Videokanál poslanca

Tak ďakujem, kolegovia. Verím, že aj toto menšie zastúpenie z hľadiska koalície bude informovať zvyšných kolegov a nejakým spôsobom tlmočiť našu žiadosť o podporu tejto veľmi prospešnej úpravy Obchodného zákonníka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám teda predstavil tento návrh. A idem tak pekne po poradí. Toto je ďalšie z našich opatrení v prospech podnikateľského prostredia, v prospech možno tých malých hráčov na trhu. Nadväzuje vlastne na ten návrh alebo teda výborné by bolo, keby bol mohol nadväzovať na ten návrh, ktorý sme mali aj na predchádzajúcej schôdzi o neuhradených faktúrach a o Trestnom zákone. Tento sa teraz dotýka Obchodného zákonníka a vlastne v podstate ide o to, aby faktúry, ktoré podnikateľský subjekt obdrží, aby vlastne uhrádzal v poradí, v akom mu prídu.
Skúsim možno tak najprv trošku formálnejšie a potom do toho tak vysvetľovať. Čiže ide o to, aby práve to podnikateľské prostredie, ktoré dneska vidíme, že je, že naozaj tá história, ale aj súčasnosť ukazuje, že práve tí malí hráči v tom boji alebo v spolupráci, ťažko povedať, ako to presnejšie nazvať, ťahajú za kratší koniec a mnohokrát sú zneužívaní práve preto, že sú malí, vymožiteľnosť práva je veľmi nízka a nedostáva sa k ich úhrade. A problém je aj to, že mnohí títo malí hráči nevedia o tých veľkých hráčoch alebo tých stredných hráčoch, keď tak poviem, o stredných podnikateľských, stredne veľkých podnikateľských subjektoch a veľkých podnikateľských subjektoch, do akej miery sú féroví a do akej miery uhrádzajú svoje záväzky. Na druhej strane sú mnohokrát aj nútení vstupovať do obchodných vzťahov s nimi, pretože práve tí veľkí, veľké subjekty získavajú zákazky a rozdeľujú ten biznis. Ale tým, že oni žijú, tieto veľké subjekty, v takej skrytosti a nie je o nich úplne verejne známe, že si neplnia svoje záväzky práve voči malým podnikateľským subjektom, tak môžu využívať tú súčasnú situáciu aj ťažkej vymožiteľnosti práva, že neuhrádzajú práve týmto malým podnikateľským subjektom, malým živnostníkom, a to znamená, že títo ťahajú za kratší koniec a mnohokrát to ohrozuje ich vôbec fungovanie a ich ďalšie podnikanie.
Takže táto úprava vlastne prináša to, že by jednak bola povinnosť, aby každý podnikateľský subjekt, ktorý obdrží faktúru, tak pekne podľa splatnosti uhrádzal faktúry tak, ako vlastne tie faktúry sú, akú splatnosť majú. Toto prinesie, samozrejme, platobnú disciplínu a aj pohyb peňazí na trhu bude vlastne kopírovať pohyb aj vykonaných služieb a práce a poskytnutých tovarov.
Druhá dôležitá vec, ktorú zavádza táto úprava, je to, že firmy, ktoré vlastne neplnia svoje záväzky, neuhrádzajú svoje záväzky v splatnosti a predlžujú, budú mať povinnosť toto hlásiť, aby bolo úplne jasné a verejne známe, ktoré firmy vlastne dlžia, koľko dlžia a vlastne na základe týchto informácií bude môcť ten podnikateľský subjekt, ktorý chce ísť do nejakého obchodného vzťahu, si preveriť, či ten partner, ktorému ide dodať služby alebo tovar, je zodpovedný partner, či má možnosť dostať svoje peniaze od tohto partnera, a vlastne toto bude úplne jasné, transparentné a zároveň to bude aj taká, v úvodzovkách, tabuľa hanby.
Dnes vieme si zistiť dlžníkov na sociálnom, zdravotnom poistení, ale nevieme práve tieto vnútroobchodné vzťahy, nevieme, ako sa tam tie subjekty podnikateľské správajú. A toto by malo práve priniesť tú transparentnosť aj do týchto vzťahov.
