Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.4.2017 o 9:04 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.5.2017 12:43 - 12:44 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 530).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

11.5.2017 11:39 - 11:45 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň všetkým prajem. My sme s pánom ministrom mali možnosť diskutovať na výbore o tom, prečo skrátené legislatívne konanie, prečo nie, možno, že niektoré argumenty, ktoré boli, ktoré tam zazneli, by bolo dobré povedať aj dnes tu v sále, prípadne troška ich rozviesť.
Ja som poukazoval hlavne na to, že áno, ideme tento zákon schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v prípade samotného zákona je veľmi sporná práve tá ústavnosť, ktorá môže narušiť ten účel, ktorý sa dneska sleduje práve tým zákonom. To znamená, že dneska tu máme naozaj, aby platil od 15., ale ak dneska samotný zákon niekto napadne na Ústavnom súde a požiada o predbežné opatrenia, tak, bohužiaľ, Ústavný súd naozaj môže povedať, že ten zákon platný nebude, prípadne čo sa stane, ak tento zákon nepodpíše prezident.
Skrátené legislatívne konanie sa má diať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Áno, tu hrozia naozaj hospodárske škody, ako aj sám pán minister povedal, stojíme medzi tými dvoma mlynskými kameňmi. Tie škody boli spomenuté, teda je to v tom odôvodnení, že hrozia, ale potom sa nedozvedáme nijakým spôsobom, z čoho to rezultuje. Zákon je ale postavený na boji proti špekulantom a je to práve pod rúškou nutnosti zefektívnenia procesu povoľovania výstavby samotných diaľnic. Ja si dovolím konštatovať, že áno, tí špekulanti vždy boli, sú a vždycky aj budú. Ale tiež si dovolím upozorniť a nechcem sa ich v žiadnom prípade nijako zastávať, ich konanie v súčasnosti, predpokladám, že nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Jednoducho je to iba špekulatívne konanie, ktoré sme my vyhodnotili ako špekulatívne a brzdí nás vo výstavbe diaľnic.
Tak isto ste spomínali na výbore, že takýmto zákonom, ktorý teraz máme v tom skrátenom legislatívnom konaní, by sme vedeli do budúcnosti odradiť od takéhoto podobného konania v iných prípadoch. Ale čo keď ich to neodradí? Tak aj na tom výbore som sa pýtal, kam pôjdeme ďalej. Zbavíme ich svojprávnosti alebo ich rovno zastrelíme? Môžeme to do zákona dať. Sme ústavno, teda zákonodarný výbor. Aj, pán minister, toto je sarkazmus, určite nie je pozmeňovací návrh, ani ho nebudem v žiadnej forme predkladať, ani nebudem pod neho zbierať žiadne podpisy.
Ja sám mám so špekulantmi alebo špekulantom jedným, teda keď ideme podľa tejto definície, jednu osobnú skúsenosť. V roku 2015 sme chystali jeden projekt na využitie geotermálnej vody v Šamoríne, bol tam jeden existujúci vrt. Zašli sme za majiteľom, čo boli kúpele, je to taký liečebný dom a vtedajší riaditeľ, ktorý šéfoval práve tomuto liečebnému ústavu, tak nám dal možnosť využiť ten vrt, pretože oni sami ho využívali iba na pár percent, ale súčasne si zapýtal sumu, ktorá zodpovedala hodnote toho vrtu. Pretože on vedel, že jednoducho k tomu vrtu má ministerstvo zdravotníctva vydané ochranné pásmo, a teda my na tých pozemkoch, ktoré sme mali k dispozícii, bez jeho vrtu takéto využitie tej geotermálnej vody, bohužiaľ, nikdy nezrealizujeme. Projekt nakoniec padol, no a sám pán riaditeľ dneska sedí práve u vás na ministerstve dopravy, bol dneska aj na výbore.
Čiže toľko možno k tým, že kto sú akí špekulanti. Aj keď, samozrejme, toto sa nedá porovnávať k tomu, lebo vtedy tam nebol žiaden štátny záujem, ale ako vidíte, naozaj ľudia zmýšľajú tým smerom, ako čo najlepšie vyťažiť zo súčasnej alebo z momentálnej možnosti.
Už tu bolo veľmi veľa povedané, nebudem zbytočne naťahovať tú rozpravu, ale chcem povedať, že áno, tento zákon, ktorý ide do toho skráteného legislatívneho konania, my nechceme poprieť to, že tí ľudia čakajú a majú právo na tú diaľnicu. My chceme iba upozorniť naozaj na to, že ak budeme takýmto spôsobom ohýbať zákony, v tomto prípade dokonca možno v rozpore s ústavou, tak kam až ďalej sa dostaneme. A keď si zvykneme na takéto postupy, potom v neistote nebudú iba tí špekulanti, ale prakticky každý jeden občan Slovenska.
Takže ja si myslím, že tento zákon môže so sebou priniesť viacej rizík ako prínosov práve kvôli tej protiústavnosti, ako som dal aj to prirovnanie na tom výbore. Zdá sa mi, že dneska hasíme oheň práve benzínom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 18:03 - 18:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý večer všetkým. Ďakujem za možnosť, nemusíte sa báť to bude naozaj iba veľmi vecné vystúpenie. Určite nebudem nejakým spôsobom rýpať do tohto návrhu zákona, pretože sa jedná o čisto, čiste o transpozíciu smernice Európskej únie. Troška ma mrzí, že ste ten návrh nerozviedli troška detailnejšie, aj keď teda v tej dôvodovej správe to je.
Možnože pre informáciu pre ostatných, palivá druhej generácie, to sú práve tie lignocelulózové suroviny, ako je slama a obilie alebo kôra, štiepka, jednoducho všetky tieto lignocelulózové suroviny, ktoré povedzme nevieme tak dobre dneska energeticky zhodnotiť. Vďaka týmto palivám druhej generácie dosiahneme práve do určitej miery to nahradenie tej prvej generácie. Tam sa bavíme vlastne naozaj o palivách, ktoré sú vyrábané jednak z nejakých surovín, ktoré sa môžu použiť aj na potravinárske účely. To znamená, zaberajú aj tú poľnohospodársku pôdu. Potiaľto vlastne tie výhody. Áno, ideme sa posunúť do nejakej novej, nazvem to, generácie, nejaký ďalší krôčik, ale zaujala ma práve tá analýza vplyvov, dopadu vplyvov hlavne na to podnikateľské prostredie, ktoré bola, ktorá bola prílohou k tomuto zákonu, a nezdá sa mi, že by bola dostatočne spracovaná. Totižto je tam uvedené, že práve na to podnikateľské prostredie to bude mať vplyv pozitívny aj negatívny. Pochopiteľne, pozitívny, za ten možno považovať aj to, že sa vytvorí možno nejaké nové podnikateľské prostredie. Takisto to bude mať pozitívny vplyv na to životné prostredie, ale takéto biopalivá budú svojím spôsobom určite aj drahšie, lebo minimálne tá ich výroba.
V samotnom návrhu, resp. v tej smernici, ktorú preberáme, je jasne stanovené, v ktorom roku by sme mali dosiahnuť aký stupeň tých prímesí, a preto neviem z tohto pohľadu, alebo či mi viete teraz povedať, odhadnúť, aký vplyv to konkrétne bude mať práve na konkrétnu cenu tých palív, pretože to sa potom nebude týkať iba tých podnikateľov, ale bude sa týkať aj všetkých ostatných, a prípadne či na ministerstvách máte už dneska nejakú informáciu o tom, či sú nejaké podnikateľské subjekty, ktoré budú mať záujem práve vyrábať tieto biopalivá druhej generácie na Slovensku, pretože tie termíny sú tam 2020, ’25 a tak ďalej do budúcnosti. Čiže toľko iba také krátke, v podstate dvojotázkové vystúpenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 17:30 - 17:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je zaujímavé ako v rámci rozpravy k vládnemu návrhu diskutuje opozícia, v podstate akosi takým nejakým spôsobom aj utriasame tie jednotlivé názory, súhlasím s pánom Krajniakom, samozrejme. Ak by sme tu mali naozaj normálne fungujúcu spoločnosť, tak určite nemáme napríklad tu kauzu a dneska tu neriešime ani fungovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bohužiaľ, tak nejak sme na to nastavení a nejakým spôsobom nejakú, nejakú cestu musíme nájsť, aby sme naozaj dosiahli napríkladaj tie nižšie ceny energií.
Ja sa preto vrátim, ako som to už avizoval predtým, práve k tomu jednému nášmu pozmeňujúcemu návrhu, je to návrh č. 6, ktorý takisto by mohol viesť k tomu, že by ceny energií klesli. Tento návrh, už som ho prečítal, ale možnože vysvetlím také pozadie.
