Videokanál poslanca

Ďakujem. To tak pre istotu, aby sa nezabudlo.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý sa týka alebo ktorým sa mení zákon o energetike. Minulý týždeň sme tu mali zákon, resp. dokončovali sme ho tento týždeň, bol to práve ten zákon, ktorým sme aj chceli nejakým spôsobom poriešiť biomasu, aby sa naozaj na energetické účely nerúbali a nepálili zdravé stromy. Dneska tu máme zákon, ktorý zase bude pojednávať o uhlí a súčasne o všeobecnom hospodárskom záujme.
Tento zákon predkladáme v tomto znení už druhýkrát počas tohto volebného obdobia. Napriek tomu si myslím, že tu nastal veľmi výrazný posun. Je to hlavne kvôli tomu, že tu máme dosť zvýšené povedomie práve o tom, ako to tu s tou podporou uhlia, ako to tu s fungovaním baní, ako to tu s fungovaním elektrárne, ktorá toto uhlie spaľuje, ako to tu vlastne funguje. Mali sme tu kauzu Nováky. Možno si spomeniete, keď v novembri v Novákoch začal čmudiť jeden komín, na ktorý bol napojený blok, ktorý nemal žiadne povolenie na prevádzku. Mali sme tu kauzu, kauzu vysokých cien energií, ktorá s tým takisto nepriamo súvisí, pretože do cien elektriny sa nám premieta tzv. tarifa za prevádzku systému, v ktorej je zahrnutá aj podpora výroby elektriny z domáceho uhlia.
Zákon, ktorý vám teda chcem dneska predstaviť, rieši nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako aj povinnú reguláciu uhlia, ceny uhlia, ktoré práve vstupuje do určenia ceny elektriny vyrobenej z tohto domáceho uhlia. Treba si povedať, že toto uhlie dneska môžu Slovenské elektrárne naozaj nakupovať od jedného jediného výrobcu, dodávateľa, od Hornonitrianskych baní Prievidza, a to práve kvôli tomu nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme. Podľa tohto nariadenia totižto z domáceho uhlia musia vyrobiť 1 350 GW/h ročne elektriny. A taký objem uhlia, aby mohli takýto objem elektriny vyrobiť, im naozaj nikto iný dodať nemá.
No a keďže hovoríme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, toto uhlie si zo zahraničia nakúpiť nemôžu. A preto si myslíme, že takéto uhlie je potrebné aj cenovo zaregulovať orgánom na to určeným, tak ako dneska regulujeme aj iné prirodzené monopoly. Máme tu iné oblasti, ktoré by sme regulovať nemali a, naopak, ich regulujeme. Tam funguje prirodzená konkurencia. V tomto prípade to tak nie je.
Na prvý, na prvé počutie táto problematika môže byť naozaj, sa zdať dosť komplikovaná a poviem úprimne, v tomto volebnom období nás tu sedelo možnože päť, ktorí do detailne vedia, o čom vlastne aj to VHZ-ko – všeobecný hospodársky záujem – aj tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia vlastne reálne je. Jeden z týchto piatich ľudí nám medzičasom odišiel, utiekol na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a týmto zákonom mu chceme poslať taký malý darček práve na tento úrad. Pretože ja som stopercentne presvedčený, a nehovorím to vôbec ironicky, pán Jahnátek by sa určite tomuto potešil, pretože by mu naozaj pribudla nová kompetencia, na základe ktorej by mohol mať ešte lepšie pod kontrolou práve tie ceny elektriny pre toho konečného spotrebiteľa. Preto taký ten môj prvý apel aj do tej, na tú ľavú stranu tejto miestnosti, je to dobré určite aj pre vášho bývalého kolegu.
No a teraz k veci, aby naozaj tomu, o čom tento zákon pojednáva, porozumeli všetci. Takže čo je to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme? Všeobecný hospodársky záujem, toto nie je výmysel Roberta Fica, toto nie je výmysel nejakej vlády, teda je to výmysel, lebo prišiel s tým ešte pán Mikuláš Dzurinda, kedy toto bolo v pôvodnom zákone o energetike, to bola tá 656/2004, ale toto sa iba v podstate, prenášali niektoré ustanovenia z európskych smerníc v podstate, ktoré nám umožňujú nejakým spôsobom podporovať zdroje, domáce zdroje, z ktorých si vyrábame elektrinu.
