016 Sb. o hazardních hrách a zákona č. 187/2016 Sb. tvoriacich jeden významný celok, ktoré predstavujú prelom v regulácii hazardu v Českej republike. Prijatiu tejto právnej úpravy predchádzalo viacero nálezov českého ústavného súdu, v ktorých sa opakovane potvrdila právomoc obcí regulovať umiestňovanie prevádzok hazardných hier a vyústila do prijatia zákonného ustanovenia, kde obec môže vydať všeobecne záväznú vyhlášku, v ktorej stanoví, že Bingo, Technická hra, Živá hra, alebo Turnaj môžu byť prevádzkované len na miestach a v čase určenom všeobecne záväznou vyhláškou alebo stanoví, na ktorých miestach a v akom čase je v obci prevádzkovanie týchto hazardných hier zakázané, alebo stanoví, že prevádzkovanie týchto hazardných hier je na celom území obce celkom zakázané.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, obec ako najmenšia jednotka územnej správy i samosprávy vykonáva túto činnosť v najužšom spojení s jej obyvateľmi. Vychádzajúc z tohto faktu musíme myslieť na to, že jej nemôžeme upierať právo rozhodovať o sebe samej v prospech jej obyvateľov a tým aj celej spoločnosti rešpektujúc jej regionálne a religiózne odlišnosti a danosti. Hazardné hry prevádzkované od čias starovekého Ríma predstavovali akýsi druh zábavy a uvoľnenia pre ťažko pracujúci ľud a hoci sa historické a spoločenské pomery zmenili, tento druh zábavy sprevádzaný množstvom negatívnych javov pretrval. Jej úplná eliminácia nie je vždy možná, pretože z kamenných herní sa presunula do virtuálneho sveta. Ale je možné poskytnúť otvorený nástroj obecným zastupiteľstvám podľa aktuálneho miestneho stavu na účinnú reguláciu hazardných hier na časti alebo celom území obce a z tohto postu vás žiadam o podporu nášho návrhu v prospech obcí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis