Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

1.2.2019 o 9:39 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 1.2.2019 9:39 - 9:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zavedenie účinnejšieho postupu pri odhaľovaní, odstraňovaní a prevencii nežiaducich patologických javov v pedagogických kolektívoch, rozšírenie práv pedagogických a odborných zamestnancov a rozšírenie povinností riaditeľov škôl a školských zaradení a posilnenie práv zriaďovateľov v súvislosti s preverovaním psychosociálnej klímy v pedagogickom kolektíve so zameraním na odhaľovanie patologických javov a ich následnému odstráneniu a prevencii.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Obzvlášť to platí v pedagogických kolektívoch, ktorých účastníci primárne pôsobia vo výchove a vzdelávaní žiakov, a táto mimoriadne psychicky náročná činnosť môže deformovať i sociálne vzťahy a väzby v pedagogickom kolektíve. Zároveň medzi každým účastníkom pracovného procesu a organizáciou vznikajú problémy v pretrvávajúcich vzťahoch, čo je ďalším dôvodom, prečo je dôležité venovať pozornosť psychosociálnej klíme v pedagogickom kolektíve. V neposlednom rade sú to aj individuálne problémy členov kolektívu, ktoré v sebe zahŕňajú prejavy workoholizmu, syndróm vyhorenia, prejavy diskriminácie, šikanovania, rôzne formy obťažovania, psychický teror, teda mobbing a bossing. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiadúcich patologických javov v týchto kolektívoch.
Navrhované znenie zákona upravuje rozšírenie práv pedagogických a odborných zamestnancov o kvalitné pracovné prostredie a pracovnú klímu bez nadmerne zaťažujúcich patologických javov v pedagogickom kolektíve. Ukladá povinnosť riaditeľom škôl minimálne raz za školský rok alebo aj na podnet zamestnancov preveriť prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie psychosociálnu klímu v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy a prijať opatrenia na ich odstránenie, ako aj prevenčné opatrenia.
Zákon rozširuje právo zriaďovateľa na základe písomnej výzvy a po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti pre riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie preveriť psychosociálnu klímu v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy a prijať opatrenia na ich odstránenie. Zároveň zriaďovateľ vyvodí dôsledky voči riaditeľovi, ktorý opomenul alebo nesplnil požiadavky podľa písomnej výzvy podľa osobitného predpisu, čiže ho odvolá. Toľko na úvod.
Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 9:44 - 9:51 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, učiteľská profesia patrí medzi najnáročnejšie profesie bez ohľadu na zemepisné súradnice, štátne zriadenie či čas. Okrem odovzdávania, upevňovania a overovania vedomostí a zručností, poskytovania prehľadu vzdelania prehlbuje schopnosť uplatniť sa, nájsť deťom svoje miesto v živote. Výchovou a vzdelávaním im dávame do ruky pomyselnú udicu a učíme ich chytať ryby, aby sa neskôr nestali závislí len na ich dodávkach samotných. Učitelia okrem priamej pedagogickej činnosti komunikujú a riešia problémy s rodičmi, riešia problémy detí samotných, pripravujú sa na vyučovanie, musia zvládnuť množstvo administratívnych úkonov, venujú sa mimoškolskej činnosti i príprave a realizácii súťaží a olympiád pre jednotlivé predmety.
Každý štát, ktorému záleží nielen na jeho existencii samotnej, ale i na kvalite a dĺžke jeho existencie, a tým aj jeho občanov, by mal naozaj zodpovedne pristupovať k výchove a vzdelávaniu detí, pretože raz ho budú riadiť ony a jeho súčasní predstavitelia budú od ich rozhodnutí závislí.
Ak hovoríme o kvalite výchovy a vzdelávania detí, musíme hovoriť aj o kvalite vzdelávaní, kompetenciách a starostlivosti o tých, ktorí priamo na vzdelávacom a výchovnom procese participujú, a to sú pedagogickí a odborní pracovníci. Doposiaľ platný zákon č. 317/2009 Z. z. bol od svojho vzniku osemkrát novelizovaný. Na jednej strane by sa reálne novelami, ktoré sú dobre pripravené, mal zákon upravovať tak, aby zohľadňoval nové situácie, správanie, práva a povinnosti, ktoré prax ukázala. Na druhej strane časté novelizácie môžu pokriviť duch zákona a prispieť k právnej neistote.
Preto pozitívne hodnotím komplexnosť zákona ako takého, jeho systematického členenia a nového spracovania vrátane vykonávacieho predpisu.
Taktiež pozitívne hodnotím podrobnú kategorizáciu pedagogických zamestnancov, ich náplň práce, kompetencie i požiadavky na výkon práce takéhoto pracovníka, aj keď panujú určité formulačné nezhody pri ich zavedení, kategorizačných pojmov a ich naplnenie, sú to ďalších cizelovaním odstrániteľné problémy.
Čo naozaj vítam, je explicitne uvedená ochrana pedagogických zamestnancov nielen pred neodborným zasahovaním do ich profesionálnych, ale najmä ich ochrana pred sociálnopatologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.
Okrem spomínaných pozitív mám však aj množstvo výhrad k zákonu, okrem formulačných nepresností, predimenzovania vzdelávaní a najmä ich časových dotácií a následne neadekvátne zvýšenie platových podmienok pedagógov, nedostatočnej kontroly akreditovaných subjektov poskytujúcich vzdelávanie, najmä ich kvality, množstvo zvýšených byrokratických úkonov, nízku motiváciu pre absolvovanie ďalšieho vzdelávania.
Sú najmä dva zásadné body, pri ktorých by som sa chcel dnes ešte pristaviť a s ktorými nie je možné sa stotožniť. Tento zákon predpokladá zrušenie kreditového systému a s tým aj spojených príplatkov pre pedagógov do roku 2023. Stanovenie nových pravidiel pre odmeňovanie pedagógov, čiže aj zrušenie ich kreditového hodnotenia, by bolo namieste vtedy, ak by ruka v ruke s novými požiadavkami na atestácie a vzdelávanie učiteľov boli prijaté také zákonné normy, ktoré by minimálne tieto kreditné príplatky zahŕňali v primeranej mzde pre pedagógov tak, aby - ako bolo deklarované v Národom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý schválila táto vláda - sa každoročne navyšovali mzdy pedagógov tak, aby dosiahli 85 % miezd vysokoškolsky vzdelaných v roku 2027.