Prvýkrát takáto podpora bola udelená práve pre tú výrobu elektriny z domáceho uhlia v roku 2005. Vtedy to bolo kvôli tej naozaj veľmi akútnej situácii na tej Hornej Nitre, kde dlhodobo tá produkcia uhlia klesala, veľmi výrazne sa znižovala. Tá nezamestnanosť v tom roku 2005, mali sme tu naozaj túto nezamestnanosť práve pomerne vysokú. To znamená, aj vláda musela nejakým spôsobom zasiahnuť. Ale pripomínam, všeobecný hospodársky záujem, toto nie je riešenie na veky vekov. To je riešenie do, kým jednoducho tá akútna situácia sa nevyrieši, kým neprestane trvať ten akútny stav, či už bude vyriešený práve vďaka tomu, že ten subjekt, ktorý takúto pomoc dostáva, sa dostal z nejakých problémov, alebo sa tu zvýši zamestnanosť alebo čokoľvek. Ale toto nemôže byť predlžované donekonečna tak, ako to máme dneska.
V praxi to funguje tým systémom, že vláda cez ministerstvo hospodárstva vydá tzv. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, v tom prvom rade pre Slovenské elektrárne. Subjekt, ktorý je následne povinný vyrábať elektrinu z domáceho uhlia a teda ju kupovať od toho iného dodávateľa, ako som už na začiatku povedal. Následne takto vyrobenú elektrinu musia distribučné spoločnosti distribuovať, prenosové, prenosová sústava prenášať a dodávatelia elektriny ju dodávať koncovým spotrebiteľom. No a pochopiteľne toto celé sa nedeje zadarmo, ale na to sa všetci poskladáme práve v tej cene elektriny, ako domácnosti, tak aj podnikatelia.
Toto sa deje aj napríklad v prípade obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla. Avšak tu máme tú cenu, tú výkupnú cenu nastavenú dopredu, jasne stanovenú, vypočítanú na základe nejakých nákladov a máme jasne stanovený čas, na ktorý táto podpora trvá. A je to dané zákonom. V prípade nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme netušíme, dokedy toto bude trvať, netušíme, ako sa bude vyvíjať cena, a čo je najhoršie, my netušíme, kam vlastne tá dotácia v konečnom dôsledku putuje.
Táto podpora sa teda premieta do tej tarify za prevádzku systému. Túto sme napríklad na minulej schôdzi navrhovali presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu. Aj sme tam definovali jednotlivé zdroje, ktorými by sa to dalo pokryť, pretože nebavíme sa o malých sumách. Len pri obnoviteľných zdrojoch je to asi 400 mil. eur uhlia, k tomu máme ďalších 95.
Takisto sme napríklad samotnú tarifu a prevádzku systému napadli na Ústavnom súde, pretože táto nebola zavedená zákonom, ale paradoxne vyhláškou. A ústava veľmi jasne hovorí, že akékoľvek nové poplatky alebo dane môžu byť zavádzané iba zákonom.
No a takisto čo tento zákon rieši, je akési, poviem, že očistenie. Ale v minulosti sme mali práve tú kauzu alebo teda tie, tie bane spájané s jednou politickou korupciou, konkrétne s alobalovou kauzou, ktorá bola presne pred rokom. V podstate mohli by sme povedať, že takmer na deň, dneska máme štrnásteho, myslím, že to bolo šestnásteho, 16. septembra zametená pod koberec. Jednoducho skutok sa nestal a vyšetrovateľ sa touto kauzou odmietol zaoberať.
No a kto trpí tými vysokými cenami elektriny? Samozrejme, sú to v prvom rade domácnosti, potom podnikatelia, ale niektorí podnikatelia si paradoxne vedia nejakým spôsobom vybaviť úľavy. Máme tu memorandum so spoločnosťou U.S. Steel, máme tu limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre spoločnosť Slovalco a takto by som mohol pokračovať. No ale opäť v podstate jedno nesystémové opatrenie látame druhým. Toto sa mi takisto nezdá v poriadku.
