Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení, kolegyne, kolegovia, ja by som sa len veľmi krátko chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Chcem sa za ne poďakovať, nakoľko patrím k jedným zo zakladajúcich členov neziskových a občianskych združení na Slovensku. Budovali sme tu občiansku spoločnosť už niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov a ja som naozaj úprimne rada, že sa tieto veci, čo sa týka vzťahu, aj legislatívne posúvajú. Stretla som sa teraz, posledné moje cesty, s veľa občianskymi združeniami, hlavne mladí ľudia, ktorí vlastne vznikajú práve preto, aby skrášľovali prostredie, pomáhali slabším, a musím povedať, že stretla som sa aj s takým problémom, že je pre nich ten poplatok 16,50 eura veľký. Aj keď sa to nezdá v tomto pléne, naozaj žijú na Slovensku ľudia, ktorí chcú pomáhať úprimne a majú s tým problém.
Tak ja si dovolím teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k vládnemu návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií, o zmene a doplnení niektorých faktorov.
Najskôr teda prečítam odôvodnenie. Podľa predloženého návrhu sa stanovuje správny poplatok za oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií vo výške 16,50 eur. Nakoľko mnohé malé občianske združenia fungujú len na báze daňovej asignácie, respektíve drobných darov, uvedený správny poplatok môže pre nich predstavovať nie zanedbateľnú záťaž. Napríklad pri občianskom združení s ročným rozpočtom okolo 300 euro je to viac než 5 % z takéhoto ročného rozpočtu. Vieme, že v záujme štátu teda by malo byť vytváranie priateľského prostredia smerom k malým občianskym združeniam predstavujúcim bunky zdravej občianskej spoločnosti. Navrhujeme predmetný správny poplatok znížiť na 5 eur.
Prečítam pozmeňujúci návrh k čl. IV bod 1.
V čl. IV bod 1 v sadzobníku správnych poplatkov v časti II vnútorná správa v položke 34 písmeno j) znie:
"j) Oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií 5 euro."
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja interpelácia sa týka ministerstva zahraničných vecí, interpelujem teda pána ministra zahraničných vecí ohľadne ochrany slovenských občanov v zahraničí.
Nakoľko som aj sama mala pred viac ako 10 rokmi veľmi negatívnu skúsenosť s ambasádou v Spojených štátoch amerických, keď som bola s mojimi ťažko postihnutými hercami reprezentovať Slovenskú republiku, leteli sme do Spojených štátov amerických, cítila som povinnosť, že zavolám na ambasádu a spýtam sa, predsa len ste tam, reprezentujete Slovensko a či v prípade akýchkoľvek problémov sa na nich môžem kontaktovať a tak. Dostala som pomerne negatívne odpovede, takže nakoniec som zabudla na to, spoliehala som sa na vyššiu moc a na to, že táto reprezentácia, naše trojtýždňové turné naozaj s unikátnym divadlom a projektom dopadne veľmi dobre. Nikdy som na to nezabudla. Samozrejme, sme potom vystupovali v New Yorku. Médiá nás dosť propagovali, takže sa mi ohlásila ambasáda na posledný deň po medializácii, že takéto unikátne divadlo zo Slovenskej republiky reprezentuje a prichádza hrať v New Yorku, a vtedy sa mi ambasáda ohlásila, že či by pán veľvyslanec mohol prísť na predstavenie. Tak som odkázala, že môže ako súkromná osoba, nech sa neprizná, že je veľvyslanec Slovenskej republiky. Pretože ja sa nebudem k nemu priznávať tiež, tak ako sa on nepriznal ku nám. Dobre.
Ďakujem veľmi pekne, teraz si dovolím prečítať moju interpeláciu.
V súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci fungovania zastupiteľských úradov v prípade pomoci Slovákom v zahraničí pri krízových udalostiach.
