Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.9.2016 o 9:08 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.9.2016 9:08 - 9:28 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na môj prejav, ktorý som už pred vyše týždňom z časových dôvodov nemohol dokončiť, a zároveň ešte raz pripomenúť niektoré dôležité aspekty tohto problému.
Ešte predtým by som však z toho miesta chcel pozdraviť mojich kolegov učiteľov a vyjadriť im podporu v boji za svoje spoločenské zrovnoprávnenie. V posledných dňoch sa učitelia na Slovensku stali terčom hanlivých slovných útokov zo strany ústavných činiteľov, či už predsedu vlády, alebo ministra financií. Ich cieľom je spochybniť obraz školstva a hlavne učiteľskej obce v očiach verejnosti a vyvolať voči protestujúcim učiteľom odpor. Zámerne podsúvanými výrokmi o prázdninujúcich učiteľoch či nekvalitnom vzdelávaní sa snažia odvrátiť pozornosť od podstaty problému a vrhnúť na učiteľov tieň podozrenia, že ich požiadavky sú prehnané, neoprávnené a nezaslúžia si, aby boli naplnené.
Keďže sám som sedemnásť rokov učil, viem pochopiť, čo mojich kolegov učiteľov vedie k tomu, aby sa znovu a znovu právom domáhali zvýšenia svojich platov, a to nielen v podobe finančného ohodnotenia, ale aj ako morálneho zadosťučinenia za celé roky ťažkej a priam sizyfovskej práce za učiteľskou katedrou. Preto im chcem za ich statočnú prácu ešte raz poďakovať a vyjadriť svoju solidaritu. Verím, že v stupňovanom štrajku, ktorý nevyhnutne musel prísť ako odpoveď na ignorovanie ich oprávnených požiadaviek, zotrvajú až do konca a pridajú sa k nim ďalší kolegovia z celého Slovenska.
Samosprávne orgány školy v podobe školských rád sú výrazným demokratickým prvkom. Tvoria ich zástupcovia učiteľov, rodičov, nepedagogických zamestnancov, na stredných školách aj žiakov a v neposlednom rade aj delegovaní zástupcovia a zriaďovatelia. Práve zriaďovateľ školy má výrazný vplyv na vedenie školy, a to prostredníctvom výberovej komisie na riaditeľa či školského zariadenia. Rada školy na základe výberového konania predkladá zriaďovateľovi vybraného kandidáta, ktorého má menovať na funkciu riaditeľa. Táto významná kompetencia rady školy je od roku 2015 radikálne obmedzená, nakoľko zriaďovateľovi prináleží vetovať výsledky výberového konania a nevymenovať do funkcie víťaza výberového konania. Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov, hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia, je hrubým zásahom do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Rade školy ostala jediná riadiaca právomoc - voliť riaditeľa. Načo však majú niekoho navrhovať, keď ich návrh nie je pre zriaďovateľa záväzný?
Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom. Práve na komunálnej úrovni sa vytvára široký priestor na rodinkárstvo, spolužiactvo, klientelizmus či politikárčenie.
Spomínal som, že k tomu problému zaujala stanovisko aj Aliancia stredoškolákov, ktorej predseda Branislav Gigac už v roku 2015 varoval pred politizáciou školstva a politickými nomináciami na riaditeľské funkcie. Zároveň zdôraznil potrebu väčšej ochrany členov rady školy, ako aj rešpektovania názorov zástupcov študentov rady školy.
Právo veta jednoznačne dáva zriaďovateľovi ešte väčšie možnosti, ako ovládnuť demokratický inštitút školy. Kým predtým mnohí riaditelia škôl boli len chránencami svojich zriaďovateľov, teraz sa už stali aj ich vazalmi.
V predošlej rozprave z úst niektorých mojich predrečníkov zaznelo, že riaditelia škôl nie sú politicky aktívni či politicky nominovaní a sú vraj nezávislí. S tým, že v mnohých prípadoch riaditeľ školy nie je členom žiadnej politickej strany, sa zrejme dá súhlasiť. Po prejavovaných sympatiách voči v prevažnej miere vládnucej strany už menej. Avšak najmenej sa dá súhlasiť s tým, že by riaditelia nemali byť závislí na zriaďovateľovi a nemuseli byť voči nemu lojálni.
V čom teda spočíva vazalská poslušnosť riaditeľa voči zriaďovateľovi? Žiadny riaditeľ, ktorý si je vedomý nezvratnej skutočnosti, že nad ním v ďalších voľbách bude visieť Damoklov meč v podobe práva veta zriaďovateľa, a napriek tomu, že by ho rada školy zvolila, zriaďovateľ ho nebude musieť vymenovať do funkcie, si nedovolí vykonávať mandát inak, než mu to vytýčia mantinely, ktoré mu postaví práve jeho chlebodarca, čiže zriaďovateľ školy. Pretože ak bude chcieť byť riaditeľ zvolený alebo znovuzvolený, bude musieť dať zreteľne najavo, že pôjde zriaďovateľovi na ruku. Pretože ak nie, ak bude počas svojho funkčného obdobia strečkovať, ďalšieho sa už nemusí dočkať.
A takí dobrí riaditelia, riaditelia, ktorí naozaj usilujú o dobro svojej školy, budú musieť robiť to, čo od nich bude zriaďovateľ viac či menej zreteľne požadovať, pretože to bude podmienkou nielen ich zotrvania vo funkcii, aj fungovania školy ako takej.
Možností, čo môže zriaďovateľ od riaditeľa vyžadovať, je však veľké množstvo. Napríklad: riaditelia školy budú musieť na škole zamestnávať v pozíciách ako manažéri pre rôzne činnosti projektové manažérky, hospodárky, mzdárky, sekretárky, ľudí s kontaktmi na zriaďovateľa, ako napríklad ich netere, bratrancov a podobne.
