Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

7.12.2016 o 15:55 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 15:55 - 16:00 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ešte by som možno dokončil, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Pani poslankyňa, keď ste pozorne počúvali ten návrh, ktorý som predniesol, možno nebolo všetko uvedené v dôvodovej správe, ale v tom, čo som čítal, to bolo zargumentované. Obce si samy potom vo svojom etickom v rokovacom poriadku určia čas, koľko môže občan vystúpiť, prípadne k akej téme sa môže vyjadriť, a nemyslím si skrz aj vlastných skúseností, že by malo dochádzať k takým absurdným situáciám, že by tam občania vystupovali a rozprávali by o banálnych nejakých problémoch, ktoré, ktoré by ostatných znechucovali.
V Banskej Bystrici tuším je to presne tak, že je tam polhodina vyčlenená pre občanov, občan sa vopred zapíše do zoznamu, že sa chce, že chce vystúpiť v rámci tej rozpravy, ale má ten priestor tých päť minút tuším každý občan na to, aby mohol predniesť nejakú svoju sťažnosť, nejaký problém. Sám som mestský poslanec a viem, koľko občanov sa na mňa obracia s tým, že nemajú možnosť sa priamo so svojimi problémami obrátiť na konkrétnych poslancov, a nedostanú priestor na rokovaní zastupiteľstva. Niektorí tam dokonca musia čakať celý deň až do posledného bodu, ktorý je bod rôzne, a tam keď poslanci so súhlasom primátora odsúhlasia, že môže ten občan vystúpiť, tak mu umožnia láskavo, že po tých desiatich hodinách čakania sa môže vyjadriť buď k nejakému problému, ktorý aktuálne zaznieva v Košiciach, alebo k niečomu inému. A to je podľa mňa nemysliteľné, aby, určite tam nebude chodiť 500 občanov, aby, aby tých päť-šesť, možno desať občanov nemalo možnosť v krátkom čase vstúpiť so svojou nejakou poznámkou, ktorá ich trápi.
Druhá vec, ktorú ste ešte spomínali, ja som nestihol dokončiť tie komisie. Ono, viete, vy ste to, vy ste to zjednodušili, že sú malé obce, ktoré majú málo poslancov, a teraz by každý musel pracovať v nejakej komisii, vznikol by z toho nejaký chaos. Ja som nehovoril o tom, že poslanec má povinnosť pracovať v nejakej komisii, ale poslanec má právo pracovať aspoň v jednej komisii a to je veľký rozdiel, má právo. Pretože nie je možné, aby napríklad v Košiciach niektorí pracovali poslanci v troch komisiách a niektorí neboli zaradení do žiadnej komisie, pretože predseda danej komisie, v danej komisii si to nežiada, aby ten poslanec tam pracoval, lebo je iné, s iným politickým tričkom. Čiže preto sme žiadali, aby každý poslanec, ktorý bol zvolený v riadnych voľbách, bol, mal právo byť členom hocijakej komisie, ak tá odbornosť sa nemôže uplatniť, že bude pracovať v komisii, ktorá nesúvisí priamo s jeho vyštudovaným odborom, to je v poriadku, ale má právo, prirodzené právo pomáhať mestu alebo pomáhať obci riadiť život ako člen komisie. Bohužiaľ, z vlastných osobných skúseností viem, že to tak nefunguje.
Ja sa tiež stretávam so starostami ako vy a tiež som s nimi komunikoval, nebudem teraz menovať ktorých, aby sme si teraz nehovorili, že ten áno, ten nie, a tiež niektorí mi potvrdili, že áno, je to celkom dobrý nápad, treba to zaviesť. Dokonca aj s niektorými poslancami Národnej rady som komunikoval, aj z koalície a tiež povedali, že áno, je to celkom v poriadku. Takže nemyslím si, že by to bolo názor troch ľudí alebo názor opozície, že prijatie etického kódexu, prijatie tých ďalších dvoch bodov, ktoré sme spomínali je, je nutné. Myslím si, že by sa to mohlo stretnúť aj s väčšou podporou, samozrejme, keby to bolo možno posunuté do druhého čítania a tam by okolo toho vznikla odbornejšia diskusia, a niektoré veci by sa mohli prípadne upraviť.
Takže ja fakt nemyslím si, že by to bolo nejaký, ako ste to zhodnotili všetko zlé, všetko proti samosprávam, samosprávy, samosprávam sa diktuje niečo zhora, nemyslím si to jednoducho.
A ešte musím fakt zareagovať na vás, pán podpredseda, pán Bugár, že keď ste spomínali ten rokovací poriadok, že sme tu vykrikovali a obíjali o hlavu koalícii, že nám chce nanútiť rokovací poriadok. Znovu chcem zdôrazniť, že etický kódex nie je rokovací poriadok, to je niečo iné. Okrem toho, vy ste spomínali, že my chceme prikázať vypínať mikrofón občanom, ktorí sa budú nevhodne vyjadrovať. Už teraz majú primátori a starostovia právo vypnúť mikrofón aj poslancom, aj občanom, ktorí sa zúčastnia rokovania. Čiže to nie je náš návrh, ale to už je zavedené a funguje to. My, opakujem ešte raz, nechceme zavádzať, ako majú byť poslanci oblečení, aké majú používať vizuálne prostriedky, resp. čo nemôžu používať. Chceme len zaviesť viac etiky, viac morálnosti do správania sa poslancov samospráv.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 15:51 - 15:53 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mnohí predrečníci povedali už veci, ktoré som chcel povedať teraz ja. Takže nechcel by som sa opakovať, ale zareagujem na jednu vec, ktorá tu nezaznela a ktorá bola viackrát vytýkaná, že opozícia kritizovala návrh koalície zaviesť nový rokovací poriadok a my odrazu prichádzame s návrhom etického kódexu pre samosprávy.
