Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.10.2018 o 9:24 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:53 - 9:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za oba tieto príspevky. Začnem hneď tým, čím, na čo upozornila Renátka Kaščáková. Šetrenie peňazí, a potom to doplnila aj Anka, že to nie je iba o tom šetrení, ale o tej ekológii. A presne toto vyplynulo aj z toho prieskumu Greenpeace. Jednoducho ľudia si už uvedomujú, že naozaj nie je všetko iba o peniazoch. Zdravie si jednoducho za tie peniaze nekúpime a tak sa vyjadrili aj v rámci tohto prieskumu. A toto je naozaj dôležité si uvedomiť, pretože na to doplácame práve v tom našom zdraví, ktoré je v tomto prípade na nezaplatenie.
Táto aktivita, ktorú si spomínala, však je naša spoločná, je naša dlhodobá, Anka Zemanová, tí všetci ľudia, ktorí sú v tom regióne a podporujú nás, jednoducho nie je toho, nie je toho málo a stále tie hlasy alebo teda tá podpora týmto návrhom rastie. Videl som, že aj počas mojej rozpravy niektorí z vás, aj keď možnože za tento zákon dneska nebudú hlasovať, ja teda dúfam, že hej, a napriek tomu uznanlivo kývali, že je to dobré opatrenie.
A, Anka, čo ty si spomínala s tým novodobým nevoľníctvom alebo novodobým otrokárstvom. No áno, jednoducho táto Horná Nitra, musíme si to priznať, je takou novodobou zlatou klietkou. Tí ľudia sú tam zavretí a častokrát sú zavádzaní, klamaní tým, že pokiaľ sa zavrú bane alebo pokiaľ teda dôjde k nejakému útlmu, tak inde si prácu nenájdu. Ale toto naozaj nie je pravda. Ja som bol s týmito ľuďmi, ja som s nimi diskutoval, mali sme viacero výmen názorov. To sú šikovní ľudia, ktorí majú dve zdravé ruky, majú zdravú hlavu, vedia triezvo uvažovať, akurát nemôžu byť zavádzaní a klamaní tým, že jednoducho po baniach skončí na Hornej Nitre život. Ja tvrdím jedno, ten život na Hornej Nitre po tom, ako ukončíme podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, ešte len začne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:38 - 9:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Máme pred nami posledný návrh zákona, ktorý dávame na túto schôdzu, ktorý má za cieľ znížiť ceny elektriny. Ale nebojte sa, nekončíme, tých návrhov na zníženie cien elektriny bude viacero. Naším cieľom je jednoducho dosiahnuť to, aby sme tým koncovým spotrebiteľom v tých cenách elektriny ušetrili o tých 80 eur, ako som už spomínal aj na začiatku, a to je minimálne, a bavíme sa o tej priemernej domácnosti.
Teraz tu máme tretí návrh zákona, ktorý sa týka nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto je taká moja srdcovka, venujem sa jej naozaj dlhodobo. Týka sa aj baní, a teda pokiaľ je všeobecný súhlas, tak by som o tom mohol kľudne rozprávať aj do rána. Ale žarty bokom, lebo toto je naozaj veľmi, veľmi vážna téma. A začal by som možnože naozaj od toho začiatku a to, čo to vlastne ten všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme vlastne je. Toto vydáva ministerstvo. Toto dnes platí pre výrobu elektriny z domáceho uhlia, to znamená, na základe nejakého ministerského nariadenia sa prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam sa prikazuje takúto elektrinu distribuovať, prenosovke prenášať. No a v konečnom dôsledku to zase zaplatíme my všetci.
Toto nariadenie bolo vydané alebo teda prvé už v roku 2005, myslím, že to bolo v 2005 na rok 2006, a bolo to zavedené ešte Mikulášom Dzurindom. Bolo to také opatrenie, ktoré malo vlastne naozaj slúžiť na to, aby v tom regióne Hornej Nitry sa nastavila nejaká spravodlivá transformácia toho regiónu, nejaký ten prechod na to hospodárenie od toho uhlia na niečo iné. No ale, bohužiaľ, potom sme sa dočkali toho, že namiesto útlmu dochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu, rozširovaniu ťažby, až dnes máme naozaj situáciu, kedy sa má otvárať ďalšie, nové ťažobné pole na Hornej Nitre, má sa ťažiť uhlie, ktoré nikto nechce, ktoré nikto nepotrebuje, má sa z neho povinne vyrábať elektrina, na ktorú sa máme všetci zas len povinne skladať.
