Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, počúvam túto rozpravu a počúvam zástupcov koalície a myslím, že sa trošku stratili. Pretože celé toto odvolávanie nie je o poslancoch, ale je o ľuďoch. Nimi sa totižto vôbec nezaoberáte a my tu celý čas hovoríme o tom, že pán premiér sa o ľudí tiež vôbec nezaujíma a úplne ignoruje ten fakt, ktorý vyplával na povrch práve aj Monikou Jankovskou, resp. začal byť úplne...
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, počúvam túto rozpravu a počúvam zástupcov koalície a myslím, že sa trošku stratili. Pretože celé toto odvolávanie nie je o poslancoch, ale je o ľuďoch. Nimi sa totižto vôbec nezaoberáte a my tu celý čas hovoríme o tom, že pán premiér sa o ľudí tiež vôbec nezaujíma a úplne ignoruje ten fakt, ktorý vyplával na povrch práve aj Monikou Jankovskou, resp. začal byť úplne zjavný.
Totižto ľudia na Slovensku už dlhé roky pociťujú, že tu je dvojitý meter. Vy, ktorí si pamätáte Nežnú revolúciu a sľubovali ste si od nej veľkú zmenu, tak si pamätáte, že ľudia čoho mali asi tak najviac po krk. Bolo to, že tu existoval takzvaný režim rovný a rovnejší. Tí, ktorí ste boli bližšie ku Komunistickej strane, veľmi dobre viete, o čom hovoriť. Taktiež tu fungoval režim, že tu bola tým pádom dvojitá spravodlivosť. A to je to, čo tu veľmi plasticky zažívame už roky a obzvlášť za posledné obdobie.
Ten paralelný svet, ktorý tu vznikol, budoval SMER za posledných dvanásť rokov veľmi intenzívne a bol jeho takým, by som povedal, ak do niečoho strana SMER investovala, tak to neboli ani diaľnice, pretože vieme, v akom sú stave, tak to nebolo ani zdravotníctvo, lebo vieme, v akom sú stave, ale bol to práve tento paralelný svet. Ten paralelný svet sa prejavuje práve v tom, že predstavitelia, vládni predstavitelia SMER-u práve užívajú ten komfort toho, že sú rovnejší a potom sú tu radoví občania, ktorí, žiaľ, musia žiť v tom stave, že sú rovní.
Ako sa to prejavuje? Prejavuje sa to tým, keď si pozriete na samotných vládnych predstaviteľov, aké služby využívajú a či využívajú služby štátu, ktoré musia využívať obyčajní občania, obyčajní ľudia Slovenska, tak veľmi rýchlo zistíte, že tomu tak nie je, že práve to bohatstvo, ktoré si vedeli zabezpečiť vládni predstavitelia SMER-u, im umožňuje, že sú imúnni voči tomu, v akom stave je Slovenská republika, sú imúnni voči tomu, v akom stave je školstvo, sú imúnni voči tomu, v akom stave je zdravotníctvo, a sú imúnni voči tomu, v akom stave je spravodlivosť.
Rád by som sa opýtal možno niektorých predstaviteľov SMER-u, kam chodia, vládnych predstaviteľov, kam chodia ich deti do školy, koľko platia za školné. Nenamietam na to, aby deti chodili do lepších škôl, vôbec nie. Ak deti môžu dostať lepšie vzdelanie, nech ich dostanú. Ale nech k tomu majú príležitosť a prístup všetci občania rovnako, takzvaná rovnosť príležitostí. Nie každý totižto si môže dovoliť zaplatiť tisíc euro za mesiac za školné, ako platia niektorí predstavitelia SMER-u za svoje deti. Nie každý môže využívať služby privátnych lekárov, ale je tu, obyčajní občania, ktorí musia chodiť k lekárovi, a musia to, čo tu rozprávame aj o zdravotníctve, musia sa potýkať s tými nekvalitnými službami, ktoré zdravotníctvo, žiaľ, poskytuje obyčajným ľuďom. Nemôžu si dovoliť zaplatiť lekárov kvalitných, aby si nemuseli čakať a dostať vyšetrenia, ktoré dostávajú práve papaláši, čo je asi to najvýstižnejšie slovo.
Takže vidíme, že režim z minulého storočia pretrváva práve vďaka tomu, že predstavitelia SMER-u investovali doňho veľmi úspešne. A tu si musíme povedať práve tie okolnosti, ktoré tu nastali v roku 2018. Pretože premiér Peter Pellegrini, ako som už povedal aj vo faktickej poznámke, nie je premiér, ktorý vyhral voľby. Je to premiér, ktorý musel prísť na túto stoličku, lebo stolička pod SMER-om sa veľmi, veľmi, veľmi zatriasla. Takže nebola to dobrá vôľa SMER-u, že chcela prepriahnuť premiéra. Bol to stav, v ktorom sa táto vláda ocitla, a bol to, žiaľ, veľmi smutný stav. Bola to udalosť, ktorá, by som bol najradšej, aby sa na Slovensku nikdy nestala. A práve táto udalosť, a určite viete, o čom hovorím, viď, spôsobila to, že sa naplnili ulice po celom Slovensku. Ľudia už povedali dosť. Slováci väčšinou nie sú tým až tak príznační, ale toto už bolo tak obludné, že aj Slováci vyšli do ulíc a povedali dosť. Toto už nesmie pokračovať.
