Videokanál poslanca

Ďakujem, vážený pán predseda, podpredsedovia, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku týkajúcu sa chránených území, ktoré sú v súčasnosti v médiách spomínané často, či už v súvislosti s lokalitou UNESCO Karpatské bukové pralesy, alebo aj v súvislosti s veternou kalamitou, ktorá zmenila ráz viacerých chránených území. Pre návštevníkov týchto území nie je pohľad na hory bez stromov, ale..., nie je pohľad na hory bez stromov alebo na hory s vyschnutými stromami príjemný a od verejnosti dostávame tieto, v tejto súvislosti nielen sťažnosti, ale aj návrhy a podnety na riešenie situácie nadmerným výrubom v chránených územiach. Preto som rád, že aj v pléne Národnej rady môžem aspoň stručne prezentovať stanovisko rezortu.
V prvom rade by som chcel uviesť, že tzv. kalamity patria do prírody. Veterné kalamity vždy boli a sú, budú súčasťou poveternostných javov a na území Slovenska teda aj faktorom, ktorý ovplyvňuje prirodzený cyklus lesných porastov. Veterná kalamita neznamená pre zdravý a prirodzený ekosystém katastrofu. Samozrejme, dochádza k vplyvu na biotop, čo môže spôsobiť jeho zmenu a následne vytvorenie nových podmienok, ktorých sa však príroda vedela a stále vie vysporiadať. Oveľa citlivejšie však na veternú kalamitu je aj následky reagujúce pôvodný, následky reaguje pôvodný porast, predovšetkým lesná mono-, monokultúra, ktorá bola napríklad v Národnom parku Nízke Tatry či TANAP-e vysádzaná ako čistý smrekový les s pôvodnými druhmi smrekov už od 19., už v 19. storočí. Stromy sú prevažne v rovnakom veku a výške, nakoľko nerastú vo svojich pôvodných podmienkach a sú menej odolné voči všetkým stresovým faktorom.
Ako druhé by som, by som chcel zdôrazniť, že veterné kalamity a ich dôsledky určite nie sú dostatočným alebo hlavným podnetom pre prehodnotenie výmeny chránených území. Prehodnocovanie národnej sústavy chránených území musí zohľadňovať predovšetkým celý rad odborných kritérií, napr. prírodné hodnoty, hodnoty ekosystémových služieb, druho-, druhová pestrosť, jedinečnosť a charakter biotopov a ekosystémov a podobne, ako aj ďalších spoločenských požiadaviek. Ministerstvo dnes prehodnocuje prioritne tzv. veľkoplošné chránené územia. V decembri 2015 sa úspešne zavŕšila zonácia Národného parku Slovenský raj a zároveň vláda schválila aj program starostlivosti o tento národný park na roky 2016 až 2025. V súčasnosti intenzívne pracujeme na doriešenie zonácie TANAP-u. V procese je aj príprava zonácie dvoch ďalších národných parkov, Veľká Fatra, Malá Fatra, Veľká Fatra a Muránska planina a jednej chránenej krajinnej oblasti, Cerová vrchovina.
Všetko, skončil som.

Ďakujem pekne.

Ďakujeme za otázku. Vážený pán poslanec, oslobodení od vízovej povinnosti sú štátni občania Ukrajiny, ktorí disponujú s cestovným pasom s biometrickými údajmi. V prípade cestovného pasu bez biometrických údajov musí mať občan Ukrajiny vízum. S uvedeného dôvodu ide o čiastočné oslobodenie od vízovej povinnosti.
Zo štatistických údajov môžme konštatovať, že počet cestujúcich štátnych príslušníkov Ukrajiny postupne narastá. V roku 2016 bol celkový počet 414 590, z toho v rámci vízového režimu 243 869, s povolením na pobyt 120 700 a v malom pohraničnom styku 50 021.
V roku 1917 bol celkový počet cestujúcich občanov z Ukrajiny 529 405, z toho v rámci vízového režimu 220 647, s povolením na pobyt 127 498, v rámci malého pohraničného styku 54 075 občanov. Z toho v roku 2017 v rámci bezvízového styku prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu 127 185 občanov z Ukrajiny. Nemožno to však pripisovať len nedávnemu čiastočnému zrušeniu vízovej povinnosti.