Riaditelia školy budú uzatvárať možno i nevýhodné zmluvy s externými inštitúciami na zabezpečenie i takých bazálnych činností, ako je krúžková činnosť. Riaditelia škôl budú uzatvárať nevýhodné zmluvy na rekonštrukcie školy, učebne, záchody, pretože budú vedieť, že buď budú mať za premrštenú cenu zrekonštruovaný záchod za peniaze od zriaďovateľa, alebo zmluvu neuzavrú, ale záchody ostanú v dezolátnom stave, pretože peniaze od zriaďovateľa neprídu.
Riaditelia škôl sú závislí od zhovievavosti zriaďovateľa, či im dovolí v ďalšom školskom roku otvoriť rovnaký alebo aspoň dostatočný počet prvých tried, lebo v jeho právomoci je stanoviť aj počet žiakov týchto tried. A to už nehovorím o tom, že župy získali možnosť určovať počet prvých tried a žiakov týchto tried nielen pre štátne školy, ale dokonca i pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, čiže cirkevné a súkromné školy. Aj to je ďalšia právomoc, o ktorú nechcú župani a ich niektorí podriadení prísť, pretože ich rozčuľuje, že na riaditeľov týchto škôl nemajú dosah, že ich nemajú ako presvedčiť o zmluvách podľa svojho metra. A ja netvrdím, že nevýhodné zmluvy neuzatvárajú i cirkevné a súkromné školy, len tvrdím, že v prípade zániku takýchto škôl by sa v rukách niektorých ľudí a skupín kumulovala neskutočná moc. A v konečnom dôsledku i peniaze, s ktorými by mohli voľne nakladať.
A tu sa znovu vraciame k podstate veta, ktoré si zriaďovatelia podľa súčasnej právnej úpravy môžu uplatniť pri voľbe riaditeľa. Za všetkým snažením zriaďovateľov o zachovanie veta pri voľbe riaditeľa je možné stále viac a viac vidieť snahu o zachovanie a navýšenie svojej moci, o ktorú jednotliví zriaďovatelia usilujú.
Ako som už pred týždňom vo svojom stredajšom vystúpení sa vyjadril, rada školy by mala byť demokratickým inštitútom, akýmsi chrámom, v ktorom by práva učiteľa boli posvätné a nedotknuteľné. Žiaľ, realita na Slovensku je opačná. Ak sa demokraticky zmýšľajúci učiteľ rozhodne zabojovať za svojich kolegov a v povestnom ringu na pôde rady školy si to, expresívne povedané, rozdať s riaditeľom školy, v mnohých prípadoch sa ocitne na čiernej listine a je medzi prvými, ktorí sú pri účelovo pripravených organizačných zmenách prepustení z práce.
Slovenská demokracia ešte ani nedorástla na to, aby sa slovo učiteľa, zvlášť keď reprezentuje názory aj svojich kolegov, mohlo brať vážne a s rešpektom. Tým však nechcem povedať, že by to platilo vo všeobecnosti všade. Vyjadrujem vďaku všetkým riaditeľom škôl, ktorí nezabudli na to, že aj oni sami vzišli z učiteľského kolektívu a moc im nezachutila natoľko, aby sa na svojich podriadených dívali povýšenecky a ako na svojich nepriateľov. Riaditeľom, pre ktorých úcta k slobode prejavu, rešpektovanie názoru podriadených, aj keby bol v rozpore s ich predstavami, sú na prvom mieste.
Ja som sa na činnosti rady školy zúčastňoval temer sedemnásť rokov. Ako člen rady školy a neskôr ako aj jej predseda som sa snažil do jej života zaviesť dôsledné rešpektovanie plurality názorov a konštruktívnu diskusiu, hoci neraz spojenú s kritikou nedostatkov v činnosti rady školy, v činnosti školy, resp. jej vedúcich zamestnancov. Do rady školy som bol zvolený legitímne v tajnom hlasovaní drvivou väčšinou svojich kolegov. Pre objektívnosť treba povedať, že funkcia člena rady školy nie je nijako atraktívna a učitelia sa do nej nehrnú. Je ľahšie preniesť zodpovednosť na svojho kolegu a nechať ho nastavovať chrbát za ostatných. Je to absurdné, ale aj o tom je život.
Na základe svojich dlhoročných skúseností, ale aj skúseností kolegov učiteľov z iných škôl som dospel k poznaniu, že na Slovensku fungujú dva protikladné typy rady školy.
Ten prvý je založený na vzájomnej komunikácii, slobodnej výmene názorov a demokracii v tzv. čistej podobe. Zástupcovia pedagógov či rodičov v nej otvorene diskutujú aj o chúlostivých témach, otvorene pomenúvajú problémy a nedostatky. Riaditeľ sa nebráni ich kritike a je prístupný novým riešeniam.
Druhý typ je založený na autokratickom postavení riaditeľa. Ten na rade školy iba informuje členov rady často únavným spôsobom o štatistikách, o vzdelávaní, dochádzke, víziách školy a podobne. Navonok všetko funguje tak, ako má, lenže s tým rozdielom, že učitelia mlčia, lebo sa neodvážia nahlas hovoriť o interných problémoch, rodičia sa nepýtajú, lebo sa boja, aby sa ich deťom nikto nepomstil cez známky. Tento model fungovania rady školy, ktorý by bol typický skôr pre Severnú Kóreu či Bielorusko, nikomu neublíži a nič nepokazí. Po hodinke či dvoch strávených pri kávičke a príjemnom rozhovore sa členovia rozídu domov a v duchu možno preklínajú samých seba, načo sa vôbec nechali prehovoriť, aby kandidovali do rady školy.
Ja som mal tú česť byť členom rady školy prvého uvedeného typu. Počas sedemnástich rokov môjho pôsobenia v rade školy temer každé zasadnutie, na ktorom som sa zúčastnil, bolo rušné, často s dramatickým obsahom. Náhodný divák by si pomyslel, že tam prebieha prudká hádka. No v skutočnosti to bola diskusia, aj keď niekedy s vibrujúcimi emóciami, ale demokratická forma výmeny názorov.
