Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.5.2016 o 12:36 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 12:36 - 12:43 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za predkladateľov predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom tohto návrhu, alebo návrhu tohto zákona je odstránenie negatívnych dôsledkov, ktoré sú spôsobené neodôvodneným predĺžením praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. V záujme porovnateľnosti právnických profesií sa ďalej návrhom zavádzajú rovnaké trojročné praxe pre exekútorských koncipientov aj notárskych koncipientov. Pri zavedení práve tejto trojročnej praxe advokátskych koncipientov vychádzame z relevantných domácich dokumentov, ako aj štatistík zo zahraničia. Chceme v prvom rade zdôrazniť opodstatnenosť správy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako práve dôležitého ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť hospodárskej súťaže, ktorá navrhuje prehodnotenie regulácií pri všetkých profesijných službách, vrátane advokátov, a vo forme odstránenia limitácií pre vstup na trh, keďže takáto nepotrebná a neprimeraná regulácia rozširuje bariéru rozvoja hospodárskej súťaže, ktorá sa prejaví zvyšovaním cien alebo znižovaním kvality.
Slovenská aj Česká republika boli už v roku 2004, keď bola Slovenská republika, keď bola v Slovenskej republike koncipientska prax tri roky. Už vtedy boli hodnotené Európskou komisiou za nové členské krajiny alebo nové členské štáty s najvyššou reguláciou. A za najviac regulované povolania sú považovaní práve advokáti, notári a lekárnici. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že táto advokátska prax v dĺžke troch rokov je dostačujúca vzhľadom na európsky kontext. Celkovo 24 štátov v Európskej únii má prax advokátskych koncipientov ustanovenú v kratšej dobe, ako to má Slovenská republika.
A teraz by som chcel povedať, ktoré sú výnimkou, aby sme si to vedeli porovnať. Výnimkou sú iba Rakúsko, Litva a Lotyšsko. A teraz v členských štátoch ako je Belgicko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Maďarsko, Španielsko a Švédsko je taktiež v dĺžke troch rokov, ako je v návrhu, v Slovinsku a Fínsku v dĺžke štyroch rokov. Dĺžka praxe v ostatných členských štátoch nepresahuje dva roky. Tu môžeme vidieť, že práve absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch znevýhodnení.
Ďalej sa domnievame, že na obmedzovanie vstupu budúcich advokátov na trh tým, že sa práve im predĺži povinná koncipientska prax, že na to nie sú žiadne legitímne dôvody, keďže Slovenská republika má v porovnaní aj s ostatnými členskými štátmi relatívne malý počet v pomere k počtu obyvateľov. Spomedzi 28 štátov sme na 18. mieste. Takže môžeme vidieť, že je to skôr v tej druhej časti, až takmer ku koncu. Sme ďalej presvedčení, že práve v čase vysokej nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku, práve toto vyššie alebo toto regulované, regulovanie vstupu do profesijných povolaní nie je správnym krokom, keďže sa ním obmedzujú ich príležitosti a slobodný prístup k výkonu advokátskeho povolania. Vieme, že nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov je na Slovensku na základe Eurostatu 33 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Jedným z dôležitých alebo jedným z negatívnych efektov zvýšenia koncipientskej praxe je tiež úbytok mladých ľudí ochotných absolvovať práve päť rokov povinnej koncipientskej praxe na Slovensku.
Aha, toto je veľmi zaujímavé, že práve podľa pána Vychopeňa, predsedu Českej advokátskej komory sa práve po zavedení päťročnej koncipientskej praxe v Slovenskej republike zvýšil počet koncipientov v Českej republike trojnásobne, pretože v Českej republike je dĺžka koncipientskej praxe na úrovni troch rokov. Chcem vyjadriť, že neobávame sa, že by sa po vrátení dĺžky koncipientskej praxe na tri roky znížila kvalita advokátov. A to preto, lebo každý budúci advokát musí úspešne vykonať advokátsku skúšku.
