Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za otázku, tretiu asi k tejto téme. Tak ako som spomínala, všetky kontroly osôb pri prekračovaní vonkajších hraníc schengenského priestoru sa riadia nariadením Európskej komisie 399/2016, čo patrí do kódexu schengenských hraníc. A odpoveď moja znie, že v súčasnosti neexistuje žiadny schengenský informačný systém alebo systém, ktorý platí pre schengenský priestor, ktorý by zaznamenával vlastne výstup a vstup alebo teda resp. prekročenie schengenskej hranice osobami. Táto, tento, toto zaznamenávanie sa deje iba skutočne manuálne, to znamená, že sú vstupové a výstupové pečiatky, ktoré sú dávané do pasov, ale len príslušníkom tretích krajín.
Tu však musíme povedať, že Slovenská republika vyvinula systém a ministerstvo vnútra vyvinulo systém a je prevádzkovateľom národného systému, ktorý sa volá Centrálna lustračná konzola, kde sa po dobu troch rokov zaznamenávajú všetky osoby, ktoré prekročili schengenskú hranicu na vstupe a výstupe. Dovolím si ešte tvrdiť, že tento systém sme implementovali v priebehu rokov 2007, 2008. Postupne prechádza nejakými upgradami, ale Slovenská republika zhruba od 90. rokov v rámci ministerstva vnútra implementovala a prevádzkovala systém Boris, ktorý takisto historicky zaznamenával všetky osoby, ktoré vtedy vlastne prechádzali, boli v nástupe alebo výstupe vtedajšej hranice Slovenskej republiky.
Taktiež si dovolím informovať, že v súčasnosti Európska komisia vytvorila pracovnú skupinu, ktorá pracuje na vytvorení schengenského informačného systému, ktorý sa má nazývať Entry-Exit. To znamená, že sa budú zaznamenávať vstupy a výstupy jednotlivých osôb, teda prekročenie schengenskej hranice, a zároveň nielen to bude platné pre občanov tretích krajín, ale pre všetkých. Malo by to byť platné aj pre občanov, ktorí sú vlastne občania Európskej únie. Toľko asi k vašej otázke.
A pardon, preverením nášho informačného systému a preverením osoby so spomínaným menom sa nenašiel žiadny záznam. To znamená, že neevidujeme, že táto osoba prekročila pozemnú hranicu s Ukrajinou, ktorú má Slovenská republika, a taktiež neevidujeme žiadne meno, ktoré by zaznamenala hraničná kontrola na letiskách, ktoré sú v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. V žiadnom prípade my nechceme porušovať ústavu. Ako som spomínala, pri prijímaní a tej legislatíve, ktorá je vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní, dbáme na to, aby skutočne sme nijakým spôsobom nezasiahli do práv občanov. To môžem povedať k tej legislatíve.
Ale na druhej strane treba pripomenúť jednu vec, že možno to nie je téma pre Bratislavu, ale skutočne je to téma pre zbytok Slovenska, kde skutočne, pardon, teda kde naozaj tá rómska kriminalita alebo kriminalita v rómskych osadách má narastajúci trend. Nehovoríme, že je to vo všetkých rómskych osadách, ale v niektorých rómskych osadách má narastajúci trend a možno to treba začať riešiť. Neberieme to ako populistické riešenie, ale berieme to ako spätnú väzbu, ktorá vlastne tu existuje prevažne teda v strednom a východnom Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za otázku, pán poslanec.
Ja musím povedať, že vzhľadom na to, že ten spoločenský vývoj si troška vyberal iné priority, priznáme sa, že čo sa týka návrhu zákona o potláčaní kriminality v rómskych osadách, je taktiež jednou z priorít môjho ministrovania, ale skutočne poviem, je možno na druhej úrovni a resp. tá prvá úroveň je menovanie dočasného policajného prezidenta a vlastne dokončenie legislatívneho procesu novely zákona o Policajnom zbore, ktorá vlastne pojednáva o spôsobe voľby tohto policajného prezidenta. A to je vlastne aj môj najbližší čas, ktorý chcem dedikovať tejto téme, ale hneď za touto témou sa skutočne chceme venovať problematike potláčania kriminality v rómskych osadách.
