Videokanál poslanca

Takže ja budem kričať. (Povedané so smiechom.) Pán Budaj, vy ste nastolili otázku bezpečnosti jadrovej energetiky, a či je vôbec dobrá alebo zlá. A takisto ste sa pýtali na to, že či v tom 2008. bolo potrebné tieto Mochovce začať dostavovať. Ja tvrdím, že nie. Koniec koncov aj preto som chcel vedieť tie otá..., odpovede na tie otázky, čo som položil, od Roberta Fica. A pýtal som sa ich už aj na výbore a stále som ich nedostal.
No ale my dnes nemáme rok 2008, ale je tu rok 2019, a teda otázka nie je, či dostavať, alebo nedostavať, ale kedy, a to práve z toho dôvodu, čo ste vy povedali. My máme rozpočet nafúknutý dvojnásobne. Za 2 mld. ručíme my ako Slovenská republika. To je tých osem krajských nemocníc fungl nových.
No a tie porušenia, ktoré ste spomenuli, že naozaj je tam to podozrenie z nejakého nezákonného konania, tak tým sa už musia zaoberať tie orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka toho povoľovacieho procesu uvedenia do prevádzky, tak, samozrejme, treba dodržať všetky bezpečnostné predpisy a tam patrí aj tá chladiaca voda a všetky bezpečnostné opatrenia. Ale samotný tento zákon predkladaný toto nijako, našťastie, neobmedzuje.

Anka, ďakujem pekne. Samozrejme, aj tá voda a to chladenie sú predmetom toho posudzovania v rámci toho povoľovacieho procesu. Ja aj keď som sa, ja aj keď som diskutoval posledne s pani Žiakovou, tak som vyjadril presvedčenie, že naozaj Úrad jadrového dozoru dostatočne posúdi aj všetky tieto vplyvy, aj čo sa týka chladenia. Pani Žiaková ma ubezpečovala, že teda naozaj aj keby došlo k havárii, tak tej chladiacej vody bude dostatok priamo v tom areáli v ich vlastných nádržiach. Ja si myslím, že o tomto treba diskutovať, pýtať sa práve v rámci toho povoľovacieho procesu, ktorý ideme týmto spôsobom zjednodušiť, ale hlavne stransparentniť.
Takže naozaj k tým informáciám, nech ich podá ktokoľvek, sa bude môcť v podstate dostať každý.

Dobrý deň prajem. V strane SaS máme také pravidlo, že naozaj bez problémov podporíme akýkoľvek zákon, kľudne aj koaličný, ktorý je prospešný a nemá žiadne bočné úmysly. Toto je presne taký zákon. Urobili sme to aj viackrát a určite to urobíme aj teraz. Zhováral som sa o tomto zákone aj s pánom predkladateľom, rozprával som sa aj s viacerými právnikmi, naozaj účel tohto zákona je dokonca v súlade s naším volebným programom, a teda aby sme čo najskôr vyšli práve z toho s názvom Mochovce. Ja by som si tento zákon dovolil nazvať antiobštrukčný. Ten samotný princíp popísal už pán predkladateľ, v zásade v tomto prípade ide o stransparentnenie povoľovacacieho procesu pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky. Bavíme sa v podstate o akomkoľvek jadrovom zariadení, ale v súčasnosti máme v rozostavanosti 2 bloky jadrovej elektrárne elektrárne Mochovce, teda tú III a IV.
Tento zákon je naozaj v súlade s našou legislatívou, dokonca je aj v súlade s tým Aarhuským dohovorom o poskytovaní informácií verejnosti, a to práve z tej oblasti životného prostredia.
Je tu však jedna vec, na ktorú by som si v súvislosti s Mochovcami dovolil upozorniť, asi niektorí z vás sledujú túto problematiku, ktorá v posledných týždňoch sa opätovne dostáva ako jedna z hlavných tém na verejnosť, jednak sa tá dostavba opätovne predlžuje, toto ale nemá ešte priamy súvis s tým povoľovacím procesom, pretože k nemu sa ešte nedostali, takisto sa predražuje, IV. blok, nevieme presne, kedy bude dostavaný, majetok Slovenských elektrární je založený a hlavne stáva sa z toho taký ten medzinárodný konflikt, asi ste počuli vyjadrenia pána Kurza, rakúskeho kancelára, ktorý hovoril o tom, že sa zasadí o to, aby Mochovce neboli uvedené do prevádzky.
Ja už som sa k tým Mochovciam vyjadroval v minulosti, ako i v posledných týždňoch niekoľkokrát, mali sme to aj ako tému na výbore pre hospodárske záležitosti, práve tie garancie o tom, že nedôjde k nejakému ďalšiemu predĺženiu a oddialeniu, sme, bohužiaľ, nedostali. Dostali sme prísľub, ale také tie reálne garancie, ktoré by to zabezpečili, tu momentálne nie sú. Ja verím, že práve tento zákon tomu minimálne nejakým spôsobom napomôže.