Asi som mal šťastie, že prvý riaditeľ na škole vnímal moju oprávnenú kritiku s vysokou dávkou tolerancie. Aj keď sme sa na rade školy pohádali, na druhý deň sme si boli schopní podať ruku a život išiel ďalej. Obaja sme si totiž uvedomovali, že je to v prospech celej školy, ak sa snažíme hľadať nové spôsoby jej fungovania a zlepšiť pracovnú atmosféru, čo v konečnom dôsledku pomôže celému kolektívu. O tomto je demokracia a konštruktívna diskusia.
Po neočakávanej výmene riaditeľa a celého vedenia školy som mal možnosť poznať odlišný prístup k podriadeným, ktorí si dovolili na pôde rady školy povedať svoj názor. Akákoľvek kritika sa u nového riaditeľa stretávala s nepochopením a odporom. Urážal sa, odmietal riešiť pred ostatnými členmi rady školy interné problémy vo vzťahoch medzi vedením a pedagogickým zborom, reagoval podráždene a zdráhal sa prijať čokoľvek, čo nebolo vytvorené z jeho iniciatívy. Po našej výmene názorov na druhý deň neprichádzalo podanie si rúk, ale ďalšie vyostrovanie vzťahov, pribúdajúce zápisy za porušovanie pracovnej disciplíny a napokon moja výpoveď.
Aj na základe takýchto trpkých skúseností sa už vôbec nečudujem tomu, že sa učitelia nechcú angažovať v rade školy a odmietajú do nej hoci len kandidovať. Riziko, že sa svojimi prejavenými názormi stanú pre riaditeľa a napokon aj celé vedenie školy verejným nepriateľom č. 1, je totiž príliš vysoké. Viacerí, ktorí mi písali a prešli si podobnými skúsenosťami ako ja, by mi aj v tejto chvíli dali za pravdu.
Ako však pomôcť tým učiteľom, ktorí vedia o spupnosti a samoľúbosti svojich nadriadených, a napriek tomu riskujú, keď sa otvorene púšťajú na pôde rady školy do často prehratých vojen? Ich kolegovia ich v tom podporujú, ale len tak poloilegálne v bezpečných zónach svojich kabinetov či zborovní. Keď príde na lámanie chleba a majú sa ich otvorene zastať na poradách, mlčia. Hlavy majú sklonené. Často čakajú, že ich zástupcovia v rade školy, že si poradia sami, veď ich predsa zvolili, musia za nich zabojovať a znášať všetky dôsledky. Tragický obraz toho, čo sa v mnohých zborovniach na Slovensku deje.
A často mlčia aj zástupcovia odborovej organizácie, ktorí pritom nič neriskujú, lebo ich postavenie im zaručuje, že nemôžu byť prepustení zo zamestnania. Tí odvážlivci, ktorí sa rozhodli na seba prevziať zodpovednosť a zastupovať svojich kolegov v rade školy, často možno ani netušili, aké bremeno budú musieť na svojich chrbtoch niesť. Niektorí sa radšej po čase vzdajú členstva v rade školy, lebo pochopia, že bojovať proti despotickej moci riaditeľa, navyše chráneného zriaďovateľom, je dobrovoľná samovražda, iní pokračujú i na úkor svojho zdravia a rôznych sankcií zo strany vedenia školy. O tom, koľkí z nich boli napokon prepustení z práce, neexistujú žiadne štatistiky, iba ak súdne, keď sa domáhali zrušenia výpovede.
Aké sú však možné východiská? Nemalo by sa zákonom upraviť, aby členovia rady školy z radov pedagogických a nepedagogických zamestnancov požívali právnu ochranu pred možnosťou výpovede rovnako tak, ako to platí v prípade trojčlenného výboru odborovej organizácie, ktorá na danej škole pôsobí?
Návrh, ktorý podáva moja kolegyňa Remišová, je tiež krokom k takejto právnej ochrane, ale osobne si nemyslím, že je jediným možným riešením. Dostať o dva mesiace odstupného naviac v prípade prepustenia z práce nemôže byť pre člena rady školy takou oporou, ktorá by ho pozitívne motivovala vyjadrovať sa kriticky k činnosti školy či samotného vedenia. Riskovať kvôli dvom platom navyše nie je podľa môjho názoru motivujúce. Člen rady školy by mal mať absolútnu ochranu pred prenasledovaním, šikanovaním zo strany vedenia, a teda aj prepustením zo zamestnania.
Do úvahy prichádzajú aj iné možnosti. Napríklad by mohol mať skrátený úväzok, čím by sa znížila pravdepodobnosť jeho prepustenia, alebo by mohol požívať právnu ochranu pred prepustením z organizačných dôvodov, ktoré sú najčastejším spôsobom, ako sa riaditelia môžu zbavovať nepohodlných podriadených. V iných prípadoch, napríklad pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, by ako člen rady školy pred prepustením nebol chránený.
Iste mnohí budú namietať, prečo práve len učitelia v rade školy by mali byť takto chránení. Na jednej strane v rade školy môžu sedieť aj učitelia, ktorí sú lojálni voči vedeniu, nezastupujú záujmy kolektívu, nanominovali sa tam za zvláštnych okolností. Takíto ľudia si nezaslúžia mať žiadne výsady. Na druhej strane si položme otázku, ako budeme chrániť učiteľov, ktorí nie sú členmi rady školy a či už na poradách, alebo pri iných príležitostiach otvorene a kriticky pomenúvajú problémy na škole, dostávajú sa do konfliktu s riaditeľom či zástupkyňami školy? Samozrejme, ak teda majú na škole odbory či zamestnaneckú radu a tá by ich mala chrániť. Ale vieme, ako to na škole často funguje.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je návrh zákona, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu učiteľov v rade školy a zrušiť právo veta samosprávneho zriaďovateľa. Je to opodstatnený návrh, to sme si pred chvíľou ukázali na príkladoch i vyplývajúcich paradoxoch. Preto sa plne stotožňujem s kolegami predkladajúcimi tento návrh zákona a žiadam o jeho podporu, aby učitelia angažujúci sa v rade školy boli lepšie chránení. Lebo práve oni sú ľudia, ktorým nie sú ľahostajné veci okolo nich, ktorí sa snažia meniť veci k lepšiemu, ktorí sú ochotní vzdať sa časti svojho voľného času pre dobro celku, ktorí sa vystavujú možným postihom pre kritické názory na vedenie školy. Pre toto všetko si zaslúžia minimálne takú ochranu ako zamestnanci angažujúci sa v odborových organizáciách či v zamestnaneckých radách, ktorých chráni Zákonník práce v čase funkčného obdobia i počas šiestich mesiacov po jeho skončení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať, vrátane skončenia pracovného pomeru, a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou v odboroch.