Takže by som to teraz tak zhrnul, práve tie argumenty pre opätovnú dĺžku praxe advokátskych koncipientov. Dvadsaťštyri z 28 členských štátov Európskej únie majú prax advokátskych koncipientov kratšiu. Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľov. Päťročná koncipientska prax vyháňa vzdelaných mladých ľudí do zahraničia. A neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná koncipientska prax zvyšuje kvalitu advokátov. Takže práve kvôli spomenutému a v záujme, alebo ešte by som doplnil, že v záujme lepšej porovnateľnosti právnických profesií uplatnenie absolventov právnických fakúlt a väčšieho výberu v rámci právnických profesií sa trojročná prax navrhuje zaviesť aj pre exekútorských koncipientov a notárskych koncipientov. V oboch prípadoch sa znižuje z piatich rokov. Ani v tomto prípade sa neobávame, že by zníženie kvality budúcich exekútorov a notárov mohlo nastať, pretože opäť, aj tí musia úspešne vykonať odbornú skúšku, resp. teda notársku skúšku.
Dôležité je na záver skonštatovanie, že navrhované znenie zákona bude mať pozitívny, pozitívne sociálne vplyvy najmä v zvýšení zamestnanosti mladých ľudí a v dlhodobom časovom horizonte možno očakávať dokonca, že viac advokátov na trhu bude znamenať väčšiu konkurenciu a v konečnom dôsledku s tým spojené aj nižšie ceny ich služieb. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Preto vás chcem požiadať naprieč celému politickému spektru o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.5.2016 18:49 - 18:50 hod.

Eduard Heger
Ja by som len chcel to opraviť, že na grémiu sme dohodli, že výsledok hlasovania nespochybňujeme, nie samotnú procedúru, lebo tak sme sa dohodli, že výsledok hlasovania nespochybňujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 10:17 - 10:19 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Pán Burian, ja som teda počul viackrát vo vašom príspevku, ako ste hovorili, že podávate ruku. Ja som tu nový, takže vítam túto informáciu, ale som zvedavý, či to teda naozaj tak bude, či máte ochotu teda rokovať tak, aby sa naozaj dosiahlo to dobro, lebo zatiaľ keď sa pozrieme na všetky zákony, ktoré tu boli predkladané aj v minulosti, tak je tam skôr cítiť silný nádych. Alebo takto, ináč to poviem, nezdá sa mi, že by v tých zákonoch sa myslelo z pohľadu podnikateľa, ktorý tu zamestnáva ľudí, a naozaj ho to stojí veľa úsilia a skôr sa vytvárajú tu rôzne prekážky. Takže toto mi tam veľmi silno chýba.
Hovoríte o osvete, áno, súhlasím s tou osvetou, ale poďme teda sa baviť o tom, ako zmeniť aj mentalitu ľudí, lebo mnohokrát ľudia sú naučení, že sú zamestnanci. „Tak sa tu o nás staraj zamestnávateľ.“ Ale takto to úplne nefunguje. Tam treba, aby tá práca bola aj podaná, aby tá práca bola kvalitná. A keď je pracovník kvalitný, tak sa nemusí obávať, že bude vyhodený. A toto je dôležité podľa mňa, učiť ľudí, aby rozumeli, že zamestnanie nie je preto, aby sa tu niekto o nich staral. „A ja si za to beriem plat a keď aj nepodávam výkon, no tak sa tu obmedzím všetkými opatreniami, aby ma nemohol zamestnávateľ vyhodiť.“ Myslím si, že žiadny zamestnávateľ nebude chcieť vyhodiť zamestnanca, ktorý pracuje dobre.
A ešte taká jedna poznámočka, čo som tam videl, že ste tak viackrát povedali, že sú tu hádzané čísla. Na základe čoho je toto tvrdenie? Myslím si, že tie zákony neboli, keď tak poviem ľudovo, vycucané z prsta. Na nich pracovali odborníci. A poviete niečo len tak, že to sú hádzané čísla. Na základe čoho to tvrdíte? Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No však, áno, viete, 36 na základe čoho hovoríte, však za tým môže byť výpočet a by ma zaujímalo, že či ste to len tak vystrelili aj vy alebo či máte na to nejaké podklady.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2016 13:55 - 13:55 hod.

