Videokanál poslanca

Pán Budaj, ďakujem, vy keď vystúpite, tak vždy to prináša takú, najmä to, že to bude niečo väčšie, hlbšie, a tak ste nesklamal aj teraz, páčila sa mi tá poznámka, ako ste povedali, že zabehol som od čítania, teda od tohto čítania do väčšieho obrazu, ale myslím, že práve to je to dôležité, natieniť tu ten väčší obraz, pretože naozaj častokrát si možno hovoríme, že však to je len také malé kozmetické technické riešenie. Vôbec nie, tuto sa bavíme o dopade na budúcnosť našej krajiny, na budúcnosť Slovenska, na budúcnosť našich detí a vidíme, že naozaj vládna koalícia prichádza s opatreniami, ktoré sa nám snaží predať ako malé technické riešenia, ale ohýba demokraciu poriadne cez koleno.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel poďakovať kolegovi Viskupičovi a hlavne za to, že si poukázal na tie, na tie dva dôležité body, ktoré boli v argumentácii pána prezidenta, a to je teda zachovanie a obhajoba ústavy práve tým, že umožňuje, alebo chce teda chrániť umožňovanie slobodnej súťaže. Myslím, že to, čo pán Paška povedal, bolo jasným dôkazom toho, alebo teda kým poukázal práve na to, že tu neni záujem o férovú súťaž, a tá súťaž tu musí byť fér a musí byť slobodná a férová, pretože to je základným prvkom demokracie. Pretože ak tohto sa vzdáme, tak potom, čo sa tu bude diať? Každé volebné obdobie si koalícia bude prispôsobovať pravidlá volieb podľa toho, ako, aký politický boj chce dosiahnuť? Toto proste nemôžme dopustiť, a lebo to nedáva ani zmysel. Ani, myslím si, že to neni ani v súlade so zdravým rozumom.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len krátko. Keď počúvam tieto príbehy, a sú to, samozrejme, len pár príbehov, ktoré sa dali vybrať, myslím, že toto je tiež práve schôdza, kde je dobré zaradiť aj možno takúto spätnú väzbu konkrétnych príbehov ľudí, aby sme mohli sa tak možno zamyslieť. Ale myslím si, že čo je dôležitejšie si uvedomiť a čo si aj my tak uvedomujeme, že keď tá výzva prišla, že aby ľudia posielali či už svoje faktúry alebo svoje príbehy, že naozaj na to ľudia reagovali a reagovali na to vo veľkých počtoch. Čo človek, opäť môžme to tak čítať tým, že ľudia tu svojím spôsobom chcú byť vypočutí, že naozaj ešte je tu stále dosť ľudí, ktorí nie sú apatickí a ktorí veria v to, že sa tu niekto o nich zaujíma, že tu niekto o nich proste zakopne a bude tie veci riešiť. A preto to aj tak húfne posielajú.
A to mi dáva takú nádej, že naozaj ešte sa tu stále dá veľa vecí pohnúť. Pretože sami vidíme, a dneska to aj hovoril kolega Matovič, že ak budeme ľudí tlačiť do tej apatie, tak to bude len prispievať k tomu, že budú sa uchyľovať čím ďalej tým k extrémnejším prejavom svojej nespokojnosti. A to je to posledné, čo by sme tu chceli, respektíve to je určite to, čo tu nechceme, čo tu nepatrí, a určite ako Slovensko máme podstatne naviac.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za doplnenie. A ja by som povedal, že toto je presne, táto schôdza slúži ako také úžasné zrkadlo. Úžasné zrkadlo, naozaj taký odpočet. A ja si myslím, že práve preto je veľmi dôležité, že sa udiala a že môžme aj vláde, dá sa povedať, po necelom roku im ukázať taký väčší odpočet, čo naozaj vládna strana SMER tu napáchala, keď tak poviem, za tie roky vládnutia.