Navyše takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je dnes platné až do roku 2030. Kým na tom začiatku sa takéto nariadenie obnovovalo každý rok, maximálne každé dva roky, tak v roku 2015 prišiel pán Vazil Hudák ako minister hospodárstva a toto vydal na 15 rokov. Kvôli tomuto nariadeniu sme asi pred dva a pol rokom podávali podnet aj na Európsku komisiu, pretože máme za to, že sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. A teda pokiaľ by prešiel tento zákon, tak by sme si naozaj ušetrili aj rôzne ďalšie komplikácie, ktoré ak to naozaj bude nedovolená štátna pomoc, nám z tohto budú vyplývať.
Toto nariadenie bolo v minulosti kritizované aj v súvislosti s jednou korupčnou, tzv. alobalovou kauzou. Pokiaľ by ste teda hľadali peniaze, ktoré sa balili do toho alobalu, tak by ste ich mohli nájsť práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme. No a z tohto pohľadu teda vidím tu aj veľký priestor pre samotnú stranu SMER, ktorá by sa mohla prijatím takéhoto zákona očistiť a už by nebolo pochýb o tom, že toto nie je žiaden ďalší z pilierov pre zarábanie vlastnou hlavou.
Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je častokrát označované aj ako sociálna pomoc. Ja sa teda pýtam, prečo sociálna pomoc, prečo sa na ňu všetci skladáme v cene elektriny. Aj keď na druhej strane uznávam, že bavíme sa asi o 3 500, 3 400, 3 600 – tie údaje sa rôznia – zamestnancoch Hornonitrianskych baní Prievidza a to napriek tomu, že, paradoxne, prijímateľom takejto pomoci nie je táto baňa, ktorá je súkromná, stopercentne súkromná spoločnosť, ale Slovenské elektrárne, ktoré takúto dotáciu dostanú a následne za túto dotáciu povinne nakúpia uhlie od tohto jedného jediného dodávateľa.
Týmto návrhom zákona by sme teda zrušili nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, jedno nesystémové opatrenie, ktoré nás zaťažuje, zaťažuje ceny elektriny.
Ale na druhej strane by sme sa teda mali pozrieť aj na to, čo s tým regiónom potom, keď už takéto nariadenie platiť nebude, a teda elektrárne nebudú musieť toto uhlie vykupovať povinne. Ja teda tvrdím, prečo, veď nech ho ďalej ťažia a nech ho dodávajú na klasickom trhovom princípe. Je tam, samozrejme, ohrozenie tých pracovných miest, pretože naozaj je tam tých 3 500 baníkov, ale skúste si prepočítať tých 115 mil., o ktorých som už hovoril, tým počtom tých baníkov. Dostanete sa, že každého jedného každý mesiac podporíme sumou 2 800 eur. Ja sa teda pýtam, že kde tieto peniaze končia. Pretože oni určite na tej výplatnej páske 2 800 euro nevidia.
No a keby sme si to skúsili prepočítať na samotný počet baníkov, ktorí reálne vykonávajú tú banícku činnosť, či už v podzemí, alebo na povrchu, tak sa dostaneme k sume okolo 6-tisíc eur každý jeden mesiac. Takže asi takto vyzerá tá sociálna pomoc, na ktorú sa skladáme v cenách elektriny. Pritom v samotnom regióne je dnes štvorpercentná nezamestnanosť a naďalej klesá. Máme tam množstvo nových investorov, ktorí tam prišli sami a hľadajú si nových zamestnancov. Máme tam potrebu otvorenia tohto regiónu, dobudovania tej infraštruktúry a máme tam 3 500 šikovných ľudí, ktorí naozaj nemajú problém s tým, aby pracovali, tak prečo im nedáme ďalšiu šancu? Šancu na to, aby sa tento región reálne otvoril a nebol iba takým nejakým skanzenom.
Možno ste zachytili Greenpeace si nechal robiť jednu štúdiu, ale teda aby sme to nejako nespochybňovali a netvrdili o nich, že to sú iba nejakí ekoteroristi, nechali si to reálne urobiť inou spoločnosťou, ktorá je na trhu etablovaná a robí takéto prieskumy. A predstavte si, čo im vyšlo. Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia. Je to 60 až 64 % opýtaných. To sú aj vaši voliči, aj naši voliči.
Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 % obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. To je to, čo chceme dnes zrušiť. Sedemdesiat percent ľudí. To znamená, keby ľudia, ktorí dnes sa musia na toto uhlie skladať, sedeli tu v tejto sále, tak tento zákon by jednoznačne prešiel. 70 % z nich totižto so všeobecným hospodárskym záujmom a s pálením uhlia a výrobou elektriny z neho nesúhlasí. A ako som povedal, hovoríme o 115 miliónoch eur. Každý jeden z nás sa na to skladá, každá jedna priemerná domácnosť, o ktorej som hovoril už predtým, na toto prispieva asi 13 eurami každý rok. Navyše až 74 % opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie. Takže toto je názor verejnosti, naozaj oficiálny, naozaj transparentne vykonávaný na vzorke tisíc ľudí, tisíc opýtaných.
Čo teda s tými baníkmi a baňami? Týmto zákonom nejdeme zakázať bane, ako som už predtým povedal, ideme iba odstrániť jeden ekonomický nezmysel. Ak budú mať bane iného odberateľa, ktorý bude spĺňať – a teraz pozor na to – ekologické limity a bude uhlie odoberať na tom trhovom princípe, nech sa páči, nech sa toto uhlie naďalej ťaží, ale naozaj myslime v tom prvom rade okrem peňazí aj na to životné prostredie. Pretože aby sme sa naňho museli povinne skladať v cenách elektriny, tak to asi neni záujmom nikoho z nás.
Koniec koncov Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, to znamená, že je pod nejakou kontrolou vlády, vypočítal, že v roku 2016 sme kvôli páleniu uhlia prišli o pol miliardy zdravotných benefitov. To znamená, že pol miliardy sme vyhodili do luftu iba tým, že ľudia doplácali na to, že musia dýchať všetky tie emisie a splodiny, ktoré vznikajú z pálenia domáceho uhlia. No a pripočítajme si k tomu aj samotnú zvýšenú úmrtnosť, onkologické ochorenia a jednoducho nelogičnosť tohto kroku máme na svete.
Takže áno, tento zákon, dovolím si tvrdiť, je nielen ekonomický, ale aj ekologický a logický.
Chcel by som teda podporiť o; poprosiť o podporu všetkých týchto našich troch návrhov, ktoré pomôžu všetkým ľuďom, všetkým Slovákom, lebo aj práve cez tie ceny elektriny chceme a môžme dosiahnuť to, aby sa na Slovensku opäť oplatilo pracovať, podnikať a žiť. A ja dúfam, že ten sen, ktorý som spomínal na tom úplnom začiatku, o tej plnej sále a búrlivej debate sa potom uskutoční v tom druhom čítaní a že vy všetci nám pomôžete v tom, aby sa tieto zákony do toho druhého čítania dostali.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:33 - 9:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu tretí zákon z toho nášho balíčka. Tento zákon tu už bol v minulosti predkladaný, dokonca možnože aj dvakrát. Jeho hlavným cieľom je vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú oprávnenie ministerstva hospodárstva uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenia tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiaci s úhradou pomernej časti nákladov na plnení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje aj na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry, z ktorého to domáce uhlie, ktorého sa týka práve to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorého sa týka a odkiaľ teda to uhlie pochádza. V prípade zachovania ustanovení zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona sa zrušujú ustanovenia zákona 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré oprávňujú štát (v zastúpení ministerstvom) rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou s cieľom podporiť výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny z domáceho uhlia.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je v smernici Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica formulovaná ako fakultatívna možnosť slovenského štátu.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domáceho uhlia zohľadnené v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému a tu sa bavíme o sume až 115 mil. eur podľa posledného rozhodnutia, ktoré vydalo ÚRSO teraz v septembri, resp. v auguste s platnosťou od septembra.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy. Z dôvodu ukončenia masívnej podpory výroby elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Nezakladá však vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, jednak na hospodárenie obyvateľstva a aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:30 - 9:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ty si presne trafil klinček po hlavičke. Keď máme rozpočítanie tepla, tak ľudia sa pýtajú, čo je tam, jaké náklady si tam tí navrhovatelia alebo teda tí, ktorým to platíme, poskrývali. A toto je vďaka tomu, že existuje rozpočítanie tepla, ktoré príde raz do mesiaca, teda raz do roka, všetci sa tomu venujú, je to robené na nejakej veľkej domovej schôdzi. Ale potom máme distribúciu, prenos elektriny. Potom máme vodu, potom máme plyn. Jednoducho tuto už ľudia sa až tak nepýtajú, pretože všetky tieto poplatky sú už skryté v nejakej koncovej cene. A jak som povedal, ako som povedal aj v tej dôvodovej správe, v minulosti sme mali naozaj práve tú cenotvorbu vystavenú rôznym pochybnostiam a verejnej kritike. Dobre vieme, že dnes na úrade sedí politický nominant. A teda ak chceme naozaj stransparentniť a urobiť tú reguláciu systémovou, tak teda keď sa to týka prirodzených monopolov, kde tí ľudia si nemôžu vybrať, ukážme, povedzme tým ľuďom, za čo reálne platia, a nech sa aj oni majú možnosť pýtať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:24 - 9:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie tých cien elektriny, ako som povedal. Pracovne ho voláme otvorená regulácia. Pretože čo je otvorené, to je transparentné a to by malo byť aj systémové.
