Videokanál poslanca

Ďakujem, skúsim tak rýchlejšie, v dvoch minútach sa ťažko reaguje na 18, aj keď by som teda určite chcel povedať viac, ale, žiaľ, rokovací poriadok nám to neumožňuje.
K tým prognózam ja len by som povedal, že ja chápem, že na základe niečoho sa prognózovať musí, a ja súhlasím s tým, že nie vždy je to jednoduché, a tie, odhadnúť tú budúcnosť, vy môžete mať inú skúsenosť, ale tí progno..., tí, čo to prognózujú, musia vychádzať z určitých vzorcov, takže tomu rozumiem.
Čo sa týka tých korekcií, práve tam by som povedal, že presne toto je ten problém, že vidíme, že tie korekcie spôsobujú problém, a v konečnom dôsledku to skončí vo vašom, na vašom stole, aj keď teda ich spôsobil niekto iný, a tu som chcel práve poukázať na to, že, že je dôležité, ako vy s kolegami iných rezortov si to upracete, lebo oni vám spôsobia problémy v rozpočte, za ktoré vy nemôžte, lebo oni zle zaobchádzajú s eurofondami, možno ich úplne dobre nespravujú alebo vyskočia tam tie korekcie a podobne a myslím si, že tam v tej doprave toto je. Pri tom čerpaní, ja to úplne chápem, 97,5 % je vysoké, keď sa na to pozeráme z pohľadu perfekcionizmu, tak 2,5 % je ešte stále dosť, je to niekoľko desiatok, sto miliónov eur, ktoré, si hovoríme: "Ej! Mohlo to tam byť!" Mohli tí učitelia mať tých 2,5 % niekde navyše alebo čokoľvek, keby som to chcel zjednodušiť.
K tým pozemkom. Opäť, to je, opäť to skončí vo vašej, vo vašich rukách, lebo vy musíte hľadať napríklad tých 300 mil. tým, že to chýba v rozpočte, takže ja len poukazujem ako výkričník, ale to len konštatujem ako, ako jednu z medzier, len na to chcem poukázať.
Pri tom obchvate súhlasím, ja sám som Bratislavčan, aj keď tam by sa dalo veľa rozprávať, či je potrebný obchvat alebo iba R7 a tak ďalej, určite tá diskusia by tam bola veľká, doprave sa venujem.
V Land Roverovi, tam myslím si, že vidíme, že napríklad školstvo zanedbáva, pretože máme síce rezort, ale nemáme dostatok zamestnancov, budeme ich musieť importovať.
Takže viac už nestihnem.

Ďakujem pekne aj kolegovi Jurzycovi, aj pánovi Uhríkovi. Chcel by som reagovať len na pána Kamenického.
Osobne som zástancom lokálneho know-how. Preto som sa hlavne opieral teda o informácie z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tak ako ste povedali, áno, súhlasím s tým, že by sme tu vedeli polemizovať hodinu a možno aj viac, som si istý. Ja by som len možno vypichol dôležitú vec. Ja som aj na začiatku povedal, že budem sa zameriavať na nedostatky, nechcel som a povedal som, že o pozitívach bolo hovorené. Čiže teraz aby sme sa nechápali zle, nechcel som rozprávať dlho, lebo zaujímavé bolo, že vlastne, pán minister, myslím, že vy ste predstavovali cez 30 minút alebo tak rozpočet. Ja som tiež hovoril nejak cez 30, to len na margo rokovacieho poriadku a dalo by sa hovoriť omnoho viacej k tomu. Čiže ja som sa zameral na tie nedostatky a chcel som poukázať ešte na nedostatky alebo aj na ten kontext, pretože sme tu niektorí noví, možno niektorí tomu nerozumejú a chcel som ukázať ten pohľad, ako ho vidím ja. Tak to len aby sme sa rozumeli.
A pri tom deficite hovoríte, že klesá. No ja tvrdím, že on neklesá, lebo tak ako hovoril aj pán minister, musíme sa na to pozrieť z hľadiska rodiny, ako na rodinný rozpočet. Keď vy si zoberiete pôžičku a každým mesiacom nevyjdete zo svojho príjmu a budete si tú pôžičku navyšovať, tak hoci vám každý mesiac rastie príjem, tak v pomere alebo v percente voči vašemu príjmu ten dlh, ktorý máte, klesá, ale povedzme si na rovinu, ten dlh vám rastie a jedného dňa ho budete musieť splatiť v tej absolútnej výške, nie v tej percentuálnej. Čiže buď sa spoliehame na to, že v živote ten dlh nebudeme musieť splatiť, a budeme žiť v tom, že HDP bude rásť a nám percentuálne bude klesať, ale, alebo potom neviem, akým spôsobom sa pozeráme na to práve pri tých sankčných pásmach, že kedy vlastne ten dlh plánuje splatiť. Či vôbec a ako. Tak to len na vysvetlenie toho, že klesá. Neklesá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ NKÚ a vážení kolegovia, vážené kolegyne a vážení zamestnanci ministerstva financií aj ďalší návštevníci, je mi cťou takto tu stáť pri tomto zákone roka, ako ste povedali, pán minister. Trošku som prekvapený tou účasťou, hlavne s úcty k vám, ale predpokladám, že to sú zase ľudia, ktorí majú záujem o štátny rozpočet a o financie, a je to viac ako pri bežných rozpravách zákonov (reakcia z pléna), ktoré tu preberáme.
Ja by som začal asi tým, že pozitív o tomto štátnom rozpočte bolo už povedané dosť, sám som videl niektoré tlačové besedy, kde ste aj vy prezentovali, hovoríme o tom, o rozpočte už od augusta, vlastne odkedy rozpočet uzrel svetlo sveta, dá sa povedať, ešte trošku skôr, keď uzrel zákon v rozpočte svetlo sveta, a ak dovolíte, ja by som sa zameral teda práve kvôli tomu, že už toho veľa bolo povedaného, určite vy, ktorí tu sedíte, ste toho veľa preštudovali, ja by som sa zameral v mojom predstavení hlavne na medzery alebo také nedostatky rozpočtu, ktoré vidím, a hlavne z pohľadu dlhu a hlavne z pohľadu schodku.
Tuto myslím, že keď sa ideme baviť o tomto rozpočte, je dôležité, aby sme sa pozreli na kontext, pretože aj tak, ako ste aj vy povedali, stojíte tu piaty, piatykrát a ste už päť rokov ministrom financií, samotné programového vyhlásenie vlády nazvalo túto vládu vládou kontinuity a pokroku. Takže vidíme, že tá, že tá kontinuita aj v tom, že vy sedíte na stoličke ministra financií už piaty rok, k tomu pridám štyri roky, keď ste sedeli ako štátny tajomník ešte v predchádzajúce vláde, a podľa mne dostupných informácií v roku 2012 ste, keď ste sa stali ministrom financií, myslím, že to bolo na výbore pre financie a rozpočet, ste ako nový minister povedali, že povedzme si, na čo peniaze máme a na čo nie, čo financovať budeme a čo nie. A myslím si, že vtedy to bola taká veľká nádej, že prichádza minister, ktorému záleží na tom, aby rozpočet bol vyrovnaný, aby naozaj sme financovali iba veci, na ktoré máme, čo, myslím, že určite potešilo mnoho ľudí aj, aj z našich radov, keď tak poviem, vtedajších opozičných, že, že idete míňať zodpovedne a idete míňať podľa toho, čo máme.
