Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v úlohe ministra životného prostredia ste už tretí rok. Za ten čas sa v našich najcennejších národných parkoch vyrúbali stromy, zničili sa vzácne biotopy a ešte viac sa ohrozili populácie vzácnych druhov, vrátane hlucháňa hôrneho. Za celú tú dobu sa vám nepodarilo zachrániť takmer nič. A to ste mali potrebné, na potrebné reformy silnejšiu podporu verejnosti, ako ktokoľvek pred vami, a najmä vďaka iniciatíve My sme les.
Aj keď sa niečo malé podarilo, bolo to skôr na súkromných, nie na štátnych pozemkoch. Tam na štátnom sa ešte aj v týchto dňoch rúbu posledné staré lesy v srdci Národného parku Nízkych Tatier. Vaša vláda tak ukázala svoju pravú tvár. Svojimi skutkami za uplynulé roky ukazujete, ako vám nezáleží na životnom prostredí a hlavne v chránených územiach. Po viac ako troch rokoch vládnutia to musia byť skutky, nie reči a sľuby, ktoré by sme mali hodnotiť.
Obávame sa, že nový zákon o ochrane prírody pokračuje v dávaní sľubov namiesto reálnych činov. Ciele na dosiahnutie 50 % jadrových zón už do šiestich rokov sú pekné, no v zákone chýba spôsob, ako by k tomu malo dôjsť. A samozrejme, ak tieto ciele nenaplníme, nik nebude potrestaný. Možno by ste do zákona mali napísať, že národný park, ktorý tento cieľ nesplní, stratí v roku 2026 status národného parku. Lenže ani na to nemáte odvahu. Viete, že tieto ciele by sa nenaplnili a naše národné parky by zanikli aj na papieri, keďže v realite ich devastujeme už dlho.
Experti aj zo strany SPOLU - občianska demokracia sa venujú ochrane prírody a pomenovávajú hlavné piliere, na ktorých majú byť postavené národné parky. Tu sú aspoň niektoré z nich.
Správa národného parku reálne spravuje územie. Nemôže to byť tak ako u nás, kde Štátna ochrana prírody prakticky nič nespravuje. Namiesto toho tam ťažia stromy Lesy Slovenskej republiky alebo súkromní vlastníci. Ochrana prírody je pre nich len drobnou nepríjemnosťou, nijako im však nedokáže zamedziť v ťažbe. Svedčia o tom obrovské rúbaniská v našich národných parkoch. Ako prvý krok by preto malo byť odovzdanie štátnych pozemkov v národných parkoch rezortu životného prostredia a správam národných parkov. Inak nevieme zabezpečiť ochranu ani na štátnych pozemkoch. Tento kľúčový bod reformy národných parkov zákon neobsahuje. Správy národných parkov by mali reálne rozhodovať o tom, čo sa v ich území robí. Musia byť teda orgánom štátnej správy, ktorý nebude dávať len stanoviská, ale bude reálne rozhodovať o tom, či v lese bude alebo nebude prebiehať ťažba dreva, poľovačky, výstavby hotelov či regulácie potokov. Dnes o tom nerozhodujú a aj preto sú naše parky tak zničené. Ani tento bod však zákon nerieši. A rozhodovacie kompetencie ponecháva naďalej rôznym iným úradom.
Po tretie. Hlavným zmyslom národných parkov je okrem ochrany prírody aj sprostredkovanie zážitku v divokej prírode a envirovýchova, čo by malo byť nadviazané na rozvoj regiónov. Národné parky by mali mať kompetencie a financie na budovanie potrebnej infraštruktúry a manažment rozvoja prírodného turizmu. V tomto sú dodnes príliš pasívne a nový zákon to nijako nezlepší.
Bod 4. Dodnes, tridsať rokov po Nežnej revolúcii, nemáme na väčšine území dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov, ktoré tvoria asi polovicu území národných parkov. Štát im nedokázal dať ponuku a dlhodobé garancie, ktoré by boli schopní akceptovať. V zákone sa síce nachádza inštitút majetkovej ujmy, tak ako to bolo doposiaľ, no je málo proaktívny a ambiciózny. Štát by sa mal snažiť o výkup, prenájom či výmenu všetkých pozemkov v národných parkoch a k tomu by mal mať alokované aj príslušné finančné prostriedky. Ak má byť hlavným zmyslom novely zákona lepšia ochrana národných parkov, ako to bolo prezentované v médiách, opäť raz nič nedosiahnete. Miernené zvýšenie kompetencií orgánov štátnej správy neznamená, že budú aktívne zakazovať činnosti na pozemkoch, ktoré sami nespravujú. Aj doteraz mali úrady možnosti konať, mohli na to využívať súčasné právomoci, no nevyužili ich.