Nuž ale, vážená pani poslankyňa, my nenavrhujeme v rámci etického kódexu, aby poslanci samosprávy chodili v rovnošatách, resp. v oblekoch. My nenavrhujeme, aby mali zakázané používať grafy a vizuálne, nejaké vizuálne pomôcky. My len sa snažíme zaviazať poslancov samosprávy, aby rešpektovali isté etické hodnoty, správali sa mravne a svojim voličom sa zodpovedali za to, ako sa správajú na pôde zastupiteľstva, ale aj mimo neho. Lebo potom nie je možné, ja som uviedol aj príklady, aby niektorí poslanci pili alkohol počas pracovnej doby, aby poberali rôzne dary, ktoré môžu byť aj korupčného charakteru, ale pritom nie sú preukázateľné, preukázateľné, že je to, že ide o korupciu.
Druhá vec, ktorá, ktorá mi z vášho príhovoru, ktorá ma trošku tak znechutila, je to, že vy sa zamýšľate nad tým, že prečo vlastne tí občania by mali chodiť na zastupiteľstvo a vyjadrovať sa k nejakým veciam. Presne, na čo som poukazoval, že budú kritizovať niektorí, že občania tam budú robiť hurhaj, budú sa vyjadrovať nevhodne, k nevhodným témam a podobne. Ale predsa občan volí poslanca a občan má právo, úplne prirodzené právo vystúpiť na pôde samosprávy a v primeranom čase - a to som zdôraznil -, že samospráva si určí, v akom čase, či to budú tri minúty, päť minút, desať minút v primeranom čase vyjadrí svoj postoj k nejakej aktuálnej téme alebo nanesie nejaký problém, ktorým by sa mala samospráva zaoberať. Predsa nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 15:04 - 15:24 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s mojimi kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý vychádza z našich osobných skúseností poslancov samospráv. Tento návrh nesie v sebe niekoľko základných ideí a cieľov.
Prvý cieľom je regulovať eticky korektné správanie poslancov miestnej samosprávy, a to prostredníctvom etického kódexu poslanca, ktorý prijme obecné zastupiteľstvo a ktorého obsah bude záväzný pre všetkých jeho poslancov.
Druhým cieľom je, aby fyzické a právnické osoby mohli zo zákona uplatniť svoje právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez predošlého súhlasu obecného zastupiteľstva.
Tretím cieľom je to, aby obecné zastupiteľstvo bolo povinné vytvárať komisie tak, žeby poslanci mohli realizovať oprávnenie pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva. Dovoľte mi teda, aby som tieto ciele alebo idey rozviedol podrobnejšie vo svojom príhovore.
Myšlienka regulácie eticky korektného správania nie je žiadnou novinkou. Rezonuje v celej spoločnosti naprieč jej rôznych oblastí. Na jednej strane to pôsobí ako smutný fakt, že naša spoločnosť je v takej podobe, že potrebujeme definovať prijateľné a neprijateľné v kontakte s inými ľuďmi, predovšetkým na pracoviskách, čo býva súčasťou interných predpisov, ale najmä vo verejnej správe. Ešte smutnejšie však je, že pojmy ako úplatkárstvo, protekcionárstvo sú súčasťou každodenného života, sme s nimi neustále konfrontovaní, ale zároveň sa natoľko udomácnili nielen vo verbálnej, ale najmä v činnostnej podobe, že ich berieme ako samozrejmosť. Na európskom fóre už v roku 2000 vydala Rada Európy, Výbor ministrov odporúčanie číslo Rec(2000)10 o etickom kódexe verejných činiteľov z 11. mája 2000.
Transparency International Slovensko, ako aj Aliancia Fair-play už niekoľko rokov pozorne sledujú aj dianie na komunálnej úrovni a osvetou, ako aj inými formami poukazujú na vážne nedostatky v tejto oblasti a snažia sa navrhovať riešenia problémov. No iba veľmi, veľmi pomaly sa darí nabúravať staré, zaužívané schémy myslenia a primäť ľudí k aktívnej autoregulácii správania vo verejnom živote.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov dáva základný rámec korektného správania verejných funkcionárov. V čl. 2 sa nachádza v úplnosti uvedený výpočet verejných funkcionárov, na ktorých sa priamo tento ústavný zákon vzťahuje. V tomto zákone zjavne poslanci obecných zastupiteľstiev nefigurujú, a hoci zákonné zásahy do samosprávy sa stretávajú s nevôľou dotknutých subjektov, pretože predstavujú priamy vplyv do ich alebo na ich samosprávne kompetencie, obce v spolupráci so ZMOS-om samé pochopili, že autoregulatívny krok v podobe etického kódexu je potrebný, a prijali ich. Ako napríklad obec Kalná nad Hronom, Smižany, Horné Turovce, Tešedíkovo, Helcmanovce, Lendak, Okoličná na Ostrove, Poloma a ďalšie. Medzi mestá a obce, ktoré majú už dnes prijaté etické kódexy, patrí aj napr. Bratislava - mesto a niektoré jej mestské časti, ďalej mestá ako Banská Bystrica, Prešov, Martin, Brezno, Pezinok, Rožňava, tiež obec Močenok a ďalšie mestá a obce. Výpočet je demonštratívny, takže sa vopred ospravedlňujem obyvateľom týchto miest, ktoré som nemenoval aj napriek tomu, že etický kódex majú prijatý.
Namieste je otázka, čo bude obsahom prijatého etického kódexu. Ja osobne som presvedčený, že by mal obsahovať také zásady, ktoré sú prejavom vyspelej demokratickej spoločnosti 21. storočia, v ktorej má slušnosť a čestnosť pri výkone verejnej funkcie prednosť pred klientelizmom, korupciou a rodinkárstvom v samospráve. Zásadami obsiahnutými v etickom kódexe by sa mal riadiť každý poslanec, a to nielen počas plnení svojich povinností či uplatňovaní práv vyplývajúcich z verejnej funkcie, ale pri každom vystupovaní na verejnosti. Byť voleným verejným činiteľom je právom každého, kto splní podmienky stanovené zákonom. Toto právo je však možnosťou, ktorú jednotlivec môže, ale nemusí využiť. Preto je na osobnom zvážení každého jednotlivca, či vstúpi do verejného života, alebo nie. Ak sa stane, mal by si počínať tak, aby bol sám svojím správaním príkladom pre ostatných.