A poďme sa pozrieť práve preto aj na čísla a chcel by som to aj spätne, teda do histórie od roku 2012 a začnem schodkom. Schodkom rozpočtu, ktorý bol vlastne plánovaný v roku 2012, a schodkom rozpočtu, ktorý teda bol nakoniec dosiahnutý. Vidíme, ja vám tie čísla prečítam, aby sme, myslím, že tá tabuľka je malá, asi by ste ju nevideli, tak ja vám to prečítam a skúsim vás udržať teda v pozornosti. Takže v roku 2012 bol cielený schodok mínus štyri celá..., teda 4,6 % HDP, pardon. V roku 2013 2,9, v roku 2014 2,64, 2015 2,49, tento rok to bola 1,93, ak mám správne číslo. Skutočný schodok bol v roku 2012 4,22. Vidíme, že v roku 2012, tak ako ste hovorili, že máte túžbu ísť po tom, aby sme míňali iba to, na čo máme, a čiže vidíme, že ten schodok sa teda, samozrejme, bol, ale sa nenavyšoval, čiže ako keby ste ostali verní tomu, tomu svojmu vyjadreniu, a vidíme, že ten schodok bol v konečnom dôsledku nižší ako cielený.
V roku 2013 vidíme ten istý jav, že bol schodok plánovaný vo výške 2,9, a avšak v skutočný bol 2,63. Prichádza rok 2014, kde vidíme, že toto sa začína preklápať. Neviem, či to vás opustila tá, tá ambícia alebo ten entuziazmus udržať rozpočet a smerovať k nemu, k vyrovnanému rozpočtu, a o tom budem za chvíľočku ešte hovoriť, ale v roku 2014 vidíme, že cielený schodok bol 2,64, konečný bol 2,69. V roku 2015 tento trend pokračuje a schodok sa navyšuje ešte viac. Plánovaný 2,49, konečný 2,97. A v roku 2016 teda podľa vašich čísiel hovoríte, že to bude okolo 2 %, čo som ja pozeral Eurostat, by mal v novom roku okolo 2,2 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ešte trochu obozretnejšia, hovorí 2,5 %. Vidíme, že tento trend klesá a že ten schodok vlastne je neudržaný a v konečnom dôsledku napriek tomu, že keď si pozrime tie plánované schodky, tak v roku 2012 bol 4,6, 2013 2,9, 2014 2,63, 2015 2,49, čiže tam vidíme, že plánované to bolo, že to má, ten schodok, byť čím ďalej tým menší, ale realita je, že sa od toho odkláňame, dokonca vidíme, že tie čísla rastú a prehlbujú sa. Tento rok vlastne bola, by mohla nastať historická situácia, že by sme mali prvýkrát schodok pod 2 %, uvidíme, počkáme si.
Teraz by som chcel sa pozrieť na výdavky, pretože tie majú s tým veľké dočinenie. A keď sa pozrieme na rok 2012 alebo teda opäť od roku 2012, vidíme, že práve výdavky sú tie, ktoré spôsobili, alebo nárast, vidíme tam nárast výdavkov, čo znamená, že, samozrejme, ten, ten schodok nemohol byť udržaný, a vidíme, že tie výdavky rástli napriek tomu, že teda ste mali tú túžbu aspoň, tak ako ste to vyjadrili, že chceme míňať na to, čo máme, ale vidíme, že tie výdavky proste tlačili na to a boli, boli vyššie, ako, ako mali byť.
Ja by som teraz vám chcel ukázať, mám to v takej väčšej podobe (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je graf, na ktorom môžeme vidieť, ani nie tak - toto, čo som povedal, to sú tabuľky - ale tuto, tuto to si môžete pozrieť, ako vlastne sa vyvíjal skutočnosť oproti plánu a prognózam. Ukážem vám, pán minister, á, však vy to určite dobre poznáte. (Povedané so smiechom.)
Takže keď sa pozrieme od roku 2012, tak tam vidíme, že ten, nečakané alebo neočakávané vplyvy v rozpočte, boli, tuto to modré, čo vidíte, to sú vlastne príjmy, ktoré boli vyššie prognózované, a možno vidieť, že vlastne každým rokom sú tie príjmy vyššie, ako, ako sme mali prognózy, a dokonca tuto
ešte keď sa pozriem na ten 2012, tak vidíme, že aj tie výdavky, to je tá šedá časť tuto, v tomto to je tá červená, tak tá šedá časť, že tie výdavky neprekračovali takú nejakú výraznú mieru a nesnažili sa kopírovať tie rastúce nečakané príjmy, čiže to hospodárenie bolo naozaj konzervatívne v zmysle, že nepridávame na plyn, a v roku 2012 je to 0,1 %, v roku 2013 je to 0,5 %, ale zrazu vidíme rok 2014, to je práve ten, keď vidíme, že ten schodok nám začína byť vyšší, ako sme si plánovali, a ako keby nastupujeme na vlnu, že už nás netrápi to, či ideme k vyrovnanému rozpočtu, alebo nie, to skôr mne to pripadá, že si hľadíme alebo že ste si hľadeli teda to, aby boli splnené kritéria pod 3 % a ďalšie, ktoré sú potrebné, a vidíme, akým vysokým tempom, a dokonca vyšším tempom, ako nám rastú tie neočakávané vplyvy v rozpočte, lebo vidíme, že v roku 2014 to bolo 1,9 %, v roku 2015 to bolo 1,2 %, v roku 2016 0,8 %, ale výdavky sa snažia kopírovať aj dokonca ich troška predbiehajú, tieto neočakávané príjmy, v roku 2014 sú to 2 % HDP, 2015 tam je to 1,4 %, a 2016 je to 0,9 %. A vidíme, že ten trend tu v skutočnosti je taký, že vláda ako keby chce využívať ten pozitívny vplyv, ktorý tu ekonomika produkuje, že produkuje viac peňazí, ako si plánujeme, a my ich spotrebúvame.
Tu by som chcel povedať, že už Biblia nás učí, že v rokoch prebytku, v rokoch, kedy sa darí, je potrebné si odkladať práve na roky, kedy sa nám nedarí. Aj v histórii Slovenska vidíme, že boli roky, kedy sa nám darilo, a potom prišli roky, kedy sa nám nedarilo, a bolo dobré, že sme mali ten nárazník, kam sme mohli siahnuť, a neboli sme na hrane, v prípade, keď sa nám, keď sa nám začalo nedariť, a vtedy vlastne aj sme siahli hlboko do, do vrecka verejného dlhu a dnes sme, sa nachádzame v prvom sankčnom pásme.
Áno, máme tu, ten cyklus je priaznivý, vidíme, že hospodársky rast je vyšší ako 3 %, že sa nám zvyšuje, a dokonca tu máme ešte také povzbudenie, nazval by som to od našej matky Európskej komisie, ktorá povzbudzuje členské štáty na to, aby pridali na plyn, aby sa pridali a podieľali sa na fiškálnej expanzii v Európe. Ale toto platí pre krajiny, resp. poviem to ináč, rozdiel je v tom, že my sme krajina, ktorá má hospodársky rast vyšší ako 3 %, a my to nepotrebujeme. A nepotrebujeme preto reagovať na toto povzbudenie. My si môžeme hľadieť svojho a využívať tento rast a tieto vyššie neočakávané, ale vrele vítané príjmy na to, aby sme ich odkladali, aby sme sanovali dlh, ktorý tu máme, ktorý je v sankčnom pásme, k tomu sa ešte vrátim, ale teda my sa s tým uspokojíme, že áno, sme v prvom sankčnom pásme, stačí nám to, spĺňame všetky kritériá, máme schodok pod 3 %.