A, kolegovia z koalície, ja vám chcem len odkázať, že toto naozaj berte ako konštruktívnu kritiku. Pretože toto neni o emóciách, toto neni o nejakých rečiach. Tu dneska padlo toľko faktov. A myslím si, že je to toľko podnetov na to, aby ste videli, čo všetko ešte v tejto krajine treba opraviť. A to si nemyslíme iba my poslanci alebo zástupcovia ľudí, ale to si myslia naozaj aj reálne ľudia, lebo to cítia. Tu teraz nejde o to, že aké štatistiky tu uvedieme alebo podobne. V konečnom dôsledku každý človek žije svoj život, potrebuje proste prežiť, platiť účty, chce tu žiť slušne v slušných podmienkach. Za to štrngali kľúčmi v osemdesiatom deviatom. A my nemôžme im proste hovoriť o tom, ako sa to už mení, alebo ako sa to bude meniť a kde je strednodobý cieľ, a ako sa posunul, a z akých dôvodov, a dlhová brzda a podobne. Pretože oni tomu mnohokrát ani nechcú rozumieť, pretože rozumejú životu.
A toto je úžasná konštruktívna kritika. Naozaj zrkadlo, ktoré keď si zoberiete a rozoberiete, tak máte toľko podnetov na to, koľko vecí tu môžete opravovať, začať opravovať najbližšie tri roky na to, aby sa tu veci naozaj hýbali dopredu. Toto je, toto je námet, by som povedal, na aktualizáciu programového vyhlásenia vlády. Aby ste videli, že čím ľudia reálne žijú. Takže myslím si, že vám tu naozaj plníme takú medvediu službu v tom, že vám to tu všetko prinášame a vypočítavame.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, fúú, to som, takto som ešte asi nevystupoval v takúto hodinu, ale je to tu naozaj veľmi, veľmi biedne. Opozícia tu drží, opozícia tu drží baštu. Ja by som chcel nadviazať na kolegyňu Gaborčákovú, ktorá tu teda hovorila o východe. A ja tu mám pre pána premiéra pripravený jeden taký list, ktorý mu adresovala 9. februára 2017 Ľudmila Kolesárová. A chcel by som ho prečítať, lebo je to len takým potvrdením toho, čo vlastne tu aj kolegyňa hovorila, a je to to veľmi pekne vykreslené. Názor toho, tohoto listu sa volá My z regiónov "zabudnutí a odhodlaní".
"Prečo nemáme dosť pracovnej sily? A ako žijeme? Vy, pán premiér ste sa vybrali do regiónov to zisťovať. Stretli ste sa s gymnazistami v Malackách. Ja som sa dnes stretla s gymnazistami v Levoči. Ale to až po tom, čo som prešla tú našu ulicu. Chcela by som vám porozprávať o tom, čo nevyrieši ani trhanie faktúr za energie. Kde a ako? Keď som sem na Spiš pred ôsmimi rokmi išla žiť, mala som pocit, že idem v protismere. Všetci odchádzali. To ste vládli štvrtý rok. Každý sa čudoval, že sa tu vraciam. Dedina pod Tatrami. Krásna je, veľká je. Čo je pekné a je toho veľa, je pekné vďaka okolitej prírode, pár odvážnym a fondom Európskej únie. Čiže pekne, ale smutno. Štyridsaťšesť domov. A aby som vám najlepšie vysvetlila, prečo, poviem vám, ako žijeme na našej ulici. To bude stačiť. Tvorí ju 46 domov. Nie o každom niečo viem. Ale aj to, čo viem, stačí. Je tam všetko. Začnem hneď prvým domom. Poloprázdny, ako väčšina. Mladý pár si opravil podkrovie a potom to vzdal a odišli do Írska. Stará pani dochádza pravidelne na západ Slovenska za prácou. A tak starý pán kúri len v jednej izbe. A v ďalšom dome podkrovie neostalo prázdne. Žije v ňom mladá lekárka s rodinou. A aj ostane. Nikdy sa asi nezmôžu na vlastné bývanie. Slúži v nemocnici za mzdu nižšiu, ako majú sestry. Stále má pokušenie odísť z krajiny, pretože výsledok bezsenných nocí na medicíne si predstavovala inak. Snáď vydrží. Tomu pokušeniu neodolali ale členovia rodín v ďalších siedmich domoch. Všetci mladí. Dvaja v Írsku, jeden v Anglicku, ďalší v Nemecku, dvaja v Škótsku, stále sme na tej jednej ulici, a jeden neviem kde, len suseda prezradila. A tak rodičia nevidia svoje deti a bratranci už ani nevedia, ako vyzerajú ich sesternice.