Asi viete, že na Slovensku podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, nepodporujeme uhlie tak, ako je to v iných krajinách, ale podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. A úprimne, my nevieme, koľko vlastne to uhlie platí, stojí. Vlastne dneska už vieme, vieme, že sa to pohybuje okolo 5 eur na gigajoule, čo je skoro dvojnásobok, ak nie trojnásobok nejakých priemerných cien v Európe. Áno, dá sa argumentovať tým, že sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie povrchovú, ale takisto nebudeme pestovať banány na Gerlachovskom štíte, keď im to jednoducho nevychádza.
Z tohto dôvodu prichádzame s tým pozmeňujúcim návrhom č. 6, ktorý sa síce netýka priamo fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale týka sa samotného zákona a umožní nám práve to, aby sme poznali aj vstupy do tej regulácie ceny elektriny z domáceho uhlia. Častokrát sme obviňovaní z toho, že chceme na Slovensku zastaviť baníctvo, pripraviť baníkov o robotu. Nie, toto nechceme. My chceme jednoducho, aby naozaj, ak tu robíme nejakú takúto podporu, na ktorú sa my všetci skladáme, tak aby bola transparentná. Takže k tomuto smeruje práve aj tento návrh.
A paradoxne mal som niekoľko rozhovorov aj so zástupcami napríklad Hornonitrianskych baní a v takej slabej chvíľke mi jeden pán povedal, že oni by s tým napríklad problém nemali, keby sa naozaj regulovala práve tá cena toho domáceho uhlia. Ja by som bol určite veľmi rád. Ten návrh s tým počíta a v podstate k nejakému poklesu alebo k nejakému vyhodnoteniu toho, či naozaj tá cena, ktorú dneska platia Slovenské elektrárne, ktoré sú tým regulovaným subjektom, tak by ten dopad sa mohol prejaviť už v tomto roku.
Takisto si treba uvedomiť, že ak sa bavíme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, tak elektrárne v podstate de facto nie sú tým konečným príjemcom, čo môže znamenať nepriame štátne dotácie, za čo nás takisto Európska komisia môže nejakým spôsobom napomenúť alebo nejakým spôsobom riešiť.
Veľmi sa mi páčila tá diskusia, naozaj tie jednotlivé pozmeňováky, ktoré doteraz tu boli predložené, či už naše alebo či už to bol práve ten, ktorý predložila Veronika Remišová a Edo Heger. Ja by som sa možnože chcel ešte troška vrátiť k tomu, že čo tými pozmeňovákmi sledujeme okrem toho, teda že je to nejaká tá, nejaké to odstránenie politizácie, alebo tak, ako pán Krajniak povedal, vždycky tam bude nejaká závislosť zrejme, pretože však či to bude menovať prezident alebo či to bude menovať vláda, proste ten človek bude, nepoviem, že sa zodpovedať, pretože ÚRSO je nezávislé, ale niekým je menované a za nejaké to porušenie zákona, tak ako to definuje súčasný zákon, ten človek môže byť aj odvolaný.
A teraz možnože k tým pozmeňujúcim návrhom. A aby sme, aby som tak nejak definoval, máme tu pozmeňovací návrh č. 1, kedy hovoríme, že prezidenta chceme, aby to bol on, ostal tým, ktorý bude vymenovávať toho predsedu. Tu sa naskytá otázka, dobre, tak dneska je tu možnože prezident, ktorý neurobí všetko to, čo urobí táto vláda, ale zasa tie zákony sa predsa nešijú na nejakú aktuálnu situáciu. Ale práve týmto pozmeňujúcim návrhom sa rieši aj to oddelenie tej moci, nech je už pri nej ktokoľvek. A keď bude prezident poverený vládou, no tak holt bude, ale jednoducho bude tam takýto človek.
Pokiaľ by neprešiel tento pozmeňujúci návrh, máme tu ten pozmeňovací návrh druhý, ktorý hovorí aspoň o tom, že tam má byť teda nezávislá komisia, kedy ministerstvo predkladá vláde práve týchto jednotlivých nominantov. Pre nás je kľúčové, aby minimálne jeden z týchto návrhov prešiel a súčasne aby prešiel aj pozmeňujúci návrh č. 5, to znamená, je to práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby to ministerstvo nevstupovalo do tých cenových konaní. Toto sú také z môjho pohľadu podmienky na to, aby sme mohli podporiť nejaký ten, ten vládny návrh zákona, lebo v opačnom prípade naozaj to bude z nášho pohľadu iba zbytočný na poste predsedu, zbytočne ďalší politický nominant, ktorý bude skákať tak, ako bude vláda pískať, a naozaj Holjenčíka č. 2 tu nepotrebujeme. Takže bol som, myslím, že stručný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2017 17:27 - 17:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Krajniak, dovolím si ale s niektorými tými konštatovaniami, žiaľ, nesúhlasiť, hlavne čo sa týka tej jej závislosti, resp. nezávislosti, resp. toho, že či by mal byť úrad nejakým spôsobom politicky ovplyvňovaný. Prečítam vám, čo má byť úlohou úradu.
Úrad ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje – to je dôležité –, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad preto musí vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal alebo, inak povedané, aby boli ceny spravodlivé pre obe strany. Toto je zo stránky ÚRSO.
V zásade ide o to, že regulácia v normálnej krajine, kde naozaj regulácia funguje, je o matematike. To znamená vstupy – dostanem, posúdim – a regulujú sa naozaj, ako je to tu napísané, iba také oblasti, kde neexistuje hospodárska súťaž. Toto platí vtedy, keď je tá regulácia správne, systémovo a transparentne nastavená. To znamená, my sme tu nie na to, aby sme ovplyvňovali úrad, ale aby sme nastavovali to, aby tá regulácia bola systémová, transparentná, aby aj ten výber toho predsedu bol apolitický, aby to bol naozaj odborník, ktorý sa v tejto oblasti vyzná.
A potom ste hovorili o tom, že máme na Slovensku veľmi vysoké ceny energií. Ale opäť, tieto vysoké ceny energií máme kvôli tomu, že sme preniesli obrovské množstvo politických opatrení do tých cien. Keby sme toto odtiaľ vyňali, tak to je napríklad tá TPS-ka, tak dneska sme naozaj, dovolím si povedať, na veľmi slušnej úrovni. Týka sa to hlavne tých distribučných poplatkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 16:08 - 16:46 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možnože na úvod veci, ktoré už tu boli viackrát spomínané, ako povedal aj pán minister, aj na inej pôde. Ale je dobré si ich pripomenúť. Dôvodom na zmenu tohto zákona bola kauza vysokých cien energií, ktorá v plnej miere prepukla začiatkom tohto roka. Z môjho pohľadu dodnes nie je dostatočne vyriešená a s niektorými následkami sa budeme musieť ešte vyrovnať, resp. budú sa musieť s nimi vyrovnať samotní spotrebitelia. Rekonštrukcia úradu, pritom nie je novou témou. My sme ju navrhoval už minulý rok v máji. Navrhovali sme ju aj na poslednej schôdzi. Ako som povedal, takisto o tomto už bolo hovorené viackrát. Ale je jedno príslovie, že práve keď tí prví začínajú zvracať, tak tí poslední ešte len začínajú chápať. Tento návrh zákona teda tým, že iba reaguje na nejakú situáciu, ktorá tu nastala, tak tú situáciu nerieši, ale ju iba hasí, a ako to vidno z návrhu tohto zákona, je to veľmi svojské riešenie.
Vrátim sa ešte možno k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ako aj keď sme sa zhodli s pánom ministrom, nie je to to pravé skrátené legislatívne konanie, pretože je prerokované, prerokovávané v rámci dvoch schôdzí, ale napriek tomu si dovolím pripomenúť, že akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže udiať iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie takéhoto zákona. Toto, tvrdím, že ani v jednom prípade nebolo splnené. Napokon prečo aj. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví funguje, možnože naďalej netransparentne, možnože naďalej nesystémovo, ale stále tá legislatíva je platná, je aplikovateľná, dokonca aj samotný predseda, ktorý by mohol byť dneska vymenovaný, by mohol byť vymenovaný práve na základe platnej legislatívy. Samotný návrh zákona navyše hrubo zasahuje do nezávislosti ÚRSO v niekoľkých bodoch.
