Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.4.2016 o 11:24 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, dovoľte mi hneď na úvod spochybniť tvrdenie z programového vyhlásenia vlády, že nastupujúca vláda je pokračovateľom historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny a že je to vláda s historickou šancou prekonať staré deliace čiary z deväťdesiatych rokov.
Takže po prvé, posledným historickým kompromisom medzi pravicou a ľavicou na Slovensku bola prvá vláda Mikuláša Dzurindu z rokov 1998 až 2002. Súčasťou tejto vlády bola aj Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených. Bolo to unikátne zoskupenie, v ktorom napriek všetkým rozdielom prevážila zodpovednosť za krajinu. Predstavitelia týchto strán mali na to dobrý dôvod – poraziť mečiarizmus, ktorý vládu nad našou krajinou postupne odovzdával kriminálnym štruktúram, vzďaľoval ju od európskych demokracií a maril nádej občanov na spokojný život. Vďaka spojeniu demokratických síl, vďaka potlačeniu názorových a ideologických rozdielov, vďaka prekonaniu vzájomných osobných animozít sa Slovensko vrátilo do civilizovanej Európy. Tomuto ja, dámy a páni, hovorím historický kompromis. A historický kompromis to bol preto, lebo Slovensko stálo na historickej križovatke. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi. Pani Vaľová, vyrušujete ma. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi, ktorý sa menil na despotu. Strana demokratickej ľavice nebola z tohto spojenia nijako nadšená. Niektorí z jej radov dokonca tvrdili, že koalícia s pravicou bola začiatkom jej konca. Do toho sa nechcem miešať, ale chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice to bola Slovensku v istom zmysle dlžná. Ako strana bývalých, a pripusťme, že aj obrodených komunistov, mala morálnu povinnosť aktívne pomôcť krajine vymotať sa z tej povestnej čiernej diery, kam ju dohnal mečiarizmus. Dá sa to povedať aj tak, že vstupom do prvej Dzurindovej vlády Strana demokratickej ľavice naplnila svoju historickú úlohu. Nečudo, že ju krátko nato mladý poslanec Robert Fico opustil. On mal totiž celkom iné plány a ambície, ako sa obetovať na oltár vlasti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, medzi rokom 1998 a 2016 je zásadný rozdiel. To, čo sa tu teraz po marcových voľbách upieklo, nie je žiaden historický kompromis medzi ľavicou a pravicou v záujme Slovenska. Je to pragmatická dohoda na vláde, na rozdelení moci ekonomického vplyvu, na ochrane záujmov oligarchov, je to pokus prolongovať klientelistický systém, ktorý zapustil na Slovensku hlboké korene. Slovom, tejto dohode chýba vznešený cieľ, chýba jej ideál.
Ako si to môžem takto príkro dovoliť posúdiť? Lebo vidím, na akých obskúrnych základoch táto vládna koalícia vzniká, lebo vidím stále tie isté temné tváre, lebo vidím v nich ten zle skrývaný cynizmus, lebo u hegenov tejto koalície v strane SMER - sociálna demokracia nevidím ani náznak skutočnej sebareflexie. A nie som sám, kto to takto cíti, dámy a páni. Tisíce občanov to cítia rovnako. Dámy a páni, historický kompromis, ktorý sa v tomto programovom vyhlásení vlády podsúva verejnosti, je len fatamorgána. Je to falzifikát reality.
Po druhé, rovnakou fatamorgánou je tvrdenie, že dnešné vládne zoskupenie má historickú šancu prekonať staré deliace čiary z deväťdesiatych rokov. Prosím vás, o akých deliacich čiarach sa tu bavíme? Medzi zlodejmi a čestnými ľuďmi? Medzi demokratmi a nedemokratmi? Medzi pragmatikmi bez škrupúľ a idealistami, ktorým leží na srdci záujem štátu? Medzi poníženými a tými, čo sa bezohľadne vyškriabali po ich chrbtoch k moci? Medzi morálnymi konaním a nemorálnym? Alebo máte, nebodaj, na mysli deliacu čiaru medzi pravicou a ľavicou? No voči tomuto sa musím za stranu Sloboda a Solidarita dôrazne ohradiť. To by najprv SMER – sociálna demokracia musel byť ľavicovou stranou. To by jeho lídri nemohli čeliť podozreniam z vážnych kriminálnych deliktov. Áno, mám na mysli všetky tie milióny získané vlastnými hlavami. To by sa lídri SMER-u nemohli tešiť z beztrestnosti. To by museli mať silnú vieru v spravodlivosť krajiny, ktorá si zakladá na rovnosti, vláde zákona, tolerancii a solidarite. To by museli menej myslieť na seba, na svoj osobný luxus a viacej na ľudí.
Dámy a páni, deklarácia o prekonávaní starých deliacich čiar nie je nič iné ako len pokus zastrieť skutočné motívy spojenia týchto koaličných strán z odlišných ideologických táborov. Nie, teraz už to nemá byť zlepenec, ktorým by mala verejnosť pohŕdať, už to má byť historický kompromis. Už to nemá byť obyčajná pragmatika politických rutinérov, ale historické prekonávanie deliacich čiar. Keby mala história ústa, dámy a páni, tak by sa nasmiala.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, asi každému pozorovateľovi udrela do očí dĺžka programového vyhlásenia vlády. Akoby jeho autori prepadli zdaniu, že oné historické spojenie pravice a ľavice si vyžaduje ságy. Lenže v tom je ten problém. V texte je síce veľa hlušiny, tautológií, banalít, opakujúcich sa motívov, ale podstatné je v ňom niečo iné. V prizme tohto programu sa náš slovenský, boľavý, pokrivkávajúci, vytunelovaný, často nefungujúci a zlyhávajúci štát javí doslova ako superman. Toľko ste mu prisúdili úloh a funkcií. Tento utopický štát tu teraz robí ramená. Keby sa ma niekto opýtal, ktorú oblasť štát ponechá na súkromnú iniciatívu, na spontánny vývoj trhových síl, na tvorivosť a na samostatnosť ľudí, mal by som mu problém odpovedať. Štát v tomto programovom vyhlásení vlády má ambíciu strkať svoj nos úplne do všetkého. Chcete leteckého národného prepravcu? Máte ho mať. Chcete národného lodného prepravcu? Máte ho mať. Chcete vysokú úroveň bezpečnostných potravín? Budete ju mať. Chcete stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu? Budete ho mať. Chcete skutočný boj s korupciou? Budete ho mať. Chcete pocítiť výhody ekonomického a sociálneho rastu? Pocítite ich. Toto a ďalších stotisíc vecí vraj vláda zabezpečí, teda aspoň na papieri.
Keď som sa nad týmto textom zamýšľal, najprv mi napadlo, že som svedkom priam gigantickej produkcie kovaných etatistov, ktorí sa vymkli spod kontroly. Ale poznajúc realitu, poznajúc reálnu schopnosť dvoch vlád Roberta Fica plniť svoje sľuby a predsavzatia, rozhodol som sa radšej pre prozaické hodnotenie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mám vážnu obavu, že opäť máme pred sebou programové vyhlásenie vlády odtrhnutej od reality. Vlády, ktorá sa naučila písať do svojho programu kvetnaté súvetia, ale ktorá bude v skutočnosti vládnuť podľa celkom iných pravidiel, podľa tých nepísaných. Myslím, že nastal čas, správny čas na krátky test. Prečítam vám teraz dve proklamácie. Jedna je z programového vyhlásenia odchádzajúcej vlády a druhá z programového vyhlásenia vlády prichádzajúcej. Proklamácia prvá: "Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov fondov z EÚ a oblasti verejného obstarávania." A teraz proklamácia druhá: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje závažný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu života občanov, ako aj kvalitu podnikateľského prostredia. Vláda bude eliminovať priestor pre korupčné konanie vo všetkých oblastiach verejnej správy, kde sa nakladá s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, pri realizovaní verejných obstarávaní, poskytovaní štátnych dotácií a poskytovaní finančných príspevkov z fondov EÚ." Ako ste počuli, proklamácie sú takmer rovnaké. Takže otázka, ktorá z nich patrí druhej Ficovej vláde a ktorá tretej? Pomôžem vám, je to úplne jedno. A v tom je celá pointa a tragédia zároveň. Slová stratili význam, záväzky sú bezvýznamné, dôvera občanov v politiku, v politický systém, v politické strany sa ocitla na bode mrazu.
