Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.9.2019 o 9:18 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 9:18 - 9:37 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Rád by som sa teda vyjadril k tomuto predkladanému novému zákonu o kompenzačnom príspevku pre baníkov.
A dovolím si byť naozaj veľmi, veľmi kritický, pretože nevidím zmysel ani význam tohto zákona, nevidím dôvod, prečo by sme takýto zákon mali riešiť dnes, v tomto volebnom období. A k tým konkrétnym výhradám sa dostanem postupne.
Pán Baška včera spomínal, že dnes ešte doplní svoje vystúpenie o niektoré fakty, informácie, tak ja verím, že stihne prísť ešte do konca tejto rozpravy a povie nám k tomu zákonu viacej, pretože z toho, čo nám tu včera prezentoval, som nemal pocit, že by prezentoval ten zákon, ktorý je momentálne predkladaný.
Ten, ktorý je predložený, je z môjho pohľadu obyčajným zákonom predvolebnej korupcie. Nemá naozaj nič spoločné s pomocou baníkov a, naopak, tú, to ich postavenie v tej spoločnosti iba zhorší, poníži a poškodí ich. No a opäť ideme dotovať niečo, čo už v súčasnosti dotované aj tak je.
Ešte skôr, ako uvediem tie konkrétne argumenty, mal by som jednu otázku na predkladateľov. Predkladáte zákon o kompenzačnom príspevku pre baníkov, ale dnes už predsa máme zákon o osobitnom príspevku baníkom, konkrétne je to zákon č. 98/1987 Zb. A dokonca v tom návrhu sa sami na neho, na tento zákon odvolávate.
Ja keď som išiel do parlamentu, tak ako prvé mi bolo povedané, ty nemôžeš šiť zákony na mieru konkrétnej spoločnosti, konkrétnemu človeku, vždy sa to musí týkať nejakej skupiny, nejakej oblasti. A v tomto prípade naozaj to, čo vychádza z toho zákona, je, že toto je zákon šitý čisto čiste na účely spoločnosti Hornonitrianskych baní Prievidza.
A hneď sa dostanem teda alebo prejdem k tým konkrétnym výhradám, ktoré vyplývajú aj z doložky vplyvov. V tejto je povedané, že so skorším vplyvom alebo so skorším ukončením ťažby útlmom bude dochádzať k predčasnému odchodu baníkov, ktorí najmä vzhľadom k veku nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania. Včera pán Baška naozaj začal rozprávať o baníkoch, ktorí odpracovali v bani 15 rokov. Ale takíto baníci predsa už dnes majú nárok na príspevok pri odchode do dôchodku alebo pri dovŕšení veku 55 rokov, na tento príspevok podľa tohto zákona č. 98/1987 Zb.
V skutočnosti v tomto predkladanom zákone sa definujú úplne iné vekové kategórie. Hlavne hovorí sa o tom, že na takýto príspevok, na takúto kompenzáciu budú mať nárok aj tí, ktorí v bani odpracovali tri roky, už od troch rokov. Čiže bavíme sa naozaj o mladých, schopných ľuďoch, ktorí sú flexibilní, a hlavne, ako sa neskôr k tomu vyjadrím, majú nárok, majú iné možnosti, ktoré sú im poskytované v rámci transformácie regiónu Hornej Nitry.
Súčasne týmto spochybňujete schopnosti baníkov, robíte z nich akýsi chránený druh, a pritom sú to naozaj šikovní, flexibilní ľudia. Častokrát som mal možnosť sa s nimi rozprávať na mnohých tých podujatiach. Opisovali mi situácie, kedy si museli priamo v tej bani poradiť s nejakým akútnym stavom, ktorý riešili tam, v tej chvíli nemali čas na študovanie nejakých predpisov alebo na študovanie nejakých nariadení. Títo ľudia sú naozaj schopní pracovať, a to aj ťažko, takže, prosím, nezhadzujte ich. Baníci si zaslúžia naozaj náš obdiv, a nie nejakú ľútosť alebo stavbu nejakej chránenej, ochrannej klietky okolo nich.