Úplne najlepším riešením by bolo poskytnúť pedagogickým a odborným zamestnancom takú mzdu, aby sa mohli venovať vzdelávaniu iných a seba a nemuseli byť existenčne závislí na príplatkoch.
Zvýšenie mzdy prostredníctvom profesijného rozvoja bude náročnejšie časovo aj finančne, ako uvádza Slovenská komora učiteľov, ktorá v rozporovom konaní predložila 41 pripomienok, z ktorých ministerstvo školstva akceptovalo 14. A ja ich v tomto vyhlásení podporujem. V skutočnosti si v podstate táto vláda iba naoko preplatila čas, pretože riešiť tento problém bude musieť vláda nasledujúca.
Ďalšou novinkou, ktorá je schovaná medzi benefitmi pre pedagogických a odborných pracovníkov v § 82, sú tzv. vakancie, ktoré majú za účel pomôcť predchádzaniu syndrómu vyhorenia a iným negatívnym javom spôsobenými pracovnou činnosťou v tomto záťažovom prostredí. Počas ich trvania sa môže vo vyspelých krajinách, ako je napríklad Fínsko, učiteľ venovať samovzdelávaniu, zbieraniu nových skúseností a poznatkov z iných krajín a podobne s tým, že poberá určitý percentuálny podiel svojho platu.
V tomto návrhu je expressis verbis uvedené, že, citujem: "Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi zamestnávateľ povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonával pracovnú činnosti nepretržite najmenej desať rokov. Pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi za čas prerušenia výkon pracovnej činnosti nepatrí mzda alebo plat." Koniec citácie.
Čiže ak sa učiteľ rozhodne po 10 rokoch praxe práce v školstve pre ročné voľno, jediným benefitom je to, že mu riaditeľ je povinný podržať pracovné miesto, ale počas celého trvania tohto voľna nebude poberať žiadnu náhradu mzdy, čo je nedôstojné a míňa to celý účel a zámer vakancií. Viem, že pracovné miesto učiteľa sa v niektorých regiónoch Slovenska považuje za lukratívne, a tým by jeho strata pre učiteľa bola nadmerne zaťažujúca. No nerieši to jeho existenciu počas trvania vakancií. Bolo by namieste, keby takýto pedagóg dostával aspoň 50 % fixného platu ako náhradu mzdy, aby mohol dôstojne a plnohodnotne čas na regeneráciu a ďalší rozvoj využiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy platilo a platí, že ak sú doma spokojní rodičia, ich deti sú rovnako spokojné, pretože ich pozitívne nastavenie rodinnej mikroklímy ovplyvňuje všetkých jej účastníkov. Rovnako to platí pre všetky tímy či spoločnosti, obzvlášť pre školy. Intenzívne ovplyvňovanie sa všetkých navzájom má vplyv nielen na klímu ako takú, ale aj na pocit bezpečia a pracovný výkon, teda aj na úspešnosť. Záleží nám na úspešnosti našich detí, ako aj školstva, v ktorom sú hlavnými hráčmi práve pedagogickí a odborní zamestnanci, pretože je našou povinnosťou venovať im náležitú pozornosť.
V predloženej podobe sa táto pozornosť stráca v zásadných bodoch súvisiacich s nastaveným finančným ohodnotením. A toto je potrebné zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2019 16:37 - 16:53 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana ľudských práv a nediskriminácia nie je lokálnou záležitosťou s ohľadom na základné ľudské práva. Okrem toho, že tento globálny problém prekračuje akúkoľvek územnú špecifikáciu bez ohľadu na ekonomickú a sociálnu vyspelosť, je potrebné neustále dbať na dodržiavanie práv a povinností v súvislosti s ľudskými právami a nediskrimináciou jednak zo strany inštitúcií verejnej správy, ako aj na skupinovej či individuálnej úrovni. Keďže o jednoznačnosti potreby ochrany nie sú žiadne pochybnosti, dôležité je nájsť vhodné spôsoby a formy, ako ich priebežne uskutočňovať.
Pravdou je, že európske krajiny sú v tomto smere veľmi dôsledné a od polovice 20. storočia dosiahli veľký pokrok v tejto oblasti. Môžeme povedať, že patríme k nim a progres je viditeľný, len škoda, že ešte stále nie je dostatočne citeľný. Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami a dohovormi zriadila zákonom č. 308/1993 Z. z. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako samostatnú právnickú osobu patriacu do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. Toto stredisko od roku 2004 pôsobí ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Uspokojili sme sa so strohým a okliešteným zákonným vyjadrením a pre občana je to ďalšia formálna inštitúcia, o ktorej buď nemá informácie, alebo ak aj nejaké získa, vie o konkrétnom probléme, mu to v konečnom dôsledku nepomôže vyriešiť alebo aspoň získať podporu a spôsob, ako môže problém riešiť. A nie je to len osobná skúsenosť občanov, ktorá svedčí o formalizme, ale každý, kto disponuje zdravým rozumom, sa po prečítaní zverejnenej správy o činnosti strediska napríklad za rok 2017 minimálne pozastaví nad činnosťou tohto strediska s celoslovenskou pôsobnosťou.
V uvedenej správe sa okrem iného uvádza, že stredisko prijalo 70 podnetov, z ktorých bolo deväť odôvodnených podľa antidiskriminačného zákona a podalo dve žaloby v danom roku. Uskutočnilo (zaznievanie gongu), uskutočnilo deväť prevenčných vzdelávacích aktivít pre ústredné orgány štátnej správy i pre verejnú správu, kde na dvoch, a to pre Magistrát hlavného mesta Bratislava boli štyria účastníci a pre ministerstvo hospodárstva, kde bolo osem účastníkov na základe vlastnej ponuky. Celkovo stredisko uvádza 125 vzdelávacích aktivít na základných a stredných školách a 23 na pôde rôznych inštitúcií s celkovou účasťou 3 933 ľudí, z toho 53 aktivít, čiže 36 % v Bratislavskom kraji, no v Prešovskom kraji sedem aktivít, to je len 5 % a v Košickom kraji päť aktivít, čo sú len 3 %.
