Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, začnem trošku tak zoširšia.
Na úvod by som chcel pochváliť iniciatívu predkladateľa, že svojím spôsobom vykazuje známky toho, že snaží sa v tých vôbec informačných technológiách zaznamenať nejaký posun. Myslím si, že tá méta a tie, by som povedal, krajiny, ktoré chceme dobehnúť, je nastavená vysoko, takže je čo dobiehať, ale oceňujem určite tú aktivitu aj to, že sem prichádzate s návrhmi, ktoré by mali v tomto nejakým spôsobom nás posúvať dopredu. Určite sledujem, teda sledujeme prácu vášho tímu a oceňujem, že tí ľudia sú ochotní komunikovať, že sa snažia komunikovať aj s verejnosťou, a hodnotím to pozitívne, že sa snažia ako keby vtiahnuť a nabudiť ľudí na to, že je dobré prechádzať do to..., do tých, do toho digitálneho sveta, takže za toto odo mňa pochvala.
Na druhej strane, ešte by som chcel jednu vec a potom prejdem teda k samotnému. Keď som si čítal dôvodovú správu, tak chápem trošku formalitu dôvodových správ, ale myslím si, že tuto treba to poňať tiež výhľadovo, pretože na konci dôvodovej správy ako štandardne sa hovorí tie dopady, tak hovorí, že predložený závrh, návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, služby verejnej správy pre občana a taktiež nebude mať dopad na verejné financie.
Ja by som bol veľmi rád, keby mal, a pozitívny, pretože všetko, čo sa týka informačných technológií, v konečnom dôsledku musí mať pozitívny dopad na presne tieto oblasti, ktoré boli spomenuté. Samozrejme, tá kvantifikácia je v možno v tom, v tej rovine viacej vizionárskej, ale dá sa aj nejako nadefinovať a naozaj ukázať ľuďom, že neubránime sa tej, tej digitalizácii, neubránime sa tomu digitálnemu svetu. A keď sa dobre uchopí, tak to môže mať veľmi pozitívny vplyv aj na životné prostredie, aj na manželstvo, aj na rodičovstvo. Viem si predstaviť, koľko pozitív sa dá práve aj pre rodiny, a všetky tie, keď sme mali aj debatu o tých výpisoch a podobne, koľko úľavy by prišlo do jednotlivých článkov v spoločnosti, keď tak poviem. A v konečnom dôsledku aj dopad na verejné financie, pretože na jednej strane úspora na strane štátu, na druhej strane väčšie pohodlie a tým pádom možno ľudia môžu ušetriť a investovať peniaze niekam inam, čo v konečnom dôsledku vždycky sa vracia späť do štátneho rozpočtu.
Čo sa týka verejného obstarávania, áno, toto je veľká oblasť, keď by sme si len zobrali celkovo balík 5,5 mld., tam je určite treba sa v tom hrabať, treba v tom hľadať rezervy a vytlačiť z toho tú efektivitu, obzvlášť pri informačných technológiách, pretože vieme, že pri informačných technológiách je to, žiaľ, stále tak, že nie je tu nejaký efektívny benchmarking, ku ktorému musíme smerovať, aby sme vedeli vytlačiť efektivitu z tých dodaných zákaziek, a tí, ktorí sa tomu venujú viacej, vedia, že naozaj jedna zákazka sa dá rovnako kvalitne urobiť za, rádovo poviem, 200-tisíc a za milión a je škoda, keď to vyhrá zákazka za milión, ak to takisto kvalitne sa dá urobiť aj 200-tisíc. Ale, samozrejme, práve to je to, že to odvetvie ešte nemá takú tú, jak keď ideme kúpiť možno rohlík v..., rožok v potravinách alebo auto, tam už ako keby vieme ten benchmarking oveľa lepšie uchopiť, pri informačných technológiách práve takého veľkého objemu je to omnoho ťažšie.
Ale chcel som, aby to tu odznelo, pretože je to výzva, ktorej aj váš úrad čelí a musí čeliť, a ktokoľvek bude na jej čele, musí sa s týmto čo najlepšie popasovať, lebo to automaticky prináša vyššiu efektivitu a tým pádom rýchlejšie tempo prechodu na informačné technológie a zároveň aj úspora zdrojov.
Teraz by som sa krátko chcel vrátiť práve k tomu, čo tu bolo diskutované, a to sú tie neodôvodnené námietky. Kolega Dostál aj Remišová to už, tú tému, potrápili, ale chcem sa opäť len k tomu pridať a povedať, že na jednej strane chápem, že tá novelizácia je zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme práve pri tomto procese nevyliali so špinavou vodou aj dieťa. Takže tam treba naozaj hľadať tú taxatívnosť a myslím si, že to je práve tá vec, že čím taxatívnejšie sú jednotlivé definície zadefinované, kde nemôže dochádzať k nejakému dvojitému výkladu, tým transparentnejšia je tá súťaž, tým komfortnejšie sa cítia súťažiaci. Áno, je to výzva, vedieť to napísať tak, aby to bolo jednoznačné a zároveň aby to nemohlo byť zneužité, ale o tom, o tom táto výzva je. Takže tam vidím, tak ako som čítal tie samotné definície, tak tam vidím jednoznačne priestor na prepracovanie toho textu, tak ako povedal aj kolega Dostál.
Ja osobne si myslím, že je riešenie. Dve riešenia alebo tri spomeniem, čo sa týka verejného obstarávania. Jedna je, že určite zaviesť ten aspekt tej indexácie, alebo ako by som to nazval, či už verejných obstarávateľov, nech ich hodnotia samotní..., teda nie verejných obstarávateľov, uchádzačov alebo účastníkov verejného obstarávania, nech už ich hodnotia samotní verejní obstarávatelia, nech ich hodnotia relevantní hráči a nech si budujú takýto ten index, ktorý budú mať, či ten kredit budú mať lepší, horší. Podobne tá referencia je vždycky veľmi dôležitá, lebo tam sa ťažko tá subjektivita alebo omnoho ťažšie tá subjektivita vnáša, pretože hodnotenie je, pozostáva na omnoho väčšom počte ľudí a tá objektivita má väčšiu možnosť preraziť.
Taktiež veľmi dôležitý nástroj, ktorý tu je, je transparentnosť. Či chceme, alebo nechceme, tá transparentnosť v konečnom dôsledku je nepohodlná pre tých, ktorí chcú robiť nejakú záludnú, záludnú činnosť.
Posledné, čo som tiež počul ako od ľudí, ktorí sú obstarávatelia, taká zaujímavá veta, že dajte nám radšej vyššie trestné sadzby, ale pomôžte nám ako keby obstarávať efektívne, čo opäť ide k tomu ľudskému faktoru, a to je, to je naozaj veľká oblasť.
Teraz kratučko k samotnému ešte k zákonu, k tým jednotlivým častiam. Čiže tú najväčšiu časť, ktorá tu bola rozobraná, som skrátil práve preto, že už to tu bolo rozobrané. Z hľadiska tej transparentnosti, aby som to vrátil, tak práve k tomu bodu 25 a 26 z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektami kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc otvárania ponúk v prípade zavádzania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Toto považujem za krok späť, pretože tá transparentnosť je dôležitá, a my sa musíme naučiť, potrebujeme naozaj aj ten posun v mentalite, naučiť sa žiť ako keby v transparentnosti. Ja chápem, že ten prvotný rozmer môže byť nepríjemný, lebo je to zmena paradigmy, ale ak sa do toho prehupneme, tak už to nebude nič, nič komplikované, naučíme sa v tom žiť a je potrebné, aby sa videlo na ruky, či už je to komukoľvek, obchodníkom a tak ďalej. V živote proste je to tak, že je dôležité, keď vidíte na ruky človeku, ktorý, ktorý robí, lebo je tam omnoho menej priestoru na to, aby mohol nejakým spôsobom zavádzať, podvádzať a podobne. Takže to je princíp transparentnosti, ktorý tu v tomto práve, v týchto bodoch 25 a 26 je krok späť.
K bodu 40. Navrhovaným ustanovením sa upravuje pravidlo kreovania poroty v prípade, ak ide o súťaž návrhov v oblasti informačno-komunikačných technológií, pričom sa v tejto súvislosti zavádza povinnosť vymenovať najmenej jednu tretinu členov poroty zo zoznamu odborníkov v oblasti informačných technológií, ktorý bude viesť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky.
Opäť, na môj vkus vágne, pretože otázka, kto bude vyberať odborníkov do zoznamu, akým spôsobom, či sa bude vedieť garantovať ich netransparentnosť. Takže na druhej strane tú komisiu vymenúvava verejný obstarávateľ na základe nejakých referencií a odborných znalostí z regiónu. Môže tu nastať problém práve toho regionálneho zastúpenia. V niektorom regióne môže byť prítomný taký odborník, v inom nemusí. Čiže toto sú na môj vkus vágnosti tohto, tejto, tejto špecifikácie.
K bodu 42. V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov. Tu smeruje otázka, aké sú to elektronické prostriedky, pretože zo súčasného zákona verejní obstarávatelia a osoby zodpovedné za proces verejného obstarávania využívajú v prípade využitia elektronického trhoviska rôzne systémy ako ELENA, EKS, EU PROFI. Čiže otázka je, že čo navyše sa má ešte registrovať.
K bodu 45. V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní. Ja som zástancom skôr ako keby pull ako push stratégie. Čiže naozaj vytvoriť to prostredie tak, že prirodzene tí ľudia budú mať chuť a túžbu využívať to, čo je jednoduchšie, čiže cesta menšieho odporu, takže vytvoriť to prostredie tak, aby užívatelia chceli používať. Samozrejme, tá push stratégia, sme videli už aj pri daňových priznaniach a podobne, videli sme aj nábeh, keď teda spomeniem to daňové priznanie, že naozaj jednotliví účastníci toho mali komplikácie, pretože tá user friendliness, o ktorej sme sa už nejedenkrát v tejto sále rozprávali, je stále výzvou a je stále nedostatočná na strane štátu. Takže tuto opäť len možno taký apel, práve dať tú užívateľskú blízkosť a tú intuitívnosť do týchto jednotlivých rozhraní, aby jednotliví účastníci vyhľadávali, pretože to bude pre nich komfortnejšie a jednoduchšie. Takže to je také krátke zhrnutie k tejto novele.
Ďakujem za pozornosť.