Potom tu máme štyri ženy, ktoré chodia opatrovať do Rakúska. Dve sú doma, keď zvoním. Ani jedna sa nesťažuje. Zachránilo im to strechu nad hlavou. A práca aj kultivovaná susedná krajina sa im páči. Aj keď chlapov nechávať samých s deťmi, to nie je žiadna sranda. Dve sú staršie, po prepustení z výroby si už miesto nenašli. Dve sú mladé. Aj to skúšali u miestnych podnikateľov, aj vzťahy boli dobré, ale nedalo sa. Mzda malá, okná bolo treba vymeniť. Viac im, bohužiaľ, zamestnávatelia nevedeli dať.
Keď už sme pri malom a strednom podnikaní, máme na ulici štyri penzióny. Kedysi boli neustále plné. Turisti z Čiech, Poľska, ale aj z celého Slovenska. Jeden ako-tak vyťažený, aj keď zlaté časy má za sebou. Jeden opustený dom a pred dvoma len veľmi zriedka parkuje auto s cudzou ŠPZ. Ktovie, aký pocit má jeho šofér, ktorý sa presúva za prírodnými krásami po cestách ako tankodrom.
Ale vrátim sa k tým mužom bez žien. Sú tu aj dva domy, kde za prácou dochádzajú muži a ženy sú doma samé. Jeden do Čiech a dvaja na západné Slovensko. Tí prišli práve o RegioJet a možnosť slušne a lacno cestovať. Tak ale stále lepšie, ako keď sa dochádzajúcim do Košíc pod výfukom rozpadával most na Ružíne. Potom je tu pár domov, kde žijú osamelé vdovy a vdovci. Z toho vás neobviňujem. Starší ľudia zomierajú aj bez pričinenia vlády, väčšinou. Ale z toho, že väčšina z nich nevidela vnukov a vnúčatá už roky, áno. Jedna babička hovorí o tom, ako mala tri vnučky a jedného vnuka. Decká behali po ulici celé leto. Všetci mali čisté jednotky. Veľa talentov. Červené diplomy na výške. Po škole aj chceli ostať, veď krajina ich potrebuje. Ale vzdali to. Dnes sú všetci v zahraničí. Dve lekárky, jedna učiteľka, jeden vedec. Pripomínam, stále sme na tej istej ulici, tej najbližšej, po ktorej som siahla, tej mojej, 46 domov.
A keď už druhý raz hovorím o tých lekároch, u nás v regióne je teda lekárov málo. A priemerný vek je veľmi vysoký. Moja obvodná lekárka, pri všetkej úcte, bola vďaka pokročilému veku taká nedoslýchavá, že sme všetci v čakárni počuli, kto má aké hlieny a koho kde seklo. Ale to jej aj tak slúži ku cti, lebo ona nechcela na seba nechať kričať, chcela ísť do dôchodku, ale nechcela nás nechať bez zdravotníckej opatery. Do pár domov som sa nedozvonila, ale susedia hovoria, že tam mladých už tiež mesiace a roky nevideli a že sú niekde vonku. Sú v nejakej krajine imigrantami. Ale zrejme ich tam nikto neuráža. A to nie sme hladová dolina. U nás, kto ostal, aspoň žije. Aj besedy organizujú, aj ich obdivujem. Ale taká Nižná Slaná a okolie, tam sa už len pije. Keď som so susedmi hovorila, nehovoria ani tak o chudobe, ako o potupe. Niekto im ukradol krajinu a rozdal ju pár vyvoleným. Skutok sa nestal, Pavol Paška a Bašternák cítia vašu ochranu viac, ako ju cíti obyčajný otec rodiny, alebo krajčírka či lekárka. Za hasičské autá si minister Kaliňák už tiež ľudí nekúpi. Ľudia by chceli pokojne spávať a mať pocit, že neprávosti sú potrestané.