Keď sa bavíme o sankčnom pásme, povedzte mi, ak sa mýlim, zákon predpisuje, že keď vláda vlastne sa dostane do tohto sankčného, sankčného pásma, tak je zaviazaná, aby predložila, alebo resp. predstavila v parlamente dostatočné opatrenie na zníženie dlhu mimo týchto sankčných pásiem. Ja teda nevidel som, že by toto bolo predložené, predpokladám, že ešte asi niečo také predložené tu bude, keďže je to, keďže je to záväzok, ktorý, ktorý vláda má, lebo by bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako vlastne vláda aj pri plánovanom rozpočte, o ktorom sa tu budeme baviť najbližšie hodiny, dni, plánuje vlastne sa z týchto sankčných pásiem dostať.
Hovorím to, preto, lebo myslím si, že práve tieto čísla vidíme, že vám uberajú na dôveryhodnosti pri tvrdení, že to myslíte zo strednodobým cieľom vážne. Ešte by som to doplnil, ešte by som to doplnil, pardon, jednou, jednou informáciou, toto sú (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), toto je tiež veľmi zaujímavý, zaujímavý graf, je tu veľa čísielok a ja vám z neho trošku budem citovať. Tu sú vlastne uvedené daňové zákony, ktoré, vidíme, že vlády robia každým rokom na tom, aby ovplyvňovali teda daňové príjmy, vidíme, že sa diali, že sa konali aj vlastne za vlády pána Fica od roku 2012, a teda za ministrovania pána ministra. A sú tu tie opatrenia, ktoré, v roku 2015 vidíme, že boli, boli najvyššie, práve na to, aby sa napĺňal rozpočet.
Ale... Teda vrátim sa späť k tej dôveryhodnosti a teraz by som chcel ukázať práve tuto na strednodobý cieľ. Keď hovorím, že práve na základe tohto, hoci tá prvotná ambícia, ktorú ste mali v roku 2012, a veľmi si ju cením aj dnes, keď vás počúvam, vidím, že ste alebo teda pôsobíte ako veľmi konštruktívny človek, ktorý naozaj chce hýbať verejné financie dopredu na Slovensku, len z toho, čo tu vidím, sa mi to nejako bije.
Takže teraz by som chcel vám ukázať ešte jeden graf, a to je zmena rozpočtového cieľu na rok 2017. Totižto cieľ na rok 2017 bol vytýčený už v roku 2014 v programe stability, od roku 2014 až 2017, a vtedy bol plánovaný, že v roku 2017, čo je dostatočne ďaleko, v roku 2014 budeme mať 0,5 % schodok rozpočtu. Skutočne teda už v rozpočte plánovanom na roky 2015 - ’17 to číslo bolo upravené na 0,6. Ešte je stále dosť ďaleko, ešte stále to môže byť 0,6, pričom prognózované príjmy boli, nárast bol o 1 % vyššie. V roku 2015 v programe stability bolo toto číslo opravené na rok 2017, ale hovoríme o roku 2017, čiže v budúcom roku bolo upravené na 0,9, čiže blížime sa, nemáme istotu, že by to mohlo byť tých 0,5, nemáme istotu, že by sme mohli dosiahnuť ten strednodobý cieľ, čiže vyrovnaný rozpočet, takže upravujeme ho na 0,9, pričom vidíme, že príjmy, predpokladáme, že budú 1,1 % vyššie v roku 2017, čiže vidíme, že však áno, príjmy nám tam pribúdajú, dalo by sa s tým pracovať, ale netrúfame si na to.
V roku 2016, teda rozpočet na rok 2016 až 2018, paradoxne tam to upravujeme na 0,4, ale teraz v programe stability ho upravujeme na 1,3, lebo už je tu budúci rok.
Ale pozrime sa na príjmy a to je veľmi dôležité, vidieť ten nárast, že vlastne čím sme bližšie k roku 2017, vidíme, že tie príjmy budú vyššie, a dokonca vidíme a prognózujeme ich, že budú vyššie o 3,4 %. Z tohto opäť si kladiem otázku, ekonomika šliape, počúvame to aj od vás často, že, že sa nám darí, klesá nezamestnanosť, prichádzajú nové pracovné miesta. Otázka vyznieva – a vy ste to vlastne povedali v úvodnej reči –, že tieto otázky tu smerovať budú, teda aj smerujú, lebo povedzme si na rovinu, práve pri týchto číslach, pri tomto odhliadnutí späť a pri skúsenostiach, keď si povieme, kto momentálne pozná rezort ministerstva financií lepšie ako vy po štyroch rokoch štátneho tajomníka a päť rokov v pozícii ministra financií. Ja si dovolím trošku zavtipkovať a prosím, berte to tak športovo. Mne to pripadá, ako keby ste si plánovali viacej dovolenkovať v najbližšom období, a tak ste nastavili ten rozpočet taký, taký ľahší, taký uvoľnenejší, taký málo ambiciózny. Pretože, myslím si, že, že kto iný, ak nie vy by ste vedeli sa popasovať s tým, aby sme sa dostali napriek výzvam, ktorým čelíme, k vyrovnanému rozpočtu omnoho skorej. Pretože síce hovoríme o tom, že bude ten vyrovnaný rozpočet v roku 2019, osobne sa toho trošku obávam, pretože opäť je to predvolebný rok, a vieme, že pred voľbami je tendencia proste zafinancovať, obzvlášť keď, aspoň tak alebo tak ukazuje história, keď vláda sa snaží ukázať, čo všetko urobila. Čiže obávam sa, že opäť to nebude dosiahnuté, a obávam sa to aj na základe toho, ako ten schodok, teda ten strednodobý cieľ bol plánovaný a ako je odsúvaný.
Vidíme, že (rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu), a teraz by som chcel ukázať ďalší graf a toto sú vlastne opatrenia na splnenie rozpočtových cieľov na najbližšie roky. Vidíme, že zavádzajú sa vlastne daňové opatrenia, nedaňové opatrenia, ktoré sme schvaľovali, preberali sme ich tu, k mnohým sme sa vyjadrovali. My z opozície väčšinou teda negatívne voči ním sme vystupovali, ale vidíme ich kvantifikáciu a vidíme, že tých vplyv daňových opatrení bude 0,26, 0,32 v roku 2018, 0,29 v roku 2019. V tých nedaňových je to 0,19, 0,12 a 0,05. Čo však vidíme, že vláda opäť plánuje vysoké výdavky. A keď si pozriete aj rozpočet, vlastne a urobíte si také porovnanie tých rezortov, však aj pán minister to hovoril, je takmer každý rezort okrem zdravotníctva, ktorý má navýšené rozpočty. A opäť si hovorím, je čas, kedy nám prichádzajú nečakané príjmy. Je čas, kedy rastie naša ekonomika. Je čas, aby sme šetrili na horšie časy, aby sme skresávali náš verejný dlh. Nerobíme to. Zvyšujeme výdavky a tuto to môžeme vidieť, že vlastne ten schodok, áno, v programe stability sme si to naplánovali, ale viac-menej odsúvame a tlačíme pred sebou ten strednodobý cieľ.
