Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, ja by som chcel krátko. Ďakujem za tie vystúpenia, ktoré tu boli. Teda ďakujem, Igor, že si to tak dobre odštartoval. Ja by som chcel trošku tiež do toho vniesť taký jeden pohľad, možno komplexnejší. Vidím, že už sa nám tu doplnili aj rady koaličných poslancov na výzvu pani Verešovej (vyslovené s pobavením). Snáď, snáď to popribúda, ale poďme k veci.
Myslím si, že poďme sa pozrieť na to, hovoríme tu o tom, že ekonomike sa darí, reálna mzda stúpa, rádovo okolo 3 %, napriek tomu vidíme a myslím, že čo je, čo je dôležité, aby pri tejto téme odznelo, je to, že na Slovensku máme veľké rozdiely v tom a aj v kvalite života ľudí. Je úplne iné, úplne inak sa na svoje výdavky pozerajú ľudia z mesta, pretože úplne iné majú aj príjmy, respektíve z veľkých miest, povedzme, Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, vôbec týchto veľkých miest, a iné sú kraje, kde, ktoré nazývame hladové doliny.
Prečo to hovorím? Vidíme to napríklad aj na momentálne prebiehajúcej téme energií, kde už len, už len, ani nie už len, ale niekoľko stopercentné nárasty energií, či už sa jednalo o radovo desiatky eur alebo stovky eur, ale už aj radovo desiatky eur vyvolali v ľuďoch veľké emócie, pretože sú to pre nich pomerne veľké čiastky, ktoré do ich rozpočtu zasahujú. A práve sa ozývali ľudia, ktorí, ktorých príjmy sú naozaj veľmi nízke, sú či už, by som povedal, tesne nad hranicou minimálnej mzdy alebo sa pohybujú v radovo okolo päťsto, šesťsto eur.
Čo tým chcem povedať? Keď sa pozrieme na priemernú mzdu na východnom a strednom Slovensku, napríklad keď si zoberieme Prešovský kraj, tak priemerná mzda bola za celý kraj 779 eur a priemerná nominálna mzda v Banskobystrickom kraji 861 eur. Toto sú v hrubom, presne tak. Čiže toto sú priemerné mzdy. A to ešte vieme, že tieto mzdy sú ťahané veľkými mestami, kde teda tie mzdy sú samozrejme vyššie, pretože je tam aj, povedzme, odbornejšia práca, sú tam manažéri, pracujú tam manažéri a podobne. Takže keď si zobereme radového človeka, ktorý pracuje, povedzme, vo fabrike, na linke a podobne, tak sa dostávame na čistú mzdu okolo 450, maximálne 500 eur. Toto sú čiastky, kde zaváži každé euro o tom, ako ho môže, môže použiť. Čiže môžeme povedať, že títo ľudia mnohokrát naozaj žijú z ruky do úst, alebo počítajú každé euro na to, aby, aby vedeli zadovážiť živobytie sebe, svojej manželke a svojim deťom, aby vedeli nakúpiť všetky tie požiadavky, ktoré súvisia so školou, oblečením a podobne. A vieme, že tých výdavkov, všetci, ktorí ste rodičia, je naozaj dosť, každým rokom toho pribúda. A práve tam títo ľudia úplne vážia to euro v takom zmysle, že rozmýšľajú nad tým, ako si aj svoj obed pripravia. A my týmto ľuďom chceme diktovať, že majú sa ísť stravovať do reštaurácií. Ja teraz a priori nie som a myslím si, že je správne učiť ľudí, aby dbali na svoju životosprávu, aby dbali na to, že obed je dôležitý, aby sme ich aj podporovali v tom, aby išli a podporovali aj stravovacie a reštauračné zariadenia, samozrejme, ale nemôžme to očakávať od ľudí, ktorí žijú na hrane svojich výdavkov, a dokonca za tie isté peniaze, ako to aj pán Matovič povedal, si dokážu pripraviť omnoho väčší obed. Pretože musíme pripustiť, že v reštaurácii platíte maržu aj za to, že vám ten obed pripravia a že vám ho prinesú. Ale vy za tie isté peniaze si doma dokážete pripraviť omnoho väčší obed. A dokonca tou realitou je, že naozaj ľudia na severovýchode Slovenska a v hladových dolinách Slovenska si tie obedy musia pripraviť nie preto, že by nechceli ísť do reštaurácií, ale preto, že si to nemôžu dovoliť, že oni aj keď tie gastrolístky dostanú, tak ich musia použiť na nákup potravín, na to, aby si ten obed mohli spraviť sami, pretože ten, ten, to reštauračné zariadenie navštíviť nemôžu z toho dôvodu, že je to proste pre nich drahé. Takže, takže preto tie peniaze využívajú skôr na podporu svojho rodinného rozpočtu.
A preto aj ten návrh, s ktorým prichádzame, že nech si vyberú, nech tu je tá sloboda. Pretože aj dneska pán poslanec Kresák v doobedňajšej rozprave hovoril o tom, ako volič si môže vybrať a môže zvoliť, či človek dokáže sedieť na dvoch stoličkách alebo troch stoličkách, že ak je, ak ten volič teda uzná za vhodné, že ten človek dokáže sedieť na troch stoličkách a robiť tri funkcie, tak, tak nech si vyberie. Tuto dávame právo, ale, ale človeku nedáme právo na to, aby si rozhodol, ako použije svoje peniaze na obed. Tak vidím, už aj tuto je určitá veľká nerovnováha medzi tým, akú slobodu človeku priznávame, akú slobodu človeku nepriznávame a v čom mu priznávame a v čom mu nepriznávame.
Takže táto rozdielnosť, ktorú na Slovensku máme, a, žiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne riešenia ani zo strany vlády, ktorá by prinášala vyrovnanie týchto regionálnych rozdielov v jednotlivých kútoch Slovenska, ktoré by mohlo potom priniesť, áno, takú tú rovnováhu v tom, že Slováci zarábajú po celom Slovensku približne rovnako a všetci si môžu dovoliť ísť do tej reštaurácie si kúpiť ten obed.
Druhá rovina je aj čas. Sú mnohé zamestnania, kedy ten človek nemá dostatok času na to, aby si sadol do reštaurácie a skonzumoval ten obed, a preto dá prednosť tomu, že si ten obed spraví sám. Alebo sú to potom úplné preferencie, či už sú to stravovacie návyky alebo sú to rôzne diéty a podobne a mohli by sme ísť do, kopec detailov, ktoré nie je potrebné, ale to všetko hovorí v prospech slobody toho zamestnanca, aby si mohol toto vybrať.
Takže prvá rovina určite je tá ekonomická z pohľadu samotného človeka. Nie každý si to môže dovoliť a je veľmi veľa ľudí či už na severovýchode alebo južnom, teda východno-južnom, juhovýchode Slovenska, v hladových dolinách, ktorí si toto dovoliť nemôžu.
Druhý veľmi dôležitý faktor je práve administratívna záťaž. Byrokratický index za minulý rok vypočítal byrokratickú záťaž na bežného podnikateľa na 140 hodín denne. Je to 75 úkonov, pardon, 140 hodín ročne. Sedemdesiat päť úkonov ročne, ktoré priemerný podnikateľ musí vykonať, je to 17,5 pracovných dní. Tento byrokratický index to udáva a je to vo výške 1 471 eur nákladov. Vidíme, že práve toto je vysoké číslo, ktoré nám je alarmujúce a hovorí o tom, že mali by sme práve prichádzať s riešeniami, ktoré uberú z byrokratickej záťaže. A toto určite, bez pochýb gastrolístky spadajú do byrokratickej záťaže, pretože ten podnikateľ s tým má oštaru, s tým, že musí tieto lístky zabezpečovať a vyhodnocovať, rozpočítavať a podobne. Je to preňho len ďalšia mena, s ktorou musí pracovať, ako už podotkol aj navrhovateľ. Takže to je ďalší dôležitý rozmer, to je administratívna záťaž.
Ďalšia je práve tá finančná záťaž, ktorú tu tiež spomenul pán Matovič, jednak pre samotného človeka a jednak v tom, že určité percento odchádza v prospech firiem, ktoré sa tomu venujú, a tým pádom je tým ochudobňovaný aj samotný, samotný človek.
Posledná rovina, ktorú by som chcel do toho vniesť, je práve tá rovina samotných tých papierikov alebo tej podoby, v akej sa to nachádza. To, že človeku, aj už som to čiastočne spomenul, je to celé o tej dôvere, že človeka tu ideme vydeľovať a vlastne odovzdávame mu nejaký papierik. Veľmi sa mi páčila aj tá ilustrácia toho, že človek ináč vníma hlad, ak má v peňaženke, "vníma ináč hlad", ak má v peňaženke gastrolístok, nejaký papierik, alebo ak má peniaze. Veď sa tu bavíme o dospelých ľuďoch, o dospelých ľuďoch, ktorí sú zodpovední za svoje rodiny, za svoje hypotéky, za kopec iných výdavkov, za svoje zdravie v konečnom dôsledku. A my tu ideme teraz dbať o to, aby, resp. dať im nejaké papieriky na to, ktoré im majú evokovať nejaký pocit toho, že áno, musím sa zdravo stravovať a toto ma tu zväzuje na to, aby som teda musel ísť tou konkrétnou cestou spotreby. Že už aj dnes vidíme, že ľudia nachádzajú spôsoby, ako, ako to obísť, že tento nástroj naozaj je nefunkčný. Myslím si, že roky praxe ukázali, že tento nástroj je nefunkčný. A preto je čas ho podrobiť tej skúške toho slobodného výberu. Lebo myslím si, že v tomto je náš návrh veľmi objektívny, že dáva na výber, že naozaj uvidíme, koľko ľudí sa preňho nakoniec rozhodne a ukáže sa, do akej miery ten nástroj je naozaj opodstatnený.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja určite nechcem zopakovať, čo už tu bolo povedané, lebo môžem s tým len úplne súhlasiť. Už len to samotné, že vyhralo súťaž byrokratického nezmyslu je, jednoznačne poukazuje na absurdnosť. A teda takisto, ako povedal kolega Viskupič, určite podporím tento návrh, pretože je veľmi dôležitý a treba to dať do poriadku a odstrániť. Takže vďaka.

Ďakujem, pán kolega. Ďakujeme za tie štatistiky, myslím, že práve z tých štatistík je vidieť, ako veľmi je táto korekcia potrebná, a skôr by som povedal a ešte to by som doplnil, že je až smutné, že tá korekcia tu nenastala vládou, dokonca by som išiel ešte ďalej, že je vôbec smutné, že ten zákon v takom znení, v akom vyšiel, vyšiel. Pretože práve to ukazuje, že pri tej tvorbe zákona toto nedomysleli a že tam chýba práve tá empatia na ľudí, ktorí sú tým tak silno postihnutí. Máme tu veľa ľudí, hlavne aj na východnom Slovensku, ktorí žijú naozaj z nízkych alebo minimálnych platov, kde pre nich je táto pokuta väčšinovou čiastkou ich platu, a presne, ako ste hovoril, vôbec to nie je motivačné, je to úplne likvidačné.
Takže táto zmysluplná korekcia, ja tiež dúfam, že to prejde veľmi rýchlo, aby sa ten stav napravil, aby ľudia naozaj mohli fungovať úplne normálne a obzvlášť pri tom veku auta, lebo však to sa naozaj týka mnohých, mnohých ľudí. Takže vďaka, určite podporím tento návrh.

Ďakujem pekne. Ja by som k tomu len chcel prispieť takým spôsobom, že bavíme sa tu veľa o argumentoch, o faktoch, ktoré sú naozaj pádne fakty, ale ak to tak počúvam, tak sa dotýkajú hlavne bezpečnosti. Preto, preto sa pýtam tú otázku, že ako nám teraz riešenie, kde nariadime 50-tisíc na registráciu, vyrieši tieto veci. Pretože toto sú naozaj akútne veci, ako vidíme z okolitých krajín, ktoré sa dejú, ale tu by sme sa teda mali baviť o tom, ako ideme odstrániť tie veci, ale my tu ideme zavádzať nejaký prvý krok, a kým príde nejaký 10.-11. krok, už môže utiecť veľa času.
