Videokanál poslanca

Ďakujem, pán kolega Budaj. Ja som rád, že ste spomenuli práve to dôležité, čo tu tak málokrát odznieva, a to je to, že aj pán Kaliňák má v rukách alternatívy a že nakoniec je to v jeho rukách a že veci by nemuseli zájsť tak ďaleko. A toto je to, čo tu vidíme veľmi zriedka, že keď sa človek aj vyberie zlou cestou, tak akoby už sa nechce z nej vrátiť a radšej pôjde ďalej a ďalej, dúfajúc, že to nejako prerazí.
Tak som veľmi rád, že ste to spomenuli a že tu odznelo. Pretože myslím si, že toto je to, čo tu potrebujeme sa naučiť, vedieť si priznať chybu, vedieť sa z nej poučiť a konať nápravu.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to veľmi ťažké vystúpiť v takejto atmosfére, kedy aj dneska pán premiér vyjadril, že teda kolegovia z opozície, z koalície tu vôbec nebudú. Máme za sebou leto. Pred letom sme veľmi aktívne žili touto kauzou a dá sa povedať, že v lete tým žili mnohí ľudia. A ja celý deň dnes nad tým rozmýšľam, spomínam na každý pondelok, jako sme chodili na protesty, a myslím na tých ľudí, ktorí tam chodili, aby vyjadrili svoj názor.
Evidentne tu máme dva pohľady. Pán premiér dneska prezentoval, ako táto krajina šľape, ako v tejto krajine nie je žiadny problém, čo sa sťažujeme, o čom tu vlastne hovoríme, je to bezpredmetné, je zbytočné takúto schôdzu mať. Ale potom je tu určitá skupina ľudí, a nie malá, a to sú tiež občania našej krajiny, ktorí majú na to úplne iný pohľad. My tu dnes reprezentujeme ich hlas, hovoríme o tom, ale my tu nehovoríme svoj názor. To neni, že my tu hovoríme svoj názor. Kolegovia, ktorí tu vystupujú a prednášajú fakty, a bolo tu toho povedaného naozaj veľa, to neni len to, že by oni chceli vyjadriť svoj pohľad. To sú ľudia, ktorí jednak dlho pôsobia medzi ľuďmi, sú to ľudia, ktorí v kampani veľa ľudí stretlo, a sú to ľudia, ktorí stretávali tých ľudí celé leto, pretože sme tam medzi ľuďmi boli.
A toto je vec, ktorá tu dnes leží na stole, a nemôžme, resp. áno, pán premiér môže povedať, že, viete čo, ja to vidím takto a je jedno, že tie státisíce občanov, ktorí si myslíte niečo iné, proste máte smolu. Neviem. Osobne si nemyslím, že toto je stanovisko, ktoré by premiér mal odkázať svojmu ľudu, ktorému vládne. A myslím si, že aj správanie pána ministra Kaliňáka, on je ministrom vnútra opäť celej krajiny. A my sa tu môžme skúšať hrať na opozíciu a koalíciu, ale takto otázka nestojí. Ani my ju tak nestaviame. O to viac, ako fakt ťažko sa hľadajú myšlienky, ako to vyjadriť, pretože nechcem tu hovoriť nejaké, chcem vám to tak povedať od srdca, pretože to je to, prečo som prišiel aj do parlamentu, prečo som prišiel aj do politiky. A je to, ja osobne to považujem za veľmi neprofesionálne, a to je smutné, že v dnešnej dobe politické správanie zašlo tak ďaleko, že pohŕdanie názorom druhej skupiny ľudí, ktorá zdanlivo môže vyzerať, že nie je väčšina, sa považuje za politicky správne. Osobne si myslím, že normálne by sme to nazvali ako ignorácia, a myslím si, že pri týchto výrazoch aj potrebujeme ostať.