Rovnako mohol rezort životného prostredia už schváliť ambiciózne zonácie národných parkov, veď by predsa stačila dohoda so Štátnymi lesmi. Dobré zonácie nemáme, pretože vláda ich v skutočnosti nechce. A ak sa prijme nový zákon, budú sa možno presadzovať ešte ťažšie, pretože návrh predpokladá vyplácanie majetkovej ujmy aj na štátnych pozemkoch, čo doteraz nebolo. Pridali sme tak ďalší dôvod na nerozširovanie bezzásahových zón. Oponenti budú hovoriť, že je to príliš drahé.
Tento zákon je teda len dymovou clonou, ktorá začne platiť tesne pred voľbami asi začiatkom roku 2020. Nik si už nemá všimnúť, že realita je rovnako zlá ako predtým. Pár kozmetických úprav na podstate zlého, nefungujúceho systému, ktorý drancuje naše národné parky, nič nezmení a v takejto podobe ho nemôžeme podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No, to sa stáva, pani kolegyňa, že keď človek chce povedať strašne veľa, tak nepovie vlastne nič, pretože má málo času a za to si ešte naozaj môže sám, ako povedala pani kolegyňa.
Nuž, pani kolegyňa, je veľmi dôležité, že dnes takáto správa tu vôbec zaznieva a my môžeme ďakovať Európskej komisii a Európskej únii, že vlastne aj Slovensko je dotlačené k takýmto, takýmto správam na pôde parlamentu. Ja si pamätám, nakoľko teda musím povedať, že som zakladala Divadlo z pasáže s ľuďmi s mentálnym postihnutím pred dvadsiatimi, viac ako dvadsiatimi rokmi a vtedy niečo takéto nebolo možné.
Trošku sa musím aj pousmiať nad vaším výrokom o treťom sektore, vidieť, že ste v tejto oblasti ešte taká nepobozkaná, taká panenská. Viete, ten tretí sektor sem priniesol, priniesol chránené bývania, agentúry podporovaného zamestnávania, chránené dielne, priniesol vlastne všetko, na čom vlastne dnes stojí aj táto správa. A čo je veľmi dôležité, je naozaj, že tie samosprávy majú veľmi blízko k týmto ľuďom. Nuž poviem vám taký príklad, keď som založila Divadlo z pasáže, tak sme tam mali herca, ktorému zomreli rodičia, a istý pán holohlavý ho obral, tohto herca, o majetok, dokonca s pánom sudcom ho pripravil aj o to jediné a najcennejšie, čo v tom byte zostalo, fotky matky, televízor, ktorý mu matka pred smrťou mesiac kúpila za posledných 300 euro, a my sme mali absolútnu nevymožiteľnosť, pretože na Slovensku neplatilo niečo ako vymožiteľnosť pre ľudí s mentálnym postihnutím. Oslovila som asi piatich právnikov. Vraveli, že toto je veľká čierna diera.
Vy ste vtedy vládli, vy ste boli tá vedúca sila, vedúca osobnosť, pani kolegyňa, ale teraz už chápem, že teda nepobozkaná v tejto oblasti a nemôžete teda tomu rozumieť, pretože vám chýbajú tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa chcem poďakovať pani kolegyni Milanovej teda za podporu. A áno, náš návrh, tento celý balík zákonov, ktoré sme pripravili na podporu investigatívnej žurnalistiky a všeobecne na podporu pre novinárov, vlastne začalo to v tom období, ktoré nie je tak veľmi dávno, a keď ešte bývalý premiér sa rozhodol, že nebude odpovedať, nebude odpovedať na otázky novinárom. A viem, že aj Tlačová rada vtedy vyjadrila vážne znepokojenie nad tým aj nad postupom úradu vlády, ktorý odmietal vtedy odpovedať, konkrétne Denníku N, denníku Sme, a považoval to, Tlačová rada to považovala za porušenie slobody tlače obmedzením prístupu novinárov k informáciám. A ja si myslím, že to je práve aj tá služba pre verejnosť, že ľudia majú právo a potrebujú informácie práve v tejto dobe a v tomto čase. A s tým súvisí potom aj tá ochrana novinárov, o ktorej kolegyňa rozprávala, že áno, v tejto dobe a v tomto čase tá ochrana novinárov, vidíme tie útoky na novinárov a hlavne zvlášť novinárov, ktorí sa venujú korupciám, korupčným aféram, a v tejto spoločnosti je naozaj veľmi potrebná. Novinár je ohrozený v súčasnosti a my si myslíme, že, že toto je práve ten spôsobom, ako, ako ich chrániť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie povinností orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržiavanie povinnosti bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám. Takýto návrh je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorú by štát podporil sumou 1 mil. eur ročne. Pôjde najmä o projekty zamerané na verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú, expertnú a edičnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce, alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadateľmi budú môcť byť nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby, ktoré budú založené samotnými médiami. Pôjde o konkrétny príspevok štátu smerom k zdôrazneniu úlohy investigatívnej žurnalistiky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem novinár nebude zahŕňať iba redaktorov v printových či elektronických médiách, televíziách alebo v rozhlase, ale napr. aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tým odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácií, ktorou je napr. organizácia Article 19, už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy alebo na pridruženie k spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. Na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, to znamená, žurnalistika ako aktivita, ktorá môže byť, byť vykonávaná bez prekážok.