Eduard Heger
Ja len ďakujem za doplnenie pána Jurzycu, veľmi, veľmi dôležité. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2016 13:42 - 13:51 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.
Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi cenami ropy, ale myslím si, že u nás, a to by som sa chcel opýtať, že ako to vidíte vy, že ten rast ekonomiky minulý rok, ale myslím, že som to videl aj v nejakom vyjadrení z konca minulého roka u vás, vaše vyjadrenie, bol spôsobený hlavne dotáciou z eurofondov. Pretože ako môžme vidieť, tak vlastne výdavky v roku 2014 boli 33,4 mld. verejnej správy a výdavky v roku 2015 37 mld., ale vidíme, že v rozpočte oproti roku 2014 bolo trikrát viacej eurofondov, kde v roku 2014 to bolo 1,26 mld. eur a v roku 2015 to bolo 4,28 mld., čo je teda pomerne výrazný nárast. Keby sme to tak laicky zobrali, tak sú to 3 mld. eur, ktoré prišli vďaka eurofondom do ekonomiky, a myslím si, že toto je výrazný prílev peňazí do rastu alebo do ekonomiky, čím sa vlastne navýšil aj hrubý domáci produkt, alebo teda malo to veľký vplyv. Takže toto by ma zaujímalo, že ako toto hodnotíte.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú ste aj vy spomenuli, alebo tak nepriamo je v tej správe spomenutá, a to je zvyšovanie zadlženosti domácností. Pretože vidíme tu taký úkaz, že deje sa to v celej Európe, úrokové miery klesajú a, samozrejme, na to reagujú ľudia, vidíme to teda hlavne v tom sektore spotrebiteľskom, kde, ako ste aj spomenuli, vlastne rastie dopyt po bytoch, tým pádom aj ceny. Ale čo z toho vyplýva?
A ja by som chcel povedať taký možno jeden príklad a potom ešte budem pokračovať, že vlastne človek, ktorý sa kvalifikoval na úver 100-tisíc eur, sa dnes, pred pár rokmi, sa dnes vďaka týmto nízkym úrokovým mieram kvalifikuje na povedzme 120-tisíceurový úver, avšak tá zaujímavá, čo sa taká, také momenty, čo sa deje v obyvateľstve, je, že ľudia nevyužijú túto možnosť nižších úrokových mier na to, aby možno si nejakým spôsobom šetrili a rýchlejšie ten úver splácali a možno ani nemajú možnosť, pretože práve tie ceny nehnuteľností, ako ste spomenuli, rastú, čiže na to, aby si dovolil ten istý štandard, musia kúpiť byť za vyššiu cenu a pri týchto úrokových mierach to nie je problém. Ale povedzme si na rovinu, ako dlho vieme garantovať takéto nízke úrokové miery? A akonáhle tie úrokové miery pôjdu hore, tak je otázka, do akej miery si obyvateľstvo bude schopné tieto úroky platiť a potom aj vlastne tie zlyhané, teraz máme veľmi dobrý počet zlyhaných úverov, je nízky, ale otázka je, či to tak bude aj naďalej, keď tie úrokové miery sa začnú zvyšovať práve preto, že tie ceny sú navýšené. A už sme tu raz takúto bublinu zažili, aj keď teda z iných dôvodov, ale to riziko tu je. V roku ´99 až 2000 sme investovali do ozdravenia bánk približne 12 % z HDP, čo je veľká čiastka.
Takže tu by som ešte povedal potom možno takú ďalšiu vec, že keď sa pozrieme, aj vo vašej správe vlastne to je, momentík, ja si zoberiem ten papier, vo vašej správe je to, že naša krajina v porovnaní s eurozónou má jeden z najvyšších, alebo nie že najvyšší, ale má medziročný rast úverov, za minulý rok to bolo 13,5 %, predtým sa to pohybovalo okolo 12 %, alebo nejak tak, kde, vidíme, v eurozóne ide opačný trend. Ten rast úverov klesá, čiže je menší nárast úverov. U nás teda vidíme, že práve toto potvrdzuje to, že tá zadlženosť aj nášho obyvateľstva rastie.