Keď sa bavíme o tých termínoch ako o takých realistických, nám bol prezentovaný november 2019, takisto vychádza aj z toho, že tento zákon vstúpi do platnosti. Ja si myslím, že je to až príliš super optimistický termín, keďže ten povoľovací proces začne až v lete a taký ten realistický bude niekedy v marci, možnože v lete v roku 2020. Ale, chvalabohu, aj za to a ja verím, že spoločne k tomuto prispejeme. Musíme si ale povedať, že toto obdobie je už obdobím po voľbách. Bavíme sa o marci, resp. lete 2020. To znamená, že je, tie Mochovce ešte stále budú takou nejakou nášľapnou mínou pre tú ďalšiu vládu, a preto by bolo dobré pomenovať aj tých vinníkov, ktorí nesú za ten súčasný stav zodpovednosť. V tej trestnoprávnej rovine sa tým už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní, napokon mali sme tu tých dvoch zadržaných bývalých generálnych riaditeľov, resp. jedného zadržaného a na druhého bolo, bolo takisto vydané, teda bolo začaté konanie. Ale máme tu aj tú politickú rovinu, teda tú politickú zodpovednosť. Máme tu ten rok 2008, kedy to bol práve Robert Fico, ktorý tých Talianov dokopal do dostavby elektrárne v Mochovciach napriek tomu, že veľmi dobre vedel, že s tým nemajú žiadne skúsenosti, myslím, teraz výstavbu jadrových elektrární, napriek tomu, že toto nebola žiadna podmienka v privatizačnej zmluve.
S pánom Robertom Ficom som chcel o tomto hovoriť aj na výbore, je jeho riadnym členom, bohužiaľ, neukázal sa, rovnako sa neukázal ani dnes tu v tejto sále, čo ma trocha mrzí, pretože naozaj Mochovce, treba si to povedať a treba to povedať najmä pre ten záznam, sú hlavne jeho maslom na hlave. Mochovce mali byť dokončené v roku 2012... (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! ... s rozpočtom 2,8 mld. eur. Dnes máme rok 2019. O III sa hovorí, že budú, že bude dokončená v roku 2014, rozpočet máme dnes viac ako dvojnásobný a ešte stále nevieme, čo bude so IV. A bez IV pritom tie Mochovce sú takým vedrom bez dna. Pretože ak nedokončíme aj tú IV, tak ten úver, ktorý dnes máme, aj Slovenská republika je zaňho zaviazaná, tak jednoducho ten jeden blok nikdy nesplatí. Bavíme sa o prepočte na tú Slovenskú republiku 2 mld. eur. To je teda na 44 % podiel, za ktorý ručíme, práve v tom, v prípade toho úveru ručíme alebo sme nejakým spôsobom na to prispeli, napr. vo forme nevyplatenej dividendy.
Dnes sme tu mali zdravotnícke zákony. Dve miliardy, to je osem krajských nemocníc, fungl nová nemocnica v každom krajskom meste. A preto tu naozaj je otázka, že či sme v tom 2008 naozaj museli takýmto spôsobom tlačiť dostavbu Mochoviec, pretože jadrová elektráreň je komerčná elektráreň a jej výstavba by mala byť v prvom rade takým tým rozhodnutím na základe nejakej ekonomickej analýzy a hlavne rozhodnutím toho hlavného akcionára, teda toho hlavného majiteľa, ktorý o tomto rozhodne, a nie na základe nejakého politického tlaku. A hlavne mal by o tom rozhodovať trh, či je naozaj takáto elektráreň uskutočniteľná za tých-ktorých trhových podmienok. V tom 2008. to pravdepodobne aj bolo, ale potom sme zažili krízu, kedy naozaj ceny elektriny sa veľmi, veľmi prudko prepadli.
Čiže z tohto pohľadu Robert Fico veľmi hrubo zasiahol do trhového prostredia a do dnešného dňa sa k tejto tematike nejako nevyjadril. Nie je tu ani pri prerokovaní tohto zákona, čo ma naozaj veľmi mrzí.
Možno takým druhým politicky zodpovedným je práve pán Žiga, pán minister hospodárstva. Jemu tu možno vyčítať maximálne to, že dlhodobo ignoruje práve ten problém v súvislosti s Mochovcami, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré zodpovedá za ten náš 34 % balík Slovenských elektrární. Pán minister tu dnes nie je s nami, nebudem ďalej na jeho adresu sa vyjadrovať. Koniec koncov mal som možnosť vydiskutovať si tieto veci tieto veci s ním aj na výbore, ako aj v televíznej relácii.
Pre mňa bolo možnože takým najväčším prekvapením práve z toho výboru, že opätovne sa ten harmonogram posúva napriek tomu, že sme už minulý rok v septembri hovorili o tom, že zrejme tomu, tomuto tak bude. A pritom naozaj tí Rakúšania, ako som už povedal, sú iba takou tou čerešničkou na torte, pretože k tomu povoľovaciemu procesu sme sa ešte dnes nedostali, a napriek tomu už to máme tu, to nejaké predĺženie. A napriek tomu tu už máme populistické vyjadrenia pána Kurza, že toto oddialenie zabezpečil práve on. To oddialenie, ktoré zabezpečí, toho sa pravdepodobne ešte len dočkáme.