Hovoríte tiež o kompenzáciách pre zamestnancov so stálym pracovní..., pracoviskom pod zemou, teda v hlbinných baniach, ale potom už riešite iba hlbinný uhoľný región, ktorého sa týka tá transformácia, teda riešite už iba Hornú Nitru. A v tomto by som ale chcel opätovne pripomenúť, tým pádom vylučujete z tejto kategórie všetky ostatné hlbinné bane a šijete to na mieru jednej jedinej spoločnosti, Hornonitrianskym baniam Prievidza. Na Slovensku sa ale pritom hlbinne ťaží aj magnezit, sadrovec, mastenec, zlato, striebro, barit, meď, zinok a iné, iné nerasty. Čiže pýtam sa, prečo, prečo je to opätovne zákon šitý na mieru jednej jedinej spoločnosti.
V lete som mal tú česť spolu s kolegami Ankou Zemanovou a Mirom Ivanom navštíviť baňu v obci Poráč. Kedysi sa tam ťažil barit a hematit, dodnes nejakým spôsobom prežívajú. A kedysi to bol naozaj vysoko rozvinutý región. Dnes je to, bohužiaľ, hladová dolina. Títo ľudia nemali to šťastie ako Horná Nitra. Tam nikto neupozorňoval dopredu na to, že tam dôjde k nejakému útlmu, tam jednoducho tie bane boli zo dňa na deň zatvorené. Žiadna transformácia, žiadne milióny z Európskej únie a žiadne príspevky alebo kompenzácie baníkom. Bohužiaľ, toto je, toto je naozaj jediné, čo tam ostalo, zopár, zopár zatvorených baní, zopár osád, schátralých budov.
No a hovoríte, takisto v rámci tej dôvodovej správy aj pán, pán Baška to včera spomínal, že tých baníkov je asi 1 700, ktorých sa to dotkne, pretože naozaj malo by ísť iba o tých, ktorí, ktorí fárajú a ktorí sú hlbinne zamestnaní, ale pritom, pokiaľ si dobre pamätám, vo výročnej správe Hlavného banského..., HBP, nie HBP, ale Hlavného banského úradu, myslím, že to bolo v roku 2016, sa v prípade HBP hovorilo iba o 1 200 baníkoch, ktorí reálne pracujú v podzemí, plus asi o stovke obslužného personálu. Takže bol by som rád, keby naozaj aj tieto čísla, ktoré paradoxne nie sú ani len v tej, ani len v tej správe, v tých prílohách k tomuto zákonu žiadnym spôsobom vyčíslené.
No a súčasne tiež si dovolím upozorniť, že kompenzovaní majú byť títo baníci na úkor všetkých, čo platia dane. Majú byť vybraní zamestnanci spoločnosti, ktorá dnes už takmer 15 rokov prežíva iba vďaka tomu, že sa im na podnikanie skladáme v cenách elektriny, a dodnes to bola takmer 1 mld. eur.
No a k čomu to z môjho pohľadu vedie? Pretože čo vlastne robíme? Robíme, dávame, dávame alebo ideme dať kompenzáciu baníkom. Ale naozaj to ideme dať baníkom? Naozaj toto ideme dať im? Pretože z môjho pohľadu nejde o nič iné ako o vytváranie lacnej pracovnej sily dotovanej štátom, pretože, tak ako ste to zadefinovali v zákone, prosím pekne, nárok má mať každý baník, ktorý odpracoval aspoň tie tri roky, čo sa prihlási na úrade práce. Tento nárok na tú kompenzáciu však nestráca v okamihu, keď tú prácu si nájde. To znamená, že naozaj táto kompenzácia ďalej bude platiť, minimálne tak to čítam v tom zákone, opravte ma, prosím, ak je to inak.