Okrem už spomínaných neduhov verejného života medzi neprijateľné správanie určite podľa mňa patrí aj požívanie alkoholu poslancami samosprávy, tiež používanie hanlivých gest a vulgárnych výrazov na adresu kohokoľvek, nielen na adresu svojich kolegov a nielen počas rokovania zastupiteľstva. Ja sám mám viacero skúseností z mestského zastupiteľstva. Napríklad keď v rámci hromadnej emailovej správy, ktorú sme dostali všetci poslanci od svojho kolegu, prišla nám všetkým reakcia iného poslanca, ktorá bola urážlivá a obsahovala vulgarizmy. Tiež prejavy mestskej poslankyne, navyše viceprimátorky Košíc, ktorá obyvateľov mesta počas rokovania mestského zastupiteľstva v spojitosti s protestmi voči zavedeniu rezidenčného parkovania nazvala primitívmi, ďalšiu obyvateľku kravou, a to všetko len preto, že nezniesla kritiku, s ktorou ako verejný činiteľ musí počítať. Rovnako absurdne pôsobí medializovaný prípad z Námestova, kde si poslanec počas prestávky zastupiteľstva doprial päť pív v miestnom pohostinstve, a potom sa s kolegom vrátil na rokovanie. Rovnako neprípustné je, aby poslanci využívali rôzne benefity, na ktoré nemajú akýkoľvek právny nárok. Medzi takéto benefity patria napríklad bezplatné lístky na hokej či bezplatné parkovacie karty, ktoré napríklad v Košiciach dostávali od súkromnej spoločnosti ako v úvodzovkách dar.
Kladiem si teda otázku, aký obraz si vytvára obyčajný človek o politike, o nás poslancoch, keď nám reputáciu poškodzuje niekoľko jednotlivcov. Ako chceme bojovať proti korupcii a klientelizmu, keď ich podporujeme na úrovni samospráv, resp. v tichosti ich tolerujeme, a tvárime sa, že neexistujú? Takéto potuhy a korupcie sú zárodkom vzniku veľkého zhubného nádoru, ktorý postupne túto spoločnosť ovládne a zničí. Etický kódex je jedným z krokov, akým možno vrátiť vážnosť a slušnosť práci poslanca. Samozrejme, bez toho, aby ho poslanci rešpektovali a dodržiavali, to nepôjde.
S etickým kódexom v obecných zastupiteľstvách je možné sa stretnúť v dvoch základných podobách, a to v podobe etického kódexu poslanca obecného zastupiteľstva alebo etického kódexu voleného predstaviteľa samosprávy. Druhá uvedená podoba predstavuje širší okruh volených predstaviteľov. Napríklad týka sa to hlavného kontrolóra, náčelníka obecnej polície, ale títo nie sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách, ale sú volení už v rámci samosprávnych kompetencií obce obecným zastupiteľstvom a právna úprava ich postavenia, funkcie a ďalších náležitostí je už obsiahnutá v zákonných normách.
Ktoré základné časti by mal etický kódex obsahovať? Predovšetkým by sa mali obecné zastupiteľstvá vysporiadať, a to s konfliktom záujmov vrátane oblasti zneužívanie svojho postavenia, informácií a dôvery v prospech poslanca či jemu spriaznených osôb, využívania verejných prostriedkov na osobný prospech, potieraním korupcie, dodržiavaním práva, rešpektovaním verejného záujmu, otvorenosťou v súvislosti v komunikácii s obyvateľmi, transparentnosťou v súvislosti s pribúdaním vlastného majetku poslanca, budovaním pozitívnych a transparentných vzťahov so zamestnancami samosprávy bez nátlaku na obchádzanie právnych noriem a princípov. Povinnosťou znášať vyššiu mieru záujmu verejnosti o životné pomery poslanca. Na stránke ZMOS-u je k dispozícii dokument prijatý Radou Európy vydaný v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod názvom Verejná etika na miestnej úrovni, súbor modelových iniciatív, ktorý pomerne podrobne uvádza jednotlivé oblasti úpravy etických konfliktov vo verejnej správe i u volených predstaviteľov samosprávy.
Etický kódex je jedným z prostriedkov, ktorý zvyšuje efektívnosť a transparentnosť vo verejnej správe, čím dochádza k naplneniu práva na dobrú správu vecí verejných pre obyvateľov danej krajiny. Ako uviedol Sir Roger Douglas, eximinister financií, v rozhovore s novinárkou Ivetou Seifertovou uverejnenom v tlači Transparency International Slovensko pod názvom Konflikt záujmov na úrovni samosprávy v roku 2001:
"Na Novom Zélande v podstate neexistuje korupcia. Je to hlavne preto, že sme v najväčšej možnej miere eliminovali, aby úradníci mohli ovplyvňovať vývoj istých udalostí. Na Novom Zélande nemajú na to príležitosť ani možnosť. Na druhej strane ani ľudia nemajú možnosť vybavovať veci tak, aby využívali svoje známosti či kontakty na vysokopostavených ľudí. Občan Nového Zélandu, ktorý pôsobí v politike, má možnosť podnikať. Niektorí členovia vlády sú farmári alebo ich firmy riadia iní ľudia. Nestáva sa, aby takíto ľudia vzhľadom na svoje postavenie zabezpečili svojej firme zaujímavé zákazky. Neviem o žiadnom prípade, že by sa o to niekto pokúsil. Ak by sa náhodou do takej aktivity vo svoj prospech zaplietol, musel by rezignovať. Bez pardonu." Týmto príkladom som chcel demonštrovať, ako to funguje na Novom Zélande a aké problematické je na Slovensku vysporiadať sa s podobnými problémami.
