Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcem podporiť slová pána Miroslava Beblavého, nebolo mi umožnené dať procedurálny návrh, keď sa situácia takto otočila. Nebolo mi umožnené dať procedurálny návrh, ktorý som podávala. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách sa predkladá s cieľom zlepšenia finančnej situácie účastníkov národného boja za oslobodenie a vdov a vdovcov po týchto osobách. Ako je uvedené v dôvodovej správe, vzhľadom na zásluhy uvedeného okruhu osôb, ako aj vzhľadom na závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú z ich vyššieho veku, je žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že tieto dávky boli priznané už pred dlhším obdobím a nedosahujú dostatočnú úroveň. S týmto cieľom návrhu sa stotožňujem a podporujeme ho. Mali sme však záujem ho vylepšiť pozmeňujúcim návrhom.
Ako totiž uvádzajú predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe, pri zvýšení príspevkov majú na mysli ľudí, ktorí sa priamo so zbraňou v ruke alebo ako pomocníci partizánov zúčastnili vojenských operácií počas druhej svetovej vojny. Nazdávali sme sa preto, že zákon dnes nepočíta s finančným zvýhodnením účastníkov protikomunistického odboja, a chceli sme to zmeniť. Fašizmus a komunizmus sú totiž totalitné ideológie, ktoré spája nenávisť a ktoré majú na svedomí milióny ľudských životov. To by mala Slovenská republika zobrať do úvahy aj pri finančnom ohodnotení tých, ktorí proti fašizmu či komunizmu aktívne bojovali.
Na naše prekvapenie právna analýza už dnešného znenia zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie ukázala, že jeho interpretáciou možno dospieť k tomu, že príspevok by mal byť poskytnutý účastníkom protikomunistického odboja už v súčasnosti. Zákon totiž hovorí v § 1: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách.“ Keď zákon v úvodnom ustanovení hovorí o účastníkoch národného boja za oslobodenie, odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie. Súčasťou nášho právneho poriadku je pritom aj zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji. V jeho § 2 ods. 1 sa nachádzajú nasledovné vety:
„Protikomunistický odboj bol pokračovaním národného boja za oslobodenie. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.“
Týmto osobitným predpisom je práve zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda ten istý zákon ako v prípade zákona o príspevku. Pripomíname len, že slovo pokračovanie znamená podľa Slovníka slovenského jazyka časť niečoho nadväzujúceho na predchádzajúcu časť, s ktorou tvorí organický celok. Zákonná úprava tak považuje protikomunistický odboj za časť národného boja za oslobodenie, s ktorou tvoria organický celok.
Keď sme sa v tejto veci obrátili interpeláciou na pána ministra Richtera, odkázal nás vypýtať si stanovisko ministerstva spravodlivosti. Keď sme tak urobili, zistili sme, že pani ministerka s touto interpretáciou nesúhlasí, pričom sa opiera napríklad o dôvodovú správu, ktorá však v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je integrálnou súčasťou zákona a na jej základe nie je možné posudzovať konkrétny prípad. Pochopiteľne, stanovisko ministerstva spravodlivosti právne záväzné nie je. V záujme právnej istoty preto navrhujeme pozmeňujúcim návrhom tento problém vyriešiť tak, aby sme účastníkom protikomunistického vzdávali vďaku nielen slovne.
Pre krátkosť času spomeniem dva príklady. Prvý príklad, zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému: „Odpor občanov proti komunistickému režimu prameniaci v demokratickom presvedčení prejavujúci sa odbojom pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.“
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“
Druhý príklad. Plagát Nie extrémizmu, ktorý môžete nájsť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na Drieňovej v Bratislave. Na tomto plagáte nájdete spoločne umiestnené nasledovné výrazy: neonacizmus, antisemitizmus, genocída, nacionalizmus, komunizmus, xenofóbia, fašizmus.