No a čo sa týka toho predsedu, tak pokiaľ vláda si sama vyberie svojho nominanta a sama aj si ho aj schváli, z môjho pohľadu to nie je nič iné ako poskok, ktorého si tam dosadia, niečo ako Holjenčík dva. Dovolím si z tohto pohľadu pripomenúť paralelu s jednou situáciou, ktorá tu už bola, a napadlo ma to práve, keď som si posledne pozrel film Únos. Možno si ešte spomeniete, akým spôsobom bol vymenovaný vtedajší riaditeľ tajnej služby do svojho úradu. Takisto tá právomoc minulého tohto riaditeľa bola v rukách prezidenta. Keďže prezident to odmietol urobiť, Vladimír Mečiar sa rozhodol, že zmení zákon a zmení zákon tak, aby práve toho riaditeľa vymenovala vláda. Čiže nastáva identická situácia, je to možnože prehnané dneska takýmto spôsobom prirovnávať post riaditeľa SIS, ale je to, je to v podstate tá istá situácia. Prirovnávať SIS k ÚRSU, no ale ako sme videli aj začiatkom toho roka, naozaj aj z tohto postu, pokiaľ je politicky ovplyvňovaný a pokiaľ je tam nejaký politický nominant, tak sa dá veľmi výrazne poškodiť ľuďom, spotrebiteľom veľmi, práve tých energií.
Kritika, ktorá zaznela už v rámci prvého čítania, tak dovolím si pripomenúť, že naďalej zotrváva. Jednak je to, ako som už spomenul, ten predseda menovaný vládou, kedy sa odoberá táto právomoc prezidentovi, no a potom z môjho pohľadu veľmi taká zásadná vec a to, keď ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia budú mať právomoc vstúpiť do cenových konaní. Ako som spomínal aj posledne, toto sme tu už mali. Mali sme to práve v tom zákone o regulácii, ktorý tu bol až do roku 2012, a v dôvodovej správe, kto si následne pozrie dnes platný zákon o regulácii, sa uvádza, že ministerstvá nemajú čo vstupovať do takéhoto konania a dôvodom je zosúladenie našej legislatívy s tretím liberalizačným balíčkom, smernicami, ktoré na to boli naviazané.
Keď sme tu posledne diskutovali aj na tejto pôde, koniec-koncov nastúpil, navštívil som aj ministerstvo, čakal som, že práve, práve táto časť alebo táto výtka bude odstránená, alebo vtedy mi tam pán minister sľúbil, že niektorý z tých návrhov si vie osvojiť. Následne boli, boli prijaté na Úrade vlády, teraz si presne nespomeniem, ako sa to volalo, ale bol to dokument, ktorý rieši tých štátnych nominantov, kde sa presne rozkategorizovali ich povinnosti.
Tak som si myslel, že práve takáto úzka špecifická špecifikácia tých štátnych nominantov, ktorí sú v tých pološtátnych alebo štátnych podnikoch, by mohli, mohla byť nejakým tým riešením, nejakou tou náplasťou na to, aby práve to vstupovanie ministerstva do cenového konania mohlo byť z toho zákona vylúčené, bohužiaľ, nestalo sa tak. Keď som sedel pred dvoma týždňami na ministerstve hospodárstva, snažil som sa predniesť päť pozmeňovákov, ktoré sme nakoniec v rámci výboru skrátili, alebo teda zosekali na štyri. Bohužiaľ, ani jeden z nich neprešiel. Na výbore som sa ich snažil obhajovať možnože 20 minút, pán štátny tajomník veľmi sucho skonštatoval, že s návrhmi pána poslanca sa ministerstvo žiadnym spôsobom nestotožnilo. Respektíve potom bol aj predložený iný pozmeňujúci návrh pána Puciho. Predo mnou, pardon, samozrejme. Teda ja som predložil ako prvý, ale vy ste ho prednášali na výbore ako prvý. Ale v zásade nič to na tej situácii nemení, kedy pán Puci prezentoval, že niektoré z nich, alebo teda ministerstvo mu tlmočilo, že niektoré z nich boli inšpirované aj tými návrhmi, s ktorými som prišiel práve na ministerstvo hospodárstva. Ale, bohužiaľ, ja som to tam nenašiel. Jednoducho to, čo som tam našiel, bolo skorej také nejaké ďalšie prehlbovanie tej závislosti. Áno, možnože sa nejak užšie vyšpecifikovalo pre ministerstvo jedno, teda hlavne iba do hospodárstva, do ktorých cenových konaní môže vstupovať, ale ja si opäť dovoľujem pripomenúť, že podľa smernice do cenového konania nikto nesmie vstupovať žiadna tretia strana.
Snažil som sa teda nejakým spôsobom navodiť aj nejakú diskusiu následne o tých mojich pozmeňovacích návrhoch. Upozornil som na nedostatky tohto, ministerských, resp. pozmeňovacieho návrhu pána Puciho, kedy mi tam pán Kondrót následne tlmočil, že na výbore nie je priestor na rokovanie o pozmeňujúcich návrhoch, čo mi prišlo veľmi čudné, pretože kde inde máme diskutovať o zákone a s ním súvisiacich zmenách, ak nie na výbore. (Reakcia z pléna.) Opravte ma kľudne alebo... (Reakcia z pléna.) No, bola, bola ukončená debata, ale ja som hovoril o..., dopĺňal som o moju otázku. To znamená tak, ako bol vedený ten výbor, ale tak to sem nepatrí, ja si nemyslím, že to bolo veľmi korektné.
Takže pozmeňujúce návrhy pána Puciho, resp. tie ministerské, nakoniec prešli, či sú dobré, či nie sú dobré, tak to už bude dneska na schválení, ja si myslím, že vás všetkých. Myslím si totižto, že ak je predseda úradu menovaný vládou na návrh vlády či podpredsedovia vyberaní vládou, menovaní predsedom, tak toto naozaj s odpolitizovaním tohto úradu nijako nesúvisí. Spolieham sa preto, že dneska tu bude nejaký ten priestor na diskusiu. Budem rád, keď si ich vypočujete, naše dnešné pozmeňovacie návrhy, ktoré sme rozšírili o celkove na šesť. Pozmenili sme ich tak, aby nekolidovali so spoločnou správou, resp. návrhmi zo spoločnej správy niektoré body vypustiť, aby o nich bolo možné rokovať.
Ale teraz si dovolím ešte taký malý, možnože z tohto pohľadu alebo z tohto miesta emotívny apel. Keď sa rokovalo práve alebo hovorilo o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, tento úrad je veľmi úzko spájaný, vždy bol práve s osobou Jozefa Holjeníčka. Táto bola tŕňom v oku mnohým nielen opozičným, ale mnohým aj koaličným, koaličným poslancom. Hovorí sa, že práve ten posledný klinček do rakvy, kedy musel pán Holjenčík sám odstúpiť, tak tento klinček zatĺkol pán Hrnčiar. Preto by som chcel apelovať aj na stranu SNS touto cestou, aby si naozaj veľmi dobre rozmysleli, za aký zákon dneska zahlasujú, a či niektorý z tých pozmeňovacích návrhov, ktoré predložíme dnes my, alebo viem, že je tu jeden pozmeňovací návrh aj z hnutia OĽANO, ktorý je v jednom bode identický s naším, či toto naozaj nebude lepším riešením.
Takisto pán Danko, pán Danko podmieňoval zotrvanie vo vláde práve odstúpením tejto osoby. Dneska naozaj pán Holjenčík je samoodstúpený, aj keď sa hovorí, že stále tento úrad riadi, či už priamo z priestorov tohto úradu, alebo z hotela Holiday Inn. Niektorí zamestnanci dokonca hovoria, že oni si teda žiadnu zmenu nevšimli. Čiže otázka je, že či tu naozaj chceme mať nejakého Holjenčíka dva. Pán Bugár takisto žiadal o hlavu pána Holjenčíka. Viem, že ani so samotným návrhom nebol celkom uzrozumený, hlavne keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní.
Rád by som možnože k tomu ešte doplnil, čo je tým princípom tej regulácie, tak ako to od nás požaduje Európska komisia, tak ako je to zakotvené v tej smernici, a prečo si myslí, že tento vládny návrh je nesprávny. Jednoducho regulácia má byť naozaj nezávislá. Má byť nezávislá ako od regulovaných subjektov, tak má byť závislá, nezávislá od štátu, tak má byť nezávislá od verejnej správy. A jednoducho to, že vláda sa rozhodla nejakým spôsobom prebrať zodpovednosť, toto je naozaj nad rámec toho, čo by si tá vláda mala brať na plecia. Pochopiteľne, v tomto sa dostávame do takého základného konfliktu medzi tým liberálnym a socialistickým alebo sociálnym pohľadom na riadenie štátu. Avšak ak chceme prekročiť alebo ak prekračujeme v rámci takejto nejakej kategorizácie ešte aj to, čo po nás požaduje Európska komisia a čo je v iných krajinách štandardné, tak to považujem naozaj za škodu.