Poviem to takto, keď došlo v tomto štáte na veľké zvieratá, bolo úplne jedno, či za Mečiara, za Dzurindu alebo za Fica, polícia, prokuratúra, finančná správa vždy pred ich podvodmi a machináciami kapitulovali. Kedysi takpovediac hviezdili mená ako Rezeš, Lexa, potom Palacka, dnes je to Široký alebo Bašternák. To je slovenská paradigma. Dámy a páni, niektorí ľudia v tomto štáte sú jednoducho nedotknuteľní a tešia sa obrovskému majetku, tešia sa beztrestnosti. Občania to vidia, trpia, pohoršujú sa a zúria, niektorí rezignovali. Mnohí, čo sú aktívni, chodia voliť so sebazaprením a niektorí dávajú už hlasy aj extrémistom. Je to dôsledok toho, že korupčné praktiky, následné zahladzovanie stôp a nečinnosť štátnych orgánov nadobudli obludné rozmery. Rozmením vám to na drobné. Sú to stovky ľudí, policajtov, politikov, prokurátorov, sudcov, vysokých štátnych úradníkov, sprostredkovateľov, lobistov, obchodníkov. Títo ľudia v akomsi zákulisnom súzvuku záujmov udržujú korupčný systém v chode. Takže sa priamo či nepriamo podieľajú na korupčnej trestnej činnosti. Nezdá sa vám, panie poslankyne a páni poslanci, absurdné, že v takomto prostredí chce vláda nafukovať štát? Chce zverovať politikom a byrokracii stále nové a nové úlohy a kompetencie? Veď to je presne to, čo korupčnej chobotnici dodáva potravu. Myslíte si, že ak sa vláda verbálne prihlási k princípom konceptu hodnota za peniaze, že sa tým dajú odbiť všetky výhrady voči rozpínavosti štátu a rizikám, ktoré sú s tým spojené? Nemyslím teraz len na korupciu a tunelovanie, ale aj na plytvanie a neefektívnosť pri správe vecí verejných. Je napríklad preukázané, že národný letecký prepravca je v slovenských pomeroch podnikanie súkromných osôb, klientov vlády, na účet daňových poplatníkov. Absolútne nechápeme, ako sa môže niekto vrátiť k tomuto už raz stroskotanému konceptu a za situácie voľného európskeho neba. Táto vláda má byť vraj aj vládou pokroku. Tak v tomto kontexte je to fór.
Otázka teda znie: Kde začať a ktoré chápadlá korupčnej chobotnice treba odťať ako prvé? Ako sa zvykne hovoriť, všetko záleží na kvalite kádrov. Dámy a páni, my v strane SaS máme jeden veľmi dobrý návrh ako treba začať bojovať proti korupcii, ako revitalizovať políciu, prokuratúru, súdy a finančnú správu. Chcel by som z tohto miesta vyzvať pánov Fica, Kaliňáka, Kažimíra a Žigu, aby odišli. (Slabší potlesk.) Na tomto mieste chcem v súvislosti s udalosťami týchto dní zdôrazniť, že nijako nechcem zhoršovať zdravotný stav Roberta Fica, ale odísť zo svojej pozície by mal v prvom rade on. To je jediná možnosť, aby táto vláda, ktorá dnes žiada Národnú radu o dôveru, dostala šancu. To je jediná možnosť, aby niektoré rozumné plány, napríklad v školstve, zdravotníctve a zvlášť v justičnej reforme, ktoré predložený vládny program obsahuje, nezostali len na papieri. Inak to bude len ďalšie veľké trápenie a rozčarovanie. My v opozícii by sme sa mali z toho tešiť, ale bola by to radosť tancujúcich na Titanicu. Dámy a páni, odchod Roberta Fica a odchod špičiek strany SMER – sociálna demokracia do politického dôchodku je základný predpoklad očisty verejného života. Áno, ak neodídu sami, budú porazení vo voľbách. Lenže Slovensko a jeho občania stratia ďalšie roky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, detailne sa k jednotlivým kapitolám programového vyhlásenia vlády budú venovať moji kolegovia, tímlídri strany SaS, ktorí zastrešujú jednotlivé odborné témy, ale dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k niektorým konkrétnym nedostatkom alebo vyslovene škodlivým veciam v predloženom programovom vyhlásení.
Slovensko má vyrovnaný rozpočet dosiahnuť najneskôr v roku 2020. Keďže rok 2020 nekončí v súčasnom volebnom období, vláda vyrovnaný rozpočet občanom de facto nesľúbila. Myslím, že toto je alibizmus non plus ultra. Povinnosťou vlády je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet najneskôr do roku 2019 a takto jasne to malo byť aj deklarované v programovom vyhlásení vlády. Skutočnosť, že to tak nie je, predznamenáva len prehlbovanie rozpočtovej nerovnováhy, zadlžovanie a neschopnosť rozumne hospodáriť. A pýtam sa, kedy chcete konsolidovať verejné financie, ak nie v časoch rastu, ak nie v časoch, keď dostávame z Európskej únie temer 3 mld. eur ročne, v časoch historických cien ropy? Viac k tomuto určite povie tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Z hľadiska oblasti daní, odvodov, podnikateľského prostredia a predloženého programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že Slovensko stratí ďalšie roky. Zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % je absolútne nedostatočné a znižuje konkurencieschopnosť Slovenska v rámci krajín V4, pričom dôležité ale je v tejto oblasti to, čo v programovom vyhlásení vlády nie je. Chýba systematické znižovanie daní a odvodov, napríklad znižovanie odvodov živnostníkov. Chýbajú konkrétne opatrenia na znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov a zamestnávateľov s výnimkou zrušenia pracovnej zdravotnej služby. Ale ani v tomto prípade nie sú známe detaily, a už vôbec nie termín, ku ktorému tento byrokratický nezmysel má byť zrušený.
Úvahy o zavedení osobitného odvodu pre obchodné reťazce, poisťovne, zvláštne štátne stimuly pre kúpeľníctvo, snahy o zvýšenie podielu slovenských potravín na domácom trhu doslova diletantským spôsobom vedú presne opačným smerom – k diskriminácii a k protekcionizmu. Viac sa k podnikateľskému prostrediu bude vo svojom vystúpení venovať kolegyňa Jana Kiššová.
V programe budúcej vlády nám chýba napríklad aj liberalizácia Zákonníka práce pre ľahšie zamestnávanie, dokončenie projektu UNITAS a reforma štátnej správy. Taktiež pri elektronizácii chýbajú presné ciele a termíny. Pri reforme ESO, opäť nie sú žiadne ciele, žiadne termíny. Minulá vláda dosiahla touto takzvanou extrémnou racionalizáciou štátnej správy to, že máme oveľa viac úradníkov ako na začiatku. O tomto bude podrobnejšie hovoriť vo svojom vystúpení náš tímlíder pre štíhly štát Jozef Rajtár.
Vládny program v časti doprava vykazuje silné zásahy štátu, posilňovanie existujúcich monopolov a zadlžovanie štátu schvaľovaním ďalších PPP projektov. Negatívom je napríklad selektívna podpora podnikania v cestovnom ruchu na úkor celej podnikateľskej komunity. Otázniky vzbudzuje deklaratívne vyjadrenie súhlasu s PPP projektom obchvatu Bratislava, hoci ešte nie je ukončená ani analýza, ktorú minister oznámil len nedávno. Miroslav Ivan, predpokladám, rozoberie túto časť určite bližšie.
V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda opätovne prepašovala do programového vyhlásenia vlády vznik takzvaného marketingového fondu na podporu produktov z domácej výroby. Napriek tomu, že sa nám počas minulého volebného obdobia podarilo z opozície tento nezmysel, ktorý pripravovali úradníci profesora Jahnátka s cieľom zabezpečiť v novom úrade pár priateľom teplé fleky, zastaviť, opäť sa niekto zahráva s myšlienkou doslova vypaľovať domácich potravinárov a poľnohospodárov, vyberať od nich ďalšie a ďalšie peniaze a tváriť sa, že ide pre nich robiť nejaký spoločný marketing pre domáce potraviny. Keď sme už v tejto oblasti, úsmevná je aj deklarovaná snaha vlády podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou. To do programového vyhlásenia vlády napísala vláda na čele so stranou SMER, ktorý presadzuje zákony obmedzujúce slobodné nakladanie našich vlastníkov s pôdou pri jej predávaní. A tomu hovoríte rozvoj trhu s pôdou. Ja tomu hovorím paralyzovanie trhu s pôdou.
V oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja je zarážajúca najmä silná a neskrývaná snaha o centralizáciu. Podpora slabých okresov sa má udiať zhora, pričom aj Európa, ale aj obyčajná logika presadzuje práveže úplne opačný prístup – integrované politiky priamo zdola, od samospráv a ich partnerstiev s ďalších priamymi aktérmi v regiónoch s cieľom rozvoja ich konkurencieschopnosti a na to zameriava aj svoju podporu v tomto programovacom období. To znamená, že naša vláda v zmysle tohto programového vyhlásenia vlády pôjde v presnom rozpore s logikou Európskej únie. S tým súvisí aj pochybnosť o schopnosti Slovenska efektívne čerpať eurofondy z obdobia 2014 až 2020. Bude o tom hovoriť kolegyňa Renáta Kaščáková.