Ja už len to, že sám pán minister sa tu dnes nenachádza a už tu bolo povedané dosť, nebudem hovoriť pánovi ministrovi, ale chcel by som možno tak povedať z tohto miesta, že verím, že táto krajina bude mať, bude mať vládu, ktorá sa bude zaujímať o dobro všetkých občanov. Verím, že aj dnes v parlamente sedia ľudia, ktorí to myslia úprimne s touto krajinou, a ja verím tomu a prajem tejto krajine, aby takíto ľudia čoskoro došli k moci, aby už skončila táto éra, kedy ľudia budú si musieť dávať pozor, resp. si musia dávať pozor na to, čo povedia, lebo môžu byť za to perzekvovaní.
Tento čas, je potrebné, aby skončil, aby prišlo na Slovensko čas, kedy sa tu budeme naozaj cítiť slobodne, kedy tu bude prajnosť, kedy tu bude transparentnosť, keď to tak poviem, vo veciach, kedy naozaj nebude sa tu nič zakrývať. Kedy tu nebude úmysel viesť túto krajinu pre vlastné obohatenie alebo pre vlastné benefity, ale kedy ľuďom primárne bude záležať na dobre všetkých ľudí.
Áno, možno si povieme, že sú také ideály, ale toto sú ideály, v ktoré dúfa každý občan. Každý občan. A práve tí najmenší, tí, ktorí majú najmenej prostriedkov, tí, ktorí možno si povedia, že nemajú na to, aby túto krajinu viedli, očakávajú, že takíto ľudia vo vláde budú.
A ja práve chcem tento príhovor využiť na to, že to chcem popriať našej krajine, pretože verím tomu, že toto tu budeme mať. A aj taký odkaz nás z opozície ľuďom, ktorí sú dnes vo vláde, že hoci dnes tu nie ste, nepočúvate, ignorujete to, my to nevzdáme. My to nevzdáme a chceme a budeme pracovať na tom, aby táto krajina bola vedená ľuďmi, ktorí ju vedia spravovať.
A ja to zámerne opakujem, aby to tu zaznelo a aby aj tento parlament bol miestom, kde nebudeme dotlačení do takej politickej kultúry, ako hovoríme, že tu je. Pretože myslím si, že veľa sa tu hovorí o tom, aké sú tu vyostrené vzťahy. Áno, to je následok. Ale keď chceme hovoriť o príčine, tak to sa ťažko počúva. A tú príčinu musíme hľadať v histórii a vo vývoji, ktorý tu bol. A dnes, áno, toto je vrchol ľadovca. Toto je vrchol ľadovca, na ktorom sa nachádzame, a tie naše reakcie, ako mňa to naozaj úprimne až prekvapuje, že si hovorím, že ako je možné, že takto tá opozícia šalie. A nikto, akoby tu chýbalo zamyslenie sa. A prečo vlastne šalejú? Čím to je, že šalejú, že už musia ísť do takýchto extrémnych prejavov, keď to tak poviem. No preto, že... (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán Hrnko.
Pretože nikto tu nehovorí o tom, resp. my sa snažíme hovoriť o tom, aké extrémne správanie sa deje aj práve prostredníctvom pána ministra Kaliňáka. Veď my tu poukazujeme na tie fakty a hovoríme, toto nie je normálne.
A ja si nechcem zvyknúť na to, že v našej krajine sa vždycky všetko zametie pod koberec. A sú tu mnohí ľudia v tejto krajine, ktorí si na to nechcú zvyknúť. A sú tu mnohí ľudia, ktorí si nechcú zvyknúť na to, že akonáhle správy o ničom nehovoria, tak to neexistuje. Pretože my nechceme žiť v ilúzii.
A ja ďakujem vám, kolegovia z opozície, že tu, že, že aj vy bojujete za to, aby naozaj prišiel čas, kedy budeme pristupovať k tejto krajine zodpovedne a transparentne a nielen robiť nejaké Potemkinove dediny. Niečo, nejaké pozlátko, ktoré navonok vyzerá veľmi fajn, ale robíme to len tak navonok.