Možnože teraz by som prešiel k tým samotným návrhom, aj keď teda času mám ešte dosť, ale rád by som iba krátko skonštatoval, že pokiaľ prejde tento vládny návrh zákona a na túto pozíciu sa dostane vládny nominant, ktorý bude mať nejaké to politické prepojenie, niektoré tie mená už v médiách aj zazneli, niektoré už aj odpadli. Tak ja si myslím, že v tomto, z tohto pohľadu Jozef Holjenčík sám odstupovať z postu ani nemusel, pretože budeme mať vlastne Holjenčíka číslo dva.
Takže ako som spomenul, mám tu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov číslo jedna. A pán Bugár, ako to funguje s tým zastavením časomiery alebo...? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Funguje to takým spôsobom, že dokončíte svoje vystúpenie a na záver, potom vám už nejde čas. To znamená, že ešte šestnásť a pol minúty môžte kľudne vystupovať, potom sa zastaví čas a vy, keď predĺžite váš návrh, potom už nemáte inú možnosť, teda ešte raz vystúpiť alebo pokračovať vo vystúpení. Takže preto na záver to dajte a do tej doby môžete pokračovať.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Priznám sa, myslel som si, že to budem mať na dlhšie, ale ako povedal pán minister, v podstate všetko už bolo povedané, takže nebudem zbytočne niektoré veci opakovať. To, čo som chcel povedať, som, myslím, že odprezentoval, tie návrhy pozmeňujúce sú rozsiahlejšie. Čo sa týka odôvodnenia?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, samozrejme, musíte aj odôvodnenie prečítať.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Teraz alebo v rámci?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie v rámci, tak.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Takže končím moje vystúpenie v rozprave a rád by som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré sme pripravili.
Dobre, takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo jedna poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto:
Článok I bod 2 znie:
„V § 2 ods. 1 znie:
(1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Úrad má dvoch podpredsedov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Návrhy na predsedu úradu a podpredsedov úradu predkladá vláda Slovenskej republiky na základe výsledkov výberového konania. Členov trojčlennej výberovej komisie vymenúva minister hospodárstva Slovenskej republiky, jedného člena na návrh zástupcov zamestnávateľov, 8a) jedného člena na návrh zástupcov zamestnancov 8b) a jedného na návrh vecne príslušného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a) a 8b) znejú:
„8a) § 3 ods. 2 zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov.“
8b) § 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z.“
Tu je mierna úprava oproti tomu, čo zaznelo na výbore, kedy vlastne prezident vymenúva nie na návrh ministerstva, ale na návrh vlády.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať nominačné oprávnenie osoby predsedu a dvoch podpredsedov úradu prezidentovi Slovenskej republiky, a to na návrh vlády Slovenskej republiky. Súčasne sa navrhuje precizovať nominačný proces pre predsedu a podpredsedov úradu tak, aby všetkých troch navrhovala vláda na základe výsledkov výberového konania. Tým sa zabezpečí rovnocenné postavenie podpredsedov úradu z hľadiska ich nezávislosti na predsedovi. Nominačný proces založený na nezávislom výberovom konaní pred komisiou zloženou zo zástupcov zamestnávateľov, zamestnancov a vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bude predstavovať osobitný dodatočný nástroj na zabezpečenie nezávislosti vedenia úradu od politických záujmov.
Potom tu máme ďalší článok.
V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov úradu je šesť rokov. Tá istá osoba môže byt' vymenovaná za predsedu alebo podpredsedu úradu najviac na dve funkčné obdobia.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Vzhľadom na navrhované posilnenie postavenia podpredsedov úradu sa navrhuje ustanoviť aj pre nich šesťročné funkčné obdobie.
Tretia zmena. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 5 ods. 7 v úvodnej vete sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „spoločne s jedným podpredsedom“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ustanoviť, aby sa kontrasignácia predsedu s aspoň jedným podpredsedom vyžadovala pri všetkých rozhodnutiach úradu.
Bod 4 tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 8 sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „a podpredsedovia úradu“ a slovo „koná“ sa nahrádza slovom „konajú“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
8. V § 8 ods. 9 sa za slová „predsedu úradu“ vkladajú slová „a predsedov úradu“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania predsedov úradu.
Zmena č. 6. V čl. I bod 9 znie:
9. V § 5 odsek 10 znie:
„(10) Predseda úradu a podpredseda úradu sa môžu vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu alebo podpredsedov úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie.“
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
Zmena č. 7. V čl. I bod 10 znie:
„10. V § 5 ods. 11 a 12 sa za slová „predsedu úradu“ vkladajú slová „a podpredsedu úradu“.
Odôvodnenie: Zmena súvisí opäť so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
Aby sa o tomto pozmeňovacom návrhu č. 1 mohlo hlasovať, zároveň navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže návrh na vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:
Zmena č. 1. V čl. I bod 3 znie:
3. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Návrh na predsedu úradu predkladá vláde minister hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister”) na základe výsledkov výberového konania. Členov trojčlennej výberovej komisie vymenúva minister, jedného člena na návrh zástupcov zamestnávateľov, 8a) jedného člena na návrh zástupcov zamestnancov 8b) a jedného na návrh vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú:
„8a) § 3 ods. 2 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov.
8b) § 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z.“
Aby ste neboli zbytočne zmätení, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh má význam iba vtedy, pokiaľ prejde pozmeňujúci aj doplňujúci, pokiaľ neprejde pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1, pretože tuná sa reflektuje práve na ten spôsob výberu a menovanie zo strany ministerstva. To znamená, keď neprejde prezident, tak aby to ostalo na tej vláde, ale s tým, aby jedného, aby tam bola tá výberová komisia a aby tie návrhy predkladal minister vláde na odporúčanie komisie.
Čiže toto je v prípade, ak neprejde jednotka, tak potom, ak prejde, tak dvojka nemá, nemá význam.
Odôvodnenie: Za účelom získania návrhu najvhodnejšieho kandidáta na funkciu predsedu úradu sa navrhuje ustanoviť výberové konanie pred trojčlennou výberovou komisiou, ktorej členov navrhnú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Osobu, ktorá vzíde z výberového konania, navrhne minister hospodárstva vláde na vymenovanie za predsedu úradu.
Koniec koncov toto pán minister vravel, že bude zriaďovať takúto komisiu, ale bolo by dobré, keby to bolo aj v samotnom zákone.
Zmena č. 2, podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa preniesť oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na Regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadradenosti, nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu.
Zmena č. 3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
13. V § 6 ods. 6, 3, pardon, v § 6 ods. 3 písm. f) a g) znejú:
„f) rozhoduje v odvolacom konaní a o námietkach v konaní o vydanie potvrdenia podľa osobitného predpisu,10)
g) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom; všeobecne záväzný právny predpis podľa 40 ods. 1 môže úrad vydať len na základe stanoviska rady o jeho súlade s regulačnou politikou.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa preniesť oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na Regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu. Súčasne sa navrhuje, aby regulačná rada odsúhlasovala návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cenovej regulácie pred ich vydaním zo strany úradu, a to z dôvodu zabezpečenia ich súladu s regulačnou politikou, ktorú ako koncepčný dokument schvaľuje rada.
Zmena č. 4. V čl. I sa za bod 30 vkladá nový bod 31, ktorý znie:
31. V § 15 ods. 4 sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „spoločne s jedným podpredsedom úradu“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom) sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, pri ktorých v súčasnosti nerozhoduje vecne príslušný odbor úradu, ale predseda úradu.
To bol pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý, o ktorom môžme hlasovať alebo by sme mali hlasovať, iba pokiaľ neprejde jednotka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Rozhodnutia podľa odseku 6 písm. c), d) a e) podpisuje predseda úradu a podpredseda úradu.“
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom) sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, rozhodnutia o odvolaní voči uložení pokuty a o námietkach proti nevydaniu potvrdenia o pôvode v zmysle zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
To znamená, toto je nový bod, ktorý sa má vložiť za bod 6.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
30. V 14 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:
„(12) Cenové rozhodnutie zverejní úrad na svojom webovom sídle. Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je zverejnenie informácie týkajúcej sa ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) až e) a g) až i) a § 11 ods. 2 písm. a) až d).“
Doterajšie odseky 12 až 17 sa označujú ako odseky 13 až 18.
Toto je teda definícia, čo má byť obchodným tajomstvom a čo nie, čo sme aj síce mali aj ako návrh v rámci výboru, avšak teraz to vkladáme ako nový bod.
Odôvodnenie: Navrhuje sa explicitne ustanoviť povinnosť úradu zverejniť všetky cenové rozhodnutia vydané pre regulované subjekty na webovom sídle úradu. Zároveň sa navrhuje pri regulovaných činnostiach, ktoré majú monopolný charakter, obmedziť možnosť zužovania rozsahu zverejnených informácií s poukazom na obchodné tajomstvo regulovaných subjektov. Čiže jedná sa o naozaj iba o prirodzené monopoly.