Opäť sa tento zákon týka regulácie, konkrétne zákona o regulácii sieťových odvetví, a týka sa aj už pred chvíľkou prerokovávanej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Okrem neho však budem hovoriť aj o teplárenských spoločnostiach, vodárenských spoločnostiach, ktoré majú na starosti distribúciu elektriny a plynu, ako aj prepravu plynu. Skrátka ide o všetky prirodzené monopoly v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve, vodárenstve, ktoré nemajú konkurenciu a táto im zo zákona nemôže vzniknúť. A teda ak si človek nemôže vybrať nejakú alternatívu lacnejšiu, tak navrhujeme, aby tí, ktorí majú ten prirodzený monopol, tak aby zverejňovali všetky náklady, ktoré si uplatňujú v rámci cenového návrhu. Teda keď už niet alternatív, pretože naozaj tieto by boli svojím spôsobom nezmyslom, technologickým, ekonomickým, ekologickým, skrátka akýmkoľvek, nech zverejnia vstupy do cenovej regulácie.
Ako prirodzený monopol nemajú žiadnu konkurenciu, a teda u nich ani k žiadnemu ohrozeniu tej trhovej súťaže dôjsť nemôže. Tak isto z toho istého dôvodu v tomto prípade nie je dôvod na nejaké zatajovanie tých skutočností ako obchodného tajomstva. Pretože naozaj obchodné tajomstvo nikto nemá akým spôsobom zneužiť a toto ani neexistuje. A teda ak si ľudia musia platiť za distribúciu plynu, za distribúciu elektriny, prenos, prepravu elektriny, plynu, za vodu, za teplo; inak toto teplo riešime aj iným návrhom zákona spolu s OĽANO, to sa týka teplárenského nevoľníctva; tak potom nech tí ľudia vedia, na čo sa to vlastne skladajú.
Chceme teda dosiahnuť to, ako som povedal aj v dôvodovej správe, aby ÚRSO povinne zverejňovalo všetky cenové návrhy týchto spoločností a nech sa ľudia sami majú možnosť pýtať na oprávnenosť týchto nákladov. Toto nemá žiaden priamy vplyv na ceny energií, tak ako ten predošlý návrh. Tie sa tu dalo aj konkrétne kvantifikovať, ale tu sa jedná o veľmi podobné opatrenie, ako je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv či faktúr tam, kde sú použité verejné prostriedky. Čiže opäť v podstate ide o takéto prirodzené vytvorenie toho tlaku pri tej cenotvorbe a tlaku na to, aby tí, ktorí majú ten svoj prirodzený monopol, aby to svoje postavenie nezneužívali a aby konali v prvom rade v prospech toho spotrebiteľa. Keď už totiž nie je trh, tak je logické, čo je v tomto prípade teda logické, lebo aby ste pochopili, v čom je ten ich monopol, nikto nebude dnes klásť napríklad vodárenské rúry vedľa už existujúcich, dokonca to ani zo zákona nie je možné. Tak isto nikto nebude ťahať ďalšie drôty vedľa už postavených, vždy sa bavíme o nejakom vymedzenom území, takže keď neexistuje trh, potom nech existuje aspoň tá verejná kontrola.