Čo ma ešte prekvapuje pri tomto zákone, je to, že s ním neprišlo samotné ministerstvo hospodárstva, pretože jedná sa už o jedenáste odloženie výstavby, o jedenáste predraženie, rokovali sme o tom už v septembri minulého roku, kedy sme hovorili, že naozaj k tomuto opätovne môže dôjsť. Napriek tomu, týmto zákonom vieme dosiahnuť to, že ak dodržíme všetky predpisy, postupy a dohovory, zamedzíme aspoň tým obštrukciám pri tom zákone, ktoré vyplývajú práve najmä z tých doručovacích lehôt a odvolaní.
Ale tento zákon zavádza ešte jednu takú pozitívnu vec, a to stransparentnenie toho procesu. To znamená, že nielen priami účastníci konania, ale prakticky celá široká verejnosť sa dozvie naozaj o všetkých tých výhradách, odpovediach a celom tom konaní. Opakujem, z tohto dôvodu tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme. Teším sa na diskusiu o tomto zákone na výbore a ja teda dúfam, že náš virtuálny kolega pán Robert Fico, ktorý má práve za tie Mochovce to najväčšie maslo na hlave, sa ho konečne zúčastní aj osobne.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem všetkým. Vážení kolegovia, pani kolegyne, pán minister, chcel by som sa ešte povenovať jednej dôležitej veci, konkrétne ochrane tých subdodávateľov, o ktorej pred chvíľkou rozprával aj pán Choma, venoval sa tomu aj pán Antal. Máme totižto na stole niekoľko faktov.
Tým prvým je to, čo tu už dnes párkrát práve v prípade toho, kauzy tunela Višňového zaznelo a to, že NDS-ka bola oprávnená ukončiť zmluvu o dielo na výstavbu diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala jed-no-stran-ne odstúpením od nej z dôvodu meškania s plnením harmonogramu diela. To tu už bolo povedané. Výsledkom odstúpenia by bolo automatické ukončenie zmluvy a možnosť čerpania bankovej záruky 40 mil. eur na účely odstránenia vád rozostavaného diela a krytia prípadných škôd vzniknutých na strane NDS z dôvodu porušenia zmluvy zo strany združenia. Zistilo sa však, a to tu už tiež dnes bolo povedané, že združenie má podlžnosti voči subdodávateľom, teda tým subdodávateľom, ktorých potrebujeme ochrániť, avšak chýba zmluvný nástroj na zabezpečenie vyplatenia týchto dodávateľov v prípade jednostranného ukončenia zmluvy zo strany NDS-ky. Zmluvným partnerom NDS-ky je združenie, a tak sa cena za dielo musela a naďalej musí platiť práve na účet tohto združenia. Chýba teda nástroj na presmerovanie takýchto peňazí priamo k tým subdodávateľom.
Aj z tohto dôvodu zrejme NDS-ka pristúpila k ukončeniu zmluvy o dielo dohodou, v rámci ktorej sa dohodli aj zmeny podmienok uvedenej bankovej záruky, teda tých 40 mil. eur, a to tak, že v prípade, ak združenie do decembra 2019 nevyplatí subdodávateľov samo, nastúpi NDS-ka a vyplatí ich z predmetnej bankovej záruky. Výsledok, teda naozaj budú uspokojení subdodávatelia, ale NDS-ka vyčerpá takmer celú záručnú sumu určenú na krytie vád diela a ostatných škôd, ktoré spôsobilo združenie ako zhotoviteľ. Otáznym tak ostáva, či sa nájde nový zhotoviteľ, ktorý diaľničný úsek dokončí a preberie práve tú zodpovednosť za prípadné vady, za ktoré doposiaľ zodpovedalo združenie. Dielo sa tak minimálne výrazne predraží, no a prípadná zodpovednosť zostane na štáte, teda budúcej vláde.
No a teraz ako sa tomu celému dalo vyhnúť. Ministerstvo dopravy si do programového vyhlásenia vlády, a toto bolo ešte na jar roku 2016 a potom rovnako aj na jar roku 2018, stanovilo jeden bod. Dovolím si zacitovať: "Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov." Toto sa nachádza na strane 17 programového vyhlásenia vlády. Avšak ministerstvo ani nikto iný žiadnu takúto zákonnú úpravu doteraz nenavrhol, hoci máme tretí, v podstate už štvrtý rok tejto vlády. Do úvahy pritom prichádzalo viacero riešení, napríklad vytvorenie mechanizmu osobitného zádržného z ceny alebo iných zábezpek z určitej, z určitého percenta z ceny, ktoré by slúžili na garanciu uspokojenia subdodávateľov.
Ak by teda ministerstvo konalo tak, ako malo, nemusel vôbec tento problém, ktorý dnes riešime, so združením vzniknúť. Tváriť sa preto, že dnes sa prostredníctvom uzavretia nejakej dohody so združením namiesto odstúpenia od zmluvy chránia záujmy subdodávateľov je len a len výhovorkou, pretože ministerstvo malo naozaj dostatok času na to, aby uvedeným rizikám predišlo riadnou zákonnou úpravou. A tým argumentom nebude určite ani to, že zmluva o dielo sa uzavrela ešte pred rokom 2016. Zákonom je totiž možné vstupovať už aj do existujúcich zmluvných vzťahov, ak existuje naozaj legitímny verejný záujem, čo v tomto prípade určite bol.