Čiže to je taká možno otázka na, na vás, pán kolega Farkašovský, že keby sme možno tak, že aké ďalšie kroky teda chcete s tým podniknúť a v akom časovom úseku, lebo toto nám tu, ja úplne súhlasím aj s tým, čo pán Zelník povedal, že my potrebujeme naozaj chrániť aj jednak dedičstvo, ktoré tu máme na Slovensku, potrebujeme chrániť práva našich občanov, Slovákov, kultúru si tu chceme zachovať, ale, ale nevidím nejakú prepojenosť práve s týmto konkrétnym krokom, o ktorom hovoríte, a toto tu chýba. Čiže bavíme sa tu veľa o bezpečnosti, o tom, aké, aké hrozby tu sú, ale ja nepočujem z vašich úst riešenie a to je to, čo by som očakával. Čiže lebo aj kolega Krajči, vlastne keď sa ideme baviť o tej rovine registrácie, tak poďme sa baviť o tom, ale potom tie argumenty o bezpečnosti nie sú úplne namieste, hoci sú veľmi nevyhnutné, aby sme sa nimi zapodievali. Takže myslím si, že treba to vedieť oddeliť a povedať si, čo je väčšia priorita, a potom tomu sa venovať. A takto sa na to pozerám ja.
Ďakujem.

Ďakujem pekne teda za tieto doplňujúce informácie. Chcel by som sa teda opýtať, že akým spôsobom sa teda môžme k tým informáciám my ako poslanci dostať. Čiže to, čo hovoríte, to znamená, že vôbec sa k nim nemôžme dostať, alebo je to nejako možné, že ako by sa dalo, že keď chceme teda vidieť trošku hlbšie do toho aj z pohľadu našej funkcie, aj tým, že teda JAVYS disponuje verejnými zdrojmi, tak nás to prirodzene zaujíma. Takže keby ste mi vedeli ako pokračovanie toho.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja teda musím povedať, že vždy sa teším na vystúpenie kolegu Jurzycu, pretože vždy prinesie nejakú zaujímavú perličku a nesklamal ani tentoraz. Ja len ako oceňujem veľmi práve to zrkadlo, ktoré, Eugen, nastavuješ tu a nastavuješ ho z rôznych uhlov a naozaj vieš poukázať, vytiahnuť také veľmi, veľmi zaujímavé a pritom kľúčové a principiálne veci.
A som vďačný aj za to, a myslím si, že to je presne také doplnenie tej mozaiky, aj tento posledný graf, ktorý si ukázal, ktorý opäť len poukazuje, jak si aj povedal, že vidíme tu ten rozvoj našej krajiny, vidíme tu rast ekonomiky, ale napriek tomu nám mnoho ľudí odchádza do zahraničia, čo práve vypovedá aj o tom, aká kultúra politiky tu je z pozície vlády a ako ľudia sa tu cítia, ako ľudia tu cítia budúcnosť alebo perspektívu budúcnosti. A myslím si, že tento ukazovateľ práve hovorí o tom, že tu necítia až takú perspektívu budúcnosti alebo takej budúcnosti, akú by si priali a mysleli, že by to mohla byť, a tak ju idú hľadať niekam inam.
Takže veľká vďaka.

Len úplne krátke, chcel som poďakovať za faktickú poznámku pána Jurzycu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dnes sa ideme pozrieť trošku, obzrieť za rokom 2015, je to vlastne také zhodnotenie. Pred časom sme sa tu alebo pred dvomi týždňami sme sa tu bavili o rozpočte na rok 2017, takže ja sa skúsim opäť tak pozrieť možno z takého pohľadu makroekonomického na ten rok 2015, na to, ako vlastne bol aj ten rok trošku plánovaný, nechcem hovoriť dlho, pretože dnes už nemá význam plakať nad rozliatym mliekom. Ja by som ten rozpočet aj na základe toho, čo sme tu hovorili o rozpočte v roku 2017, tak si myslím, lebo spomínali sme tu vtedy už aj rok 2015, tak je to, len to obhliadnutie len znovu potvrdí, by som povedal, taký ten výrok, že tie rozpočty rok za rokom sú rozpočty premrhaných príležitostí.
Prečo to hovorím? Myslím si alebo teda však sa tu aj vládna moc, vláda sa tým aj pýši, že máme tu výborný hospodársky rast, aj toho roku sme dosiahli najvyšší, a ekonomika nám šlape, príjmy nám rastú, dokonca nám rastú nielen v našich prognózach, ale nám rastú aj nad naše prognózy a o tom tiež chvíľočku budem hovoriť v súlade s rokom 2015. Ale chcel by som začať, alebo teda aby som dokončil tú myšlienku. Vidíme, že zase vláda je schopná to dobiehať, tieto rastúce príjmy, tieto úrodné roky, tých biblických sedem úrodných rokov je schopná vyčerpať na max, dokonca vyčerpať nad max a neodkladať nič na sedem neúrodných rokov, ktoré môžu nastať, pretože aj história ekonomických cyklov ukazuje, že takéto veci sa dejú.
Takže ja by som možno len na úvod zacitoval z práve príhovoru pána ministra Kažimíra, keď ho tu dnes nemáme, ale tak verím, že pán podpredseda ho veľmi dobre zastúpi. Ale dovolím si zacitovať, teda prečítať vám, ak ste si pozreli súhrnnú výročnú správu za rok 2015, tak je tam vlastne taký príhovor pána ministra a ja keď som ho čítal, tak pri pár výrokoch som sa tak pozastavil a povedal som si, že toto chcem trošku korigovať.
Prvý ten výrok je práve v druhom odseku, kde pán minister hovorí, že: "Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ktorým výrazne pomohlo zrýchlené čerpanie európskych fondov. Najväčšiu radosť mám však zo slušného rastu spotreby domácností, ktorú považujem za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne."