Práve tie, tie opatrenia, ktoré, ktoré tu sú do roku 2015, ale v 2016. sami ste schvaľovali, resp. neschvaľovali zákony, ktoré opäť zasahujú do podnikateľského prostredia, rozlaďujú daňový systém, ako už aj dneska pán Mihál to spomenul, čo opäť môžem sa oprieť o štatistiky indexov napríklad Svetového ekonomického fóra alebo Svetovej banky, kde pri Svetovom ekonomickom fóre sme sa dostali späť na 65. priečku. Keď si pamätáme roky, že sme boli na 35. priečke. A pri Svetovej banke sme v indexe Doing Business klesli o tri priečky. Čiže vidíme, že, že aj okolité alebo aj vzdialené svetové agentúry vyhodnocujú, že tieto kroky nie sú pozitívne, a znižujú nám vlastne naše ratingy.
Tu teda vidím alebo načrtá sa otázka, že práve v tom 2014. ste ako keby opustili tú ambíciu míňať na to, na čo máme, a zdá sa, že už ste ju opustili nadobro, aj keď teda plánujeme ten rok 2019, ale z toho, čo som hovoril, mne naozaj sa nezdá a rád by som tomu veril a budem v to dúfať, ale nezdá sa mi, že by ten, v tom roku 2019. ten strednodobý cieľ dosiahneme. A toto sú všetko pohľad makroekonomický z hľadiska schodku a dlhu.
Je tu ešte rovina, ktorej sa ja teraz nechcem venovať, ale verím, že aj kolegovia sa tomu budú venovať, je to rovina, čo cíti občan. To je, to je, myslím si, že ďalšia dôležitá rovina, ktorú si musíme klásť pri rozpočte, pretože áno, dostávame ocenenia za to, ako máme dobre urobený rozpočet, a myslím si, že všetka česť práci veľkého kolektívu pod vedením pána ministra, že tie čísla sedia, ale otázka je, aký výstup z toho vychádza a ako to pociťujú ľudia. Tuto čo som snažil sa teraz vykresliť, aby ste to mohli vidieť, môžeme vidieť ten väčší obraz a môžeme vidieť ten postoj vlastne vlády, že konsolidáciu na..., robíme na..., alebo teda vláda robí na strane príjmov, že tam je tá priorita položená, prejedáme financie, ktoré nám prichádzajú do vienka navyše, ale ak by sme sa chceli pozrieť na stránku výdavkov, aby sme mohli hovoriť o tom, a tak ako aj, pán minister, vy ste povedali v úvodnej reči, že vždy sa môžeme baviť o tom, ako efektívnejšie tie výdavky využiť. A myslím si, že to je práve tá dôležitá debata, ktorá by sa tu mala odohrať, ako efektívnejšie tie výdavky využiť, pretože osobne si myslím, že tam tomu nie je dostatočne venovaná pozornosť.
Z hľadiska litery zákona, keď si povieme z pohľadu transparentnosti, vidíme, že áno, napĺňa rozpočet literu zákona. Jediné, čo je vám vyčítané, a už sme sa aj tom spolu bavili, sú rezervy, ktoré, len pre ilustráciu, teda na budúci rok sú, sú plánované, ak to dobre čítam, 493 mil. eur, v roku 2800..., 2018 420 mil. eur a v roku 2900, v roku 2019, pardon, na 740 mil. eur, čo je číslo, keby som hrubo zaokrúhlil, tak..., no, budem..., 75 %, 0,75 %, necelé percento, ale 0,75 % HDP. A toto je dosť vysoké číslo na rezervy, ktoré sú nekryté, a teraz ani to nehovorím z hľadiska finančného manažmentu, ale z hľadiska rozpočtu, ktorý prichádza do parlamentu na to, aby bol schválený a aby parlament vlastne videl, ako vláda zaväzuje príjmy rozpočtu, ktoré, ktoré dostáva. Z hľadiska finančného manažmentu tomu úplne rozumiem, ale z hľadiska parlamentu chápem, že kolegovia, ktorí sa o to zaujímajú, chcú vidieť odpočet, kam do pôjde, aby mali istotu, že ku koncu roka, keď tá rezerva ostane, tak to nepôjde podľa chúťok pána ministra alebo pána premiéra, ale pôjde to podľa nejakých priorít, ktoré sú schvaľované práve parlamentom.
Také rizika, ďalšie riziká, ktoré sú spomenuté alebo ktoré môžeme nájsť práve na strane výdavkov, sú výdavky na strane, v zdravotníctve, na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú dlhodobo podhodnocované, a prognózy sa napĺňajú práve v tom, že tie výdavky sa v konečnom dôsledku, tie prognózy sa naplnia a vaše odhady sa nenaplnia. A takisto je to aj vo výdavkoch vyšších samosprávnych celkov alebo samospráv ako takých, že vidíme, že tie výdavky odhadujete nižšie, ale v konečnom dôsledku sú vyššie, čo má teda dopad, samozrejme, na rozpočet už počas roka, ktorý, ktorý treba riešiť.
Veľmi by som chcel oceniť práve ten projekt Value for money, ako ste hovorili. Myslím si, že toto je skvelá vec, ktorá tu začína hýbať. Vidíme prvé ovocie, ako ste to aj vy poznamenali. Môžem na to len nadviazať a, a pochváliť to. A, a vidím, že aj rozpočet s týmto pracuje, a skvele, pokračujeme v tom. Vidím tu však jedno riziko a vy ste o tom hovorili trošku z iného pohľadu. Ja to vidím ináč, že ministerstvo dopravy je podľa mňa takým exemplárnym príkladom toho, kde tá spolupráca až tak nefunguje, a čísla z ministerstva dopravy nie sú, či už..., dôvody nebudem vysvetľovať, keď..., nie je podstatné. Proste tá spolupráca tam až tak nefunguje, a preto aj tie nálezy nie sú natoľko dôveryhodné, aby sme sa mohli o ne oprieť.
Avšak ministerstvo dopravy práve veľkosťou svojho rozpočtu a aj spôsobom, akým disponuje s peniazmi, pretože je to iné ako pri iných veľkých rezortoch, ako sú napríklad ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ministerstvo dopravy disponuje týmito prostriedkami práve na verejné obstarávania, kde je najväčšia miera podozrenia alebo najväčšia..., ani nie tak podozrenia, ale môžme to aj tak nazvať, ale kde naozaj, ako ste hovorili, niekedy je ťažké dokázať, ale je veľmi dôležité, aby sa tam naozaj vysúťažili tie dobré ceny a dobrá kvalita. A preto ten projekt Value for money je tak dôležitý práve v doprave a, a verím, že tam sa to podarí pohnúť, že toto bude rezort, kde práve projekt Value for money spôsobí, že budeme dosahovať omnoho vyššiu efektivitu, s ktorou budeme všetci spokojní, a odtiaľ budú prichádzať či už peniaze do rozpočtu na iné použitie, alebo sa to bude vedieť investovať do väčšej infraštruktúry.
Pretože napríklad práve na rezorte dopravy, len takých pár príkladov by som chcel teraz spomenúť, a to je Národná diaľničná spoločnosť. Samotný, to je, to veľká, veľká organizácia, ktorá disponuje veľkými zdrojmi a zabezpečuje veľké projekty. Ale už keď sa pozrieme na vypisovanie súťaží, veľkých súťaží, ktoré vypisuje naraz, a ten úsek, ktorý má na to, aby, aby tie firmy sa prihlásili a nacenili, nakalkulovali tieto projekty, ukazuje takú mieru netransparentnosti alebo podozrenia toho, že sa to nepodarí tým firmám, a tým pádom to vrhá nedobý tieň.