Takže zamestnanec Hornonitrianskych baní môže byť uvoľnený z podniku, prihlási sa na úrade práce a následne sa úplne bezproblémovo môže opäť zamestnať napríklad v Hornonitrianskych baniach Prievidza na pestovanie rajčín, chov sumčeka afrického, ktorí ho veľmi radi zamestnajú, pretože takéhoto človeka budú mať už zo strany štátu pomerne slušne zadotovaného, a tak bude stačiť, aby mu poskytli minimálnu mzdu s tým, že veď štát mu ten zvyšok doplatí a oni predsa sami sa o to postarali. Napokon aj sám pán Baška toto včera potvrdil, že bude, že teda tento zákon bol prerokovaný aj s Hornonitrianskymi baňami.
Toto veľmi silno pripomína to, keď ľudia pracujú za minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú na ruku. Toto je tzv. nelegálne zamestnávanie, v tomto prípade teda tento štatút obchádzame a bude to celé s posvätením štátu. A toto všetko pre jednu konkrétnu súkromnú spoločnosť, ktorá prežíva iba vďaka tomu, že štát inej spoločnosti Slovenským elektrárňam prikazuje vládnym nariadením kupovať ich predražené produkty.
No a teraz v rámci transformácie, tak ako sú nastavené tie jednotlivé projekty, im budeme financovať napríklad pestovanie rajčín, sumčeka afrického alebo rekonštrukciu rekreačného zariadenia použiť. Toto všetko je uvedené ako referenčný, ako referenčný projekt v tom projekte transformácie. Z môjho pohľadu toto je naozaj celé na hlavu, ja sa pýtam, kedy sa pán Čičmanec konečne naučí podnikať na voľnom trhu.
A teda legitímna otázka, ak Hornonitrianske bane žili doteraz naozaj iba vďaka týmto dotáciám, platili sme im, platili sme ich cenách elektriny, akým spôsobom sa táto spoločnosť bude podieľať práve na týchto kompenzáciách, pretože napríklad toto som tam vôbec nenašiel. Nenašiel som tam ani spôsob toho samotného financovania a vytklo to aj ministerstvo financií, k čomu sa za chvíľu dostanem, ale chcel by som sa ešte dotknúť práve toho plánu transformácie regiónu Hornej Nitry, vďaka ktorému do tohto regiónu, chvalabohu, natečú desiatky miliónov eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Bašistová, poprosím o kľud v sále.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem, ale pani Bašistová ma naozaj nerozptyľovala. (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedajúcemu.)
V tomto, v tomto pláne transformácie sa bavíme najmä o dobudovaní infraštruktúry, bavíme sa o rekvalifikácii, podpore malého a stredného podnikania a o inováciách. Toto všetko sme mali zahrnuté v desiatich riešeniach pre Hornú Nitru, ktorú, ktoré sme predkladali ako strana SaS pred dvoma rokmi. V lete minulého roku sme takisto, čo sa týka tej sociálnej oblasti, podpísali, spísali tzv. Hornonitriansku deklaráciu, ku ktorej sa pridali aj ostatné opozičné alebo dnes ešte mimoparlamentné strany, SPOLU, OĽANO... V tomto bolo myslené aj práve na to, akým spôsobom si poradiť s tou sociálnou situáciou. No a dnes máme celý ten plán transformácie akceptovaný aj zo strany vlády, ale nemáme ešte ani jeden konkrétny výstrel. (Zaznievanie gongu.) Naozaj, ešte sme s tou transformáciou reálne nezačali, a už ideme hádzať tú flintu do žita a ideme kompenzovať ľudí, ktorým máme v rámci tej transformácie pomôcť, to znamená, staviame dom od strechy, absolútne neodôvodnene.
No a áno, v rámci tej transformácie sa s tým prepúšťaním, alebo teda s tým znižovaním počtu zamestnancov začne už dnes, ale dovolím si pripomenúť, že máme platné nariadenie vlády vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorého, podľa ktorého ten objem výroby dotovanej elektriny, ktorá bude vyrobená z toho domáceho uhlia, ktoré sa ťaží v Hornonitrianskych baniach Prievidza, sa toho roku ’20 - ’23 neznižuje, ostáva na tej jednej úrovni, je to v tom rozsahu minimálne 870 GWh.