Áno, z toho môžme mať radosť všetci. Nepochybne určite pomohlo aj zrýchlené čerpanie eurofondov, vďakabohu, že sa ich podarilo zrýchlene vyčerpať a dosiahnuť úroveň 97,5 percenta. Škoda, že sa nepodarilo 100 %, predsa tých pár sto miliónov eur, ktoré sme mohli dočerpať z eurofondov, nám uniklo, ale vďakabohu aj za tých 97,5, pretože videli sme, že to čerpanie zo začiatku bolo veľmi pomalé. Čelíme tomu aj teraz tak, ale snáď – poučení z tej prvej fázy – budeme schopní vyčerpať 100 % z tej druhej nádielky, ktorú máme nachystanú.
Ale teda čo by som chcel povedať práve pri tom slušnom raste spotreby domácností. Neskôr tu ešte pán minister hovorí, že "klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory". Toto by som chcel trošku vysvetliť a uviesť na správnu mieru, podľa môjho názoru, pretože áno, vidíme, že nezamestnanosť nám klesá, a vidíme, že ekonomika nám rastie. Tu by som však poopravil toto tvrdenie a dovolil by som si tvrdiť, že nezamestnanosť neklesá ani tak nejakým zásahom vlády, ale klesá práve tým rastom našej ekonomiky, čiže vplyvom cyklických faktorov a nie štrukturálnych. Toto mi tu proste nesedí a myslím, že naozaj môžeme vďačiť práve podnikateľskému prostrediu, by som povedal, už ekonomike, ktorá dosahuje svoj "peak", má najväčší podiel na tom, že tu máme tvorbu nových pracovných miest. Ale tu je ešte jedno tvrdenie, ktoré hovorí, že práve tým, že máme tvorbu nových pracovných miest, že nám klesá nezamestnanosť, tak ako by sme chceli povedať, že ľudia sa majú lepšie, čo je prirodzené, majú prácu, majú príjem a zvyšujú svoju spotrebu.
Ja by som len tak ešte na doplnenie toho obrazu, lebo keď sa chceme pozrieť na zvýšenie spotreby, musíme sa pozrieť aj na to, ako nám narastá zadlženosť obyvateľstva v našej krajine. A ten, postupne budem do roku 2015 a môžem ísť od roku 2013. Keď si pozreme úvery domácností a pozreme si úvery spolu, tak v roku 2013 to bolo 20 miliárd 550 miliónov. V 2014 to bolo 23 miliárd 50 miliónov a v roku 2015 to bolo 25 miliárd 906 miliónov.
Mám tu aj takú ešte; rozdrobenie na ďalšie podpoložky, aby možno sme videli, kde to tak najviac stúplo. Lebo čo tým chcem povedať? Tieto úvery, to, že sa zadlžujeme, je tiež prejav toho, že ľudia míňajú viac. Ale pán minister tu hovorí, že tá kvalita životnej úrovne je spôsobená tou klesajúcou nezamestnanosťou. Áno, určite, do určitej miery, ale myslím si, že čo je omnoho väčší faktor a preberali sme to tu aj pri zákonoch, ktoré prišli tohto roku sem do pléna v súvislosti s hypotékami a s úvermi, že ľudia podľahli alebo podľahujú, ak to tak môžem správne po slovensky, neviem, či sa tak povie, povedať tomu pokušeniu, že máme tu nízke úrokové miery, poďme to využiť a zadlžme sa viac. A už všímame si, že aj Národná banka Slovenska na to poukazuje, už sa robia opatrenia do budúceho roku, aby sa táto logika u ľudí zabrzdila, pretože ak tie úrokové miery budú spätne narastať, tak im to môže, ľudovo povedané, zlomiť kríže.
Čiže ja by som tu nedával úplne takýto priamy súvis, ak to tak pán minister myslel, ale určite by som tu bol v tom trošku opatrný pri tom vyjadrení, že to, že máme klesajúcu nezamestnanosť, tak nám vlastne zlepšuje spotrebu a zlepšenie spotreby znamená, že ľudia majú väčšie, viac peňazí. No, myslím si, že viac peňazí nemajú, teda áno, majú o trošku viac peňazí, ale nemajú toľko, ako míňajú, pretože idú hlbšie do vrecka vďaka tomu, že sú úrokové miery nižšie, a môžme to vidieť aj na spotrebiteľských úveroch napríklad, ktoré, z roku 2013, kde boli 3 miliardy 782 miliónov, v roku 2014 4 miliardy 276 miliónov a v 2015 4 miliardy 795 miliónov. Hypotéky narástli ešte výraznejšie, teda úvery na bývanie, tam to išlo skokom dvoch miliárd ročne.
Rád by som to aj, som tak rozmýšľal, či to dám možno aj do nejakých grafov alebo nejakej vizuálnej pomôcky, ale už sa snažím si zvykať na nový rokovací poriadok a je to proste, vidíte, je to náročné. Čísla vám tu musím sypať. Je to proste, no, ťažko sa na to zvyká. Však posúďte sami, že či je to aj pre vás príjemné. Ale dobre, poďme späť k téme.
Takže tu som len chcel poukázať na to, že buďme opatrní v tých výrokoch, že, a myslím si, že ľudia sami by to potvrdili, že nie sme nejako, ľudia nám nejako výrazne nezbohatli tým, že majú prácu, a že to, že míňajú, nie je preto, že teraz by cítili, že áno, ovplývame, máme dostatok, poďme, pustime sa. A zároveň tým by som chcel aj trošku vyvrátiť to tvrdenie, že toto je spôsobené štrukturálnymi faktormi. Práve naopak, myslím si, že to je spôsobené práve tými cyklickými faktormi, tým, že nám tu rastie ekonomický rast a že ekonomika produkuje všetko to dobro na tú vlnu, na ktorej sa aj vláda vezie. A je veľká škoda, ja musím povedať, že ma to veľmi mrzí a je to veľká škoda, že rok čo rok vidíme, že ekonomika naozaj z podchladenej sa dostáva pomaly do prehriatej a vláda to proste nevyužije na to, aby konsolidovala, aby využila týchto sedem úrodných rokov na to, aby sme mohli jednak znížiť náš dlh nielen percentuálne, lebo áno, tuto pán minister opäť hovorí, že znižujeme verejný dlh. Áno, v pomere k HDP znižujeme, ale absolútne nám stále rastie. A mohli by sme ho znižovať omnoho viac, ale nedeje sa to. Nesnažíme sa nejakým spôsobom dostať z toho pásma prvého, v ktorom sme, hoci by sme mohli.