Za seniorov a budúcich seniorov sa môžeme pýtať, kde je snaha o prijatie ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému? Kde sú zmeny na prospech posilnenia II. dôchodkového piliera, udržateľnosti I. piliera? Kde je záväzok prijať nový zákon o sociálnych službách pre starších a zdravotne ťažko postihnuté osoby?
V oblasti kultúry sú niektoré formulácie, tak ako prakticky vlastne celý text, zaodeté do dlhých, košatých súvetí, ale z programového vyhlásenia vlády jednoznačne vyplýva, že vláda má v pláne zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, aby riaditeľ RTVS mohol spustiť ďalšie kanály. Dámy a páni, strana Sloboda a Solidarita je za zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie priamo zo štátneho rozpočtu. Koncesionárske poplatky sú nespravodlivou nerovnou daňou, keďže rovnaký poplatok platia osoby bez ohľadu na ich príjmy a len dôchodcovia majú zľavy, pričom majetkové rozdiely sú aj medzi nimi, povedzme si pravdu. V neposlednom rade by som rád pripomenul, že v referende v roku 2010, na ktorom SaS participovala, sa 87,24 % zúčastnených voličov jednoznačne vyjadrila za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Takže takpovediac prísľub zvýšenia koncesionárskych poplatkov sa do programového vyhlásenia vlády dostal, ale napríklad záväzok spracovať nový autorský zákon, lebo súčasný nereflektuje modernú digitálnu dobu a treba ho novelizovať, sa do vládneho programu nedostal.
Dámy a páni, ani sľuby dané učiteľom, strany, ktoré sa uchádzajú dnes o dôveru, nedodržali. Všetky pravicové strany sa pred voľbami zaviazali razantným spôsobom zvýšiť platy učiteľov. SIEŤ sľubovala 10 % ročne, až kým učitelia nebudú dosahovať 80 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných kolegov v iných oblastiach. Strana MOST – HÍD hovorila o navýšení s rovnakým cieľom. Obe strany hovorili najmä o potrebe zlepšenia situácie začínajúcich učiteľov, lebo pre nich je tá situácia najhoršia. Plošné zvyšovanie platov o 6 % v priemere ani zďaleka nie je razantným navýšením ich platov, a už vôbec nie je riešenie pre začínajúcich učiteľov. Šesť percent nie je žiaden nárast, ale je to presne to, o čo rástli platy v priemere za posledné štyri roky. To znamená, že ani MOST a ani SIEŤ nesplnia sľub, ktorý dali pri podpísaní memoranda iniciatívy "A DOSŤ!", ktorá žiadala o zvýšenie platov učiteľov na zmienených 80 percent. Nemôžeme sa čudovať, ak si učitelia povedia, že toto nie sú čísla, za ktoré protestovali.
V zahraničnej politike je do oči bijúce, akým spôsobom sa programové vyhlásenie vlády doslova alibisticky vyhýba explicitnému označeniu Ruska ako súčasti príčiny niektorých problémov, hrozieb a výziev, ktoré programové vyhlásenie vlády popisuje. O dvojkoľajnosti zahraničnej politiky a ako sa to bude riešiť ani nehovorím. Rovnako je prekvapením, že téma migračnej krízy, na ktorú bývalá vláda SMER-u, na ktorej bývalá vláda SMER-u postavila svoju volebnú kampaň, akoby odrazu neexistovala. Lenže tento problém v Európe trvá a občania na Slovensku majú právo vedieť, s akými postojmi budú slovenské delegácie chodiť do Bruselu. Viac k tejto téme povie kolega Martin Klus.
Dámy a páni, za katastrofálny stav zdravotníctva je zodpovedná strana SMER. Dosadením krízového manažéra na post ministra sa k tejto zodpovednosti priznala a priznala aj jeho krízový stav. Nový minister zdravotníctva, nestraník, bude mať našu podporu pri akýchkoľvek krokoch, či už protikorupčných, alebo smerujúcich k lepšiemu a efektívnejšiemu zdravotníctvu. Plány v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctva sú stanovené, s viacerými sa dá súhlasiť, a my ich napĺňanie budeme poctivo kontrolovať.
Jedným z mimoriadne slabých miest je absencia politickej vôle konečne po dvadsiatich siedmich rokoch pohnúť s rómskou otázkou. Niežeby sa tam problematika segregovaných rómskych spoločenstiev neobjavila, sú tam nejaké vety okolo toho, ale vyzerá to len ako povinná jazda. Vláda síce deklaruje, že má záujem riešiť tento problém, ale jasný signál na vyrovnanie sa s týmto nesmierne komplikovaným a smutným fenoménom v programe vlády nie je. A pritom segregované rómske komunity a s nimi spojené asociálne prejavy sú zdrojom destability mnohých lokalít na Slovensku a sú vodou na mlyn extrémistom.
Postrehy týkajúce sa boja proti korupcii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, čo sú témy, za ktoré v strane Sloboda a Solidarita zodpovedám ja, odprezentujem v samostatnom vystúpení, lebo tieto témy si samostatné vystúpenie zaslúžia.
Dámy a páni, dovolím si v tejto časti vystúpenia ešte spochybniť, respektíve okomentovať niektoré konkrétne pasáže z programového vyhlásenia vlády. Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku. No ale prečo potom programové vyhlásenie vlády popisuje plno nedostatkov, ak sme zažili taký pokrok? Čaká nás kontinuita aj v korupčných kauzách, ktoré mala predchádzajúca vláda požehnane?
Ďalšie tvrdenie. Vláda sa zasadí o verejnú politiku, ktorej cieľom je tvorba nových pracovných miest v regiónoch. Dámy a páni, tvorba pracovných miest je len vďaka podnikateľom. A v programovom vyhlásení vlády im ruky nerozväzujete. Ak chcete podnikateľom pomôcť, čo to znamená? Budete rušiť svoje vlastné opatrenia, ktorými ste tým podnikateľom doteraz sťažovali život?
Ďalšie tvrdenie. Bude dokončený audit platnej legislatívy z pohľadu nadbytočnej regulačnej záťaže tak, aby došlo k jej zásadnému zníženiu. Nepotrebujete žiaden ďalší predražený audit, dámy a páni z vládnej koalície, odporúčam vám volebný program strany SaS a špeciálne náš ekonomický reformný program Agenda 2020. Tam nájdete všetko.
Ďalšie tvrdenie. Vláda prijme opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze. Dámy a páni z koalície, úplne bude stačiť, ak bude chcieť nejaký súkromný prepravca poskytovať služby, prosím pekne, nehádžte mu polená pod nohy, tak ako tomu bolo doteraz. To bude úplne stačiť pre začiatok.
Ďalšie tvrdenie. Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov. No ale ak to takto tak nie je to nič iné, len vaše priznanie, že po kauze Váhostav k takýmto opatreniam neprišlo.
Ďalšie tvrdenie. V príprave reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 vyvinie vláda v rámci prípravného procesu v orgánoch Európskej únie maximálne úsilie na odstránenie negatívneho vplyvu na slovenské potravinárstvo a presadzovanie nediskriminačných podmienok pre domácich poľnohospodárov a potravinárov. Dámy a páni, tu máte ďalšie explicitné priznanie, že vláda v tejto oblasti počas minulého volebného obdobia zlyhala, keď nedostatočne zastupovala slovenské národnoštátne záujmy slovenských poľnohospodárov v Bruseli. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že teraz tomu bude inak.
Ďalšie tvrdenie. Vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc. Dámy a páni, už je v platnosti posledná novela k fiškálnemu modulu a tam je to jasne zadefinované, tzv. on-line pokladnice. Napríklad v Maďarsku je potrebné byť on-line len pri uzávierke a tá sa pošle na server daňového úradu. A u nás chcete pretlačiť riešenie, že každý doklad sa bude posielať on-line, čo je len a len niekoho kšeft. A samozrejme sú to neskutočne zvýšené náklady tak pre podnikateľa, ako aj pre štát. To bude doslova zabíjať malých podnikateľov a náš trh tiež.
Ďalšie tvrdenie. V rámci verejnej kontroly justície vláda prehodnotí realizáciu zverejňovania súdnych rozhodnutí a zverejňovania hodnotení sudcov z hľadiska ich prehľadnosti a z hľadiska možnosti ďalšej analýzy, pričom do vyhodnotenia súčasného stavu zapojí verejnosť. Rovnaký prístup vláda zaujme pri prehodnotení zverejňovania výsledkov disciplinárnych konaní proti sudcom. No, dámy a páni, nech to vláda neprehodnocuje, ale nech to rovno urobí. Na prehodnocovanie sme mali čas od revolúcie. A je najvyšší čas to zaviesť, pretože nedôveryhodnosť súdnictva je dôkazom silnej celospoločenskej objednávky.