Samozrejme, teda myslí sa aj na to, na sankciu, ak by takýto podnikateľský subjekt nerešpektoval a neinformoval o tejto svojej podlžnosti alebo o prekročení splatnosti. Samozrejme, robilo by sa to na mesačnej báze, čiže ak si svoje záväzky uhradí, tak na ďalší mesiac už by, samozrejme, na tej, v úvodzovkách, tabuli hanby nebol. Ale; čiže sú tam aj sankcie pre, jednak pre podnikateľov, ktorí sú registrovaní alebo teda ktorí sú registrovaní... Pardon, pre právnické osoby a potom pre fyzické osoby sú odlišné sankcie, samozrejme, pretože jedná sa o rozličnú veľkosť spoločnosti.
Takže toto je v stručnosti tento návrh, ktorý chce primárne chrániť slabých, čiže práve tých malých podnikateľov, malých živnostníkov, malé eseročky, ktoré majú veľmi ťažkú pozíciu vo vymožiteľnosti svojho práva, keď im ostanú práve títo veľkí hráči na trhu dlžní. Je tu zároveň taká palica na tých veľkých hráčov, aby sa nemohli skrývať a tváriť sa, že my sme solídne firmy, ale zároveň na druhej strane okrádajú práve mnoho malých podnikateľských subjektov. Čiže má to byť taký bič na podvodníkov, aby sa vyčistil práve trh od takýchto podvodníkov, ktorí už teda buď majú ten úmysel, že nechcú platiť, alebo... Áno, ide hlavne o tých, ktorí nechcú platiť, pretože áno, stane sa, a tento na to pamätá, že stane sa, že môže byť nejaká, by som povedal, druhotná neschopnosť, kedy ju nemôže uhradiť, ale ide práve o tých podvodníkov, chceme práve postihnúť tých podvodníkov, ktorí toto zneužívajú, práve tú svoju veľkosť v prospech voči tým malým.
A teda, samozrejme, vidíme tento návrh ako veľmi prospešný pre zlepšenie podnikateľského prostredia a veríme, že môže práve pomôcť tým malým a vytvoriť nové návyky aj pri pohybe a kopírovaní vlastne dodávok služieb a tovaru na trhu. Takže to len tak stručne na úvod. Ja som vystúpil v úvodnom slove, ak by ste niektorí chceli k tomu niečo povedať, tak môžte prísť do rozpravy alebo ešte ja možno len krátko vystúpim do rozpravy, ak by ste chceli reagovať faktickou poznámkou. Takže to je na predstavenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som privítal tú poslednú vetu, ktorú ste povedali, že naozaj tento návrh treba stiahnuť, a plne s tým súhlasím. Ja by som chcel ešte možno k tomu pridať taký jeden argument, ktorý tu často rezonuje, a myslím, že ako nový poslanec si to môžem dovoliť. Často sa tu hovorí o tom, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút. A čo ak poslanec nie je dobrý rečník? Lebo myslím si, že to nie je úplná nevyhnutnosť, a človek sa dobrým rečníkom aj stáva tým, že dlho rozpráva. A myslím si, že v tomto naozaj môže byť hendikep. Pretože poslanec je v prvom rade volený zástupca ľudí. A keď si ľudia zvolia za svojho zástupcu poslanca, ktorý nie je dobrý rečník, tak automaticky je diskriminovaný. A v takom prípade ten argument toho, že dobrý rečník by sa mal zmestiť do 20 minút, si myslím, že je z tohto pohľadu veľmi diskriminujúci. Takže preto by sme mali podľa mňa prihliadať aj na tento prvok a neočakávať, že každý poslanec bude dobrý rečník, respektíve musí s ním, musí ním hneď byť, akonáhle príde. Pretože ja sám môžem za seba povedať, že napriek tomu, že teda používam reč a už som aj v nej v minulosti pred ľuďmi rozprával, tak toto miesto má svoje špecifikum. A možno vy, ktorí ste tu začínali, tak si spomeniete, že tá tréma z toho miesta tam vpredu naozaj pri tých prvých vystúpenia u mňa bola veľmi silná. A môže sa to stať akémukoľvek novému poslancovi. A v takom prípade vedieť to tak dobre vyskladať nie vždy môže byť samozrejmé.