Zrejme sme ešte za tých 26 rokov od nežnej revolúcie nedošli do štádia, keď by sme si s istotou mohli povedať, že demokracia na našich školách, sloboda vyjadrovania názorov našich pedagógov je na vysokom stupni v rámci európskeho kontextu. Ak chceme, aby sa demokracia a sloboda prejavu stali piliermi školstva, musíme pre to niečo urobiť. Prijať osobitný zákon o psychoterore na pracovisku, mobingu a bosingu alebo posilniť vymožiteľnosť podľa antidiskriminačného zákona, kde uvedené kategórie spadajú pod definíciu obťažovania a jeho účinné uplatňovanie v praxi je brzdené dôkaznou núdzou, problematickým určením konkrétnej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj vybavovaním sťažností na diskrimináciu zamestnancov, kde bežným javom je, že sťažnosť na nadriadeného zamestnanca napriek tomu, že je adresovaná jeho ďalšiemu nadriadenému, vybavuje práve ten zamestnanec, voči ktorému sťažnosť smeruje, čo má za následok iba zintenzívnenie šikany voči svojmu podriadenému.
Takto prijatý legislatívny rámec, ktorý by v podobných prípadoch, ktorý som uviedol, dostatočne chránil učiteľov pred prejavmi šikanovania, zastrašovania, prenasledovania za kritické názory či iných praktík typických pre totalitné režimy, by nielen upevnil ústavnú slobodu prejavu, ale aj vieru v právo a jeho reálne uplatnenie, vrátil by zastrašovaným a šikanovaným tvár. Iba tak sa budú môcť aj učitelia stať vzorom pre mladú generáciu. Pretože nielen vedomosti, odborné skúsenosti či pedagogický prístup určujú, aký pohľad či názor si mladý človek na svojho učiteľa vytvorí, dôležitý je aj ľudský rozmer, charakter človeka, odvaha učiteľa vyjadriť vlastný názor bez ohľadu na okolnosti a dôsledky z toho plynúce.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.9.2016 11:40 - 11:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ja sa ospravedlňujem, že som šiel do kancelárie. Ale zároveň, pán predseda, musím povedať na svoju obranu, že tu sedím od rána do večera. A keby ste takto upozorňovali aj iných kolegov poslancov, ktorí vôbec nechodia na rokovanie. (Reakcie z pléna.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 29 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (tlač 199). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

14.9.2016 18:53 - 18:53 hod.

Oto Žarnay
Nabudúce. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2016 18:44 - 19:01 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sľub vždy predstavoval záväzný inštitút a bolo otázkou cti ho plniť. Politici často dávajú verejné vyhlásenia, ktorých súčasťou je prísľub nejakej činnosti voči určitému okruhu ľudí, no zväčša iba preto, aby upokojili ich prejavy nespokojnosti, dúfajúc, že prúd času odnesie ich splnenie do nenávratna.
Týmto krátkym úvodom by som chcel pozdraviť kolegov učiteľov, pre ktorých morálna kategória cti nie je len bezduchým výrazom, ale i súčasťou ich každodennej práce a života a legitímnym spôsobom sa domáhajú splnenia verejných prísľubov im daných a z tohto miesta im vyjadriť svoju podporu.
Odraz nerovnomerného vývinu občianskej spoločnosti, ako aj pokrivenej politickej arogancie je možné badať rovnako na štátnej, ako aj na komunálnej úrovni. Odraz klientelizmu, rodinkárstva, spolužiactva či politikárčenia možno badať aj na najnižších stupňoch samospráv, rady škôl nevynímajúc. Ľudia ako keby sa nestotožnili s jednou zo základných myšlienok demokracie, sloboda je zodpovednosť.
Začal sa nový školský rok 2016/2017. Vstúpili sme doň so starými problémami a novými nádejami na zlepšenie stavu a situácie. Problémov je viac ako dosť a zasahujú širokú oblasť školstva, počnúc nedostatkom finančných prostriedkov pre školy, cez nerovnaké materiálne vybavenie jednotlivých škôl až po nedostatočné morálne i finančné ohodnotenie práce učiteľov. Nemožno opomenúť ani situácie, keď sa učitelia stávajú rukojemníkmi riaditeľa či zriaďovateľa školy, keď sú ohrozovaní skončením pracovného pomeru nie z objektívnych dôvodov, ale napríklad z dôvodu, že si dovolili nesúhlasiť s nezmyselnými nariadeniami, kriticky poukázali na nedostatky na škole, prípadne poukázali na porušenie zákonov vedením školy alebo zriaďovateľom.
Samosprávne orgány školy v podobe školských rád sú výrazným demokratickým prvkom. Tvoria ich zástupcovia učiteľov, rodičov, nepedagogických zamestnancov, na stredných školách aj študentov a v neposlednom, v neposlednom rade aj delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. A práve zriaďovateľ školy, ktorý aktuálne rieši problémy školy, jej ďalšie ciele a smerovanie, hľadá finančné a materiálne zdroje, má významný vplyv na vedenie školy, a to prostredníctvom výberovej komisie na riaditeľa školy či školského zariadenia.
Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia pri dodržaní všetkých zákonných podmienok sa javí ako hrubý zásah do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom. Zriaďovateľ predsa má svojich zástupcov v rade školy, ktorých povinnosťou je pravidelne ho oboznamovať s reálnymi problémami školy a školského zariadenia a zastupovať jeho záujmy v rade. Priamy vstup ďalšej strany v podobe vetujúceho starostu, primátora, poslancov bez priamych znalostí problematiky, potrieb, ale aj bez odborných kompetencií nie je zárukou ani právnej, ani odbornej istoty školy či školského zariadenia.