Takže možno len taký odkaz na záver aj v mene tých ľudí, ktorí chodili na tie námestia, ktorí očakávali a túžili, že to bude mať nejaké vyvrcholenie, a my veríme, že to bude mať pokračovanie, že to týmto neskončí, pretože túžime po tom, aby tu tá zmena prišla, o ktorej hovoríme, a budeme trpezlivo pracovať a čakať na to, aby sa to stalo. A budeme hľadať spôsoby, aby tu prišla spravodlivosť do tejto krajiny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Heger, Aduard, poslanec NR SR
No, výborne, takže.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Ja, práve teraz máme akurát stretnutie s pani Malmström o tretej, na ktorý trošku meškám, takže nebudem dávať nejaké doplňujúce otázky, ak dovolíte. Ďakujem aj za takúto odpoveď, aspoň budem vedieť, keď sa s ňou budem trošku baviť, že do čoho ju pripreť. (Zasmiatie sa rečníka.) A ďakujem.
No, ja myslím, že toto presne, že toto je téma, ktorá je, o ktorej je dôležité komunikovať, lebo tie otázky hlavne vo verejnosti sú a tých odpovedí sa im dostáva málo, takže som vďačný za toto stanovisko, ktoré ste teraz tu prezentovali.
Ďakujem.

Ja už len tak prozaicky. Vďaka hladkému priebehu predpokladám, že teda tento zákon bude mať plnú podporu.
Ďakujem, že sme to tak svižne stihli. Teším sa na hlasovanie. Vďaka. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, toto je veľmi taký jednoduchý zákon, veľmi stručný. Takže budem aj ja stručný. Len teraz rozmýšľam, že keď mám úvodné slovo, tak vy vlastne nemôžete reagovať faktickými. Ale ak by ste náhodou k tomu chceli vystúpiť, tak kľudne dajte aj nejakú kratšiu rozpravu. A ak nie, no tak predpokladám, že to zase nejak svižne zbehne.
Pointa. Poďme asi k tomu najrýchlejšie, tým, že je to veľmi jednoduchý zákon, tak si myslím, že to vieme rýchlo zbehnúť. Pointa je tá, že týka sa opäť podnikateľského prostredia, ale myslím si, že taký najväčší dopad pocítia práve tí mňou radi spomínaní živnostníci, ktorá, je to taká téma a jednak táto oblasť mi veľmi leží na srdci. Ale sú to aj ľudia, myslím si, ktorí potrebujú mať nejakým spôsobom svojich zástupcov aj tu v parlamente. Možno čo si potrebujeme na úvod povedať, je, že práve malé a stredné podnikanie tvorí vyše 70 % podnikateľskej sily na Slovensku. A toto tu hovoríme o niekoľko stotisícoch ľuďoch, ktorých sa tento zákon bude dotýkať.
A ide o to, že keby sme si zobrali len minulé volebné obdobie, tak v Národnej rade bolo schválených 455 návrhov zákonov. Je to proste veľmi veľké kvantum zákonov, ktoré sa tu v Národnej rade schvaľuje. To tempo je veľmi vysoké a naozaj mnohokrát pre malých podnikateľov, pre živnostníkov sledovať takéto legislatívne zmeny je neskutočne náročné. A ja keď sa aj s niektorými z vás rozprávam na túto tému, na tému živnostníkov, tak ja chápem, že na jednej strane možno práve z tej koaličnej strany je také nazeranie na živnostníkov, že dobre, živnostníci, vy ste ľudia, ktorí tu svojím spôsobom, poviem tak, že vyciciavate túto ekonomiku alebo vymýšľate spôsoby, ako čo najmenej zaplatiť do štátneho rozpočtu.