Druhé, čo by som chcel povedať, že napríklad prvé čítanie, máme prvé a druhé čítania. A pri prvom čítaní hovoríme o filozofii zákona a nevidím dôvod, aby toto čítanie bolo nejakým spôsobom obmedzené, pretože naozaj, ak tu chceme rozvinúť nejakú spoločenskú debatu, alebo vôbec aj tie zákony sa otvárajú k tomu, aby sa mohol aj nejaký iný pohľad na to uviesť. A na to 20 minút naozaj nemusí stačiť.

Ďakujem. Pán kolega Budaj, vy ste povedali v tej úvodnej časti, že nastáva tu historický moment umlčania opozície, ktorý teda bude mať dosah aj na budúcnosť našej krajiny. A ja tak chcem vás, kolegyne a kolegovia z opozície, vyzvať alebo sa tak opýtať, že dobre vieme, že pod rúškom poriadku, kde chceme umlčať nepohodlné hlasy, tak tento krok spôsobí to, že vytlačíme slobodu z celej spoločnosti. A tu by som chcel poukázať práve na to, že tu tento rokovací poriadok alebo táto zmena rokovacieho poriadku nebude mať dosah iba na samotnú Národnú radu, ale bude mať na atmosféru na celom Slovensku. Pretože tuto to začína a ľudia budú cítiť ten strach z toho, že si musia dávať pozor na to, čo hovoria.
A chcem povedať, že my tu práve dnes potrebujeme iný historický moment. A potrebujeme tu historický moment, že sa pozrieme kritike do očí, že sa jej nebudeme báť, že ju nebudeme ignorovať a ani sa ju nebudeme snažiť zametať pod koberec. Lebo myslím si, že toto je to, čo tu dnes vidíme, a to, čo aj tento krok posilňuje práve túto vec a tu musí nastať tá opačná zmena. Vedieť sa baviť aj o ťažkých veciach a vedieť ich spoločne riešiť v prospech nášho ľudu.
Ďakujem.

Ďakujem. Jednu vec som na záver zabudol, a to sa vám poďakovať, že som mohol natiahnuť čas cez piatu, a zároveň sa teda ospravedlňujem a môžme ísť hlasovať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Ja by som to chcel tak stihnúť do toho hlasovania, takže pokúsim sa byť stručný.
Ja som veľmi vďačný za to, čo tu povedala aj kolegyňa Remišová a veľmi dobre to doplnil aj kolega Fecko a kolega Matovič. Ja skúsim možno ešte pár takých konkrétnejších vecí a možno to tak zhrnúť.
Ja osobne tiež si myslím, že štátna správa, by som to nazval, že krváca, že naozaj vidíme, že táto oblasť je veľmi zanedbaná, a na to, aby fungoval tento štát dobre, naozaj potrebujeme kvalitných, kvalifikovaných, dobre ohodnotených a spokojných ľudí, ktorí túto prácu robia radi a robia ju dobre ohodnotenú, lebo vtedy človeka tá práca baví, ak za to dostáva aj patričnú odmenu a nemusí sa zaoberať tým, že či má dostatok na prežitie, a môže sa plne sústrediť na prácu. Čiže toto je podľa mňa úplne, úplne kľúčové, a preto aj trošku tak ma mrzí alebo myslím si, že, že aj tento zákon ide tak po povrchu.
A ja osobne si myslím, že toto je naozaj tak veľká oblasť, ktorá by si zaslúžila veľkú reformu. Tí ľudia v tej štátnej správe by si to podľa mňa zaslúžili, a ak ich poznáte a pohybujete sa medzi nimi, tak určite poznáte tie problémy a ja možnože niektoré z nich aj spomeniem. Ale myslím si, že aj ľudia v krajine by si to zaslúžili, pretože máme, myslím, že právom očakávania na to, aby štátna správa dobre fungovala, ale tie očakávania, keď sa, keď sa aj opýtate ľudí alebo by ste si robili taký prieskum, tak by ste zistili, že verejná mienka práve na týchto pracovníkov nie je moc dobrá. Myslím si, že je trošku aj krivdivá, že krivdíme tým ľuďom, lebo sú to dva pohľady. Jeden je pohľad ľudí zvonku, ktorí možno nevidia až tak hlboko do tej štátnej správy, a potom sú tu ľudia, ktorí sú priamo z tej štátnej správe a vidia do toho veľmi hlboko.