Dnes som bola na svojom gymnáziu v Levoči po dvadsiatich troch rokoch v rámci projektu Spoločná krajina. Beseda, mladí, múdri, vyhorení, frustrovaní. Kde je školstvo, ktoré dá priestor ich ambíciám a kreativite? Kde je budúcnosť? Slušnosť? Bol to jeden z najsilnejších zážitkov. Ja som v tých laviciach zažila prvý dotyk s demokraciou. Tú ste zneužili. Ale stále si myslím, že je to to najlepšie a najkrajšie, čo máme. Má chyby, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli. To isté povedal otec Srholec o cirkvi pre veriacich. Byť odhodlaný neznamená byť rozmaznaný. Nie teroristi a Rómovia, za najväčší problém veru nikto nevymenoval Rómov ani moslimov a teroristov, ale tých, ktorí tu vládnu. Mladí, ktorí odišli, by sa aj vrátili, ale nechcú sa nechať štátu ďalej ponižovať. Nejde len o to, či im vytvoríte dobré pracovné podmienky. Oni tu nechcú ani vychovávať svoje deti. A keďže vďaka tomu všetkému tu začínajú prevládať sympatie k fašistom, šanca na ich návrat je ešte menšia.
Prečo vám to píšem? Lebo to tu mám veľmi rada. A dnes som videla popri vyhorení ďalších takýchto odhodlaných. Máme to tu radi. To síce nemôžeme povedať o vás, ale na druhej strane s najväčšou pravdepodobnosťou tu budete vládnuť ďalšie tri roky. A tak nejak slepo verím, že v každom človeku je aj čosi dobré. A možno je aspoň aj v každom aj túžba, aby o ňom aj slušní ľudia raz aspoň čosi dobré povedali. Preto vám prajem pri vašich výletoch po regiónoch otvorené oči. Aj dušu, ak z nej ešte niečo ostalo. A vy všetci, ktorí to tu máte radi a chcete slušne žiť, vydržte! Dnes viem, že napriek toľkým odchodom nie sme sami."
Toto si myslím, že bolo veľmi výstižne napísané, a určite, keď ste to aj počúvali a určite ste to asi aj predtým čítali a poznáte ľudí, tak ako aj hovorila kolegyňa Gaborčáková, na východe, tak sa vám určite pripomenuli príbehy konkrétnych ľudí. Teda mne určite. Jednak, keď som ťa počúval, poznám veľa ľudí z okolia Starej Ľubovne a zo Spiša, tak som si uvedomoval tie podmienky v ktorých tam žijú, ktoré naozaj som zažíval dlhé roky, kým som tam jazdil. A keď som čítal prvýkrát tento text, tak sa mi to tiež vracalo. Toto sú tak dôležité skutočnosti, ktoré hovoria za seba. A veď dneska tu veľa padlo, veľa tu padlo na tému energií a vôbec na tému zodpovednosti vlády, pretože k tomu to celé smeruje. Táto celá schôdza je o tom, poukázať na to, ako si plní svoju zodpovednosť súčasná vláda, ktorá tu už je povedzme desať rokov.
Ja som chcel ešte jeden taký ďalší príklad ukázať trošku v číslach. Ten sa nebude týkal len východného Slovenska, bude sa týkať plošne Slovenska v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, napríklad aj teda s V4, alebo vôbec všeobecne. Pretože je to ďalší taký kontrast, ktorý dopĺňa tú mozaiku toho, o čom tu dnes hovoríme. A keď sa bavíme o cenách elektriny, tak áno, môžeme povedať, že Slovensko patrí k najlacnejším krajinám v EÚ. Lebo aj také argumenty tu padajú. Ak ich však porovnáme voči výške mzdy, tak toto už neplatí. Pretože napríklad takí Francúzi a Nemci dajú na elektrinu z výplaty menej. A teda tým, že nemôžme ukazovať grafiky a nič podobné, tak ja sa skúsim vám tu tabuľku, alebo teda tie údaje nejakým spôsobom prerozprávať.
