Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.4.2019 o 15:48 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 13:15 - 13:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj jeho strana SMER, aj vláda, v ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú energie na ten trh. Ale samozrejme to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mal stáť 2,8 mld. eur. Už som to hovoril aj posledne. Dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobný dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby, jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval nech nám, teda, príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom. Pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí. Myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme otázka je, za akú cenu či už vyrobiť alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 %. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska. Teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť urobiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu. Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžeme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu. Tak ako to bolo posledne prezentované a aj tak, ako to dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval ide o zákon antiobštrukčný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj antiobštrukčný. Toto veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neodôvodnené. No a tento zákona práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu. Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto dokumentácie nazerať a robiť si z nej výpisy. Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone v tom súčasnom znení v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácie, ktorá je riešená v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne. A teda, či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri niektorých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže, čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov, pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu tak, ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 15:37 - 15:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, a teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-ku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal SPP, hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 15:54 - 15:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 1407). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 18:31 - 18:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je to otázka na mňa aj, keďže vystupoval som v rozprave, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán Kondrót. Ja neviem povedať, že ako je to v prípade práve tejto podpory verzus podpora pre energeticky náročné podniky vo forme ula voda platenia tej TPS, ale viem napríklad diskutovali sme to myslím aj na poslednej komisii, že pokiaľ je podnik, ktorý následne spadne do tejto schémy podpory, tak už nebude mať v oblasti iných podpôr nárok na ich čerpanie. A to narážam na to, že napríklad máme dne v štátnom rozpočte vyčlenených 40 miliónov eur, myslím, že to je na, neplatí tiež energeticky národné podniky, ktoré splnia nejaké kritéria predpísané ministerstvom. Toto si v minulosti malo medzi sebou rozdeliť myslím, že dvesto podnikov. Čiže, keď niekto dostane úľavu v rámci tohto návrhu zákona, resp. v rámci vyhlášky, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorá čaká práve ako dopadne tento zákon, tak by práve na túto podporu z tých 40 miliónov nemal mať nárok. Ale v konečnom dôsledku asi takémuto podniku to bude jedno. Pretože, keď vydelíme 40 miliónov deleno 200, tak sa dostaneme na pár desiatok tisíc. Zatiaľ, čo v prípade tohto zákona, tej vyhlášky sa bavíme o 140 miliónoch, ktoré si medzi sebou majú rozdeliť štyri podniky z môjho pohľadu naozaj veľmi netransparentne a v rozpore práve s tou európskou nepoviem legislatívou, ale s európskym usmernením. Otázne je samozrejme posúdenie aj toto, že pokiaľ sú tam aj nejaké iné, pretože vieme, že naozaj tieto podniky čerpajú, tak potom by to bolo dobré možno, že keby pán Kondrót vedel zodpovedať alebo môžme sa opýtať inde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:17 - 18:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tento raz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku radu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenie taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie samozrejme menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre regulácii v sieťových odvetví bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, respektíve TPS a TSS-ku vo výške 140 miliónov eur. Pochopiteľne niekto toto ale zaplatiť musí no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a samozrejme najmä domácnosti. Ale treba povedať táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením. Malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku. Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška na akom som to kritizoval bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020 a to hneď v troch bodoch. Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku tarifu za prevádzku systému. Myslím si, že po skončení môjho príhovoru budete perfektne ovládať všetky tieto skratky. Tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, respektíve neumožňuje poskytovať takéto úľavy. Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia. No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, respektíve takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnený k tomu sa ešte za chvíľu dostanem. Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a naopak pribudli by iní prijímatelia. Takže to čo teraz sa objavuje v tom zákone je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s článkom 190, ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované ako sa takáto úľava mohli poskytovať. A 190.-ty hovorí: Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení, pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške štyroch percent, respektíve piatich percent hrubej pridanej hodnoty, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky. A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľov a to je vlastne v tom bode 186. Pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami alebo čokoľvek. Ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom. Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie. Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na takéto systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť. A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože, ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované - Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu na ktorú boli vydané. Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018 a po 31. respektíve od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto bohužiaľ neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú. Nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť politici urobili chybu, politici nech ju napravia. Napriek tomu z tohto miesta opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov...