Tí ľudia, ktorí sú zvonku a nevidia dostatočne do toho, tak budú možno tak, tak paušálne všetkých hádzať do jedného vreca a povedia, a sú to darmožráči alebo sú to, teda len tam vysedávajú na kávičkách, dajú si úradné hodiny dvakrát do týždňa a zvyšok sa len flákajú a podobne a podobne. Ale... A zase keby sme sa pozreli na tú prácu, na ten pohľad zvnútra a opýtame sa tých ľudí, tak zistíme, že mnohokrát tí ľudia sú zaplavení prácou, nevedia, kde im hlava stojí, a preto nedokážu tie procesy urýchliť, resp. tú prácu urobiť rýchlo. Ale keď sa začnete s tými ľuďmi rozprávať, zistíte, že nie je to ani v tom, že by boli leniví, ale mnohokrát tie procesy, ktoré fungujú na týchto pracoviskách, sú ťažko zastaralé.
A práve aj to, čo hovorila kolegyňa Remišová, že máme tu elektronickú verejnú správu, ktorá, žiaľ, stále nie je funkčná. Poviem len jeden príklad z jedného pracoviska, kde som sa rozprával. Bola zavedená elektronická, elektronické podávanie žiadostí. Toto elektronické podávanie žiadostí prinieslo o jeden administratívny krok navyše, pretože tá prepojenosť - a toto je subjekt štátnej správy - tá prepojenosť tam nefunguje a ten pracovník, ktorý keď prijme to podanie fyzicky od človeka už vytlačené, má o jeden krok menej, ako keď ho prijme elektronicky, pretože si ho musí vytlačiť a znovu ho naťukať do svojho systému, pretože to elektronické prepojenie toho, čo zadal klient, občan, sa mu proste tam nezobrazí a nefunguje mu to. A toto je, toto je len, len malá odrobinka toho, ako naozaj tu mnohé, ako nám tu tá elektronická verejná správa stále nepomáha a neprináša tú žiadanú efektivitu. A preto ľudia musia, pracovníci v štátnej správe mnohokrát musia vykonávať zbytočné administratívne kroky, ktoré spomaľujú procesy, ktoré spomaľujú ich prácu, a preto sú ňou zavalení. A navonok to pôsobí, že nič nerobia. Čiže keď sa naozaj pozrieme dovnútra, zistíme, jaká je tu disproporcia medzi vnímaním ľudí, ktorí sú v nej, a medzi vnímaním ľudí, ktorí na to hľadia zvonku z pohľadu zákazníka a majú na to právo. Zákazník - občan má právo na to, aby dostával kvalitné služby od štátnej správy.
Ale, takže keby sme si to zhrnuli, čo je úplne dôležité? (Ruch v sále.) Elektronická verejná správa, funkčná, plne funkčná, tak, aby sa nemuseli vykonávať opakované kroky.
Po druhé. Personálny audit. Hovorila o tom aj kolegyňa Remišová. Pri každom pracovnom obsadení rozhodujú dve veci, je kvalita zamestnanca, ale, samozrejme, je aj mzda a v konečnom dôsledku počet. Veľa sa tu hovorí o počte zamestnancov, ale ten počet nemôžme stavať len tak, by som povedal, na..., od zeleného stola, ale musíme sa pozrieť práve na tie procesy, či tie procesy zodpovedajú, či tie procesy sú efektívne. Čiže keď prídu efektívne procesy, budú môcť byť aj efektívne počty, keď tak poviem. A toto nám môže vyskočiť, že my potom budeme mať dostatok prostriedkov na to, aby sme ľudí dostatočne aj zaplatili. A tí ľudia si zaslúžia byť dostatočne zaplatení, pretože v súkromnej sfére potom za porovnateľnú prácu dostanú omnoho viac. A to je hanba.
Ja si myslím, že to je hanba, aby človek, ktorý odovzdáva tú istú kvalitu práce a robí ju v štátnom záujme v prospech miliónov občanov, dostával nižšiu mzdu len preto, že je v štátnej správe. (Ruch v sále.) Takže toto, myslím si, že tuto je tá veľká krivda. Takže tí ľudia by mali byť zaplatení. A práve tak, jako aj hovoril kolega Fecko, práve tam je potom tá diera pre to pokušenie, ako si vykompenzovať, a to je mnohokrát aj tlak zvonku. Tí ľudia to môžu myslieť aj úprimne a nechcú zobrať ten úplatok, ale keď niekto do vás stále búši a chce vám ten úplatok dať na to, aby ste mu vyhoveli, tak musíte mať veľmi silný charakter, aby ste tomu odolali. A toto je tiež veľmi náročné. Ďalšiu vec, čo by som chcel povedať, čiže ľudia nie sú dostatočne zaplatení, sú zaplavení zbytočnou prácou.