No a premeňme si to teraz na peniaze, koľko to vlastne je. Takže na začiatku pred tými, dneska už vlastne dvanástimi rokmi, keď sa bavíme o roku 2005, to bolo asi 30 mil. eur. Dneska je to, prosím pekne, viac ako trojnásobok. No a kým v minulosti toto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydávané na rok, maximálne na dva, v roku 2015 vtedajší minister, pán, myslím, že to bol pán Vazil Hudák, toto nariadenie predĺžil, prosím pekne, na ďalších pätnásť rokov, do roku 2030. Čiže kým predtým sme to mali na rok, maximálne na dva, zrazu sme to dostali na pätnásť rokov. Našťastie nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je zákon a dá sa prakticky kedykoľvek zmeniť a dá sa zmeniť takisto zákonom, ktorý dneska predkladáme, pretože my tvrdíme, že tieto nariadenia, tak ako boli prijaté, majú byť zrušené k 31. 12. 2018 a akékoľvek nové ďalšie už budú prijímané práve podľa tohto nášho zákona.
Takže v čom je, v čom je takisto tá nelogika. Ak my dneska sa bavíme o tom, že to všeobecné, ten všeobecný hospodársky záujem sa stále predlžuje a stále narastá, to totižto nerieši to, že by sa tá situácia nepriaznivá dneska vyriešila, odstránila. Toto je liečenie drogovo závislého zvyšovaním dávok. Do dnešného dňa sme na podporu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia zaplatili z našich vačkov 750 mil. eur. Sedemsto päťdesiat miliónov eur. To ani neviem, koľko je núl, priznám sa. A ak by sme ďalej pokračovali v tomto nariadení, tak do roku 2030 by to bola ďalšia miliarda a pol. To už som sa v tých nulách úplne stratil, teraz keď to tak počítam.
No a teraz na čo sa to vlastne skladáme? Takže cena elektriny, ktorá je vyrobená z domáceho uhlia, je regulovaná. Je to tých 95 miliónov a je regulovaná pre Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne dajú raz ročne nejaký návrh ceny a v nej sa nachádza položka Prevádzkové náklady, položka Investície a položka Nákup uhlia. A teraz regulačný úrad príde, zoberie, povie: "Uhm, tak tuto máte prevádzkové náklady, ale tu je položka, ktorú vám my neuznáme, to vyhadzujeme, tuná máte investície, ale však to vy vlastne nepotrebujete, my vám to škrtáme a tuto máte uhlie, dobre." Toto je vždycky uznané 1 : 1, pretože cenu uhlia regulovanú nemáme a túto ani nevieme ovplyvniť.
No a tak sme sa pozreli aj na to, že koľko vlastne to uhlie stojí, koľko stojí u nás, za koľko ho tie bane na základe takejto zaujímavej dohody, nebudem to volať, že dohoda, ale na základe tohto zaujímavého, zaujímavo nastaveného systému, za koľko ho vlastne predávajú tým Slovenským elektrárňam. No našli sme jednu analýzu, ktorú vypracovala v roku 2014 konzultačná spoločnosť Ernst & Young, ktorá sa práve zaoberala benchmarkingom uhlia, hnedého uhlia a lignitu, no a porovnávali tam šesť európskych krajín – Bulharsko, Česko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Takže sedem, pardon. Nie. Dobre, sedem. Šesť. Priemerné náklady v rámci tejto danej vzorky boli, prosím pekne, 1,7 eura/GJ. Na to, aby boli tieto náklady porovnateľné, tak muselo to byť prepočítané práve na ten gigajoule, pretože každé uhlie má nejakú inú výhrevnosť, ale keď to premietnete na tie gigajouly, nemôžete to vyjadriť v tonách, premietnete to na gigajouly a vtedy sa to stáva porovnateľným.
To máte ako keby ste viezli kamiónom, ja neviem, džús, čerstvo ten vylisovaný, alebo naopak iba koncentrát. Toto je presne aj v prípade toho uhlia, to znamená, že máme vyššiu výhrevnosť, nižšiu výhrevnosť, čiže vyššiu koncentráciu, nižšiu koncentráciu tej výhrevnosti.