Sme presvedčení, že takmer 3 desaťročia po páde komunistického režimu by sme mali bojovníkom proti nemu povedať ďakujem rovnakou formou, ako to robíme bojovníkom proti fašizmu. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Dušana Čaploviča, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (parlamentná tlač 594).:
K čl. 1:
Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. Za § 5 sa vkladá § 6, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 6
Spoločné ustanovenie
Účastníkom národného boja za oslobodenie podľa tohto zákona sa rozumie aj účastník protikomunistického odboja. 4)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„Zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Ďakujem a ešte raz vás prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Ústav pamäti národa, odkaz Jána Langoša a inštitúcia, ktorá nám odhaľuje tie najtemnejšie stránky našej minulosti si s ohľadom na neľahké okolnosti háji svoju pozíciu so cťou. To je podľa môjho vnímania fakt, ktorý chcem hneď na úvod zdôrazniť. Ústav pamäti národa dnes funguje a plní si svoju funkciu. Zohráva vážnu a váženú úlohu v odhaľovaní zločinov komunizmu a fašizmu u nás. A verím, že túto úlohu bude zohrávať napriek týmto skutočnostiam, ktorým dnes čelíme, aj naďalej.
A napriek tomu sme svedkami neustálych priamych, ale často i nepriamych útokov, ktoré spochybňujú jeho činnosť, podkopávajú autoritu vedenia a tým aj celej inštitúcie. Paradoxne, aj keď pre niekoho možno účelne, sa tlaky na Ústav pamäti národa začali znásobovať v čase, keď sa vo veľkom otvorila diskusia jeho činnosti v súvislosti s kritickým pohľadom na fašistický Slovenský štát. Iní zas poukážu na to, že sa tieto tlaky začali po tom, čo ústav trval na svojich zisteniach v súvislosti s prípadom veľkopodnikateľa a politika Andreja Babiša. Jedno i druhé poukazujú na to, že naša minulosť je doteraz témou veľmi politicky citlivou. Pri otváraní tém takých i takých trafené husi gágajú a gágajú a zrazu napriek tomu, že tento ústav funguje a plní si svoje úlohy, prichádza aj legislatívna úprava. A práve v tomto svetle je snaha predkladateľov o zavedenie transparentného modelu riadenia smiešna až tragikomická. Obávam sa, že po tejto novele deklarovaná snaha naplnená nebude. Áno, od riadenia tejto inštitúcie parlamentom voleným zástupcov odovzdáme riadenie do rúk ľudí, ktorých volí jednak toto plénum, jednak vláda, a jednak prezident. Áno, možno to s ohľadom na transparentnosť riadenia znie lepšie, no stále príliš politicky. Až príliš politicky na to, že hovoríme o odbornom, nezaujatom pohľade na našu históriu. Jediným skutočným riešením, ktoré by mohlo naplniť deklarovanú snahu predkladateľov, by bolo definitívne odpolitizovanie vedenia takejto inštitúcie.
My však naopak z každej strany cítime toľko prítomnú snahu o ovládanie Ústavu pamäti národa. Tento návrh navyše prichádza od vládnej koalície v konkrétnom čase, kedy v Správnej rade ústavu sedia konkrétni ľudia. A práve to, žiaľ, nateraz prehlbuje podozrenie o účelovosti návrhu. Účelovosť pre mňa podčiarkuje fakt, že máme zmeniť pravidlá hry opäť raz za behu a predčasne ukončiť funkčné obdobie súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Príčiny týchto náhlych krokov mi z doteraz deklarovaných vyjadrení predkladateľov nie sú známe, aj keď sa odvolávajú na údajne komplikované personálne vzťahy na úrade.
Ak sa seriózne chceme zaoberať budúcnosťou tejto inštitúcie, tak hovorme o jej nastavení do dlhej budúcnosti dopredu. Otvorme diskusiu o tom, ako by mala, podľa možnosti nezávisle, plniť svoje úlohy lepšie ako dnes a nastavme nové systémy. Ale zodpovedne, a nie k najbližšiemu možnému termínu účinnosti zmeny zákona, vlastne už za mesiac. V takomto prípade totiž ťažko obhájite svoju snahu o systémové stransparentnenie fungovania ústavu, ale len podčiarkujete svoju prvoplánovú snahu o vyriešenie aktuálnej personálnej otázky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba toľko, ďakujem všetkým kolegyniam, ktoré tu vlastne dneska vystupovali.