Kariérny rast. Toto je podľa mňa ďalšia oblasť v štátnej správe, ktorá by mala byť veľmi konkrétne podrobená analýze a reforme, pretože naozaj je tu, a musíme povedať, toto je také naše ešte, žiaľ, zatiaľ slovenské, taký ten klientelizmus. Na jednej strane je to možno strach, že kam tých ľudí pošleme, čo s nimi bude, tak ich proste nejakým spôsobom strpíme alebo upraceme. A na druhej strane, a toto by som povedal, že toto je opäť veľká oblasť v tom, že dnes profesionálne personálne agentúry, ktoré sa venujú naozaj rozvoju personálnych zdrojov, vedia nasmerovať ľudí do oblastí, v ktorých tí ľudia sú dobrí.
My vieme, že aj dnes na Slovensku pracuje mnoho ľudí v oblastiach, na ktoré sa nehodia, ale robia ich preto, lebo sú buď dobre zaplatení, alebo sú to naozaj miesta v štátnej správe a proste sú tam nejakým spôsobom uprataní, len aby mali nejaké teplé miestočko. A hoci je aj podhodnotené. A takíto ľudia, by som povedal, práve deformujú tie normy, lebo oni sa uspokoja radšej aj s takou úplne podhodnotenou mzdou, ako hovoril kolega Fecko, 500 eur v čistom, len aby tam mohli nejakým spôsobom prežiť, lebo si nevedia predstaviť, čo by na trhu práce robili, lebo nikto na trhu práce im nevie povedať, že tak máš talent na toto a na toto, tak poď to rozvíjať a budeš, budeš odborníkom na tú vec. Budeš buď remeselník, teda keď nemáš na to, aby si robil vysokoškolskú prácu, tak budeš možno výborným remeselníkom, že pomôcť tým ľuďom naozaj rozpoznať to ich obdarenie, a v tom nech sa rozvíjajú. Ale nech nezaberajú miesto, kde sa nehodia. A povedzme si na rovinu, dneska sa to deje. Dneska sa to naozaj deje. Dneska je štátna správa tak spolitizovaná, že mnohokrát až o referentské miesta sa rozhoduje politicky. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Referentské miesta sa dosadzujú politicky. Veď to je úplne absurdné. A načo? Veď dajme kvalitných ľudí.
A naozaj teraz by som chcel povedať... Neviem, ako sme na tom s hlasovaním, že či ešte môžem chvíľku pokračovať, kým dôjdu všetci alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
My sme na tom s hlasovaním dobre. Otázka je, ako ste na tom vy s hlasom? (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Heger, Eduard, poslanec NR SR
No ja s hlasom som, no tak, že ešte... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ešte dohovorí pán poslanec, tak dajme mu ešte pár minút. Ďakujem pekne.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ak mi dáte ešte pár minút, tak to už fakt uzavriem.
