Vážené, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko zareagovať na novelu, ktorú tu máme. Rovno v úvode poviem, že prijímam zmenu, ktorú navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, a teda to, čo som chcela povedať vo faktickej poznámke, že je to také zábavné, keď vidím, ako koaličný poslanec bojuje s vlastným ministrom. Ale však viem dlhodobo o tom, aký postoj má pán poslanec alebo teda spravodajca Burian...
Vážené, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko zareagovať na novelu, ktorú tu máme. Rovno v úvode poviem, že prijímam zmenu, ktorú navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, a teda to, čo som chcela povedať vo faktickej poznámke, že je to také zábavné, keď vidím, ako koaličný poslanec bojuje s vlastným ministrom. Ale však viem dlhodobo o tom, aký postoj má pán poslanec alebo teda spravodajca Burian k otázke druhého piliera, tak možnože nás to ani nemusí veľmi prekvapovať. (Reakcia spravodajcu.) Prečo? Veď tak vždy ste naozaj viac sa snažili tú váhu prvého piliera možnože presadzovať ako druhého.
Dobre. Teraz sa jedná teda o anuitnej novele, ktorá bola prijatá v predchádzajúcom volebnom období. Bola prijatá na poslednú chvíľu a naozaj na každej jednej vláde bol ten dlh, ktorý sa už musel nejakým spôsobom sanovať, pretože prišlo obdobie, kedy bolo treba začať vyplácať anuity. Tento anuitný trh je veľmi, veľmi malý, zatiaľ, hej? Postupne bude narastať. Tie podmienky pre poisťovne, tri podmien..., alebo teda tri poisťovne, ktoré sa ujali tohto, sú dosť tvrdé. Aj napriek tomu verím tomu, že ani jedna z nich by to nerobila, keby nemali z toho profit, samozrejme. Ale teda zostaňme pri tom, že je to naozaj tvrdo regulovaný biznis štátom rovnako, ako teraz už aj zapojenie DSS-iek je veľmi tvrdo regulované a pod kontrolou štátu.
Ja by som sa možnože na to pozrela z takého širšieho pohľadu a to, ako je u nás nastavený dôchodkový systém. Dostala som sa k materiálu, ktorý hovorí o tom, alebo je, kde sú zoradené, kde je zoradených 54 krajín sveta, a hovorí, krajiny, týchto 54 krajín je známkovaných podľa toho, aký udržateľný je ich dôchodkový systém. Podľa týchto grafov je najudržateľnejší systém dôchodkový v Austrálii, Dánsku, Švédsku. Naopak, Slovensko je na 36. mieste. Je teda už zaradený v pásme, kde by bola potrebná vyššia forma reformy.
Rovnako keby sme sa pozreli na udržateľnosť dôchodkového systému vybraných krajín strednej a východnej Európy, takže teraz sme už doma, stredná a východná Európa, zistíme, že najlepšie nastavený systém z týchto krajín strednej a východnej Európy má nastavený Litva, Estónsko a Slovensko je tretie od konca. Slovensko, udržateľnosť slovenského dôchodkového systému, je teda tretie od konca. Možno aj preto by bolo dobré začať uvažovať o novom, novej dôchodkovej, nazvem to reforme, ale možno nie v takom ponímaní, ako sa o tom hovorilo v roku 2004, ale v ponímaní toho, že vieme, aká situácia Slovensko o pár rokov čaká. Mám na mysli samozrejme demografiu Slovenska.
Dnes máme stav 5,4 milióna obyvateľov. To sú obyvatelia, ktorí sú na Slovensku podľa štatistických, posledného, podľa posledného sčítania občanmi Slovenska. V skutočnosti však vieme reálne podľa čísiel zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, to číslo je už dnes 5,1 milióna. Takže tých 300-tisíc ľudí nám visí v lufte, ako by sa to dalo jednoducho povedať. A sú to zväčša ľudia, ktorí sú v zahraničí. Takže veľká otázka pre ministerstvo, to bude možnože aj témou potom nasledujúceho zákona, že čo robí ministerstvo pre to, aby týchto 300-tisíc aktívnych produktívnych ľudí prišlo na Slovensko, aby boli oni tí, ktorí dnes prinášajú do Sociálnej poisťovne svoje odvody.
Situácia do roku 2030 ešte bude možno pozitívna pre Slovensko v absolútnych číslach. Nárast obyvateľstva by mal byť zhruba 5,5 milióna, ale potom nastane prudký pokles na päť miliónov obyvateľov. Prudko klesneme na päť miliónov obyvateľov.
