Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ale veľmi správne ste povedali (povedané so smiechom), lebo neviem, pán kolega, že by som tu robila niečo neprístojné, alebo že by som reagovala nejako. Dosť sa ma to dotklo teda teraz, že akurát na moju adresu. Dobre, tak budem sa musieť naozaj nad sebou zamyslieť.
Chcela by som vlastne povedať, že naozaj som veľmi rada, keď cítime, že tá koncentrácia moci a proste tie médiá, to ovládanie médií oligarchami, veľkými skupinami, záujmovými skupinami môžu naozaj v našej spoločnosti spôsobiť koniec koncov, čo aj v iných spoločnostiach vidíme, ako naozaj veľkú šarapatu. Preto ja si myslím, že my sme otvorení. Práve tento náš zákon je aj takou, by som povedala, že otvorenou náručou, teda aby som sa rozprávala korektne a pekne, že je naozaj ponúknutou ru..., ponúknutou spoluprácou. Veľmi radi budeme spolupracovať, pretože si myslím, že ak nám pôjde všetkým o dobro veci, tak potom je naozaj všetko v poriadku. My sme tu navrhovali ako vlastne, aby vysielateľ v súčinnosti vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu v prípade potreby preukázania plnenia obmedzení pri konečnom užívateľovi, aby mal ten vysielateľ povinnosť teda tej súčinnosti voči, voči tej rade. A pri eventuálnom nesplnení si zákonných obmedzení určí rada vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu, ale ako vravím, naozaj ako si myslím, že ak je priestor, tak sme otvorení diskusii.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Áno, myslím si však , že naozaj sa treba aspoň pokúsiť rozvíriť túto zdanlivo, zdanlivo pokojnú hladinu, treba začať konať okamžite a treba začať niečo pre to robiť. A myslím, že práve ten, tento náš zákon je takým krokom, ale možno sa to rozvíri aj vo verejnej mienke, možno sa niečo stane a pokúsime sa prvým krokom.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pred 29 rokmi zavítala do našej krajiny, zavítalo slovo demokracia. Lenže demokracia, to nie je niečo, čo môžeme nechať ležať úhorom a myslieť si pritom, že všetko bude v poriadku. Nie, nebude.
Demokracia je totiž cestou, každodenným bojom a takýto zápas v súčasnosti prebieha aj v našej krajine, v našej spoločnosti. Je to boj za názorovú pluralitu v médiách a táto pluralita dostáva v posledných dňoch takpovediac po nose. Nemusíme ísť ďaleko. Stačí, keď si otvoríme Ústavu Slovenskej republiky, a zistíme, že právo na informácie je zaručené, cenzúra sa zakazuje a každý má právo informácie aj vyhľadávať. A práve tieto práva sa nám poniektorí snažia teraz a v tejto dobe vziať.
Na začiatok mi ale dovoľte takú menšiu odbočku k verejnoprávnym médiám. Vždy, keď sa chceli antidemokratické sily dostať k moci, začali ovládať médiá. Veľmi dobre si pamätáme, aké boje prebiehali napríklad v ’68. roku, boj o rozhlas, v Prahe o Československý rozhlas. Všetci veľmi dobre vieme, ako sa dnes k médiám správajú mocní v Maďarsku, v Poľsku, pomaly v Čechách. Na Slovensku si z nich očividne ideme brať príklad. Ak niekto hovorí o tom, že Slovensko je ešte ako-tak ostrovom demokracie v našom stredoeurópskom priestore, tak minimálne z pohľadu slobody médií to pomaly prestáva platiť. Nemôže sa stať, že nejakému politikovi sa znepáči relácia, napíše si status a okamžite pán riaditeľ RTVS začne konať. Rušia sa a reorganizujú relácie, prepúšťajú sa ľudia a ja začínam len čakať, kedy opäť príde niečo podobné ako Fašírka, známa to hlásna trúba mečiarizmu. Neuvedomujú si pritom, že verejnoprávne médiá sú tu pre všetkých. Pre všetkých občanov, ktorí si poctivo platia koncesionárske poplatky. A práve mocní ľudia z koalície by si radi uzurpovali tieto médiá do svojej moci a využívali ich ako nástroj propagandy.