Poslednú takú jednu skúsenosť chcem povedať. Pracoval som svojho času na ministerstve obrany a zažil som, ako sa reformovali ministerstvo obrany a vôbec ozbrojené sily, a musím povedať, že jednu vec, ktorú som si odniesol ako takú veľkú skúsenosť, je, a neviem, možno, možno to poznáte, možno o tom viete, možno o tom neviete, ale v našej, v našich ozbrojených silách máme tzv. dôstojnícky zbor a máme poddôstojnícky zbor. A ono niekedy máme pocit, že ten poddôstojnícky zbor, že to sú takí akože nižší, takí akože nižší dôstojníci, takí zbytoční ľudia. V skutočnosti poddôstojníci sú, poddôstojnícky zbor sú úplne kľúčoví ľudia pre život a zdravie ozbrojených síl. Totižto funguje to tak, že keď mladý absolvent vysokej vojenskej školy skončí, dnes skončí s hodnosťou poručík, a prichádza riadiť najmenšiu jednotku, ktorá je čata. Ale čata pozostáva už zo, ak sa nemýlim, zo 40, áno, 40 vojakov, a ak by tu bol minister obrany, by ma opravil, 40 vojakov, ktorým velí alebo on im úplne nevelí, ale drží úroveň tej jednotky, je veliaci poddôstojník. Veliaci poddôstojník je skúsený človek, ktorý s tou jednotkou žije a vychováva ju dlhé roky. A keď tam príde mladý poručík, ktorý je síce dôstojník, má tzv. nulovú autoritu u toho družstva, iba tú, že z funkcie rozumejú, že je dôstojník a že ho budú počúvať, ale v skutočnosti mu tú autoritu tam zabezpečuje ten veliaci dôstojník. A to je práve a tuto vidím práve aj pri dnešnom politickom systéme, áno, máme politické nominácie a niektoré sú naozaj veľmi dôležité, ale práve v porovnaní tá paralela s tými poddôstojníkmi, tí odborníci v tej štátnej správe, ktorí sú tam dlhé roky a poznajú ten rezort od A po Z, každú skrutku.
A povedzme si na rovinu, keď minister príde do nejakého rezortu, a väčšinou ministri nie sú z tých rezortov, tak nemôžu poznať, musia sa oprieť o expertízu ľudí zo štátnej správy. A práve toto by mali byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, ktorí sú tam dlhodobo a poznajú ten rezort naozaj od A po Z. A o týchto by sa mal oprieť. A toto je podľa mňa aj pointa, ako by sme mali dbať na kariérny rast ľudí v štátnej správe. A preto táto, táto oblasť je tak kľúčová, že si zaslúži kvalitnú, naozaj kvalitnú reformu, ktorá tu úplne určí nový smer pre riadenie tejto krajiny, pretože na tomto mnohokrát krvácame.
A ja to zopakujem na záver, že vy, ktorí ju poznáte, a vy, ktorí ste v koalícii a spolupracujete s ľuďmi z ministerstiev a podobne, určite poznáte tie príbehy, kde naozaj tí ľudia sú mnohokrát buď preťažení, alebo nemajú dostatok kvalitných ľudí, nemôžu sa ich zbaviť, lebo sú to politické nominácie a podobne, a v konečnom dôsledku na to doplácajú bežní ľudia, ktorí sa nedostanú k takým výsledkom štátnej správy, ako by mohli. A to asi všetko, čo som k tomu chcel povedať, takže ďakujem vám.
Pán minister, ja ak môžem sa pridať k tomu apelu. Chápem, že tento zákon už tu máme, prebehne prvým, druhým čítaním a podobne, ale ja by som tak ľudsky chcel vyjadriť, že, že naozaj toto je veľká oblasť a máte pred sebou celé volebné obdobie, a ja by som vás chcel do toho tak povzbudiť, že, že zahryznite sa, prosím, do tejto oblasti poriadne, pretože všetci to potrebujeme, aby, a tí ľudia to potrebujú, aby tam bolo zdravé pracovné prostredie, aby tu nebol taký veľký nepomer medzi súkromnou sférou a štátnou správou. A naozaj už si predtým nezakrývajme oči a nesnažme sa pozerať na to, že á, šak nejako dobre bolo, dobre bude, nejak to ušmodrcháme. Proste, poďme to urobiť poriadne, prekopať, pretože ja myslím, že aj táto krajina to nevyhnutne potrebuje.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán kolega, ja by som sa tiež chcel k tomu pripojiť vlastne v podobnom duchu a chcel by som oceniť práve to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj tvorí alebo robí taký objektívny protipól tejto vláde a naozaj, tak ako aj kolega hovoril, že komunikuje transparentne a výstižne a, aj by som povedal, tak jednoducho a stručne vie podať práve ten objektívny protipól k tomu, vyjadreniam pána ministra. A myslím, že toto je tu veľmi potrebné a vytvára takú tú kredibilnú organizáciu, ktorá bude vedieť podať aj taký iný pohľad a ja v tom vidím práve ten objektívny pohľad.
Takže ďakujem a oceňujem vašu prácu.

Ďakujem pekne.