A za chvíľočku, keď budeme hovoriť aj o tých príjmoch, tak – v roku 2015 – bude tam vidieť, že áno, bola tu tá príležitosť, a preto si dovolím povedať, že tento rozpočet tiež považujem za rozpočet premrhaných príležitostí. Takže... Idem ďalej, lebo nechcem dlho rozprávať.
Dobre. Posledné ešte, čo tuto v tom príhovore pána ministra je, sám to tu vlastne potvrdzuje, to, čo som teraz povedal, a hovorí, že zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií. Čiže vidíme, že sám pán minister hovorí, áno, máme tu ekonomický rast. Ten nám veľmi pomáha konsolidovať financie. A ja si tu kladiem otázku: A dobre a kde je teda to úsilie vlády? Prečo sa k tomu nepridá aj to úsilie vlády na to, aby toto skĺbila dokopy a mohli sme z toho vyťažiť ešte viac?
Teraz by som chcel na chvíľočku zacitovať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a ich správu, ktorá je už dlho na trhu, poviem, práve k roku 2015. Kde je; a prečo to hovorím? Pretože toto je, myslím si, že veľmi dobrá inštitúcia, ktorá vznikla zmysluplne a poukazuje na určité veci a poukazuje aj na riziká a poukazuje na ne každý rok. A nejakým spôsobom nepožíva až takú dôveru vlády na to, aby prihliadala na tie riziká, na ktoré poukazuje. A vidíme, že rok čo rok sa tie riziká naplnia, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje v tých oblastiach, ktoré vymenujem. A ako by sa vláda z toho nechcela poučiť.
Prvé, čo by som práve v tom zhrnutí, keď si pozriete tú správu, tak hneď v prvom odstavci vidíte veľmi, veľmi dobrý postreh, že hrubý dlh klesol. Musíme povedať, že klesol. A klesol viac, ako mal, čo teda by sme za to mohli pochváliť úsilie, ale vidíme, že sa to podarilo vďaka jednorazovým príjmom. Tie jednorazové príjmy boli práve pokles hodnoty podnikov s majetkovou účasťou štátu, práve sme, pretože sme odpredali akcie Slovak Telekom a ďalších. Alebo bolo to otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označuje za zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je, myslím si, že je dôležitý faktor a treba na to, treba to mať na zreteli.
Ďalej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazovala na riziká. A poukazovala na ne aj na rok 2017, ale poukazovala na ne už v roku 2015 a hovorila: pozor, pozor, keď rozpočtujete, podhodnocujete pár oblastí. Prvé, čo podhodnocujete, je zdravotníctvo. V zdravotníctve si podhodnocujete výdavky a vyskočia vám na vyššie. A takto aj oproti rozpočtu vzrástli výdavky vrátane nárastu záväzkov zdravotníckych zariadení o 251 mil. eur. Čiže vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží robiť dobre svoju robotu. Poukazuje a varuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií na to nejakým spôsobom neprihliada a prognóza sa napĺňa. A nakoniec boli prekročené tieto výdavky o 251 miliónov.
Ďalšia dôležitá vec alebo ďalší dôležitý ten údaj, kde opäť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť niečo poukazovala, bola v oblasti financovania obcí a VÚC, resp. prebytkov, kde áno, počítala, aj ministerstvo financií počítalo s prebytkami, avšak počítalo s prebytkami vyššími, aké v skutočnosti boli. A opäť tam prišlo k výpadku príjmov pri obciach 80,5 mil. eur, pri vyšších územných celkoch 65,7 mil. eur. Môžme si povedať, okej, chybička se vloudila, stane sa. Vďakabohu v tomto príbehu vidíme, že príjmy, ktoré boli narozpočtované, prognózy, ktoré boli dané, prekročili. A môžme povedať, že vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré tento rozpočet pripravilo, malo to šťastie, že ich nedobehli tieto chyby a mohli to vykryť z vyšších príjmov.
Ale opäť, tu by som prečítal jednu dôležitú pasáž, ktorá tu je a myslím si, že je veľmi výpovedná: "Z pohľadu príspevku k dlhodobej udržateľnosti verejných financií je dôležité upraviť výsledky hospodárenia o faktory, ktoré majú dočasný vplyv na rozpočet." Toto zvykol pán Mikloš, jak som si tak pozeral, robiť. A myslím si, že veľmi, veľmi múdro, pretože takto môžme naozaj vidieť aj to úsilie konsolidačné alebo teda môžme vidieť to štrukturálne saldo. Pretože keď očistíme práve rozpočet o tie jednorazové vplyvy a vplyv cyklického vývoja ekonomiky, pretože to sú tie, ktoré sú dočasné a vlastne v ďalších rokoch vymiznú, tak takto očistené saldo, tzv. štrukturálne, ukazuje, či to saldo prispelo k zlepšeniu alebo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti. A keď si pozreme štrukturálne saldo, ja som to pri rozpočte na rok 2017 ukazoval, tak je taký pekný graf, v ktorom je vidieť, v ktorom je vidieť práve to, že to saldo dosiahlo štrukturálne 2,6 % a oproti predchádzajúcim rokom pokleslo o 0,1 % a predtým bolo, čiže bolo, v 2013. bolo 2,4 to saldo. V roku 2014 bolo 2,5 a teraz bolo 2,6. Čo vidíme, že nám klesá, že vlastne tie opatrenia vlády spôsobujú, že my máme ešte horšie výsledky, čiže vláda vyčerpáva viacej a práve tie jednorazové vplyvy a ten cyklický vývoj sa pomáha tomu, aby ten deficit bol lepší. Ale keby sme toto nemali, tak vidíme, že práca vlády je alebo spôsobuje vlastne zhoršovanie výkonnosti ekonomiky alebo by sme mohli povedať teda ani nie ekonomiky, ale skôr spravovania verejných financií.