Po kauze VÁHOSTAV by ste podľa mňa tak, pán minister, mohli na ministerstve vedieť, aké ľahké je – slušne povedané – obabrať práve tých subdodávateľov. A teda ešte raz, taká tá moja základná otázka, ktorá vyplýva aj z môjho vystúpenia: Prečo ste doteraz s tým nič neurobili, hoci priamo v programovom vyhlásení vlády ste to mali zakotvené?
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pánovi ministrovi Érsekovi za odpoveď na moju interpeláciu vo veci nadmerného hluku z prevádzky na diaľnici D1 v záhradkárskej osade Breziny vo Svite. Táto je zaradená pod číslom 28 a rád by som sa voči jednej časti tejto odpovede ohradil, resp. vyjadril, a požiadal o jej doplnenie.
Podľa toho, čo ste mi odpísali, je zrejmé, že v lokalite záhradkárskej osady Breziny bolo objektívnymi meraniami hĺbkovej štúdie zistené 14-násobné prekročenie prípustného limitu hluku, ktoré je určené vyhláškou, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku.
Ako odôvodnenie prípustnosti prekročenia týchto stanovených prípustných hodnôt v predmetnom území ste vo svojej odpovedi poukázali na rokovanie medzi NDS-kou a mestom Svit zo dňa 20. marca 2018, pri ktorom bola ministerstvom povolená výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme diaľnice pre práve ten stavebný zámer v záhradkárskej osade Breziny pod podmienkou č. 9, v ktorej zmysle vzhľadom na blízkosť stavby pri diaľnici D1 je situácia stavebníkovi známa, je s ňou uzrozumený a nebude si nárokovať voči budúcemu správcovi ani voči ministerstvu žiadne dodatočné opatrenie z dôvodu prevádzky na nej. V prípade potreby stavebník si na vlastné náklady zabezpečí ochranu zdravia a životného prostredia z možných negatívnych vplyvov cestnej premávky na diaľnici D1 v zmysle vyhlášky 540/2007 ministerstva zdravotníctva, v ktorej sa ustanovujú podrobnosti o prípadných hodnotách hluku, infrazvuku, vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku v znení zmeny vyhlášky č. 237/2009. Toľko citácia z odpovede, alebo teda z tejto podmienky č. 9.
K tejto podmienke z rozhodnutia o povolení výnimky zo dňa 13. februára 2017 by som si ale dovolil uviesť niekoľko bodov.
1. Z výsledku týchto meraní predloženej hlukovej štúdie je preukázané, že hluk z tej cestnej dopravy na tej diaľnici 14-násobne prekračuje práve tie povolené hodnoty v tej záhradkárskej osade. Tieto sú stanovené práve pre tú druhú kategóriu územia podľa vyhlášky č. 549/2007. Dôkazom je aj to, že predmetné územie je zaradené pod túto kategóriu, je okrem definície v tej tabuľke, ktorá je aj v tej štúdii, je samotný predpis aj záväzné stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 12. 12. 2016.
2. Povinnosťou správcu, v tomto prípade NDS-ky, v zmysle § 27 zákona č. 355/2007 Z. z. je, citujem: "Zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc stanovené vyhláškou č. 549/2007."
3. Zákonnej povinnosti danej ustanovením § 27 zákona č. 355/2007 Z. z. sa správca, v tomto prípade NDS, nemôže zbaviť. Pretože vzdanie sa práva, a ešte k tomu bez všetkého, to ani nepredpokladá.
V časte vydania rozhodnutia, teda po 4., o povolení výnimky, to bolo 13. 2. 2017, boli ministerstvu známi všetci vlastníci pozemkov v záhradkárskej osade, keďže táto bola zriadená už v roku 1984. Vlastníci nehnuteľností v uvedenej osade sa ani v teoretickej rovine vopred nevzdali akéhokoľvek svojho práva či oprávnenia.
5. Toto rozhodnutie uvádza, že ministerstvo konalo podľa § 11 ods. 2 cestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 16 zákona č. 35/84, kedy cestný zákon v ustanovení 11 ods. 2 uvádza, že v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku. Potom ustanovenie § 16 zákona 35/84 uvádza, že výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Ale ani jedno z týchto predmetných ustanovení neoprávňuje ministerstvo ako správny orgán postupovať pri povolení výnimky v rozpore so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, resp. zbaviť sa povinnosti vykonať opatrenia podľa ustanovenia 27 tým, že plánované odvodnenia, elektrifikáciu dlhodobo fungujúcej záhradkárskej osady podmieni vystavením záhradkárov osady Breziny zdraviu škodlivému hluku.
6. Nič nebráni tomu, aby v uvedenom úseku územia došlo zo strany správcu k vybudovaniu protihlukových bariér tak, aby posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku a vibrácií neboli vyššie ako prípustné hodnoty stanovené vyhláškou.