Rada školy na základe výberového konania predkladá zriaďovateľovi vybraného kandidáta, ktorého má menovať na funkciu riaditeľa. Táto významná kompetencia, ktorá je súčasťou terajšej právnej úpravy, je od minulého roka 2015 radikálne obmedzená, nakoľko zriaďovateľovi prináleží právo vetovať výsledky výberového konania a nevymenovať ho do funkcie víťaza výberového konania.
Keď v roku 2015 vtedajší poslanci Národnej rady schvaľovali právo veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy, vyvolalo to veľkú polemiku a jednoznačný odmietavý postoj všetkých rozumne zmýšľajúcich, ktorí si uvedomovali, aké následky môže táto zmena priniesť do demokratického a autonómneho postavenia rád škôl. Protestovali učitelia, protestovala Aliancia stredoškolákov, namietali predstavitelia školských organizácií a snáď aj niektorí riaditelia. Napriek tomu sa uvedená klauzula o práve veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa vsunula do zákona. Navrhovatelia sa pritom odvolávali na to, že voľba riaditeľov škôl tak bude transparentnejšia, že budú zvolení len odborne spôsobilí kandidáti, zabráni sa rodinkárstvu a klientelizmu pri presadzovaní svojho kandidáta, či sa umožní, aby dôchodkový vek presahujúci riaditelia škôl, ktorí niekoľko rokov presluhovali za pomoci svojich podporovateľov v rade školy, konečne uvoľnili miesto mladším a spôsobilejším.
Argumentovalo sa aj tým, aby rada školy nepreferovala len pôvodného riaditeľa a dostali šancu aj iní. V skutočnosti však dôvodom zmeny zákona nebolo, aby rada školy nezvolila niekoho odborne nespôsobilého. Odborne nespôsobilý kandidát je totiž vyradený na základe jednoznačných požiadaviek ešte pred samotnými voľbami.
Najčastejšou námietkou proti zrušeniu veta zriaďovateľa, ktorá, samozrejme, zaznieva práve z úst zriaďovateľov, a to ako štátnych, tak i súkromných a cirkevných je tá, že sú to oni, kto dáva školám peniaze, a majú mať tak i rozhodujúci dosah na takú podstatnú vec, akou je voľba riaditeľa vrátane spomínaného veta.
Na čo ale títo zriaďovatelia a - znovu, znovu opakujem - všetci zabúdajú, je to, že to nie sú ich peniaze. Tieto financie pochádzajú zo štátneho rozpočtu a boli získané z daní, a teda od ľudí. A práve rada školy sú títo ľudia. Sú to zástupcovia učiteľov, nepedagogických zamestnancov a hlavne rodičov. Teda práve ľudí, ktorí tým, že pracujú a platia dane, umožňujú ich finančné zabezpečenie školstva. A práve zriaďovateľské veto berie takýmto ľuďom právo rozhodovať o takých dôležitých aspektoch školstva, akým je i voľba riaditeľa. A v prenesenom zmysle i o nakladaní s financiami, ktoré pochádzajú od nich.
Existuje však ešte jeden dôvod, prečo veta v zákone: "Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný," niekomu tak veľmi prekážala. Niektorí funkcionári zriaďovateľov majú totiž svojich známych, kamarátov a manželky týchto kamarátov. Veľmi ťažko sa sľubuje týmto priateľom, že dostanú kreslo riaditeľa na škole. Ťažko sa sľubuje a ešte ťažšie sa splní, keď rada školy zvolí niekoho iného. Chcú predsa iba urobiť dobre svojmu kamarátovi a nedá sa to. Už pozametali, t. j. odvolali za zvláštnych okolností bývalého riaditeľa, znechutili väčšinu potenciálnych kandidátov, aby sa ani neprihlásili, lenže rada školy si aj tak niekde vyhrabala inú kandidátku a prekvapivo ju zvolila. Týmto predstaviteľom je jedno, že ich riaditeľku neznáša väčšina učiteľov a rodičov, lebo sa už predtým povyhrážala každému, komu mohla. Nevadí im, že atmosféra v škole bude viac ako zlá. Dôležitý je pre nich iba ich záujem - protislužba pre kamaráta. Áno, toto je skutočná príčina, prečo sa právo veta pre zriaďovateľa zaviedlo do zákona.
Rada školy ostala jediná reálna, rade školy ostala jediná reálna riadiaca právomoc - voliť riaditeľa. Načo je však orgán bez reálnych právomocí? Na nič. A môžeme ho pokojne zrušiť. Načo majú členovia rady tráviť svoj vzácny voľný čas, spisovať papiere, vyberať kandidáta, keď ich právomoc sa stala len biednym odleskom demokracie bez reálnych kompetencií? Nemá význam pre ľudí strácať čas v radách školy a nechávať zo seba robiť bláznov. Z akého dôvodu majú niečo navrhovať, keď ich návrh nie je pre zriaďovateľa ani záväzný? Snáď by stála za zmienku možnosť návrhu obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa školy či školského zariadenia maximálne na dve volebné obdobia na jednom pôsobisku, čím by sa eliminovali obavy z klientelizmu, ako aj stagnácie, alebo pochybení spôsobených syndrómom vyhorenia, či nevhodnou sociálnou klímou na pracovisku. Nie je nič horšie ako riaditeľ zabetónovaný vo svojej funkcii vďaka lojalite členov rady školy, ktorých si tam starostlivo on sám nanominoval. Namiesto okliešťovania posledných právomocí rady školy by sa malo teda pristúpiť k systematickejším zmenám.
Ochranu zamestnancov školstva majú zabezpečovať školské odbory, ktoré tak viac či menej úspešne aj činia. Iný druh angažovanosti učiteľov na chode školy umožňuje účasť pedagogických, nepedagogických zamestnancov v rade školy, ktorá je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom školy alebo školského zariadenia. Jej poslaním je vyjadrovať a presadzovať verejné záujmy, záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Zdôrazním vybranú časť vety: vyjadrovať a presadzovať záujmy zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. A sme pri merite veci. Zamestnanci podriadení riaditeľovi školy majú právo prostredníctvom rady školy presadzovať iné názory a záujmy zamestnancov.