Chcem povedať, že keď sme v 90. rokoch začali pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím, vytvorili sme im pracovný priestor v divadle, hľadali sme možnosti, ako by sme ich mohli zobrať z ústavu a vytvoriť im priestor, kde by sa mohli vzdelávať, pracovať a bývať. Stretla som sa s vysokopostaveným úradníkom na ministerstve práce, práve som išla na takú cestu do Dánska aj s našimi hercami a s divadlom, sme reprezentovali, a ten úradník mi povedal: "Pani Dubačová, z nás Dánsko nikdy nebude." Bol to najväčší zaklínač hadov, akého som kedy stretla. Naozaj som sa zľakla, že to takto bude.
Dnes, keď vidím tento zákon a uvedomujem si, čo to napríklad spôsobuje vlastne s ľuďmi, ktorí sú postihnutí a sú v chránenom bývaní, že dnes tento zákon môže spôsobiť, že veľa chránených bývaní sa pozatvára. Ak my sa dostaneme o dva kroky dozadu od týchto 90. rokov, nepostúpime dopredu a nepomôžeme naozaj týmto ľuďom, tak potom celá tá cesta ľudí, ktorí boli nadšení, ktorí tu vytvárali celý systém pomoci, celý systém, ako integrovať, pomáhať, ako vytvoriť práve priestor pre ľudí, ktorí sú znevýhodnení, tak toto je naozaj ako poleno pod nohy všetkým týmto ľuďom, ktorí v tejto pevnej viere, že raz sa to zmení a že to Dánsko bude aj na Slovensku, potom im naozaj dávame ten najhorší signál.
A ja sa len prikláňam, pán minister, prosím vás, stiahnite ten zákon a upravte ho.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, vypočuli sme si príhovory, v ktorých veľmi konkrétne boli pomenované prípady, príbehy korupcie a jej neriešenia.
Pán špeciálny prokurátor, naozaj tu zazneli a zaznelo veľmi nesmierne množstvo konkrétnych príbehov, prípadov na všetkých úrovniach korupcie. Súdnemu človeku sa môže zdať, že žijeme v krajine slobodného, voľného úplatkárskeho kšeftovania a trhu alebo v krajine neobmedzených úplatkárskych možností. Je to donebavolajúca neschopnosť prokuratúry. My sedíme v najvyššom zákonodarnom orgáne, tak sa vás pýtam, prečo to zašlo až tak ďaleko. Je to zámer, je to cieľ? A úplne tak intímne, trošku; doma pred zrkadlom sa ani trošku nehanbíte za všetky tieto korupčné aféry, za túto beznádej, ktorú vnášame medzi občanov?
Ďakujem.

Ďakujem. No ja ďakujem kolegyni Gaborčákovej. Je to malá vzrastom žena, ktorá otvára veľké témy, častokrát tabuizované.
Naozaj toto je veľmi závažná téma, ak si zoberieme, že účelom detencií je následná izolácia páchateľa od spoločnosti, ktorá by mala zabrániť ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Častokrát naozaj títo psychicky chorí páchatelia sú umiestňovaní v psychiatrických zariadeniach alebo zostávajú vo väzniciach. Nie je im poskytovaná proste odborná pomoc a v podstate práve týmto je o to zvýšená hrozba aj pre celú spoločnosť. Teda otázkou skutočne zostáva, či máme mechanizmy na to, aby sme takéto zariadenie v spoločnosti vybudovali, alebo či počkáme, kým sa opäť, opäť stanú akési tragické príbehy, ktoré otrasú celou verejnosťou a spoločnosťou. Takže ešte raz ďakujem kolegyni za tento naozaj veľmi závažný príspevok.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred jednou z najkľúčovejších volieb, voľbou generálneho riaditeľa RTVS, verejnoprávneho média, ktoré svojou tvorbou, štruktúrou a programom oslovuje každý deň milióny ľudí. Nezabúdajme, prosím, pri dnešnom hlasovaní, že slobodné médiá sú dnes jedným z kameňov uholných, základných kameňov, na ktorých demokracia stojí, zvlášť v časoch, keď sa mnohé súkromné médiá v rukách záujmových skupín, oligarchov stávajú nástrojom manipulácie verejnej mienky. Žijeme v dobe informačných vojen.