Druhá zmena, ktorú obsahuje náš návrh, je nepochybne správnym krokom k realizovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, a to tak, že zavádza priestor pre vystúpenia verejnosti priamo na rokovaní zastupiteľstva tým, že navrhujeme do programu každého riadneho rokovania explicitne zaradiť bod, v ktorom bude mať možnosť vystúpiť každý, kto o toto právo vopred prejaví záujem. Súčasné znenie zákona umožňuje vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva na požiadanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, poslancom európskeho parlamentu, zástupcovi vlády alebo iného štátneho orgánu, pričom slovo sa im udelí, a to bez toho, aby udeleniu predchádzal súhlas poslancov zastupiteľstva či predsedajúceho. Naopak, v druhej vete zákonodarca priznáva poslancom zastupiteľstiev dispozičné právo udeliť slovo aj iným osobám. Pod inými osobami môžeme chápať verejnosť, teda častokrát tých, ktorí svojich poslancov volili.
Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26a, i keď explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej ústave chýba, práve Zmluva o Európskej únii, ktorou je Slovenská republika viazaná, nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.
Demokratizácia po roku 1989 ako prvoplánový aspekt budovania novovytvorenej novej občianskej spoločnosti a od roku 1993 aj zrodenej Slovenskej republiky sa javí z pohľadu súčasníka ako mimoriadne zložitý a náročný projekt. V rámci budovania verejnej správy sme vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach, ale nevyhli sme sa obmenám a variáciám, ktoré túto správu vecí verejných odklonili od prvotnej myšlienky, aby občania a obyvatelia najmä v rámci samosprávnych aktivít, spravovali svoju obec. Na úrovni miest a obcí vznikali a vnikajú rôzne obmedzenia, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnym témam, ako aj prednesením návrhov k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta.
Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú, ktoré boli inšpiráciou pre novelu tohto zákona, a vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť napríklad mesto Prešov a mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v 10. časti pod titulom Slovo pre verejnosť v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Dámy a páni, rokovania zastupiteľstiev až na ojedinelé výnimky nepatria medzi stretnutia s hojnou účasťou verejnosti, čoho sme si všetci vedomí. Predpokladám, že sa medzi nami nájde niekto, kto bude tvrdiť, že umožnenie vystúpiť verejnosti na rokovaní zastupiteľstva bude rušivým elementom a že sa tým zvrhne rokovanie na akési verejné zhromaždenie. Takýto argument však nemôžem akceptovať. Názory o narúšaní či nevhodných prejavoch jednotlivcov, ktoré by mali mať väčšiu váhu ako samotné právo obyvateľa vyjadriť svoj názor či požiadavku svojim voleným zástupcom, považujem za vágne.
Netreba zabúdať, že rokovanie vedie predsedajúci, ktorým je najčastejšie primátor alebo starosta, a tí majú právo usmerniť, usmerniť rečníka v prípade, ak by svojím prejavom niekoho urážal alebo by sa jeho prejav netýkal samosprávnych činností. Predsedajúci má dokonca právo takémuto rečníkovi vypnúť mikrofón. Čo sa týka dĺžky prejavu, časové ohraničenie nechávame plne v kompetencii zastupiteľstva, ktoré si ho upraví v rokovacom poriadku. Búranie bariér, otvorenie sa, postupné nové pozitívne nastavenie je predovšetkým pri správe veci verejných, je cesta, ako zlepšiť vedomie a kvalitu života občianskej spoločnosti. A túto novelu považujeme za krok, ktorým môžeme tomuto procesu napomôcť.
Na záver mi dovoľte ešte pár slov k tretej, k tretej idei alebo k tretiemu cieľu. Komisie obecného zastupiteľstva ako poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, ako je uvedené v § 15 ods. 1 zákona 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, môžu byť stálymi alebo dočasnými inštitútmi, ktoré pracujú pravidelne alebo podľa potreby vždy v súlade s potrebami obce, a ich zloženie a úlohy určuje obecné zastupiteľstvo. Toľko doposiaľ uvádza litera zákona. A je potrebné podotknúť, že v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov alebo zákona o samosprávnych krajoch v § 20 ods. 1 je uvedené, že zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak ustanovuje osobitný zákon, môže zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom mandátovej komisie môže iba poslanec. Čiže obecné a mestské zastupiteľstvá nemajú zákonnú povinnosť komisie vytvárať.
Aká je však pravda? Obce a mestá si komisie vytvárajú a tie za zatvorenými dverami, tie dvere sme sa ináč pred časom pokúsili návrhom novely zákona otvoriť, čo sa stretlo s nevôľou niektorých poslancov v rokovacej sále, prerokúvajú jednotlivé problémy, ktoré spadajú do ich kompetencií, a na obecné zastupiteľstvo pripravia odporúčanie daný bod schváliť či neschváliť. Komisie bývajú zložené z poslancov a z ďalších osôb, zväčša by to mali byť odborníci v danej oblasti, ktorí majú záujem pracovať v komisii a sú za jej člena ustanovení obecným zastupiteľstvom.
Kameň úrazu v tejto praxi nevidíme v tom, že by bolo na škodu v rozhodovacom procese obcí a miest, ak v ich komisiách pracujú ľudia, ktorí vo verejnom záujme chcú zlepšiť kvalitu života obce a nie sú poslancami obecného zastupiteľstva. Práve naopak, týmto sa do aktívneho života obce vtiahne širší počet obyvateľov a umocní a budovanie občianskej spoločnosti. Problém vidíme v tom, že v zákone chýba výslovné vyjadrenia práva poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva podľa odbornosti či záujmu o danú oblasť života obce, samozrejme, pokiaľ je v obci zriadená. Podnety z bežného života ukazujú, že i pokiaľ poslanec prejaví záujem pracovať v komisii, nemá vždy túto možnosť aj napriek tomu, že iní poslanci pôsobia vo viacerých komisiách naraz, čo dáva priestor k manipulácii, klientelizmu a najmä k tzv. spriaznenosti.