Myslí si snáď niekto, že je toto reálne možné bez negatívnych dôsledkov pre samotných zamestnancov? Ak niekto váha s odpoveďou, môžem ho z vlastnej pracovnej skúsenosti uistiť, že to bez dôsledkov možné nie je.
Dovoľte mi teraz citovať postoj predsedu, predstaviteľa, teda postoj predsedu Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca k tejto téme. Hovorí, že už v roku 2015, kedy poslanci Národnej rady pretlačili spolitizovanie voľby riaditeľov do zákona, študenti reagovali:
"Vyzvali sme dokonca i prezidenta republiky, rovnako ako odbory učiteľov, aby tento návrh novely zákona nepodpísal. Veto zriaďovateľa, ktorý nemusí rešpektovať rozhodnutie rady školy je úplnou mocenskou bodkou. Odpolitizovanie voľby riaditeľov sa nedá zaručiť len zrušením veta, ale hlavne spôsobom voľby riaditeľa a tým, kto ho volí. Mali by to byť výlučne členovia rady školy a nie ktokoľvek iný zo štátnej správy. Členovia rady škôl potrebujú zároveň väčšiu ochranu, pretože zamestnanec školy predsa nebude hlasovať alebo konať proti záujmom svojho riaditeľa.
S politizáciou školstva a politickými nomináciami na riaditeľské funkcie súvisí aj financovanie školstva, kde zriaďovatelia rozdeľujú jednotlivé financie školám. Potom už na škole, kde je politický nominant riaditeľ, to tak aj vyzerá. To znamená, že na aktivity školy chodia predstavitelia jednej politickej strany a akékoľvek ďalšie názory nie sú prípustné a sú považované za zlé. Je nám ľúto, že sa veľmi často zabúda, že jedným mandátom v rade školy disponujú aj žiaci. Stáva sa veľmi často, že naše názory nie sú brané vážne alebo v prípade, keď zahlasujeme inak, ako to chce riaditeľ školy, nastanú problémy.
Veľké problémy stredoškoláci a členovia Aliancie stredoškolákov pocítili počas štrajku učiteľov, kedy nám bolo často bránené zúčastňovať sa podporných aktivít učiteľov. Ale rovnako mávame problémy i my, keď riaditelia škôl nechcú púšťať na akcie Aliancie stredoškolákov svojich žiakov, lídrov žiackych školských rád, pretože sú tam aj politici z iných strán, ako sú oni sami. Odpolitizovanie voľby riaditeľov je veľká priorita Aliancie stredoškolákov. Zaradili sme ju aj medzi 4 požiadavky stredoškolákov do petície, ktorú podpísalo skoro 30-tisíc stredoškolákov. S touto petíciou sme prišli i za ministrom školstva, ktorý podľa jeho vlastných slov a vyjadrení chce túto zmenu presadiť. Otázka je, či prejde aj k činom."
Toľko citácia predsedu alebo prezidenta Aliancie stredoškolákov Branislava Gigaca. Stíham ešte? Koľko je hodín?
Moje vlastné skúsenosti hovoria za všetko. Odkedy vznikla inštitúcia rady školy, pracoval som v nej, pracoval som v nej ako zástupca pedagogických pracovníkov. Bol som zvolený legitímne, v tajnom hlasovaní, drvivou väčšinou svojich kolegov. Pre objektívnosť treba povedať, že funkcia člena rady školy nie je nijako atraktívna a učitelia sa do nej nehrnú. Je ľahšie preniesť zodpovednosť na svojho kolegu a nechať ho nastavovať chrbát za ostatných. Ale aj o tom je život.
Podľa mojich zozbieraných poznatkov od iných učiteľov a vlastných skúseností na Slovensku fungujú dva typy rady školy. Ten prvý je založený na komunikácii a skutočnej demokracii. Zástupcovia pedagógov či rodičov v nej otvorene diskutujú aj o chúlostivých témach, otvorene pomenúvajú problémy a nedostatky, riaditeľ sa nebráni ich kritike a je prístupný novým riešeniam.
Druhý typ je založený na autokratickom postavení riaditeľa. Ten na rade školy iba informuje členov rady, často uhnaným spôsobom, o štatistikách, o vzdelávaní, dochádzke, víziách školy a podobne. Navonok všetko funguje tak, ako má. Lenže s tým rozdielom, že učitelia mlčia, lebo sa neodvážia nahlas hovoriť o interných problémoch, rodičia sa nepýtajú, lebo sa boja, aby sa im deťom niekto nepomstil cez známky. Tento model fungovania rady školy, ktorý bol typický skôr pre Severnú Kóreu či Bielorusko, nikomu neublíži a nič nepokazí. Po hodinke či dvoch strávených pri kávičke a príjemnom rozhovore sa členovia rozídu domov a v duchu možno preklínajú samých seba, na čo sa vôbec nechali prehovoriť, aby kandidovali do rady školy.
Ja som mal tú česť byť členom rady školy prvého uvedeného typu. Počas 17 rokov môjho pôsobenia v rade školy temer každé zasadnutie, na ktorom som sa zúčastnil, prebiehalo v rušnej a neraz dramatickej atmosfére. Náhodný divák by si pomyslel, že tam prebieha prudká hádka. V skutočnosti to bola pracovná diskusia. Aj keď niekedy s vibrujúcimi emóciami, ale demokratická forma výmeny názorov. Asi som mal šťastie, že prvý riaditeľ na škole vnímal kritiku zo strany podriadených s vysokou dávkou tolerancie. Hoci sme sa na rade školy boli schopní aj pohádať, na druhý deň sme si boli schopní podať ruku a život išiel ďalej. Pretože obaja sme si uvedomovali, že je to v prospech celej školy, ak sa snažíme hľadať nové spôsoby jej fungovania a zlepšiť pracovnú atmosféru, ktorá sa dotýka celého kolektívu. O tom je konštruktívna diskusia.