No a teraz možnože to najdôležitejšie, čo pre mňa minimálne z tohto, z tohto návrhu zákona vyplýva. Vláda si naozaj konečne priznala, že nekonečné dotovanie elektriny z toho domáceho uhlia bola veľká chyba. To, čo sme naozaj kritizovali dlhé roky, že takto sa nedá z jedného regiónu vytvárať zlatá klietka, že naozaj ten región potrebuje úplne, úplne inú pomoc, tak toto si týmto zákonom priznávajú a idú to naprávať aj tým, že idú alebo chcú tých zamestnancov baní kompenzovať. Ale paradoxne nerobí to vláda, robí to strana SMER, tá, ktorá má v tejto súvislosti to najväčšie maslo na hlave.
No a to, čo sa dnes deje, tie dotácie, ktoré išli do výroby elektriny z domáceho uhlia, to nebolo, to nebolo financované vládou alebo štátnym rozpočtom. Na to sme sa skladali my všetci v cenách elektriny. No a to, čo ideme robiť dnes, ideme zase, ideme zase formou kompenzácie látať takisto situáciu, ktorú vytvorila táto vláda, a ideme to robiť formou, kedy túto ťarchu prenášame na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. A teda v tejto situácii ja sa pýtam dve otázky.
Tou prvou je asi tá najkľúčovejšia, ktorú sa pýtalo aj ministerstvo financií, a to, kde na to vziať. Totižto v ich stanovisku sa píše, že tento návrh nie je rozpočtovo zabezpečený, chýba mu akákoľvek kvantifikácia vplyvu na štátny rozpočet, a súčasne tam upozorňuje, že podľa rozpočtových pravidiel verejnej správy je potrebné v návrhu zdôvodniť všetky finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu vzniknutých výdavkov. Toto tam naozaj nie je.
Takže aké máme, aké máme možnosti, kde na to vziať? Jedna cesta je štátny rozpočet. Ale s touto transformáciou, ako som už uviedol na začiatku, sa ešte ani nezačalo a bavíme sa teda o budúcich rozpočtoch. Tieto rozpočty, pevne verím, že už nebude zostavovať strana SMER, ale je to ich poslanecký návrh, a teda nie vláda, ale strana SMER ide takýmto populistickým opatrením zaťažiť rozpočty budúcich vlád. Toto sa bude týkať možnože rokov ’22, ’23. No a toto sa deje, prosím pekne, druhé čítanie bude asi na tej októbrovej schôdzi, ak bude, dúfam, že nie, necelých 5 mesiacov pred voľbami. A čo je toto, ak nie kupovanie si baníkov ako voličov?
No a tou druhou možnosťou sú eurofondy. Áno, na samotnú transformáciu sú vyčlenené eurofondy, ale máme tam, keď hovoríme o kompenzáciách, Operačný program Ľudské zdroje. A, prosím pekne, toto je dôležité si uvedomiť a toto naozaj všetci dobre, veľmi dobre počúvajte. Je ten istý zdroj, pri ktorom sa bavíme, že z neho pôjdu aj prostriedky na vzdelávanie či rekvalifikáciu. Ale tento rozpočet nie je nafukovací. Takže čo dáme baníkom na tom príspevku, tak to im zoberieme na možnosti sa vzdelávať alebo rekvalifikovať, a teda nejako trvale vyriešiť ich situáciu. Asi poznáte to príslovie, kedy dáte človeku rybu a nakŕmite ho na deň, ale ak ho naučíte tie ryby chytať, tak ho nakŕmite na celý život. A teda prečo ide strana SMER dnes tou cestou, že ide ľudí kŕmiť rybami, a ešte aj cudzími?