A posledné tvrdenie, ešte raz to čarovné ESO. Cieľom vlády v oblasti štátnej správy bude nadviazať na úspešne uskutočnené opatrenia reformy ESO a to optimalizáciou jej výkonu prostredníctvom merania zefektívnených procesov a znižovania ich nákladovosti skracovaním doby čakania a vybavovania občanov. Prosím vás, o akej úspešnosti reformy ESO to hovoríte? Veď ESO je niečo ako Colombova žena, všetci o tom stále rozprávate a nikto to ešte nevidel.
Dámy a páni, aktuálnemu programu vlády budeme lepšie rozumieť, ak ho dáme do kontextu s víziami, ktoré sa objavili v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády v roku 2012. Spomeniem niektoré z nich. Systémové zmeny v boji proti korupcii, ktoré by sa uplatnili v rámci polície, prokuratúry a súdnictva. Zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Zásadné zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám pre posilnenie demokratických princípov. Konsolidácia verejných financií, ktorú vláda uskutočnila najmä jednorazovými opatreniam. Riešenie zdravotníctva, ESO a miliardová úspora, podpora a zjednodušenie podnikania, digitalizácia a elektronizácia verejnej správy. Už chápete, kam narážam? Na čo narážam? Dnes takmer identické vízie nájdeme v programe vlády na ďalšie štyri roky. Vyzerá to, ako keby sme začínali stále odznova a odznova. A čas beží. Vlády pod vedením SMER-u – SD píšu sugestívne slohy, ale realita ide úplne iným smerom. Je to tak podľa mňa preto, lebo vízie boli iba tieňohrou pre občanov, aby sa smerácke klany dostali ku korytám a napĺňali svoje vlastné vízie o svojom vlastnom obohatení sa.
Dámy a páni, obávam sa, že inak tomu nie je ani dnes. Občan, stojaci pred bilbordami a čítajúc slogany "Robíme pre ľudí", "Charakter rozhoduje", "Dobrý štát slúži ľuďom" a podobne, si už pár dní po volebnej noci uvedomil, že počet hladných krkov sa zvýšil o strany, ktorým veril, o strany, ktoré v ňom vzbudzovali pocit nádeje a optimizmu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám teraz dva citáty. Citát prvý. "Urobím všetko pre to, aby mohla pravicová alternatíva vzniknúť." A citát druhý. "Pre mňa je dôležité, že treba zmeniť charakter štátu." Stavím sa, že v nich spoznávate predsedu strany MOST – Híd Bélu Bugára. A teraz si položme otázku. Oklamal Béla Bugár voličov? Ja si myslím, že áno. O pravicovú vládu Béla Bugár zabojoval asi tak, ako bojujú futbalisti v kúpenom zápase. A tvrdím aj to, že charakter štátu s Robertom Ficom v kresle premiéra, Robertom Kaliňákom v kresle ministra vnútra a ďalšími persónami zo strany SMER – sociálna demokracia sa neposunie ani o milimeter, o tomto som hlboko presvedčený. Ale pripomeňme si aj iné citáty, prvý je povolebný a druhý je predvolebný. Citát prvý. "Na rokovanie s Robertom Ficom o zostavení vlády nepôjdeme a ďalej budeme rokovať o možnostiach a podmienkach vytvorenia stabilnej pravicovej vlády." A citát druhý. "Ak bude SMER naďalej ovládať políciu, prokuratúru a aj rozhodujúce pozície v súdnictve, tak najbližších 15 rokov nebude potrestaný nijaký politický nominant od sifónov a masáží až po eurofondové tunely. Výsledkom zostane beztrestnosť." Dámy a páni, aj tu je autorstvo týchto citátov celkom zjavné. Sú to výroky Lucie Žitňanskej. Tej istej Lucie Žitňanskej, ktorá sa dnes, dámy a páni, po boku Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra, Roberta Fica ako premiéra uchádza ako nová ministerka spravodlivosti o našu dôveru. Keby toto nebolo tak smutné, tak bolo by to na popukanie.
Poviem vám ďalší citát. "SIEŤ má záujem o skutočnú zmenu pomerov na Slovensku, ktorá sa nedá dosiahnuť spoluprácou s niekým, kto nesie výsostnú zodpovednosť za stav krajiny vrátane jej zdravotníctva a školstva. Preto je pre SIEŤ spolupráca so SMER-om vylúčená." Toto je citát podpredsedu SIET-e Andreja Hrnčiara krátko pred voľbami. A uvádzam ho len preto, lebo tento citát sa oproti nespočetným pol na pol výrokom predsedu strany Radoslava Procházku vidí takpovediac významovo stabilnejší.
Dámy a páni, obrazne povedané, liberálny Boh mi je svedkom, že ak mal predseda SIET-e Radoslav Procházka nejakého silného zástancu v strane Sloboda a Solidarita, tak som to bol práve ja. Aj toho podfuku na Richardovi Sulíkovi pri dohode k podpore v prezidentskej kampani, aj pri jeho ďalších kontroverzných krokoch a výrokoch, ktoré ho hojne sprevádzali pre voľbami, naďalej a stále som chodil pomedzi členov SaS, chodil som pomedzi priaznivcov SaS, ale aj iných pravicových strán, a presviedčal som ich: choďte voliť, dáme to dohromady, neformálne sme o tom už hovorili, áno, aj so SIEŤ-ou, aj s MOST-om. A čo mám teraz povedať dlhoročnému trénerovi mládeže jedného športového klubu, ktorý prišiel po voľbách za mnou a vyčítavo mi povedal: povedali ste mi, že oni nezradia, pán Galko. A dnes znechutený uvažuje nad odchodom do zahraničia, lebo má niekoľko ponúk. Natrvalo, prosím pekne. A pritom chce zostať tu, chcel tomu dať šancu. Chcel sa tým deťom venovať aj naďalej. Čo mu mám teraz povedať? Čo by mu odkázal pán Procházka?
Vážená budúca vláda kontinuity, vážené pani poslankyne a poslanci vládnej väčšiny, poslanci za stranu Sloboda a Solidarita programové vyhlásenie vlády nepodporia pre dôvody, ktoré som uviedol. Som istý, že to od nás ani neočakávate. Ale jedno môžem tejto vládnej koalícii sľúbiť. To, čo budeme pokladať za správne pre občanov Slovenska, pre jeho záujmy, podporíme. Napríklad vaše vágne prísľuby na zlepšenie podnikateľského prostredia naplníme konkrétnymi návrhmi z našej Agendy 2020. Očakávame, že ich nehodíte len tak cez palubu a v duchu vašej koaličnej dohody sa budete nimi vážne zaoberať a nakoniec mnohé z nich aj schválite. Chcem vás ale zároveň ubezpečiť, že sa tvrdo postavíme voči všetkým nápadom a iniciatívam, ktoré v predloženom programovom vyhlásení vlády pokladáme za pomýlené, ktoré sú návrhmi lobistov, čo chcú pokračovať v praxi okrádania daňových poplatníkov.
Chcem osobitne povedať politikom zo strán MOST – HÍD a SIEŤ, že strana Sloboda a Solidarita zostane stáť pevne za čiarou, ktorú ste sa vy rozhodli prekročiť. Naša voľba je stáť na strane ľudí, ktorí chcú žiť v slušnom štáte. Na strane ľudí, ktorí od štátu očakávajú, že im vytvorí dobrý priestor na sebarealizáciu, ktorí majú právo na spravodlivosť a slušné zaobchádzanie zo strany štátnej moci. My ich nikdy neopustíme. To môžem z tohto miesta zodpovedne vyhlásiť. Zradili by sme tým nakoniec sami seba.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 19.4.2016 11:24 - 12:07 hod.
Ľubomír GalkoTakže po prvé, posledným historickým kompromisom medzi pravicou a ľavicou na Slovensku bola...
