Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem aj ja našich milých seniorov, nestihla som zatlieskať, lebo som už bola na ceste. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k navrhovanej novele zákona o Audiovizuálnom fonde.
Tento návrh predstavuje zásadné zmeny v súčasnom systéme, ktoré zo základného úradníckeho pohľadu môžu prinášať aj rozumné mechanizmy, no vcelku a vo výsledku...
Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem aj ja našich milých seniorov, nestihla som zatlieskať, lebo som už bola na ceste. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k navrhovanej novele zákona o Audiovizuálnom fonde.
Tento návrh predstavuje zásadné zmeny v súčasnom systéme, ktoré zo základného úradníckeho pohľadu môžu prinášať aj rozumné mechanizmy, no vcelku a vo výsledku prinášajú a vytvárajú viac prekážok. Neodrážajú totiž prax filmovej tvorby. Niektoré zmeny, ako komerčná návratnosť investície, sú už aj na istých úrovniach realizované, treba len komunikovať so samotnými producentami a tvorcami.
S niektorými úpravami sa dá súhlasiť, ako napríklad s tými, že povinné prílohy, žiadosti o podporu; že z povinných príloh sa vypúšťajú doklady, ktoré nie sú nevyhnutné pre posúdenie žiadosti, a ich predloženie sa bude požadovať až v prípade schválenia a podpory projektu, čím sa dá znížiť administratívna záťaž pre žiadateľov i fond ešte v etape podávania žiadosti.
Dobrý deň, pán kolega.
Isté časti návrhu, však... (Reakcia z pléna, vstup predsedajúceho.)
Glváč Martin, podpredseda NR SR
Poslanec Budaj, poprosím kľud.
Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Isté časti návrhu však vyvolali nevôľu v kultúrnej obci a najviac medzi samotnými filmármi. Napríklad zmena ods. 4 v § 22, zavedenie do praxe to, že rozpočet projektu, ktorý schválila komisia, bude záväzný. Film je však výsledkom tvorivého procesu. Na začiatku vy neviete predpokladať, ako sa jeho vznik bude presne vyvíjať, či v priebehu natáčania nebudete musieť zmeniť personál – od dodávateľov, hercov až po režiséra. Budete potrebovať modernejšiu techniku alebo zmenu lokácie. Je až nemožné vytvoriť projekt, ktorý by mal presne určené všetky výdavky, pretože množstvo z nich sa nedá na 100 % predpokladať zo začiatku.
Ja teraz prečítam, dnes je, alebo teda včera, článok, režisér Peter Bebjak momentálne spracováva na podklade Wetzlerovej knihy film o úteku Wetzler, Vrba z Osvienčimu. Príprava takéhoto projektu, teraz citujem: Najmä zozbierať všetky materiály trvá veľmi dlho. Vychádza z Wetzlerovej knihy, dôležité sú podklady, to, čo je napísané na papieri, potrebujete pretaviť do filmu. Musíte si to naštudovať, zistiť veci. Chodievali sme do Osvienčimu, stretávali sme sa s historikmi, s ľuďmi, robili sme výskum, aby bol film čo najvieryhodnejší. A čo je najdôležitejšie, bolo treba zohnať peniaze a je to historický film, kde dve tretiny sa odohrávajú v Osvienčime. Toto všetko, celý tento proces, samozrejme, trvá dva-tri roky. Medzitým, budem pokračovať, nadviažem, je to úsilie dvoch-troch rokov, ktorému sa venujete. Obiehali sme všetky fondy, naše, český, poľský, luxemburský, teraz riešime nemecký. Chceli by sme, aby všetky postavy vo filme rozprávali jazykom, ktorým reálne hovorili. Nemecké postavy nemecký jazyk, poľské postavy poľským jazykom, aby to boli herci, ktorí sú z toho prostredia. Toto je vznik filmu.
Ja doporučujem všetkým ľuďom do budúcnosti, mne to osobne veľmi pomohlo, sama som divadelná režisérka, viem, čo je tvorba, ale doporučujem knihu Miloša Formana Co já vím. Keď som si tú knihu prečítala, bolo to po revolúcii, a v podstate Miloš Forman tam veľmi podrobne opisuje, ako naozaj vzniká film, ako trebárs natáčali scénu vo filme Vlasy, ktorú natáčali v Central parku a zrazu prišla zima a mali tam tí tanečníci byť ako v letnom oblečení a z úst im išla para, pretože bola zima. Naraz bolo treba tento problém riešiť, takže museli všetkým tým stovkám komparzistom, vymýšľal v tú chvíľu niekto, že dajú si do úst, neviem, kocku ľadu alebo niečoho, už si nepamätám presne, čo to bolo, aby im v čase spevov a rozprávania nevychádzal, nevychádzala z úst para.
