Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2019 o 18:31 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

28.6.2019 14:00 - 14:02 hod.

Karol Galek
Lucia snáď nikto sa neurazí ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu a poprial im všetko dobré v euro parlamente ako aj všetkým zvoleným euro poslancom, krásne leto všetkým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.6.2019 13:40 - 14:00 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru nateraz minimálne 20 minút, ale neviem teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť. Ľudia z vonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec-koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákona z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš. Konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka, alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci ktorú ideme udeliť.
Táto štátna má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf. Konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. A tak isto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme takzvanej podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať. Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem. Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uznala. Jedná sa o takzvané usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy keď ich tieto usmernenia, tieto pravidlá dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná. No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém. V prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2, totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4 a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka. No a čo sa stane pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto štátna pomoc je neoprávnená. Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom pochopiteľne príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktorú im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom ===== ale ďalšia vláda. Bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nepadal.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho či sú pripojení do prenosovej sústavy tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení. A to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GigaWatt hodina, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto mimochodom zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No, a takisto že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No, a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku, takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie ... tarify za prevádzkovanie systému. No, a zoznam týchto oprávnených odvetví rozsah a štruktúru správy ustanovení opäť ÚRSO a podčiarkujem to slovíčko, nediskriminačne tak, aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovaní systému a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu. Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrh, teda pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete z platby na financovanie podpory energie zo ZSE tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom. Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí. Máme tu nové pravidlá.
No, a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no, lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda, keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už mimochodom uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil čo z toho, čo ja predkladám podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár možno doručovateľ takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec-koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy, zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch, alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho, aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácie neprebehla, nechcem vedieť naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia. Ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia. Pretože, ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch tak ako koniec-koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No, a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad. Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienky, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik, alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60 miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko čo bolo do 200 mil. euro išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo a 60 mil. investičná úľava bác bola schválená myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a nie iba v prospech jedného občana pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hodín a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 dnes končíme a všetko čo sa nestihne prerokovať sa presunie na septembrovú schôdzu. Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim so všetkými ôsmimi
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.6.2019 13:40 - 14:00 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru nateraz minimálne 20 minút, ale neviem teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť. Ľudia z vonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec-koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákona z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš. Konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka, alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci ktorú ideme udeliť.
Táto štátna má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf. Konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. A tak isto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme takzvanej podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať. Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem. Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uznala. Jedná sa o takzvané usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy keď ich tieto usmernenia, tieto pravidlá dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná. No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém. V prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2, totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4 a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka. No a čo sa stane pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto štátna pomoc je neoprávnená. Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom pochopiteľne príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktorú im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom ===== ale ďalšia vláda. Bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nepadal.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho či sú pripojení do prenosovej sústavy tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení. A to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GigaWatt hodina, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto mimochodom zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No, a takisto že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No, a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku, takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie ... tarify za prevádzkovanie systému. No, a zoznam týchto oprávnených odvetví rozsah a štruktúru správy ustanovení opäť ÚRSO a podčiarkujem to slovíčko, nediskriminačne tak, aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovaní systému a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu. Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrh, teda pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete z platby na financovanie podpory energie zo ZSE tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom. Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí. Máme tu nové pravidlá.
No, a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no, lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda, keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už mimochodom uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil čo z toho, čo ja predkladám podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár možno doručovateľ takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec-koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy, zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch, alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho, aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácie neprebehla, nechcem vedieť naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia. Ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia. Pretože, ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch tak ako koniec-koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No, a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad. Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienky, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik, alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60 miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko čo bolo do 200 mil. euro išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo a 60 mil. investičná úľava bác bola schválená myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a nie iba v prospech jedného občana pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hodín a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 dnes končíme a všetko čo sa nestihne prerokovať sa presunie na septembrovú schôdzu. Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim so všetkými ôsmimi
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 13:15 - 13:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj strana SMER, aj vláda. V ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o, atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú elektrinu na ten trh. Ale, samozrejme, to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mali stáť 2,8 miliardy eur. Už som to hovoril aj posledne, dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobne dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval, nech nám teda príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom, pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už k ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a, bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí, myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina, to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme, otázka je, za akú cenu či už vyrobiť, alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú, budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 percent. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska, teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť robiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu.
Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného, z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu.
Tak ako to bolo posledne prezentované a tak aj, ako to aj dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval, ide o zákon an-ti-ob-štruk-čný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj an-ti-ob-štruk-čný. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neo-dô-vod-ne-né. No a tento zákon, práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii toho zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu.
Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: "Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto komunikácie nazerať a robiť si z nej výpisy." Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone, v tom súčasnom znení, v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie, ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácii, ktorá je riešená v rámci toho, v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.)
Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy, a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne, a teda či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri nejakých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov? Pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu, tak ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák, tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 15:37 - 15:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla, a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-čku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétne, konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal, SPP hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 15:54 - 15:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 1407). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 18:31 - 18:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je to otázka na mňa, keďže vystupoval som v rozprave, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán Kondrót. Ja neviem povedať, že ako je to v prípade práve tejto podpory verzus podpora pre energeticky náročné podniky vo forme uhla videnia platenia tej TPS-ky, ale viem, napr. diskutovali sme to, myslím, aj na poslednej komisii, že pokiaľ je podnik, ktorý následne spadne do tejto schémy podpory, tak už nebude mať v oblasti iných podpôr nárok na ich čerpanie. A to narážam na to, že napríklad máme dnes v štátnom rozpočte vyčlenených 40 mil. eur, myslím, že to je na tie, pre tie tiež energeticky náročné podniky, ktoré splnia nejaké kritériá predpísané ministerstvom. Toto si v minulosti malo medzi sebou rozdeliť, myslím, že dvesto podnikov.