Pozmeňujúci návrh č. 5, tuná opäť to isté, o tomto pozmeňovacom návrhu sa môže hlasovať iba vtedy, ak sa vyjme bod č. 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže navrhujem, aby sa tento bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu č. 5 vyňal.
Pozmeňujúci návrh č. 5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
(tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení takto:
„V čl. I sa vypúšťa bod 27.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vládnym návrhom sa navrhuje opätovne posilniť postavenie ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia v cenových konaniach vedených úradom, a to cestou rozšírenia okruhu účastníkov cenového konania. V zmysle dôvodovej správy k návrhu súčasného zákona o regulácii práve prostredníctvom vypustenia obdobnej právnej úpravy z minulosti došlo k transpozícii požiadavky európskej smernice týkajúcej sa nezávislosti regulačného úradu od politickej moci. Tuto som spomínal, že tu bolo v tom období do 2012. Schválenie takto navrhnutého rozšírenia právomoci exekutívy voči úradu by preto viedlo k ohrozeniu transpozície tejto zásady do slovenského právneho poriadku.
Ako som spomenul, prečítaním tohto bodu navrhujem vyňať bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sa o ňom vôbec mohlo hlasovať.
No a máme tu posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 6 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto... To som už čítal. Už som unavený, prepáčte. (Ruch v sále.)
Takže zmena č. 1. V čl. 1 sa za bod 26 vkladajú nové body 27 a 28, ktoré znejú:
27. V § 9 ods. 1 písm. b) prvý bod znie:
„1. cenovú reguláciu podľa § 11, § 12 a § 14 a reguláciou ceny domáceho uhlia podľa § 39a.“
28. § 12 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Pri cenovej regulácii regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa o cene určenej alebo schválenej úradom započítavajú ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia najviac vo výške úradne určenej ceny domáceho uhlia podľa osobitného predpisu. 22a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmena č. 2. V čl. č. I sa za bod 32 vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:
33. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 39a Regulácia ceny domáceho uhlia.
Bod 1. Ods. 1:
„(1) Úrad vykonáva reguláciu ceny domáceho uhlia, ktoré nakupuje regulovaný subjekt na účel výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pri výkone regulácie ceny domáceho uhlia má úrad postavenie cenového orgánu podľa osobitného predpisu. 57a)
(2) Reguláciu ceny domáceho uhlia podľa odseku 1 vykoná úrad spôsobom úradného určenia ceny podľa osobitného predpisu. 57b)
(3) Pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa ods. 1 a 2 sa postupuje podľa osobitného predpisu. 22a)“
Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú:
„57a) § 20 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.
57b) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.“
34. V § 40 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví podmienky regulácie ceny domáceho uhlia podľa § 39a a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, z ktorých sa vychádza pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa § 39a.“
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Potom tu máme zmenu č. 3, v čl. 1 bod 33 sa § 40b dopĺňa odsekmi 4, 5 a 6, ktoré znejú:
„(4) Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa § 40 ods. 7 najneskôr do 30. septembra 2017.
(5) Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu 22a) najneskôr do 31. decembra 2017.“
(6)... Pardon, tu som zabudol, že podľa..., prečítam ešte raz:
(5) Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu, tam je poznámka pod čiarou 22a, najneskôr do 31. decembra 2017.
„(6) Ak bude cenovým orgánom podľa osobitného predpisu 22a) po 1. januári 2018 úradne určená cena domáceho uhlia vo výške nižšia ako cena domáceho uhlia, ktorá bola započítaná do ceny regulovanej činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), úrad začne konanie o zmene cenového rozhodnutia najneskôr do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.“
Odôvodnenie k bodom 1 a ž 3:
Navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať reguláciu cien domáceho uhlia spôsobom úradného určovania ceny (maximálnej ceny na tonu alebo pevnej ceny na tonu), a to štandardným postupom podľa zákona o cenách (úrad bude mať postavenie cenového orgánu s právomocami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o cenách). S poukazom na oprávnenie cenového orgánu vydať vykonávací predpis určujúci bližšie podmienky regulácie ceny domáceho uhlia a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku vstupujúcich do ceny uhlia sa navrhuje ustanoviť rovnaké oprávnenie aj v zákone o regulácii v sieťových odvetviach, pričom vykonávací predpis by mal vydávať úrad. Za účelom skorej implementácie regulácie ceny domáceho uhlia do praxe sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu vydávať príslušný vykonávací predpis do 30. septembra 2017 a povinnosť úradu prvýkrát úradne určiť cenu domáceho uhlia do konca roku 2017. V nadväznosti na to sa navrhuje určiť oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu za výrobu elektriny z domáceho uhlia do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.
Toto bol posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som však ale v rámci rozpravy zabudol zmieniť. Mal som toho tu troška viacej, možno ho ešte zmienim v rámci tej ústnej, lebo je to dôležitý návrh, ktorý ale napríklad vládny návrh nijako nerieši. Ja si myslím, že minimálne tento by mohol byť prechodný.
Takže ďakujem veľmi pekne, dúfam, že pozmeňovacie návrhy boli jasné, ak by boli nejaké otázky, rád ich odpoviem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2017 15:48 - 15:53 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ja sa iba možnože vrátim k tým mojim predrečníkom aj k tomu, čo zaznelo v rámci niektorých faktických poznámok.
Riešili sme tu hlavne tú systémovosť tých dotácií, no povedzme si rovno, tie dotácie, nepoznám systémové dotácie. Otázka je potom ich zmyselnosť alebo nezmyselnosť, tu by som možnože súhlasil práveže s pani Zimenovou, ktorá sama povedala, že tie dotácie my predsa môžeme použiť aj na iné. Pochopiteľne, je veľmi ťažké dneska pomiešať tie hrušky s jablkami a z ministerstva dopravy presúvať tieto dotácie na niečo iné, ale skúsme sa pozrieť hlavne na tie dotácie, ktoré sú dneska práve na to zateplenie.
V minulosti som mal na starosti jeden projekt cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, kde sme sa venovali energetickej efektívnosti. A v rámci toho boli podporované niektoré projekty, viacerí naši projektoví členovia mali záujem napríklad aj o zatepľovanie, boli to napríklad obce, ktoré si chceli zatepliť nejaké tie administratívne budovy, a vtedy prišiel taký veľmi zásadný, jak by som to povedal, nieže príkaz, befel, jednoducho odporúčanie, že zatepľovanie nie je nič inovatívne, zatepľovanie niečoho, čo tu funguje, zatepľovanie je síce niečo, čo tu zlepšuje nejaké tie vlastnosti, vieme, vďaka, budov, vieme vďaka tomu čo-to ušetriť, ale nie je to nič nové. Čiže nie je tam dôvod na to, aby sme to s nejakým extra spôsobom dotovali, hlavne v situácii, kedy v oblasti zatepľovania máme na Slovensku absolútne voľný trh, je tu dostatok firiem, je tu dostatok záujemcov, proste všetko funguje. Máme tu iné dotácie, ktoré sú na inovatívne projekty, kde sa dá možnože aspoň jedno oko, Eugen, prižmúriť. Možno hej. Vezmime si povedzme dotáciu na elektromobily, aj keď to je zase troška z iného súdka, tá je kritizovaná za iné veci, máme tu projekt k zeleným domácnostiam, ktorý je napríklad na inovatívne, ale tiež má svoje muchy.
No a teraz prečo hovorím práve o tom zatepľovaní a o tej, o tej spornej veci, že čo efektívne je, alebo čo zmyselné je a čo zmysel... nezmyselné nie je, zmyselné nie je. A máme tu zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, ja si pamätám, že do tohto zákona sa toho času preniesli EPC kontrakty, to znamená zmluvy, na základe ktorých si objednávateľ môže nejak objednať garantované úspory. Akonáhle sa to prenieslo do toho zákona, vytvoril sa tu priestor pre tých, ktorí budú tieto EPC zmluvy poskytovať, a rok nato prišlo ministerstvo s dotáciou, najprv avizovali, že to bude vo výške 5 mil. eur, nakoniec to bolo vo výške 50 mil. eur na verejné osvetlenie. Okamžite tento trh, ktorý sa tu vytvoril a mal nejaký potenciál v rámci týchto EPC služieb, padol, pretože každá jedna obec si povedala, no tak my si počkáme na tú dotáciu, my si zateplíme na základe tohto a aké..., akékoľvek garantované služby sú nám ukradnuté. Z tohto pohľadu ja hľadím aj napríklad na to zatepľovanie, jednoducho naozaj keď my tu máme dostatočne rozvinutý trh, tak nie je dôvod. Áno, dneska jediný iba rozširoval ten zákon, to znamená, že ideme nejakým spôsobom navyšovať. Napriek tomu si myslím, že tých 30 mil. by sme mohli použiť na niečo iné, najmä v náväznosti na to, že dneska máme vyčerpaný 1 mil., možnože necelý.