===== ...opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava, to bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov. Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usporením. Pretože ako som povedal ide o štátnu pomoc, bude byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možno ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane a kto je do distribučnej, tak ten nie. Čiže toto sú také moje základné pripomienky. Môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu a tak isto, aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí tak isto doplácajú na tú TPS, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na megawatt hodinu. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia ak by boli zrušené alebo obmedzené práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 megawatt hodiny by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:17 - 18:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tento raz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku radu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenie taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie samozrejme menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre regulácii v sieťových odvetví bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, respektíve TPS a TSS-ku vo výške 140 miliónov eur. Pochopiteľne niekto toto ale zaplatiť musí no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a samozrejme najmä domácnosti. Ale treba povedať táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením. Malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku. Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška na akom som to kritizoval bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020 a to hneď v troch bodoch. Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku tarifu za prevádzku systému. Myslím si, že po skončení môjho príhovoru budete perfektne ovládať všetky tieto skratky. Tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, respektíve neumožňuje poskytovať takéto úľavy. Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia. No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, respektíve takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnený k tomu sa ešte za chvíľu dostanem. Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a naopak pribudli by iní prijímatelia. Takže to čo teraz sa objavuje v tom zákone je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s článkom 190, ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované ako sa takáto úľava mohli poskytovať. A 190.-ty hovorí: Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení, pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške štyroch percent, respektíve piatich percent hrubej pridanej hodnoty, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky. A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľov a to je vlastne v tom bode 186. Pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami alebo čokoľvek. Ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom. Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie. Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na takéto systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť. A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože, ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované - Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu na ktorú boli vydané. Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018 a po 31. respektíve od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto bohužiaľ neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú. Nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť politici urobili chybu, politici nech ju napravia. Napriek tomu z tohto miesta opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov...
===== ...opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava, to bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov. Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usporením. Pretože ako som povedal ide o štátnu pomoc, bude byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možno ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane a kto je do distribučnej, tak ten nie. Čiže toto sú také moje základné pripomienky. Môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu a tak isto, aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí tak isto doplácajú na tú TPS, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na megawatt hodinu. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia ak by boli zrušené alebo obmedzené práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 megawatt hodiny by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 17:00 - 17:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže ja budem kričať. Pán Budaj, vy ste nastolili otázku bezpečnosti jadrovej energetiky a či je vôbec dobrá alebo zlá. A takisto ste sa pýtali na to, že či v tom 2008 bolo potrebné tieto Mochovce začať dostavovať. Ja tvrdím, že nie. Koniec koncov aj preto som chcel vedieť tie odpovede na tie otázky, čo som položil, od Roberta Fica. A pýtal som sa ich už aj na výbore a stále som ich nedostal. No ale my dnes nemáme rok 2008, ale je tu rok 2019 a teda otázka nie je, či dostavať alebo nedostavať, ale kedy, a to práve z toho dôvodu, čo ste vy povedali. My máme rozpočet nafúknutý dvojnásobne. Za dve miliardy ručíme my ako Slovenská republika. To je tých osem krajských nemocníc fungl nových.