Čiže keď niekto dostane úľavu v rámci tohto návrhu zákona, resp. v rámci vyhlášky, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorá čaká práve, ako dopadne tento zákon, tak by práve na túto podporu z tých 40 mil. nemal mať nárok. Ale v konečnom dôsledku asi takémuto podniku to bude jedno, pretože keď vydelíme 40 mil. deleno 200, tak sa dostaneme na pár desiatok tisíc, zatiaľ čo v prípade tohto zákona a tej vyhlášky sa bavíme o 140 mil., ktoré si medzi sebou majú rozdeliť štyri podniky z môjho pohľadu naozaj veľmi netransparentne a v rozpore práve s tou európskou, nepoviem legislatívou, ale s európskym usmernením.
Takže otázne je, samozrejme, posúdenie aj toto, že pokiaľ sú tam aj nejaké iné, pretože vieme, že naozaj tieto podniky čerpajú, tak potom by to bolo dobré, možnože keby pán Kondrót vedel zodpovedať, alebo môžme sa opýtať inde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:17 - 18:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tentoraz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenia taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie, samozrejme, menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy: TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny, rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava, ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, resp. TPS-ku a TSS-ku vo výške 140 mil. eur.
Pochopiteľne, niekto toto ale zaplatiť musí, no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a, samozrejme, najmä domácnosti. Ale treba povedať, táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením a malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku.
Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška, tak ako som to kritizoval, bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, a to hneď v troch bodoch.
Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku, tarifu za prevádzku systému - myslím si, že po skončení môjho príhovoru už budete perfektne ovládať všetky tieto skratky - tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, resp. neumožňuje poskytovať takéto úľavy.
Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia.
No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, resp. takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnení, k tomu sa ešte za chvíľu dostanem.
Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a, naopak, pribudli by iní prijímatelia. Takže to, čo teraz sa objavuje v tom zákone, je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s čl. 190 a ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované, ako sa takáto úľava mohli poskytovať, a 190. hovorí: „Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení,“ pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške 4 %, resp. 5 % hrubej pridanej hodnoty, „tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky.“
A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie, čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal, je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to, kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľom, a to je vlastne v tom bode 186, pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami, alebo čokoľvek, ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom.
Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia, a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie.
Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na také to systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím, za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť.
A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie, tak, tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované: „Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu, na ktorú boli vydané.“ Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018, a po 31., resp. od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto, bohužiaľ, neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú, nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť, politici urobili chybu, politici nech ju napravia.
Napriek tomu z tohto miesta opakujem, tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS-ku pre ostatných spotrebiteľov.
Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usmernením, pretože ako som povedal, ide o štátnu pomoc, bude musieť byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možnože ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme, a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane, a kto je do distribučnej, tak ten nie.
Čiže toto sú také moje základné pripomienky a môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby bol, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu, a takisto aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí takisto doplácajú na tú TPS-ku, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na MWh. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia, ak by boli zrušené alebo obmedzené, práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 MWh by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť, koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 17:00 - 17:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže ja budem kričať. (Povedané so smiechom.) Pán Budaj, vy ste nastolili otázku bezpečnosti jadrovej energetiky, a či je vôbec dobrá alebo zlá. A takisto ste sa pýtali na to, že či v tom 2008. bolo potrebné tieto Mochovce začať dostavovať. Ja tvrdím, že nie. Koniec koncov aj preto som chcel vedieť tie otá..., odpovede na tie otázky, čo som položil, od Roberta Fica. A pýtal som sa ich už aj na výbore a stále som ich nedostal.
No ale my dnes nemáme rok 2008, ale je tu rok 2019, a teda otázka nie je, či dostavať, alebo nedostavať, ale kedy, a to práve z toho dôvodu, čo ste vy povedali. My máme rozpočet nafúknutý dvojnásobne. Za 2 mld. ručíme my ako Slovenská republika. To je tých osem krajských nemocníc fungl nových.
No a tie porušenia, ktoré ste spomenuli, že naozaj je tam to podozrenie z nejakého nezákonného konania, tak tým sa už musia zaoberať tie orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka toho povoľovacieho procesu uvedenia do prevádzky, tak, samozrejme, treba dodržať všetky bezpečnostné predpisy a tam patrí aj tá chladiaca voda a všetky bezpečnostné opatrenia. Ale samotný tento zákon predkladaný toto nijako, našťastie, neobmedzuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 16:51 - 16:52 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne. Samozrejme, aj tá voda a to chladenie sú predmetom toho posudzovania v rámci toho povoľovacieho procesu. Ja aj keď som sa, ja aj keď som diskutoval posledne s pani Žiakovou, tak som vyjadril presvedčenie, že naozaj Úrad jadrového dozoru dostatočne posúdi aj všetky tieto vplyvy, aj čo sa týka chladenia. Pani Žiaková ma ubezpečovala, že teda naozaj aj keby došlo k havárii, tak tej chladiacej vody bude dostatok priamo v tom areáli v ich vlastných nádržiach. Ja si myslím, že o tomto treba diskutovať, pýtať sa práve v rámci toho povoľovacieho procesu, ktorý ideme týmto spôsobom zjednodušiť, ale hlavne stransparentniť.
Takže naozaj k tým informáciám, nech ich podá ktokoľvek, sa bude môcť v podstate dostať každý.
Skryt prepis