Ďalší nedobrý tieň, ktorý to vrhá na tento rezort, je, povedzme si, výkup pozemkov, ktorý bol medializovaný, a pod obchvatom, kde - opäť, hovoríme tu o prioritách, hovoríme o školstve, zdravotníctve - a do výkupu pozemkov pod obchvatom ideme investovať 400 mil. eur. Vy ste tu hovorili tie čiastky, ktoré majú zabezpečiť zvýšenie daní, 150 mil. eur, 50 mil. eur, však sami sme to tu schvaľovali. Tu máme balík 400 mil. eur, ale chcem podotknúť a teraz platíme za ornú pôdu 400 mil. eur, ale my neplatíme za ceny ornej pôdy. My platíme za stavebné pozemky. A ja rozumiem, že, pretože toto, viete, toto nie je víťazstvo v loto, že teraz majiteľ pozemku zrazu vyhral loto, usmialo sa na neho životné šťastie a dostane za pôdu, ktorá má hodnotu 3-tisíc eur, dostane 100-tisíc eur. Ešte keby to takto bolo, tak by som, ešte by sme mohli rozmýšľať, že dobre, tak títo vyhrali loto. Problém je, že mnohí ľudia, alebo resp. ľudia, ktorí to loto vyhrajú, keď to tak zjednodušene poviem, sú ľudia, ktorí neboli pôvodnými vlastníkmi tej pôdy, ale využili príležitosť a informácie na to, aby tento balík zobrali. A preto si myslím, že práve v čase, keď hovoríme o školstve, o zdravotníctve, hovoríme o navyšovaní platov učiteľom a hovoríme o čiastkach, ktoré sú na to potrebné, 400 mil. eur investovať do výkupu pozemkov za plné stavebné pozemky, ktoré v konečnom dôsledku nejdú ľuďom, ktorí tie pozemky pôvodne vlastnili, si myslím, že je veľký výkričník na to, ako pristupovať aj k tomuto rezortu.
Ďalšia vec, ktorá je v rozpočte označená za riziko, sú, sú korekcie v eurofondoch. Opäť si myslím, že toto je oblasť, ktorá, v ktorej môžme pracovať či už spôsobom, akým sú, akým, akým sú tieto eurofondy spracovávané. Videli sme aj v minulom volebnom, teda v minulom období čerpania, že sme to nestíhali. Potom ku koncu bola veľká hektika okolo, okolo toho. Boli peniaze, ktoré sme nevyčerpali vďaka tomu. Veľké ponaučenie pre nás, kde môžme, pretože tu sa nejedná o malé čiastky, sú to niekoľko desiatkov miliónov, ktoré nám takto môžu, a možno aj stoviek, ktoré nám môžu utiecť. A tu opäť hovoríme učiteľom, musíte počkať alebo po častiach, pretože je to veľký balík. Ale tuto nám to ako keby, nechcem povedať, že nevadilo, nemyslím si, že by nám to nevadilo, ale ako keby sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.
Z tohto by som poukázal práve z hľadiska rozpočtu na tie priority, lebo máme tu programové vyhlásenie vlády, určujeme nejaké priority. Potom vidíme, že prichádzajú nadbytočné príjmy, ktoré sme neočakávali, a vidíme, do čoho sa investujú. Spomenul som ten obchvat, ten výkup pozemkov, národný štadión. Toto sú veľké čiastky a ja si kladiem otázku z hľadiska toho pohľadu tej postupnosti krokov, či je dobre nastavená a či spĺňa to, čo hovoríme, keď na jednej strane hovoríme, áno, školstvo a zdravotníctvo je pre nás priorita, na druhej strane zafinancujeme z nadbytočných príjmov niečo, čo v tom rebríčku hore nie je, pretože práve tam by sme mohli tie financie investovať do rozpočtu. A to nehovorím o tom, že zvyšujeme dane, to hovorím o tom, čo nám pritečie navyše. A ak by sme chceli tým ľuďom povedať, že áno, toto sú peniaze, ktoré, vy ste pre nás dôležití, tak ste prví na zozname, čokoľvek sa vyskytne navyše, ide vaším smerom. Žiaľ, toto sa nedeje.
Ešte jednu vec, ktorú by som možno pri rozpočte vytkol, a to je hĺbka informácií, ktorú, ktorú má k dispozícii široká, ale aj verejná odbornosť. Ak, ak chce široká, ale aj, pardon, široká verejnosť a odborná verejnosť, zle som to povedal, ale hlavne tá odborná verejnosť ak sa chce dostať hlbšie k číslam, nie je to jednoduché. A myslím si, že toto je oblasť, keď chceme rásť v transparentnosti verejných financií, poskytovať čo najhlbšie dáta, aké je možné, môžme dať a vysvetlenia k tomu. Chápem, že to nemôže byť na báze nejakého, osobných stretnutí, lebo by to zvalcovalo, ale myslím si, že tie dokumenty, ktoré sú pripravované, majú priestor na to, aby sme na to pozerali takým zákazníckym pohľadom, ako to v biznise zvykne bývať, že sa pozeráme na to z pohľadu zákazníka, čo by on asi požadoval na to, aby bol spokojný. Čiže ten, ten, tá spokojnosť voči občanom, a pretože naozaj je tu aj pri tých diskusiách o financiách vidíme, že, že tu diskutuje málo ľudí, a nemyslím si, že je to len pre nezáujem, ale je to aj preto, že málo sa o týchto témach hovorí, a myslím si, že sú to veľmi dôležité hovorové témy, pretože práve aj tieto témy ovplyvňujú imidž vlády z pohľadu dôveryhodnosti, že či hospodári dobre. Nedostatok, nedostatočne informovaná verejnosť je verejnosť, ktorá si to, samozrejme, vysvetlí po svojom. A vysvetlí si to väčšinou zle. A dôveru stráca. Takže to len ako taký dôvetok.
Na záver by som teda len chcel povedať, že... Dve veci. Ešte jedna vec, ktorá na rozpočet silno vplýva, a to je práve ten silný dopad na rozpočet je dlhodobé tolerovanie korupcie. A myslím si, že toto je oblasť, o ktorej tu veľa hovoríme, a je to momentálne vo vašich rukách, vidíte, že aj pri zákonoch, ktoré sa týkajú, snažíme sa vychádzať s vystretou rukou, aby sme nachádzali riešenie a aby toto bolo potláčané. Pretože opäť ocením to, že je tu vyšší výber daní a efektivita výberu dane rastie, a to je veľmi, veľmi dobre. Opäť to pridáva tomu, že prichádzajú ďalšie príjmy do rozpočtu, ktoré..., práve vďaka tej efektivite. Ale to som sa trošku stratil, takže to nie je asi podstatné.