Čierne uhlie, ktoré sa ťaží za hranicami Slovenska, napríklad v poľskej bani Silesia so silnou finančnou účasťou spoluakcionára Slovenských elektrární, spoločnosti EPH, má výhrevnosť na úrovni 27 až 28 MJ/kg. Hornonitrianske bane Prievidza zase uvádzajú na svojej stránke, že kvalita a výhrevnosť ich uhlia, hnedého uhlia sa pohybuje od 9 do 14, to znamená zhruba na tej jednej polovici až jednej tretine. Čiže 9 až 14 MJ/kg.
Ak vezmeme priemernú výhrevnosť 11 a porovnáme ju s minuloročnou cenou, za ktorú bane predávali práve do elektrární v Novákoch toto uhlie, tak nám vyjde cena 4,5 eura za GJ. Ak by sme zobrali to najkvalitnejšie uhlie práve z bane Handlová, tak sa dostaneme k cene asi 3,5. Takže stále sa bavíme o tom, že sme kdesi pri dvoj- až trojnásobku ceny, aká je v zahraničí. Dvoj- až trojnásobok ceny. Samozrejme, na Slovensku baňa v Handlovej, v Novákoch, v Cígeli, tam sa myslím, že ťažba ukončila, je hlbinná. To znamená, dochádza naozaj k hlbinnej ťažbe, k poddolovaniu územia, zatiaľ čo všade inde sa hnedé uhlie ťaží povrchovo. Asi je každému jasné prečo. Ani v Tatrách nebudeme dneska pestovať banány. No prečo? Lebo by to bolo ekonomický nezmysel. No ale keď to niekto zaplatí a ešte k tomu keď mi to niekto zagarantuje zákonom, nariadením vo všeobecnom hospodárskom záujme, no tak potom kľudne budeme ťažiť aj hlbinne.
No a potom možno ešte k tej produkcii. Ako som upozornil, tá podpora od toho roku 2005 kontinuálne narastá, človek by čakal, že zrejme bude narastať aj tá produkcia, opak je pravdou, tá produkcia dlhodobo klesá.
Povedal som to už viackrát, dal som to do blogu, povedali sme to na tlačovke, keď sa bavíme o tom, že koľko vlastne tvorí tá cena toho uhlia z tej dotácie, ktorá plynie do Slovenských elektrární, alebo do tejto elektrárne v Novákoch, tak práve ten nákup uhlia tvorí asi 90 % práve z tejto ceny. A teda my tvrdíme, že tam dochádza k nedovolenej nepriamej štátnej pomoci. Týmto sa momentálne zaoberá aj Európska komisia. Potom v súvislosti s baňou Nováky som už spomínal prevádzkový pokus, ktorý tu prebiehal od novembra 2016 až do februára 2017, kedy naozaj bez povolení prevádzali nejaký prevádzkový pokus. A tým účelom, jediným účelom bolo práve to, aby to uhlie, ktoré sa hromadilo pri tých baniach, aby sa naozaj aj spálilo. No a vtedy som, predstavte si, zistil, že áno, dneska máme to nariadenie v tom všeobecnom hospodárskom záujme. Ale čo keď mi to tá technika nedovolí, čo keď mám časté odstávky? No a som sa dozvedel, že smola. Slovenské elektrárne jednoducho budú za toto pokutované. To znamená, že ony naozaj boli tlačené do toho, aby to uhlie spálili, ale ony si uvedomovali práve na tomto bloku tú situáciu, ktorá tam dneska prebieha, že naozaj ten blok nespĺňa ani len tie nové predpisy, ktoré tu dneska máme, tie nové normy, ktoré platia od roku 2015. A tak si i povedali, my to robiť nebudeme. Ale tak našiel sa niekto druhý, našli sa práve Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré si tento blok zobrali do prevádzky a spálili toľko uhlia, aby naozaj dosiahli tých 1350 GJ, respektíve ten svoj objem. Tam to vychádza na, myslím, že skoro 2 milióny ton uhlia ročne.