A teraz už k nášmu návrhu zákona, ktorý predkladáme. Považujeme totiž za nutné, aby sme okrem verejnoprávnych médií poctivo kontrolovali aj vlastníctvo súkromných médií. Máme mnoho príkladov v zahraničí, kedy sa médiá koncentrovali v rukách oligarchu, prípadne skupiny a aj napriek prísahe o nezasahovaní do tvorby sa tak v mnohých prípadoch stalo a tieto médiá prestali slobodne fungovať. Nemusíme sa prioritne rozprávať len o koncentrácii médií v rukách domácich skupín, ale mementom by nám mali byť aj ďalšie príklady zo zahraničia, kedy tu bola snaha prostredníctvom médií ovplyvňovať fungovanie štátu a boli tu aj zreteľné zásahy zvonka a snahy o ovplyvňovanie volieb.
Ak nám už toto nestačí na to, aby sme sa zamysleli, kto všetko vlastní médiá na Slovensku a ako nimi chce ovplyvňovať verejnú mienku, tak potom už neviem. Je možné, že sme sa tak trochu upokojili, že tu máme internet, digitálny priestor neuveriteľnej slobody, ale zároveň aj nástrah. Viete, sama som človek, ktorý veľa cestuje po regiónoch, po krajine, na ktoré už častokrát nielenže zabudla vláda, ale aj líšky tam už zabudli dávať dobrú noc. A práve títo bežní, poctiví ľudia neprijímajú informácie z facebookov, nečítajú online médiá, ale mienkotvorné sú pre nich televízia, rádio a prípadne nejaké printové média. Práve týmto ľudom nesmieme zobrať možnosť tvoriť si vlastný názor vďaka slobodným médiám.
Môžeme polemizovať o tom, či je zákaz krížového vlastníctva médií nastavený správne, aj keď náš aktuálny návrh je len o zefektívnení dôslednosti dodržiavania už platného zákona. Nedá mi však nepovedať a možno nezareagovať aj na viacerých vydavateľov, s ktorými som komunikovala a ktorí kritizovali zákaz krížového vlastníctva. Musíme povedať, že vo voľnom trhu a pulze dnešnej doby je vytváranie mediálnych domov a prepájanie redakcií prvkov ekonomickým. Vidíme, že sa to deje v médiách veľkých i lokálnych. Má to však svoje ale. Chcem tým povedať, že zákon o zákaze krížového vlastníctva médií nie je len o tom, či finančná skupina vlastniaca denník a iné médiá môže kúpiť rádio či televíziu, sú to aj príklady miestnych občasníkov a lokálnych televízií.
My poslanci Národnej rady však máme byť v prvom rade strážcami demokracie. A pri správaní vlastníkov veľkých médií a často, žiaľ, tých mestských ešte väčšmi sa čoraz častejšie pri tomto rozblikávajú kontrolky. Priestor na uvoľnenie zákazu krížového vlastníctva tak, žiaľ, nevidím, ba práve naopak. Ak teraz počúvame, že finančná skupina vlastniaca azda najväčšie vydavateľstvo printových titulov sa s podporou financií podniku z nedemokratickej krajiny chce snažiť ovládnuť našu domácu najsledovanejšiu televíziu, výstražné svetlo sa ide zblázniť.
Demokracia musí mať svoje pravidlá, aby demokraciou zostala. A my sme, vážení kolegovia, jej strážcami.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Viera Dubačová, Simona Petrík a Miroslav Beblavý.
Cieľom nášho návrhu zákona je zabrániť možnej koncentrácii moci v médiách. Práva úprava už dnes zakazuje tzv. krížové vlastníctvo médií, príklady z aplikačnej praxe však ukazujú na jej obchádzanie. Dôvodom je predovšetkým nedostatočné znenie právnej úpravy, ktorá nepredpokladá úplné odkrytie vlastníckej štruktúry médií. Aktualizačným momentom pre podanie návrhu zákona boli zverejnené informácie o možnom vstupe finančných skupín s vlastníctvom printových médií do priestoru významných stredoeurópskych mediálnych staníc. Práve nedostatočné znenie právnej úpravy by tento vstup umožnil so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, najmä vo vzťahu k politickým právam a slobodám, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj príslušné medzinárodné zmluvy. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
A zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja iba chcem poprosiť naozaj o podporu tejto našej zmeny zákona a skutočne práve aj po tých hlasoch, ktoré tu dnes zaznievajú, apelujem na zdravý rozum, pretože skutočne tie hlasy sú trošku vytrhnuté z kontextu a ja si myslím, že naozaj je potreba udržať si zdravý rozum aj v takýchto doplneniach zákonov. Lebo ak sa pozeráme na vec absolútne komplexne, tak si myslím, že o tom nik ani nepochybuje, že možno sa stala chyba, možno to bol zámer, ale v každom prípade určite je to užitočné nielen pre nás, ale hlavne bude užitočná takáto zmena aj pre naše deti a – ešte raz opakujem – pre našu spoločnú budúcnosť v európskom spoločenstve, nezabúdajme na to.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja by som sa tiež chcela poďakovať našej novej kolegyni pani Milanovej za jej vystúpenie a myslím si, že je dôležité, že tieto slová zazneli aj z úst vyštudovanej pedagogičky, pretože naozaj je dôležité aj to, ako počujeme, ako sa budú deti vyjadrovať. Skutočne to rozvíja ich fantáziu, ich tvorivosť a myslím si, že aj do budúcnosti, do budúcnosti možno práve čo sa týka umenia alebo umeleckých, nielen počúvania v rozhlase a v televízii ako v českom jazyku, ale aj čítania, že do budúcnosti sa vlastne otvoria znovu deťom aj knižný trh, nielen ten, ktorým budú môcť sledovať rozprávky, pretože je to veľmi dôležité k tomu ďalšiemu vzdelaniu a k tomu vedeniu vedieť viac. A hlavne ako hovorí český básnik, "dovedu si představit". Čiže naozaj tá tvorčia predstavivosť bude týmto obohatená a aj na poli umeleckom, v ktorom máme veľmi blízko my národy český a slovenský ku sebe, dokážeme rozvíjať a odovzdávať aj to umelecké posolstvo ďalej.