A ďalší dôležitý faktor podľa mňa, ktorý máme v našej krajine, je ten, že ten rozdiel medzi príjmami a výdavkami našich ľudí. Vieme, počujeme a hovoríme o tom, že máme veľa ľudí, ktorí žijú, keď tak poviem ľudovo, z výplaty do výplaty. Nie, nemusí to byť nevyhnutne tým, že by mali nízke príjmy, ale možno ani nevedia úplne hospodáriť, ale pri mnohých je to aj tým, že naozaj tie príjmy nie sú nejaké, resp. príjmy sa rovnajú výdavkom, a napriek tomu sú podnecované bankami do spotreby, pretože tie úrokové miery sú nízke.
A, samozrejme, ja chápem aj banky, ktoré si povedia, radšej budem investovať tú prebytočnú likviditu, ktorú mám, ju radšej budem podnecovať do spotreby, do úverov, pretože už je hoci len úroková miera 1,5 %, je zaujímavejšia ako tá, keby som si uložil tie peniaze do ECB prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
Takže vlastne tuto nám vytvárajú banky tlak alebo silnú ponuku ešte na nárast tej zadlženosti nášho obyvateľstva, ktoré momentálne pri týchto úrokových mierach je zaujímavé, avšak treba si uvedomiť, že čo sa stane, keď by prišla povedzme nejaká recesia, ktorú sme tu už tiež zažili. Myslím, že samotná Národná banka Slovenska vytkla vláde možno rok - nepamätám si presne - dozadu, že našu zamestnanosť v ekonomike, alebo teda tou silnou časťou ekonomiky je práve automobilový priemysel. Máme tam zamestnaných veľmi veľa ľudí. A ak by toto, ak by doslova došlo k recesii, tak, samozrejme, toto je odvetvie, ktoré prvé, ako v prvom sa to odrazí, čo, samozrejme, bude mať dopad aj na zamestnanosť. A vieme, že pokles zamestnanosti bude mať automaticky práve pri tak vysokej zadlženosti veľmi negatívny vplyv. Ako sme na toto pripravení alebo či vôbec uvažujeme s takýmto scenárom a ako sa naňho chystáme?
Pretože ďalšia vec, možno si povieme dobre, máme klesajúci verejný dlh, ale je to naozaj tak? Pretože keď si to pozrieme v absolútnych číslach, tak áno. Alebo ináč to poviem. Dynamika rastu HDP vďaka tomu, že nalievame eurofondy, banky pumpujú peniaze do spotreby, tak HDP nám rastie. A toto sú asi dva kľúčové motory toho, prečo nám rastie ekonomika, a preto HDP rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, ale nemôžme povedať, že by verejný dlh klesal, však tak sa to ani nehovorilo, ale mediálne to mnohokrát je tak zaujímavé, že máme pocit, ale keď sa pozrieme na skutočné čísla, tak vidíme, že verejný dlh v roku 2014 bol 41,3 mld. a v roku 2015 43,158, ak chcem byť presný, čo je nárast o 2 mld. eur. Čiže nám sa zvyšuje aj náš verejný dlh.
A možno vláda tak ako práve tým, a teraz ako by som tak povedal, mediálne prezentuje, ako sa jej darí, ako zabezpečuje hospodársky rast. Ale opäť buďme možno trošku úprimní. Toto je následkom toho, čo sa deje v celej eurozóne. Ja by som bol opatrný vo vyjadreniach, že toto je výsledkom dobrej práce, lebo vezieme sa na vlne, ktorá zasahuje alebo postihuje, ale v tom dobrom slova zmysle, celú Európu. A nemôžme povedať, že toto je teda následkom nejakého dobrého hospodárenia.