Ale posledná vec, porovnávame sa často tuto v parlamente, ale aj pri iných veciach sa, pri zákonoch sa porovnávame aj s okolitými krajinami. A ja by som to teda rád zakončil takým porovnaním práve napríklad s Českou republikou, našim, našimi bratřemi, jak ich zvykneme niekedy nazývať, spôsobom, akým oni dosahujú, aké dosahujú výsledky, akým spôsobom dosiahli prebytok rozpočtu. A opäť to vrátim do tej polohy, pán minister, ako som hovoril na začiatku, aj do toho, s akými ambíciami ste išli do postu ministra v roku 2012 a do pozície vašich skúseností na rezorte financií, že osobne si myslím, že, že máte na to všetky schopnosti aj, aj kompetencie, aby sa to podarilo, a ja teda možno aj s takým želaním toho, aby ten strednodobý cieľ sa naplnil skôr, ako ho máme plánovaný v roku 2019, aby sme sa dopracovali, aby ľudia sa dočkali naozaj toho, že, že v našej krajine sa dá hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, lebo ako ste hovorili, že toto je prvýkrát, čo sa to vôbec plánuje, a myslím si, že je to, je to smutné. A poďme za tým, pretože myslím si, že musíme byť obozretní, a aj tuto to bolo diskutované počas ešte jari alebo jesene, že nemôžme sa spoliehať na to, že tá kríza tu nebude, že teraz Európska centrálna banka to uhrá a že my vlastne sa tu vezeme na vlne a budeme sa viezť do nekonečna a viac-menej môžeme si prejedať všetko, čo máme, lebo viac-menej bude nám stále viac natekať, a v konečnom dôsledku ten percentuálny pomer voči hrubému domácemu produktu toho dlhu je zárukou toho, že sme v bezpečí. Osobne si to nemyslím a..., a teším sa na diskusiu, kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za faktické poznámky aj za doplnenie. A tu by som ešte presne chcel doplniť alebo poukázať na to, že toto je len, toto sú len také prvé kroky a týmto ani zďaleka nevyriešime problém hazardu, ale, práve naopak, budú vznikať nové cestičky a je to len začiatok cesty k tomu, aby sme sa tomuto problému vážne venovali a nemysleli si, že teraz sa všetko vyrieši, ale práve naďalej zlepšovali to prostredie tak, aby ľudia netrpeli, alebo respektíve aby bolo čím ďalej, tým menej ľudí, ktorí budú trpieť závislosťou práve v tejto oblasti.
Takže ďakujem veľmi pekne aj pánovi Gogovi za doplnenie a poukázanie na to, že ani zďaleka sme neskončili, práve naopak, len začíname a ešte nás čaká veľa práce v tomto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj ešte poslucháčov na balkóne, vidím, že tam ešte máme dostatočný počet.
Ja by som možno ťa chcel doplniť, lebo však bolo tu toho veľa povedaného. Boli tu povedané veľmi, veľmi dobré, vecné argumenty v prospech. Taktiež sa môžem len pripojiť a oceniť spoluprácu aj s ministerstvom financií. A už aj to, čo tu vidíme a počujeme od poslancov z, naprieč celého politického spektra, vidíme, že tu je zhoda riešiť tento problém a riešiť ho dobre, poriadne, a vidíme, že to je problém.
Ja by som možno chcel kratučko aj reagovať na to, dneska sme mali vlastne k tomuto aj tlačovú besedu a padali tam otázky aj od novinárov a som si uvedomil pritom, že ešte stále tu je podľa mňa časť ľudí, ktorí si hovoria, že to nie je až taký vážny problém, že či to - tam dokonca padla otázka od novinára, že 70 % ľudí to nepovažuje za problém a nepovažuje to, že to tak naozaj je, že by toľko ľudí mohlo mať s tým problém.
A ja by som možno tak povedal, trošku sa vrátil do histórie, pretože v 90. rokoch začal prichádzať takýto, podnikanie formou hazardu a to bolo vtedy naozaj také, také obdobie Klondiku v zmysle, že tá regulácia tu ešte nebola, lebo štát na to postupne reagoval. Hazard mohol byť kdekoľvek, bolo úplne bežné, že hracie automaty boli v krčmách a ľudia sa s tým zoznamovali, u nás ľudia, obyvatelia nemali skúsenosť s hazardom a bolo to také nevinné, išli si zahrať, potom zrazu zistili, že môžu vyhrať. A tu môžme vidieť aj tú genézu vývoja toho hazardu za tých 27 rokov, keď hovoríme, že však to je, to je také neškodné. No, no možno vidieť, ako je to neškodné, keď ako to začínalo a kde dneska sme a vidíme, že to je čím ďalej, tým horšie, a preto aj vítam takúto, myslím si, že zmysluplnú reguláciu v tomto odvetví, pretože to má naozaj reálny dopad na životy ľudí. Začiatkom 90. rokov tých prípadov bolo menej, ale vidíme, že to pribúda a že ľudia zistili, alebo teda vždy sa nechávajú nachytať, a ten počet sa zvyšuje, na to, že tu nejde len o hru, že to nie sú nejaké hracie automaty na to, aby sme si zahrali, že tam proste je tá pasca, možno tak poviem ľudsky, tej chamtivosti, a to je to, čo chytí človeka potom do pasce a už ho to nepustí.
A preto je veľmi dôležité a potrebné, aby sme aj my ostatní z hľadiska toho princípu solidarity zvonku mu prišli na pomoc, pretože tá hranica, kde už nemôžme, toto už je hranica, kde už nemôžme mávnuť rukou nad tým, že to nie je náš problém, lebo ten, je to náš problém a to vidíme reálne, že sa to dotýka tých sídlisk a podobne. A preto som aj rád, že sa tu proste znižuje aj, aj to kvórum na to, aby mohli samosprávy to regulovať.
A ešte takú dôležitú vec, ktorú by som tu tiež chcel vypichnúť, a to je porovnanie, lebo tu tiež to padlo aj, aj na tej tlačovej besede, tam padlo porovnanie so závislosťou z alkoholu, že prečo teda regulujeme toto a podobne. Tu si musíme uvedomiť, a ja som človek, ktorý funguje už dlho v treťom sektore a mám skúsenosť aj práce s ľuďmi, so závislými ľuďmi, ktorí majú problém so závislosťou. A toto naozaj ľudia, ktorí nemajú s tým skúsenosť, to nevedia pochopiť. Myslia si, že to je nejaký problém a nech si on, nech sa on rozhodne a nech to prestane robiť. Ale toto už nie je vecou rozhodnutia. Tu už nestačí rozhodnutie človeka na to, že, že to nechám. Pretože závislosť je tým špecifická, že ten človek sám sa z toho nevie vymaniť, potrebuje aj externú pomoc a potrebuje, aby, proste pomoc na to, aby sa z toho dostal.
Pri alkohole je závislosť veľmi zjavná. Človek, ktorý je závislý na alkohole, tak ten alkohol má tú, tú schopnosť, že toho človeka pacifikuje pomerne rýchlo, potom je to veľmi zjavné, je to viditeľné a je to aj limitujúce. Tá závislosť proste limituje človeka, a tým nehovorím, akože nechcem to nejako zľahčovať, ale pri závislosti z hazardu je táto závislosť skrytá. To znamená, že človek nemusí vôbec rozpoznať na človeku, že trpí tou závislosťou, a o to je to nebezpečnejšie a o to je dôležitejšie, práve takýto spôsob regulácie, aký tu aj moji kolegovia navrhujú aj formou pozmeňujúcich návrhov, pretože inak by sme mohli si myslieť, že ten problém tu neexistuje. A preto podľa mňa aj niektorí ľudia môžu mať dojem, že ten problém tu neexistuje, lebo je to skrytá závislosť a dotýka sa naozaj len tých ľudí, ktorí sú v blízkosti tých ľudí, ktorí trpia tou závislosťou a ktorí sú okrádaní o majetky, pretože títo ľudia im predávajú všetko, len aby mohli, mohli hrať. A práve táto závislosť je ešte horšia o to, že mentálne človeka viacej vťahuje a nabaľuje na seba ďalšie závislosti. To, že ten človek nie je schopný uniesť ten neúspech z prehry, pretože to je pointa hazardu, povedzme si na rovinu. Pri hazarde aj pri tom biznise nejde o to, aby ten človek si zahral, a vôbec už vonkoncom nejde o to, aby vyhral. Veď tie firmy to robia pre zisk, ony to majú ako podnikanie. Čiže ony tým, že sú podnikateľské subjekty, deklarujú, že z toho potrebujú mať zisk. To znamená, že ony to nerobia pre potešenie tých hráčov, aby ich potešili, aby tí hráči si prišli na svoje, aby mali proste zábavu, ale preto, aby na tom zarobili.