Budem vychádzať z údajov, ktoré sú, myslím, že zo septembra 2015, pretože vtedy boli aktualizované. A Slovensko v tom čase, priemerný čistý príjem a hovorím schválne čistý príjem, lebo to je príjem, ktorým ľudia disponujú, bol v tom čase na Slovensku teda 663,14 eur. Mesačné výdaje priemerne za elektrinu na Slovensku sa pohybovali vo výške 18 eur. V tom čase bola cena elektriny alebo elektrickej energie vrátane aj distribučných poplatkov 0,15 eur na kWh. Z tohto vidíme a vieme vypočítať, že pomer alebo percento z príjmu, percento z príjmu, z čistého príjmu na elektrinu, čisto elektrinu, je 2,72 percenta. Keď si pozrieme teraz vyspelé krajiny v Európe, ktoré, napríklad Nemecko samotné, alebo môžme zájsť aj do Rakúska, ale zájdime najprv do Nemecka. Tak priemerný čistý príjem v tom istom čase sa v Nemecku pohyboval vo výške 2 309 eur. Avšak mesačné výdaje na elektrinu vo výške 35,69 eura. Áno, majú tam drahšiu elektrinu, dokonca majú dvojnásobnú cenu. Avšak príjem je štvornásobný takmer. A preto percento z príjmu na výdavkoch na elektrinu je 1,55. To isté platí o Španielsku, kde je to isté percento, hoci je tam lacnejšia energia, a v Taliansku je to o trošku vyššie a je to 1,69. Ale v takom susednom Rakúsku, o ktorom sme veľmi verili pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, že ich dobehneme a že sa im vyrovnáme, a štvrťstoročie prešlo, tak ešte stále sme veľmi ďaleko. Pretože priemerný čistý príjem v eurách je 2314 eur a mesačné výdaje na elektrinu 24 eur. Čo znamená, že je to 1 percento, 1,05. Vidíme tento veľký nepomer. A kedy sme sa chceli pozrieť aj na našich susedov z V4, tak vidíme, že aj tu sme na poslednom mieste. Už len také Česko, ktoré malo v tom čase priemerný čistý príjem 724 eur a mesačné výdaje boli 15,33, ukazujú, že ich pomer je 2,12, čo je, samozrejme, lepšie.
Takže toto sú opäť len údaje, ktoré potvrdzujú to, ako vieme túto krajinu, alebo ako vláda túto krajinu spravuje a akým spôsobom používa možno pekné reči a pekné argumenty, ktoré sú však neni podložené skutkami. A naozaj obyčajný človek, o ktorom tu hovorila Ľudmila Kolesárová, alebo o ktorých tu hovorila aj kolegyňa Gaborčáková, žiaľ, tie pekné reči, ktoré sa tu hovoria, nijako nepociťuje a stále zažíva rovnaké podmienky pre život, ba by som povedal, zhoršujúce sa podmienky pre život a strácajú nádej. Toľko môj príspevok na túto tému.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, pani ministerky, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol aj ja v krátkosti svoju interpeláciu na ministra dopravy. Ten tu, žiaľ, teda vidím, že nie je. Táto interpelácia sa týka terminálnej intermodálnej dopravy v Žiline.
Prvé práce sa na tomto termináli začali 20. januára 2012. Zámerom projektu bolo vybudovanie miesta, ktoré bude slúžiť na prekladanie tovaru z cestnej na železničnú nákladnú dopravu a opačne, ako aj na skladovanie tovaru. Vychádzalo sa teda z Bielej knihy komisie pre dopravu, ktorej cieľom je alebo cieľom tohto zámeru je presunúť značnú časť cestnej nákladnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy, napr. železničnú alebo vodnú dopravu. Na toto je však, samozrejme, nevyhnutné vytvorenie vhodnej infraštruktúry. Ďalej sa v tejto Bielej knihe aj uvádza, že účinnosť a efektívnosť dopravy sa dá v súvislosti s infraštruktúrou, informačnými tokmi a postupmi výrazne zlepšiť zabezpečením lepšej modálnej integrácie v sieti. Taktiež v tejto Bielej knihe sa uznáva, že medzi východnou, alebo teda sa deklaruje, že medzi východnou a západnou časťou Únie pretrvávajú v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou značné rozdiely. Uvedené rozdiely je v záujme vybudovania plne integrovanej siete európskej dopravnej infraštruktúry potrebné riešiť.