Takže po prvé, posledným historickým kompromisom medzi pravicou a ľavicou na Slovensku bola prvá vláda Mikuláša Dzurindu z rokov 1998 až 2002. Súčasťou tejto vlády bola aj Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Strana zelených. Bolo to unikátne zoskupenie, v ktorom napriek všetkým rozdielom prevážila zodpovednosť za krajinu. Predstavitelia týchto strán mali na to dobrý dôvod – poraziť mečiarizmus, ktorý vládu nad našou krajinou postupne odovzdával kriminálnym štruktúram, vzďaľoval ju od európskych demokracií a maril nádej občanov na spokojný život. Vďaka spojeniu demokratických síl, vďaka potlačeniu názorových a ideologických rozdielov, vďaka prekonaniu vzájomných osobných animozít sa Slovensko vrátilo do civilizovanej Európy. Tomuto ja, dámy a páni, hovorím historický kompromis. A historický kompromis to bol preto, lebo Slovensko stálo na historickej križovatke. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi. Pani Vaľová, vyrušujete ma. Demokratické sily stáli proti zvôli, proti arogancii moci, autoritárskemu vládcovi, ktorý sa menil na despotu. Strana demokratickej ľavice nebola z tohto spojenia nijako nadšená. Niektorí z jej radov dokonca tvrdili, že koalícia s pravicou bola začiatkom jej konca. Do toho sa nechcem miešať, ale chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice to bola Slovensku v istom zmysle dlžná. Ako strana bývalých, a pripusťme, že aj obrodených komunistov, mala morálnu povinnosť aktívne pomôcť krajine vymotať sa z tej povestnej čiernej diery, kam ju dohnal mečiarizmus. Dá sa to povedať aj tak, že vstupom do prvej Dzurindovej vlády Strana demokratickej ľavice naplnila svoju historickú úlohu. Nečudo, že ju krátko nato mladý poslanec Robert Fico opustil. On mal totiž celkom iné plány a ambície, ako sa obetovať na oltár vlasti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, medzi rokom 1998 a 2016 je zásadný rozdiel. To, čo sa tu teraz po marcových voľbách upieklo, nie je žiaden historický kompromis medzi ľavicou a pravicou v záujme Slovenska. Je to pragmatická dohoda na vláde, na rozdelení moci ekonomického vplyvu, na ochrane záujmov oligarchov, je to pokus prolongovať klientelistický systém, ktorý zapustil na Slovensku hlboké korene. Slovom, tejto dohode chýba vznešený cieľ, chýba jej ideál.
Ako si to môžem takto príkro dovoliť posúdiť? Lebo vidím, na akých obskúrnych základoch táto vládna koalícia vzniká, lebo vidím stále tie isté temné tváre, lebo vidím v nich ten zle skrývaný cynizmus, lebo u hegenov tejto koalície v strane SMER - sociálna demokracia nevidím ani náznak skutočnej sebareflexie. A nie som sám, kto to takto cíti, dámy a páni. Tisíce občanov to cítia rovnako. Dámy a páni, historický kompromis, ktorý sa v tomto programovom vyhlásení vlády podsúva verejnosti, je len fatamorgána. Je to falzifikát reality.
Po druhé, rovnakou fatamorgánou je tvrdenie, že dnešné vládne zoskupenie má historickú šancu prekonať staré deliace čiary z deväťdesiatych rokov. Prosím vás, o akých deliacich čiarach sa tu bavíme? Medzi zlodejmi a čestnými ľuďmi? Medzi demokratmi a nedemokratmi? Medzi pragmatikmi bez škrupúľ a idealistami, ktorým leží na srdci záujem štátu? Medzi poníženými a tými, čo sa bezohľadne vyškriabali po ich chrbtoch k moci? Medzi morálnymi konaním a nemorálnym? Alebo máte, nebodaj, na mysli deliacu čiaru medzi pravicou a ľavicou? No voči tomuto sa musím za stranu Sloboda a Solidarita dôrazne ohradiť. To by najprv SMER – sociálna demokracia musel byť ľavicovou stranou. To by jeho lídri nemohli čeliť podozreniam z vážnych kriminálnych deliktov. Áno, mám na mysli všetky tie milióny získané vlastnými hlavami. To by sa lídri SMER-u nemohli tešiť z beztrestnosti. To by museli mať silnú vieru v spravodlivosť krajiny, ktorá si zakladá na rovnosti, vláde zákona, tolerancii a solidarite. To by museli menej myslieť na seba, na svoj osobný luxus a viacej na ľudí.
Dámy a páni, deklarácia o prekonávaní starých deliacich čiar nie je nič iné ako len pokus zastrieť skutočné motívy spojenia týchto koaličných strán z odlišných ideologických táborov. Nie, teraz už to nemá byť zlepenec, ktorým by mala verejnosť pohŕdať, už to má byť historický kompromis. Už to nemá byť obyčajná pragmatika politických rutinérov, ale historické prekonávanie deliacich čiar. Keby mala história ústa, dámy a páni, tak by sa nasmiala.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, asi každému pozorovateľovi udrela do očí dĺžka programového vyhlásenia vlády. Akoby jeho autori prepadli zdaniu, že oné historické spojenie pravice a ľavice si vyžaduje ságy. Lenže v tom je ten problém. V texte je síce veľa hlušiny, tautológií, banalít, opakujúcich sa motívov, ale podstatné je v ňom niečo iné. V prizme tohto programu sa náš slovenský, boľavý, pokrivkávajúci, vytunelovaný, často nefungujúci a zlyhávajúci štát javí doslova ako superman. Toľko ste mu prisúdili úloh a funkcií. Tento utopický štát tu teraz robí ramená. Keby sa ma niekto opýtal, ktorú oblasť štát ponechá na súkromnú iniciatívu, na spontánny vývoj trhových síl, na tvorivosť a na samostatnosť ľudí, mal by som mu problém odpovedať. Štát v tomto programovom vyhlásení vlády má ambíciu strkať svoj nos úplne do všetkého. Chcete leteckého národného prepravcu? Máte ho mať. Chcete národného lodného prepravcu? Máte ho mať. Chcete vysokú úroveň bezpečnostných potravín? Budete ju mať. Chcete stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu? Budete ho mať. Chcete skutočný boj s korupciou? Budete ho mať. Chcete pocítiť výhody ekonomického a sociálneho rastu? Pocítite ich. Toto a ďalších stotisíc vecí vraj vláda zabezpečí, teda aspoň na papieri.
Keď som sa nad týmto textom zamýšľal, najprv mi napadlo, že som svedkom priam gigantickej produkcie kovaných etatistov, ktorí sa vymkli spod kontroly. Ale poznajúc realitu, poznajúc reálnu schopnosť dvoch vlád Roberta Fica plniť svoje sľuby a predsavzatia, rozhodol som sa radšej pre prozaické hodnotenie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mám vážnu obavu, že opäť máme pred sebou programové vyhlásenie vlády odtrhnutej od reality. Vlády, ktorá sa naučila písať do svojho programu kvetnaté súvetia, ale ktorá bude v skutočnosti vládnuť podľa celkom iných pravidiel, podľa tých nepísaných. Myslím, že nastal čas, správny čas na krátky test. Prečítam vám teraz dve proklamácie. Jedna je z programového vyhlásenia odchádzajúcej vlády a druhá z programového vyhlásenia vlády prichádzajúcej. Proklamácia prvá: "Korupcia je spoločenský jav vnímaný ako jedna z najväčších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky, sociálneho a ekonomického pokroku. Boj proti nej si vyžaduje zásadné systémové riešenia, ktorými vláda vo všetkých sektoroch verejnej správy zúži priestor pre korupciu a tak zvýši efektívnosť v oblasti nakladania s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, štátnych dotácií, ako aj v rámci poskytovania zdrojov fondov z EÚ a oblasti verejného obstarávania." A teraz proklamácia druhá: "Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje závažný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu života občanov, ako aj kvalitu podnikateľského prostredia. Vláda bude eliminovať priestor pre korupčné konanie vo všetkých oblastiach verejnej správy, kde sa nakladá s majetkom štátu, verejných inštitúcií a samospráv, pri realizovaní verejných obstarávaní, poskytovaní štátnych dotácií a poskytovaní finančných príspevkov z fondov EÚ." Ako ste počuli, proklamácie sú takmer rovnaké. Takže otázka, ktorá z nich patrí druhej Ficovej vláde a ktorá tretej? Pomôžem vám, je to úplne jedno. A v tom je celá pointa a tragédia zároveň. Slová stratili význam, záväzky sú bezvýznamné, dôvera občanov v politiku, v politický systém, v politické strany sa ocitla na bode mrazu.
Poviem to takto, keď došlo v tomto štáte na veľké zvieratá, bolo úplne jedno, či za Mečiara, za Dzurindu alebo za Fica, polícia, prokuratúra, finančná správa vždy pred ich podvodmi a machináciami kapitulovali. Kedysi takpovediac hviezdili mená ako Rezeš, Lexa, potom Palacka, dnes je to Široký alebo Bašternák. To je slovenská paradigma. Dámy a páni, niektorí ľudia v tomto štáte sú jednoducho nedotknuteľní a tešia sa obrovskému majetku, tešia sa beztrestnosti. Občania to vidia, trpia, pohoršujú sa a zúria, niektorí rezignovali. Mnohí, čo sú aktívni, chodia voliť so sebazaprením a niektorí dávajú už hlasy aj extrémistom. Je to dôsledok toho, že korupčné praktiky, následné zahladzovanie stôp a nečinnosť štátnych orgánov nadobudli obludné rozmery. Rozmením vám to na drobné. Sú to stovky ľudí, policajtov, politikov, prokurátorov, sudcov, vysokých štátnych úradníkov, sprostredkovateľov, lobistov, obchodníkov. Títo ľudia v akomsi zákulisnom súzvuku záujmov udržujú korupčný systém v chode. Takže sa priamo či nepriamo podieľajú na korupčnej trestnej činnosti. Nezdá sa vám, panie poslankyne a páni poslanci, absurdné, že v takomto prostredí chce vláda nafukovať štát? Chce zverovať politikom a byrokracii stále nové a nové úlohy a kompetencie? Veď to je presne to, čo korupčnej chobotnici dodáva potravu. Myslíte si, že ak sa vláda verbálne prihlási k princípom konceptu hodnota za peniaze, že sa tým dajú odbiť všetky výhrady voči rozpínavosti štátu a rizikám, ktoré sú s tým spojené? Nemyslím teraz len na korupciu a tunelovanie, ale aj na plytvanie a neefektívnosť pri správe vecí verejných. Je napríklad preukázané, že národný letecký prepravca je v slovenských pomeroch podnikanie súkromných osôb, klientov vlády, na účet daňových poplatníkov. Absolútne nechápeme, ako sa môže niekto vrátiť k tomuto už raz stroskotanému konceptu a za situácie voľného európskeho neba. Táto vláda má byť vraj aj vládou pokroku. Tak v tomto kontexte je to fór.