No ale my sme upozorňovali vtedy aj s Ankou Zemanovou naozaj, že tento stav je neúnosný, je škodlivý životnému prostrediu, nemá žiadne opodstatnenie. Dali sme vtedy aj podnet na Generálnu prokuratúru, komunikácia s Generálnou prokuratúrou trvá dodnes, pretože prokurátor akosi nevie pochopiť, že robiť prevádzku na zariadení, ktoré je vyradené z prevádzky, sa jednoducho legálnou cestou nedá. To je to isté, ako keby vám niekto tvrdil, že legálne jazdí s autom po ceste, ktoré nemá STK, nemá emisnú, nemá ŠPZ-ku. No a v Novákoch to predsa len im prešlo a generálny prokurátor ešte povedal, že všetko je v najlepšom poriadku, skutok sa nestal.
Tému, táto téma má naozaj veľmi, veľmi široký záber, pretože Hornonitrianske bane sú aj významným zamestnávateľom v regióne, zamestnávajú dneska asi 3400 ľudí priamo, z toho je asi 1200 baníkov, to je v tom podzemí, to je na tom povrchu. Oni sami tvrdia, že je tam 11-tisíc ľudí, zrejme do toho započítajú aj toho pekára a toho kaderníka, toho vodiča, ale reálne oni sami si v podstate všetky subdodávky robia vo vlastnej réžii. Ale teda nespochybňujem tým naozaj skutočnosť, že 3500 zamestnancov je významný zamestnávateľ dneska.
Túto problematiku ohľadom baní sme riešili aj na verejnej diskusii v Prievidzi. Riešime to koncepčne, hovoríme o infraštruktúre, možnosti, že plnenie eurofondov, reprograming, hovoríme o turizme, hovoríme napríklad aj o tzv. riešení Jaguar Expresse, ktorý ak by naozaj tie bane nemali v budúcnosti nejakého toho relevantného odberateľa, tak aby aj tí ľudia mali možnosť zamestnať sa niekde inde, ten Jaguar Express je naozaj iba názov, to neni, že všetci majú teraz ísť do Jaguaru. Jednoducho toto je obojsmerná príležitosť pre ľudí z regiónu zamestnať sa mimo neho a tak isto pre ľudí cezpoľných dochádzať do toho regiónu za turizmom, za prácou, za podnikaním, za čímkoľvek. O tomto by som vám vedel rozprávať do rána, ale nechcem vás tak dlho zdržovať. (Reakcia z pléna.) Ako predkladateľ si to môžem dovoliť, ďakujem veľmi pekne. Tak vieš čo? Tak ešte aspoň pol hodinu. Ďakujem. Takže môžete sa Edovi poďakovať.
Máme tu zákon o energetike. Čo dneska teda v tomto zákone chceme zmeniť? Ako som už spomenul, dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, toto navrhujeme ukončiť k 31. 12. 2018. Akékoľvek nové nariadenie by bolo vydané do budúcnosti iba na tri roky. Bolo by jeho vydanie podmienené analýzou, kde by sa analyzoval vplyv na cenu plynu a elektriny, verejnú správu, podnikateľské prostredie, a táto analýza by bola rozšírená aj o dopad vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy. Toto nariadenie, respektíve táto analýza by bola každoročne aktualizovaná, ak by sa preukázalo, že takéto nariadenie už nemá opodstatnenie po prvom roku, tak pochopiteľne tento všeobecný hospodársky záujem by zanikol. No a čo by bolo k tomu potrebné? Tak isto kladné stanovisko Protimonopolného úradu.