No a druhá otázka v tejto súvislosti je, čo na to tie ostatné odvetvia, pretože my stojíme naozaj pred nejakou ďalšou ekonomickou krízou, už to tu bolo aj včera párkrát spomenuté, aj iné odvetvia prepúšťajú. VSŽ, to je taký čerstvý príklad. A prečo táto strana SMER ide kompenzovať iba baníkov, a to ešte k tomu v zlých časoch, ktoré nás čakajú? No a toto, toto veľmi výrazne môže uškodiť práve tým baníkom v očiach ostatných, ktorí takisto prídu o prácu.
Minulý týždeň sme tu mali študentov z Gymnázia v Prievidzi. No a viete, čo sa pýtali títo študenti, čo ich zaujímalo? Nie koľko dáme ich rodičom, príbuzným alebo susedom, ktorí pracujú v baniach, ale oni sa nás pýtali na to, kedy bude dokončená R2. Pýtali sa nie na to, čo im štát môže dať, ale na to, čo pre nich štát môže urobiť. Toto sa pýtali študenti alebo žiaci gymnázia, pretože to bolo osemročné gymnázium a oni boli z tej, z tej prvej várky.
Takže veľmi stručne zhrniem, mám ešte dve a pol minúty. Tento predkladaný zákon, tak ako som povedal na úvod, je duplicitný k existujúcej legislatíve. Áno, rozširuje niektoré kategórie, ale tieto kategórie kľudne mohli byť riešené v rámci zákona č. 98/1987 Zb. úplne iným, transparentným spôsobom. Neni tam zalimitovaný ten samotný vek, čo bude určite aj podmienkou, pokiaľ by také niečo mala financovať Európska komisia. Nemá vyčíslený dopad finančných vplyvov, hoci tento je negatívny, nemá zabezpečené ani krytie. Zákon predbieha akékoľvek riešenia, výsledky transformácie regiónu a zaťažuje rozpočty budúcich vlád. No ak na záver takejto transformácie bude skupina baníkov, ktorých bude potrebné odškodniť za rozhodnutie vlád Roberta Fica, ktorým bolo práve to dotovanie elektriny vyrobené z domáceho uhlia, ja sám s tým nebudem mať najmenší problém. A pokiaľ budem mať na to ten dosah a budem tu sedieť, alebo budem mať to možnosť ovplyvniť, budem prvý, čo povie áno, kompenzujme túto skupinu, ale toto robme naozaj na záver. Stavajme ten dom od tých základov, a nie od strechy, ako sa to deje dnes pri tomto zákone.
Táto zlá vláda, obzvlášť strana SMER, totižto ona takýto zákon tým, ako pristupovali k tým baníkom v minulosti, nemá žiadne morálne právo predložiť ho. Tento zákon povedie k ďalšej izolácii baníckeho povolania a ich poškodzovaniu. A toto všetko iba kvôli, kvôli pár hlasom, ktoré ale už aj tak máte dávno isté, takže nejde naozaj o nič iné ako o predvolebnú korupciu. Súčasne ide o vytváranie lacnej pracovnej sily pre jednu konkrétnu spoločnosť. A zo všetkých týchto dôvodov dávam návrh, aby sa v tomto, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2019 19:35 - 19:35 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Igor, upozornil si na viaceré prepojenia strany SMER s pani Jankovskou, ktorá mala intenzívnu komunikáciu práve s Kočnerom. Strana SMER sa aj podľa niektorých tých vyjadrení snaží zbaviť pani Jankovskej, ako sa len dá. Je, samozrejme, na uvážení alebo povážení, či už neni neskoro.
Dovolím si upozorniť aj na najnovšiu informáciu, ktorá vyšla asi pred hodinou a pol, kedy aj pán Jozef Buček, poslanec za stranu SMER - SD, rozviazal pomer so svojou asistentkou Darinou Lenártovou, ktorá je blízkou priateľkou bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Pani, pani Lenártovej bola zaistená technika, mobil a počítač, a to v súvislosti s trestným stíhaním vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa, brania úplatku a podplácania. Čiže na jednej strane, áno, kvitujem, SMER sa zbavuje týchto prepojení, ale pýtam sa súčasne, čo je za tým a či naozaj na toto nie je neskoro a či tá očista nemala prísť omnoho, omnoho skôr.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 18:14 - 18:18 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, ale sedím na novom mieste, keďže mne nefunguje hlasovacie zariadenie a ešte som si celkom nezvykol, v ktorom, v ktorej tej časti som zaradený.