Po výmene riaditeľa a celého vedenia školy som mal možnosť poznať odlišný prístup k podriadeným, ktorí si dovolili na pôde rady školy povedať svoj názor. Akákoľvek kritika sa u nového riaditeľa stretávala s nepochopením a odporom. Urážal sa, odmietal riešiť pred ostatnými členmi rady školy interné problémy vo vzťahoch medzi vedením a pedagogickým zborom, reagoval podráždene a odmietal prijať čokoľvek, čo nebolo vytvorené z jeho iniciatívy. Po našej výmene názorov na druhý deň neprichádzalo podanie si rúk, ale ďalšie vyostrovanie vzťahov, pribúdajúce zápisy za porušovanie pracovnej disciplíny a napokon vyvrcholenie v podobe mojej výpovede.
Vôbec sa nečudujem, ak sa učitelia nechcú angažovať v rade školy a odmietajú hoci len kandidovať. Riziko, že sa prejavenými názormi stanú pre riaditeľa napokon a napokon aj celé vedenie školy nepriateľom č. 1, je príliš vysoké. Viacerí, ktorí mi písali a riešili..., a prešli si podobnými skúsenosťami ako ja, by mi aj v tejto chvíli dali za pravdu.
Ešte stíham? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 17:29 - 17:31 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Petrák, chcem sa vás len spýtať, či ste sa už niekedy reálne zúčastnili volieb do rady školy. Potom mi asi odpoviete na to. Vy ste hovorili o tom, že, že kandidáti na riaditeľov škôl sú väčšinou nezávislí, čiže nie sú politicky nominovaní, áno, môžem s vami sčasti súhlasiť, pretože je dobre skrývať sa pod rúško nezávislosti, a pritom byť dosadený do funkcie predstaviteľom určitej politickej strany, ktorá zastupuje predstaviteľov samosprávy alebo zriaďovateľa. Ak... Poviem konkrétny príklad.
Myslíte si, že je to normálne, ak vedúci odboru školstva dovedie v deň volieb svojho človeka, tyká si s ním, zástupcom zriaďovateľa vopred povie, koho majú voliť, nie je to celé len fraška? Keď učitelia už pred voľbami vedia, kto bude zvolený za riaditeľa, lebo zriaďovateľ si ide presadiť svojho vlastného človeka? Nie je to fraška, keď poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň v rade danej školy aj ako, a zároveň aj ako zástupca rodičov, čiže samospráva má v rade školy štyroch zástupcov plus piatym je tento rodič, ktorý je zároveň mestským poslancom? Toto vyhláška vôbec nerieši. No a potom v závere ste ešte hovorili, že vidíte, čo sa týka ochrany učiteľov, permanentný konflikt medzi zástupcami učiteľov a riaditeľa, čo môže spôsobiť problémy na tretine slovenských škôl. Neviem, či som to správe pochopil, ako ste to vlastne mysleli, akože riaditeľ školy sa ich nebude vedieť zbaviť za to, že si otvoria, s prepáčením, ústa a budú ho na rade školy kritizovať, alebo budú porušovať iným spôsobom pracovný poriadok, ale pretože sú zabetónovaní nejakou ochranou rady školy, tak sa ich riaditeľ nebude vedieť zbaviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:52 - 12:54 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kollár, ja by som vám chcel len povedať, že 8. apríla oslavujú Rómovia medzinárodný deň. Je to medzinárodný deň Rómov, nie Cigánov. Už tým, ako používate svojvoľne tento pojem vzbudzuje emócie, pretože podsúvať ľuďom termín Cigán a nie Róm nepôsobí, že chcete priniesť nejaké konštruktívne návrhy, ale znovu šíriť nenávisť voči tomuto etniku. Ja som mal rómskych žiakov, ja mám rómskych kamarátov, nie Cigánov.
A druhá zase vec, čo by som vás chcel možno aj pochváliť, keby ste boli vy vystúpili miesto pána Krajniaka v úvode s takýmto prejavom, tak by som si povedal: celkom fajn. Áno, poďme postihovať všetkých, bez rozdielu, či sú bieli, či sú Rómovia, či sú takí, onakí. Kto si postaví načierno stavbu, musí ju štát alebo musí ju obec zbúrať. Ale pán Krajniak 90 % svojho času rozprával o Rómoch. A preto som reagoval ja a asi aj ostatní na jeho príhovor takýmto spôsobom, že prečo ideme diskriminovať len jednu časť obyvateľov, ktorí sú rómskeho pôvodu. Prečo nehovoríme o stovkách iných nelegálnych stavieb na Slovensku, ktoré postavili nie Rómovia, ale ktoré postavili bieli? Keby bol ten prejav takto postavený, možno by sme mali k tomu aj menej výhrad.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:35 - 12:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za to, že to, čo som ja nazval tak miernejšie, že niektoré názory pána Krajniaka boli nebezpečné, on ich nazval pravým menom, že sú to názory, ktoré priamo podnecujú k rasovej neznášanlivosti, k extrémizmu a k nenávisti. A tí, ktorí to pozerali alebo budú sledovať neskôr, mu zatlieskajú, že takto nebojácne, otvorene pomenoval, ako sa Rómovia na Slovensku správajú, aké máme my ostatní s nimi problémy. Ale v skutočnosti tento návrh zákona nič nevyrieši, iba populisticky zvýrazní osobnosť pána poslanca Krajniaka.
Myslím si, že tento zákon je diskriminačný voči Rómom, pretože ak by som aj súhlasil s tým, že by sa mali rušiť alebo likvidovať čierne stavby, ktoré si niektorí rómski občania, a zdôrazňujem niektorí, nie 90 % Rómov, postavia, tak potom by sa mali celé roky likvidovať aj stavby postavené načierno majoritnej časti obyvateľstva, vrátane stavby, ako ste spomínali, pán Dostál, pána podnikateľa Talapku, ale aj ďalších, ktorí si za peniaze mohli dovoliť porušiť zákony, a doteraz sa im to toleruje.