Ale mne tu stále chýba to b, že nikto tu nehovorí, po prvé, nikto neocení tú prácu živnostníkov, že sú to ľudia, ktorí si sami nachádzajú prácu, ktorí proste chcú, vychádzajú z tej istoty zamestnania a chcú sa sami o seba postarať, rozvinúť to podnikanie možno do takej fázy, ak sa im bude dať, že dajú prácu aj ďalším, ale nazeráme na nich ako tých, ktorí si tu krátia odvody a podobne. Ale nevidím z vládnej strany, že by im chceli povedať, že dobre, tak viete čo, tak poďme vás naučiť podnikať. Oceňujeme, že chcete sa naučiť podnikať, že chcete podnikať, ale to sa nerobí tak, že teraz budete obchádzať zákony a budete sa snažiť čo najmenej zaplatiť. My vám radšej pomôžeme, dáme vám stimuly, aby ste sa naozaj dobre rozbehli, aby ste to podnikanie robili dobre a potom v konečnom dôsledku generovali aj peniaze do štátneho rozpočtu. Ale toto b tu nikde nezneje.
Počujeme tu len, živnostníci, áno, to sú skupina ľudí, veľká skupina ľudí, ktorí by vlastne mali byť zamestnancami a mali by prispievať do štátneho rozpočtu viacej na odvodoch a podobne. Alebo potom ich zavaľujeme veľkým kvantom zákonov, ktoré si oni musia sledovať, na čo nemajú ani čas a mnohokrát ani kapitál. A tento zákon sa snaží im vyjsť v ústrety, kedy naozaj tých prekážok za posledné roky bolo dosť.
Potešil som sa trošku dnešnej správe, ktorú som zachytil, že vláda, resp. koalícia sa dohodla na nejakých ústupkoch v prospech živnostníkov. Tak toto je taký dobrý, pozitívny signál, myslím. Ale to, čo my predkladáme, je taká veľmi jednoduchá a praktická vec, a to je, aby zákony prichádzali, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, aby prichádzali do platnosti k jednému dátumu, a to k 1. januáru. Ide o to, aby podnikatelia vedeli, že okej, tento termín si striehnem, sledujem, vymedzím si na to dostatok času, aby som si naozaj naštudoval všetky zákony, ktoré sa ma týkajú, ktoré budú mať na mňa dopad, a vie si to lepšie naplánovať. Myslím si, že tento termín je dobrý z hľadiska aj sezónnych biznisov, že už je väčšinou po sezóne a môžu naozaj tomu venovať dostatok času a pripraviť sa na to, aby ich podnikanie bolo v súlade s platnou legislatívou.
Takže to je celá pointa, ktorá si myslím, že je veľmi jednoduchá, účinná a na druhej strane z nej budú benefitovať naozaj mnohí. Takže ja dúfam v podporu, či už v opozičných radoch, ale aj koaličných, že takáto jednoduchá vec, na tej sa vieme zhodnúť. Nemá vplyv nijako na rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže je to proste veľmi jednoduchý pozitívny krok, ktorý budem rád, keď spolu urobíme v prospech týchto státisíce ľudí, na ktorých mnohokrát už nikto nemyslí.
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi.

Ďakujem.
Ja tiež veľmi vítam tento zákon, myslím si, že práve tá filozofia toho zákona je úplne správna, pretože je až nemysliteľné alebo poškodzujúce veľmi, keď človek, ktorému spôsobia nehodu, teraz si to musí dať opraviť a naozaj tratí na tom. Čiže ja veľmi vítam, že sa niekto nad tým zamyslel a prišiel s takýmto návrhom a dáva vlastne veci do takého spravodlivého pomeru, aby ľudia naozaj dostali odškodnenie, ktoré im prináleží, pretože oni si to sami nespôsobili a prečo by mali na to doplácať, že niekto im urobí škodu, a byť takto poškodzovaní. Takže super, vítam to a určite moja podpora.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil tento zákon. Je to opäť taký zákon, ktorý s dotýka, poviem, tých maličkých, alebo tých malých. Úprimne, trošku ma prekvapilo dnes pri hlasovaní, keď sme hlasovali o zákonoch kolegýň, ktoré sa týkali rodiny, že teda neprešli ani jeden z nich, hoci si myslím, že boli to dobré návrhy, čo trošku mi tak berie nádej z toho, že by takýto zákon, ktorý tiež sa stavia na stranu tých slabších, mohol prejsť, ale napriek tomu sa budem snažiť vám ho predstaviť a hovoriť k vám tak, aby ste sa nad tým zamysleli a dali tomu šancu.