V rámci pôsobenia na sociálnych sieťach na Facebooku stránka, ako citujem: "Stránka strediska na sociálnej sieti Facebook si za rok 2017 upevnila svoje postavenie a získala 254 lajkov. Ku koncu roka 2017 stredisku bolo kliknutých 440 lajkov a za rok 2017 stredisko zdieľalo na sociálnej sieti Twitter 94 príspevkov a od založenia účtu nadobudlo 59 sledujúcich. Od minulého roku tak stredisko získalo takmer 20 nových sledujúcich." Toto sú skutočne smerodatné údaje o činnosti strediska.
Ďalej stredisko vypracovalo a následne prostredníctvom svojho webového sídla zverejnilo celkovo 22 odborných stanovísk vo veciach súvisiacich s porušením zákazu diskriminácie, z toho 12 identifikovalo chránený dôvod. Autorsky a edične pripravilo a vydalo 5 titulov, ktoré boli zverejnené na jeho webovom sídle, všetky sú správy hodnotiace a výskumná a jednu detskú maľovanku.
Vo výročnej správe o hospodárení za rok 2017 stredisko uvádza záväzný limit dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2017 na financovanie jeho činnosti v sume 553 242 eur na bežné výdavky, z čoho na základné platy bolo čerpané vo výške 183 306 eur, odmeny boli čerpané vo výške 21 925 eur, na poistné a príspevok do poisťovní bolo čerpaných vo výške 83 472 eur, čo je celkom 288 703 eur, čiže 52,18 % z celkového finančného limitu, ktorý bol kompletne vyčerpaný a žiadne iné príjmy uvedené nie sú.
Z pohľadu občana, bežného človeka, sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak má vôbec o ňom vedomosť, javí ako formálna inštitúcia za viac ako pol milióna eur ročne bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na riešenie jeho problémov a bez schopnosti priniesť mu v budúcnosti prostredníctvom svojej prevenčnej činnosti či reálnej pomoci želateľné výsledky.
Ako poslanec Národnej rady som osobne niekoľkokrát intervenoval v prospech občanov, ktorých práva boli pošliapané a domáhali sa spravodlivosti. Zväčša išlo o učiteľov, ktorí sa na svojom pracovisku stretávali s bossingom, či inými formami diskriminácie. Napriek počiatočnému záujmu zo strany predstaviteľov strediska pre ľudské práva vypočuť si ich problémy ani v jednom prípade stredisko nepokračovalo vo veci a vyhodnotilo sťažnosti podávateľov ako neopodstatnené alebo nepreukázateľné. Osobne som sa stretol s riaditeľkou strediska a hovoril s ňou nielen o daných prípadoch, ale aj o nedostatočnom zviditeľňovaní sa strediska, ktoré okrem pár ľudí na Slovensku zrejme nikto nepozná. Bolo mi povedané, že stredisko väčšinou robí osvetovú činnosť, v rámci ktorej na školách organizuje diskusie o šikanovaní žiakov, či iných formách diskriminácie. Ani raz sa však pracovníci strediska nestretli s učiteľmi v zborovniach, aby si vypočuli ich názory týkajúce sa bossingu či mobingu a ponúkli im pomocnú ruku pri riešení týchto problémov. Riaditeľka strediska to zdôvodnila tým, že riaditelia škôl im bránia v tom, aby vstúpili na ich pôdu a mohli si vypočuť názory učiteľských kolektívov. A bez súhlasu riaditeľa školy pracovníci strediska nemôžu svojvoľne vstupovať na pôdu školy. Poradil som jej, aby tak robili cez zriaďovateľov škôl, ktorí majú viac možností, ako presvedčiť riaditeľov škôl o potrebe a dôležitosti sledovať vzťahy v kolektíve, zlepšovať psychickú klímu na pracovisku a predchádzať tak vzniku sociálnopatologických javov. Výhovorky na nedostatočné personálne zabezpečenie strediska či finančnú poddimenzovanosť, v tomto prípade neobstoja.
Inštitúcia takéhoto charakteru jediná svojho druhu a postavenia na Slovensku by mala mať ako prvoradý záujem šíriť informácie o svojej činnosti, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí, ale byť aj dostatočnou oporou pre tých, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii a potrebujú pomoc. Žiaľ, výsledok na základe mojich osobných skúseností je taký, že všetci tí, ktorým som poradil, aby sa obrátili na stredisko pre ľudské práva, boli sklamaní z liknavosti a alibizmu pracovníkov strediska, ktorých podnety postupne zametali pod koberec. Keby mohli, určite by nám radi porozprávali o svojich skúsenostiach. Na stredisko sa už nikto z nich nikdy viac neobráti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, konečne po dlhých apeláciách tu máme návrh zákona, ktorý aspoň čiastočne rieši adekvátne zmeny nielen v existencii a fungovaní Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ale aj jeho poslaní a kompetenciách. Jeden zo zásadných dôvodov, prečo tieto zmeny nastávajú, však nie je to, o čom som hovoril pred chvíľou, ale to, že stredisko má dodnes akreditačný status B. Ten sa udeľuje štátom, ktorý národné, ktorých národné ľudskoprávne inštitúcie sú len čiastočne v súlade s Parížskymi princípmi. Status stredisko získalo od medzinárodného výboru pre inštitúcie ľudských práv ICC ešte v roku 2007 a zachovalo si ju aj v marci 2014, keď výbor ICC opäť poukázal na jeho nedostatky, napr. pokiaľ ide o možnosti strediska predkladať správy a odporúčania týkajúce sa akejkoľvek veci o ochrane a podpore ľudských práv na Slovensku vláde, parlamentu alebo iným orgánom, či podporovať súlad národných predpisov záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. A keďže v medzinárodnom meradle máme záujem získať status A, bolo potrebné po dvanástich rokoch pristúpiť konečne ku zmenám.
Takže z uvedeného vyplýva, že nie stav ľudskoprávnej ochrany vôbec a funkčnosti daného strediska, ale zmena medzinárodného statusu je primárnym účelom, čo potvrdzuje aj všeobecná časť dôvodovej správy, kde je uvedené, citujem: "Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie súladu právnej úpravy slovenskej národnej inštitúcie pre ľudské práva s požiadavkami rezolúcie č. 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o národných inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv, tzv. Parížske princípy." Pripomienkové konanie, ako uvádza doložka, no aj samotní aktéri, ako sú mimovládne organizácie, ktoré podali hromadnú pripomienku, či centrum samotné uverejnené na stránke slov-lex.sk nebolo dostatočné.