V zákone o regulácii sieťových odvetví, tak tam ideme riešiť to uhlie, tú komoditu, ktorá vstupuje práve do tej ceny elektriny, ktorá je vyrobená z tohto domáceho uhlia. To znamená, aby naozaj boli otvorené tie ekonomické oprávnené náklady a aby k tomu bol priznaný nejaký primeraný zisk. Toto bol napríklad ten hlavný podnet na ten zákon, ktorým sme, kvôli ktorému dneska tento zákon predkladáme, pretože tento zákon ja tak pracovne volám, že antialobalový. Všetci si asi spomeniete na tú kauzu poslanca Jánoša, ako som spomenul, toto vyšetrovanie bolo zastavené. Ale treba si tak isto uvedomiť, že okrem tohto negatívneho vplyvu, a samotné nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme má negatívny vplyv aj na iných, ktorí vďaka tomu vytvárajú stratu. Napríklad pre Slovenské elektrárne je prevádzka elektrárne v Novákoch čisto stratovou záležitosťou. Má to negatívny vplyv na koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa, je tam poddolované územie, znečistené životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom na Slovensku. Spomeňte si, vo februári na smogovú situáciu v okrese Prievidza. Vtedy bane povedali, veď my sme tú elektráreň zastavili, odstavili práve vtedy, keď bola tá smogová situácia. No áno, zastavili, ale to neni o tom, že my zastavíme a vtedy tá smogová situácia prestane, jednoducho ten popolček, všetky tie emisie sa v tom prostredí držia dlhodobo a postupne padajú. Ja keď som počul, že uvedenie elektrárne, toho tretieho bloku v Novákoch zaznamenali ako prví Švajčiari, tak ja som skoro odpadol. Jednoducho my sme sa tak isto o tom dozvedeli až nepriamo, na základe meraní alebo na základe údajov z jedného serveru, portálu, na ktorý sa dodávajú tieto údaje o výrobe.
No a tak isto treba povedať o tom, že v okrese Prievidza máme o 17 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Máme tu správu Svetovej zdravotníckej organizácie o tom, že 9 z 10 ľudí žije v prostredí so znečisteným vzduchom, 92 % miest prekračuje povolené limity. Slovensko samotné žije v oranžovej zóne, to znamená 16 mikrogramov čiastočiek na kubík, Košice majú 18, Bratislava 18 a Žilina 25. Máme tu úmrtnosť na choroby spojené so znečisteným životným prostredím, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to prepočítame na 5,4 milióna obyvateľov na Slovensku, tak sa dostaneme k číslu takmer 3,5-tisíca obyvateľov. Toto číslo možno vám niečo hovorí, ale pred chvíľkou som hovoril, že presne toľko isto majú paradoxne aj práve Hornonitrianske bane Prievidza. To znamená, že ročne v podstate na dôsledky znečistenia životného prostredia zomrú v prenesenom význame všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní.
No a tiež netreba zabudnúť na to, že elektráreň v Novákoch za emisie, ktoré vypúšťa do prostredia, platí za emisie, je to 10 až 15 mil. eur. No a jediný, kto z tejto situácie vychádza vysmiaty, spokojný, je riaditeľ Hornonitrianskych baní. Nedávno sme sa dozvedeli, že vlastní tam ten väčšinový alebo ten 44-percentný, myslím, že balík, to bolo na základe toho registra tých partnerov verejného sektora. Ďalšia zaujímavá informácia, ďalším vlastníkom je napríklad pán Rudolf Podoba, primátor Handlovej, s ktorým sa mala tú česť stretnúť aj moja kolegyňa Anka Zemanová, kolegyňa Renáta Kaščáková, ktorý je naším veľkým kritikom a ktorý tvrdí, že my chceme tie bane iba zavrieť, ale nemáme žiadne ďalšie riešenie. A pritom samotní baníci by asi určite uvítali, keby mohli pracovať v zdravšom a menej rizikovom prostredí.
Ale späť k tým baniam a k tomu zatváraniu. Nie, my ani týmto zákonom nehovoríme, že poďme zatvoriť bane. To by sme urobili, keby sme ten všeobecný a hospodársky záujem dneska z toho zákona vyškrtli. Ale toto, žiaľ, nie je možné, pretože stále máme platnú európsku smernicu o vnútornom trhu s elektrinou. No, ale ak neskorej zistíme, že naozaj o toto uhlie, keď už nebude platiť všeobecný hospodársky záujem, nebude mať nikto iný relevantný záujem, no tak, bohužiaľ, asi sa naozaj dostaneme k tomu, že tie bane budú musieť byť zatvorené. Ale nič im nebráni v tom, aby si našli iných odberateľov alebo aby vyvážali do zahraničia.
Tak isto upozorňujem ešte na jeden dôležitý fakt, elektráreň v Novákoch má svoju technologickú životnosť do roku 2021. Nariadenie je vydané do roku 2030, takže sám som zvedavý, ako sa bude riešiť táto kolízia. Pokiaľ by neprešiel náš zákon, ja verím, že prejde, a pokiaľ budú mať niektorí z vás nejaké pripomienky, tak ho ešte v druhom čítaní vylepšíme.