A tu je veľmi dôležité rozdeliť dve skupiny hráčov. Sú hráči, a tým to treba dopriať, ktorí, ktorí neprepadajú závislosti z hry. Sú to väčšinou ľudia, ktorí sú bohatí a netrápi ich, že tie peniaze stratia, a dokonca neprichádzajú do kasína na to, aby vyhrali, pretože majú peňazí viac než dosť. Prichádzajú do kasína, väčšinou sú to ľudia, ktorí chodia do kasín, nechodia k hracím automatom, ale prichádzajú tam preto, aby si dobre zahrali. A dokonca majú niekedy až dobrý pocit z toho, že prehrali, ja neviem, 10-tisíc, 20-tisíc euro, pretože tie peniaze na to majú, proste majú, majú dostatok. Takže takýmto ľuďom to treba aj umožniť, lebo pre nich to je naozaj pre potešenie.
Ale o tom, o čom my hovoríme, nebavíme sa o tejto skupine ľudí, my sa bavíme o skupine ľudí, ktorá to má vo vidine, v túžbe, že sa tým obohatí, že proste toto je ako keby spása pre nich, ako sa dostať k lepšiemu životu. A toto je celá mylná myšlienka. A týchto ľudí musíme vyviesť z toho omylu a povedať im: "Prepáč, toto neni kategória, ktorou sa ty dostaneš k tomu, čo chceš. Toto je zábavná hra, ak to nevieš uniesť, tak tu nič nehľadaj, pretože toto nie je miesto pre teba."
A práve títo ľudia, keď sa vrátim späť k tomu, ktorí nevedia uniesť ten neúspech, tak sa im nabaľujú ďalšie závislosti. Tým, že nevedia mentálne uniesť ten neúspech, čo sa stane? Začnú sa utápať frustrovaní a tam ľahko sa nabalí už aj závislosť alkoholu, resp. závislosť na alkohole. Na to sa nabaľuje násilie, pretože potrebujú sa k tomu nejakým spôsobom dostať, už ukradli všetko svojim rodičom, už svojim starým rodičom, už svojim susedom pivnice vybrali a zrazu zistia, že potrebujú sa dostať k ďalšiemu, lebo tá závislosť ich stále ženie, pretože už nie sú sebe samým pánom, a preto to začína mať väčší a nabaľujúci dopad. Kdežto pri alkohole vidíme, ako končia osudy ľudí závislých na alkohole.
Takže toto je omnoho väčšia a multiplikatívna, by som povedal, závislosť, závislosť z hazardu, a preto je veľmi dôležité, aby sa v žiadnom prípade nepodceňovala a robila sa dokonca omnoho väčšia prevencia, lebo vidíme, že v zdravotníctve existuje a pracuje sa s ľuďmi závislými na alkohole. A tí, ktorí s nimi pracujú, a ja viem, o čom hovorím, tak vám povedia, že samotné protialkoholické liečenia, že je tam vysoká miera recidívy. Vysoká miera recidívy. A v skutočnosti, až keď ľudia začnú pracovať formou psychoterapie a podobne, že je tam individuálny prístup, až v takomto, až toto je cesta k tomu, aby tí ľudia boli schopní sa z tej závislosti dostať.
A tuto pri tej závislosti z hazardu tým, že sa to nabaľuje, že je to multiplikatívna závislosť, ktorá v sebe pohlcuje potom, nabaľuje na seba ďalšie závislosti, tak je o to dôležitejšie robiť tú prevenciu a o to dôležitejšie k tomu pristupovať s omnoho väčším zreteľom.
Už len na záver by som chcel zhrnúť, je tu aj ten argument, ktorý tu padol a opäť tu vyjadruje to nepochopenie tej biedy ľudí, ktorí sa ocitnú závislí na hazarde. A to je, dneska sme videli, pred Národnou radou tu boli ľudia, ktorí protestovali, lebo môžu prísť o prácu. A ja chápem, že to nie je, a to v žiadnom prípade nechcem nijako zľahčovať, nikdy to nie je príjemná situácia, keď človek čelí tomu, že môže stratiť prácu. Ale ak chceme žiť v zdravej spoločnosti, tak princíp solidarity tu musí byť a solidarita má aj svoju mieru. A keď vidím, že sú tu ľudia, ktorí sú reálne postihnutí mojou prácou a sú postihnutí omnoho viac, ako ja budem postihnutý ako zdravý jedinec, lebo to sú ľudia, ktorí sú schopní, však tí, ktorí pracujú v tých prevádzkach, tak to sú schopní ľudia, ktorí sa budú vedieť uplatniť na pracovnom trhu. A dokonca aj pán minister potvrdí tie slová, že nezamestnanosť klesá, takže myslím si, že máme pre nich dobré správy o tom, že nebudú určite odkázaní na to, aby zrazu padli do hranice chudoby, keďže sú to zdraví a šikovní jedinci, väčšinou mladí ľudia, ktorí sa vedia uplatniť.
Ale hovoríme tu o druhej skupine, ktorej my chceme pomôcť, a to je skupina, ktorá nemá že stratu práce. Ona keď sa stane závislou na hazarde, má stratu budúcnosti. A v niektorých prípadoch to končí, že má stratu života. Tí ľudia proste strácajú všetko. Oni strácajú nádej, strácajú vlastnú identitu, proste sú pohltení.
Čiže keď dáme na misky váh stratu práce verzus stratu budúcnosti a stratu života, tak je to proste neporovnateľné. A tuto nám musí zasvietiť jasná kontrolka, že kde má ísť, kde má byť smerovaná pozornosť. A toto je podľa mňa veľmi dôležité, a preto oceňujem aj postoj vlády, pretože vyjadruje tým empatiu a záujem o problémy ľudí, ktorí tu v našej spoločnosti sú, nie je ich málo, vôbec ich nie je málo. A teraz, aj keby, a štatistiky, tiež som dneska počul taký argument pri tejto téme, že tie štatistiky sú, ťažko povedať, ako boli vytvorené a podobne, spochybňované zdroje, ale opäť, toto, keď sa na to takto chceme pozerať, tak sa na to pozeráme z ulity, ja som spokojný, ja som zdravý, mne je to všetko akože jedno, ja som v poriadku. Ale dobre vieme, že keď človek okúsi situáciu, tak zrazu sa mu optika úplne mení. A preto je dôležité načúvať ľuďom, ktorí s týmito ľuďmi pracujú, ktorí tomu rozumejú, ktorí sa medzi tými ľuďmi pohybujú a vidia tú biedu toho, biedu života ľudí a sú ochotní im pomáhať. A preto aj ďakujem všetkým aktivistom, ktorí sa podieľali na zbere podpisov, ktorí držia túto tému tak silno v povedomí obyvateľstva na Slovensku a ukazujú, že toto v žiadnom prípade nie je marginálny problém.