Otázka teda znie: Kde začať a ktoré chápadlá korupčnej chobotnice treba odťať ako prvé? Ako sa zvykne hovoriť, všetko záleží na kvalite kádrov. Dámy a páni, my v strane SaS máme jeden veľmi dobrý návrh ako treba začať bojovať proti korupcii, ako revitalizovať políciu, prokuratúru, súdy a finančnú správu. Chcel by som z tohto miesta vyzvať pánov Fica, Kaliňáka, Kažimíra a Žigu, aby odišli. (Slabší potlesk.) Na tomto mieste chcem v súvislosti s udalosťami týchto dní zdôrazniť, že nijako nechcem zhoršovať zdravotný stav Roberta Fica, ale odísť zo svojej pozície by mal v prvom rade on. To je jediná možnosť, aby táto vláda, ktorá dnes žiada Národnú radu o dôveru, dostala šancu. To je jediná možnosť, aby niektoré rozumné plány, napríklad v školstve, zdravotníctve a zvlášť v justičnej reforme, ktoré predložený vládny program obsahuje, nezostali len na papieri. Inak to bude len ďalšie veľké trápenie a rozčarovanie. My v opozícii by sme sa mali z toho tešiť, ale bola by to radosť tancujúcich na Titanicu. Dámy a páni, odchod Roberta Fica a odchod špičiek strany SMER – sociálna demokracia do politického dôchodku je základný predpoklad očisty verejného života. Áno, ak neodídu sami, budú porazení vo voľbách. Lenže Slovensko a jeho občania stratia ďalšie roky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená budúca vláda kontinuity, detailne sa k jednotlivým kapitolám programového vyhlásenia vlády budú venovať moji kolegovia, tímlídri strany SaS, ktorí zastrešujú jednotlivé odborné témy, ale dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k niektorým konkrétnym nedostatkom alebo vyslovene škodlivým veciam v predloženom programovom vyhlásení.
Slovensko má vyrovnaný rozpočet dosiahnuť najneskôr v roku 2020. Keďže rok 2020 nekončí v súčasnom volebnom období, vláda vyrovnaný rozpočet občanom de facto nesľúbila. Myslím, že toto je alibizmus non plus ultra. Povinnosťou vlády je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet najneskôr do roku 2019 a takto jasne to malo byť aj deklarované v programovom vyhlásení vlády. Skutočnosť, že to tak nie je, predznamenáva len prehlbovanie rozpočtovej nerovnováhy, zadlžovanie a neschopnosť rozumne hospodáriť. A pýtam sa, kedy chcete konsolidovať verejné financie, ak nie v časoch rastu, ak nie v časoch, keď dostávame z Európskej únie temer 3 mld. eur ročne, v časoch historických cien ropy? Viac k tomuto určite povie tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Z hľadiska oblasti daní, odvodov, podnikateľského prostredia a predloženého programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že Slovensko stratí ďalšie roky. Zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % je absolútne nedostatočné a znižuje konkurencieschopnosť Slovenska v rámci krajín V4, pričom dôležité ale je v tejto oblasti to, čo v programovom vyhlásení vlády nie je. Chýba systematické znižovanie daní a odvodov, napríklad znižovanie odvodov živnostníkov. Chýbajú konkrétne opatrenia na znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov a zamestnávateľov s výnimkou zrušenia pracovnej zdravotnej služby. Ale ani v tomto prípade nie sú známe detaily, a už vôbec nie termín, ku ktorému tento byrokratický nezmysel má byť zrušený.
Úvahy o zavedení osobitného odvodu pre obchodné reťazce, poisťovne, zvláštne štátne stimuly pre kúpeľníctvo, snahy o zvýšenie podielu slovenských potravín na domácom trhu doslova diletantským spôsobom vedú presne opačným smerom – k diskriminácii a k protekcionizmu. Viac sa k podnikateľskému prostrediu bude vo svojom vystúpení venovať kolegyňa Jana Kiššová.
V programe budúcej vlády nám chýba napríklad aj liberalizácia Zákonníka práce pre ľahšie zamestnávanie, dokončenie projektu UNITAS a reforma štátnej správy. Taktiež pri elektronizácii chýbajú presné ciele a termíny. Pri reforme ESO, opäť nie sú žiadne ciele, žiadne termíny. Minulá vláda dosiahla touto takzvanou extrémnou racionalizáciou štátnej správy to, že máme oveľa viac úradníkov ako na začiatku. O tomto bude podrobnejšie hovoriť vo svojom vystúpení náš tímlíder pre štíhly štát Jozef Rajtár.
Vládny program v časti doprava vykazuje silné zásahy štátu, posilňovanie existujúcich monopolov a zadlžovanie štátu schvaľovaním ďalších PPP projektov. Negatívom je napríklad selektívna podpora podnikania v cestovnom ruchu na úkor celej podnikateľskej komunity. Otázniky vzbudzuje deklaratívne vyjadrenie súhlasu s PPP projektom obchvatu Bratislava, hoci ešte nie je ukončená ani analýza, ktorú minister oznámil len nedávno. Miroslav Ivan, predpokladám, rozoberie túto časť určite bližšie.
V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda opätovne prepašovala do programového vyhlásenia vlády vznik takzvaného marketingového fondu na podporu produktov z domácej výroby. Napriek tomu, že sa nám počas minulého volebného obdobia podarilo z opozície tento nezmysel, ktorý pripravovali úradníci profesora Jahnátka s cieľom zabezpečiť v novom úrade pár priateľom teplé fleky, zastaviť, opäť sa niekto zahráva s myšlienkou doslova vypaľovať domácich potravinárov a poľnohospodárov, vyberať od nich ďalšie a ďalšie peniaze a tváriť sa, že ide pre nich robiť nejaký spoločný marketing pre domáce potraviny. Keď sme už v tejto oblasti, úsmevná je aj deklarovaná snaha vlády podporiť doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou. To do programového vyhlásenia vlády napísala vláda na čele so stranou SMER, ktorý presadzuje zákony obmedzujúce slobodné nakladanie našich vlastníkov s pôdou pri jej predávaní. A tomu hovoríte rozvoj trhu s pôdou. Ja tomu hovorím paralyzovanie trhu s pôdou.
V oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja je zarážajúca najmä silná a neskrývaná snaha o centralizáciu. Podpora slabých okresov sa má udiať zhora, pričom aj Európa, ale aj obyčajná logika presadzuje práveže úplne opačný prístup – integrované politiky priamo zdola, od samospráv a ich partnerstiev s ďalších priamymi aktérmi v regiónoch s cieľom rozvoja ich konkurencieschopnosti a na to zameriava aj svoju podporu v tomto programovacom období. To znamená, že naša vláda v zmysle tohto programového vyhlásenia vlády pôjde v presnom rozpore s logikou Európskej únie. S tým súvisí aj pochybnosť o schopnosti Slovenska efektívne čerpať eurofondy z obdobia 2014 až 2020. Bude o tom hovoriť kolegyňa Renáta Kaščáková.
Za seniorov a budúcich seniorov sa môžeme pýtať, kde je snaha o prijatie ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému? Kde sú zmeny na prospech posilnenia II. dôchodkového piliera, udržateľnosti I. piliera? Kde je záväzok prijať nový zákon o sociálnych službách pre starších a zdravotne ťažko postihnuté osoby?