Čiže o čo ide pri tomto zákone? Možno tak na úvod formálne, teda toto je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Teda hlavným účelom tohto predloženého návrhu je zaviesť do zákona, do tohto zákona, novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Situácia, poďme si trošku možno priblížiť situáciu, v akej sa nachádzame. Živnostníci sú podnikatelia, ktorí dnes sú, myslím si, že ťažko skúšaní, musia naozaj rozmýšľať nad tým, ako tú živnosť udržať a vôbec fungovať v nej, pretože by som povedal, tie polienka pod nohy im za posledné obdobie boli prikladané. Ich podmienky sa zhoršujú. Dôležité je povedať, že toto je skupina podnikateľov, ktorá ručí s celým svojím majetkom. A práve to, že keď sa dostanú do situácie, že nedostanú vyplatené svoje peniaze, nemá dopad len na ich podnikanie, ale má dopad aj na celú ich rodinu. Ale zase môžeme si povedať, že dobre, tak prečo tí živnostníci ostávajú živnostníkmi?
No povedzme si, kto sú živnostníci. Primárne sú to ľudia, ktorí v skutočnosti nechcú byť odborníkmi na podnikanie, oni nechcú časom, dobre, sú ľudia, ktorí začnú ako živnostníci a časom prejdú na eseročku a možno na akciovú spoločnosť, lebo sú to talenty na budovanie veľkých firiem. Ale mnohí živnostníci nemajú ani tú túžbu a možno aj nemajú ten talent na to, aby vybudovali veľké firmy, proste chcú robiť svoje remeslo, chcú ho robiť dobre a nechcú sa trápiť tým, čo všetko musia, musia spĺňať a chcú mať za to zaplatené. Čiže je to len taká, by som povedal, priepustka na to, aby mohli robiť svoje remeslo a mohli byť zaňho zaplatení.
A práve tu, toto je tiež podľa mňa veľmi dôležitý aspekt tohto zákona, prečo je dôležité, aby títo ľudia boli chránení. Pretože to nie sú nejakí špekulanti, to nie sú ľudia, ktorí si chcú teraz najímať právnikov na to, aby im vymáhali ich pohľadávky. To sú naozaj ľudia, ktorí sa primárne chcú venovať svojmu podnikaniu a chcú byť zaňho zaplatení. Lenže, žiaľ, dnešná doba, vidíme, či už veľkí hráči, keď to tak nazvem slušne, veľké firmy vedia mnohokrát zneužiť práve to, že toto sú podnikatelia a nie sú nijako chránení a práve preto prichádza aj tento zákon, aby sme poskytli práve týmto najzraniteľnejším túto ochranu, pretože je tu ešte ďalší rozmer, a to je to, že mnohí ľudia sa stávajú takzvanými nútenými živnostníkmi. Sú to ľudia, ktorí, by som povedal, že mohli by byť zamestnancami a vieme, že toto svojho času riešil aj pán premiér, ktorý hovoril, že máme tu mnoho takých živnostníkov, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami, ale nepožívajú ochranu zamestnancov. A práve to im bráni v tom, aby s nimi nebolo zametané, keď tak poviem.
Čiže tento zákon chce priniesť práve, keď tak poviem, pohľadom zvýšiť kredit živnostníkov a povedať im: "už s nimi nemôžete viacej zametať". Proste toto sú ľudia, ktorí tiež budú mať vymožiteľnosť svojho práva a ak s nimi budete zametať, tak nielenže to bude nejaký priestupok, ale bude to trestný čin. A to je, myslím, veľmi dôležité, aby sme si uvedomili pri podstate tohto zákona, že chceme im dať krytie, ktoré im prináleží, ktoré majú mať práve z toho dôvodu, že sú malí, že sú mnohokrát neskúsení aj v legislatívnom procese a vo vymáhaní svojho práva a práve preto tí, ktorí to o nich vedia, zneužívajú túto ich nevedomosť, zneužívajú túto ich bezbrannosť a dostávajú ich mnohokrát do veľmi životných náročných situácií.