Aj z tohto dôvodu vlastne pristúpila Slovenská republika k vybudovaniu terminálu intermodálnej dopravy v Žiline - Teplička, ktorý, teda ako deklarovala, má fungovať ako pilotný projekt pre možno budúcu výstavbu siete verejných terminálov intermodálnej dopravy na celom Slovensku, ktoré by sa teda postupne potom vybudovali. Tento terminál má byť verejne dostupným terminálom a bude vybudovaný v súlade s Európskou dohodou o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy, príslušných objektov a pravidlami medzinárodného zväzu železníc. V rozhodnutí Komisie z roku 2013 je uvedené, že miesto pre pilotný projekt bolo vybraté ako najvzdialenejšie od súčasných moderných a veľkých terminálov. Terminál teda už od toho roku 2012, keď sa začal stavať, podľa mne dostupných informácií je dostavaný, vyrástol, teda ako som hovoril, medzi železničnou traťou Žilina - Vrútky a Vodným dielom Žilina pri zriaďovacej stanici Teplička nad Váhom. Stavba terminálu podľa nám známych informácií trvala tri roky a od septembra roku 2015 by mala byť stavba ukončená. A z toho teda vyplývajú aj otázky, ktoré sa obraciam teda na pána ministra dopravy formou tejto interpelácie a dovolím sa, dovolím si požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Opakujem, teda podľa mne známych informácií táto, tento terminál bol dostavaný v roku 2015 a ja by som chcel teda vedieť, že aké boli náklady na výstavbu tohto terminálu? Akú presnú čiastku pokrývala suma pokrytá z kohézneho fondu, pretože podľa teda toho rozhodnutia Komisie mala byť táto čiastka 85 %, a akú čiastku tvorili vlastné zdroje, ktoré mali byť teda zvyšných 15 %, ale zaujímalo by ma teda presne, presnú sumu, koľko to teda naozaj bolo, keď už po dostavaní?
Taktiež by ma zaujímalo, v akom štádiu je výber koncesionára, pretože koncesionár podľa teda informácii, ktorými disponujem, ešte nie je vybraný, a preto by som chcel aj vedieť, prečo ešte nie je vybraný, keďže už v roku 2015 je tento terminál dokončený a už je teda prevádzkyschopný, čiže čo bolo prekážkou výberu koncesionára doposiaľ, prečo sa taktiež koncesionár alebo prečo sa koncesionár nevyberal paralelne, alebo celé to výberové konanie prečo sa nespustilo paralelne už s výstavbou, aby sme hneď po výstavbe ho mohli uviesť do prevádzky, a aké sú vlastne teda náklady na udržiavanie tohto terminálu v čase jeho nefunkčnosti, keďže je, momentálne je nevyužívaný, pretože, myslím si, že práve aj týmto dochádza k plytvaniu zdrojov, keďže máme tu funkčný terminál, ktorý má napomôcť, napomôcť práve tejto, prenášaniu tej cestnej prepravy na železničnú a nákladnú, je nevyužitý a tým pádom, si myslím, že plytváme jednak aj tými zdrojmi, ktoré boli nainvestované do výstavby, ale aj tým, že stále táto doprava, nie je možné ju teda prenášať na, na železničnú vďaka tomu, že sa nevyužíva tento terminál.