V oblasti kultúry sú niektoré formulácie, tak ako prakticky vlastne celý text, zaodeté do dlhých, košatých súvetí, ale z programového vyhlásenia vlády jednoznačne vyplýva, že vláda má v pláne zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, aby riaditeľ RTVS mohol spustiť ďalšie kanály. Dámy a páni, strana Sloboda a Solidarita je za zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie priamo zo štátneho rozpočtu. Koncesionárske poplatky sú nespravodlivou nerovnou daňou, keďže rovnaký poplatok platia osoby bez ohľadu na ich príjmy a len dôchodcovia majú zľavy, pričom majetkové rozdiely sú aj medzi nimi, povedzme si pravdu. V neposlednom rade by som rád pripomenul, že v referende v roku 2010, na ktorom SaS participovala, sa 87,24 % zúčastnených voličov jednoznačne vyjadrila za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Takže takpovediac prísľub zvýšenia koncesionárskych poplatkov sa do programového vyhlásenia vlády dostal, ale napríklad záväzok spracovať nový autorský zákon, lebo súčasný nereflektuje modernú digitálnu dobu a treba ho novelizovať, sa do vládneho programu nedostal.
Dámy a páni, ani sľuby dané učiteľom, strany, ktoré sa uchádzajú dnes o dôveru, nedodržali. Všetky pravicové strany sa pred voľbami zaviazali razantným spôsobom zvýšiť platy učiteľov. SIEŤ sľubovala 10 % ročne, až kým učitelia nebudú dosahovať 80 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných kolegov v iných oblastiach. Strana MOST – HÍD hovorila o navýšení s rovnakým cieľom. Obe strany hovorili najmä o potrebe zlepšenia situácie začínajúcich učiteľov, lebo pre nich je tá situácia najhoršia. Plošné zvyšovanie platov o 6 % v priemere ani zďaleka nie je razantným navýšením ich platov, a už vôbec nie je riešenie pre začínajúcich učiteľov. Šesť percent nie je žiaden nárast, ale je to presne to, o čo rástli platy v priemere za posledné štyri roky. To znamená, že ani MOST a ani SIEŤ nesplnia sľub, ktorý dali pri podpísaní memoranda iniciatívy "A DOSŤ!", ktorá žiadala o zvýšenie platov učiteľov na zmienených 80 percent. Nemôžeme sa čudovať, ak si učitelia povedia, že toto nie sú čísla, za ktoré protestovali.
V zahraničnej politike je do oči bijúce, akým spôsobom sa programové vyhlásenie vlády doslova alibisticky vyhýba explicitnému označeniu Ruska ako súčasti príčiny niektorých problémov, hrozieb a výziev, ktoré programové vyhlásenie vlády popisuje. O dvojkoľajnosti zahraničnej politiky a ako sa to bude riešiť ani nehovorím. Rovnako je prekvapením, že téma migračnej krízy, na ktorú bývalá vláda SMER-u, na ktorej bývalá vláda SMER-u postavila svoju volebnú kampaň, akoby odrazu neexistovala. Lenže tento problém v Európe trvá a občania na Slovensku majú právo vedieť, s akými postojmi budú slovenské delegácie chodiť do Bruselu. Viac k tejto téme povie kolega Martin Klus.
Dámy a páni, za katastrofálny stav zdravotníctva je zodpovedná strana SMER. Dosadením krízového manažéra na post ministra sa k tejto zodpovednosti priznala a priznala aj jeho krízový stav. Nový minister zdravotníctva, nestraník, bude mať našu podporu pri akýchkoľvek krokoch, či už protikorupčných, alebo smerujúcich k lepšiemu a efektívnejšiemu zdravotníctvu. Plány v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctva sú stanovené, s viacerými sa dá súhlasiť, a my ich napĺňanie budeme poctivo kontrolovať.
Jedným z mimoriadne slabých miest je absencia politickej vôle konečne po dvadsiatich siedmich rokoch pohnúť s rómskou otázkou. Niežeby sa tam problematika segregovaných rómskych spoločenstiev neobjavila, sú tam nejaké vety okolo toho, ale vyzerá to len ako povinná jazda. Vláda síce deklaruje, že má záujem riešiť tento problém, ale jasný signál na vyrovnanie sa s týmto nesmierne komplikovaným a smutným fenoménom v programe vlády nie je. A pritom segregované rómske komunity a s nimi spojené asociálne prejavy sú zdrojom destability mnohých lokalít na Slovensku a sú vodou na mlyn extrémistom.
Postrehy týkajúce sa boja proti korupcii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, čo sú témy, za ktoré v strane Sloboda a Solidarita zodpovedám ja, odprezentujem v samostatnom vystúpení, lebo tieto témy si samostatné vystúpenie zaslúžia.
Dámy a páni, dovolím si v tejto časti vystúpenia ešte spochybniť, respektíve okomentovať niektoré konkrétne pasáže z programového vyhlásenia vlády. Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku. No ale prečo potom programové vyhlásenie vlády popisuje plno nedostatkov, ak sme zažili taký pokrok? Čaká nás kontinuita aj v korupčných kauzách, ktoré mala predchádzajúca vláda požehnane?
Ďalšie tvrdenie. Vláda sa zasadí o verejnú politiku, ktorej cieľom je tvorba nových pracovných miest v regiónoch. Dámy a páni, tvorba pracovných miest je len vďaka podnikateľom. A v programovom vyhlásení vlády im ruky nerozväzujete. Ak chcete podnikateľom pomôcť, čo to znamená? Budete rušiť svoje vlastné opatrenia, ktorými ste tým podnikateľom doteraz sťažovali život?
Ďalšie tvrdenie. Bude dokončený audit platnej legislatívy z pohľadu nadbytočnej regulačnej záťaže tak, aby došlo k jej zásadnému zníženiu. Nepotrebujete žiaden ďalší predražený audit, dámy a páni z vládnej koalície, odporúčam vám volebný program strany SaS a špeciálne náš ekonomický reformný program Agenda 2020. Tam nájdete všetko.
Ďalšie tvrdenie. Vláda prijme opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze. Dámy a páni z koalície, úplne bude stačiť, ak bude chcieť nejaký súkromný prepravca poskytovať služby, prosím pekne, nehádžte mu polená pod nohy, tak ako tomu bolo doteraz. To bude úplne stačiť pre začiatok.
Ďalšie tvrdenie. Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov. No ale ak to takto tak nie je to nič iné, len vaše priznanie, že po kauze Váhostav k takýmto opatreniam neprišlo.
Ďalšie tvrdenie. V príprave reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 vyvinie vláda v rámci prípravného procesu v orgánoch Európskej únie maximálne úsilie na odstránenie negatívneho vplyvu na slovenské potravinárstvo a presadzovanie nediskriminačných podmienok pre domácich poľnohospodárov a potravinárov. Dámy a páni, tu máte ďalšie explicitné priznanie, že vláda v tejto oblasti počas minulého volebného obdobia zlyhala, keď nedostatočne zastupovala slovenské národnoštátne záujmy slovenských poľnohospodárov v Bruseli. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že teraz tomu bude inak.
Ďalšie tvrdenie. Vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc. Dámy a páni, už je v platnosti posledná novela k fiškálnemu modulu a tam je to jasne zadefinované, tzv. on-line pokladnice. Napríklad v Maďarsku je potrebné byť on-line len pri uzávierke a tá sa pošle na server daňového úradu. A u nás chcete pretlačiť riešenie, že každý doklad sa bude posielať on-line, čo je len a len niekoho kšeft. A samozrejme sú to neskutočne zvýšené náklady tak pre podnikateľa, ako aj pre štát. To bude doslova zabíjať malých podnikateľov a náš trh tiež.
Ďalšie tvrdenie. V rámci verejnej kontroly justície vláda prehodnotí realizáciu zverejňovania súdnych rozhodnutí a zverejňovania hodnotení sudcov z hľadiska ich prehľadnosti a z hľadiska možnosti ďalšej analýzy, pričom do vyhodnotenia súčasného stavu zapojí verejnosť. Rovnaký prístup vláda zaujme pri prehodnotení zverejňovania výsledkov disciplinárnych konaní proti sudcom. No, dámy a páni, nech to vláda neprehodnocuje, ale nech to rovno urobí. Na prehodnocovanie sme mali čas od revolúcie. A je najvyšší čas to zaviesť, pretože nedôveryhodnosť súdnictva je dôkazom silnej celospoločenskej objednávky.
A posledné tvrdenie, ešte raz to čarovné ESO. Cieľom vlády v oblasti štátnej správy bude nadviazať na úspešne uskutočnené opatrenia reformy ESO a to optimalizáciou jej výkonu prostredníctvom merania zefektívnených procesov a znižovania ich nákladovosti skracovaním doby čakania a vybavovania občanov. Prosím vás, o akej úspešnosti reformy ESO to hovoríte? Veď ESO je niečo ako Colombova žena, všetci o tom stále rozprávate a nikto to ešte nevidel.