No a po 7., pokiaľ je vybudovaním protihlukovej bariéry možné zabezpečiť pokojný a nerušený výkon vlastníckeho práva členov záhradkárskej osady, je ukladanie podmienok, ktorými sa povinná osoba zbavuje svojich zákonných povinností, v rozpore s primeranosťou zásahu do vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Tým skutočným argumentom, ktorý je v tejto odpovedi zamlčaný, a tým je teda nedostatok financií, nemôže v danom smere prevýšiť záujem ochrany zdravia. Z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať, pán minister, o doplnenie odpovede, aby ste uviedli aj právny predpis platný v Slovenskej republike, ktorý oprávňuje ministerstvo dopravy a výstavby k určeniu podmienky, ktorá bola uvedené pod bodom č. 9 rozhodnutia o povolení výnimky zo dňa 13. februára 2017.
No a ešte jednu požiadavku by som mal na vás. Vzhľadom k tomu, že tá samotná hluková štúdia, ktorá bola priložená k odpovedi na tú moju interpeláciu z 21. februára, je iba v čiernobielom prevedení a obrázky, ktoré sú znázornené v tej hlukovej štúdii, sú iba v odtieňoch šedej, na základe toho ale nie je možné správne interpretovať tie výsledky, chcel by som vás požiadať o jej poskytnutie plnohodnotne vo všetkých farbách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som teda predstavil tento zákon, ktorého cieľom je vyššia transparentnosť, viac verejnej kontroly v cenovej regulácii, vďaka čomu by sme mohli dosiahnuť opätovne nižšie ceny energií. Opätovne hovorím nie preto, že by my sme tu mali dnes nižšie ceny energií alebo že by sme boli na ceste k nižším cenám energie, ale pretože v minulosti sme už viacero takýchto zákonov predkladali.
V tomto prípade sa tento zákon venuje najmä monopolným spoločnostiam, ktoré podnikajú v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Podotýkam, ide čisto-čiste o monopolné spoločnosti, ktoré na trhu nemajú prirodzenú konkurenciu. Podobný zákon o otvorenej regulácii sme tu už pritom v minulosti predkladali, a to formou novely zákona o regulácii. Tento nám však vtedy, bohužiaľ, neprešiel.
No a prečo je tu tento zákon opätovne, tentoraz s novelou iného zákona? Je to hlavne kvôli nedávnym udalostiam a najmä kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola vykonaná na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kedy bolo poukázané na pochybné praktiky predchádzajúceho vedenia úradu, ktoré mohli mať významný vplyv na cenotvorbu v monopolných energetických činnostiach.
Najnovšie sa týmto prípadom začal zaoberať aj Úrad pre verejné obstarávanie, pričom títo sa pozrú na tri zákazky, v ktorých ÚRSO rozdelil predmet s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Najvyšší kontrolný úrad, keď sa teda vrátim k jeho zisteniam, zistil, že predchádzajúce vedenie úradu realizovalo precenenie majetku distribučných spoločností, ktoré sa však – paradoxne – nezohľadnilo v cenotvorbe roku 2017, a teda ani v nasledujúcich rokoch.
Nedávno sme práve k tomuto mali aj vystúpenie pána Jahnátka, predsedu úradu, na výbore pre hospodárske záležitosti, kde sme sa dozvedeli, že podľa vykonaných analýz mal tento majetok, pokiaľ by teda boli reálne zohľadnené, tak mal stúpnuť. Ale, bohužiaľ, nebol si tým istý, keďže k tomuto nemal k dispozícii žiadnu záverečnú správu. Minuli sme tam asi 1,7 milióna eur na niečo, čo vôbec v konečnom dôsledku nebolo žiadnym spôsobom použiteľné. Týmto prípadom sa budú zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní, ale, bohužiaľ, dnes tu máme situáciu, že sme sa vrátili k cenotvorbe, ktorá bola v prípade cien energií týchto distribučných poplatkov platná do roku 2016. A toto sa udialo na politický tlak. Takisto v tomto prípade NKÚ konštatovalo, že sa jednalo o zasahovanie do nezávislosti ÚRSO, ktoré je dané zákonom. Súčasne to ale malo za následok aj to, že majetok spoločnosti, ktorý vstupuje do distribučných poplatkov, ktorý, ktoré sú súčasťou týchto cien energií, je nielen neaktuálny, ale ešte aj neoverený.
Keď si otvoríte samotnú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, tak sa dozviete, že my dnes vychádzame v podstate zo znaleckých posudkov z roku – teraz sa podržte – roku 2005, ktoré sú navyše navýšené o úradom schválené investície nevyhnutne využívané na regulovanú činnosť v roku 2006 až 2010. Opätovne, nie skutočné, ale úradom schválené a tieto sa potom krátia o odpisy takisto schválené, nie skutočné, ktoré tou regulovanou činnosťou prebehli v období rokov 2006 až 2010.
Toto je to, na základe čoho sa dnes stanovujú poplatky pre distribučné spoločnosti. Hodnota RAB-u sa následne, samozrejme, koriguje koeficientom, ale tento sa uplatňuje iba dva roky spätne.