Ale aby sme nehovorili o tom, že tu vznikne nejaký Armagedon. Hovorili sme už o eurofondoch, reprogramingu, infraštruktúre, máme tu tie eurofondy. Napríklad, napríklad dneska idú 4 mld. eur z Bruselu práve Nemecka a Španielska na uzatváranie nerentabilných baní. Španielsko z toho bude mať napríklad 2,13 miliardy. Je tu možnosť čerpania fondov na rekvalifikáciu. Spomínal som tu už Jaguar, Jaguar Express, máme tu ďalšieho veľkého investora v regióne, je to spoločnosť Bruse, máme tu kúpele Bojnice, ktoré bez problémov, ako nám povedal pán riaditeľ, majú nastavený plán svojho rozvoja tak, žeby vedeli zamestnať ďalších tisíc ľudí v blízkej dobe. A práve napr. kúpele Bojnice majú jednu veľkú, jeden veľký spor s Hornonitrianskymi baňami Prievidza. Tieto sa totižto neustále posúvajú stále bližšie a bližšie k ich ochranným pásmam. No a nebudete tomu veriť, ale naposledy, keď bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré si vyžiadalo alebo predložili práve bane, ktoré sa chceli otvárať, myslím, že to bolo dvanáste alebo trináste ťažobné pole, tak toto pole už má zasahovať do ich druhého ochranného pásma. To znamená, že už priamo tieto kúpele Bojnice budú trpieť touto ťažbou alebo mali by, mohli by, pretože my dneska nevieme naozaj, ako reálne to tam vyzerá s tými zhodenými súvrstviami, ale napr. už dneska vieme, už dneska vieme, že máme tam jeden vrt, kde takisto Hornonitrianske bane, ktorý využívajú na pestovanie rajčín a chov rybičiek, a tento už priamo ovplyvňuje kúpele Bojnice, kedy sa im znížili výdatnosti na niektorých prameňoch na polovicu.
Kúpele Bojnice predložili nedávno, myslím, že to bolo tento týždeň, petíciu na Európsku komisiu. Zaujímavé ale možno, že ešte bolo to, ako prebiehala samotná EIA, ktorá bola zverejnená 22. 12., kde bol nejaký termín na nejaké odvolanie, pripomienkovanie, a termín bol, že pätnásť dní, 22. 12. "Pane učiteli, už je čas!" Ďakujem. Našťastie, minister toto rozhodnutie zrušil.
Ako som povedal, o tomto zákone, o situácii na Hornej Nitre by som vedel rozprávať do nekonečna. Téme sa bude venovať inak v pondelok aj pani Macháčková, ja, bohužiaľ, na tejto diskusii v Prievidzi nemôžem byť, ale myslím, že každý z vás dostal pozvánku. Viem, že tam vystúpi aj Anka Zemanová. Je to téma aktuálna a akútna a mali by sme ju riešiť a môžme ju do značnej miery vyriešiť aj práve týmto zákonom.
Tento zákon bude mať pozitívny vplyv na tarify a prevádzku systému. Bude mať pozitívny vplyv na cenu elektriny, ktorá by sa, pokiaľ by bolo naozaj to uhlie transparentne regulované a tým pádom aj transparentne regulovaná cena elektriny, ktorá sa z tohto uhlia vyrobí, tak táto cena by mala klesnúť. Pokiaľ by sme v nejakom dohľadnom čase dosiahli napr. obmedzenie tohto všeobecného hospodárskeho záujmu alebo jeho zrušenie, to môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie životného prostredia. Napokon sami sme sa zaviazali k pristúpeniu k Parížskej dohode, ktorá hovorí o 40 %, o 40-percentnom znížení emisií skleníkových vplyvov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. No hlavne tento zákon prispeje k vyššej transparentnosti v energetike, k tomu, že tu budeme mať menej korupcie. No pre niektorých politikov to bude znamenať aj nižšie príjmy zo zarábania vlastnou hlavou. Ja si myslím, že tieto pozitíva by mali prevážiť. Dúfam, že som vás za tých 32 minút príliš neunavil a poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.