Takže vidíme, že vďaka tomu, že sme mohli mať tie jednorazové vplyvy, že sme mali ten cyklický vývoj ekonomiky a jeho vplyv, sa nám darilo dosahovať lepšie výsledky. A z tohto vyplýva, že sme sa nedostali, neprekročili sme tú hranicu troch percent HDP a vlastne ostali sme, naplnili sme požiadavky aj Európskej únie. Ale vidíme, že napriek tomu, že sa darilo, že sú tu proste, že ekonomika generuje príjmy, tak vidíme, že neboli prijímané dostatočné opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Toto sú slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, s ktorými ja úplne súhlasím.
Rovnako tu uvádza, že platí, že neočakávané pozitívne vplyvy, ktoré sa ukázali v priebehu roka a ukázali sa aj v roku 2015, ukázali sa aj v roku 2016, predpokladám, že sa ukážu aj v roku 2017, neboli premietnuté do zlepšenia hospodárenia.
Keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, ktoré je práve ten dobrý ukazovateľ, toto je ten graf práve, kde môžme vidieť, ako nám klesá to štrukturálne saldo. (Rečník ukázal plénu graf.) Tak keby sme sa pozreli na konsolidačné úsilie, a tu čerpám priamo zo súhrnnej výročnej správy, tak konsolidačné úsilie v roku 2013, a to bol práve ten rok, kedy som ešte aj hovoril pred dvomi týždňami pánovi ministrovi, že sa držal toho svojho výroku, že budeme míňať na to, na čo máme, a nebudeme míňať na to, na čo nemáme. V roku 2013 to určite platilo, lebo to konsolidačné úsilie bolo 1,8, čo je vysoké číslo. Pozrime sa na rok 2014, mínus 0,2. Je vidieť, že záujem proste klesá. A v roku 2015 je to plus 0,1. V porovnaní s rokom 2013 je to 1,8. Vidíme, že proste toto číslo je veľmi nízke a ukazuje to úsilie, ktoré by tu mohlo byť.
A ja naozaj sa snažím a apelujem aj teraz na pána podpredsedu vlády, aby tie schopnosti, ktoré máte, a tú ekonomiku, ktorá vám produkuje tieto príjmy, aby boli použité v prospech ľudí a v prospech aj budúcnosti. Pretože myslím si, že to je tiež dôležitý rozmer. Takže tu vidíme, že to konsolidačné úsilie hovorí samo za seba a nepotrebuje ďalší komentár. Takže tuto len možno dodám k tomu, že práve tieto veci hovoria o tom, že prekračujeme príjmy, ktoré dostávame. Nereflektujeme na riziká, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje.
A teraz by som na chvíľočku prešiel k príjmom. Vidíme, keď si pozrieme aj zo súhrnnej výročnej správy na strane 15, tak máme tam tabuľku, kde vidíme, ako boli vlastne sa vyvíjali príjmy podľa metodiky ESA 2010. A vidíme, že samotné príjmy boli rozpočtované s nárastom 12,9 percent. Čiže vidíme, že v roku 2014 boli príjmy plánované 29 miliárd 854 miliónov a v roku 2015 boli plánované na 33 miliárd. To je samotný nárast 12,9 miliárd, pardon, 12,9 percent. Tam nehovorím ešte o neočakávanom príjme, ktorý prišiel navyše, ale toto bolo naozaj rozpočtované. Čo sú 4 miliardy v príjmoch navyše plánované, ktoré opäť si hovorím, úžasné. Ale vláda má ten dar, že vie využiť všetky navyše príjmy a vie využiť aj tie, ktoré počas roka prídu. To, že to robí aj formou, aby neprekročila to zdanlivé 1 %, podmienku výdavkov, že to robí cez rezervy vo všeobecnej pokladničnej správe, to už sú techniky, ktoré sú dostupné. Myslím si, že nie sú úplne korektné, ale určite zatiaľ sú legálne. Takže z hľadiska nás ako parlamentu nám to dáva menšiu možnosť kontroly nad tým, kam tieto výdavky idú. A potom už len môžme na konci roka alebo teda takto o rok skonštatovať, že aha, dobre. Mysleli sme, že pôjdu niekam inam, vy ste si to dali do rezerv. Použili ste to, ako ste chceli. Čo s tým môžme my urobiť?
Takže tuto sú také pekné grafy a je vidieť, že naozaj tie dodatočné príjmy, ktoré prišli, a toto je asi taký možno najlepší graf, ktorý keď vám takto ukážem, tak vám to veľa nepovie, lebo je to malé. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Ale hovorím, to len tak, teda vyslovene som si chcel dať záležať na tom, že skúsim to bez pomôcok. Ale opíšem vám to.
Vidíme, že pozitíva v roku 2015 priniesli 519 miliónov eur. Mali sme navyše. A výdavky, práve tie negatívne vplyvy, boli vo výške 737 miliónov eur. Čiže vláda opäť, to len potvrdzuje tie slová, ja sa opakujem a nechcem sa veľa opakovať, ale hovorí to o tom, že vláda keby nezvyšovala výdavky, tak už sme na tom omnoho lepšie. Ale proste je to tu pokušenie. Nateká nám viac peniažkov. Miňme ich. Miňme ich podľa svojich predstáv.
A myslím si, že jedna z takých absurdností alebo ja to nazývam absurdnosť, ale kde vidíme ten nárast výdavkov a ktorý neni podľa mňa opodstatnený, je položka medzispotreba. A práve táto narástla od roku 2014 do roku 2015 o 400 miliónov eur. Štyristo miliónov eur! To sú proste peniaze, ktoré sú naozaj podľa mňa neni opodstatnené. A kde by sme mohli ako prvé siahať a vyžadovať od všetkých ministerstiev a subjektov, aby tuto nenavyšovali svoje náklady, lebo neni na to dôvod. Takže. To je veľká položka. To je položka, ktorá nás, ktoré nás budú stáť, trošku menšia ako nás budú stáť alebo teda čo požadovali učitelia na svoje zvýšenie platov. Čiže, alebo na čokoľvek iné. Ako vidíme, že naozaj táto položka je veľmi veľká.