Považujeme preto za nutné pre zabezpečenie komplexného uplatnenia výkonu mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, aby bolo v zákone o obecnom zriadení uvedené výslovné právo poslanca obecného zastupiteľstva byť členom aspoň jednej komisie. Práve § 25 zákona o obecnom zriadení, ktorý je venovaný právam a povinnostiam poslanca, dnes neobsahuje právo poslanca byť členom komisie. Na prvé počutie možno banálna vec. Ale v praxi sa vyskytujú prípady, kedy väčšinové zastúpenie ignoruje záujem konkrétneho poslanca byť zaradený do komisie. V košickom zastupiteľstve je to bežná prax, ako sa vysporiadať s tými, ktorí nechcú - a teraz budem trochu expresívnejší - držať ústa a krok. Ak si k tomu priradíme skutočnosť, že rokovania komisií nie sú verejné, tak takáto konštrukcia vytvára priestor na domnienky, že komisie sú len debatným krúžkom, na ktorom častokrát nepoznajú jej členovia ani prerokúvaný materiál.
Toľko k návrhu novely zákona, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 10:40 - 10:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, prípad, ktorý ste spomínali, je určite veľmi tragický a nešťastný, ale nemyslím si, že takýchto prípadov by bolo na Slovensku veľa. Na základe jedného, možno troch prípadov vytvárať takýto bič na učiteľov sa mi zdá nevhodné. Učiteľ nie je štátny zamestnanec, pracuje v rámci plnenia úloh verejnej správy. Nikde vo verejnej správe od svojich zamestnancov nepožadujú odpis z registra trestov. Okrem toho po odpykaní trestu a zahladení trestu sa hľadí na človeka, ako keby nebol odsúdený.
Je podstatný rozdiel medzi výpisom a odpisom z registra trestov, pretože v odpise sú uvedené aj zahladené tresty. Už súčasné znenie § 9 ods. 1 zákona 317/2009 je dostatočne prísne, prísny pre preukazovanie bezúhonnosti pre výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti. Preto navrhované znenie považujem za diskriminačné pre učiteľov. Neplatí totiž pre iné verejné činnosti, pre iné činnosti vo verejnej správe.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 10:18 - 10:25 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o hazardných hrách, ktorú sme spolu s kolegami Vierou Dubačovou a Jánom Budajom predložili na 10. schôdzu Národnej rady, reaguje na nepriaznivú situáciu na komunálnej úrovni v oblasti regulácie hazardných hier a negatívnych dôsledkov, ktoré tento druh podnikania prináša. V posledných mesiacoch rezonoval a v médiách téma petície proti hazardu v Bratislave a, žiaľ, nepríjemná udalosť s ňou spojená, a to zmiznutie časti petičných hárkov priamo z magistrátu mesta. Obyvatelia a časť ich zástupcov vynaložili nemalé úsilie, aby splnili náročné zákonné podmienky, no celé ich snaženie bolo zmarené. Bola to náhoda? Alebo zámer? Z tohto miesta mi neprináleží uvedenú udalosť posudzovať, ale úsudok si môže urobiť o danej veci každý sám.
Aktuálna právna úprava obsiahnutá v zákone 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priznáva obciam právomoc prijať všeobecne záväzné nariadenie v § 10 ods. 5 písm. d). Citujem: "Obec môže za podmienok podľa ods. 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d) ,e) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i). Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.".
Súčasné znenie zákona predpokladá, že prijaté všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na všetky hazardné hry a na celé územie obce, čo nepovažujeme za správne, pretože obecné zastupiteľstvo by malo mať právo vo verejnom záujme regulovať tento druh podnikania na území obce aj na základe podnetov občanov bez petičných obmedzení § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Rovnako by malo mať priestor na vymedzenie teritória, kde sa bude tento druh hazardu prevádzkovať, v akom čase či dosahu.
Problematika hazardných hier zasahuje do verejného záujmu priamo napríklad dodržiavaním verejného poriadku, vplyvom na kriminogénne správanie užívateľských subjektov vo vzťahu k lokálnemu spoločenstvu, ako sú úžera, podvody, krádeže, lúpeže, s vidinou zabezpečenia si prostriedkov na uspokojenie závislosti na hazardnej hre, sociálnymi dopadmi na rodiny gamblerov a tým aj na komunitu, v ktorej žijú, ale aj nepriamo prostredníctvom individuálnych záujmov prevádzkovateľov ako aj užívateľov tohto druhu špekulatívnej zábavy, rozrastaním nežiaduceho druhu závislosti, negatívnym vplyvom na mládež a nízke sociálne zázemie.
Z verejne prístupných informácií vyplýva, že záujem Slovákov o hazardné hry stále pretrváva a výška vkladov stúpa. Ako uvádza Finančná správa Slovenskej republiky, počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2013 14 159, v roku 2014 14 231, čo znamená medziročný nárast o 72 prevádzok, pričom počet prevádzok s hazardnými hrami bol v roku 2015 14 573, čo je medziročný nárast o 342 prevádzok. Uvedené údaje ukazujú stúpajúci trend v oblasti hazardných hier, pričom sa spomínaný nárast odrazil aj v celkovej výške vkladov, ktoré v roku 2015 prevýšili sumu tri miliardy, 3 mld. eur.