Ja len práve tá posledná veta, ktorá zaznela, ma veľmi zaujala, že, a som rád, že tu bola vznesená, že naozaj, že čo z týchto peňazí pocítili práve konzumenti tej služby, pretože myslím, že toto je také, dobrá filozofia, že peniaze, ktoré sa vyberú práve od určitej skupiny ľudí, by mali oni pocítiť nejaký nárast služieb. Takže som vďačný, že to tu takto tiež bolo vznesené.
Vďaka.

Ďakujem kolegovi za toto doplnenie aj poukázanie. Ja by som ešte doplnil, že je iné a chápem teda ten vekový koeficient práve pri autách, ktoré už ako nové boli dovezené na Slovensko, lebo tých sa už naozaj, to sú autá, ktoré sem patria a tých sa nepotrebujeme ako zbavovať, resp. nevieme sa ich zbaviť. Čiže tam je to podľa mňa legitímne, že naozaj luxusné auto, ktoré bolo ako nové dovezené na Slovensko a je tu, pohybuje sa, tak keď si ho človek tu chce kúpiť, už je tu, jasne, táto úľava dáva zmysel z hľadiska toho veku. Ale práve tu je to riziko toho, že keď takto sa na to pozeráme, tak si nevšimneme, že si môžme nevšimnúť, že toto isté pravidlo sa uplatní na dovoz a tým pádom začne byť ten dovoz omnoho viacej preferovaný. A dokonca, keby som to mal porovnať, tak tie luxusné autá na Slovensku a dovážané, tak budú mať preferenciu, lebo aj práve na tomto trhu dnes sa hovorí, že auto dovážané z Nemecka, lepšie cesty, jedno s druhým, rôzne faktory, ktoré ľudia berú do úvahy, či už objektívne, alebo neobjektívne, vytvárajú práve tú trhlinu, ktorú vidím, že ten dovoz bude zvýšený a práve týchto starších áut. Takže to len na doplnenie.
Vďaka.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia; ďakujem, pán minister. Ja by som tiež chcel zvoliť taký konštruktívny prístup a možno sa pozrieť ešte na jednu vec z hľadiska tohto zákona, lebo ako pán kolega Mihál tak pekne povedal, že ste tým tak zatriasli a sa to tak tam poupratovalo, tak to bolo veľmi výstižné. Aj to, že tie poplatky vlastne, tie úvodné, sa síce znížili, ale sa to rozložilo do viacerých splátok a v konečnom dôsledku to bude viac, alebo budú na to doplácať práve aj tí druhí a tretí vlastníci auta. Ale o tom tu až tak nechcem hovoriť, možno to ešte spomeniem.
Ale čo chcem tak poukázať a možno sa aj tak opýtať, lebo z toho, ako som ja ten návrh videl, tak mne tam vyskočilo jedno riziko, ktoré by mohlo, a ja som to nazval, že by sme sa mohli stať až vrakoviskom Európy, a to by som tu chcel možno s vami porozprávať.
Prvé je teda, že ste spomenuli, áno, že ste sa rozhodli ísť cestou majetkovej dane. No neviem, ako to je ďalšia daň, bavíme sa tu veľa o daniach a toto teda je ďalšia daň, ktorá tu prichádza. Ja osobne to vidím skôr ako administratívny úkon, a preto si myslím, že je vhodnejšie, aby to bolo riešené formou poplatku za administratívny úkon a práve pre tie kubatúry, ktoré sú, alebo nie kubatúry, pre ten výkon, ktorý je najfrekventovanejší, a vlastne pomôcť ľuďom, ktorí chcú kupovať nové autá. I keď tento robí ústupok v porovnaní s tým, čo tu máme, práve pri tých nižších výkonoch a pri nových autách, ale nie je to v porovnaní s tým, čo sme tu mali predtým, je ešte stále vyšší.