Ako dobre viete, aj bývalý minister vnútra Kaliňák avizoval, že je pripravený zákon. Tento zákon je momentálne, nazvime to, vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní a skutočne si chceme na základe diskusie či už s krajskými riaditeľmi, alebo inými vedúcimi predstaviteľmi Policajného zboru prediskutovať veľmi citlivé témy, aby sme nezasiahli nejakými ustanoveniami do práv občanov, a preto chceme všetky zmeny, ktoré tento zákon v sebe má, veľmi opatrne a veľmi citlivo zvážiť.
Máme však za to a musím pripomenúť, že vlastne pod gesciou ministerstva vnútra je aj úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. A tam pokračujeme na veľmi veľa projektoch, môžem spomenúť, je to výstavba alebo rekonštrukcia materských škôlok, výstavba komunitných centier, budujeme prístupy k pitnej vode, ďalej kanalizácie a iné projekty, ktoré sú sponzorované Európskou komisiou. A taktiež môžem povedať, že aj z týchto prostriedkov eurofondov sme už začali s opatreniami, ktoré vlastne v osadách, kde je stagnujúca alebo narastajúca rómska kriminalita, sme začali s opatreniami vytvorenia občianskych hliadok. To znamená, že sú to hliadky dvojčlenné alebo až osemčlenné, podľa jednotlivých požiadaviek daných starostov a primátorov, a tieto financujeme z prostriedkov Európskej únie vo výške približne 17 mil. eur. Spolu s tým kontribučným, s ostatným rozpočtom je to zhruba 19 mil. eur a predpokladáme, že vytvoríme asi 150 týchto hliadok, niektoré už sú vytvorené a v niektorých mestách ich tvoríme. Dokonca v niektorých mestách, ako napr. v Krompachoch, kde tie osady sú dve, musíme vytvoriť dve hliadky a tú druhú už musíme vlastne financovať z dotačného mechanizmu ministerstva vnútra.
Ale ešte raz opakujem, hneď druhá priorita po novele zákona o Policajnom zbore je vlastne legislatíva, ktorá bude riešiť kriminalitu v rómskych osadách. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, teda budem reagovať na otázku ďalšiu. V priestoroch, kde sa vykonáva hraničná kontrola aj štátnych delegácií, sú umiestnené kamery, ktoré sú jednak v správe ministerstva vnútra a jednak v správe prevádzkovateľa letiska. Ale, žiaľ, tu musím konštatovať, že ministerstvo vnútra tieto záznamy uchováva po dobu 30 dní, letisko po dobu 14 dní, takže z uvedených dôvodov už v súčasnosti neexistujú kamerové záznamy, ktoré by zachytávali danú vietnamskú delegáciu v tom období, kedy prechádzala hraničnou kontrolou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, všetky postupy vykonávania hraničných kontrol sú spoločné pre všetky štáty, ktoré sa nachádzajú v schengenskom priestore a majú to upravené v nariadení európskej smernice 399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice, ktorý sa aj nazýva Kódex schengenských hraníc, tzv. schengenské acquis. Tento európsky predpis stanovuje rozličné vybavovacie procedúry pre osobitné kategórie osôb.
Ak berieme do úvahy, že v prípade hláv štátu a ich delegácií, tak tam sa uplatňuje výnimka zo všeobecných predpisov, opakujem ešte raz, hláv štátu a ich delegácií, ktorá je upravená v prílohe tohto kódexu, tohto nariadenia, vtedy sa kontrola, hraničná kontrola nemôže vykonávať. V prípade ministerskej návštevy, ktorá prekračuje vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky, sa vykonáva hraničná kontrola ministra a celej delegácie podľa schengenského acquis. Samozrejme, sú nejaké výnimky, ale tie výnimky sú napríklad prednostné vybavenie alebo nie je potrebné preukazovať účel pobytu alebo finančné zabezpečenie.