História ukázala, a práve aj to je dôvod, prečo tento zákon prichádza alebo prišiel, je, že história nám na Slovensku ukazuje, ako je s týmito ľuďmi zametané. Veľké firmy, a keby som len spomenul asi takú, najvypuklejšie bola kauza Váhostavu, kedy živnostníci naozaj boli veľmi poškodení a mali veľmi malú vyjednávaciu pozíciu, až si vyjednali nakoniec nejakých 50 %. Tak to je úplne, až poviem smiešne, ako môžeme, to je veľká skupina ľudí. My nehovoríme o tom, že by to bolo pár ľudí. To je veľká skupina ľudí. Len problém je to, že sú to malí ľudia a tým pádom nemajú taký vplyv, nie sú tak zosieťovaní, nemajú takú moc a nevedia sa brániť.
A my ako zákonodarný zbor potrebujeme aj takýmto ľuďom ukázať, že aj vy ste pre nás dôležití, je vás mnoho, chceme, aby ste tu podnikali, chceme, aby ste sa venovali svojmu remeslu a chceme vám dať pocit toho, že štát sa o vás zaujíma a bude vás chrániť pred tým, aby ste mohli byť zneužívaní, aby ste mohli byť zneužívaní ľuďmi, ktorí proste pristupujú k podnikaniu veľmi ľahkovážne a povedia si: "A čo tam, tých už nemusím vyplatiť, tí mi nemajú ako ublížiť.". Čiže toto je filozofia, ktorá tu dneska na trhu, žiaľ, vládne. Je prítomná, že sú tu podnikatelia, sú tu veľké firmy, ktoré si takýmto spôsobom dokážu povedať, že tí, ktorí mi nemôžu ublížiť, tak tí sú mi ľahostajní a viac-menej môžem sa, môžem sa na nich vykašľať.
Takže preto aj dôvod, prečo tento zákon prichádza, prečo ho predkladáme do Národnej rady, aby sme ochránili jednak živnostníkov, ktorí sú malí podnikatelia, ktorí sa chcú venovať svojmu remeslu a právom im patrí mzda za odvedenú prácu, pretože oni tú prácu vykonajú a patrí im tá mzda. Ale, žiaľ, nevedia sa k nej proste mnohokrát domôcť. A ľudia, ktorí sa rozhodnú im tú prácu nevyplatiť, by mali vedieť, že im to len tak ľahko neprejde, aleže spáchajú trestný čin. A toto sú kroky, ku ktorým pristupujú aj iné zákony alebo videli sme to, keď sa aj znižovala sadzba na trestný čin neplatenia daní. Tak presne taký istý tam bol zámer toho, aby jasne bolo ukázané, že takéto skutky sa proste v spoločnosti tolerovať nebudú. A tento zákon má pôsobiť ozdravne na povedomie alebo na podnikateľské správanie aj v prospech malých živnostníkov, ktorí sú mnohokrát tak potrební, pretože urobia tú drobnú robotu. Urobia tú drobnú robotu a tie veľké firmy si naozaj najímajú týchto drobných podnikateľov na to, aby tú drobnú robotu urobili, ale potom sa rozhodnú, že im tú drobnú robotu nezaplatia, lebo však sú len drobní. Ale ako som hovoril, ručia celým svojím majetkom a takéto nevyplatenie faktúr je pre nich veľmi, dokáže byť až smrteľné.
Takže tá podstata toho zákona je o tom, že ak podnikateľ, ktorý si dal vykonať prácu takýmto živnostníkom a nezaplatí mu faktúru, má tam, samozrejme, nejakú splatnosť a 30 dní po splatnosti nezaplatí napriek tomu, že mu to zaplatiť môže, sa, by som povedal, vedome, vedome vykonáva trestný čin, ktorý by po novom už toto bol trestný čin a tým pádom tá vymožiteľnosť je omnoho vyššia.