Ale teda chcel by som teraz prejsť k tej trhline, lebo keď sa pozrieme práve na ten koeficient veku auta, tak tu môžme vidieť, ako to výrazne klesá a práve, keď aj hovoríme z hľadiska toho infringementu, tak ten dovoz tých áut, starých áut s vysokým objemom a tým pádom zlomkovou cenou, lebo tá cena práve u týchto áut, ktoré majú vysoký výkon, pardon, nie objem, vysoký výkon, klesá omnoho drastickejšie ako pri autách, ktoré majú ten výkon taký štandardný, by som povedal, a zároveň aj tú takú štandardnú, priemernú cenu. Lebo luxusné autá práve po určitom veku veľmi skokovo klesá ich hodnota a sú viac-menej nepredajné, lebo ľudia nemajú záujem o to, lebo to stojí potom údržba väčšie peniaze a podobne. Ale napriek tomu sa stáva a keď je to takto zvýhodnené, sa stáva, že ľudia, ktorí majú menší obnos peňazí, tak siahnu, práve preto, jak ste aj povedali, že vo východných častiach Slovenska sa radi ľudia vozia vo veľkých autách, obzvlášť ak sú za babku, keď tak ľudovo poviem.
A tuto práve, keď sa pozrieme na ten koeficient veku, tak vidíme, že ten dovoz zo zahraničia pri starých autách, ktoré majú, tak ako ste hovorili, vysoké emisie, majú, už sú staré, čiže už sú aj nebezpečné, čo sa týka jazdných vlastností, a čo je najdôležitejšie, sú potom už nepredajné. Tak tuto práve tieto vráta, keď tak poviem, vytvárajú priestor na to, aby boli preferované a dovážané na Slovensko a odtiaľto sa ich už nezbavíme a budeme tu mať kopec starých áut s vysokým objemom, pardon, s vysokým výkonom, ktoré tu budú jazdiť len preto, že ich poplatok je výrazne, výrazne nižší, ako je tomu dnes. A toto je niečo, na čo ľudia prizerajú a povedia si, áno, je tu tá úspora, platil som po starom.
Len tak pre ilustráciu, pôvodný poplatok povedzme pri tých naozaj vysokých kilowattoch od 200, keby sme povedali, od 202 do 228 bol 2-tisíc euro a po 10 rokoch auta to bude 368 eur. To je 1 700 eur úspora, ktorú si povie, dobre, auto, ktoré stálo 5-, 6-tisíc, ja teraz ušetrím 1 700, toto môže byť ľahko lákadlo, či už aj pre ľudí, ktorí dovážajú tie autá, ako silný argument na to, aby ľudí nalákali práve na takéto staré autá. A preto tuto vidím tú veľkú trhlinu toho návrhu a vidím tu veľké riziko, ktoré môže práve na to správanie, ako ste aj povedali, že to bude meniť správanie, to môže zapôsobiť práve na to správanie ľudí a začne sa dovážať podstatne viacej takýchto starých áut, čo si myslím, že z hľadiska aj emisií, z hľadiska bezpečnosti na ceste, z hľadiska v konečnom dôsledku aj tých ľudí, pretože oni si nemusia hneď uvedomiť, že to staré auto práve takejto luxusnej triedy má omnoho vyššie náklady na údržbu a opravy, čiže v konečnom dôsledku to bude vyťahovať peniaze z ich vačkov, ale už sa ho nebudeme vedieť z našej krajiny zbaviť, lebo o takéto nikto záujem nemá, a budú sa tu takéto autá hromadiť a naozaj sa môže ľahko stať, že sa staneme v takom prípade vrakoviskom Európy.
Takže ja by som práve chcel toto sa len opýtať, že do akej miery toto bolo zohľadnené a že či vieme sa teda o tomto nejako baviť a zohľadniť tento faktor, že či aj vy ho vidíte ako rizikový. Ak nie, tak prečo. Pretože si myslím, že aj tým, že poznám, veľa som sa pohyboval práve aj v regiónoch východného Slovenska, poznám trošku mentalitu tých ľudí a tuto východniari by mohli k tomu ešte povedať viac, ale ja tam teda toto riziko naozaj vidím. A vidím tento problém ako dosť taký, hoci nenápadný, ale myslím, že dosť závažný, a preto, myslím, že je aj potrebné, aby bol riešený.
Tie ďalšie fakty, ako už hovoril aj kolega Mihál, čo sa týka rozloženia, a možno ešte tu kolega Ivan bude, vystúpi k tomu, takže to už prenechám im. Ja som si chcel zobrať hlavne túto porciu a budem rád, keď budem od vás teda k tomu počuť nejaké stanovisko, ak teda bude vôľa sa o tom baviť a nejako konštruktívne to riešiť. Tak toľko.
Ďakujem.