A opäť, ešte raz zdôrazňujem, čo je teda základom tohto zákona. Ide o spoločnosti, ktoré majú monopolné postavenie a sú štátom regulované. A to, čo chceme dosiahnuť, aby každý jeden, kto za toto platí, mal možnosť pozrieť sa, aké náklady si v rámci takejto cenovej regulácie pre monopol ten monopol uplatnil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:19 - 9:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka. Tento sme tak pracovne nazvali otvorená regulácia. Hlavným cieľom tohto zákona je totižto zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totižto ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodným tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, respektíve v jej konkurenčnom boji, pretože tento v ich prípade jednoducho neexistuje. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených monopolov v autoenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť prirodzených monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roku 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre úrad sieťových odvetví zverejňovať na webovom sídle všetky cenové rozhodnutia a vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny.
Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/77 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorým sa zrušuje smernica 2003/55 ES, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už dnes zverejňuje nemalý objem informácií. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:16 - 9:18 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ja si ťa dovolím iba doplniť, v prípade tohto SEPS-u ide práveže o plánovaný príjem, pretože naozaj, tak ako som čítal tie sumy, tie príjmy sú v tej výške tých 60 až 80 mil. konštantne. A teda ja sa pýtam, čo robia na tom regulačnom úrade, keď vidia, aké zisky sa tam dosahujú, že tieto zisky iba plynú do štátnej kasy a prečo, a prečo radšej neregulujeme tento zisk na nulu tak, aby nám naozaj klesla cena tej elektriny, a to pre všetkých.
Toto je iba jedno z takýchto opatrení, ktoré sú politickými zásahmi do cien elektriny. A je tu napríklad INES, ktorý urobil, alebo teda predstavil takzvanú elektrickú daň a zhrnul všetky tieto zásahy, ktoré by sme my ako politici z tých cien elektriny mali odstrániť, a práve tento SEPS je jednou z nich, pretože ak ja ako spotrebiteľ alebo ktokoľvek z nás, alebo každý jeden Slovák platí za elektrinu nielen za to, že mu je dodaná a nielen za tú samotnú komoditu, ktorá proste trasie, keď by strčil tie prsty do tej zásuvky, tak potom je to naozaj nefér voči iným spotrebiteľom. A teraz sa budem baviť hlavne o tých podnikateľoch, ktorí nie sú napríklad konkurencieschopní voči iným štátom, v ktorých takéto poplatky zavedené nemajú. Takže poďme na to, za chvíľku predstavím ďalšie dva zákony, kde takisto sa tejto téme venujem a dúfam, že budú úspešné.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:05 - 9:14 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Nebýva až tak častým zvykom, že na balkóne máme viacej ľudí ako v pléne, ale koniec koncov uvedomujem si, nie sú toto veľmi populárne zákony, aj keď dnes v noci som mal taký sen, že prídem ráno na deviatu do roboty a bude plné plénum a budeme sa minimálne tri hodiny baviť o tom, ako znížiť ľuďom ceny elektriny. Ale zase na druhej strane je to prvé čítanie, čiže toto si necháme asi do toho druhého, kde určite prídu aj nejaké pozmeňovacie návrhy, pretože naozaj tieto zákony sú dobré a pomôžu znížiť cenu elektriny pre ľudí, podnikateľov a koniec koncov aj nás všetkých.
Toto je prvý z balíčka troch zákonov, ktoré predkladáme na tejto schôdzi a ktorý má za cieľ znížiť cenu elektriny. Dva z týchto troch zákonov, pokiaľ prejdú, pokiaľ sa o ňom budeme baviť v druhom čítaní, pokiaľ ich schválime v treťom, pre priemernú rodinu znížia cenu elektriny o 17 eur. Za priemernú rodinu považujeme domácnosť so spotrebou 2,5 MWh elektrickej energie ročne. V prípade týchto zákonov ide o priamy vplyv na ceny, potom tam máme jeden, a to je ten tretí, kde pôjde hlavne o to zvýšenie transparentnosti cenotvorby regulovaných poplatkov. V konečnom dôsledku máme priestor, pokiaľ sa teda poriadne zahryzneme do tých cien elektriny a do tých všetkých politických rozhodnutí, tak máme tam priestor znížiť cenu elektriny pre takúto priemernú domácnosť až o 80 eur ročne. Ja si myslím, že to je už celkom slušné, slušná suma.