Návrh zákona, ako bolo deklarované, bol vypracovaný v súlade s Parížskymi princípmi, ktoré v sebe zahŕňajú šesť hlavných kritérií:
1. čo najširší mandát založený na univerzálnych štandardoch ľudských práv, vrátane dvojitej zodpovednosti za podporu, ale aj ochranu ľudských práv zahŕňajúcej všetky ľudské práva,
2. nezávislosť od vlády,
3. nezávislosť garantovanú ústavou a právom,
4. adekvátne vyšetrovacie právomoci,
5. pluralizmus prostredníctvom členstva a efektívnej spolupráce,
6. adekvátne ľudské a finančné zdroje.
Pri pohľade na navrhnuté zmeny v zložení, kreácii a kompetenciách rady vrátane úpravy jej názvu, doby trvania mandátu jej členov a dôvody pre odvolania z rady, explicitné vyjadrenie kompetencií centra a jeho úloh, spôsobu výberu výkonného riaditeľa, jeho kompetencií i vymedzenia základných predpokladov pre vymenovanie za člena rady i výkonného riaditeľa by sme mohli nadobudnúť dojem, že boli riadne splnené všetky kritériá Parížskych princípov. Nie je to však tak.
Ako uvádza dôvodová správa k všeobecnému politickému odporúčaniu EKRI č. 2, orgány pre rovnosť, citujem: "Orgány pre rovnosť musia byť nezávislé predovšetkým od štátu, aby mohli riešiť problematiku rovnosti, diskriminácie a intolerancie spôsobom, ktorý považujú za vhodný, bez zasahovania z akejkoľvek strany. Nezávislosť je nevyhnutným predpokladom efektívnosti a vplyvu orgánov pre rovnosť."
Už samotný fakt, že jedného člena rady vymenúva predseda vlády, i keď na základe návrhov mimovládnych organizácií, sa javí nedodržiavaním kritérií a nezávislostí od vlády. Nehovoriac o tom, že nezávislosť tohto druhu inštitúcií je zaručená aj finančnou nezávislosťou. Je na zváženie, či každoročné schvaľovanie finančných prostriedkov pre stredisko, ako aj pre verejného ochrancu práv, je práve vhodným riešením, pretože takto sú tieto inštitúty závislé na rozhodnutí výkonnej a následne aj zákonodarnej moci. Prijateľnejším riešením by bolo zákonné percentuálne stanovenie objemu financií z HDP, čo by zaručovalo vyššiu stabilitu nezávislosti.
Rovnako si nie som istý, či sedem nových pracovníkov - doposiaľ ich stredisko má šestnásť - je dostatočný personálny objem na riadne plnenie úloh v celoslovenskej pôsobnosti, keďže stredisko je dlhodobo personálne poddimenzované a okrem centrály v Bratislave má svoje regionálne kancelárie v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Žiline. Regionálne kancelárie, či iné detašované pracoviská nie sú priamo zakotvené v zákone, rovnako ako ich organizačné, hmotné a personálne zabezpečenie, čo je zjavným nedostatkom, pretože by to posilnilo a podporilo nielen širšiu a dôkladnejšiu pôsobnosť, ale i dôveru v túto národnú inštitúciu.
Skutočne intenzívne však vnímam aj skutočnosť, že pri príprave tohto zákona nebola vôľa reálne a jednoznačne upraviť kompetencie, úlohy i participáciu na nich verejného ochrancu práv a strediska, a tým je táto novela iba jednostranne zameraná, čo nezamedzí kolíziám v budúcnosti.
Zmena zákona o Slovenskom národnom centre pre ľudské práva prináša niektoré pozitívne zmeny, ktoré by mali byť samozrejmosťou pre prácu vo verejnom záujme, ako i napr. verejné vypočutie kandidátov na funkciu výkonného riaditeľa, zverejňovanie mena, mien i profesných životopisov týchto uchádzačov, možnosť podávania námietok voči ich kandidatúre, zloženie rady, určenie konkrétnych časových limitov na vyjadrenie, vymenovanie, odstúpenie členov rady, stanovenie kvóra pre uznášaniaschopnosť rady i v špecifickom prípade pri odvolávaní riaditeľa, spôsob kontroly nakladania s finančnými prostriedkami i postih pri nedodržaní platných účtovných pravidiel, ako aj legálna definícia bezúhonnosti a spôsobilosti pre výkon čestnej funkcie člena rady, ako aj výkonného riaditeľa. No ak chceme riešiť, ak chceme naozaj riešiť problém, tak by sme mali komplexne a nielen čiastočne, čo v konečnom dôsledku spôsobí ďalšiu novelizáciu tohto zákona. Mali by sme prihliadnuť na pripomienky ľudí, ktorí prakticky i teoreticky sa problematike ochrany ľudských práv a nediskriminácie reálne venujú a hľadať čo najlepšie východiská pre zlepšenie pôsobenia všetkých týchto inštitúcií pre občana.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana ľudských práv, a pred akoukoľvek formou diskriminácie, je vecou nás všetkých a bolo by veľmi naivné si myslieť, že v rozvinutých spoločnostiach sa tento fenomén vyskytuje v minimálnej miere. Rovnako je naivné si myslieť, že mne sa to nemôže stať. Ak sa viem účinne brániť, som na tom ešte dobre, ale je mnoho ľudí, ktorí to z rôznych dôvodov nedokážu alebo po vyčerpaní všetkých legálnych i finančných prostriedkov, pretože je to vždy nákladné, najmä pri rýchlosti a kvality rozhodovania našich súdov už nevládzu alebo nemôžu. A tu môžeme pre nich niečo podstatné a užitočné urobiť my, pretože ako uvádza dôvodová správa k všeobecnému politickému odporúčaniu EKRI č. 2, citujem: "Ľudia vystavení diskriminácii a intolerancii sa v snahe čeliť nerovnosti stretávajú s mnohými problémami a prekážkami. Mnohí z nich nemajú kapacitu ani prostriedky na uplatňovanie svojich práv. Dôležitou úlohou orgánov pre rovnosť, je pomôcť im pri tom. V druhom kroku títo ľudia často potrebujú osobnú a emocionálnu podporu, aby boli schopní čeliť diskriminácii alebo intolerancii, s ktorou sa stretávajú. V ďalšom kroku potrebujú právne poradenstvo, aby im boli vysvetlené ich práva a možnosti ich uplatňovania. Následne potrebujú právnu pomoc, aby sa mohli obrátiť na verejné aj súkromné inštitúcie, rozhodovacie orgány a súdy s cieľom domáhať sa svojich práv."