Ja chcem povedať, že na toto, toto sú náklady, ktoré naraz naskakujú, nabiehajú. Do toho išli ďalšie veci. Ale to len na takýchto detailoch vidíte, že ten film je skutočne, skutočne živý mechanizmus a v období, keď vy podávate žiadosť na fond, vy máte túto predstavu, o ktorej tu aj pán režisér Bebjak hovorí, ale už len napríklad v tomto konkrétnom filme museli postaviť celý Osvienčim. Postavili ho kdesi tu pri dedinke Láb, aby mohli, aby vytvorili ako keby autentické prostredie toho koncentračného tábora, čo boli zase ďalšie nemalé náklady. A vy ešte v procese toho filmu hľadáte možno aj priestory priamo v nejakom koncentračnom tábore, jednáte s tými ľuďmi, či vás tam pustia, či tam môžete natáčať, potom vlastne v procese musíte zistiť, že si musíte tú dedinu postaviť, ten koncentračný tábor teda celý a zrazu sa vám zvýšia náklady alebo zmenia náklady. Do toho sa stane, že vám herec ochorie, nejaké úmrtie, alebo si vymyslí, že táto postava je vlastne Nemec a mal by ju hrať nemecký herec, ale on má doňho obsadeného slovenského herca. Čiže opäť prichádza k istej zmene, čo súvisí aj so zmenou honoráru, pretože ten herec má iné náklady, pretože cestuje z Nemecka a podobne ako. Toto je film.
Ja ešte v takej krátkosti len chcem povedať, že ja rozumiem vám ako z ekonomického hľadiska. Ako chápem, že rozumiete tomu aj výrobe topánky. Topánka sa vyrába, materiál je nejaká podrážka, na tridsaťsedmičku nohu dáme za 50 centov podrážku, vyrežem ju, potom niečo tam našijem, dám tam kožu, vyrobím topánku, stálo ma to 20 euro, ja ju predám za 30 euro, čistý zisk 10 euro, výborne.
Keď som zakladala Divadlo z pasáže a robila som inscenáciu, ja viem, že po šiestich rokoch robenia umeleckej divadelnej inscenácie sa ma pýtali: "A čo produkujete?" Ja vravím: "Divadelnú inscenáciu s postihnutými hercami." A vtedy prišiel za mnou zhodou okolností pán ekonóm a on mi povedal: "Veď vy prežijete, vyrábajte papuče." A naozaj, ja som tak premýšľala, ja som bola z toho dosť zarazená, som si vravela, to Slovensko je tak nekultúrna krajina, rozumiete, že ten produkt je predsa divadelná inscenácia, ktorá má krajinu meniť, poľudšťovať, ktorá má s tými postihnutými oslovovať to Slovensko: Buďme ľudia, buďme lepší, toto sú naše životy, takto žijeme, uzatvorení v ústavoch. Na vtedy ešte ministerstve kultúry si mysleli, že keď sú to postihnutí herci, tak ich kostýmy, normálnej herečke stojí tisíc korún, tak pre postihnutých to bude 200 korún, však sú to postihnutí. A proste tento pohľad na kultúru a na tvorbu u nás stále zostal.
No a ešte sa vrátim k tomu, keď mi radili, aby sme vyrábali papuče, tak naozaj naša, chúďatko, naša pani v dielňach, vedúca dielne aj teda skutočne urobila ekonomicky presne, ako sa tá papuča vyrába, aj koľko nás to vyjde. Čiže áno, áno, papuču sme vedeli presne zhodnotiť, aj by sme vedeli, za koľko ju predáme. Divadelnú inscenáciu nie. Divadelná inscenácia s postihnutými nás stála istý, istý badžet peňazí, ale ten sme nevedeli napríklad aj, či bude návratný, či na to ľudia budú chodiť, či táto spoločnosť dozrela.
A to isté vy aj v tom filme, aj keď dnes už naozaj musíme povedať, že vo fonde je, že každý grant nad 30-tisíc je už zaradený do vratkového systému, čo je veľmi dôležité.