Nebudem vás ďalej zaťažovať touto vyhláškou, pretože dôležité hlavne pre tento zákon sú iné skutočnosti a to aj to, že práve to predchádzajúce vedenie bolo autorom aktuálne platných pravidiel cenovej regulácie, ktorých striktné uplatňovanie zo strany distribučných spoločností v roku 2017 viedlo k vzniku krízy, na ktorej bola výmena vedenia úradu. Možno si pamätáte na tú kauzu vysokých cien energií. Samotné súčasné vedenie úradu po týchto zisteniach na NKÚ podalo trestné oznámenie. Jedná sa o tie isté pochybenia, kvôli ktorým som pred dvoma rokmi podával identické podania na Generálnu prokuratúru aj ja. Toto mi bolo vtedy, paradoxne, zamietnuté, ale teda držím pánovi Jahnátkovi palce a dúfam, že keď teda podáva trestné oznámenie osoba so správnym politickým tričkom, tak konečne takéto oznámenie bude úspešné, pretože tak ako vtedy naším cieľom nebol, nebola žiadna politická prezentácia, ale nižšie ceny energií. A toto, toto chceme dnes dosiahnuť takisto práve týmto zákonom o otvorenej regulácii.
Čo je ale dôležité, verejnosť dnes nemá dôveru k férovosti a k zákonnosti procesu cenovej regulácie, ktoré vykonáva tento úrad. Ak by aj mali, ak sa vymení vedenie, ak naozaj bude na jeho čele politicky nezávislý nominant a úrad bude fungovať tak, ako má, spotrebitelia stále nemajú možnosť zmeniť dodávateľa monopolných služieb a sú plne odkázaní na kvalitu dohľadu, ktorý vykonávajú štátne orgány. Proces cenovej regulácie je dôverný, pričom regulačný úrad v praxi odmieta aj sprístupňovanie čiastkových informácií týkajúcich sa cenotvorby monopolných spoločností, no a odôvodňujú to obchodným tajomstvom.
Ale ja sa pýtam, aké obchodné tajomstvo, pokiaľ sa bavíme naozaj o čisto-čiste monopoloch, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú už zo zákona žiadnu možnosť vzniku prirodzenej konkurencie. Nehrozí im tak žiadne zneužitie informácií, ktoré označujú za obchodné tajomstvo, v hospodárskej súťaži ani v konkurenčnom boji. Táto argumentácia tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení týchto spoločností.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť verejnú kontrolu hospodárenia a cenotvorby prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť ich spoločenskú zodpovednosť, pretože inak iba plne využívajú výhody, ktoré im vyplývajú z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na tom-ktorom relevantnom trhu. Činnosti, ktoré sú vykonávané týmito prirodzenými monopolmi, majú pritom povahu činností vykonávaných vo verejnom záujme, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu života obyvateľov a na podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sú aj aktivity spojené s obstarávaním zákaziek pre tieto subjekty podriadené pravidlám verejného obstarávania. Verejná kontrola cenotvorby môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom kríz, teda aj takých, ako sme to videli v tom roku 2017, ktorá bola dôsledkom nezvládnutia úrad; predchádzajúceho vedenia úradu dovŕšená.
Takže ešte raz opakujem, tento zákon, veľmi v kocke, má za cieľ zvýšiť transparentnosť. Umožniť ľuďom, aby si sami vedeli skontrolovať, za čo vlastne platia distribučným, najmä distribučným alebo prenosovým alebo prepravným spoločnostiam, ktoré nemajú možnosť zmeniť. Jednoducho sú to prirodzené monopoly, ktoré na tom svojom vymedzenom území nemajú žiadnu inú konkurenciu. My chceme, aby, keď oni podávajú na úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nejaký cenový návrh, tak aby ho najprv zverejnili na svojom webovom sídle a až potom o ňom mohol rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je okrem zvýšenia transparentnosti aj to, aby sme sa naozaj pozreli práve na tieto, na tieto výdavky, ktoré si uplatňujú, a verím, že by sme tým dosiahli aj ich zníženie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný deň prajem všetkým prítomným. Návrhom zákona, ktorý predkladám, je zavedenie povinnosti regulovaných subjektov, ktoré cenove, ktorých cenové návrhy a iné návrhy v cenovom konaní podliehajú súhlasu najvyššieho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva zverejniť na svojom webovom sídle znenie cenového návrhu a iných návrhov v cenovom konaní.
Navrhuje sa tiež explicitne vyčleniť tieto podania a ich obsah z kategórie obchodného tajomstva. Úrad bude oprávnený začať cenové konanie len v prípade, ak povinná osoba riadne zverejní príslušné podanie na svojom webovom sídle alebo na webovom sídle úradu, pokiaľ sama webové sídlo nezriaďuje.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako je napr. verejná kontrola a možnosť poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ako je verejná kontrola a takisto pokles cien energií pre podnikateľov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1288). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. No, väčšina tých pripomienok sa točila práve okolo toho spolitizovania celej tej jeho voľby.
Ale ja som práve upozorňoval na to vytváranie rôznych extra pravidiel a tančekov okolo osoby Roberta Fica. Úprimne, myslím si, že on sám a aj vy všetci, ktorí ste sa za to zasadili, ste mu naozaj urobili iba medvediu službu, pretože Robert Fico sa týmto zaradil na zoznam takých tých nadľudí, akých sme tu už v politike v minulosti mali, či už to bol Vladimír Mečiar, Ivan Lexa. Jednoducho toto sú ľudia, ktorí dlhodobo fungovali v nejakom špeciálnom režime a dodnes chodia kanálmi.