Za strážnych psov demokracie považuje blogerov popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva. Postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorý predkladáme, je v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu. Je to, cieľom tohto projektu, pardon, cieľom tohto zákona je ustanovenie povinnosti verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. K tejto povinnosti sa pridáva aj adekvátne finančné krytie, a to najmenej percento z rozpočtovaných výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska a 2 % z rozpočtovaných výdavkov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie.
Návrh zákona zároveň demonštratívnym spôsobom ustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom investigatívna žurnalistika. Ide napríklad o verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú a expertnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či o zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce alebo majetkom subjektov podliehajúcich zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými týždňami sme opoziční aj koaliční poslanci, či dokonca predseda vlády vyjadrovali svoje rozhorčenie nad tým, že slovenskí novinári boli sledovaní Kočnerovým komandom. A to nehovorím už o podozreniach, že pri zbieraní informácií pomáhali mafii policajné zložky. Súhlasím s tým, že je dôležité vec poctivo vyšetriť a urobiť všetko pre to, aby sa niečo také na Slovensku už nemohlo nikdy zopakovať. Som veľmi rada, že pán policajný prezident už v tomto smere prijíma veľmi konkrétne opatrenia.
My poslanci Národnej rady však vieme urobiť oveľa viac, aby sme posilnili ochranu novinárov, vydavateľov a podporili investigatívnu žurnalistiku, pretože vyjadrovať rozhorčenie to už dnes nestačí. To je veľmi málo. Ak nám záleží na tom, aby mali ľudia na Slovensku prístup ku kvalitným informáciám, aby sme mali dostatok špičkových a odvážnych novinárov, ktorí budú odhaľovať aj nepríjemnú pravdu o tom, čo sa v našej krajine deje, musíme nielen rečniť, ale najmä konať. Preto si dovolím predstaviť náš návrh zákonov, ktoré predkladáme Národnej rade za stranu SPOLU - občianska demokracia, pretože sme presvedčení, že ide o potrebné opatrenia. Môžu prispieť k pozitívnym zmenám v mediálnom prostredí, ale zároveň môžu zmeniť aj kvalitu informácií, ktoré ľudia dnes na Slovensku dostávajú. Je to dôležité práve v dnešnej dobe, v dobe dezinformácií a propagandy, ktorá sa šíri sociálnymi sieťami. Veľmi citlivo a s veľkými výhradami vnímam návrhy zákonov, ktoré zavádzajú reštrukcie pre normálne médiá. V Národnej rade riešime návrh koaličných poslancov na znovuzavedenie práva na odpoveď. Od predstaviteľov vládnej väčšiny počúvame o snahách o ďalšie regulácie. Motiváciou týchto pánov kolegov v parlamente je podľa ich slov nespokojnosť s tým, ako mediálne prostredie a novinári fungujú. Ja som apelovala na kolegov z koalície, že ak chcú zmeniť mediálne prostredie na Slovensku, ktoré sa im tak veľmi nepáči, tak aby začali najskôr sami od seba. Mali by začať odpovedať na konkrétne otázky novinárov úplne a pravdivo. Áno, médiá formujú verejnú mienku, majú moc a pravidlá sú preto veľmi dôležité. Ale rovnako dôležité je, aby mali novinári podmienky na túto kvalitnú prácu. Na rozdiel od kolegov z koalície je podľa nás regulácia médií cez súčasný tlačový zákon dostatočná. Sme presvedčení, že Slovensko má veľké nedostatky pri podpore dobrej a poctivej novinárčiny či mediálnej výchove. Ak chceme posilniť kvalitu médií na Slovensku, ak chcem posilniť tvorbu kvalitnej žurnalistiky vo verejnom záujme, čo by malo byť vlastne naším cieľom, tak musíme hľadať nástroje pozitívnej motivácie. Musíme hľadať nástroje ako podporiť vydavateľov, aby sa zamerali na kvalitné novinárske projekty. Musíme hľadať nástroje, ako podporiť prácu novinárov, ich právnu istotu nehovoriac o ochrane pri organizovanom zločine, pred organizovaným zločinom.
Verejná kontrola výkonu verejnej moci, analytická, expertná, edičná činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyšších územných celkov, majetkom obcí alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informácií, či si jednoducho zaslúžia našu plnú podporu.