Takže ďakujem kolegyni a teším sa na jej ďalšie vystúpenia a na spoluprácu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, v tomto zákone; často zaznievajú hlasy o tom, kto je aký čechoslovakista, kto je aký Slovák, kto je väčší Slovák, kto je menší Slovák, kto je najmenší Slovák, kto je najväčší Slovák, kto sa ako a s kým bratríčkuje. Veľmi rada by som túto debatu o našom návrhu odtrhla od týchto nálepiek. Myslím si totiž, že náš návrh je v prvom rade o zdravom rozume.
O mne je známe, že si vážim, čo náš národ po boku českého národa v minulosti dosiahol, a na rozdiel od ostatných alebo od niektorých to nemám v pláne ani zatajovať a zapierať. Máme spoločnú minulosť, ale máme spoločnú aj budúcnosť bok po boku v našom európskom spoločenstve. Rozumieme si kultúrne aj jazykovo. V mediálnom prostredí sme aj my Slováci spočiatku brali znalosť českého jazyka ako výhodu a aj vďaka tomu sme v zrozumiteľnej podobe pomerne rýchlo získali v ponukách našich káblových a satelitných operátorov rozličné medzinárodné televízne stanice. Dopyt na trhu, samozrejme, postupne tlačí televízie do čoraz väčšej lokalizácie obsahu, čo je dobré a pochopiteľné. Zároveň sa však pozastavujem nad tým, keď sa niekto rozhorčuje, pokiaľ sa čeština stále vo vysielaní vyskytne.
V aktuálnom návrhu hovoríme o tom, či musia byť v televízii vysielané programy pre deti vždy preložené do slovenčiny alebo môžu byť odvysielané aj v českom jazyku. Pôvodný zákon o štátnom jazyku, v duchu nadväznosti na blízke vzťahy i históriu spoločnú, počítal s výnimkou povinnosti vysielania programov pre deti a mládež pre programy v českom jazyku. Neskoršia novela však priniesla zákaz ich vysielania v pôvodnom českom znení pod hrozbou pokút. Paradoxne, aj dva roky dozadu novelizovaný zákon o audiovízii, ktorý rieši vysielanie filmov pre maloletých v kinách či v podobe šírenia napríklad na DVD, hovorí, že takéto programy nemusia byť dabované z češtiny do slovenčiny. Pre televízie je to ale povinnosť. A naozaj aj spomínaný príklad, ktorý už kolegovia spomínali v predchádzajúcich vystúpeniach, ozrejmím, legendárny Spejbl a Hurvínek hlasom vlani zosnulej legendy Heleny Štáchovej je jednoducho nezabudnuteľný, neopakovateľný. Je to komplexný umelecký zážitok, je nezameniteľný. Za odvysielanie Spejbla a Hurvínka v pôvodnom českom znení dostala pred štyrmi rokmi RTVS pokutu. Toto považujem naozaj za zlý vtip.