Takže veľká vďaka vám, že to držíte, že apelujete a že aj tu do Národnej rady sa to dostalo, aby sa mohol tento problém riešiť a približovať sa k ľuďom a prinášať riešenia, aby tieto životné osudy mohli byť zvrátené od cesty bez budúcnosti na cestu k budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja len ešte doplním, lebo tam som aj sa pýtal tú otázku, že či teda vy súhlasíte s takou filozofiou, že tie peniaze sa vlastne vyberajú formou odvodu a idú priamo ministerstvám, a nejdú teda priamo cez rozpočet, kde by sa to teda zlialo.
A druhá vec, že vlastne teraz jak ste povedali, že to poisťovníctvo má problém, že má stratové produkty, a teda vlastne my na nich teraz zaťažíme ešte odvodom, že či podľa vás to nebude spôsobovať práve o to väčší tlak na zvyšovanie cien, pretože musia vykrývať stratové produkty, plus teraz ešte ten odvod. A ďalší ten matematický pomer, že teda poisťovňa, poisťováci alebo poisťovnícky segment hovorí, že marže sú 4 % a tento odvod je 8-percentný, že im to nejako nesedí. Keby ste mohli aj k tomuto len kratučko možno vo faktickej. Ďakujem.
Ale skôr ma teda zaujíma tá filozofia, toto je už taký detail.

Ja len, že ďakujem za doplnenie, a teda budem rád, pán minister, ak aj teda odpoveď na otázky z faktickej doplníte. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, zdravím vás. Kolegyne, kolegovia, ja by som možno len tak kratučko, lebo však sme sa už o tomto zákone viac bavili pri prvom čítaní, a ja by som možno len takú otázku na pána ministra na také vysvetlenie.
Tento zákon vlastne rozširuje teda odvod z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na ďalšie činnosti, kde vlastne doteraz ten odvod fungoval tak, že išiel pod správu ministerstva vnútra, a to teda ako aj v dôvodovej správe, si myslím, píše, že po prerokovaní s ministerstvom financií rozdeľovala, alebo teda tie peniaze išli na činnosť spojenú či už s objasňovaním príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou, vybavením koordinačných stredísk a tak ďalej, čiže by sme povedali, že také zmysluplné využitie tých financií, ktoré sa touto formou vygenerujú. Teraz sa vlastne rozširujú na ďalšie ministerstvá: ministerstvo životného prostredia, vnútra, hospodárstva. Ale už sa tu nedefinuje, teda ak to správne chápem, nedefinuje sa tu úplne ten účel.
Čiže mňa by tak zaujímalo, pán minister, by ste mohli, že, že čo teda bude účelom tejto, tejto, tejto dane, ktorá sa tu zavádza, alebo nazvem to daň, aj keď teda nazýva sa to asi odvod.
Ďalšia vec, že teda nemá to byť príjmom štátneho rozpočtu, že či to považujete za správne, že takýmto spôsobom sa vlastne vytvárajú iné kanály a správa financií sa nedeje prostredníctvom teda centrálneho rozpočtu, ako tomu je pri všetkých ostatných veciach alebo iných príjmoch.
A potom by som sa chcel aj opýtať, že, lebo bola tu taká debata, myslím, že vy ste hovorili, že za prvý polrok tohto roku vzrástol medziročný zisk poisťovní o 83 % a dosiahol úroveň 130 mil. Poisťovne však hovoria, že za rok 2015 mali na neživotnom poistení, ktoré bude práve zaťažené týmto novým odvodom, 39 mil. Štát však počíta s tým, že ročne odvedú 52,5 mil., čo znamená, že počítate o 13,5 mil. eur viac. Čiže tu by som chcel vedieť vaše odôvodnenie, ak by ste bol taký láskavý. Lebo ak by to tak bolo, tak vlastne my ideme týmto odvodom zdaniť aj zisky z iných produktov poisťovní, ale hovoríme, že ideme zdaniť teda to neživotné prostredie. A toto takto, ako sa to načrtá, a poprosím vás, ak to tak nie je, aby ste mi teda túto tézu rozbili, že by mi to prišlo ako také neférové, že na jednej strane hovoríme o odvode, ale v skutočnosti chceme siahnuť na niečo, čo nepomenuvávame, že na to siahnuť chceme. Takže toto je okrem toho teda, ako sme aj v prvom čítaní hovorili, že to zavádzanie ďalšej dane, s ktorou sa teda my nestotožňujeme, ale to už tu povedané bolo, tak by som rád počul teda k tomuto odôvodnenie.
To je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel požiadať, aby bol začiatok návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 stanovený na štvrtok ráno na 9.00 hod., teda na presný termín.
Odôvodnenie: Keďže sa jedná o jeden z najdôležitejších zákonov, ak nie najdôležitejší zákon roku, tak myslím, že by mal byť pridelený dôstojný začiatok, aby sme všetci mohli tu byť pripravení.

Ďakujem.
Ja by som len nadviazal na to, čo povedal kolega Jurzyca a vlastne poďakoval, lebo naozaj sme v časoch, kedy možno si tak hladkáme brucho a máme pocit, že jak sa nám dobre darí, ale naozaj tie časy môžu byť za rohom, kedy sa to môže ľahko zvrtnúť práve tým, že to táto nová doba, v úvodzovkách nová doba, kedy sa tlačia peniaze a vyslovene sa natláčajú ľuďom, môže sa zvrtnúť akokoľvek a my naozaj musíme začať myslieť hospodárne. A ja chápem, že je dnes ľavicová vláda, má na to iný pohľad, ale práve preto som rád, že aj o tomto sa hovorí, lebo toto je kľúčová téma.
Ona možno niekedy pôsobí tak veľmi vzdialene, lebo máme pocit, že je to vysoko odborná, ale tak ako kolega Jurzyca to tu vysvetlil, veľmi jednoducho a úplne názorne, tak tak ako aj kolega Osuský doplnil, že v tom rodinnom rozpočte tomu úplne rozumieme, čiže to neni žiadna nejaká veľká veda, je to proste o tom, že potrebujeme sa správať zodpovedne a potrebujeme sa správať hospodárne a nenechať sa uchlácholiť nejakou dobrou dobou, nenechať sa uchlácholiť tým, že však nevadí, respektíve my znižujeme dlh tým, lebo nám rastie HDP a percentuálne ho znižujeme, ale v absolútnych hodnotách nám to stále rastie. Čiže my si nemôžme pred týmto zakrývať oči a naozaj potrebujeme smerovať k hospodárnemu správaniu tejto krajiny, a hlavne na základe príkladov, ktoré vidíme aj v Európe, že sa to dá, že to nie je nič nereálne, nedosiahnuteľné, že treba pristupovať k tomu zodpovedne, poctivo. A tá konsolidácia výdavkov je súčasťou dobrého hospodárenia, nemôžme sa tváriť, že tak dobre, teraz zamerajme sa vždy len na príjmy. Proste to musí ísť ruka v ruke.
Takže ja som rád aj za tú výzvu, že ak teda by to náhodou neprešlo, presne to je tá naša výzva, že pôjdeme ďalej a budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby táto krajina mala dobré hospodárenie, aby mohla spravovať aj s pozitívnym rozpočtom.