Ja sa pýtam, toto ste si pripravili pre svojho predsedu? Pre toho, ktorý je dlhodobo najobľúbenejší politik, ktorý vás doviedol k tomuto víťazstvu?
A chcem sa teda v tejto súvislosti opýtať. Kde je pán Robert Fico? Prečo sa dodnes tu neukázal, prečo sa neobhajuje sám? Čo je toto za právnika?
Pán Tomáš, to vy zaňho budete chodiť aj na Ústavný súd a rozhodovať o ňom? (Reakcie z pléna.) Takže je toto, je toto pre mňa veľmi záhadné. Ale koniec koncov pán Robert Fico sa rovnako správa aj na hospodárskom výbore, ktorého je riadnym členom a na ktorého ani jednom rokovaní sa do dnešného dňa ani jeden jediný raz neobjavil. Ani v pléne nevystupuje.
A, pán Tomáš, vy ste hovorili o tom, že pán Fico roztrhal faktúry a vďaka nemu majú ľudia dnes nižšie ceny energie. Ale toto nebolo vďaka Robertovi Ficovi. Toto bolo vďaka opozícii a tlaku verejnosti. Robert Fico sa pána Holjenčíka a toho stavu, ktorý tam nastal, zastával do poslednej možnej chvíle.

Vážené dámy, vážení páni, drahé kolegyne, kolegovia, včera sme sa dozvedeli, že všetkých 39 kandidátov na post ústavného sudcu splnilo podmienky požadované zákonom. Teda minimálne tak o tom rozhodol ústavnoprávny výbor, a to aj napriek tomu, že jeden z týchto kandidátov prešiel naozaj veľmi tesne, a to pomerom 6 : 7. Inak je také trocha paradoxné, že matematicky sa jedná o takmer taký istý pomer, ako je 13,5 : 15.
Na jeho dosiahnutie, aby teda tento kandidát prešiel tým ústavnoprávnym výborom, aj keď ako pán Tomáš upozornil, toto rozhodnutie má iba odporúčací charakter, bolo treba dvakrát preložiť rozpravu, bolo treba vymeniť jedného člena výboru a kvôli rokovaniu ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom bolo potrebné dokonca odsunúť rokovanie parlamentu. Chcem sa preto opýtať, čím si Robert Fico zaslúžil toto hýčkanie a opateru?
Mňa naozaj veľmi mrzí, že celá voľba sa točí okolo jednej osoby, ale musím súčasne povedať, že toto si Robert Fico vyrobil sám svojimi tančekmi, ktoré veľmi podrobne už predo mnou opísal môj kolega Ondrej Dostál.
Chcem sa teda z tohto miesta opýtať osobne pána Roberta Fica, pán Fico, ak sa dostanete na Ústavný súd, aký to bude pre vás pocit z toho, že na to, aby ste mohli rozhodovať o súlade zákonov s ústavou, bolo potrebné najprv zákony vo váš prospech poohýbať?
No a práve v prípade strany SMER toto nie je prvýkrát v tomto období, čo náš človek bol uprataný v rozpore so zákonom, alebo po tom, ako boli niektoré zákony správne upravené.
Máme tu jednu veľmi konkrétnu kauzu, ktorá vyvrcholila presne takto pred dvoma rokmi, bola to kauza vysokých cien energií. Možno si vtedy pamätáte, na poste Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sedel pán Jozef Holjenčík, chránenec Robert Fica, ten po tlaku opozície a verejnosti bol sám odstúpený a na jeho miesto asi po pol roku sa prihlásili štyria uchádzači. Medzi nimi bol vtedy aj dvojnásobný minister nominovaný stranou SMER - SD a vtedajší poslanec za tú istú stranu pán Ľubomír Jahnátek. Podotýkam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má byť nezávislou inštitúciou, a to nielen od regulovaných subjektov, ale aj od politikov. A presne takto isto by mal fungovať aj samotný Ústavný súd. Veď napokon, ako bude asi rozhodovať ústavný sudca o námietkach voči zákonom, ktoré prijmú poslanci za stranu, ktorej je dodnes predsedom?
Keď sa vrátim k pánovi Jahnátkovi, pretože tých paralel s pánom Robertom Ficom je tam viacero, tak ten napríklad nespĺňal základnú podmienku garancie nezávislosti a nespĺňal ani podmienku potrebného vzdelania. Pán Jahnátek je makromolekulárny chemik, má síce aj titul profesora v energetike, toto z košickej Technickej univerzity, ale tento titul získal naozaj za rovnako záhadných okolností ako pán Danko svoj titul doktora práv.
Rovnako je dnes otázna pedagogická prax pána Roberta Fica, ktorú potreboval na získanie titulu docent. Ako už bolo Ondrejom Dostálom povedané, ozvali sa študenti, ktorým sa mal podpisovať do indexu, no títo ho nikdy ani nevideli.