Takže takisto súhlasím s pánom Poliačikom, čo povedal pre chvíľou, že jednoducho je to útok proti zdravému rozumu a tento zákon tu ani nemal byť podľa môjho názoru predložený.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:06 - 12:08 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
000Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Krajniak, ja som si vypočul váš prejav, spočiatku som síce nevedel, ako sa týka čiernych stavieb, lebo ste hovorili o vzdelávaní Rómov, ale musím povedať, ak som dobre pochopil niektoré, alebo porozumel niektoré fakty, ktoré ste spomínali, že niektoré vaše výroky sú priam nebezpečné.
Keď ste hovorili o tom, že 90 % Rómov na slovenských dedinách sa nechce vzdelávať, že chodia do školy len kvôli tomu, aby mali sociálne dávky, myslím si, že toto je šírenie klamstva. Pretože mám spolužiakov z vysokej školy, ktorí učia na vojenských školách, mám dokonca aj mnohých bývalých žiakov, ktorí učia na rómskych školách, pracujú vo veľmi ťažkých podmienkach. Okrem toho, že musia učiť, musia aj odvšivávať Rómov, teda deti, ale napriek tomu hovoria častokrát, že tieto rómske deti sú tvorivejšie, hravejšie, že chcú chodiť do školy. Zlyháva tam rodičovská výchova, ale nemyslím si, že by problém bol v samotných deťoch, ale tak, ako ste možno aj to chceli povedať, skôr v ich rodičoch alebo samotnej výchove. Preto si myslím, že, že zovšeobecňovať a hovoriť o rómskej populácii ako o nejakom, o nejakej národnosti, ktorá tu môže vyvolať na Slovensku veľký sociálny a ekonomický problém, že vzdelanie v tejto oblasti úplne zlyháva, je, ako som už spomínal, nebezpečné.
A čo sa týka ešte týchto vecí, chcel by som vyzdvihnúť napríklad starostu z východu, ktorý sa volá Ledecký, ktorý v Spišskom Hrhove dokázal Rómov motivovať k tomu, aby si sami začali budovať domy. Veď takýchto ľudí by sme mali podporovať a možno by taký človek mal byť splnomocnencom vlády pre rómsku komunitu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 18:13 - 18:15 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa tiež chcem poďakovať pánovi Kresákovi za jeho analýzu a právny pohľad na celú záležitosť a návrh nášho zákona. A tam ste veľmi dobre povedali niektoré fakty, ktoré by sa dali v tom návrhu zákona ošetriť, napríklad čo sa týka priestorov pri prerokovávaní vecí v komisiách, že by do miestnosti bolo vpustených len toľko ľudí, ako kapacita miestnosti umožňuje, prípadne ak občan chce vystúpiť na komisii, tak sa mu dá len určitý časový priestor, nie neobmedzený časový priestor.
A ešte k jednej veci, ktorú ste spomínali, že stala sa v Košiciach teraz na mestskom zastupiteľstve. Použili ste to ako príklad toho, že čo môže nastať, keď príde veľa občanov na nejakú akciu a miest je málo. No musím vám povedať, ja som tam bol osobne, nemám ten pocit, že kapacita miestnosti tam nepostačovala, naopak, spočiatku mestská polícia vôbec týchto občanov nechcela pustiť dovnútra. Neviem, na čí príkaz to bolo, ale občania sa dožadovali toho, aby mohli ísť dovnútra. Polícia ich nechcela pustiť. Z toho vznikla napätá atmosféra, došlo aj k vzájomným roztržkám, dokonca niektorí ľudia začali byť veľmi agresívni, hádzali po policajtoch nejaké veci. Ale podstatné je teda to, že nakoniec istá skupina ľudí bola pustená dovnútra, ostali voľné stoličky a primátor mesta naďalej trval na tom, že tu zvyšnú časť ľudí, ktorí čakali vonku, dovnútra nepustia, až na vykrikovanie ľudí, ktorí boli vo vnútri musel ustúpiť, a zvyšná časť ľudí sa dostala dovnútra. A medzitým mestská polícia odťahovala autá niektorých z tých, ktorí sa zúčastnili tohto stretnutia.
Toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 15:33 - 15:35 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem mojim predrečníkom, ktorí ma viac-menej doplnili alebo pozitívne zhodnotili to, čo som vo svojom príspevku povedal, preto by som reagoval skôr na pani poslankyňu Antošovú. Tam, viete, pani poslankyňa, ja stále nepochopím, že prečo by sme nemohli vytvoriť nejaké jednotné pravidlá pre fungovanie samospráv. Áno, súhlasím s vami, že po prerokovaní so ZMOS-om, po doplnení možno ďalších nejakých vecí, ktoré by mohli v danom návrhu byť, nič nie je dokonalé, ani tento návrh nemusí byť absolútne stopercentne dokonalý, ale celé dopoludnie som tu počúval skôr len nejaké negatívne dôsledky, ktoré by tento návrh mohol spôsobiť v rámci samospráv. Nedali sme ešte občanom ani šancu zúčastniť sa na rokovaniach komisií a už vopred a priori hovoríme o tom, že tam bude chaos, že tie komisie nebudú schopné pracovať, že bude únik informácií a neviem čo všetko ešte.
A tiež keď ste už na mňa reagovali, tak ste určite pozorne počuli, ako som hovoril o skúsenostiach z Košíc, kde doposiaľ fungovalo to tak, že ani poslanec, ktorý bol členom nejakej komisie, sa nemohol zúčastniť na rokovaní inej komisie, lebo komisie boli a priori neverejné aj pre poslancov ako členov iných komisií. Až my sme si to museli vybojovať po tuhom boji, že do rokovacieho poriadku bolo nakoniec dané, že komisie sú verejné aspoň pre poslancov, ale aj poslanci musia sa vopred spýtať, či sa ich môžu zúčastniť, poslať písomnú žiadosť a tak ďalej Je to absurdum na Slovensku v 21. storočí. Určite sú samosprávy, kde to funguje, ale, bohužiaľ, v Košiciach to nefunguje a tí, ktorí sa ozývajú a dožadujú sa toho, aby sa mohli zúčastňovať rokovania komisií, sú zosmiešňovaní, odsúvaní na okraj, nevypočutí.
Ďakujem.
Skryt prepis