No a tie porušenia, ktoré ste spomenuli, že naozaj je tam to podozrenie z nejakého nezákonného konania, tak tým sa už musia zaoberať tie orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka toho polohovacieho procesu uvedenia do prevádzky, tak samozrejme, treba dodržať všetky bezpečnostné predpisy a tam patrí aj tá chladiaca voda a všetky bezpečnostné opatrenia. Ale samotný tento zákon predkladaný toto nijako, našťastie, neobmedzuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 16:51 - 16:52 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne. Samozrejme, aj tá voda a to chladenie sú predmetom toho posudzovania v rámci toho povoľovacieho procesu. Ja aj keď som sa, ja aj keď som diskutoval posledne s pani Žiakovou, tak som vyjadril presvedčenie, že naozaj Úrad jadrového dozoru dostatočne posúdi aj všetky tieto vplyvy, aj čo sa týka chladenia. Pani Žiaková ma ubezpečovala, že teda naozaj, aj keby došlo k havárii, tak tej chladiacej vody bude dostatok priamo v tom areáli v ich vlastných nádržiach. Ja si myslím, že o tomto treba diskutovať, pýtať sa práve v rámci toho povoľovacieho procesu, ktorý ideme týmto spôsobom zjednodušiť, ale hlavne stransparentniť. Takže naozaj k tým informáciám, nech ich podá ktokoľvek, sa bude môcť v podstate dostať každý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 16:40 - 16:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. V strane SaS máme také pravidlo, že naozaj bez problémov podporíme akýkoľvek zákon, kľudne aj koaličný, ktorý je prospešný a nemá žiadne bočné úmysly. Toto je presne taký zákon. Urobili sme to aj viackrát a určite to urobíme aj teraz. Zhováral som sa o tomto zákone aj s pánom predkladateľom, rozprával som sa aj s viacerými právnikmi, naozaj účel tohto zákona je dokonca v súlade s naším volebným programom, a teda aby sme čo najskôr vyšli práve z toho s názvom Mochovce. Ja by som si tento zákon dovolil nazvať antiobštrukčný. Ten samotný princíp popísal už pán predkladateľ, v zásade v tomto prípade ide o stransparentnenie povoľovacacieho procesu pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky. Bavíme sa v podstate o akomkoľvek jadrovom zariadení, ale v súčasnosti máme v rozostavanosti 2 bloky jadrovej elektrárne elektrárne Mochovce, teda tú III a IV.
Tento zákon je naozaj v súlade s našou legislatívou, dokonca je aj v súlade s tým Aarhuským dohovorom o poskytovaní informácií verejnosti, a to práve z tej oblasti životného prostredia.
Je tu však jedna vec, na ktorú by som si v súvislosti s Mochovcami dovolil upozorniť, asi niektorí z vás sledujú túto problematiku, ktorá v posledných týždňoch sa opätovne dostáva ako jedna z hlavných tém na verejnosť, jednak sa tá dostavba opätovne predlžuje, toto ale nemá ešte priamy súvis s tým povoľovacím procesom, pretože k nemu sa ešte nedostali, takisto sa predražuje, IV. blok, nevieme presne, kedy bude dostavaný, majetok Slovenských elektrární je založený a hlavne stáva sa z toho taký ten medzinárodný konflikt, asi ste počuli vyjadrenia pána Kurza, rakúskeho kancelára, ktorý hovoril o tom, že sa zasadí o to, aby Mochovce neboli uvedené do prevádzky.
Ja už som sa k tým Mochovciam vyjadroval v minulosti, ako i v posledných týždňoch niekoľkokrát, mali sme to aj ako tému na výbore pre hospodárske záležitosti, práve tie garancie o tom, že nedôjde k nejakému ďalšiemu predĺženiu a oddialeniu, sme, bohužiaľ, nedostali. Dostali sme prísľub, ale také tie reálne garancie, ktoré by to zabezpečili, tu momentálne nie sú. Ja...
===
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.4.2019 15:48 - 15:54 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Vážení kolegovia, pani kolegyne, pán minister, chcel by som sa ešte povenovať jednej dôležitej veci, konkrétne ochrane tých subdodávateľov, o ktorej pred chvíľkou rozprával aj pán Choma, venoval sa tomu aj pán Antal. Máme totižto na stole niekoľko faktov.