Takže chceme a pre tú skupinu, ktorí sú "tí nútení živnostníci", vyrovnávame, ale nielen pre nich, ale aj pre tú prvú skupinu, vôbec, živnostníkom ukazujeme, ste pre nás dôležití a kladieme vás na úroveň, kde si aj vy zaslúžite ochranu, lebo takisto ako zamestnancov je mnoho, tak aj živnostníkov je mnoho, zaslúžite si aj vy patričnú ochranu a vyrovnávame vlastne tento nepomer trestnoprávnej ochrany, ktorý bol medzi zamestnancami a živnostníkmi.
Takže preto my očakávame, že tento návrh a verím, že po tom aj, čo som povedal, to dáva zmysel aj vám, že toto môže priniesť a prinesie zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov, ktorí, áno, sú na trhu veľkí podnikatelia, ktorí sú čestní a úprimní a myslia to dobre a chcú sú plniť svoje záväzky, ale vieme, že na trhu sú aj firmy, ktoré svoje záväzky si plniť nechcú, hoci by mohli a takýchto práve to má postihnúť a ukázať im, že nemôžete si tu robiť, čo chcete, pretože to nie je zdravé prostredie pre fungovanie trhu.
Myslím, že to je v stručnosti všetko. Bude teraz za chvíľočku otvorená rozprava, takže určite privítame aj vaše postrehy, ak by ste k tomu ešte chceli niečo povedať. Ja, však ešte bude záverečné slovo.
Tak zatiaľ ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, v prvom rade chcem oceniť to, ako ste, si urobili takú sebareflexiu a priznali to maslo na vlastnej hlave, aj to vysvetlenie. Áno, pocítili to viacerí, ten krok kedy prišiel, ale zase je to zmysluplné, lebo myslím si, že tá filozofia bola nastavená správne, ukázala realita, že ľudia tú filozofiu obchádzajú a zneužívajú tak alebo tak, jak ste povedali, využívajú.
Ale aby som reagoval aj k téme, ja som veľmi rád, že ste to až takto zhrnuli, a ďakujem predkladateľkám, že naozaj prichádzajú s takouto skvelou zmenou, ktorá opravuje vlastne ten systém, pretože tu naozaj ide o poškodenie tých ľudí po dvanástich rokoch. A som rád, že je to teraz, presne jak ste povedal, že ešte sa to dá rehabilitovať práve týmto návrhom zákona, pretože je to, myslím si, že veľký postih. A je to neférový postih na týchto ľuďoch, ktorí naozaj obetovali svoj život na opateru ľuďom a investujú do nich omnoho viac ako len tých pár peňazí, ktoré dostanú, takže myslím si, že táto rehabilitácia je úplne nevyhnutná, a tiež sa prihováram za podporu tohto zákona a len by som dal do takého porovnania, že napr. pri dohodároch sa tiež, štát pristupuje k tomu kroku, že začal vlastne to, tí, čo zamestnávajú dohodárov, musia platiť aj sociálne odvody a v plnej miere, takže je dôležité, aby to bol aj v tomto taký, hovorím, taký rovný meter, že aj týmto ľuďom dajme tú možnosť, aby mali to celé krytie a aby si to nemuseli platiť z vlastného vrecka, aj keď tu teda je tým v úvodzovkách zamestnávateľom štát, ale je to zodpovedné ísť takto aj príkladom z hľadiska toho, keď tým ľuďom dávame túto možnosť a voláme ich do toho, aby robili túto činnosť, lebo to neni len dávka, to je naozaj služba a, by som povedal, až štátne zamestnanie.
Ďakujem.

37.
Ďakujem, pán kolega, za to, čo ste povedali, pretože ste to presne vystihli, a myslím si, že naozaj áno, pri takýchto témach, keď sa bavíme, nejde o to, či je človek liberál alebo konzervatívec, ide o to, či je človek a či má úctu k vlastnému potomstvu.
Takže ďakujem a súhlasím.