Rozhlas a televízia Slovenska zaznamenali obrovský progres. Dnes má svojich stabilných poslucháčov a divákov a ich počet neustále narastá. Kvalita programu postupne stúpa a stúpa aj kvalita ľudí, ktorí v nej pracujú. Stúpa dôveryhodnosť ľudí v RTVS, v našu verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Ľudia, zamestnanci sú dnes konečne po dlhých rokoch hrdí na to, že môžu reprezentovať RTVS a pracovať v nej. Priestor začínajú dostávať noví tvorcovia, mladí tvorcovia, filmári, dokumentaristi, publicisti a majú veľa možností a podpory v rámci vedenia RTVS. Tá stabilita a ponúkaná kvalita programu sú na úplne inej úrovni, aké boli kedykoľvek predtým. Aj preto mi dovoľte poďakovať sa súčasnému vedeniu, ale aj režisérom, produkčným, celým tímom za tieto posledné roky a za ich prácu. Samozrejme, veľa vecí sa dá robiť ináč, lepšie. Čo ma teší, je, že dnes sa o tom začína verejne rozprávať, že voľba generálneho riaditeľa nie je iba témou iba pre pár vyvolených za zatvorenými dverami, pre pár odborníkov, ale je to verejné fórum o zadefinovaní si podstaty médií verejnej služby u nás.
Začnem tým, že kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS aj kvôli nám poslancom to nemali jednoduché. Vypočúvali sme ich, vypočúvania boli verejné, museli obhájiť pred nami a pred verejnosťou svoje programy. Dnes to vidím, ako by medzi nami boli dve skupiny poslancov. Jedna skupina akoby by očakávala od riaditeľa RTVS či kandidátov na tento post akýsi čarovný prútik. Padajú otázky na program a hlavne počet vysielacích kanálov, na financovanie. Akoby by sme zabúdali, že toto je aj naše maslo na hlave, naša zodpovednosť, aby sme v spolupráci s RTVS, s odborníkmi zadefinovali v patričných zákonoch, ako má verejnoprávne médium vyzerať.
Takto sú to len rozprávky, ktoré si tu môžeme každých päť rokov znovu a znovu vypočuť. Veď vízie o počte programových okruhov a o tom, ako by malo lepšie fungovať financovanie, sme počuli od kandidátov aj pred piatimi rokmi, no za Národnú radu sme ich reflektovali iba minimálne, či už je to toľkokrát skloňovanie zvyšovanie alebo nezvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo vytvorenie naozaj stabilného mechanizmu na dofinancovanie, pretože zmluva so štátom je fajn, ale principiálne to nie je nástroj na podporu chodu RTVS, ale podporu vybraných konkrétnych vecí. Aj keď vďaka Pánu Bohu aj za to. Možno povedať, že práve tieto prostriedky pomohli tomu lepšiemu obrazu RTVS, ktorý tu dnes máme. Chcem preto apelovať, aby po zvolení nového či staronového generálneho riaditeľa RTVS sme sa tu v parlamente neskrývali pred zodpovednosťou za ďalším chodom rozhlasu a televízie a už vôbec nie za formulku "nie je politická vôľa" alebo "vhodný čas" a podobne.
Hovorila som o jednej skupine politickej reprezentácie, ktorá očakáva od kandidáta kúzla, druhá skupina akoby iba chcela, aby RTVS bola a podľa možnosti neotravovala. Hlavne nechcite peniaze, fungujte tak, nech nás to nebolí, ale, a to je dôležité, dajte nám priestor, keď sa potrebujeme vyjadriť v médiách. Rozumiem, nie každý má k médiám a hlavne ku kultúre blízko. My nemôžeme brať verejnoprávnu televíziu a rozhlas v takom postavení, aké dnes majú, na tak ľahká váhu. Mrzí ma, že ako by po ruke takýmto politikom išli vo svojich návrhoch aj niektorí kandidáti. Niektoré projekty ako by len navrhovali kúriť a svietiť, nič viac, nič menej, možno pár drobností na opravu. Nezabúdajme na to, že naozaj žijeme v časoch informačnej vojny, ktorá na nás útočí z každej strany, z internetu, zo súkromných médií. Preto podčiarkujem, že dnes by sme mali o to viac zabojovať o to, aby verejnoprávne médium zostalo verejnoprávnym, slobodným, konajúcim v záujme celej verejnosti, pretože verejnoprávne médium je súčasťou nášho verejného priestoru. Takéto médium nepatrí politikom, nepatrí vládnucej garnitúre, oligarchom, patrí všetkým občanom, našej spoločnosti.