Tým prvým je to, čo tu už dnes párkrát práve v prípade toho, kauzy tunela Višňového zaznelo a to, že NDS-ka bola oprávnená ukončiť zmluvu o dielo na výstavbu diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala jed-no-stran-ne odstúpením od nej z dôvodu meškania s plnením harmonogramu diela. To tu už bolo povedané. Výsledkom odstúpenia by bolo automatické ukončenie zmluvy a možnosť čerpania bankovej záruky 40 mil. eur na účely odstránenia vád rozostavaného diela a krytia prípadných škôd vzniknutých na strane NDS z dôvodu porušenia zmluvy zo strany združenia. Zistilo sa však, a to tu už tiež dnes bolo povedané, že združenie má podlžnosti voči subdodávateľom, teda tým subdodávateľom, ktorých potrebujeme ochrániť, avšak chýba zmluvný nástroj na zabezpečenie vyplatenia týchto dodávateľov v prípade jednostranného ukončenia zmluvy zo strany NDS-ky. Zmluvným partnerom NDS-ky je združenie, a tak sa cena za dielo musela a naďalej musí platiť práve na účet tohto združenia. Chýba teda nástroj na presmerovanie takýchto peňazí priamo k tým subdodávateľom.
Aj z tohto dôvodu zrejme NDS-ka pristúpila k ukončeniu zmluvy o dielo dohodou, v rámci ktorej sa dohodli aj zmeny podmienok uvedenej bankovej záruky, teda tých 40 mil. eur, a to tak, že v prípade, ak združenie do decembra 2019 nevyplatí subdodávateľov samo, nastúpi NDS-ka a vyplatí ich z predmetnej bankovej záruky. Výsledok, teda naozaj budú uspokojení subdodávatelia, ale NDS-ka vyčerpá takmer celú záručnú sumu určenú na krytie vád diela a ostatných škôd, ktoré spôsobilo združenie ako zhotoviteľ. Otáznym tak ostáva, či sa nájde nový zhotoviteľ, ktorý diaľničný úsek dokončí a preberie práve tú zodpovednosť za prípadné vady, za ktoré doposiaľ zodpovedalo združenie. Dielo sa tak minimálne výrazne predraží, no a prípadná zodpovednosť zostane na štáte, teda budúcej vláde.
No a teraz ako sa tomu celému dalo vyhnúť. Ministerstvo dopravy si do programového vyhlásenia vlády, a toto bolo ešte na jar roku 2016 a potom rovnako aj na jar roku 2018, stanovilo jeden bod. Dovolím si zacitovať: "Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov." Toto sa nachádza na strane 17 programového vyhlásenia vlády. Avšak ministerstvo ani nikto iný žiadnu takúto zákonnú úpravu doteraz nenavrhol, hoci máme tretí, v podstate už štvrtý rok tejto vlády. Do úvahy pritom prichádzalo viacero riešení, napríklad vytvorenie mechanizmu osobitného zádržného z ceny alebo iných zábezpek z určitej, z určitého percenta z ceny, ktoré by slúžili na garanciu uspokojenia subdodávateľov.
Ak by teda ministerstvo konalo tak, ako malo, nemusel vôbec tento problém, ktorý dnes riešime, so združením vzniknúť. Tváriť sa preto, že dnes sa prostredníctvom uzavretia nejakej dohody so združením namiesto odstúpenia od zmluvy chránia záujmy subdodávateľov je len a len výhovorkou, pretože ministerstvo malo naozaj dostatok času na to, aby uvedeným rizikám predišlo riadnou zákonnou úpravou. A tým argumentom nebude určite ani to, že zmluva o dielo sa uzavrela ešte pred rokom 2016. Zákonom je totiž možné vstupovať už aj do existujúcich zmluvných vzťahov, ak existuje naozaj legitímny verejný záujem, čo v tomto prípade určite bol.
Po kauze VÁHOSTAV by ste podľa mňa tak, pán minister, mohli na ministerstve vedieť, aké ľahké je – slušne povedané – obabrať práve tých subdodávateľov. A teda ešte raz, taká tá moja základná otázka, ktorá vyplýva aj z môjho vystúpenia: Prečo ste doteraz s tým nič neurobili, hoci priamo v programovom vyhlásení vlády ste to mali zakotvené?
Ďakujem.
Skryt prepis