Obrátili sa na mňa s podnetom občania, ktorí sa v úvode augusta tohto roka nachádzali na indonézskom ostrove Lombok v čase ničivých a tragických zemetrasení. Pri ich slovách, ale aj skúsenostiach iných turistov či ľudí pracujúcich za hranicami, ktoré som si vypočula v minulosti, sa, žiaľ, priam sama vyslovuje otázka, či sa vieme postarať o našich občanov v krízových situáciách.
Dva páry mladých Slovákov, ktorí sa v lete vybrali do Indonézie, v čase zemetrasení 5. a 6. augusta sa ocitli na ostrove Lombok... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem. ... sa ocitli na ostrove Lombok, na prvý pohľad splnili, čo mali. Minimálne dvaja z nich boli vopred nahlásení v systéme ministerstva zahraničných vecí, že sa v danom čase budú v oblasti nachádzať. Napriek tomu ich zastupiteľský úrad v Jakarte či iný orgán ministerstva zahraničných vecí v čase krízovej situácie sám nekontaktoval. V čase zemetrasení tak urobili títo samotní občania, ktorí na ochromenom ostrove získavali len obmedzené informácie. Po kontaktovaní zastupiteľského úradu sa, žiaľ, dozvedeli len toľko, že situáciu veľvyslanectvo zaznamenalo, zisťovali potenciálnu hrozbu vÍn cunami a následne sa už len dotknutých občanov pýtali na ich pocity z udalosti, pričom z takejto komunikácie občania nenadobudli práve pocit profesionálneho prístupu. V poriadku, títo občania mali na ďalší deň zabezpečený let z ostrova a nepožadovali žiadnu mimoriadnu pomoc. Samotný zastupiteľský úrad ich však napriek ďalším zemetraseniam ešte počas nasledujúcej noci samostatne už vôbec nekontaktoval.
V kontraste s týmto prístupom je ale potom najmä fungovanie služieb zastupiteľských úradov iných krajín. Konkrétne sa s týmito našimi občanmi na mieste nachádzali aj občania Rakúska, ktorí boli priamo kontaktovaní od svojich zastupiteľských úradov či informovaní aktuálnymi SMS správami každých tridsať minút o vývoji situácie.
Práve určitá proaktivita zastupiteľského úradu je v takejto chvíli očakávaným príspevkom k pocitu istoty nášho občana a je často mimoriadne dôležitá práve pre usmernenie ľudí v týchto stresových situáciách. A tento prípad nie je v tomto ponímaní ojedinelým. Rešpektujem, že práca zastupiteľských úradov má určité limity, avšak očakávaný je práve proaktívny ľudský prístup v ponúkaní možných riešení krízových situácií, poskytovaní aktuálnych informácií a zaujímaní sa o ďalší vývoj situácie občanov. V tejto súvislosti ma zaujíma niekoľko faktov k práci našich zastupiteľských úradov v jednotlivých krajinách:
Po prvé, bol v spomínanom prípade postup veľvyslanectva Slovenskej republiky v Jakarte správny?
Prečo sa zastupiteľský úrad ďalej o slovenských občanov v krízovej oblasti nezaujímal?
Aké kvalifikačné predpoklady musia spĺňať pracovníci zastupiteľských úradov, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách?
Prechádzajú pracovníci, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách, psychologickými testami?
Kto a akou formou zabezpečuje informovanie slovenských občanov nahlásených v systéme ministerstva zahraničných vecí v krízových situáciách?
Považujete fungovanie týchto služieb za dostatočné?
Majú podľa ministerstva zahraničných vecí zastupiteľské úrady a menovite práve konzulárne služby a krízové situácie dostatočné personálne kapacity v jednotlivých štátoch?
Vopred ďakujem a interpeláciu som podala písomne. Ďakujem.

56.