Konkrétne ku návrhom. Navrhujeme ustanovenia povinnosti verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. K tejto povinnosti navrhujeme aj adekvátne finančné krytie. A to najmenej 1 % z rozpočtovaných výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska a 2 % z rozpočtovaných výdavkov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie. Zároveň navrhujeme zavedenie systematického grantového systému podporovaného sumou minimálne 1 mil. eur ročne na vytvorenie podmienok a podporu projektov investigatívnej žurnalistiky, v ktorých by sa o podporu mohli uchádzať nadácie alebo neziskové organizácie, ktoré budú založené samotnými médiami.
Novinári sa v modernej slovenskej spoločnosti ukázali ako strážcovia demokracie, pričom postavenie ich samotných je často v našej spoločnosti dehonestované. Nie každý, kto o sebe povie, že je novinár, no každý seriózny novinár si zaslúži adekvátne postavenie a ochranu. V tejto súvislosti navrhujeme hneď niekoľko opatrení.
Prvým týkajúcim sa práce novinárov je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov ďalšími prvkami posilňujúcimi ich postavenie, znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy, a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná, podľa britského vzoru. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité. Posledným je návrh na zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Samozrejme, vychádzame z prípadov, ktoré postupne poodhalili vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dozvedáme sa postupne nielen o vyhrážkach, ale aj o systematickom sledovaní novinárov. A to je niečo, na čo musíme okamžite reagovať.
Tieto návrhy považujeme určite za prvý krok v rámci celej koncepcie kultúry a mediálnych opatrení, na ktorých sme už pracovali v rámci pracovnej programovej skupiny strany SPOLU - občianska demokracia v oblasti kultúry aj v oblasti médií. Otvárame v tejto súvislosti aj diskusiu s kolegami z Progresívneho Slovenska, aby sme ďalej koordinovali naše navrhované opatrenia, ak sa nám tieto návrhy nepodarí presadiť už teraz, aby sme po prípadnej šanci presadzovať naše návrh v budúcej vláde boli pripravení okamžitými krokmi pozitívne podporiť mediálne prostredie na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Viera Dubačová a Miroslav Beblavý.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý z balíkov opatrení, ktorý má tri základné ciele: ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky. Investigatívna žurnalistika nemá na Slovensku výslovného nepriateľa, na druhej strane predkladatelia vnímajú realitu. Za posledné roky je investigatívna žurnalistika na ústupe ako z elektronických médií, tak aj z printových médií. Je potrebné sa zamerať na príčiny tohto stavu. Predkladatelia ich vyhodnotili tak, že príčiny existujú aj v oblasti súdnych žalôb.
Cieľom predloženého zákona je tak znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma pôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu zákona už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďakujem veľmi pekne aj za odpoveď, lebo vy ste mi vlastne potvrdili to, prečo v podstate to ministerstvo školstva neakceptovalo tie pripomienky Vysokej školy múzických umení. Lenže to je zase diskriminácia Vysokej školy múzických umení, že akceptujú len pripomienky konzervatórií. Pretože študent, ktorý končí a sa rozhodne sám, že teraz ukončím skúšku maturitou a chcem ísť na vysokú školu, je diskriminovaný, a pritom je to jeho slobodné rozhodnutie.
A ja by som chcela povedať napríklad za odbor dramatickej, dramatického vzdelávania, že, viete, herečky nútime, že už aj tá vysoká škola je pre ne dosť veľa a vy ich ešte chcete prinútiť, aby ešte dva roky na to v podstate sa vzdelávali. Ono nie je to fér a myslím si, že by to bolo dobré, možno si potom aj odkomunikovať aj s pánom kolegom Jarjabkom, ktorý teda práve o Akadémii umenia v Banskej Bystrici tvrdí, že oni majú tento záujem a že tí študenti práve v tomto, že sú pedagógovia na tých svojich, v tých svojich regiónoch, v tých, Veľkom Krtíši, v Pliešovciach, že môžu, môžu učiť na základných, na základných umeleckých školách, tak toto práve absolútne vyvraciate.
Čiže ja by som len chcela povedať, pán kolega Petrák, že naozaj ste mi potvrdili, že, že akonáhle my chceme byť spravodliví, tak musíme komunikovať aj s tou Vysokou školou múzických umení, musíme tie pripomienky zahrnúť, musíme riešiť ten stav a nie na základe jedných diskriminovať druhých. Pretože v tom prípade v podstate my diskriminujeme aj tých študentov, ktorí sa rozhodli ísť po strednej škole si doplniť, ísť na vysokoškolské vzdelanie. To je taký trest za to, že išli na vysokú školu, ako to je trošičku, trošičku absurdné. No, ale, bohužiaľ, zrejme to na ministerstve školstva takto postačuje. A vravím, je to naozaj, naozaj veľmi jednostranný pohľad.