Čiže naozaj už iba stručne k tomuto zákonu. Toto, čo aj pán poslanec Mojš predniesol, to je vlastne posunutie tej účinnosti. Samozrejme, posunutie účinnosti je legitímnym, nemám problém aj tento pozmeňovací návrh podporiť, ale súčasne by som chcel poprosiť aj o tú podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým sa vyhodí toto diskriminačné pravidlo.
A ešte by som iba chcel povedať teda to, čo som nedokončil, čo sa dnes vlastne deje. Máme tu tú tarifu za prevádzku systému, ktorou naozaj dnes my všetci sa musíme skladať po 26 eur na tie rôzne opatrenia, politické zásahy. Politické zásahy, za ktoré odmietli politici prevziať zodpovednosť. Toto sa dialo najmä za vlád Roberta Fica. On vtedy tvrdil, že tie ceny energií sú stabilné, ale reálne boli stabilne vysoké, pretože tá komunita, tá elektrina na tom trhu klesala a on to iba dorovnával rôznymi takýmito opatreniami. No a, pochopiteľne, dnes tieto sú zakotvené v rôznych zákonoch alebo vo vládnych nariadeniach a toto sa nám iba veľmi ťažko odstraňuje. Ony budú niektoré z nich postupne vypadávať a z tých 26 eur sa stane, dobre, možnože nie nula, ale nejaká nízka suma niekedy okolo roku ´26 až ´28, ale my musíme už konať dnes, dnes, pretože dnes už tie podniky sú tým dotknuté. A sú riešenia.
Toto riešenie, ktoré my ideme dnes prijať, to znamená, že dať nejaké úľavy, dobre, je aj v súlade s usmernením, len máme jednu dieru, ktorou nám do lode nateká voda. A my iba hĺbime druhú dieru, ktorou očakávame, že tá voda vytečie, ale ona nevytečie, ona bude opätovne natekať.
To isté kompenzácie. My máme dnes 40 miliónov eur na kompenzácie pre energeticky náročné podniky, ktoré si vydobylo ministerstvo hospodárstva. Ale výška 40 miliónov je určených pre 200 podnikov. VSŽ-ka samotná si žiada 10 miliónov z toho. Čiže ostáva pre tých zvyšných stodeväťdesiatdeväť 30 miliónov eur. Opäť iba nejaké opatrenie. Prečo nezavedieme naozaj systémové riešenia?
My sme tu v minulosti predkladali balík zákonov, ktorým sme chceli urobiť takéto systémové riešenie, aby neboli potrebné takéto rôzne ďalšie diery do tej lode, či už zrušenie dotovania elektriny, výroby z domáceho uhlia, zavedenie viaczdrojového financovania pre obnoviteľné zdroje a kombinovanú výrobu elektriny a tepla, otvorenú reguláciu. Toto všetko by nám vedelo zabezpečiť úľavu 32 eur z každej jednej MWh, nie 26 alebo 24 alebo na koľko oni majú dnes nárok, ale 32.
Samozrejme, toto sa nemôže udiať z roka na rok, pretože niektoré tie veci neurobíme v plnej miere, niektoré z tých vecí nie je možné obmedziť okamžite, ale proste postupne. Minimálne to nastaviť a proste stanoviť ten cieľ, kedy tých 32 eur bude dosiahnutých a že naozaj tá trajektória bude klesajúca. A nie že my dnes budeme dávať nejaké úľavy a vďaka týmto úľavám sa budú musieť všetci ostatní na tieto úľavy skladať. Čiže to je tá diera, ktorá, ktorou nám opätovne nateká tá voda do tej lode. Toto je naozaj veľmi, veľmi nebezpečné.