Pri porovnaní údajov obdobia pred zrušením vízovej povinnosti v roku 2015 až ’16 bol zaznamenaný nárast, ktorý súvisí s celkovým nárastom cestovného ruchu na území Slovenskej republiky, ako aj v ostatných krajinách EÚ. V období po čiastočnom zrušení vízovej povinnosti od 1. júna 2017 postupne začínajú využívať občania ukrajinskej, občania Ukrajiny možnosť cestovať bez víz. Zo štatistických údajov vyplýva, že zatiaľ väčšina cestujúcich v rámci vízového režimu rešpektuje, resp. s využitím benefitov vyplývajúcich z povolenia na pobyt alebo malého pohraničného styku. Štátni príslušníci Ukrajiny sa po vstupe do schengenu dlhodobo odbavujú na popredných, na popredných miestach v štatistikách neoprávneného pobytu. Táto skutočnosť vyplýva z postupnej zmeny ich postoja k našej krajine, ktorú v kontexte schengenu vnímajú stále viac ako cieľovú krajinu, súvislosť s nelegálnou prácou. Analýza údajov agentúry Frontex týkajúcej sa neoprávnených pobytov a odopretie vstupu ukrajinských štátnych príslušníkov ukazuje, že kontinuálny nárast v období rokov dvetisíc..., kontinuálny nárast v období 2013 až ’17. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôžeme, uvedené nemôžeme v súčasnosti jednoznačne povedať, že by tento trend nelegálnej migrácie bol u, bol u štátnych príslušníkov Ukrajiny zo vzťahu Slovenskej republiky negatívne ovplyvnený čiastočným zrušením vízovej povinnosti.
Pre komplexnejšie zhodnotenie jednotlivých trendov a vyvodenie záverov je potrebné posúdenie väčšieho časového obdobia, obdobia. Vývoj v tejto oblasti priebežne monitoruje, vyhodnocuje a v prípade výraznejších zmien sú prijímané opatrenie na jednotlivých úrovniach. V období od 1. januára 2016 do 30. septembra 2016 nelegálne prekročilo hranice 1 159 občanov Ukrajiny. V roku 2017 v rovnakom období nelegálne prekročilo hranicu 790 občanov Ukrajiny.
V súvislosti s uvedeným porovnaním môžme konštatovať, že nelegálna migrácia štátnych občanov Ukrajiny má klesajúcu tendenciu. V súvislosti so zvýšenou mierou kriminality môžeme konštatovať, že na území Slovenskej republiky má kriminalita všeobecne klesajúcu tendenciu. Z uvedeného je zrejmý pokles miery kriminality i po zavedení vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny.
Skončil som.

Ďakujem. Súhlasím s vami, pretože viac-menej neslúži táto budova cieľu, cieľom, čo by malo, ako železničiarskym nejakým víziám, ale v každom prípade treba povedať, že aj to, čo sa tam vykonáva, je, je potrebné, aby aj kultúra a nejaký domov pre tieto všetky kultúrne spolky bol zabezpečený. Samozrejme, my by sme zvažovali v prvom rade o tom, že túto ponuku snáď po, keď aj prejaví mesto Zvolen o to nejaký záujem, na základe súdnoznaleckého posudku, viete, už nežijeme v rokoch darovania týchto majetkov, pretože, samozrejme, aj železnica nemá toľko finančných prostriedkov, aby mohla všetko darovať.
Ja som otvoril ten trh na ministerstve, kvázi čo sa týka dubiózneho majetku, ktorý netreba, a železnice už roky ho nevyužívajú a sú v stave, v akom sú, že by mohli predať. Postupne táto, táto činnosť prebieha na základe, samozrejme, znaleckých posudkoch a na základe ponúk. Niekedy sa stretávame aj s ponukami, s 11 kolom alebo 8 kolom ponuky a sa to za nejakú cenu predá. Ťažko by som povedal, že práve teraz túto kvázi zvolenskú budovu by sme vedeli podarovať, ale určite by sa našli páky, aby sme túto cenu, že ide o mesto, na základe znaleckého posudku mohli uprednostniť mesto, ale na to treba určité rozhodnutia prijať, ktoré asi budeme musieť spraviť, pokiaľ, pokiaľ Zvolen o to prejaví záujem.