Dámy a páni, aktuálnemu programu vlády budeme lepšie rozumieť, ak ho dáme do kontextu s víziami, ktoré sa objavili v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády v roku 2012. Spomeniem niektoré z nich. Systémové zmeny v boji proti korupcii, ktoré by sa uplatnili v rámci polície, prokuratúry a súdnictva. Zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti nakladania s verejnými financiami. Zásadné zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám pre posilnenie demokratických princípov. Konsolidácia verejných financií, ktorú vláda uskutočnila najmä jednorazovými opatreniam. Riešenie zdravotníctva, ESO a miliardová úspora, podpora a zjednodušenie podnikania, digitalizácia a elektronizácia verejnej správy. Už chápete, kam narážam? Na čo narážam? Dnes takmer identické vízie nájdeme v programe vlády na ďalšie štyri roky. Vyzerá to, ako keby sme začínali stále odznova a odznova. A čas beží. Vlády pod vedením SMER-u – SD píšu sugestívne slohy, ale realita ide úplne iným smerom. Je to tak podľa mňa preto, lebo vízie boli iba tieňohrou pre občanov, aby sa smerácke klany dostali ku korytám a napĺňali svoje vlastné vízie o svojom vlastnom obohatení sa.
Dámy a páni, obávam sa, že inak tomu nie je ani dnes. Občan, stojaci pred bilbordami a čítajúc slogany "Robíme pre ľudí", "Charakter rozhoduje", "Dobrý štát slúži ľuďom" a podobne, si už pár dní po volebnej noci uvedomil, že počet hladných krkov sa zvýšil o strany, ktorým veril, o strany, ktoré v ňom vzbudzovali pocit nádeje a optimizmu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám teraz dva citáty. Citát prvý. "Urobím všetko pre to, aby mohla pravicová alternatíva vzniknúť." A citát druhý. "Pre mňa je dôležité, že treba zmeniť charakter štátu." Stavím sa, že v nich spoznávate predsedu strany MOST – Híd Bélu Bugára. A teraz si položme otázku. Oklamal Béla Bugár voličov? Ja si myslím, že áno. O pravicovú vládu Béla Bugár zabojoval asi tak, ako bojujú futbalisti v kúpenom zápase. A tvrdím aj to, že charakter štátu s Robertom Ficom v kresle premiéra, Robertom Kaliňákom v kresle ministra vnútra a ďalšími persónami zo strany SMER – sociálna demokracia sa neposunie ani o milimeter, o tomto som hlboko presvedčený. Ale pripomeňme si aj iné citáty, prvý je povolebný a druhý je predvolebný. Citát prvý. "Na rokovanie s Robertom Ficom o zostavení vlády nepôjdeme a ďalej budeme rokovať o možnostiach a podmienkach vytvorenia stabilnej pravicovej vlády." A citát druhý. "Ak bude SMER naďalej ovládať políciu, prokuratúru a aj rozhodujúce pozície v súdnictve, tak najbližších 15 rokov nebude potrestaný nijaký politický nominant od sifónov a masáží až po eurofondové tunely. Výsledkom zostane beztrestnosť." Dámy a páni, aj tu je autorstvo týchto citátov celkom zjavné. Sú to výroky Lucie Žitňanskej. Tej istej Lucie Žitňanskej, ktorá sa dnes, dámy a páni, po boku Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra, Roberta Fica ako premiéra uchádza ako nová ministerka spravodlivosti o našu dôveru. Keby toto nebolo tak smutné, tak bolo by to na popukanie.
Poviem vám ďalší citát. "SIEŤ má záujem o skutočnú zmenu pomerov na Slovensku, ktorá sa nedá dosiahnuť spoluprácou s niekým, kto nesie výsostnú zodpovednosť za stav krajiny vrátane jej zdravotníctva a školstva. Preto je pre SIEŤ spolupráca so SMER-om vylúčená." Toto je citát podpredsedu SIET-e Andreja Hrnčiara krátko pred voľbami. A uvádzam ho len preto, lebo tento citát sa oproti nespočetným pol na pol výrokom predsedu strany Radoslava Procházku vidí takpovediac významovo stabilnejší.
Dámy a páni, obrazne povedané, liberálny Boh mi je svedkom, že ak mal predseda SIET-e Radoslav Procházka nejakého silného zástancu v strane Sloboda a Solidarita, tak som to bol práve ja. Aj toho podfuku na Richardovi Sulíkovi pri dohode k podpore v prezidentskej kampani, aj pri jeho ďalších kontroverzných krokoch a výrokoch, ktoré ho hojne sprevádzali pre voľbami, naďalej a stále som chodil pomedzi členov SaS, chodil som pomedzi priaznivcov SaS, ale aj iných pravicových strán, a presviedčal som ich: choďte voliť, dáme to dohromady, neformálne sme o tom už hovorili, áno, aj so SIEŤ-ou, aj s MOST-om. A čo mám teraz povedať dlhoročnému trénerovi mládeže jedného športového klubu, ktorý prišiel po voľbách za mnou a vyčítavo mi povedal: povedali ste mi, že oni nezradia, pán Galko. A dnes znechutený uvažuje nad odchodom do zahraničia, lebo má niekoľko ponúk. Natrvalo, prosím pekne. A pritom chce zostať tu, chcel tomu dať šancu. Chcel sa tým deťom venovať aj naďalej. Čo mu mám teraz povedať? Čo by mu odkázal pán Procházka?
Vážená budúca vláda kontinuity, vážené pani poslankyne a poslanci vládnej väčšiny, poslanci za stranu Sloboda a Solidarita programové vyhlásenie vlády nepodporia pre dôvody, ktoré som uviedol. Som istý, že to od nás ani neočakávate. Ale jedno môžem tejto vládnej koalícii sľúbiť. To, čo budeme pokladať za správne pre občanov Slovenska, pre jeho záujmy, podporíme. Napríklad vaše vágne prísľuby na zlepšenie podnikateľského prostredia naplníme konkrétnymi návrhmi z našej Agendy 2020. Očakávame, že ich nehodíte len tak cez palubu a v duchu vašej koaličnej dohody sa budete nimi vážne zaoberať a nakoniec mnohé z nich aj schválite. Chcem vás ale zároveň ubezpečiť, že sa tvrdo postavíme voči všetkým nápadom a iniciatívam, ktoré v predloženom programovom vyhlásení vlády pokladáme za pomýlené, ktoré sú návrhmi lobistov, čo chcú pokračovať v praxi okrádania daňových poplatníkov.
Chcem osobitne povedať politikom zo strán MOST – HÍD a SIEŤ, že strana Sloboda a Solidarita zostane stáť pevne za čiarou, ktorú ste sa vy rozhodli prekročiť. Naša voľba je stáť na strane ľudí, ktorí chcú žiť v slušnom štáte. Na strane ľudí, ktorí od štátu očakávajú, že im vytvorí dobrý priestor na sebarealizáciu, ktorí majú právo na spravodlivosť a slušné zaobchádzanie zo strany štátnej moci. My ich nikdy neopustíme. To môžem z tohto miesta zodpovedne vyhlásiť. Zradili by sme tým nakoniec sami seba.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.4.2016 17:30 - 17:31 hod.
Ľubomír GalkoVystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2016 16:09 - 16:10 hod.
Ľubomír GalkoNo ja by som chcel za stranu Sloboda a Solidarita podporiť návrh Daniela Lipšica. Chcem potvrdiť ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť, že tých káuz, ktoré branno-bezpečnostný výbor v minulosti riešil, bolo obrovské množstvo. A budú ďalšie. Nenahovárajme si, že nebudú ďalšie, pretože stačí, keď si dnes otvoríte internet, a opäť je vidno, že branno-bezpečnostný výbor bude mať čo riešiť. Mám na mysli výpoveď bývalého...
No ja by som chcel za stranu Sloboda a Solidarita podporiť návrh Daniela Lipšica. Chcem potvrdiť ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť, že tých káuz, ktoré branno-bezpečnostný výbor v minulosti riešil, bolo obrovské množstvo. A budú ďalšie. Nenahovárajme si, že nebudú ďalšie, pretože stačí, keď si dnes otvoríte internet, a opäť je vidno, že branno-bezpečnostný výbor bude mať čo riešiť. Mám na mysli výpoveď bývalého vyšetrovateľa takzvaného vratkového podvodu. Pri všetkej úcte ku všetkým kolegom vo všetkých výboroch neviem, či existuje výbor, ktorý mal viacej mimoriadnych zasadnutí ako výbor pre obranu a bezpečnosť.
Ja som si prečítal niekoľkokrát vyhlásenie terajších koaličných partnerov strany SMER a SNS, ich koaličných partnerov o tom, že sa im podarilo presadiť 90 % ich protikorupčných opatrení do programového vyhlásenia vlády. Ja chcem pevne veriť, že paralyzovanie branno-bezpečnostného výboru a hádzanie polien pod nohy boju proti korupcii, skutočnému boju proti korupcii, nepatrilo medzi tých 10 percent. A chcem apelovať, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.