A ďalšia vec je, že teda tá produkcia naozaj stojí na zostavenie, nakrúcací plán. A toto všetko zladenie hercov, o ktorom som vravela, zazmluvnenie, zazmluvnenie techniky – zvukovej, kamerovej, špeciálnej, osvetľovacej, rokovania s potenciálnymi koproducentmi, s televíznymi vysielateľmi, zahraničnými koproducentami, prípravy žiadostí na dotácie v zahraničí, príprava žiadostí aj z Eurimages, kde vy vlastne už by ste mali mať partnerov Slovenskú televíziu, mali by ste mať; mali by ste mať podporu zo slovenského fondu, pretože v tom zahraničí je to tak a je to veľmi dôležité. A tých nakrúcacích dní je naozaj podľa závažnosti, je to alebo 24, 25, 45 dní. Naozaj, tento potrebujete čas, potrebujete občas leto, jeseň, zimu, ako som už spomínala režiséra Formana a jeho knihu Co já vím, keď naozaj im vyšiel ten priestor v tých Vlasoch, že mali natáčať letnú scénu a bola zima a zrazu sa im úplne inak menili náklady. No našťastie to Miloš Forman nenatáčal na Slovensku, by to asi nedotočil alebo teda dneska by bol veľmi, veľmi za toto všetko postihovaný.
Chcem ďalej povedať, že, a do toho sa teda rátajú aj tie cestovné, ubytovanie, catering, zálohovania a zostrihy. A potom nastupuje postprodukcia filmu, lebo vy ten film takto pracne natočíte, nakoniec naozaj vám neochorie, nezomrie, vy ten proces tvorby, ja neustále aj v tomto parlamente opakujem, že ak my nebudeme rozumieť proces tvorby, a to či sa týka ekonomiky, či sa to týka školstva, či sa to týka oblasti akéhokoľvek, akéhokoľvek rezortu. Ak nebudeme tvoriví, tak sme v škatuľkách a v chlievikoch, ktoré nás neposúvajú dopredu. A budú nás stále tie naše, naše chlieviky takto búchať po hlave a my sa z toho nedostaneme nikam. A teraz momentálne sme v oddelení kultúry, kde tá tvorba je základom. Tvorba je dar ducha a s tvorbou treba pracovať. A s tým vlastne potom aj naozaj súvisí to, teda ešte sa vrátim, potom po tej tvorbe, keď toto všetko dokážete, ako ten filmový režisér a nezbláznite sa, a ten producent naozaj, ako Peter Bebjak tu teda spomína, že ten film vyjde dva-tri milióny a on musí tie milióny zohnať, aby o tom Wetzlerovi, aby tú knihu dokázal pretaviť do tej filmovej podoby v tejto dobe, ktorá je dnes tak poznačená extrémistami, fašistami, kde túto, tento film potrebujeme, rovnako ako všetky ostatné. My ich potrebujeme, aby tento parlament bol slobodný, aby my sme dokázali oddeľovať pravdu od lží, aby sme dokázali oddeľovať, kto je naším priateľom a kto je nepriateľom, aby sme nevytvárali falošné zväzky s nepriateľmi, s útočníkmi.
Tu si dovolím vlastne aj poďakovať za dnešné prvé odvolanie vlastne ruského diplomata, za čo som veľmi vďačná naozaj, a teda spomínam to aj pri tejto príležitosti, pretože aj o tom je umenie. Ľudia sú zavádzaní a klamaní falošnými médiami, informáciami, hoaxami, o tom je umenie. Preto umenie musíme podporovať a rozumieť mu a rozprávať sa s tvorcami, pretože toto je aj istým spôsobom pre nás veľmi dôležité a kľúčové.
Takže ďalšia, nastupuje postprodukcia a tam nastupujú všetky tie korekcie a obrazové postprodukcie, hudba, zvuk, upútavky. Čiže toto je naozaj veľmi dôležité a tým prvým zdrojom pre tých filmových tvorcov je Audiovizuálny fond a potom ten producent oslovuje domáceho televízneho vysielateľa, zahraničných koproducentov, zahraničné fondy, zahraničné televízie, alebo už teda spomínaný Eurimages a ďalších. A toto potom nasleduje celý ten objem, ktorý sa volá marketing a príprava propagačných materiálov, marketingov filmu, náklady na distribúciu, filmová premiéra, náklady na PR, festivalová premiéra, náklady a materiály k zahraničnej distribúcii filmu. To všetko sú veľmi, veľmi dôležité veci, o ktorých treba hovoriť, a preto ak dávame takúto novelu, tak my musíme rozprávať s tvorcami, so živými tvorcami.
A ešte vám tak na margo spomeniem, že film Jánošík ešte nebol financovaný z Audiovizuálneho fondu, ale to neviem, či si to; hej, si to vravela, to mi asi uniklo.