Niekedy my máme tu veľké oči a riešenia vieme nájsť, ale niekedy ten, ktorý sa ho týka, sa tomu nejak bráni, ale, samozrejme, do nekonečna tá budova, ak bude slúžiť za týmto cieľom, by mala patriť tomu, kto tieto ciele zabezpečuje.
Ďakujem.

Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, Dom kultúry Železníc Slovenskej republiky je účelovým kultúrnym spoločenským zariadením ŽSR, poskytuje priestor pre účelné využitie voľného času nielen železničiarom, ale aj deťom, mládeži a ostatným obyvateľstvom mesta Zvolen a priľahlého regiónu. Zastrešuje záujmové umelecké kolektívy ako Folklórny súbor Marína, Detský folklórny súbor Zornička a divadielko Zelienka, nachádza sa tu aj knižnica a čitáreň s ponukou literatúry pre širokú verejnosť. V tejto, v týchto, v jeho priestoroch sa konajú pravidelne aktivity rôznych žánrov záujmovo-umeleckého a klubového charakteru, tanečné kurzy, kurzy modelingu, kurzy účtovníctva, kurzy vizážistiek, organizujú sa plesy, svadby a iné podujatia.
Vzhľadom na charakter týchto aktivít, ktoré nesúvisia s pôsobnosťou Železníc Slovenskej republiky ako manažéra železničnej infraštruktúry, uvažujú železnice o odpredaji tohto majetku tak, aby získané prostriedky boli použité na základe činnosti Železníc Slovenskej republiky, a tou je prevádzka a údržba železničných tratí. Aktuálne sa nachádzame na začiatku procesu vyhlásenia tohto majetku za prebytočný. V prípade, že sa udeje a všetky relevantné subjekty kladne posúdia tento zámer, dá sa vypracovať znalecký posudok na ocenenie majetku a vyhlási sa ponukové konanie na odpredaj. Ak sa prihlásia záujemcovia o tento objekt a predložia korektné ponuky, bude potrebný k odpredaju majetku súhlas ministerstva, ktoré vyhodnotí efektivitu celého procesu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za otázku, pán minister. Vážený pán predseda, podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky splní, plní úlohy v oblasti environmentálnych záťaží na Slovensku v zmysle Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží, ŠPS, schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2016 a ’21, ktorý je strategickým plánom, plánovacím dokumentom pre túto oblasť, určuje rámcové úlohy a postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na zdravie človeka a životné prostredie. ŠPS je vypracovaný v súlade s programom opatrení Vodného plánu Slovenska.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa intenzívne zaoberá s problematikou environmentálnych záťaží, ktorá patrí medzi priority rezortu. V súčasnosti má ministerstvo schválenú jednu žiadosť o environmentálny finančný príspevok z Operačného programu Kvalita životného prostredia na projekt Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží, predmetom ktorého je prieskum 55 kontaminovaných lokalít. Ďalšia žiadosť na nenávratný finančný príspevok bola schválená Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra na monitorovanie 87 lokalít s environmentálnymi záťažami.
Ďalšie tri žiadosti o nenávratný finančný príspevok na sanáciu deviatich environmentálnych záťaží boli podané v júli 2017 a momentálne sú predmetom hodnotenia zo strany riadiaceho orgánu. Ďalších šesť žiadostí na sanáciu je v procese prípravy, jednou zo žiadostí je aj žiadosť na sanáciu Vrakunskej skládky.
V súčasnosti prebiehajú 4 verejné obstarávania na výber zhotoviteľov geologických úloh. Sanácia vybraných environmentálnych záťaží v Slovenskej republike I - 18 lokalít, Sanácia vybraných environmentálnych zátaží Slovenskej republiky II - päť lokalít, Sanácia environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská skládka, skládka CHZJD - SK/EZ/B2/136, Odborný geologický dohľad pri sanácii environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky I.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní úlohu vyplývajúce zo zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva na príslušné okresné úrady v sídle kraja návrhy na začatie konania a určení povinnej osoby, napríklad skládka Vrakuňa, predkladá na rokovanie vlády návrhy o určení príslušného ministerstva v prípade, ak bolo zastavené konanie o určenie povinnej osoby, predkladá schválenie, predkladá na schválenie návrhy plánov prác na odstránenie environmentálnych záťaží na lokalitách, kde bolo určené ako príslušné ministerstvo. V lokalitách, na ktorých bol Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určené za povinnú osobu na odstránenie environmentálnej záťaže, sú riešené na základe prioritizácie rizika, ktoré lokalita predstavuje pre zdravie ľudí a životné prostredie.