A práve pri tom hospodárení by som skôr povedal, že tu sa môžme pozrieť na verejnú mienku. Dnes vidíme, že ľudia nechcú platiť dane, pretože majú pocit, že ich platia do čiernej diery. My využívame mnohokrát, by som povedal, také invazívne alebo násilné nástroje, alebo vymáhame vlastne dane takou hrubou silou. Ale myslím si, že práve toto je dôležité brať do úvahy a uvedomovať si, že aký má kredit pri hospodárení naša vláda. Pretože ak ľudia uvidia, že dane, ktoré platia, sú hospodárené dobre a prinášajú v konečnom dôsledku úžitok aj im, tak tie dane budú platiť omnoho radšej. Ale dnes takéto povedomie u ľudí nie je. Naozaj to povedomie je, že ľudia dane musia platiť, lebo tak to je nastavené, čo je dobré, ale proste robia to s nevôľou a skôr majú predstavu o tom, že proste ide to do nejakej čiernej diery a vôbec nemajú z toho žiadny benefit.
Takže to je také krátke zhrnutie, ktoré som ja chcel ešte k tomu položiť. Možno takých pár zamyslení a zároveň z toho vyplývajúcich otázok.
Pozerám ešte, čo som, či som niečo nevynechal. Nie, myslím, že je všetko, čo som chcel povedať. Takže by som vás poprosil možno aj o takú vašu reakciu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2016 9:45 - 9:46 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí včera počúvali. A možno len zopakovať tu alebo využiť túto faktickú poznámku na to, aby som zopakoval, ako dôležité je, aby vlastníci bytov a ich zástupcovia mali túto slobodu sa rozhodnúť a mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré sú spojené s bývaním. A ako všetci vieme, toto sú významné výdavky. V rámci štruktúry výdavkov sú práve výdavky za kúrenie tie najväčšie.
Takže opäť chcem využiť túto chvíľu na to, aby som poprosil a aj apeloval na všetkých poslancov, aby takto zvažovali, že toto je zmena zákona, ktorá sa dotkne bytostne, okamžite mnohých ľudí, ktorí bývajú v bytoch, a tu sú ľudia, ktorí, viete, v bytoch bývať, je to iné ako v dome, možno niekedy je tam menšie pohodlie, ale je nás strašne veľa, a preto každý ústupok alebo každá možnosť efektívne riadiť tieto výdavky je veľmi nápomocná pre rodinný rozpočet. Takže preto sa silne prihováram ako jeden vôbec vlastník bytu, ale zároveň predseda spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý zastupuje v našom prípade 44 bytov, a viem, že tá situácia je všade rovnaká, aby ste takto k tomu pristupovali a uvoľnili túto reguláciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2016 18:54 - 18:59 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja dnes síce vystupujem ako poslanec, ale zároveň by som chcel vystúpiť ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A toto je problematika alebo tematika, ktorá sa naozaj ma bytostne týka už šesť rokov, keďže už som šesť rokov predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A je to naozaj veľmi aktuálna téma.
Ja by som možno chcel práve taký pohľad tých ľudí, ktorí to reálne riešia, lebo toto je zákon naozaj pre ľudí. Týka sa to ľudí, ktorí bývajú v bytovkách, a je nás naozaj veľmi veľa. Tých bytoviek je v Bratislave veľa, vo veľkých mestách, ale aj v menších. A to, čo hovoril pán Galek, tie technické veci, nakoniec myslím, že zneli veľmi zrozumiteľne, a je to naozaj tak. My naozaj sme ovplyvnení tým, ako je nastavená legislatíva a nemôžme rozhodovať, kedy zakúrime, kedy nezakúrime, kedy nezakúrime. Sú to veľmi konkrétne veci. A možno, aby ste vedeli, vy, ktorí bývate v bytovkách, sú dva druhy ľudí a tá druhá skupina naozaj narastá. Sú ľudia, ktorí sú apatickí voči tomu a je im to jedno. A potom je druhá skupina, ktorá sa chce reálne zaujímať o chod toho domu a chce, aby ten dom efektívne fungoval. A myslím si, že toto je veľmi dobrý pohyb u ľudí, ktorý sa deje, že majú záujem o to, aby ich bytovka dobre fungovala, aby hospodárila efektívne. Lebo dnes je doba efektivity. Keď si pozrieme aj všetko, čo sa tu bavíme o tom, aby aj štát efektívne fungoval a chceme tým pádom umožniť aj tým ľuďom, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby mohli efektívne si spravovať tieto domy, ak sa vedia dohodnúť, aby mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré ich mesačne, z ich peňaženiek idú. A naozaj čiastka na kúrenie je jedna z najväčších čiastok, ak nie najväčšia čiastka, ktorú oni vynakladajú. A tá vykurovacia sezóna, dobre, tu na západe máme ju kratšiu, ale skladáme sa na ňu celý rok, a to je veľmi dôležité si uvedomovať, že tí ľudia to rátajú. To sa pohybuje od 200 do 800, 1 000 eur. Hravo je čiastka len za kúrenie na jednu sezónu, ktorú si tí ľudia rozkladajú do mesačných splátok. Čiže keď má trojizbový byt splátku ten paušál okolo 150 do 200 eur, tak polovička môže byť kľudne náklad na kúrenie. Čo je veľké percento.
A o čom to celé je? Je to o tom, že tu nie je sloboda výberu. Že naozaj ľudia, my, vlastníci bytov, sme, tak ako to povedal aj pán Viskupič, rukojemníci. My si nemôžeme vybrať. To je celé. Tuto nie je konkurencieschopnosť vytvorená. Veď keď to robia tí veľkí hráči, dobre, však nech to robia dobre, nech to robia efektívne. Ak táto varianta bude dobrá, tak nebude dôvod sa odpájať. Čiže tu naozaj hovoríme o tom, že či to robia dobre, a ak to dobre nerobia, tak prečo im kryjeme chrbát? Potom sa poďme baviť o každom odvetví takto, že budeme kryť aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, lebo však nerobia to dobre, ale tak, však potrebujeme ich. Toto je tá dôležitá filozofia, ktorú ľudia, bežní obyvatelia za tým vidia. Oni chcú efektívne regulovať hospodárenie vo svojich bytoch. Ľudia, ktorí majú domy, tí to vedia. Zapnem si kotol vtedy, kedy chcem. Vypnem si kotol, kedy chcem. Vonku je príjemné počasie, vypnem si. V bytovke si nevypnete. Ak tri dni nie je po sebe priemerná hodnota vyššia, neviem, myslím, že je to okolo 13 stupňov, tak vám proste tá tepláreň bude kúriť, či chcete alebo nechcete. Môže byť dvadsať stupňov vonku, vy musíte kúriť. A to sú vaše peniaze, ktoré míňate, či chcete alebo nechcete. Dobre, stíšite radiátor, ale svojím spôsobom v tých trubkách to beží. Presne tak, oni vám to zaúčtujú. Oni vám to bežia a vy si nemôžete vybrať. Ak to robia efektívne, okej. Ak to nerobia efektívne, tak potom im nekryme chrbát. Však nech konkurencieschopnosť ich dotlačí do toho, aby to robili dobre.
Takže ide tu naozaj o to, aby ľudia neboli zajatcami, títo ľudia, ktorých je strašne veľa, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby neboli zajatcami tohto systému, aby tu došlo k uvoľneniu.