Ide totižto o to, že dnes nám cena elektriny na trhu stúpa, teda na budúci rok, pokiaľ bude regulačný úrad postupovať v súlade so svojimi vyhláškami, tak táto elektrina, cena koncová bude stúpať takisto pre nás všetkých, podnikateľov, domácnosti. A mali by sme tu preto využiť priestor a práve ten priestor vidím v tých politických zásahoch, ktoré máme dnes v cenách elektriny, mali by sme využiť tento priestor, aby sme ich znížili, okresali, no a práve tento náš prvý návrh zákona, ktorý sa týka zisku Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, tak je jedným z nich.
Ako som už spomínal vo svojom úvodnom slove, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, skratka SEPS, je 100-percentnou štátnou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, a navyše má regulované poplatky, poplatky za prenos, ktoré opäť určuje štátny regulačný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Keď si toto tak pospájate, že máme tu 100-percentne štátnu akciovku, máme ich zisky, ktoré sú tvorené práve prenosovými poplatkami, ktoré reguluje štát, tak vás asi napadne, alebo vám tak teda nejako z toho vyjde, že naozaj neexistuje krajší nástroj na látanie dier v štátnom rozpočte. Veď koniec koncov občan si ani nevšimne, čo platí v cene elektriny. A kto by to koniec koncov spájal, že práve takýto nejaký odvod alebo takáto nejaká suma, ktorú platíme v cene elektriny, by v konečnom dôsledku mohla skončiť práve v tom štátnom rozpočte a ešte k tomu v takej umelej, zvýšenej výške.
Čo teda chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, ktorý navrhujeme, aby sa ten zisk, ktorý vygeneruje táto akciová štátna spoločnosť, aby sa použil v nasledujúcom období? Niekto, niekto to označil za zákaz zisku, ale nie je to o zákaze zisku v pravom slova zmysle, ale naozaj ide iba o použitie kladného výsledku hospodárenia na úhradu plánovaných nákladov, a to v tom ďalšom období. To znamená, aby sa tento zisk neodvádzal do štátneho rozpočtu, ale aby sa; teda v tom prvom roku aj sa môže, ale v tom ďalšom aby sa táto suma použila na poníženie nákladov, ktoré sa berú do tej regulovanej ceny prenosových poplatkov.
Vysvetlím teraz veľmi jednoducho ten princíp, ako funguje takáto regulácia pre SEPS. SEPS príde na ÚRSO s cenovým návrhom regulovaných poplatkov. Na Úrse – dnes pán Jahnátek, predtým pán Holienčík – sa pozrú na to, že či teda tie náklady sú oprávnené, či naozaj tie položky sú podľa vyhlášky, a potom schváli pre nich cenové rozhodnutie. A toto cenové rozhodnutie potom sa premietne do tzv. tarify za systémové služby. V minulosti som tu rozprával o tarife za prevádzku systému, to je zase niečo iné, máme tarifu za systémové služby, máme odvod do jadrového fondu, máme distribučné poplatky, jednoducho obrovské množstvo rôznych poplatkov v cene elektriny, ktorú ľudia platia a častokrát ani len netušia, ako sa generujú. A toto je jedna z nich, to je tá tarifa za systémové služby, ktoré v konečnom dôsledku potom spotrebiteľ zaplatí, domácnosť, podnikateľ, jednoducho my všetci, ale potiaľto by to bolo v zásade v poriadku.
Lenže ja tam vidím ešte dva kroky, jeden na začiatku a jeden na konci. V praxi to zrejme vyzerá takto: Na začiatku príde ministerstvo financií, ktoré príde a povie, koľko potrebuje do štátnej kasy, napríklad na nejaké tie sociálne alebo korupčné balíčky, alebo nazvime si to akokoľvek. Potom príde na ÚRSO a povie, a potrebujeme toto takýmto spôsobom zahrnúť do prenosových poplatkov a minimálne nejakú časť na to zalátanie tých balíčkov, aby sme mali, tak pekne-krásne vyberieme v cene elektriny.
Prečo hovorím o tom, že naozaj ten zisk je generovaný umelo? Poviem vám, ako vyzeral vývoj toho zisku v rokoch po zdanení v tisícoch alebo v miliónoch. 2013 69 mil., 2014 68 mil., 2015 73 mil., 2016 58 mil., 2017 74 miliónov. No a potom je tu ten krok úplne na záver, kedy ten SEPS odvedie štátu tento zisk ako dividendu na to, aby si s ňou mohol zalátať či už diery v štátnom rozpočte, alebo použiť na vlaky alebo obedy zadarmo, ktoré, ako všetci dobre vieme, zadarmo nie sú, ale zaplatíme to my všetci, či už v daniach, alebo, ako vidíte, v cene elektriny.