Tieto, tieto návrhy zákonov predložíme ešte do zimy, tak ja verím, že pokiaľ, pokiaľ teda neprejde toto diskriminačné pravidlo, čo dúfam, že neprejde, tak potom prejdú tieto zákony a naozaj tie energeticky náročné podniky a nielen ony, ale všetci budú z takto transparentnej a systémovej regulácie následne profitovať, Keď sme to prepočítavali, tak tá priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ročne by vďaka tomu vedela ušetriť až 80 eur každý rok. Takže ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorým zosúladíme tento návrh zákona s usmernením Európskej komisie a nikto nám nikdy nebude nejakým spôsobom siahať na akúkoľvek alebo teda na udelenú štátnu pomoc v tejto oblasti životného prostredia a energetiky.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 18:02 - 18:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Koľko mám vlastne teraz času? (Reakcia z pléna.) No, lebo ja už som predtým rozprával. Dobre, však ja to nebudem naťahovať ani zdržovať, veľa z toho, čo som chcel povedať, už bolo koniec koncov povedané a mám pripravený aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Takže naozaj iba veľmi, veľmi stručne, o čom sa pri tomto zákone bavíme a čo sú moje hlavné výhrady.
Takže ide v prípade, ktorý ja tu napádam, o úľavu z platenia tarify za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému, ako isto všetci viete, lebo som to tu už ikskrát spomínal, čo to je, a popisoval, ako sa všetci na to skladáme v tých cenách elektriny. A nielen my ako spotrebitelia, ale aj všetci podnikatelia, je súčasťou tej koncovej ceny elektriny, v tejto tarife sa skladáme na dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Jej súčasná výška je približne 26 eur na MW/h. Týmto sú zaťažené teda všetky ceny elektriny, všetky účty, všetky faktúry, ktoré tu nejakým spôsobom sú vystavované, pričom Európska komisia ale umožňuje energeticky náročným podnikom poskytnúť úľavu na úrovni teda jednotlivých štátov. Toto je absolútne v poriadku. Využívajú to naozaj prakticky všetky štáty, aby tie vybrané energeticky náročné podniky boli konkurencieschopné so svojimi konkurentami najmä v tom zahraničí.
Dokonca Európska komisia kvôli tomuto pripravila usmernenie o štátnej pomoci, kde definovala, za akých podmienok je možné takúto úľavu poskytnúť. Tou, tým základným kritériom bola a je energetická náročnosť. Zoberie sa energetická náročnosť jednotlivých podnikov, urobí sa zoznam, príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten povie, potiaľto ešte máme na úľavy, potiaľto nie, urobí sa hrubá čiara. Celé toto usmernenie, podľa ktorého je následne takáto štátna pomoc posudzovaná ako oprávnená alebo neoprávnená, je založená aj na princípe nediskriminačnom, to znamená, nikoho nemôžte na základe nejakých iných pravidiel, ktoré si vymyslíte, diskriminovať.
Dnes tu máme novelu zákona, kde v bode 2 predkladateľ pán Kondrót vyberá hrozienka z koláča, a teda zavádza takéto jedno diskriminačné pravidlo, kedy hovorí, že takáto úľava, na takúto úľavu by mali nárok iba podniky, ktoré sú pripojené do štátnej prenosovej sústavy (SEPS). Jedným z argumentov v minulosti bolo aj to, že veď sme to tu mali aj v minulosti. Áno, mali sme to tu aj v minulosti, ale my sme tu nemali dovtedy toto usmernenie, resp. to usmernenie bolo, ale v tom usmernení je jasne napísané, že k 1. 1. 2019 štáty musia svoju legislatívu alebo ani nieže legislatívu, ale všetky tieto úľavy, ktoré poskytujú, uspôsobiť práve, práve tomuto usmerneniu.