Takže toto je veľmi dôležité. No a potom; potom ďalší problém je aj vlastne tá komisia, pretože keď si zoberieme, že ten fond audiovizuálny dnes je skutočne živý mechanizmus, ktorý po kritike, presne ako spomínala pani kolegyňa, tých producentov naozaj, on, on sa mení, on sa dotvára. Čiže je to skutočne živý mechanizmus a kompetencia rady Audiovizuálneho fondu, to je veľmi dôležitá kompetencia, ktorá menuje a odvoláva riaditeľa fondu, volí a odvoláva členov dozornej rady, volí a odvoláva členov odborných komisií, schvaľuje koncepcie, zloženie programov, priority, limity pre podporu, výšku povinného spolufinancovania a výzvy. A v súčasnosti je treba povedať, že fond neriadia umelci, ale zástupcovia tých, ktorí sa na financovaní fondu podieľajú. A je tam zástupca ministerstva kultúry, zástupca RTVS, súkromných televízií, kinári a distribútori, prevádzkovatelia retransmisie, producenti sú dvaja a tvorcovia sú dvaja. Takže ono tam v tomto vidíme naozaj aj priestor.
A na ďalšej strane, ja nespochybňujem a naozaj pokladám za veľmi dôležité, aby, a užitočné, že prebehlo niečo ako poslanecký prieskum, pretože aj nám to otvára oči a ja teda vidím tú prácu v tom fonde práve prostredníctvom rady, a to zlepšovanie s nimi, pracovať na tejto koncepcii, ktorá bola postavená a na ktorej môžu spolupracovať tí filmári, a to ostatné je už naozaj ako keby taký morálny princíp toho, aby sa to očisťovalo a naozaj aby sa nestali, ak pani poslankyňa pravdepodobne tu otvárala, teda otvárala aj témy filmu spomínaného o Štefánikovi, čiže tam ak prichádza k pochybeniam, tak naozaj tie kontrolné mechanizmy sú na to, aby na to poukázali. A potom sa musí aj priamo vo fonde vyvodiť z toho nejaký dôsledok a skutočne urobiť náprava, aby sa to zmenilo, aby sa v budúcnosti takéto veci neopakovali, s čím teda naozaj a hlboko súhlasím.
A sama teraz si pozerám všetky tie materiály, ktoré prišli, a tie pochybenia z toho, z toho filmu a z toho projektu. Čo ale teda naozaj neznižuje, neznižuje to, že ten samotný film ako taký a tú jeho tvorbu budú posudzovať, musia posudzovať teda odborníci aj ľudia, aj trebárs z tej ekonomickej otáz; pohľadu, ktorí rozumejú, čo to ten film je. Rovnako ako som teda spomínala, že ten odborník z ministerstva práce, keď sme robili tú divadelnú inscenáciu, nám doporučil, aby sme vyrábali papuče. A ja verím teda, že sme sa niekam posunuli trošičku ďalej od tej doby a že my už naozaj dnes chápeme aj ten význam toho, prečo je to dôležité a prečo treba tú filmovú tvorbu podporovať a možno pracovať práve s Audiovizuálnym fondom a s umelcami, aby sa dolaďovali veci priamo v tom fonde a aj tie nastavenia.
Čiže my tu dnes môžeme len povedať, že by sa mi teda žiadala skôr väčšia diskusia a počúvanie tých filmových tvorcov a producentov. Ja určite sa veľmi teším na stretnutie aj s producentmi po tomto filme, ktorý, vlastne po tej Wetzlerovej knihe, pretože ma to veľmi zaujíma, akým spôsobom a kde zohnali ostatné peniaze. Ako teraz som riešila problém a financie aj s pani producentkou filmu Pivnica, ktorá je zadlžená, ktorá vlastne akýmsi spôsobom ma tiež uviedla do tejto problematiky, a ja toto vidím ako zásadný problém, že my musíme viac komunikovať práve s tými tvorcami. Pretože na tej jednej strane je aj to, čo povedala pani Kaščáková, ako kontrolovať a tie verejné zdroje, ale na druhej strane ako my naozaj musíme aj vytvárať priestor, pretože ten film alebo to umenie vytvára hodnoty, ktoré sú nevyčísliteľné a posúvajú Slovensko a posúvajú nás všetkých, lebo všetko toto, čo tu vidíme, je vytvorené a akousi je to hodnotou, ktorá proste pretrváva. Takže to je veľmi dôležité.
Ja som teda naozaj stála aj za rôznymi produkciami filmovými, skôr len také dokumentárne alebo divadelné, a teda naozaj mám úprimný záujem práve pomôcť tejto veci, aby sa dostávali do kín, do kinematografie proste kvalitné veci. A myslím si, že Slovensko má veľmi kvalitných tvorcov a režisérov oceňovaných na zahraničných a medzinárodných festivaloch a stále im ešte nedokážeme vytvoriť adekvátne podmienky, aké by teda naozaj títo tvorcovia mali mať. A ja teda verím, že sa nám spoločne, ale nielen tu v parlamente, ale spoločne práve s tými tvorcami a umelcami podarí systém zlepšiť a vytvoriť také podmienky, aby slovenský film žil a aby reprezentoval Slovensko a pomáhal Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