Takže pán minister financií vždy tvrdí, ako dobre sa nášmu štátu darí, ale, bohužiaľ, ja tvrdím, že to všetko, čo je príjmom do štátneho rozpočtu, platia iba ľudia a mali by to platiť iba v daniach, transparentne, systémovo, a nie v nejakých skrytých daniach, o ktorých ani nevedia, pretože takto jednoducho krvácajú z rany, o ktorej pomaly ani nevedia.
Okrem toho SEPS-ka, možnože ste zachytili viackrát, je aj sponzorom rôznych akcií. To znamená, opäť sa používa zisk nás všetkých na sponzorovanie rôznych podujatí, rôznych akcií, ktoré sa konajú. Toto je z peňazí nás všetkých, pričom napríklad ja ako spotrebiteľ elektriny nemusím súhlasiť, ale jednoducho sa na to všetko musím poskladať. Priemerná domácnosť, pokiaľ by prešiel tento zákon, by ušetrila ročne 4 až 6 eur. Ono sa to nezdá až taká veľká suma, ale ako som povedal, toto je kvapka ku kvapke a netýka sa to iba domácností, ktoré majú spotrebu 2,5 MWh, týka sa to domácností, ktoré majú vyššiu spotrebu, a týka sa to pochopiteľne aj podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom, pokiaľ tento zákon prejde, ja dúfam, že prejde, v konečnom dôsledku ušetria veľmi výrazne v cenách elektriny. Preto by som vás chcel požiadať o podporu tohto prvého zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:01 - 9:03 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Takže máme tu jeden alebo prvý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie cien elektriny. V tomto sa venujeme Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave a zisku tejto štátnej spoločnosti.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava použitia zisku z poskytovania systémových služieb zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., ktorej 100-percentným vlastníkom akcií je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo financií. Táto spoločnosť má monopolné postavenie v rámci zabezpečenia prevádzkovej, prevádzkovej spoľahlivosti celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na fakt, že napriek každoročnej ziskovosti štátnej spoločnosti tarifa za systémové služby je jedna z najvyšších v Európskej únii, pričom túto tarifu v koncovej cene elektriny uhrádzajú spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny. Inými slovami sa podieľajú na ziskovosti predmetnej štátnej spoločnosti.
Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd hovoria o rovnosti v základných právach. Tieto sa však nezaručujú štátu, ale súkromným subjektom. Štátne akciové spoločnosti sú len formálne súkromnými subjektmi, štát v nich má totiž garantovanú 100-percentnú majetkovú účasť. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak, mala by znížiť tarifu za systémové služby a tým pádom aj celkovú cenu elektriny, ktorú platia všetci odberatelia.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má ale pozitívne sociálne vplyvy, pretože dôjde k poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tak isto možnosť vplyvu na ceny energií, a to smerom dole. A teda síce tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na druhej strane necháva tie peniaze, ktoré teraz patria a platia tejto spoločnosti, vo vrecku ľuďom, nech si sami rozmyslia, ako ich použijú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, toľko v úvodnom slove.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 15:57 - 15:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ďakujem. Myslím, že tam boli naozaj poukázané alebo bolo poukázané hlavne na to, že či je efektívne alebo nie je efektívne práve toto centrálne zásobovanie teplom. Ja si dovolím aj nejaké konkrétne príklady. Máme tu napríklad mesto Rimavská Sobota, ktorá sa odpojila od systému vo svojich verejných budovách, vďaka čomu dokázali ušetriť 45 %. Štyridsaťpäť percent nákladov na teplo. Potom máme tu napríklad mesto Poprad, ktoré ďalej pokračuje síce v systéme CZT, ale teda zobrali si to sami pod správu a okamžite to teplo išlo dole. To znamená, že naozaj tá efektivita tam je, len my potrebujeme aj vedieť, že kde sa tie všetky náklady schovávajú, čo ich tvorí a hlavne my potrebujeme na tú efektivitu, nielen na tú energetickú, ale aj na tú nákladovú nejako zatlačiť a tento návrh zákona by mal tomu napomôcť. Ďakujem.
Skryt prepis