Vaša otázka aj znela, čo sa týka, alebo dotkla sa kontroly batožiny. Tak kontrolu batožiny u oficiálnych návštev, štátnych návštev, vykonáva Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Všetky návštevy zahraničných delegácií sú koordinované s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, takže na záver, ak by som mohla, ak sa pýtate a vašou otázkou narážate na odchod vietnamskej delegácie zo Slovenska, ktoré je celkom rezonujúca téma v posledných týždňoch, dovoľte mi, aby som ešte raz zhrnula, že táto vietnamská delegácia či na vstupe, či na výstupe prešla riadnou hraničnou kontrolou podľa schengenského acquis. A ešte len doplním, riadna hraničná kontrola znamená stotožnenie cestujúceho s jeho cestovným dokladom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja len krátka informácia pre pána poslanca Grendela, že stav sme vrátili tak, že všetky tie dôchodky od januára do marca im boli vyplatené, nikto sa s nimi nesúdi o navrátenie tých všetkých vyplatených dôchodkov za to obdobie, čo ste spomínali. Ten stav (reakcia z pléna), ten stav nastal kvôli tomu, že vlastne Sociálna poisťovňa mala nejaké rozhodnutie, podľa ktorej sme teda postupovali, ale vzhľadom na tento problém, ktorý sme zistili, že tu skutočne ide o veľmi veľkú sumu a že veľakrát nešlo o špekulatívnosť jednotlivých žiadateľov o výsluhový dôchodok, čakáme vlastne spolu so Sociálnou poisťovňou na usmernenie Súdnej rady, ale dôchodky sú im naďalej vyplácané.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa na rok 2018 stanovujú pevné sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa dôchodky z výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2018 majú zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Na základe tohto mechanizmu by sa tieto dôchodky zvyšovali o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom, ktoré aktuálne predstavuje 0,8 %. Na ich zvýšenie sa však nevzťahuje prechodné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 dôchodková dávka sa zvyšuje najmenej o pevnú sumu určenú o 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou. Pre dôchodky z výsluhového zabezpečenia teda toto percentuálne zvyšovanie pevnou sumou neplatí a preto by ich dôchodky boli zvyšované nižšími sumami, ako ostatné dôchodky.
Z tohto dôchodku silové rezorty v roku 2018 pristúpili k zvyšovaniu dôchodkov z výsluhového zabezpečenia pevnou sumou, pričom boli zohľadnené možnosti osobitných účtov. Ďalej sa návrhom zákona navrhuje aj, čo sa týka z podnetu odborových organizácií, vypustenie ustanovení o kúpeľnej starostlivosti, podľa ktorých policajti alebo profesionálni vojaci a poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek 55 rokov alebo ich služobný pomer trval najmenej 30 rokov, uhrádzajú za kúpeľnú starostlivosť v letnom období 5 % z ceny kúpeľného poukazu. Vypúšťa sa aj ustanovenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Tieto úpravy nepriniesli významnejší finančný efekt a skôr ukázali sa ako obmedzujúce.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som len v stručnosti chcela povedať to, čo už tu odznelo a nechcem to úplne detailne rozvádzať do čísiel, ale treba úplne s vážnosťou povedať, že migrácia je teda úplne niečo iné, ako azylová procedúra, ako azylanti. Keďže môžme povedať, že azyl je vlastne udelenie trvalého pobytu a doplnková ochrana, ide vlastne o prechodný pobyt na jeden rok a migrácia je úplne niečo iné, ako tu bolo už spomenuté od pána poslanca Kaliňáka. Dvestotisíc migrantov prebehlo vtedy cez rakúske hranice. Z toho 4 000 iba požiadalo o azyl a málokto ho teda, až skoro žiadny ho nedostal a ten azyl sa skutočne udeľuje podľa základných pravidiel a nemôže ho dostať z hocijakých dôvodov každý, kto oň požiada. A väčšinou ide o tri veci. Ide vlastne o azyl buď daný z humanitných dôvodov, z dôvodov zlúčenia rodiny alebo z dôvodov prenasledovania podľa Ženevskej konvencie, ktorá platí už z povojnového obdobia. Doplnková ochrana môže byť udelená čiste iba z dôvodu vážneho bezprávia. To znamená, že z dôvodu vojny alebo na účel zlúčenia rodiny.