Verejnoprávne médium, to je komplex informácií, umeleckých produkcií, ktoré nám dennodenne nielen podávajú informácie, ale aj správu o stave sveta, ktorého sme súčasťou, preto by nemali byť ovplyvnené žiadnym politickým tlakom. Nebolo to tak dávno, čo sme zo strany verejnoprávnych médií boli svedkami likvidácie tohto verejného priestoru, pošliapavania základných práv občanov a tvorcov. Dnes je situácia iná. Pozorne som preštudovala plány jednotlivých kandidátov, pozorne som počúvala všetky ich návrhy, názory a kládla som otázky. Mám však za to, že ak sa dielo podarilo a neustále rastie, mali by sme udržať kontinuitu, a nie, ako je to v našich končinách zvykom, zastaviť, zlikvidovať aj to dobré. RTVS si našla svoje miesto vo verejnom priestore a tvrdo za to bojovala, nezabúdajme na to.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem svojim predrečníkom, kolegom z opozície, myslím, že zaznelo veľa z toho, čo by som chcela povedať, takže budem veľmi krátka.
Vážená Národná rada, predložený návrh zákona ohrozí činnosť Ústavu pamäti národa. Vystihuje však mentalitu, s akou sa táto vládna koalícia chopila moci a akým štýlom vládne. V pléne Národnej rady neprejde žiadny návrh opozície. Bez ohľadu, či je prínosný, užitočný pre túto spoločnosť, konštruktívny pre republiku. Predseda Národnej rady sa dostane do konfliktu s členom opozície, tak zmení rokovací poriadok. Vládna strana potrebuje zabetónovať svojich županov v kreslách, tak ani nie rok pred voľbami zmení volebný zákon. Vládna strana potrebuje zabetónovať svojich ľudí v Košiciach, tak ani nie pol rok pred voľbami zmení zákon. Teraz si chce vybaviť účty s predsedom Ústavu pamäti národa, tak zmení zákon.
Takéto mocenské správanie je demontážou demokratického zriadenia a nebezpečným precedensom. Zákony tejto krajiny sa nemôžu meniť iba kvôli tomu, že niekto potrebuje vyriešiť personálny, osobný problém s človekom, ktorý je nepohodlný. Ale naopak, keď niekto potrebuje pomôcť ľuďom, tiež sa rozhodne zmeniť si zákon takýmto spôsobom. Takéto zmeny zákonov rozkrádajú právnu istotu a spravodlivosť; tak zopakujem, aby aj pán Hrnko počul; takéto zmeny zákonov rozkladajú právnu istotu a spravodlivosť v našej republike.
Vládna koalícia prestáva mať zábrany a mocensky valcuje každého, kto mu príde do cesty. Až príliš často jej správanie evokuje zneužívanie moci stranami HZDS, SNS a ZRS v rokoch ´94 a ´98, niektorí členovia tu sedia dodnes. Vtedy chcela vládna koalícia skrátiť volebné obdobie prezidenta, ktorý sa proti nej postavil, a odstraňovala z cesty každého, kto sa jej postavil.
Ešte raz opakujem, zákony tejto krajiny by sme nemali meniť iba kvôli tomu, že je niekto v osobnom spore s predsedom ÚPN, lebo výsledkom bude oslabený Ústav pamäti národa, s ktorým bude svojvoľne politicky manipulovať každá vládna moc.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Viskupičovi. Vidím, že všetci si uvedomujeme z demokratickej opozície, aké je dôležité mať nezávislé verejnoprávne médiá. My stojíme naozaj pred voľbou nového generálneho riaditeľa RTVS a tým vlastne aj pred novou budúcnosťou RTVS, pred jej novou tvárou, ale aj pred jej dušou. A to je čas, kedy by sme mali naozaj prehodnotiť aj systém financovania verejnoprávneho vysielania, aby sa televízia naozaj nestala nástrojom politickej moci, ako tomu v minulosti bolo. Základnou otázkou však zostáva, akú verejnoprávnu televíziu by sme chceli mať. Či nezávislú, slobodnú, nestrannú, v produkcii profesionálnu, bez politických tlakov, bez mocenského ovládania, bez manipulovania. S tým teda naozaj súvisí aj financovanie, a preto podporím návrh svojich kolegov.
Ďakujem.