Obdobné problémy riešia i naši západní susedia. V Českej republike samosprávy a verejnosť dlho zápasili s prevádzkovateľmi hazardných hier a, žiaľ, aj so štátom, ktorý v tomto druhu podnikania vidí predovšetkým obrovské zisky. Svoje úsilie zúročili v konečnej právnej úprave prevádzkovania hazardných hier v podobe zákona č. 186/2016 Sb. o hazardních hrách a zákona č. 187/2016 Sb. tvoriacich jeden významný celok, ktoré predstavujú prelom v regulácii hazardu v Českej republike. Prijatiu tejto právnej úpravy predchádzalo viacero nálezov českého ústavného súdu, v ktorých sa opakovane potvrdila právomoc obcí regulovať umiestňovanie prevádzok hazardných hier a vyústila do prijatia zákonného ustanovenia, kde obec môže vydať všeobecne záväznú vyhlášku, v ktorej stanoví, že Bingo, Technická hra, Živá hra, alebo Turnaj môžu byť prevádzkované len na miestach a v čase určenom všeobecne záväznou vyhláškou alebo stanoví, na ktorých miestach a v akom čase je v obci prevádzkovanie týchto hazardných hier zakázané, alebo stanoví, že prevádzkovanie týchto hazardných hier je na celom území obce celkom zakázané.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, obec ako najmenšia jednotka územnej správy i samosprávy vykonáva túto činnosť v najužšom spojení s jej obyvateľmi. Vychádzajúc z tohto faktu musíme myslieť na to, že jej nemôžeme upierať právo rozhodovať o sebe samej v prospech jej obyvateľov a tým aj celej spoločnosti rešpektujúc jej regionálne a religiózne odlišnosti a danosti. Hazardné hry prevádzkované od čias starovekého Ríma predstavovali akýsi druh zábavy a uvoľnenia pre ťažko pracujúci ľud a hoci sa historické a spoločenské pomery zmenili, tento druh zábavy sprevádzaný množstvom negatívnych javov pretrval. Jej úplná eliminácia nie je vždy možná, pretože z kamenných herní sa presunula do virtuálneho sveta. Ale je možné poskytnúť otvorený nástroj obecným zastupiteľstvám podľa aktuálneho miestneho stavu na účinnú reguláciu hazardných hier na časti alebo celom území obce a z tohto postu vás žiadam o podporu nášho návrhu v prospech obcí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2016 10:51 - 11:00 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je veľa tém, ktoré by v pomerne tak krátkom čase, aký uplynul od parlamentných volieb, dokázali rozozvučať túto parlamentnú sieň a zároveň vyvolať toľko emócií. Návrh zmeny rokovacieho poriadku, ktorý vzišiel z dielne predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, rozvíril už beztak nepokojné parlamentné vody, ale aj značne rozkolísal hladinu verejnej mienky, ktorá sa už dlhší čas s nedôverou díva na zákonodarcov tohto štátu. Ak doposiaľ poslanci Národnej rady boli považovaní v tom naivnejšom slova zmysle za jedincov, ktorí za daných občanov stláčajú tlačidlá, aby schvaľovali nejaké zákony, tak teraz sa na nás dívajú cez prizmu ťažkého egoizmu. Pretože namiesto toho, aby sme riešili pálčivé problémy celej spoločnosti, bijeme sa tu ako kohúti na kôpke hnoja, komu bude patriť.
Do istej miery chápem motiváciu predsedu slovenského parlamentu, ktorý sa chce ukázať v pozitívnom svetle nielen pred svojimi voličmi, ale aj ostatnými voličmi Slovenska a zapôsobiť na nich ako silný vodca, ktorý má všetko pod kontrolou, vrátane neposlušných poslancov neschopných sa zmestiť do vlastnej kože. Vládnuť tvrdou rukou a trestať tých, ktorí sa vzpierajú rešpektovať zaužívané formy slušného správania, patrilo vždy k pomyselným oprávneniam silnejších. Je to predsa najľahší spôsob, ako sa zbaviť nepohodlných svedkov vlastných omylov a prešľapov a hádzať vinu na iných.
K takým závažným zmenám, akú predstavuje aj zmena rokovacieho poriadku, je potrebná širšia diskusia a priestor na formulovanie základných východísk, z ktorých by sa očakávané zásahy do rokovacieho poriadku mohli stať namiesto diktátu vládnych poslancov spoločným konsenzom väčšiny poslancov parlamentu. V tom lepšom prípade. V tom horšom by sme mali dospieť aspoň ku kompromisom. Môžem vás poprosiť? Ďakujem. (Reakcia rečníka na ruch v pléne.) Celá situácia však pripomína skôr diktatúru a nie parlamentnú demokraciu. Žiaľ, aj toto je jedna z realít súčasnej hry na demokraciu na Slovensku. Využiť prevahu väčšiny v parlamente, silou a tlakom donútiť ostatných, aby sa podriadili a rešpektovali vôľu vládnej koalície. Ak sa má i v budúcnosti takýmto smerom uberať slovenský parlamentarizmus, vidím v tom vážnu hrozbu. Nie pre poslancov, ktorí sa ocitnú v nemilosti obludného valca koaličnej väčšiny, ale pre všetkých ľudí na Slovensku. Nikto im totiž nebude môcť garantovať, že aj ich práva nebudú pošliapané a nestanú sa hračkou v rukách po moci a pseudospravodlivosti túžiacich politikov. A stratená dôvera sa navracia veľmi ťažko. O tom sa mohli presvedčiť viacerí, teraz už bývalí poslanci Národnej rady, ktorých nemilosrdný prúd času zobral so sebou do politického očistca. Len máloktorým sa podarí bez bolesti ním prejsť a vrátiť sa s ľudskou tvárou do sveta, ktorý im predtým veril.
Demokracia nie je o diktáte, ale o hľadaní konsenzu, ale aj kompromisov. Bez nich je aj ponúknutá priateľská ruka panovníka iba mľandravým stiskom, pripomínajúcim dotyk klzkej ryby túžiaci sa vymaniť zo zovretia.