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2018 19:08 - 19:16 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pamätám si časy ako mnohí z vás, kedy vysokoškolské vzdelanie bolo veľmi málo dostupné. Prijímanie na štúdium bolo limitované štátom a stranou a ideológia bola súčasťou vzdelávacieho procesu. Vzdelanie bolo síce zdarma, ale len pre veľmi malý okruh ľudí, ktorí prešli sitom náročných prijímacích skúšok. Pravdou však je, že záujem o štúdium bol oveľa vyšší ako počet študentov, ktoré mohli vysoké školy prijať do prvého ročníka. Samotné štúdium prebiehalo najmä v knižniciach a študovniach a hoci neexistoval elektronický porovnávací systém a diplomové práce sa klepali na písacích strojoch, ich výsledky boli častokrát podkladom na skriptá či odborné učebnice. Nič nie je ideálne, ani čierne a ani biele. Aj vo vtedajšej dobe prebiehala tichá korupcia a klientelizmus.
Dnes je vysokoškolské štúdium oveľa dostupnejšie, a to nielen počtom vysokých škôl, rozmanitosťou študijných odborov, ale aj zmenou kritérií na jeho nástup prijímania na štúdium. Rozhodujú o tom vysoké školy a univerzity samotné na základe zákonných noriem, ktoré ich nelimitujú v počte prijatých študentov. Pokiaľ vysoká škola má akreditáciu, môže vyučovať, udeľovať akademické tituly, vykonáva výskum, vydáva publikácie, zúčastňuje sa na medzinárodných grantových projektoch rovnako ako jej študenti. Tí dnes okrem jazykovej vybavenosti majú možnosť pôsobiť na zahraničných univerzitách a zbierať skúsenosti, ktoré môžu aplikovať doma.
Okrem toho i spôsob štúdia sa zmenil, pretože väčšina z nich vymenila študovne a čitárne za pohodlie kaviarne či izby s laptopom na kolenách a prístupom na internet. Milióny megabajtov informácií z celého sveta, ktoré môžu preštudovať a využiť pri vypracovaní prác. Áno, doba sa zmenila. Zrýchlila sa a technológie pokročili natoľko, že nemusia aj týždeň pohnúť sa od laptopu a majú informácie, ale napríklad aj jedlo, ktoré si môžu zabezpečiť online.
Poviete si, čo im vlastne chýba? Alebo čo vôbec chýba v tomto systéme? Prečo sa niektorým nechce produkovať vlastné myšlienky? Nemajú tú schopnosť? Alebo sú len pohodlní? Čo potom robia na vysokej škole, keď im táto schopnosť chýba? A ako sa zapoja do pracovného procesu, keď už teraz, keď sú plní energie, nie sú schopní podať adekvátny výkon? Je to neschopnosť alebo pohodlnosť, ktorá priviedla niektorých študentov k nekalým praktikám pri vysokoškolskom štúdiu a získaniu vysokoškolského titulu podvodným spôsobom? Veď v porovnaní s predošlým storočím je štúdium oveľa komfortnejšie.
No ešte viac je zarážajúce, že doposiaľ chýba legislatívny základ, ktorý by chránil a pozitívne diskriminoval tých študentov, ktorí zvyšujú kredibilitu vysokoškolského štúdia, a veľmi dôsledne a zásadne deklaroval neprípustnosť podvodného konania a boli podľa neho vyvodené dôsledky.
A práve preto s mojimi kolegami predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je podľa českého vzoru vytvorenie legislatívneho základu na komplexné riešenie problematiky podvodného konania spočívajúceho najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či ich vypracovaní inou osobou pri získavaní akademického titulu so sankciou vyhlásenia neplatnosti takéhoto štúdia a následným odobratím akademického titulu. Cieľom je ochrana akademických hodnôt a poctivých a slušných ľudí, ktorí na vysokých školách vyučujú a študujú.
Navrhujeme presný postup, akým vysoká škola zrealizuje konanie pri vyhlásení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, jej súčasti rigoróznej skúšky, jej súčasti alebo obhajoby dizertačnej práce. K vyhláseniu neplatnosti je kompetentný rektor vysokej školy, kde bola daná skúška alebo obhajoba vykonávaná, ktorý, ak by bol za taxatívne vymedzených podmienok z konania vylúčený, tak náhradného rektora pre toto konanie určí ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Konanie o neplatnosti začne rektor z vlastnej iniciatívy alebo riadne odôvodneného podnetu v zákone vymedzenej lehote. Dôležité miesto v konaní má sedemčlenná prieskumná komisia zložená zo šiestich pedagógov a jedného študenta, ktorá predkladá svoje odborné stanovisko rektorovi. Rektor rozhoduje v konaní o neplatnosti do 150 dní od jeho začatia a proti jeho rozhodnutie nie je možné podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o vyhlásení neplatnosti nadobúda účinnosť prvým dňom nasledujúcim po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby má odkladný účinok a teda správna žaloba je obranným prostriedkom pre účastníka konania na zvrátenie rozhodnutia rektora.
Prechodné ustanovenie zákona uvádza, že hoci v práve je retroaktivita ako taká neprípustná, v tomto prípade ide o nepravú retroaktivitu, ktorá prípustná je, ako to uviedol v uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky z 29. júna 2010. Citujem: "Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým správnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim."
Pán predsedajúci, môžem vás poprosiť, ja tiež, keď kolegovia vystupovali, tak som ich počúval a...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Jasné, jasné, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci!

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
"Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava, uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Toľko citácia z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Európou sa na mnohých miestach pretriasali škandály, ktoré súviseli s plagiátorstvom a tým aj s podvodným získaním akademických titulov. Slovensko nie je v tomto výnimočné. No skúsme sa zaradiť medzi tých výnimočnejších tým, že nebudeme iba prihliadať na podvodné konania, konštatovať stav, ale budeme s takýmito praktikami aj zásadným spôsobom bojovať a nedovolíme, aby nečestnosť a istý druh arogancie držal prím nad slušnosťou a poctivosťou. Podporením tohto návrhu zákona by sme sa nemuseli ďalej zaoberať potupnými kauzami a venovali sa iným dôležitým spoločenským veciam.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 19:05 - 19:06 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu so svojimi kolegami Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu spočívajúcemu najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či vypracovaní záverečnej práce inou osobou. Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti bude následne strata príslušného akademického titulu.
Predkladatelia majú za to, že existuje významný spoločenský dopyt po vyriešení problému podvodného získania vysokoškolského vzdelania a je v záujme Slovenskej republiky prijať opatrenia, ktorými sa zabráni opakovaniu verejne známych excesov. Problém má závažné dopady nielen na kredibilitu vysokoškolského štúdia v očiach mladých ľudí odchádzajúcich zo Slovenskej republiky práve často za lepším vzdelaním, ale aj negatívne dopady na verejné financie, pretože pri podvodne získanom vysokoškolskom vzdelaní nemožno považovať ich vynaloženie za súladné s princípom hodnota za peniaze.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý o slovo.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 6.12.2018 15:12 - 15:16 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, podávam interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú vo veci reálnej funkčnosti a kompetentnosti Metodicko-pedagogického centra, jeho personálneho a finančného zabezpečenia a realizácie projektov z eurofondov.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca:
Metodicko-pedagogické centrum, ktoré patrí do portfólia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a je priamo financované z jeho rozpočtu, má svoje dlhodobé opodstatnenie v rámci edukačných aktivít, ktoré sú smerované priamo na pedagógov s kompetenciami udeliť atestáciu. Kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zhrnutá v jeho správe, priniesla viacero znepokojivých skutočností, ako napríklad neuspokojivú personálnu politiku spojenú s veľmi vysokou mierou fluktuácie zamestnancov, neprehľadné a nesystematické určovanie platov, vyplácanie odstupného nad rámec limitov, vyplácanie vysokých odmien bez preukázanej zásluhovosti, prípadne aj pri vyslovene zlých rozhodnutiach a opakujúcich sa chybách v riadení, neoprávnené výdavky eurofondov v priemere o 2,5 % pri miere chybovosti 0,5 % v Európskej únii a chyby v projektoch, ktoré neboli uznané a museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu.
Rovnako znepokojivé podnety a informácie prichádzajú z regionálnych centier, kde nárast byrokracie a nedostatok, resp. neefektívnosť nakladania s finančnými prostriedkami z projektov spôsobuje problémy konečným príjemcom, teda školám a školským zariadeniam. Obzvlášť znepokojivá sa javí situácia v Metodicko-pedagogickom centre Prešov, kde okrem už spomínaných finančných problémov sa pridružili problémy v personálnej oblasti, na pracovisku sa údajne prejavujú socio-patologické javy bossingu, ale aj mobbingu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás pani ministerka nasledovnými otázkami:
Aký je súčasný stav a smerovanie metodicko-pedagogického centra?
Ako sa ministerstvo konkrétne vysporiadalo s nedostatkami zistenými kontrolnou činnosťou NKÚ v oblasti narábania s finančnými prostriedkami najmä v úseku ľudských zdrojov?
Akým spôsobom ministerstvo zabezpečilo zníženie vysokej fluktuácie zamestnancov MPC a transparentný výber nových zamestnancov, najmä na vedúcich pozíciách a vo vedení projektov?
Ako je zabezpečená kontrola efektivity nakladania s finančnými prostriedkami, zníženie byrokracie a efektívne prerozdeľovanie finančných prostriedkov v oblasti ľudských zdrojov na regionálnej úrovni?
Ako sú konkrétne efektívne a reálne napĺňané materiálne potreby škôl a školských zariadení na základe projektov z eurofondov?
Aké konkrétne opatrenia urobilo ministerstvo pre efektívne fungovanie Metodicko-pedagogického centra Prešov, kde sa hromadia problémy vo finančnej a personálnej oblasti, na pracovisku vládne zlá psycho-sociálna klíma a dochádza na ňom k sociálno-patologickým javom, ako je bossing a mobbing?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 15:50 - 15:57 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, žijeme v dobe, v ktorej najcennejšou komoditou okrem času sa stali informácie. Ich tok sa zrýchlil a zjednodušil prostredníctvom vyspelejších technologických prostriedkov a neustále sa mení k lepšiemu, pokiaľ ide o kvalitu technológií.
Dostatok relevantných a pravdivých informácií šetrí čas i finančné prostriedky vo verejnej správe. Zároveň pôsobí ako systém verejnej kontroly a prináša úžitok vo forme inovatívnych a kreatívnych postupov zo strany verejnosti, ktorej sa to zároveň bezprostredne dotýka.
Informácie sú dnes aj predmetom obchodu, sporov a konfliktov. A to nehovorím len o tých, ktoré by mali a majú zostať v záujme bezpečnosti štátu a občanov v utajení, ale aj o obchodných a iných. Informácie sú postavené na piedestáli a rovnako ako finančné toky sledujeme aj ich toky, pretože sú významne prepojené a majú vplyv na ekonomickú, hospodársku, politickú i sociálnu oblasť spoločnosti.
Ústava Slovenskej republiky nám v čl. 26 ods. 1 zaručuje slobodu prejavu i právo na informácie. Zároveň však v ods. 4 čl. 26 hovorí o obmedzení slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na obranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia i mravnosti. Práve zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám špecifikuje ústavou vymedzené mantinely.
Rovnako ako rýchlosť šírenia informácií, tak aj ich rozsah je potrebné neustále v demokratickej spoločnosti sledovať a aktuálne rozširovať. Prax reálne ukazuje, že najmä v samospráve, ale aj v štátnej správe i iných častiach verejnej správy sa stále vyskytujú významné prekážky, ktoré nielen komplikujú život tým, ktorí sa ich dožadujú, ale aj tým, ktorí ich majú poskytovať, pretože individuálnymi žiadosťami o informácie, ktoré môžu a mali by byť všeobecne verejné, sa zvyšuje ich administratívna zaťaženosť. Vzhľadom na skutočnosť, že každý má právo na dobrú správu veci verejných, je potrebné, aby sa toto právo naplnilo, aby sa rozšírilo portfólio dostupných verejných informácií, a to buď na webových sídlach povinných, alebo aspoň na úradných tabuliach, aby systém verejnej kontroly mohol byť plne funkčný, čo je zárukou naozaj dobrej správy v demokratickej spoločnosti.
Navrhované rozšírenie povinne zverejňovaných informácií aj o právnické osoby založené povinnými osobami podľa infozákona a ich dcérske spoločnosti je pozitívnym krokom ku kontrole finančných tokov z verejných zdrojov, ktoré takto doposiaľ zostávali ukryté. Rovnako dôležité je aj navrhované povinné zverejňovanie zmlúv, ich dodatkov a príloh uzatváraných v bežnom obchodnom styku povinných osôb bez výnimiek, ako aj povinné zverejňovanie informácií zo strany povinných osôb podľa infozákona o poskytnutom sponzorstve, dotácii, grante, finančnom príspevku alebo inej obdobnej finančnej alebo nefinančnej podpore, ako aj o odmietnutí takejto podpory a dôvode odmietnutia, lebo takýmito pozitívnymi krokmi možno predchádzať korupcii a klientelizmu aj v tejto oblasti.
Reálne vítam úpravu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde je uvedená povinnosť uvádzať základné všeobecné informácie o uchádzačoch o vedúcu verejnú funkciu a profesijný životopis, rovnako ako zverejnenie týchto informácií bezprostredne po nástupe do ich funkcie. To by malo umožniť reálnu kontrolu odbornosti úspešných kandidátov, ako aj zamedziť dosadzovaniu vybraných ľudí, či, ako sa ľudovo hovorí, našich ľudí.
Neúnosnú situáciu v oblasti zdravotníctva, kde stále vládne vysoká miera klientelizmu a korupcie, by mohlo aspoň čiastočne zmierniť povinné zverejňovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o svojich zriaďovateľoch a zakladateľoch, ako aj povinné zverejňovanie tzv. čakacích listín a čakacích lehôt na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti vrátane zrušenia možnosti, aby mohol byť pacient uprednostnený mimo poradia na týchto čakacích listinách.
Nóvum, ktoré novela zákona zavádza, je zavedenie vyhotovovania ročných výkazov práce prokurátorov a ich povinné zverejňovanie, podobne ako u sudcov. Toto je reálny priestor na to, aby sa zviditeľnila práca prokuratúry, ktorej úlohou nie je len zaoberať sa vecami v rámci trestného stíhania, ale aj v rámci ochrany práva a zákonnosti vo verejnej správe a realizácii ďalších úloh. Takáto miera verejnej kontroly je nielen prípustná, ale zároveň žiaduca, aby sa táto samostatná a nezávislá inštitúcia nielen zviditeľnila, ale aj preukázala reálnu a konkrétnu činnosť vo verejnom záujme a priblížila tak svoje smerovanie občanom.
V neposlednom rade je dôležité rozšírenie prístupu k informáciám samosprávy, obecnej i vyšších územných celkov, predovšetkým ekonomického charakteru, ako sú schválené záverečné účty, rozpočty, a to aj tie predošlé, prehľady o dlhoch, ich stave a vývoji, zoznamov dlžníkov z radov fyzických i právnických osôb, výške dlhu a spôsobe a stave vymáhania pohľadávok, zozname nehnuteľného majetku vrátane bytov a plánov nakladania s týmto majetkom pre nasledujúci kalendárny rok, ako aj výsledkov už vyššie uvedených výberových konaní podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyššia miera verejnej kontroly je v záujme našej spoločnosti. Demokracia je o slobode a zodpovednosti. Tak ako každý z nás má povinnosti voči štátu, spoločnosti i samému sebe a svojim blízkym, rovnako aj štát a celá verejná správa má rovnakú povinnosť, ktorá má slúžiť záujmom celej spoločnosti, čiže nás všetkých. Kým občan je postihovaný za nesplnenie povinnosti, o nesplnení zo strany verejnej správy sa dozvedáme iba oklieštene. Nemáme reálnu možnosť vidieť, ako sa nakladá so spoločnými finančnými prostriedkami či majetkom, keďže predstavitelia verejnej správy sa ešte stále bránia tomu, aby bolo vidieť pod ich pokrievku. A tam je priestor práve na klientelizmus a korupciu, tam je priestor na ďalšie negatívne javy, ktoré kým sa dostanú na svetlo, tak často zmiznú, stratia sa rovnako, rovnako ako ilúzia demokracie v tomto prípade.
Keďže nesmieme dovoliť bujnenie už spomínaných negatívnych javov, ktorých sa nedokážeme dlhodobo zbaviť, podporme tento návrh zákona, ktorý dá šancu väčšej transparentnosti vo verejnej správe a zároveň tak naplníme literu ústavy o slobodnom prístupe k informáciám.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2018 11:40 - 11:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, tlač 1174.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 11:08 - 11:09 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za ich faktické poznámky. To, čo spomínala pani kolegyňa Grausová, neviem, konkrétne aký prípad to bol, ale môžeme sa potom stretnúť a môžete mi o tom viac porozprávať. Ak išlo o to, že ktorí riaditelia škôl prejavujú isté sympatie k určitým politickým stranám... (Reakcia z pléna.) Nie, nešlo o to, dobre, tak sa nebudem k tomu vyjadrovať.
K tomu, čo povedal pán kolega Mizík, áno, riaditeľ školy by nemal zabudnúť na takú vážnu povinnosť, ako je podať majetkové priznanie, ale keďže som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, tak na každom rokovaní riešime častokrát takéto prípady a nie iných verejných činiteľov, ktorí zabúdajú a opomínajú podať majetkové priznanie a sú sankcionovaní finančne. Odvolaním nie. Čiže riaditeľ školy, riaditelia škôl sú ako jediní na Slovensku takto prísne postihovaní, že ak nepodajú včas majetkové priznanie, tak zriaďovateľ ich odvolá z funkcie. To sa mi zdá nesmierne nespravodlivé.