Takisto ma zaujal pozmeňovací návrh, ktorý nám zaznel na výbore, ktorý bol aj schválený, kde sa hovorilo o tom, že máme na tú administráciu dať 800 euro, 600 euro, myslím, že 800 euro, to znamená, či neísť radšej, ale to už aj Edo spomínal, či radšej neísť tou cestou zjednodušenia tej administrácie, zjednodušenia, napríklad ak je tam vyrežírovaný nejaký ten projekt, takže či toto neodbúrať.
A takisto je pre mňa takým sporným, bolo to, či by sme v rámci tejto dotácie vedeli zafinancovať aj energetický certifikát. Už dneska tu máme novostavby, v ktorých si sami musia tento energetický certifikát zaplatiť, čiže prečo by sme mali niektoré skupiny týmto spôsobom uprednostniť. Takže to, čo bolo povedané predo mnou, to, čo hlavne začala pani Zimenová, či na naozaj tých 30 mil. eur nepoužiť na niečo iné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.4.2017 20:43 - 20:44 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Richter, váš príhovor ste zakončili tvrdením, že nám hľadíte do očí, ale zatiaľ ste hľadeli iba do papiera, ktorý vám evidentne niekto napísal. Ja som čakal, že vo svojom príhovore vyvrátite všetky alebo aspoň časť tých vecí, ktoré tu Natália prezentovala dve a pol hodiny. Ale vy ste ich namiesto toho obhajovali. Vy ste obhajovali všetky tie zverstvá, ktoré sa udiali v Čistom dni. Toto je pre mňa nepochopiteľné. Ja sa pýtam, pán minister, čo kryjete alebo koho kryjete. Dneska sme sa to nedozvedeli, zrejme sa to ani tak skoro nedozvieme, ale ja som síce liberál, ale pomôžem si jedným príslovím: Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 11:15 - 11:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Tak, dobrý deň prajem všetkým ešte raz. Veľmi ma teší táto plná sála. Toto som ešte počas svojho vystúpenia, úprimne, nemal, dúfam, že nepoutekáte. Bude ma to rušiť, no nevadí, ja skúsim hovoriť troška hlasnejšie a dúfam, že aj zaujmem.
Máme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon roka naozaj rieši mnohé nedostatky, ktoré nám vytýkala aj Európska komisia, ale obávam sa, že niektoré nedostatky, naopak, zavádza.
Začnem možnože tým, čo to vlastne ÚRSO je, respektíve, čo je jeho úloha. Dovolím si citáciou zo stránky úradu. "Úrad, ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal, alebo inak povedané, aby ceny boli spravodlivé pre obe strany." Čiže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej podstaty priznáva to, že nie je tu len na ochranu toho spotrebiteľa, ale je tu naozaj aj na ochranu tých, ktorí sú tou reguláciou priamo dotknutí, v zmysle regulovanými subjektami.
Tento úrad, na tento úrad je kladená základná požiadavka – tento úrad musí byť nezávislý. Nezávislosť je ukotvená aj priamo v zákone, k tomu sa za chvíľku dostaneme. Čo sa stane ale, ak úrad nefunguje správne? Toto sme mali možnosť vidieť od januára tohto roku, pričom boli tu následne nejaké zásahy zo strany vlády, koniec koncov pán premiér sa tým ani netajil. Ale ja tvrdím, že vláda by mala byť tou poslednou, ktorá bude do regulácie nejakým spôsobom priamo zasahovať, ako sme to napríklad videli práve v prípade tých vyhlášok. Mali sme tu koniec koncov zneužívanie tohto úradu už pred voľbami v roku 2016, konkrétne v prípade vratiek za plyn. Toto by sa naozaj už nemalo opakovať, obzvlášť v prípade, ak samotná spoločnosť SPP je v strate v segmente predaja plynu.
Aké by bolo riešenie, aby vláda nezasahovala priamym spôsobom do nezávislosti tohto úradu? V prípade tejto kauzy vysokých cien energií, koniec koncov my sme to avizovali aj na jednej tlačovej besede, vláda mohla navrhnúť prijať mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by prešiel práve aj tým parlamentom, a zákonnou formou povedať, že pokiaľ sa po ukončení cenového konania odhalia nejaké nedostatky, úrad má možnosť takéto konanie vziať späť a aplikovať to posledné funkčné cenové rozhodnutie až dovtedy, kým sa neodstránia tie nedostatky, napríklad po dobu troch mesiacov. Toto by bolo, toto by bol zásah alebo toto by bolo opatrenie, kde by vláda nemusela priamo tlačiť na ÚRSO, ale mali by sme priamo v zákone povedané, za akých okolností môže práve to ÚRSO vziať takýto návrh späť.
Máme tu, čo sa ÚRSO týka, aj správu o krajine na rok 2017, ktorá hodnotí práve ten rok 2016, v ktorej takisto bola jedna stať, respektíve pár viet, venovaná práve ÚRSO. Píšu tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu aj distribúciu energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Takže tohto si všimla už aj samotná Európska komisia a vyčítala nám to práve v správe o krajine. A toto nebolo jediné varovanie, respektíve jediný zdvihnutý prst, kedy Európska komisia hovorila o tom, že naša regulácia nie je dobre nastavená. Máme tu EÚ Pilot, myslím, že z decembra roku 2015, má pridelené referenčné číslo 8073/15, som si to teraz narýchlo dohľadal, bolo nám v ňom vyčítané, že sme nesprávne transponovali smernicu 209/72 a 209/73/ES do slovenského právneho poriadku. Týka sa to najmä toho tretieho liberalizačného balíčka alebo energetického balíčka. Komisia si v tomto prípade všimla aj to, že náš predseda úradu je súčasne aj predsedom rady. A tá rada je tým odvolacím orgánom. Toto by naozaj byť nemalo. A napríklad toto ten zákon, ktorý predkladá vláda, pán minister, rieši. A to je dobre. Naozaj toto by nemalo byť, toto, neviem o žiadnej inej európskej krajine, kde by súčasne predseda regulátora alebo regulačného úradu bol súčasne aj predsedom rady. Takže tuná ten návrh chválim. Podľa mňa prišiel troška neskoro, ale ako sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy. My sme ho mali už dvakrát v návrhoch, v ktorých neprešiel. Musím to vždycky spomenúť, lebo predsa len bol to náš návrh a netvrdím, že ste z neho čerpali, ale možnože by ste mohli, ale k tomu sa tiež ešte dostanem.
Čo sa týka tej samotnej kauzy, ktorá nám tu zúri od toho januára, na ktorú už bola vláda alebo spoločnosť upozorňovaná prakticky od septembra, kedy vyšli tie všetky vyhlášky, tak táto kauza odhalila podľa mňa zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení toho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán Jozef Holjenčík odišiel, bol odídený, odstúpil, nazvime si to akokoľvek, ale toto je iba ten začiatok, ktorý by mal, ktorým by mala nasledovať kompletná reorganizácia, kompletná zmena na tom úrade. Pretože ja si myslím, že ten nový predseda, ktorý tam príde, nech je to ktokoľvek, bude musieť to zobrať naozaj veľmi od podlahy. Zmeniť mnohé tie opatrenia, mnohé výnimky, ktoré boli práve pánom Holjenčíkom zavedené, a možno aj vymeniť niektorých tých ľudí na určitých postoch. Toto si vyžaduje naozaj nezávislé vedenie úradu, ako aj samotnej rady. A to, čo som ja viackrát hovoril, nejde iba, iba o tú nezávislosť, ide aj o tú systémovosť a predovšetkým transparentnosť toho úradu.
Ako funguje ÚRSO dodnes, kedy tam pôsobí jeho podpredseda, ktorý bol vybraný práve pánom Holjenčíkom, sme mali vidieť aj minulý štvrtok na jednej verejnej diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán minister, za čo by som mu chcel ešte raz veľmi pekne takto verejne aj poďakovať, pretože bol naozaj pripravený prísť do jamy levovej. Paradoxne tá stolička toho predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu, alebo kohokoľvek z ÚRSO, tá ostala voľná, dokonca počas diskusie spadla tak veľmi symbolicky. A ja si myslím, že určite by mala byť čo najskorej obsadená. Ale naozaj na to, aby bola obsadená, ako sme aj dneska ráno diskutovali, nepotrebujeme dneska meniť zákon. Dneska tu máme nejaký funkčný, nejaký funkčný model a dneska je to v rukách pána prezidenta, ktorý menuje. Samozrejme, môže to byť určitá prekážka. Netvrdím, že je to ideálne, menovať ho podľa súčasného nastavenia, ale tiež nevidím dôvod na to, aby to bolo takto skrátene robené.