Keď som po prvýkrát vkročil do tejto sály ako poslanec Národnej rady s rešpektom a úctou, vo svojom vnútri som prežíval prvé dotyky s miestom, kde sa tvorila história našej pomerne mladej samostatnej republiky. Netušil som, čo ma čaká, aj keď určité predstavy o tom, ako to v rokovacej miestnosti prebieha, som mal. Viac-menej len z médií, či z počutia. Nemal som veľké očakávania a nebol som ani v objatí ilúzií, že sa v živote tohto mohutného kolosu, aký parlament nepochybne prestavuje, niečo zmení, lebo som tu ja. Ani k lepšiemu, ani k horšiemu. Každý mechanizmus sa skôr či neskôr naučí fungovať vo vychodených drážkach a slovenský parlamentarizmus v nich so zotrvačnosťou sebe vlastnou pracoval už príliš dlho na to, aby pomyselným šibnutím čarovného prútika dokázal zmeniť svoj chod. S pokorou som prijal aj skutočnosť, že ako nový poslanec nemám také bohaté skúsenosti, aby som svojim starším kolegom mal morálne právo niečo vyčítať či ich poúčať. Áno, prekážali mi niektoré prejavy, ktoré sa, bohužiaľ, udomácnili aj v tejto sieni. Slovné útoky, skákanie si do reči, vykrikovanie, telefonovanie počas rokovania, rozprávanie sa v čase, keď iný hovorí, otáčanie sa chrbtom k tým, ktorí stáli za rečníckym pultom, a v neposlednom rade aj prázdne stoličky počas rokovania. Boli to pre mňa ako déja vu v spojitosti s rovnakým správaním študentov, ktoré som zažil počas učiteľskej praxe. Pár týždňov po mojom nástupe do parlamentu ma oslovil jeden novinár a v rámci rozhovoru padla aj otázka, ako vnímam poslancov parlamentu, či mi nepripomínajú žiakov? A vtedy som si uvedomil, že je to vskutku tak. Jedna veľká 150-členná trieda, v ktorej sú bifľoši, ale aj neposedníci s mobilmi v rukách, vykrikujúci narušitelia vyučovacej hodiny, triedni zabávači, ktorí na seba vždy strhávajú pozornosť, notorickí záškoláci, žalujúci nespokojenci, pritakávači, donášači, ale aj veční ignoranti, na ktorých nič neplatí. Vskutku bohatá zmes ľudských osobností, temperamentov a charakterov.
Ako však takúto veľkú triedu umravniť? Obávam sa, že novým rokovacím poriadkom sa to nepodarí. Pokiaľ aj vy, vážení predkladatelia, neprejavíte istú dávku zhovievavosti a nadhľadu, tento početný kolektív sa vám skôr či neskôr rozpadne. A na jeho troskách nevznikne o nič lepší kolektív, pretože obmedzeniami, zákazmi, príkazmi, vyhrážkami, sankciami ešte nikto nikdy nezískal náklonnosť iných ľudí. Väčšinou si ich proti sebe poštval a jeho pravidlá priniesli viac skazy než úžitku.
Po nástupe do parlamentu som sa snažil upozorniť na nevhodné aktivity či správanie, ale potom som rezignoval a zmieril sa s tým, že takto to asi má vyzerať. Hlavou múr neprerazíš, povedal som si. No neustále ma to znepokojuje, nielen ako poslanca Národnej rady, ale aj ako občana tohto štátu. Rovnako ako milióny mojich spoluobčanov ja rozhodne nesúhlasím s takýmito praktikami. Prišli prvé väčšie konflikty, otvorené hádky, kričanie, klasik by to nazval rinčaním zbraní, rovnako, ako to robili predkovia pred bojom, aby zastrašili a demoralizovali nepriateľa. Pri emotívnych vystúpeniach neplatili racionálne argumenty, pragmatické riešenie problémov sa jednoducho nenosí a jednoduchšie je tzv. opozičným návrhom prilepiť prívlastok ako chrlenie nenávisti, zloby a podobne. Negatívna energia nahromadená v tejto sále sa stávala, aspoň pre mňa, čoraz neúnosnejšou. V duchu som si hovoril, či som skutočne v parlamente alebo niekde na bojisku. V mysli sa mi však zakaždým vybavil obraz zasadnutia parlamentu v čase socializmu, keď všetci svorne tlieskali, ďakovali si, chválili sa, počas rečnenia kolegov sedeli bez pohnutia a nikto s nikým neprehovoril, bohužiaľ, ani v diskusii. Tento obraz vo mne zakaždým vyvolával pocit hrôzy a zdesenia, pretože takáto forma parlamentnej diskusie bola nepochybne neprirodzenou a umelou. Zakrývať demokraciu pod pláštik slušnosti tzv. korektného prístupu a mlčania je znakom totalitných režimov. A mám pocit, že nový rokovací poriadok, ktorý sa rôznymi sankciami snaží obmedziť slobodu slova a prejavu na parlamentnej pôde, je návratom do tých čias, keď demokracia nebola ničím, iba ak zdrojom papiera v zásuvke komunistických diktátorov.
Nikto z nás si hádam nepraje, aby sme sa znovu vrátili do tých čias. Predstava slušných, uhladených, ticho sediacich poslancov, ktorí sa budú na seba milo usmievať a tlieskať si, nie je dobrou víziou, kam by sa slovenský parlament mal v blízkej budúcnosti uberať. Navonok je to síce lákavá predstava, zvlášť pre voličov, no v skutočnosti je popretím základných princípov fungovania parlamentnej diskusie a popretím prirodzených základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Kde inde a kto iný má kričať hlasom nespokojných ľudí, ak nie opozícia a nie v parlamente?!