A tak ako to bolo spomenuté aj pánom poslancom Kaliňákom, tie čísla, ktoré máme a ktoré na Slovensku skutočne udeľujeme, počty azylov hovoria jedine a jedine v náš prospech a tak ako v 2007 sme vstupovali do Schengenu, vtedy nás ostro kritizovala celá schengenská evaluačná komisia, že dávame skutočne málo azylov, teda povolenie o azyl a mali by sme toto číslo zvýšiť napriek takýmto odporúčaniam.
Udelený azyl v roku 2007 bolo štrnástim osobám, pričom bolo 2 642 žiadostí. Tie žiadosti každým rokom klesajú. Dnes sme sa dostali na číslo, že v roku 2017 to bolo 166 žiadostí oproti 2 642 spred desiatich rokov a udelených v roku 2017 bolo 29 azylov. Číslo za tento rok hovorí, že zo 63 žiadostí zatiaľ je udelený iba jeden azyl.
A čo sa týka mimovládnych organizácií, treba len povedať, že mimovládne organizácie, čo sa týka v tých, respektíve v tých centrách, kde vlastne sú jednak záchytné tábory, alebo potom sú to strediská, kde vlastne sú umiestnení žiadatelia o azyl, tieto neziskové organizácie pôsobia už viac ako 15 rokov. Pôsobia však ako fyzické osoby, nie ako právnické osoby a nedali sme do zákona tie právnické osoby z dôvodu toho, že by sme teraz išli robiť väčšiu starostlivosť o azylantov, alebo teda žiadateľov o azyl, ale z toho dôvodu, lebo len skutočne zosúlaďujeme to, čo je upravené v správnom súdnom poriadku, podľa ktorého v prvostupňovom, v prvom stupni môžu NGO-čky zastupovať jednotlivých žiadateľov o azyl pred súdmi a je to podľa § 50 ods. 2 správneho súdneho poriadku a tak to už vlastne je dva roky. Takže to ide čiste len o zosúladenie legislatívy.
Čo sa ešte týka tých procedurálnych zmien, pán poslanec Klus, áno, ono sa javí, že 2/3 toho zákona sa, alebo resp. nechcem povedať, že je naša vlastná tvorba, ale že nie je predispozícia smernice. Naopak, s tým, že prišlo, prišlo, s pojmom žiadateľ sme museli vyčistiť viacero textov a viacero definícií, ktoré sa v danom zákone o azyle nachádzajú. Preto prišlo aj k takej značnej úprave, čo sa týka tých procedurálnych vecí. To je asi toľko, čo by som k tomu chcela povedať. Potom už konkrétne každú procedurálnu vec vieme na konkrétnom výbore aj rozobrať, ak by sa teda k tomu ešte objavili pripomienky. Ale žiadna vlastná tvorba. Skutočne iba transpozícia smernice.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje príslušný zákon smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, ktorý upravuje lehoty na rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu.
V súvislosti s touto transpozíciou smernice sa navrhuje zmena dĺžky lehoty, v rámci ktorej má ministerstvo vnútra právo rozhodnúť o azyle z 90 dní na 6 mesiacov. Súčasne sa stanovuje, že lehotu na rozhodnutie možno predĺžiť aj opakovane. Návrhom sa tiež upravujú viaceré procesné veci, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ustanovuje sa nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu z dôvodu neistej situácie v krajine pôvodu. Rozširujú sa tiež dôvody na zánik azylu a dôvody na zánik doplnkovej ochrany, ak cudzinec nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí cudzincovi azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodov vážneho bezprávia. Taktiež sa umožňuje odňatie azylu alebo doplnkovej ochrany, ktoré boli udelené z humanitných dôvodov, alebo boli udelené na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
Obdobne ako pri rozhodovaní o pobyte cudzincov sa ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo vnútra žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj Vojenské spravodajstvo. Zákaz poskytnúť krajine pôvodu informáciu o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti sa rozširuje aj na iný orgán verejnej správy. Poskytnutie týchto informácií bez súhlasu dotknutej osoby nebude možné ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli, alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné chrániť aj osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana už zanikli, ako aj osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana nikdy neboli udelené.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.