Ďakujem veľmi pekne, ja ďakujem kolegovi za to, že upozornil na tento fakt. Chcem iba upozorniť na to, že aj čo sa týka Európskej únie, táto záloha 50 % je u nás najmenšia a dáva teda, vytvára obrovský priestor na to, že radšej toto budú ľudia využívať a budú sa množiť potom, budú sa množiť trestné oznámenia, lebo sa im to oplatí za tých 50 %. Treba si preštudovať aj tie ďalšie zálohy, v ostatných krajinách ako postupujú, ale myslím, že od tých 70-80 % by to bolo už zaujímavé a možno by to predišlo rôznym sporom súdnym.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďakujem aj pánovi poslancovi Maďaričovi. Ja som sa tiež chcela obrátiť na ten rozdiel medzi voľbou riaditeľa SND a voľbou riaditeľa verejnoprávnej televízie. A ešte raz oceňujem aj to, že sa tu rozprúdila takáto diskusia. Pre mňa je veľmi dôležité naozaj to odpolitizovanie a na to, si myslím, že naozaj v demokracii má verejnosť právo. Čo je veľmi dôležité, aby tu zaznelo, si myslím, že práve ten zbor veliteľov je, voliteľov (povedané s úsmevom) je definovaný: "ako člen zboru voliteľov nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí. Nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo s politickým hnutím, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech." A ja si myslím, a tu naozaj oceňujem aj tú filozofickú rovinu, aj to, že sa rozprúdila táto diskusia, pretože naozaj to bolo vlastne vystúpenie všetkých pánov poslancov a tu aj veľmi jasne vidíme, že kto vystupuje z akého spektra, pretože ešte raz opakujem, tu ide o verejnoprávne médium, ktoré, o ktorom máme rozprávať, čo to vlastne je. A naozaj tá diskusia je veľmi dôležitá aj v tej filozofickej rovine a aj v osvete, čo sa týka vo vzťahu k verejnosti. Nemá byť v rukách politickej moci. Nech je momentálne vo vláde ktokoľvek, v žiadnej politickej moci. Má to byť verejnoprávne médium. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som si z vystúpenia pána poslanca zapamätala také dve zásadné veci, a to je mechanizmus politickej kontroly a verejná diskusia. A osobne si myslím, že tu naozaj chýba odborná diskusia, čo to vlastne tá verejnoprávna televízia je. Je to verejnoprávne dobro a naozaj treba otvoriť aj odbornú diskusiu. Ja oceňujem snahu a oceňujem aj to, že pán poslanec Maďarič a pán poslanec Poliačik s týmto návrhom prišli, pretože mám za to, že mechanizmus politickej kontroly, prepáčte, voľba generálneho riaditeľa Slovenskej televízie prebieha na pôde parlamentu, a teda logicky kopíruje rozloženie politické, politických síl. Čiže jednoznačne je volená väčšinou politickou, takže je to politická záležitosť. Generálny riaditeľ je v rukách týchto politikov a je to zatiaľ tak, kým tu neprebehne odborná diskusia, skutočne čo to je verejnoprávne médium, je to médium, ktoré je slobodné a má slúžiť celej verejnosti. Preto je veľmi dôležité hovoriť aj o tom, aj o tom, čo navrhuje tento zákon, vytvoriť teda orgán zvaný zbor voliteľov, a to je veľmi dôležité.
Skutočne tu pani ministerka prišla s programovým vyhlásením vlády, ktoré nám tu predstavila a ja mám za to, že v tom bolo obsiahnuté a pani ministerka musela byť informovaná aj o tomto návrhu zákona. Ak to tak nie je, tak sa pýtam, prečo ste pani ministerku neinformovali, aké názory má toto vaše momentálne politické rozloženie? Alebo nebola pripravená, bola neinformovaná, alebo sa deje niečo, o čom by sme mali teda všetci vedieť, pretože ona tu naozaj prišla a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mojím hlavným zámerom je odstrániť legislatívne a praktické chyby súčasného znenia zákona a posilniť do určitej miery kompetencie zakladateľov neziskových organizácií aj počas obdobia ich fungovania. Podľa môjho názoru by mal zákon jednoznačnejšie určovať kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, čo v súčasnej právnej úprave chýbalo.
V prvom rade navrhujem, aby kompetencia menovať prvého riaditeľa a prvých členov dozornej rady patrila výlučne zakladateľovi neziskovej organizácie, keďže v súčasnej právnej úprave táto kompetencia patrí správnej rade, ktorá v tom čase de facto ešte iba vzniká. Zakladateľ, ktorý venuje svoj čas a úsilie na založenie neziskovej organizácie, by určite mal mať kompetenciu menovať prvých členov jej orgánov.
Ďalej návrh zákona dopĺňa ďalšiu kompetenciu zakladateľa a to, aby mohol správnej rade podať návrh na odvolanie riaditeľa. Týmto krokom sa má predovšetkým zaviesť zodpovednosť riaditeľa neziskovej organizácie voči jej zakladateľovi, ktorá tu doteraz chýbala, a zakladateľ nemal účinnejšie páky na riaditeľa.
Súčasťou môjho návrhu je aj odstránenie praktického nedostatku tohto zákona, keďže nepredpokladá ukončenie funkcie riaditeľa neziskovej organizácie v prípade jeho straty spôsobilosti na právne úkony, čo by v istých prípadoch mohlo spôsobiť veľké problémy. Tento bod takisto rieši aj prípad, kedy by riaditeľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Sú to úpravy, ktoré považujem za veľmi dôležité, nakoľko dnes neziskové organizácie spĺňajú v našej spoločnosti veľmi dôležité miesto a tieto práve veci v legislatíve častokrát bránia, aby mohla nezisková organizácia plnohodnotne fungovať. Preto si dovolím požiadať vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona odstraňuje legislatívne a praktické nedostatky zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby týkajúce sa orgánov neziskových organizácií a ich právomocí. Cieľom návrhu novely zákona je jednoznačnejšie určiť kompetencie zakladateľa pri jeho menovacích právomociach vo vzťahu k prvým členom orgánov neziskovej organizácie, rozšíriť zodpovednosť riaditeľa aj vo vzťahu k zakladateľovi. Doterajšia prax ukázala súčasnú legislatívnu úpravu ako nepostačujúcu.
Návrh novely zákona taktiež rieši aj situáciu, keď riaditeľ stratí svoju spôsobilosť na právne úkony, no v súčasnom znení zákona absentuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Pán podpredseda, ja by som chcela veľmi pekne poprosiť, nakoľko máme dneska dvanásť tridsať poslanecký prieskum v Audiovizuálnom fonde a pravdepodobne pôjde môj, môj návrh zákona (tlač 1027), či by bolo možné, aby sa tento presunul dnes po hlasovaní.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela poďakovať naozaj obidvom poslankyniam aj za to, že toto dnes v parlamente zaznieva. Dnes nám v parlamente sedia fašisti. My vieme, čo je to násilie, čo je to násilie páchané na ľuďoch. Na ľuďoch bez rozdielov, na deťoch bez rozdielov. Vieme z histórie, aké katastrofy za sebou niesli fašistické, komunistické režimy. Dnes ak chceme vyjadriť svoju solidaritu, tak tieto slová musia zaznievať v parlamente. Dennodenne tu počúvame prejavy nenávisti, pretože sú legitimizované. Áno, to je demokracia, musíme sa s tým všetci spoločne vysporiadať. Musíme brániť človeka vo svojej podstate. Každého človeka bez rozdielov.
Musíme stáť pri sebe a musíme si uvedomiť aj to, prečo dnes sedia fašisti v parlamente. Prečo a kto im to umožnil, aké kroky k tomu viedli? A viedli k tomu naozaj veľké aj sociálne rozdiely. Násilie na Slovensku bolo, násilie páchané na ženách, na deťoch, násilie z rasovej nenávisti. A posledné roky sme svedkami práve toho, že táto rasová nenávisť bola z rôznych strán podporovaná. Spomeňme si, že to nie je len fašistická strana, ktorá tu dnes sedí, ale boli to aj vládni poslanci za SMER – sociálna demokracia. Je to veľmi nebezpečné a ja verím, kolegovia oproti, že si dnes uvedomíte a budete zodpovední za akékoľvek výroky, aj predvolebné. Možno vám nanesú desať-, dvadsaťtisíc hlasov, ale uvedomte si, že toto sú následky ktoré nesie celá táto spoločnosť. A naša spoločnosť verí v dobro a slušnosť a za to ďakujem obidvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, médiá bez demokracie existujú, demokracia bez médií nie. Médiá sú inštitucionalizovanou formou slobody prejavu. Právo na informovanie, slobodný prístup k informáciám je verejné dobro. Jedným z najdôležitejších poslaní verejnoprávnych médií je plnenie tohto práva. Ja osobne preferujem spojenie médiá verejnej služby alebo služby verejnosti ako zaužívaný pojem verejnoprávne médiá. Myslím si, že viac zodpovedajú modernej dobe, v ktorej prišlo k zmene paradigmy, a keď sa zároveň stretávame a častokrát sa nám vnucuje chápanie, že informácia je tovar.
Sloboda médií je právna kategória a slobodné médiá sú spoločenskou hodnotou. Doba si vyžaduje však aj gestá a činy, ktorými vyšleme jasný signál, že nám na slobode médií úprimne záleží. V poslednej dobe sa novinárstvo aj u nás stalo životu nebezpečné povolanie. Pribúdajú útoky na novinárov, vyhrážanie, osočovanie a sú pre svoju prácu prenasledovaní. Zároveň silnie cenzúra, iné formy nátlaku a teda aj prenasledovania. V každom prípade v súčasnosti z politických, ekonomických kruhov silnie tlak na médiá. Sme svedkami nárastu cenzúry, prenasledovania, útokov. Od roku 1992 do roku, zahynulo vo svete množstvo, stovky novinárov. Obávam sa, že tento trend bude narastať a prišiel aj do Európy.
Mali by sme iniciovať možno v budúcnosti aj prijatie slovenského kódexu, v ktorom jasne povieme, že pre žurnalistov má zodpovednosť pred verejnosťou väčší význam ako zodpovednosť pred zamestnávateľom alebo majiteľom médií. Rovnako tak treba povedať, ako uvádza napríklad dánsky kódex, že novinárov nikto nemôže nútiť plniť úlohy, ktoré sú v rozpore s jeho svedomím a presvedčením.
Bavili sme sa aj o odmietavom vzťahu časti novinárov k politikom. Ja osobne verím, že rodiskom politiky je morálka, etika, solidarita, a nie machiavelistický prístup získavania a udržiavania moci. Politika sa zrodila, keď sme si priznali, že sme pominuteľní, každý z nás zraniteľný, odkázaný na pomoc a solidaritu iných ľudí. Úlohou politiky a politikov je, aby hľadali riešenia otvorených otázok a problémov, ktoré sa dostanú do verejného priestoru. V demokratickej pluralitnej spoločnosti existuje rad rozličných názorov na tieto otázky, ale aj rozdielnych záujmov z hľadiska ich riešenia.
Viera v slobodu krajín, národov, ľudské slobody a práva je nemysliteľná bez slobodných a nezávislých médií, ktoré sú symbolom slobody, predovšetkým slobody prejavu, dôstojnosti, integrity človeka, vnášajú dynamiku do rozvoja spoločnosti a sú významným nositeľom demokratizačných procesov. Z toho ich významného spoločenského postavenia vlastne vychádzame aj my v našom balíku opatrení, ktorým chceme prispieť práve k podpore investigatívnej novinárčiny a tým aj, alebo investigatívneho novinárstva a tým aj k napomáhaniu budovania demokracií, slobody a slušného Slovenska.
Ďakujem.