Stiahnuť zlý návrh z rokovania nie je znakom slabosti, vážení navrhovatelia, ale znakom rozvážnosti a uvedomenia si svojej zodpovednosti. Preto vás chcem poprosiť, aby ste stiahli tento návrh, a poďme už konečne rokovať o skutočných problémoch, ktoré trápia občanov tejto krajiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 11:10 - 11:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega poslanec Blanár, ja s vami súhlasím v jednej veci, ktorú ste povedali, že ak je nejaký problém, ktorý nastane v rade školy, a či je to zo strany rodiča alebo učiteľa a chce ho riešiť, tak by sa mal obrátiť skôr na zriaďovateľa školy. Ale neviem, ako to funguje vo vašom kraji, môžem hovoriť za Košický kraj, že učitelia, ktorých prípady boli aj medializované, sa obrátili na zriaďovateľa, ten im síce prisľúbil ústne pomoc, ale zostalo len pri slovách, a až keď sa následne obrátili na inšpektorát práce, na inšpekciu školskú, taktiež na útvar hlavného kontrolóra, až vtedy sa zriaďovateľ rozhýbal a nakoniec v jednom prípade došlo k odvolaniu riaditeľa na základe návrhu hlavnej školskej inšpektorky, ktorá musela až z Bratislavy riešiť situáciu v Košiciach.
Čiže nie je to automaticky tak, že úradníci, ktorí spadajú pod pôsobnosť zriaďovateľa, majú záujem riešiť problémy v školách. Častokrát župan kraja ani nemusí o tom vedieť, čo sa deje na nižšej úrovni vedúceho odboru školstva alebo ďalších úradníkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.9.2016 10:37 - 10:39 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Chudíkovi za jeho prejav, ktorý vychádzal z jeho vlastných skúseností ako predsedu samosprávneho kraja, ale zároveň si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten rok 2015, o ktorom často hovoril aj on vo svojom prejave, ale aj niektorí moji predrečníci, sa doslova ako keby robil nejakým magickým rokom, od ktorého všetky problémy v radách škôl alebo v školstve prestali byť a že do toho roku 2015 akoby všetky problémy na školách neboli riešené. Ja si to osobne nemyslím.
Zrejme by bolo potrebné urobiť širší prieskum na školách, ako v súčasnosti fungujú rady školy a aké problémy v nich učitelia, ale aj zástupcovia rodičov a nepedagogických zamestnancov riešia.
Som veľmi rád, že pán poslanec Chudík nám dal, ak to tak myslel úprimne, za pravdu, že by členovia rady školy, ale nielen zástupcovia pedagogických, ale aj nepedagogických zamestnancov, mali byť viac chránení, a teda že priamo, či nepriamo podporil návrh Veroniky Remišovej, aby tá dvojmesačná výpovedná lehota, vlastne aby to navýšenie o dva mesiace výpovednej lehoty bolo.
Súhlasím taktiež s pánom poslancom Chudíkom, keď hovoril, že rada školy by mala mať právo kontrolovať hospodársku a ekonomickú činnosť školy. Len obávam sa, že sa ocitávame v nejakom bludnom kruhu, že zriaďovatelia chcú posilniť právomoci zriaďovateľov pri odvolávaní riaditeľa, riaditelia chcú posilniť právomoci riaditeľov, členovia rady školy chcú posilniť svoje právomoci, a neviem si predstaviť, ako to všetko dáme komplexne do jedného celku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 9:46 - 9:47 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa hlavne poďakovať kolegovi Osuskému za jeho príspevok a za to, akým úprimným spôsobom poukázal na môj osobný príbeh. Zároveň nechcem, aby celá táto rozprava vyznela tak, že ja tu rozprávam len o sebe a skrz vlastnú skúsenosť sa snažím teraz podporovať návrh, ktorý by mal, už mne, mne síce nepomôže, ale pomôcť nejako očistiť moju minulosť.
Ale odvolávam sa na to, že celý tento návrh zákona a aj ten príspevok, s ktorým som prišiel, je kvôli tomu, aby som podporil kolegov v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja alebo ktorí sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja.
Zároveň ma trošku mrzí, že v tej rozprave alebo vo faktických poznámkach o práve veta zriaďovateľa úplne zanikla druhá časť navrhovaného zákona, s ktorou prišla Veronika Remišová, ako chrániť členov rady školy, ktorí sú zástupcami pedagogických a nepedagogických zamestnancov, a k tomu sa nikto nevyjadroval z mojich predrečníkov vo faktických poznámkach.
Takže asi toľko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2016 9:36 - 9:38 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. V poradí, už nepamätám si presne, kto išiel, ale na pána kolegu.
Ja som, ja som netvrdil, že všetci zriaďovatelia na Slovensku sú zlí. Verím, že tak ako vy ste, pán Kotleba, zriaďovateľom Banskobystrického kraja, no tak sa snažíte, takisto aj pán a ďalší páni zriaďovatelia sa snažia urobiť všetko pre to, aby ich školy fungovali čo najlepšie a aby ste ich dokázali v medziach svojich možností pomáhať. Skúsenosti, o ktorých som hovoril vo svojom príspevku, však nevyplývajú len z môjho osobného nejakého príbehu, ale aj zo skúseností kolegov učiteľov z celého Slovenska, ktorí mi písali a ktorí mi posielali konkrétne či už faktúry školy, alebo iné veci týkajúce sa netransparentného hospodárenia na škole, kde evidentné bolo napríklad, že firma, ktorá vykonávala úpravy na škole, tak majiteľom tej firmy bol brat riaditeľa školy. Tak ako môžem uveriť takému niečomu, že je to úplná náhoda?
Čo sa týka ušetrenia, ako ste hovorili, tak tiež tam sú isté problémy, lenže zriaďovateľ si vie ako nastaviť tie kritériá, aby nakoniec tá firma, úspešná firma v danom výberovom konaní bola blízka jeho známemu alebo nejakému kamarátovi.
K pani poslankyni, áno, taktiež reagujem, že súhlasím s vami. Nedá sa jednoznačne povedať, že všetky rady školy fungujú tak, ako som ich ja charakterizoval. Určite je veľa rád škôl, ktoré fungujú na báze vzájomnej spolupráce, komunikácie, len je ťažké to nejako zovšeobecňovať.
A k pánovi Bublavému. Tiež súhlasím. Nechcel som "kydať" na všetkých zriaďovateľov. Ale mnohé školy boli zrekonštruované vďaka europrojektom, nielen vďaka zriaďovateľom.
Skryt prepis