A k tomu, čo hovoril kolega Sopko, ďakujem za jeho podporu môjho návrhu zákona a stotožňujem sa so všetkým, čo povedal.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 10:58 - 11:04 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, akiste sa zhodneme v tom, že výkon práce vo verejnom záujme nie je vôbec jednoduchá činnosť. Je vykonávaná pod drobnohľadom verejnosti a je pri nej nutné dodržiavať množstvo povinností, rešpektovať obmedzenia, ktoré pre výkon iných činností nie sú štandardné, obzvlášť v pozícii vedúceho pracovníka štatutára.
Osobitnou kapitolou je finančné podhodnotenie týchto pracovníkov vzhľadom na prácu, výkon povinností, obmedzení a záťaž, ktorú sú povinní strpieť v súvislosti so zvýšeným záujmom o ich osobu zo strany verejnosti a médií. Tej sa nebudem dnes bližšie venovať, ale nedá mi, aby som túto skutočnosť nepodotkol.
Špecifickosť školského prostredia, jeho vzťahov, organizácie, funkčnosti, zámerov, personálneho obsadenia i rozsahu a obsahu vykonávanej práce som už i ja sám niekoľkokrát preberal z rôznych uhlov pohľadu na pôde Národnej rady. Obzvlášť pozícia riaditeľa školy je nezávideniahodná. Okrem toho, že musí zvíťaziť vo výberovom konaní, kde má preukázať svoje vizionárske, komunikačné a manažérske zručnosti, musí spĺňať špecifické požiadavky pedagogickej spôsobilosti a odbornosti vrátane prvej atestácie a následne funkčného vzdelávania, musí mať ďalšie znalosti z práva, ekonomiky, sociológie, orientovať sa v technických a hygienických normách. Tieto skutočnosti ešte podčiarkuje fakt, že post riaditeľa školy nemôžeme z finančného hľadiska a s ohľadom na multiodbornosť považovať za lukratívny.
Výkon funkcie je komplikované ešte, výkon funkcie je komplikovaný ešte aj už uvedenými povinnosťami a obmedzeniami spojenými s prácou vo verejnom záujme, ako aj zvýšeným záujmom o ich osobu zo strany verejnosti a médií. Je na výberových komisiách, či do funkcie zvolia správne, morálne, charakterovo a odborne zdatného človeka. Osobné zlyhanie jednotlivca je možné na každom poste.
Čo však nemožno opomenúť, je, že sankciou za jednoduché opomenutie v školstve je strata pracovného miesta pre riaditeľa, možnosť na dohady a manipuláciu zo strany zriaďovateľa a následne ohrozenie fungovania školy, na čo doplácajú predovšetkým deti, pretože sa narúša sociálna a pracovná klíma školských zamestnancov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o práci vo verejnom záujme ukladá povinnosť vedúcemu pracovníkovi, teda aj riaditeľovi školy podať majetkové priznanie do 30 dní od ustanovenia do funkcie a následne do 31. marca každého kalendárneho roka, čo je vo funkcii. Tento zákon žiadne špecifické sankcie za včasné nesplnenie tejto povinnosti neuvádza.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý je špeciálnym zákonom určujúcim podmienky práce v školstve, uvádza v § 3 ods. 7, že zriaďovateľ riaditeľa školy odvolá, to znamená, že je povinný ho odvolať za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, konkrétne je uvedené majetkové priznanie a zákaz podnikať. A práve táto povinnosť odvolať riaditeľa pri opomenutí povinnosti podať včas majetkové priznanie je príliš tvrdým opatrením, ktoré zároveň vnáša aj pochybnosť o korektnosti záujmov zriaďovateľa a zároveň považujem toto opomenutie za neprimerané s ohľadom na závažnosť opomenúť, na závažnosť opomenutia.
Jedným z mnohých príkladov môže byť aj medializovaný prípad zo septembra tohto roku riaditeľky v Hontianskych Moravciach, ktorá po prvýkrát nastúpila do funkcie riaditeľky školy, prešla riadnym výberovým konaním a následným vymenovaním do funkcie, no zriaďovateľ ju odvolal, pretože majetkové priznania, majetkové priznanie podala 14 dní po uplynutí 30-dňovej lehoty. Pravdou je, že august a september, rovnako ako máj a jún, sú najexponovanejšie časti roka pre každého riaditeľa a riaditeľka bola menovaná v auguste. Taktiež sa objavili tvrdenia, že protikandidátom v nastávajúcich komunálnych voľbách je partner odvolanej pani riaditeľky a konanie starostu je tendenčné, čo však nebudeme hlbšie skúmať. Faktom zostáva, že zákon reálne túto povinnosť zriaďovateľovi prikazuje.
S ohľadom na už uvedené skutočnosti preto navrhujeme, aby po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty mal zriaďovateľ povinnosť sa zaangažovať tak, že písomne upozorní riaditeľa školy, že opomenul povinnosť podať majetkové priznanie. Po prevzatí písomného upozornenia je riaditeľ školy povinný majetkové priznanie do 30 dní podať. Ak by to neurobil ani v tejto predĺženej lehote, zriaďovateľ ho odvolá. Bez písomného vyzvania ho však odvolá, ak si túto povinnosť nesplní opakovane, teda po výzve alebo pri každoročnom podávaní majetkového priznania do 31. marca nasledujúceho roku.
V záujme právnej istoty, kontinuity personálneho a organizačného zabezpečenia chodu školy, ako aj určitej spravodlivosti, pretože riaditelia súkromných škôl a školských zariadení sú od tejto povinnosti odbremenení, považujeme zmiernenie tvrdosti tohto ustanovenia zákona za veľmi dôležité.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, školský rok je už v plnom prúde. Riaditelia škôl podávajú čo najlepšie výkony, aby zabezpečili riadny chod školy organizačne, personálne i finančne, zabezpečili napĺňanie štátneho vzdelávacieho programu i ďalšie úlohy, ktoré sú na nich kladené. Samozrejme, nič nie je ideálne, ani oni. Nájdu sa rôzne postoje, pochybenia či úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, etikou a niekedy aj zákonom. Ale to sú individuálne zlyhania, ktoré je potrebné posudzovať ad hoc a nie až, a nie už z našej pozície.
Našou povinnosťou je vytvoriť také zákonné prostredie, ktoré by umožnilo pokojný, plnohodnotný a spravodlivý výkon funkcie riaditeľa školy. A týmto návrhom prispejeme ku kvalite zákonného prostredia, ako aj k výkonu práce riaditeľov škôl.
Ďakujem.
Skryt prepis