Takže to len na demonštráciu toho, že aj v tom roku 2015 príjmy boli, prichádzali, vyčerpali sa, skonzumovali sa, spapali sa a nemysleli sme na budúcnosť, aby sme mohli túto krajinu naozaj dostať ešte do lepších, do lepšieho stavu. Ako nám to práve to, ten ekonomický rast ponúka.
Takže ja týmto by som asi aj skončil. Ešte som rozmýšľal, že vám ukážem také porovnanie, lebo aj pán podpredseda vlády vlastne ukazoval a hovoril, pardon, o tom, že o koľko, že na koľkatom sme, na koľkatej priečke sme v súvislosti so zadlženosťou a aj s, áno, hrubým dlhom a so saldom verejnej správy. To je na strane 13 veľmi pekná tabuľka, kde si môžte pozrieť vlastne také krajiny ako napríklad Česká republika, alebo si tam môžme pozreť také krajiny ako napríklad Rumunsko. Dobre, keby sme sa chceli inšpirovať Luxemburskom, to už je taká vyspelejšia krajina, ale môžme sa inšpirovať napríklad Litvou, Estónskom, kde vidíme, že keď sa chceme teda porovnávať, tak Estónci majú hrubý dlh verejnej správy 10 percent. Majú, už od roku 2014 majú pozitívne saldo, teda, nemajú teda deficit, ale majú prebytok rozpočtu. Alebo napríklad Bulharsko, ktoré má 26 % verejný dlh. Takže, to už len na záver, ako sa dá pozerať aj na tie štatistiky a čím sa dá inšpirovať.
Takže ja len by som chcel, lebo pred sebou máme ďalší schválený rozpočet na rok 2017. Ten už je nastavený, ale myslím si, že ten rok 2017 ponúka ešte dosť príležitostí na to, aby vláda mohla venovať úsilie práve do konsolidácie výdavkov. Lebo toto tu naozaj postrádame od začiatku vládnutia pána premiéra, či už prvej alebo druhej vlády, a myslím si, že tie možnosti tu sú, myslím si, že aj schopnosti tu sú. Zatiaľ tu nevidím to, to úsilie alebo ten záujem a môžme len dúfať, že sa to v najbližších rokoch zmení práve aj vplyvom možno ďalších subjektov, ktoré do koalície vstúpili a budú tam prinášať nejaký taký pozitívnejší vplyv. Ak nie, tak to ostane na ďalšie roky, kde bude treba si vyhrnúť rukávy o to viac.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k tomuto návrhu. Je to návrh, alebo resp. včera sme schválili rokovací poriadok, okolo ktorého bola veľmi rozsiahla debata a môžeme skonštatovať, že tá debata teda dopadla tak, že veľa sme toho povedali, ale nakoniec sa to udialo všetko v scenáre, v scenári koalície a vyústilo to teda do poriadku, ktorý, koalícia dúfa, že príde, a s tou úpravou.
My však stále trváme na tých názoroch, ktoré sme prezentovali, a len skutočnosť ukáže, do akej miery to bude objektívne. A práve naše pochybnosti o tom, ktoré sme aj deklarovali v rozprave rôznymi argumentami, pochybnosti o tom, že táto nová úprava môže priniesť poriadok do tejto rokovacej sály, poriadok do správania poslancov v Národnej rade, vyústilo aj do toho, že prichádzame vlastne alebo teda kolegovia z nášho klubu prichádzajú s týmto návrhom, ktorý je opäť podľa tých slov, ako sme aj počuli v argumentácii koaličných kolegov, poďme sa inšpirovať tým, čo je v okolitých krajinách. Takže podľa vzoru inšpirácie okolitých krajín. A bola tu rozsiahla debata o tom, čo všetko v okolitých krajinách je. A bolo tu aj vznesených veľa argumentov na margo toho, že koaliční kolegovia, ktorí priniesli novelu rokovacieho poriadku, tak si vybrali len tie veci, ktoré im vyhovujú a ktoré sa im páčia, a opomenuli dôležité prvky, ktoré v zahraničí fungujú a majú veľký súvis s tými ostatnými prvkami, ktoré koaliční kolegovia priniesli.
Takže na základe toho, keďže sme pozerali, a teda resp. kolegovia si dali takú, by som povedal, rozsiahlu prácu v tom, že, že prezreli tieto návrhy a hľadali súvislosti, tak sme videli, že nedá sa len tak čerpať zo zahraničných rokovacích poriadkov bez toho, aby sme hľadali aj súvislosti. A keď sme takto prekopávali tie rokovacie poriadky zahraničia, tak sme našli jednu veľmi dôležitú súvislosť, ktorá súvisí s tými ostatnými prvkami, a toto je podľa nás taká tá najvýznamnejšia alebo taká najreprezentatívnejšia z hľadiska prinášaných zmien, že ak tu chceme nastoliť poriadok a ak tu naozaj má byť predseda Národnej rady - nazvem to tak pracovne - mať nadpráva, či už z hľadiska arbitra udeľovania pokút, alebo z hľadiska neobmedzeného času, a o tom by sme tu zase mohli veľmi dlho rozprávať, pretože videli sme, že naozaj tá názorová debata tu bola a pripustenie tých argumentov bolo už menej, tak prišiel tento návrh, že dobre, ak teda to myslíte naozaj vážne, tak pristúpte k tomuto kroku, že pán predseda Národnej rady, ak má byť v pozícii arbitra, tak nech sa vzdá svojho straníckeho trička. A lebo ono svojím spôsobom, povedzme si na rovinu, je to určitá deklarácia záujmu o ľudí, o ľudí jednak tohto pléna, ale aj o to, o záujme ľudí, občanov Slovenskej republiky. Pretože veľa sa tu argumentovalo práve aj tým, že občania Slovenskej republiky sú pohoršení tým, ako sa tu v Národnej rade správame, aká je tu atmosféra, aká je tu kultúra. To bol vlastne aj taký deklarovaný pánom predsedom Národnej rady, pánom Dankom bol deklarovaný dôvod, prečo prichádza s týmto rokovacím poriadkom, aby vniesol kultúru, na ktorú sa ľudia budú ochotní pozerať.