No a čo samotná prax? Pretože toto je dnes naozaj kľúčové aj práve v prípade Roberta Fica. Pán Jahnátek mal mať podľa regulačného zákona minimálne sedem rokov skúseností v energetike a v sieťových odvetviach. Pán Jahnátek si v týchto odboroch mohol započítať iba štyri roky na stoličke ministra hospodárstva počas Ficovej vlády. Ostatné jeho pozície sa o túto oblasť, o energetiku, ani len neobtreli. No a z tohto pohľadu je už sporných tých pätnásť rokov Roberta Fica, ale myslím si, že o tom tu už bolo povedané viac ako dosť.
Preto radšej spomeniem ďalšiu podobnosť s pánom Jahnátkom a tou je akceptácia verejnosti. Keď mal byť pán Jahnátek vymenovaný na post predsedu nezávislého, teda minimálne papierovo, regulačného úradu, médiá, odborníci, ale aj samotní spotrebitelia vtedy požadovali alebo - pardon, požadovali - považovali jeho nomináciu za nepodarený žart. No a dnes mali sme tu jeden prieskum, kde takisto Focus robil dopyt, ako ľudia vnímajú Roberta Fica na poste ústavného sudcu a 71,8 % oslovených sa vyslovilo, že s tým nesúhlasí.
Takže skúsme si to zhrnúť.
Pán Robert Fico je politicky závislý, má sporný titul, otáznu prax a na Ústavnom súde ho nechceme nielen my politici, ale nechcú ho tam ani len ľudia. Toto všetko je identické s pánom Jahnátkom, ktorý je dnes nominantom na čele iného papierovo nezávislého úradu. Ale v jeho prípade už máme potom aj dôkaz o tom, čo sa stalo, keď tieto jednotlivé kritériá nespĺňal, napriek tomu, že sme ho na to upozornili, a na tento úrad nastúpil.
Pán Ľubomír Jahnátek svojho času čelil podozreniam z klientelizmu. Možno si spomeniete na tzv. kauzu Komjatice. Korupcia a klientelizmus sú práve pre regulačný úrad mimoriadne nebezpečné, a preto môžu, pretože môžu ohroziť nielen peňaženky slovenských domácností, ale aj fungovanie hospodárstva. Koniec koncov to sme vtedy videli práve na tej samotnej kauze vysokých cien energií. No a práve táto obava sa v prípade teda pána Jahnátka, keď nastúpil na ÚRSO, potvrdila. Do dvoch mesiacov sme mali novú organizačnú štruktúru a z úradu sa naozaj stali druhé Komjatice.
Toto sa zrejme na Ústavnom súde v prípade pána Roberta Fica nestane, ale napriek tomu, čo sa môže stať, ak nastúpi na tento Ústavný súd? Čo mu hrozí? Alebo skôr čo mu nehrozí? Pán Robert Fico získa na dlhých 12 rokov beztrestnosť. Vďaka tomu budú všetky podozrenia z trestných činov, ktoré sa ho týkajú priamo alebo nepriamo, odložené ad acta.
A teda aby som bol konkrétny, pretože zrejme tu padne otázka, ktoré trestné činy sa ho týkajú, tak jeden z nich sa týka opäť regulačného úradu. Asi ste zachytili, minulý týždeň v piatok bola zverejnená správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad namietal, že 1,8 mil. eur malo byť de facto rozkradnutých, boli to peniaze, ktoré slúžili na kontrolu distribučných spoločností, čo potom viedlo k tej kauze vysokých cien energií, a NKÚ vtedy namietalo aj politické zásahy do nezávislosti regulačného úradu.
Takže máme tu dve veci, ktoré namietal Najvyšší kontrolný úrad a obidve sa týkajú Roberta Fica. Pretože bol to práve Robert Fico, ktorý týchto 1,8 mil. eur na jednej spoločnej tlačovke s nezávislým, už vtedy nezávislým, pánom Holjenčíkom tých 1,8 mil. priklepol úradu. Udialo sa to na tlačovej konferencii dňa 25. 10. 2015. To tam a ako sa rozutekalo týchto 1,8 mil. eur, bude riešiť polícia a v tejto súvislosti zrejme budú musieť vypočuť aj Roberta Fica.
Okrem týchto peňazí sa ho ale týka aj práve tá druhá veľmi vážna námietka alebo zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, a to je ten nezákonný zásah do nezávislosti regulačného úradu.
A ja sa preto pýtam, máme tu dve konkrétne zistenia, dve konkrétne veci, ktorým sa budú venovať vyšetrovacie orgány: Ako môže človek namočený do dvoch protizákonných činov, a to hovorím naozaj iba v prípade kauzy vysokých cien energií, vôbec kandidovať na post ústavného sudcu? Navyše, ak aj práve vďaka nemu a vďaka tomuto konaniu máme na Slovensku jednu, jedny z najvyšších poplatkov v cenách energií.
Robert Fico by sa teda z môjho pohľadu v prvom rade mal zodpovedať za svoje činy. Chcel by som veriť, že tá imunita na 12 rokov nie je tou pravou motiváciou, prečo sa Robert Fico hlási na Ústavný súd a že ani ochrana, ktorú by tým zabezpečil aj ostatným spolustraníkom, nebude motiváciou pre poslancov strany SMER, aby ho v tej voľbe krúžkovali. Žiaľ, o opaku ma ani Robert Fico, ani nikto iný nepresvedčil.
Ďakujem.