No a teraz prejdem k tým konkrétnym nedostatkom, ktoré boli vznesené aj v tom skrátenom, alebo teda pardon, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ten prvý nedostatok, ktorý sme prerokovali už ráno a viac-menej sme ho už odstránili, keďže 81 hlasmi sa posunul tento zákon do prvého čítania, tak to bol, to bolo z môjho pohľadu to skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa mňa nie je názor, 81 z vás sa rozhodlo, že je, takže ja to budem akceptovať. Budem o tomto zákone rokovať v prvom čítaní, čo koniec koncov aj momentálne robím. Skrátené legislatívne konanie trvalo sedem dní. Bolo odovzdaných 183 pripomienok, z toho až 117 zásadných. Z tých pripomienok bolo 8 zásadných implementovaných úplne, 9 čiastočne. Pán minister už aj myslím, že na tej diskusii spomenul, že niektoré z tých pripomienok sa opakovali. Ja som si nechal urobiť aj analýzu asistentom, kde som naozaj porovnával, koľko ich bolo naozaj, keď to tak zhrnieme, tak možnože polovica, možnože tretina bola tých reálnych pripomienok, ale nič to nemení na tom, že naozaj tých pripomienok zásadných bolo pomerne veľa. Najčastejšie opakujúcou sa pripomienkou bol práve ten rozpor s tretím liberalizačným balíčkom.
A keď sa teda pozrieme na tie konkrétne body toho návrhu, ja som ho celý dočmáral, snáď sa neurazíte, ale tak potreboval som si robiť poznámky, v bode dva sa hovorí o tom, že prezident už nebude vymenovávať práve predsedu regulačného úradu, ale bude to robiť po novom vláda. Prezident doteraz z tohto pohľadu podľa mňa zabezpečoval vyššiu mieru objektivity a nezávislosť osoby vykonávajúcej funkciu predsedu tohto úradu. V tomto princípe je v súčasnosti vymenovaný, sú vymenovaní aj predsedovia väčšiny ostatných kľúčových štátnych, kontrolných alebo súdnych orgánov, čo podporuje dobre fungujúca prax v tejto oblasti.
Z tohto pohľadu by možno preto bolo vhodné, aby prezident ostal tým, kto bude vymenovávať tohto predsedu. Ale nielen preto, aby bola zabezpečená tá nezávislosť, ale aj z toho dôvodu, že napríklad návrhom tohto zákona sa žiadnym spôsobom, alebo iba naozaj v obmedzenej miere menia kompetencie Regulačnej rady, ako toho odvolacieho orgánu. Keby sme sa išli pozrieť do Rakúska alebo do iných krajín, kde majú funkčný regulačný úrad, tak aj tam je napríklad ten regulátor menovaný vládou a, povedzme, tá rada môže byť tým prezidentom, ale tam sú tie kompetencie pomerne vyrovnane rozdelené.
Takže toto je, toto je taká tá, taká tá prvá výtka k tomu, či prezident či vláda. Keď sa môžem krátko vrátiť k tomu nášmu návrhu, tam sme takisto navrhovali, aby to bola práve vláda, ale aby to bol trojčlenný orgán, aby to bolo predsedníctvo, traja ľudia, ktorí budú v dvojročných intervaloch sa na tom, v dvojročných, budú mať šesťročné obdobie a po dvoch rokoch sa budú obmieňať, vždycky jeden člen, s tým ale, že oni nebudú, aj oni budú menovaní vládou, ale navrhnutí budú nezávislou komisiou, ktorú zase zriadi ministerstvo. Pán minister mi načrtol, že takúto komisiu plánuje zriadiť aj on, čo som veľmi rád. Škoda len, že to nebude implementované do toho zákona, ale možnože bude, však je to iba prvé čítanie a budem veľmi rád, ak ešte bude k tomuto možné diskutovať.
Potom taký sporný z môjho pohľadu, alebo neni sporný, ale vlastne dostávame sa k bodu 9, kde iba dochádza k prečíslovaniu. Ten sa týka toho, že predseda úradu pre výkony svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb. Toto je v poriadku, ale naozaj to treba zabezpečiť a zaviesť aj do praxe, aby sa situácia neopakovala, či už s tými vratkami za plyn alebo z tohto roku s tými vyhláškami, aby sme naozaj mali funkčný zákon, ktorý dokáže takéto situácie ošetrovať aj sám.
No a potom to, čo som spomínal, že v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania bolo najčastejšie pripomienkované, tak to bol ten rozpor s tým tretím liberalizačným balíčkom. Skúsim možno iba priblížiť, o čo tam ide, resp. v podstate zavádza sa tam možnosť alebo dáva sa ministerstvu hospodárstva možnosť vstupu do cenového konania v prípade prirodzených monopolov, čo sa týka distribúcie elektriny, plynu, prenosu plynu alebo prepravy plynu a prenosu plynu a ministerstvu životného prostredia v prípade vodárenských spoločností. Tam ale mňa zarazila tá vec, že prečo chce ministerstvo alebo štát vstupovať dvakrát do jedného cenového konania, pretože dneska v tých prirodzených monopoloch, v tých distribučkách, prenosovke alebo preprave už predsa štátnych nominantov máme, či už na poste dozornej rady alebo či na poste predsedníctva. Takže z môjho pohľadu je už toto dostatočné a štát by nemal druhýkrát vstupovať. Ja sa obávam, že toto bude asi aj najčastejšie, keď bude niekto niekedy, Európska komisia, posudzovať tento zákon, tak toto bude asi taký najkritickejší bod. A ja si dovolím zacitovať práve z toho medzirezortného pripomienkového konania. Vybral som si jednu pripomienku, ktorá sa viackrát opakovala, takže nie som agentom nikoho, bolo to tu naozaj viackrát spomenuté.
"Účasťou ministerstiev, ako aj ústredných výkonných orgánov vo vybraných cenových konaniach je ohrozená nezávislosť regulačného úradu. Možnosť zo strany ministerstiev vstupovať do cenových konaní v pozícii účastníka konania je v rozpore s princípmi požiadaviek tretieho energetického balíčka. Regulačný úrad pri vykonávaní uložených regulačných úloh nesmie prijímať priame pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Regulačný úrad má prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu."
Dôvodová správa k zákonu č. 250/2012 výslovne uvádza: "Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulované subjekty a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt." Čiže my sme to už raz v legislatíve mali, to bola tá 276-ka, tuším, a bolo to platné od toho 2001 až 2012, kým sa to nezmenilo. Tam sme implementovali ten tretí liberalizačný balíček a vtedy sa to vypustilo a presne toto bolo argumentované aj v tej dôvodovej správe. Dôvodom je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 209/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Opätovné zavedenie obligatórneho účastníctva ministerstva v cenových konaniach pre regulované činnosti v energetike, nie, vodného hospodárstva a tepelnej energetike je preto návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti zákonodarcom vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie. Takže raz sme to už naozaj mali. Bolo to aj v tej dôvodovej správe k tej 250-ke.
Prečo, prečo hovorím o tom, že je tam nejaký dôvod? Jednoducho tá smernica naozaj hovorí o tom, ÚRSO nech je nezávislé, keď tam máme prirodzené monopoly, nech tam zasahujú tí jednotliví nominanti. A možnože taký môj návrh, ja už som to párkrát prezentoval, neviem, či sa to dostalo až k vám, ale keby sme stransparentnili reguláciu pre prirodzené monopoly, to znamená, že by sme otvorili ešte aj vstupy, to znamená, že nielen položkovite, čo všetko vstupuje do tej regulácie, ale aj povedali, v akom objeme, tak toto by bolo podľa mňa omnoho jednoduchšie. Mohli by si aj jednotliví hráči odkontrolovať, či tá regulácia je v poriadku. A bavíme sa o prirodzených monopoloch. To znamená, že oni na tom prirodzenom alebo na tom vymedzenom území nemajú žiadnych iných konkurentov, takže pre nich by tam nemohlo dôjsť k tomu, že, dobre, tak hospodárska súťaž bude nejakým spôsobom narušená. A keď som sa bavil s viacerými regulovanými subjektami, tak oni mi povedali, že oni by s tým problém nemali.
Otázka je, samozrejme, keby sme prišli do samotnej regulácie, či by aj vtedy s tým, teda do samotnej legislatívy, či by s tým aj potom tie problémy nemali, ale z môjho pohľadu práve vtedy, keď by si každý jeden, nielen ten, kto vstupuje do toho cenového konania, ale každý jeden z nás vedel odkontrolovať, v akých sumách si čo uplatňujú, tak by to bolo omnoho lepším riešením.