Nemyslím si, že by teraz mali všetky televízie vysielať programy iba v češtine. Tu zároveň pôsobí dopyt trhu, ale zároveň by sme sa jej nemali vyhýbať, opakujem, pri umeleckých dielach, pri nezameniteľných umeleckých zážitkoch. Naše deti dnes strácajú kontakt s českým jazykom, s češtinou. Prestávajú ju vnímať ako príbuzný jazyk, prestávajú jej rozumieť. A tu by sme mali zakročiť ešte viac než len zmiernením zákona o štátnom jazyku. Podobnú iniciatívu počuť aj z Českej republiky, kde sa nový predseda Dolnej komory Parlamentu Českej republiky Radek Vondráček pri januárovej návšteve v Bratislave vyjadril, že musia slovenčinu viac približovať aj českým deťom a mala by sa pravidelne objavovať vo vysielaní.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto novela nie je o čechoslovakistoch. Je o zdravom rozume v nadväznosti na dlhoročnú blízkosť dvoch národov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ondro, ďakujem, Ondro Dostál, ďakujem za to, ako zrozumiteľne si vysvetlil naozaj tú novelu aj pre tých, ktorí by jej nechtiac, lebo vôbec nechceli rozumieť.
Ja teda niečo aj k tej reciprocite, možno si len mohol ešte spomenúť, že skutočne sa nový predseda Dolnej komory Parlamentu Českej republiky práve Radek Vondráček vyjadril pri návšteve v Bratislave, že musia slovenčinu viac približovať českým deťom a mala by sa pravidelne objavovať vo vysielaní, toľko k reciprocite.
A keď sme už pri tej reciprocite ja by som práve k Spejblovi a Hurvínkovi chcela len povedať, že možno je naozaj dôležité aj cez takéto osobnosti ozrejmovať deťom históriu, pretože zhodou okolností sa tento autor geniálny objavil vo väzení v Drážďanoch počas vojny, za Protektorátu, pretože počúval cudzie rádio, si to dovolil počas Protektorátu, a preto bol poslaný na 5 rokov do väzenia do Drážďan, kde zabával v tomto väzení práve Spejblom a Hurvínkom svojich spoluväzňov, poslalo ho tam, samozrejme, gestapo, čiže recipročne si myslím, že áno, kolegovia, viem, prečo sa hlásite a prečo tu teraz kričíte.
Chcela by som len povedať, alebo teda vyjadriť ešte, naozaj že vyhrá v tomto, v tejto novele zdravý rozum, ľudské srdce a že tí, čo ľúbia Slovensko a Slovensko mocné a silné, tak podporí tento zákon, pretože naozaj je o zbližovaní.
Ďakujem.

Idem hore nahlásiť, teraz som si to zapisovala, takže idem zahlásiť hlasovanie č. 135...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ale môžte povedať do mikrofónu.

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Dobre, hlasovanie č. 135 som sa zdržala. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, ďakujem kolegovi Viskupičovi za príhovor. On vie, že sme aj s kolegom Klusom bojovali za dvojkolovú voľbu, zvlášť v takto ťažkých voľbách, aké boli voľby do vyšších územných celkov.
Naozaj musím povedať, že politické machinácie, kalkuly a špekulácie vedú k zlým rozhodnutiam a zákonom. Za normálnych okolností by som kolegom z koalície povedala, prestaňte byť špekulanti a začnite sa chovať politicky zodpovedne, zvlášť v takej situácii, kde naozaj extrémizmus narástol extrémne. Ale kolegovia z koalície prekročili hranicu. Dostali sa k extrému a tým pádom sa im naozaj aj táto ich kalkulácia vypomstila.
Jofo, ja som veľmi rada, že práve ty si toho živým dôkazom, rovnako ako Erika Jurinová, že ste to dokázali a že napriek týmto všetkým špekuláciám, kalkulom a hlavne manipuláciám v procese meniť zákony podľa toho, ako si to predstavujeme. Myslím si, že to bolo veľmi dobré, pretože ako sa hovorí to mefistovské, len v obmedzení ukáže sa maestro. A táto krajina je v obmedzení, je tu obmedzovaná naozaj občianska sloboda, nie sme k nej vzdelávaní, vychovávaní, pretože slobodný občan by si naozaj volil zrejme inak. Preto si myslím, Jofo, že je veľmi dôležité, že ľudia ako ty, Erika, sa dostali do VÚC-iek, aby práve toto povedomie zmenili, aby ste dokázali mladých ľudí vzdelávať k tomu, aby sa naozaj učili, čo to je, čo to je spoločnosť, akým spôsobom môže každý jeden z nás prispieť k tomu, aby táto spoločnosť bola lepšia.
Takže podporujem dvojkolovú voľbu a dobré rozhodnutia. Jofo, držím ti palce a teším sa, pretože opozícia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)