Takže toto sú moje otázky na pána ministra a to je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ja som sa aj preto pýtal, lebo teda vieme, že reformný zámer keď sa nejakým spôsobom vyčísli, tak, teda dostali sa ku mne aj také informácie, že potom teda tá štúdia uskutočniteľnosti sa snaží ako keby napasovať do tých čísel toho reformného zámeru, i keď by to tak nemalo úplne byť. Vy ste hovorili, že ste si dali vyrobiť teda aj nejakú predbežnú štúdiu, a taktiež tam bola ešte aj otázka, že kde takýto model už v zahraničí funguje, že či máte teda nejakú skúsenosť, ak by sa dalo prípadne na túto otázku možno odpovedať, že ak máte teda tú skúsenosť, že kde to funguje a, a v jakých, jakých čiastkach sa to pohybuje v zahraničí, a možno ak by ste mohli prezradiť aj niečo teda z tej štúdie, predbežnej štúdie uskutočniteľnosti.

Ďakujem. Pani ministerka, ďakujem pekne. Je úctyhodné, že teda ste to zobrali na seba ako, ako tvorca. Ja by som však teda dal, vy ste to čiastočne naznačili, ale možno tak explicitnejšie by som sa teda chcel opýtať, že či teda môžeme chápať toto zlyhanie zo strany ministerstva financií, že teda, lebo tak ako ste hovorili, aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, oni sú gestorom tejto časti a mali na to vlastne dbať a všimnúť si to a poukázať. Takže to by som len možno pre také jasnejšie explicitné vyjadrenie, že či teda to môžeme chápať, že zlyhanie nastalo u nich, a či to bolo teda dôsledkom toho, že to nečítali, lebo ako je to závažná vec. Je to teda novinka, vôbec čo ste priniesli, malo to priniesť veľké veci a z hľadiska ministerstva financií to podceniť a neprečítať si to je asi, je asi dosť závažná vec, takže by ma ešte zaujímalo možno také jasnejšie vyjadrenie z vašich úst na..., k tomuto zaujať stanovisko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som len pridal. Janka Šípošová sa už predstavila teda aj na výbore a mala možnosť preukázať aj svoje, svoje skutky, porozprávať o nich viac a ja by som to možno zhrnul práve, jej osobu do takých troch základných slov, ktoré ju podľa mňa najlepšie vystihujú, tak ako to už aj teraz pred chvíľkou odznelo v pléne.
Prvé je vyváženosť. Je to presne o tom, že ako aj sama deklarovala, že nepodlieha ideológii, ale že pozerá na človeka ako na ľudskú bytosť a práve vďaka svojej skúsenosti, ktorú by som dal ako druhý bod, ktorý ju veľmi vystihuje, je schopná práve túto vyváženosť garantovať. Vie presne posúdiť, kedy je potrebné pozerať na to ako na potrebu jednotlivca, kedy je potrebné na to pozerať komplexne z pohľadu systému a toto práve značí aj o tom a vyjadruje to tretie slovo alebo tú tretiu vlastnosť, ktorá sa v nej tiež skĺbuje, a to je práve múdrosť. Myslím si, že práve ona svojimi skúsenosťami nadobudla práve aj túto múdrosť a preto bude schopná prinášať aj túto vyváženosť a to z nej robí tú najvhodnejšiu kandidátku práve na pôst ombudsmanky.

Ďakujem, kolega Viskupič, že si to doplnil aj o tento pohľad. Opäť tu vidíme, ako sa vlastne takýmto spôsobom deformuje podnikateľské prostredie, ako sa vlastne demoralizuje. Podnikatelia, ktorí sa snažia podnikať čestne a musia si svoju pozíciu na trhu naozaj férovou súťažou v konkurenčnom boji zaslúžiť, a sú tu firmy, ktoré proste majú krytie, ktoré nie je opodstatnené. Pretože naozaj vidíme, že tak ako aj celá tá debata sa tu odvíja, vidíme, že to nie je opodstatnené, že to nie je potrebné, že ten čas už skončil.
A opäť len pripomeniem vlastne z pohľadu toho podnikateľského prostredia, že sa tu jedná o dva- až šesťpercentnú maržu, ktorú vlastne tieto gastrolístkové firmy vyberajú, na ktorú vlastne ľudia doplácajú, a je úplne zbytočná, je imaginárne vytvorená len na to, aby sa mohli oni na tomto obohacovať. Tak to len na doplnenie.