No a teraz, priznám sa, už toho nemám veľa, toho času som veľa nevyčerpal, ale to je dobré, ja myslím, že o to lepšia bude možno potom diskusia a máme ešte aj ďalších prihlásených. Dneska, dneska ráno sme mali na klube a potom aj tu v parlamente diskusiu, prečo to skrátené legislatívne konanie? Teraz som tu vysvetľoval aj prečo je jedno, minimálne jedno ustanovenie určite proti tomu tretiemu liberalizačnému balíčku. Z môjho pohľadu zatiaľ, keď si to tak vyhodnotím, tak jedinou odpoveďou bolo: lebo. Lebo vláda môže. Tie argumenty neberiem v plnej miere, ale tak samozrejme je to, je to môj názor. Vaši kolegovia to prijali, takže ja to akceptujem, ale chcem to troška odľahčiť, pretože mám doma trojročného syna, aj ten občas niečo vyvedie. Netvrdím, že ste niečo vyviedli, ale keď niečo vyvedie, tak najčastejšie, keď sa ho opýtam prečo, tak tiež mi povie: lebo. Ale potom mi aj sľúbi, že už nabudúce to neurobí. Ja nechcem teraz, aby ste mi sľubovali, že už druhýkrát nebude skrátené legislatívne konanie, keď skrátené legislatívne konanie nemalo alebo z môjho pohľadu nemalo byť, ale ja by som bol rád, je mi jasné, že tento zákon prejde, a preto iba jedna prosba alebo jeden prísľub. Ak predložíme pozmeňováky, nejaké pozmeňováky určite budú, podľa mňa ten zákon dá sa vylepšiť. V tejto forme, v akej je dneska predložený, je pre mňa neprijateľný alebo teda ja myslím, že aj pre väčšinu z nás, ktorí sme sa, ktorí sme si ho čítali. Keď predložíme pozmeňováky, aby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Ja veľmi rád prídem na ministerstvo, veľmi rád budem o ňom diskutovať aj na tomto výbore, čiže ak by ste mi dali, ako môj syn vždycky povie, že už to neurobí, tak aby ste mi vy aspoň povedali, že, dobre, rád sa nad tým zamyslíte.
A ešte aby to nebolo úplne také, že na, veľmi také odľahčené, k tomu fungovaniu ÚRSO by som si dovolil ešte jednu vetu, pretože ÚRSO funguje nejakým spôsobom a mám taký pocit, že to fungovanie toho úradu ide veľmi takou cestou posilňovania tej regulácie. Ale tým princípom tej regulácie a nielen, a to nie je len môj názor, ale je to aj výrok pána Šefčoviča, eurokomisára pre energetickú úniu, pred dvoma týždňami to povedal v Bratislave na Energy union tour, alebo to bolo minulý týždeň, neviem presne, ktorý povedal: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť nové trhové mechanizmy."
To znamená, že keď sa bavíme o tej regulácii, ono sa to nemusí týkať priamo toho, toho úradu, teda priamo toho zákona, ale bude sa to týkať potom fungovania toho úradu, na ktorý zrejme naozaj tá vláda bude mať v konečnom dôsledku nejaký vyšší vplyv, tak aby sme tú reguláciu naozaj obmedzili iba na ten, na tú úroveň nevyhnutnú, ktorú si vyžaduje tá daná situácia, aby sme zbytočne nezaťažovali reguláciou už trhovo fungujúce subjekty, ktoré by tu nemali byť, ktoré by tým nemali byť zaťažené.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ako som povedal, zákon v tejto podobe, žiaľ, podporiť nemôžme. Keď sa dostane do druhého čítania, dáme k nemu nejaké pozmeňováky alebo budeme o ňom ďalej diskutovať, rád svoje názory prehodnotím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:04 - 9:09 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno, prajem všetkým. Takže tento návrh na skrátené legislatívne konanie sme mali pred chvíľkou aj na výbore. Mali sme k tomu pomerne bohatú diskusiu. Inokedy teda tie zákony schvaľujeme alebo teda tieto návrhy prechádzajú pomerne rýchlo. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že si nemyslíme, že by naozaj bol nejaký dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Bohužiaľ, v poslednej dobe sme si zvykli na to, že budeme tie zákony ohýbať podľa našich potrieb. Koniec koncov na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania.
Ja si dovolím teda zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku 350/96 Z. z. v jeho poslednom znení, kde sa hovorí, že, v § 89 ods. 1, "skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní".
Pán minister odprezentoval niekoľko alebo dve konkrétne pripomienky, na základe ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných, pardon, k hrozbám pre štát, že by mohli vzniknúť značné škody, ale ja si nemyslím, že je to celkom tak, pretože, ako aj bolo na dnešnom výbore povedané a povedal to práve môj kolega Edo Heger, keď sa bavíme o novom predsedovi, tak my tu predsa máme dneska platný zákon o regulácii, ktorý umožňuje vymenovať tohto predsedu. Takže poznámky, ktoré padli práve na tom výbore, že by mohol napríklad predseda, pardon, zastupujúci predseda či podpredseda ochorieť, nie sú z tohto pohľadu nejakým spôsobom relevantné.
Takisto za relevantné nepovažujem to, že by sme my mali dneska nejakým spôsobom zrýchlene schvaľovať tento zákon, aby sme mali nové vedenie, nového predsedu, nové fungovanie tohto úradu práve kvôli cenovým konaniam, pretože cenové konania, ktoré prebiehali k jednotlivým cenovým rozhodnutiam, tak tie cenové rozhodnutia nemajú obmedzenú platnosť jedného roka.
Takisto z môjho pohľadu prečo by to nemohlo podliehať práve tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ešte pred tým, ako teda došlo k tomu, že by sme mohli mať nový zákon o ÚRSO, čo ja veľmi vítam, pretože naozaj ten zákon z môjho pohľadu je zlý. Koniec koncov vyčítala nám to už aj Európska komisia práve v tom poslednom Pilote, myslím, že to bolo z decembra roku 2016, kde namietala práve to oddelenie tej Regulačnej rady. Tak na základe tohto by určite k tej revízii toho zákona dôjsť malo, pretože tá smernica musí byť implementovaná správne. Ale viacero organizácií, viacero zástupcov spotrebiteľov podalo pripomienku, že by boli radi účastní takéhoto konania. Pochopiteľne túto možnosť majú aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale ja si pamätám prípady, kedy tá odborná verejnosť bola do toho, do tvorby zákona zaintervenovaná ešte pred tým, ako ten zákon prišiel do Národnej rady, a potom to MPK bolo už iba takou čerešničkou na torte. A ja si myslím, že tieto zákony sú jedny z najkvalitnejších.
Ak dneska budeme zase narýchlo schvaľovať nejaký zákon, ja netvrdím, že je zlý, k tomu sa dostaneme v tej druhej časti po tej 11.00 hodine, nerád by som, aby nastala naozaj tá situácia, ktorá tu trvá od toho januára. Takisto v podstate je tam tá, to riziko toho pridlhého legislatívneho procesu. To znamená, ak by sme dneska nejakým spôsobom neschválili ten zákon, ako ste spomínali, mohlo by sa to natiahnuť až do toho októbra, možnože platnosť by bola od novembra, ale ako som už spomenul, tie cenové konania alebo tie cenové rozhodnutia, ony nie sú limitované tým októbrom. Áno, môžu byť, môžu sa vydať nové na ďalší rok, ale štandardne môžu kľudne trvať aj dlhšie. Takže tam dôvod nie je.
No a potom vlastne opäť, ešte raz ten dôvod, my ten zákon v súčasnom znení tu máme od roku 2012. V roku 2012 ten zákon prešiel, bol vymenovaný pán Holjenčík, ktorý bol dovtedy iba nejakým zastupujúcim predsedom, pokiaľ si dobre pamätám. On v podstate už sedel na dvoch stoličkách, on bol iba zastupujúci a v tom 2012 bol vymenovaný za toho riadneho predsedu. Potom prišiel ten Pilot v 2015, v máji 2016 sme dali náš návrh zákona o regulácii, ktorý nebol vtedy žiadnym spôsobom pripomienkovaný. Nechcem ho tu nejak vyťahovať, vytiahli sme ho minulý týždeň, opätovne neprešiel. Ale som veľmi vďačný, že tentoraz tá podpora bola omnoho väčšia. Nebudem sa sporiť teraz, ktorý návrh je komplexnejší. Ja možnože iba poviem, že ten náš návrh bol podľa mňa alebo vytváral nezávislejšie prostredie pre ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Čiže z toho pohľadu podľa mňa nie je dôvod na to skrátené legislatívne konanie. Nespĺňa to tie náležitosti, ktoré predpisuje rokovací poriadok na skrátené legislatívne konanie, a z tohto dôvodu toto skrátené legislatívne konanie nepodporím.
Ďakujem.
Skryt prepis