A videli sme rôzne tie vývrtky, ktoré sa vláda snažila urobiť, aby, aby zmiatla a opäť varila žabu ďalej, ako to robí už posledných dvanásť rokov SMER, ako to predvádza aj dnes vo svojich vystúpeniach. A nepodarilo sa, vďaka Bohu sa to nepodarilo a muselo prísť k prepriahnutiu.
Áno, boli ľudia, ktorí verili, že Peter Pellegrini prinesie nejakú novú kultúru. Určite mal toho plné ústa, určite mal veľké prísľuby toho, ako on zatočí, zatočí všetkým a všetkými a urobí tu poriadok. Tí, ktorí poznajú SMER lepšie, určite tomu neverili a tí, ktorí ho až tak nepoznali, verím, že precitli práve v auguste tohto roku. Pretože práve tam nastal ten moment.
Ako som hovoril, premiér Pellegrini prišiel ako nejaká nová nádej, ale ak ste pozorne sledovali politickú scénu, museli ste postrehnúť slová Roberta Fica u prezidenta Andreja Kisku, kedy povedal: "Nikam neodchádzam." (Reakcia z pléna.) Prosím? Kiska to tak hovorí, v poriadku.
A premiér Pelle..., premiér, pardon, Peter, prepáčte, Robert Fico, Robert Fico naozaj nikam ani neodchádzal. Všimli sme si to tu my v parlamente. Stal sa predsedom klubu a veľmi silno držal opraty. Pravidelne robil paralelné tlačovky s premiérom Pellegrinim a jasne dokazoval, že túto krajinu riadi naďalej. Ešte vtedy to mohlo byť také, konkurenčný boj, čo nakoniec už sa ukázalo, že to bolo naozaj len divadlo, čo svedčí aj jeho neprítomnosť počas celého rokovania v tejto sále. Pretože preňho je naozaj premiér len nejakou hračkou.
A tak sa vlastne táto celá situácia alebo vôbec toto celé dianie tohto roka a pol bolo naozaj len divadlom v podaní SMER-u na tých, ktorí ešte ako-tak chceli dať SMER-u nádej, že by Peter Pellegrini mohol priniesť nejakú zmenu. Určite to robil ústami. Ale kto pozoroval jeho skutky, veľmi, veľmi si určite všimol, že skutky žiadne neboli.
A ten vrchol bol práve tento august. Práve v momente, kedy, ako to už tiež zaznelo, prišla polícia, prišla NAKA zaistiť telefón Moniky Jankovskej. Ako tu už zaznelo, bolo to na základe uznesenia o tom, že Monika Jankovská bola podozrivá zo spáchania trestného činu.
Pán premiér, vy ste videli to uznesenie? Pretože je to vaša straníčka. A to je to, vy ste to nevideli. A to je presne o tom, pán premiér. Vy ako straník a podpredseda strany ste sa neunúvali ani sa opýtať svojej straníckej členky, aby vám ukázala papier, ktorý ostal v jej rukách. Čo viac dokazuje vaše nekonanie, vašu pasivitu. Pán premiér, presne o tom to je. Toto ľudia, tohto majú ľudia plné zuby, že vláda, vláda nekoná. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Valová, poprosím vás. Ďakujem veľmi pekne. Aj vás, pán premiér. Ďakujem.
Takže toto je to, čím vy sa snažíte obalamutiť ľudí. Ale, vďakabohu, je tu dosť triezvo zmýšľajúcich ľudí, ktorí precitli, a myslím si, že aj práve po tom, ako sa pán premiér zachoval tak, ako sa zachoval pri Monike Jankovskej, že nekonal, že ju vyzýval na odstúpenie, čo je úplne absurdné, je úplne absurdné, aby premiér vyzýval štátnu tajomníčku, ešte k tomu zo svojej strany, na odstúpenie a jedným dychom hovoril... (Reakcia premiéra.) Pán premiér, ja vás poprosím, aby ste mi nevstupovali do môjho vystúpenia. Môžte zareagovať po mne alebo akokoľvek, ale môžte, si myslím, že aj faktickú dať.
Ale čo iné, ak nekonanie, toto bola, ak pasivita to bola, lebo to je tá absurdita, že premiér je zároveň aj podpredsedom v strane, je to druhý najsilnejší muž v strane a jeho straníčka, štátna tajomníčka, mu skáče po hlave.