Na druhej strane sa rovnako bude meniť aj štruktúra obyvateľstva. Ak za socializmu bol robený dôchodkový systém tak, aby zhruba 10 ľudí pracovalo na jedného dôchodcu, vieme, že dnes je to možno 4,5 človeka, v 2030 sa očakáva, že zhruba 3 ľudia, v roku 2060, pokiaľ nedôjde k nejakým zmenám, tak na jedného dôchodcu bude pracovať 1,6 človeka. A tu mi napadá taká myšlienka, ale nie napadá, bolo to povedané, že je škoda, že Slovensko začalo s reformou dôchodkového systému až v roku 2004. Desať rokov ľudia už si mohli šetriť, keby sa boli zmeny začali podobne ako aj v ostatných okolitých krajinách.
Ak by som sa vrátila, teda záver len k anuitnej novele, táto novela, ktorá prišla na stôl, aj keď teda videla som, že nesúhlas pána Buriana, musím povedať, že pán štátny tajomník Švejna bol naozaj jedným z tých, ktorý mal problém s anuitnou novelou práve preto, lebo napádal najmä, teda ja si pamätám z jeho prejavov dve veci, to, že vyplácajú poisťovne, že prečo sa táto možnosť dala poisťovniam, potom už teda sa z týchto, potom už tieto pripomienky nehovoril, ale skôr, že ľuďom sa dáva malá možnosť na manipuláciu so svojimi peniazmi, alebo s ich peniazmi, ktoré si sporili na dôchodkové sporenie, na dôchodkové účty.
Neviem sa stotožniť s pripomienkami, ktoré počúvam, že ľudia, keď budú mať možnosť programového výberu, tak určite si všetko naraz vyberú a potom zostanú akoby na ťarche štátu. Ja si nemyslím, že Slovensko má takýchto nezodpovedných občanov. Verím tomu, že ľudia majú dosť rozumu. Aj tá suma, ktorá je nastavená na 425 eur na nasledujúci rok, kedy sa už bude vlastne toto referenčné číslo alebo táto referenčná, referenčný dôchodok používať ako porovnávacie číslo, tak je dostatočná na to, aby sa dôchodcovia mali možnosť rozhodnúť, či si peniaze vyberú programovo alebo budú žiadať o anuitu.
To, čo mi možno v tejto novele chýba, je možnosť odloženia poberania anuity do budúcna. Hovoríme o tom, že pred, dva roky to je, kedy bola prijatá anuitná novela, ten trh sa naozaj len vytvára. A zdá sa mi jednak, že veľmi rýchlo prišla prvá zmena, že vlastne nedalo sa, osobne si myslím, že by bolo možno lepšie počkať s takýmito zmenami, keď sa už ten trh trošku nasýti a zastabilizuje, ale budiš, stále vravím, že túto zmenu považujem za pozitívnu. A čo je veľmi zvláštne, tak mnoho ľudí, ktorí sporili tých 10 rokov v druhom dôchodkovom pilieri, nepožiadalo o výplatu anuity. Nestihla som si zobrať tie čísla, ale viem, že to bolo porovnateľné, že ak 3-tisíc ľudí malo nárok, tak myslím, že 700 si dalo urobiť ponuku a len ani nie 100 si uzatvorilo zmluvy o anuitách. Aj to svedčí o tom, že ľudia možno uvažujú takým spôsobom, že počkajú, kým sa peniaze ešte zhodnotia, a potom si dajú opäť urobiť ponuku, že jednoducho nezaviazali sa vopred, keď vedeli, že tá anuita je nižšia.
Ale teda bola by som veľmi rada, keby zároveň s týmto programovým výberom bola možnosť, pardon (rečníčka si odkašľala), odsunúť možnosť výberu anuity na neskoršie obdobie. To je podľa mňa dosť dôležité a dosť vážne a brala by som to ako veľké pozitívum, keby sa podarilo do zákona dostať ešte toto.
A posledná vec, ktorá súvisí celkovo s nastavením druhého piliera, som stále presvedčená o tom, že spôsob akým upravila vláda v minulom volebnom období vchádzanie do druhého piliera, to znamená, že na ľuďoch, na mladých ľuďoch, ktorí naozaj nemajú záujem ešte o stanovovaní si priorít v oblasti dôchodkov, dala možnosť len, tak tým uberá mladých ľudí o vyššie výnosy v budúcnosti na svojich dôchodkoch. Preto si myslím, že povinnosť vstupu do druhého piliera a možnosť z neho do niekoľkých rokoch vystúpiť by mala byť to prvé, čo by mala vláda robiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis