Dobré ráno prajem všetkým. Dovolím si hneď na úvod súhlasiť s pánom Pellegrinim v tom bode, že tá správa je naozaj veľmi komplexná a poskytuje dostatok informácií. Tu sa však moja chvála končí a budem sa venovať predovšetkým samotnému obsahu. Súčasne tým, že tá správa je taká komplexná, tak je asi pochopiteľné, že aj je za čo viacej ju kritizovať.
Zo samotnej správy sa v mnohom naozaj zdá, že štátu sa darí lepšie. Ale tá samotná realita...
Dobré ráno prajem všetkým. Dovolím si hneď na úvod súhlasiť s pánom Pellegrinim v tom bode, že tá správa je naozaj veľmi komplexná a poskytuje dostatok informácií. Tu sa však moja chvála končí a budem sa venovať predovšetkým samotnému obsahu. Súčasne tým, že tá správa je taká komplexná, tak je asi pochopiteľné, že aj je za čo viacej ju kritizovať.
Zo samotnej správy sa v mnohom naozaj zdá, že štátu sa darí lepšie. Ale tá samotná realita tomu, bohužiaľ, nenasvedčuje. Ľudia sa nechvália, že by sa im darilo lepšie, práve naopak. A ako sa hovorí, zo samotných čísel sa nikdy nenajeme. Dôvodom je najmä to, že viacero tých čísel a príjmov je umelých a predstavujú nepriame dane pre občanov.
Dostal som poverenie vystúpiť za klub a sústrediť sa najmä veciam, ktorým sa venujem a rozumiem, ostatné určite plnohodnotne doplnia moji kolegovia, či už v rozprave ústnej alebo potom; teda písomne prihlásení alebo v ústnej rozprave.
Mnohým veciam, keďže sa venujem energetike, tak práve tým veciam z energetiky som sa venoval aj pri rozprave k štátnemu rozpočtu. Mnohé tie veci by sa dali teraz zopakovať, ale keďže už tu boli raz povedané, tak prejdem ich iba veľmi v skratke.
Z môjho pohľadu za mnohé tieto, nazvem to, príjmami pomerne neštandardným, neštandardné je zodpovedné ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý veľmi nesprávne nastavuje reguláciu. Táto kritika zaznieva z úst Európskej komisie, ktorá na takéto nesystémové a netransparentné konanie upozorňuje, no a doma v číslach v samotnej správe sa to prejavilo hneď na niekoľkých miestach.
Prvým je stopercentne štátna spoločnosť SEPS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tento je, ako som už aj predtým hovoril, stopercentne štátom regulovaný. V roku 2015 boli dividendy z tejto spoločnosti naplánované vo výške 15 miliónov eur, nakoniec si štát odtiaľ vybral až 66 miliónov eur. Regulácia v tejto firme funguje tým spôsobom, že regulátor povie, ako majú byť nastavené príjmy z prenosových poplatkov, a táto spoločnosť ich vyberie a následne tým, že je to stopercentne štátna firma, si ich štát zase vo forme dividendy odtiaľto aj vytiahne.
Z tohto pohľadu, keďže je to stopercentne štátna spoločnosť, by asi každý očakával, že tá regulácia bude smerovať k tomu, aby tie príjmy tejto spoločnosti boli rovné alebo blízke nule, aby to až tak nezaťažovalo cenu energie, v tomto prípade elektriny, do ktorej sa všetky tieto poplatky priamo prenášajú. Žiaľ, v prípade aj práve tejto spoločnosti platí presne to, že je to pre ňu, pre štátny rozpočet takou stabilnou barličkou a keď treba látať, tak práve dividendy z tejto spoločnosti si veľmi ľahko vyplatíme.
Potom tu máme SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Všetci si pamätáte, ako pred voľbami bolo vyplatených 48 miliónov eur formou vratiek za plyn pre spotrebiteľov. V samotnej správe sa následne uvádza aj to, ako sa tomu SPP darilo a koľko na dividendách prispel do štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že SPP údajne v roku 2015 dobre hospodáril, v roku 2016 boli vratky vyplatené. Do budúcnosti sa toto už opakovať nebude a o tom hovorí štátny rozpočet, teda návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený, nie táto správa. No ale čo to znamená? Znamená to nedajbože, že tomu SPP sa prestalo dariť?
Vôbec nie. Slovenský plynárenský priemysel, tejto spoločnosti sa nikdy nedarilo. Keď si pozriete výročnú správu za rok 2015, zistíte, že zisky tejto spoločnosti dosiahli 1,36 miliardy, toto bolo z predaja plynu a elektriny, ale výdavky boli 1,44 miliardy. Dostávame sa do straty 85 miliónov eur. V rámci hospodárenia však nám vyskočí jeden oficiálny zisk, a to sú zisky z finančných investícií, to sú vlastne dividendy vyplatené zo všetkých dcérskych spoločností. Všetci si asi pamätáte na tú veľkú zmenu, ktorá tu nastala v 2014., kedy sme pustili práve všetky tie zlaté vajcia spoločnosti EPH alebo dali sme im tam 49 %, to bol Eustream, SPP – distribúcia, Nafta, a tú stratovú časť, kde aj vtedy bola generovaná strata, tak je aj dodnes, ako som pred chvíľkou povedal, tak toto bolo prifarené čisto-čiste štátu. To znamená, súkromný investor neznáša žiadnu stratu, všetko znáša štát.
No je to zvláštna situácia, kedy ani predaj podnikateľom, ktorý dovtedy slúžil ako taká barlička a mal vykrývať tú stratu, kedy sa predával plyn a elektrina domácnostiam, tak už ani tí podnikatelia nedokážu tieto straty vykrývať. Je to opäť jedným z dôkazov, ako zvláštne a stratovo hospodári štát vo svojich firmách, kde má 100-percentné vlastníctvo. Jediné, čo teda môže v tomto roku nejakým spôsobom sa pozitívne prejaviť na tých cenách, ktoré bude SPP poskytovať, sú nižšie ceny komodít.
Potom máme tu aj iné energetiky, kde má štát svoj podiel. Je to západoslovenská, stredoslovenská a východoslovenská. Tieto hospodárili zhruba podľa výročnej správy na úrovni asi 60 miliónov eur, ale opäť sú regulované rovnako ako SEPS. Je tu však jeden veľký rozdiel. Stále tam máme aj toho súkromného akcionára, ktorý tam má 49 percent. Ak je zisk primeraný a štát tam má svojich zástupcov, tak ja by som sa chcel opýtať, načo v tomto roku vykonal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v týchto spoločnostiach kontroly za 1,6 milióna eur. Výsledkom týchto kontrol mali byť nižšie ceny za distribúciu, distribúciu plynu, distribúciu elektriny. Ako sa však ukazuje na posledných vyhláškach alebo cenových rozhodnutiach, ktoré ÚRSO vydalo, opak je pravdou. Niekomu naozaj tie distribučné poplatky poklesnú, ale väčšine stúpnu a to v mnohých ohľadoch aj dramaticky.
Ako som už spomenul, aj v tomto prípade jedinou tou barličkou, jedinou tou záchranou, kedy Robert Fico bude môcť tvrdiť, že sa zasadil za stabilné ceny energie, je to, že samotná komodita na trhu poklesávala a stále poklesáva. Takže znížili sme alebo zvýšili sme distribučné poplatky, trh zariadil to, že sa nám znížili ceny komodít, no a vďaka tomu tu máme kvázi stabilné ceny energií. Musím povedať, na ten trh, kde sa tieto energie obchodujú, štát nemá žiaden dosah a v tomto prípade platí, že chvalabohu.
No a potom tu máme ešte jednu energetickú firmu, to sú Slovenské elektrárne, kde má štát 34 percent. V roku 2015 bol podľa správy výsledok hospodárenia 24 miliónov eur. Samozrejme, tie časy, keď Slovenské elektrárne vykazovali výsledok hospodárenia 450 miliónov eur, sú dávno za nami. Nie je to tak dávno, bol to rok 2012. Situácia sa však pomerne dramaticky zmenila, jednak na tom trhu a jednak kvôli Mochovciam. Asi viete, že Mochovce sa opäť idú predražovať, opäť sa ide odďaľovať ich výstavba. Dneska sa bavíme o 4,6 miliardách, na stole už je navýšenie na 5,4. Vďaka tomuto máme jednu jedinú istotu, že štát z týchto dividend, tak ako je to uvedené aj v tejto správe, tak ako je to uvedené vo všetkých správach v minulosti a tak ako je to uvedené a bude uvedené aj v správach budúcich, štát z týchto dividend zo Slovenských elektrární zrejme nikdy nič mať nebude. Ja sa obávam, že minimálne my sa toho nikdy nič, nikdy nedožijeme.
No a teraz sa povenujem ešte jednej konkrétnej veci, ktorú som vo vystúpení k štátnemu rozpočtu neuvádzal, a to je Vodohospodárska výstavba. Tej je tiež venovaná určitá časť tejto záverečnej správy a Vodohospodárska výstavba je100-percentne štátnym podnikom. Ja si dovolím citovať z jednej správy, ktorá bola publikovaná. Musím ale ešte podotknúť, že výročná správa Vodohospodárskej výstavby za rok 2015 do dnešného dňa nebola zverejnená. Ale z dostupných údajov vieme, že podnik hospodáril v roku 2015 so ziskom vo výške 923-tisíc eur. O tom hovorí koniec koncov aj výročná správa. V porovnaní s rokom 2014 podnik dosiahol hospodársky výsledok nižší o 1,2 milióna eur. Z dostupných údajov, ako je napríklad Finstat, vieme aj to, že koncoročný hospodársky výsledok bol vyrobený z čiastočného rozpustenia rezerv do výnosov a zníženia a odloženia dane.
Dramatická situácia bola v oblasti koncoročného výsledku z hospodárskych činností. V roku 2014 bol v objeme 18,2 milióna eur a v roku 2015 5,9, necelých 6 miliónov eur. Takže je to zníženie o 12,21 milióna eur. Štátny podnik zároveň znížil platby pre Slovenský vodohospodársky podnik, a to v sume 5,8 milióna eur, a tým ho dostal do straty. A toto sa dialo s tichým posvätením zakladateľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, a to ministerstva životného prostredia.
No a keď si teraz porovnáme to samotné hospodárenie na tom Gabčíkove, ako to bolo v minulosti a ako to bolo práve v tom roku 2015, tržby podľa zmluvy o prenájme Vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam hovoria o tom, že vrátane poplatku za prevádzkovanie vodného diela, platby pre SPP, poistenie majetku, poistenie výpadku produkcie, tieto do 9. 3., kým to spravovali v roku 2015 ešte Slovenské elektrárne, dosiahli 13 miliónov eur. Vlastná prevádzka a obchod, keď už to mal v rukách štát, teda od toho dátumu 10. 3. do konca roka, dosiahol necelých 51 miliónov eur.
Keď si to teraz prepočítame na jeden deň, zistíme, že za prvých 68 dní, keď vodné dielo spravovali Slovenské elektrárne, to bolo denne 194-tisíc, 195-tisíc eur. Keď sa k vodnému dielu dostala Slovenská republika, Vodohospodárska výstavba, tak tieto boli vo výške 171-tisíc eur. Celkový denný rozdiel, v tomto prípade môžme hovoriť o strate, tak dosiahol 23 400 eur. Keď si to prepočítame tým počtom dní 297, kedy na tomto vodnom diele hospodárila Slovenská republika, resp. Vodohospodárska výstavba, dostaneme sa k takmer 7 miliónov eur mínus oproti tomu, ako keby na tomto vodnom diele hospodárili Slovenské elektrárne. Pochopiteľne, tých faktorov tam mohlo byť v priebehu toho roka viacej, ako napríklad aj to, že ten rok bol pomerne suchý, ale nič to nemení na ďalších poplatkoch, ktoré by boli odvádzané tak či tak, ako je napríklad poplatok za prístup sústavy, kde to bolo 2,5 milióna eur, prevádzkové náklady na hydrocentrum tak isto 2,5 milióna eur, náklady na obchod 2 milióny eur, investície do vodného diela, ktoré mali byť 2,5 milióna eur, časové rozlíšenie nákladov na generálne opravy tak isto 2 milióny eur. To sú pomerne zaokrúhlené čísla, ale nič to nemení na tom, že sa dostávame v celkovej sume k strate alebo rozdielu medzi tým, keď tam hospodárili Slovenské elektrárne a keď tam hospodári Vodohospodárska výstavba. Táto strata je asi 19 miliónov eur.
Ja som na tieto skutočnosti upozorňoval. Robert Fico vtedy tvrdil, že Gabčíkovo je zlaté vajce, ktoré nám prinesie viacej peňazí do rozpočtu. Nestalo sa tak. Z tohto zlatého vajca sa stal pomerne páchnuci záprdok. Keď som ja upozorňoval, že tu máme hrozbu napríklad arbitráží a súdnych sporov zo strany Slovenských elektrární, čo sa dneska aj naozaj stalo, dneska máme arbitráž vo výške 588 miliónov eur, ktorý si nárokujú Slovenské elektrárne za prebratie vodného diela, tak som si vyslúžil od Vodohospodárskej výstavby, vtedajšieho riaditeľa pána Lazara žalobu, ktorú na mňa podal, alebo bol to návrh žalobky, ktorý nakoniec súčasné vedenie aj stiahlo.
Súčasne tu máme dneska neuzavretú privatizáciu. Táto privatizácia hovorí o tom, že nám vo vzduchu niekde lieta asi 200 miliónov eur. Nárokuje si to ako jedna, tak aj druhá strana. No a teda kým v prípade Vodohospodárskej výstavby je pre mňa takým tým potvrdením aj SPP, že ten štát je, žiaľ, ako sa ukazuje, naozaj najhorším vlastníkom, máme tu aj iné čísla, ktoré hovoria o tom, že čím viacej ten štát zasahuje do podnikania a viacej reguluje, tak tým lepšie to síce vyzerá v číslach, tým lepšie to vyzerá v tej výročnej správe, ale, bohužiaľ, na druhej strane o to horšie sa darí bežným ľuďom, pretože títo každý jeden takýto zásah pocítia na vlastnej peňaženke.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