Práve jej nedotknuteľnosť jasne ukázala, že premiér je slabý premiér, a to je to, čo žiadna krajina nepotrebuje. Slovensko potrebuje silného premiéra, Slovensko potrebuje premiéra, ktorý háji záujmy všetkých občanov, ktorý nepozerá na občanov len cez svoju stranícku optiku a cez preferencie v najbližších voľbách. Ktorý rozpoznáva, že sú tu aj iné skupiny ľudí ako tí, ktorí ich volia, a robí politiku v prospech nich.
Pán premiér, my tu v tomto parlamente už 3,5 roka sedíme a vidíme, aké zákony nám nosíte, že my dobre vieme, akú politiku robíte, lebo práve zákony sú skutky, ktoré vypovedajú o vašej politike, nie slová, ktoré prezentujete občanom. My sa, my tie zákony tu vidíme, takže my presne vieme, akú politiku a na koho cielenú politiku robíte. Ale Slovensko je viac ako len vaše stranícke preferencie.
Príkladom za všetky, pre krátkosť času spomeniem, je rodičovský príspevok, o ktorom tu budeme rokovať, kde ste zabudli, je pekné slovo, že ste sa vykašlali na matky, ktoré majú 3-4 deti a nemôžu z objektívnych dôvodov poberať vyšší rodičovský príspevok, a preto sa tu na tejto schôdzi, pardon, nie na tejto, na tej, čo bude pokračovať, objaví pri tom bode niekoľko pozmeňujúcich návrhov, pretože takto macošsky sa vy správate k občanom Slovenskej republiky a takto stranícky a na základe preferencií sa správate k občanom Slovenskej republiky. A toto je ten dvojitý meter, toto je ten paralelný svet, ktorý tu budujete, a Monika Jankovská bola príkladom toho, že na tento paralelný svet sa siahnuť nemôže, že toto je niečo, čo budete hájiť do poslednej sekundy, kým budete môcť, pretože nedotknuteľnosť majú, požívajú aj ďalší ľudia, ktorí ju používať chcú aj naďalej a ktorí vedia, že ak by ich nedotknuteľnosť skončila, tak by zrejme skončil aj ich pobyt na slobode.
Ešte sa na chvíľočku vrátim k tomu, že ste nekonali, a k argumentom, ktoré tu padali aj od vás. My sme vás vyzývali, ak ste to, pán premiér, veľmi pozorne sledovali, otázka je, či ste to sledovali pozorne, my sme vás celý čas vyzývali k politickej zodpovednosti. Vy veľmi často nám vkladáte do úst slová, ktoré my nemáme, že tu niekoho súdime. My nikoho súdime, nesúdime, my nemáme ambíciu byť sudcami, pretože to patrí do rúk naozaj tým, ktorí sú na to povolaní, ktorí to robia a v tých aj dúfame a veríme, že aj v súdnictve dôjde k takej očiste, aby tam boli len tí čestní sudcovia, ktorí budú hájiť záujmy práva, ústavy a občanov, všetkých občanov, nie rovný a rovnejší. Takže k tej politickej zodpovednosti sme vás vyzývali, a vy ste v tej nekonali.
Pán premiér, ja vám nechcem prehovárať do duše, pretože tak ako ste dospelý muž a viete, čo ste vo svojej strane prešli, akú kariéru, ale ak vám chcem dať jeden odkaz dnes, tak vám chcem dať odkaz ten, že byť premiérom neznamená, že hájim záujmy len určitej skupiny ľudí, že hájim záujmy len určitej skupiny voličov a už vonkoncom nie, že hájim záujmy len určitej skupiny oligarchov alebo podnikateľov. Ale že byť premiérom je funkcia a toto myslím si, že každý občan očakáva, že byť premiérom znamená, že ste premiérom pre všetkých. Čestný, spravodlivý, zodpovedný, poctivý.
A príkladom toho je aj - ešte na záver len - tá absurdita toho, čo hovoril aj podpredseda, pán podpredseda Raši, keď tu začal vypočítavať vaše úspechy, toto je výsmech do tváre občanov, pretože tí občania navštevujú tie nemocnice, chodia po tých cestách, otvárajú Slovensko.sk a tí, ktorí vedia, ako, ako, aký pokrok nastal v krajinách okolo nás, tak si to vedia veľmi dobre porovnať.
A prosím vás, pán premiér, ešte raz vás poprosím... (Reakcia premiéra.) No ale vy sa nemáte ani rozprávať so svojim kolegom, lebo to ruší. (Reakcia z pléna.) Nerozkazujem, pani Vaľová, ja tu mám vystúpenie, vy tu hovoríte stále o slušnosti, aby sme my tu neskákali, a teraz ja tu rozprávam a vy si tu do toho rozprávate. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán Podmanický, idete príkladom svojim straníkom.
Čiže k tým výsledkom len na záver. Naozaj to, čo hovoríte, vy nazývate výsledkami, je chvost Európskej únie a ja tu... (Reakcia z pléna.) Pán podpredseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