Mimoriadna pozornosť sa venovala najmä projektu sanácie Vrakunskej skládky.
Skončil som.

Nepýtať. (Povedané so smiechom.) Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, odpoveď pána ministra znie:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci pozícia Slovenskej republike voči iránskej jadrovej dohode vychádza z nášho členstva v Európskej únii. V tomto smere prijala Rada pre zahraničné veci na svojom zasadnutí 16. 10. v Luxembursku jednomyseľné vyhlásenie Európskej únie, ktoré odzrkadľuje našu národnú pozíciu. Ako Slovenská republika sme presvedčení, že dohoda implementuje, čo potvrdila všetky inšpekcie, celkovo 8, Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Slovenská republika je presvedčená, že dohoda v podobe, v akej bola uzatvorená, spĺňa svoj účel a je najlepšou dohodou, aká mohla byť v daných okolností vyrokovaná. Sme si vedomí, že viaceré kroky Iránu sú oprávnene vnímané medzinárodným spoločenstvom s obavami, avšak momentálne považujeme za efektívnejšie, aby tieto problémy boli riešené mimo rámca iránskej jadrovej dohody, ktorá v súčasnosti predstavuje jediný nástroj pre zaručenie mierového využívania jadrovej energie Iránom.
Ďakujem, skončil som.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pri najväčšej úcte k vám, vy hovoríte tiež: „my by sme, boli by sme, hovorili by sme“. To isté hovoríte asi, čo mi práve vy vytýkate. Keby ste vy povedal konkrétne, že ktorý úsek v jakej je pripravenosti, jaká je tam CBA-čka, možnože by sme sa bavili o niektorých iných veciach. Ale jednoducho generel dopravy, ktorý sa pripravuje, aj v programovom vyhlásení vlády ukáže na základe aj tých analýz, ktoré robia organizácie, ktoré nie sú pod ministerstvom dopravy, budeme ich zapracovávať tam, kde potrebujeme plný profil, tam, kde potrebujeme polovičný profil. Včera sme sa o tom bavili, tam, kde musím vykúpiť teraz plný profil a budem stavať polovičný profil.
Pán poslanec, a čo hovoríte politicky? O čom rozprávate? 20 rokov sa hovorí o R2. Dva úseky sa vystavili. Teraz sú asi štyri v príprave. To, to, vy niečo zoberiete, nehnevajte sa, pri najväčšej úcte. Niekde zoberiete, niekde zachytíte informáciu, teraz ju vytiahnete. Vy konkrétne sám neviete povedať, čo chcete, pán poslanec. Ale neni to vaša parketa, ja hovorím, to je parketa vždycky ministra. A ja som tie úseky, ktoré chcem stavať a ktoré sú možné dať do súťaže do roku 2018 alebo ’19, je ich deväť úsekov. Viete o nich, máte na to právo sa pozrieť. Tieto úseky sú pripravené v takej miere, že ich môžme tendrovať.
Vy stále hovoríte o tom, že kolektory. Čo sem miešate teraz kolektory, pán kolega? Čo majú kolektory spoločného s diaľnicami? Nič. Je to župná komunikácia, ktorú má postaviť župa. Ja som povedal nie raz, že pokiaľ ja budem minister, kolektory stavať nebudem, lebo za tie peniaze, čo investujem do kolektorov, postavím nejaký kus diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie na Slovensku, kde najviac treba. Vy hovoríte o tom, že na R2. Pustil som R4, idem púšťať obchvat, obchvat Prešova, prvý úsek, pustili sme Nižnú. Toto sú úseky na južnom Slovensku? Tak treba zobrať mapu, treba sa na to pozrieť. Myslíte, že južné Slovensko, kde je 20 % nezamestnaných, nepotrebujú komunikáciu? Povedzte to tam, kde ste bol, v Nižnej teraz. Vám povedal pán starosta o tom. Ja mám informácie. Bol ste tam, ste tam nejakým spôsobom vysvetľoval, čo ste povedal. Vy nevysvetľujte, pán kolega. Na to sme tu ministerstvo, aby sme vysvetľovali, prečo to robíme tak a prečo to robíme inak. Jednoducho jednej, príprava jednej diaľnice trvá minimálne 6-7 rokov.
Pán kolega, teraz zastavím tie diaľnice, ktoré všade sú potrebné na Slovensku, a podľa vás začnem niekde projektovať, kde asi vy bývate. Neviem, kde bývate. Možno tam, kde už sú diaľnice. Ale tí ľudia takisto potrebujú normálnu komunikáciu, lebo po komunikáciách ide práca alebo ľudia po komunikáciách idú za prácou. A toto tam chýba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Očakával som ju. Dovoľte, aby som odpovedal.
Vážený pán poslanec, prípravy diaľnic a rýchlostných ciest je dlhotrvajúci proces, ktorý trvá primerane, 7 a viac rokov v prípade, ak má rezort dopravy potrebné financie. Každý minister dopravy tak logicky vychádza predovšetkým z rozhodnutí, ktoré sa urobili už v minulosti.
Na konci leta tohto roku bol zverejnený zoznam úsekov, ktoré je technicky možné začať súťažiť do konca roku 2019. Ide o úseky, o ktorých bude v prvom rade potrebné rozhodnúť, či na ne máme, alebo nemáme finančné prostriedky. Médiá to však interpretovali ako naše jediné priority. Výstavba chýbajúceho úseku D1 alebo zostávajúcich dvoch úsekov na D3 patria medzi naše najvyššie priority. Ale vzhľadom na postup prípravy, ako aj zmeny, ktoré v projektoch robíme, aby sme ich optimalizovali, nie je možné ich skrátka v tomto časovom úseku dostať do súťaže, a preto, a preto neboli v tomto zozname.
Ako som už hovoril, ja nadväzujem na prácu mojich predchodcov. O severnom obchvate Prešova trasou R4 písali strategické dokumenty už za vlády pani Radičovej. Rovnako aj južný obchvat Košíc R2 Košice - Šaca, Košice - Olšany je vo všetkých strategických dokumentoch a na jeho výstavbu sa počíta aj s európskymi fondami.
Medzi ďalšie úseky, ktoré pripravujeme, patrí najkritickejšie miesto na južnom ťahu R2, úsek tunel Soroška, čo je dlhodobá, podľa môjho názoru aj nespochybniteľná priorita, alebo pokračovanie rýchlostnej cesty R2 ďalej od Kriváňa, na čom sa zhodli aj starostovia v regióne ešte aj za minulej vlády.
V poslednom rade, v poslednom rade predovšetkým opozičná časť hovorí o tom, že o diaľniciach sa rozhoduje politicky a stavajú sa aj tam, kde by nemali byť. Chcel by som vás preto, pán poslanec, poprosiť, ak zdieľate tento názor, aby ste nám tu teraz povedali, ktorá diaľnica je postavená neefektívne, aby sme sa nerozprávali o abstraktne, ale o konkrétnom regióne, kde podľa vás diaľnicu netreba.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie – Deviatym dodatkovým protokolom Ústavy Svetovej poštovej únie, Prvým dodatkovým protokolu Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatých na 26. svetovom poštovom kongrese v Istanbule 19. 9. až 7. 10. 2016, s ktorými vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas uznesením č. 421 zo dňa 13. septembra 2017.
Predložené Akty Svetovej poštovej únie upravujú najmä spoločné pravidlá zabezpečenia poskytovania poštových služieb medzinárodného styku. Ide o mnohostranné zmluvy prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a upravujú práva a povinnosti fyzických osôb, právnických osôb pri poskytovaní poštových služieb v medzinárodnom styku, ako aj podmienky členstva v Svetovej poštovej únii a povinnosti členských krajín a ich určených poštových podnikov.
Žiadam o podporu. Ďakujem, to je všetko.