Takže na záver už len poviem, že tento zákon je naozaj pre ľudí. To, čo tu predkladáme, je o tom, že proste chceme dať možnosť ľuďom, ktorí majú záujem ovplyvňovať a dobre hospodáriť so svojimi peniazmi a s miestami, kde bývajú, to sú miesta, kde bývajú. Oni proste naozaj nemajú na výber. A toto chcem, preto aj na to apelovať ako človek, ktorý býva v byte, vyrástol v byte, zrejme plánujem bývať v byte, býva sa mi dobre v byte, ale toto je výrazná čiastka môjho rozpočtu. A tak vás prosím ako kolegov alebo vyzývam vás, že skúste sa vcítiť do týchto ľudí, pre ktorých naozaj 100 - 150 eur je riadna čiastka v rozpočte. A my im môžme dať možnosť, aby ju efektívne regulovali, aby ju vedeli ovplyvniť a mali pocit, že áno, nie som nikde zajatcom, nemusím tuto teraz byť nejakým rukojemníkom. Tak to len krátko ešte na doplnenie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 15:56 - 15:57 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Marek, ja som rád, že si vystúpil, aj keď som teda čakal, že budeš rozprávať trošku dlhšie. A myslím si, že ty si skvelý odborník a práve toto je naozaj oblasť, ktorej ty dobre rozumieš. A keď ťa chceme tak povzbudiť, aby si sa pozorne venoval tejto problematike a prinášal práve tie tvoje poznatky, ktoré máš, rozmýšľam, čo tak vôbec tomu prejavu vytknúť, lebo bol to taký naozaj hutný prejav. Proste sa ti chcem len poďakovať za to, ako si to dobre zvládol, aj napriek tomu, že to bol tvoj prvý prejav. A chcem ťa tak povzbudiť do budúcna, že sa naozaj tohto pléna netreba nejako báť a môžeš odvážnejšie to naložiť aj týmto našim kolegom, takže ti ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 11:31 - 11:32 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, ja som veľmi vďačný za tento príhovor. A myslím, že si hovoril mnohým občanom z duše. I počet faktických poznámok ukazuje, že si trafil klinec po hlavičke. Ja by som to nazval takou parádnou bodkou za rozpravou práve písomne prihlásených.Moji rodičia celý život pracovali v kultúre a naozaj súhlasím, veľmi som sa tešil tomu, čo si hovoril, že bolo to naozaj z duše, že je tu veľký potenciál práve v tomto rezorte, pretože tento rezort môže ovplyvňovať atmosféru v našej krajine a je veľmi dôležité, ako je riadený. Tak ja by som len povedal možno také povzbudenie na záver, že týmto prejavom si naozaj ukázal, že ti to veľmi leží na srdci. A ja ti veľmi v tom fandím a rozvíjaj tento mandát a pracuj na tom, lebo práve takých ľudí jak si ty v tejto Národnej rade potrebujeme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 10:15 - 10:17 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som veľmi rád, že pán poslanec Vašečka otvoril túto tému a položil tento dôraz, pretože sám som človek, ktorý sa pohybuje medzi mladými alebo teda rodinami, mojimi rovesníkmi, sme ľudia, ktorí sme dá sa povedať plodom toho baby boomu z tých sedemdesiatych rokov. A mňa veľmi teší, že vidím odhliadnuc od toho, tak ako to bolo povedané, či sú to sekulárni alebo akokoľvek zmýšľajúci ľudia, že dneska ľudia v mojom veku alebo mladí ľudia chcú mať aj viacej detí a naozaj sa zamýšľajú nad tým, ako to urobiť, pretože dneska vidíme, že tá spoločnosť funguje trošku ináč, rodičia chcú klásť väčší dôraz na kvalitu, výchovu detí, chcú deti vodiť po rôznych krúžkoch a podobne. A je to omnoho náročnejšie, lebo tá spoločnosť to už neposkytuje, ako sme možno na to boli zvyknutí za starých čias. Čiže tí rodičia musia omnoho viacej času aj financií investovať do tej výchovy. A naozaj tu vidím, že je tu veľký priestor pre to, ako pomôcť týmto rodinám aj z pohľadu štátu. Takže som veľmi rád, že to pán poslanec Vašečka vyjadril. A určite podporím a budem rád, keď sa budeme zamýšľať týmto smerom, lebo tá vôľa tu je. A myslím si, že stále je tu dosť Slovákov, ktorí chcú mať nielen jedno a dve deti, ako sme možno boli zvyknutí. Ale ja som sám prekvapený, ako mladé rodiny chcú mať aj tri, štyri deti a ako to aj dobre pôsobí na rozvoj tých detí, keď majú tých súrodencov, že proste sa v nich budí iný rozmer. A toto je, myslím, veľmi dôležitá oblasť pre nás ako pre národ. Takže ďakujem.
Skryt prepis