Ale my teda hovoríme O. K., dobre, ak sa chceme teda baviť takýmto spôsobom a chceme priniesť alebo teda pán predseda chce byť tým nositeľom prínosu tej kultúry, tak naozaj musí byť nestranný. Pretože mať stranícke tričko je úplne prirodzené, že hájite záujmy a myšlienky vašej strany, ktoré je deklarované pred voľbami programom, a tým pádom je do značnej miery tendenčné, ale prirodzené, myslím si, že však rozumieme tomu, že to je správne, že každý má nejaký, nejaký smer, ktorý, s ktorým prichádza do parlamentu, ktorým by chcel tú krajinu riadiť, a zároveň aj určité praktiky. A my vidíme históriu alebo videli sme históriu aj Slovenskej národnej strany, históriu praktík, ktoré tu boli, a povedzme si na rovinu, to sa nedá zo dňa na deň zmeniť. Áno, je tu nový predseda Slovenskej národnej strany, ktorý teda deklaruje, že prináša novú kultúru. Jeho história ukazuje, do akej miery je to dôveryhodné a relevantné, ale zase na druhej strane zo skúseností vieme aj z histórie, že niektoré veci sa nedajú vykoreniť zvečera do rána.
A preto ak predseda Národnej rady chce objektívne riadiť Národnú radu, a po vzore zavádzania všetkých tých zmien inšpirovaných krajinami v Európskej únii prichádzame aj my inšpirovaní krajinou Spojeného kráľovstva, kde hovoríme, zoberme si teda, keď si už berieme ten balíček, priberme tento jeden veľmi zmysluplný prvok, ktorý úplne dá taký punc, taká tá čerešnička na torte dá punc tomu, že pán predseda Národnej rady to naozaj myslí úprimne, myslí to vážne a má to premyslené do dôsledku a dokonca že chce teda veľmi zodpovedne a objektívne pristupovať ku všetkým poslancom a vyzlieka si vlastne kabát koaličný, a vyzlieka si kabát aj stranícky. A v takom prípade je ochotný, alebo nielen kabát, by som povedal, okuliare, lebo povedzme si na rovinu, aj ten koaličný, ten koaličný kabát alebo tie koaličné okuliare majú dosť silnú optiku, a naozaj v tých zlomových momentoch, lebo bavíme sa o zlomových momentoch, lebo keď si to prenesieme do takého právnického jazyka, vieme, že zmluvy sa píšu práve pre časy, kedy prichádzajú zlomové, náročné časy, kedy sa nezhodneme, vtedy sa vytiahnu zmluvy a verím, že právnici mi toto potvrdia, aby sa nazrelo do nich, ako to tam je napísané, ako to je myslené, a o tie sa opiera.
Takže práve pre tieto zlomové momenty, pre zachovanie tej objektivity je dôležité tú stranícku, ale aj tú koaličnú optiku zložiť, aby ten predseda Národnej rady na základe nového rokovacieho poriadku z funkcie, ktorá mu na základe nového rokovacieho poriadku bude prislúchať, aby proste dokázal zabezpečiť rovnaké práva každému poslancovi v tejto rokovacej sále, pretože potom vieme aj my nazerať na to, áno, lebo teraz v tomto prevedení, ako to je, ak my ako opoziční poslanci máme priznať, resp. rokovací poriadok, 76 to bolo, myslím, hlasov, čiže v skutočnosti koalícia si to odhlasovala, opozícia sa zdržala alebo neviem, dokonca proti sme boli. Čiže my sme s tým nesúhlasili a nemáme dôveru v to, že by pán predseda Národnej rady zastával aj naše záujmy, a spôsob, akým to môže rehabilitovať, akým môže ukázať, že áno, som aj vaším predsedom, ako hovorí, že je predsedom všetkých poslancov, tak toto je práve to gesto, ktorým by vykročil smerom ku nám a povedal: "Myslím to natoľko vážne, že chcem reprezentovať aj váš názor, chcem reprezentovať a chcem načúvať vášmu názoru a budem hájiť aj vaše záujmy, aby tu naozaj v Národnej rade mohol byť pokoj, aby tu nebola nadvláda jednej silovej skupiny, tak si preto vyzliekam tento stranícky a koaličný kabát, dávam si dole túto stranícku optiku, aby som bol objektívnym rozhodcom, keď to tak poviem, alebo objektívnym predsedom."
Toto by bol pre nás taký prvý náznak tej uveriteľnosti toho, že tu nejde len o nejaké silové vymedzenie a silové schválenie rokovacieho poriadku, lebo pamätáme si na výrok ešte pána Pašku, ktorý svojho času povedal, že na to, aby bol rokovací poriadok dobrý a silný a uplatniteľný v Národnej rade, musí byť schválený minimálne 130 poslancami. To sa v našom prípade nestalo. Nestalo sa to ani v prípade ústavnej väčšiny. Stalo sa to len v tesnej, ani nie plnej a, by som povedal, koaličnej väčšiny, a preto nemáme tú dôveru toho, že by pán predseda Národnej rady pán Danko mohol hájiť naše záujmy, a preto prichádzame aj s týmto návrhom.
Snažil som sa to krátko, trošku mi to trvalo, ale chcel som naozaj tak veľmi explicitne vykresliť, ako sa na to pozerám ja alebo teda viacerí kolegovia z nášho klubu, prečo je to pre nás tak dôležité a prečo si myslíme, že práve schválenie tohto návrhu by bolo aj od koaličných poslancov takým gestom, že naozaj s tým rokovacím poriadkom ste to mysleli úprimne a mysleli ste to úprimne v prospech všetkých kolegov, nielen v prospech seba a svojich záujmov, lebo tak, ako je to teraz postavené, a dokonca by som to postavil ešte do takej väčšej logickej páky, že ak tento zákon neprijmete, tak vlastne tým len deklarujete, že ste s tým rokovacím poriadkom to nemysleli úprimne, že ste to mysleli len v prospech seba a v prospech vlastne vašich záujmov.
Tak ďakujem za pozornosť, odovzdávam slovo Richardovi Vašečkovi.