Keďže hovorím o tom, že tu dochádza alebo môže na základe tohto zákona dôjsť k nejakej diskriminácii, no tak na základe tejto diskriminácie by tam napríklad ostali tie tri najsilnejšie podniky, ktoré by tam boli tak či tak, vypadli by iní a posúvalo by sa to jedine v prípade, že by napríklad rozhodol regulačný úrad o tom, práve Duslo Šaľa. Ale Duslo Šaľa tam nemôže takisto spadnúť, pretože dnes nespĺňajú podmienku energetickej náročnosti, ktorá je stanovená vyhláškou ÚRSO 100 percent. Takže pokiaľ sa táto nebude aplikovať, tak ani vďaka tomuto zákonu nebude do toho zaradené to Duslo, takže to potiaľto, potiaľto v poriadku. Ale my nemôžme tuná naozaj vytvárať jej priestor, na základe ktorého by akákoľvek štátna pomoc mohla byť spochybnená, pretože naozaj energetickú náročnosť vieme meniť kedykoľvek.
Keď sa bavíme o tom, že koľko by asi toto Duslo na základe takéhoto pravidla dostalo, pokiaľ by sa zmenila v budúcnosti aj tá vyhláška, bavili by sme sa o 7 miliónoch eurách na rok. Toto sú peniaze, ktoré sa následne rozpočítavajú všetkým ostatným spotrebiteľom, pretože tá úľava to nie je, že jednoducho štát dá, ale opäť je to politický zásah, kedy politici niečo zavádzajú, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a rozpočítavajú to na nás všetkých.
Ja som v tej predošlej rozprave upozornil aj na prepojenia pána Kondróta s pánom Babišom, ktoré pán Kondrót potom aj mi vyvrátil, vravel, že naozaj tento zákon nebol robený na tú objednávku, neskôr sa aj pre Denník N vyjadril, že jemu to bolo posunuté z ministerstva hospodárstva, ale vypracovali to odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Touto cestou sa teda chcem pánovi Kondrótovi ospravedlniť, pokiaľ som naozaj nesprávne to uviedol a naozaj nemám, nemám ja priame dôkazy, že je do toho zamočený pán Babiš alebo pán, alebo Duslo, ale na druhej strane chcem sa mu aj veľmi pekne poďakovať za to, že poukázal na takéto praktiky na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Pretože zákon hovorí veľmi jasne, zákon o regulácii, v § 5 ods. 10, že pokiaľ predseda úradu počas svojej pôsobnosti nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov alebo verejnej moci a od ďalších osôb, tak vláda je povinná ho od-vo-lať. A naozaj, bolo by naivné tvrdiť, že takéto diskriminačné pravidlo chcel pán Jahnátek zaviesť iba tak. A tak isto veľmi dobre vedel aj o tom, aj o tom existujúcom usmernení, podľa ktorého sa posudzuje tá štátna pomoc, pretože som naňho upozorňoval už v marci, keď prvýkrát prišiel so svojou vyhláškou.
Z tohto dôvodu narušenia alebo porušenia tohto zákona som v lete vyzval vládu pána Petra Pellegriniho, aby odvolala predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jahnátka. Zatiaľ, priznám sa, neviem alebo nezachytil som, že by o tom vláda rokovala, takže budem sa informovať, v akom sme štádiu, pretože onedlho sa budú schvaľovať jednotlivé cenové rozhodnutia pre dodávateľov energií a pokiaľ pán Jahnátek sa rozhodol už dnes takýmto spôsobom škodiť tým spotrebiteľom, tak nechcem si predstaviť, čo sa môže stať práve v prípade tých cenových rozhodnutí.
Vráťme sa ale teda veľmi rýchlo k tomu zákonu. Ako som upozornil, v tom uvedenom znení je v rozpore s tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Z tohto dôvodu chcem podať tento pozmeňujúci návrh, prečítam teraz odôvodnenie, potom ešte poviem pár slov a potom prečítam samotný návrh, čiže až potom požiadam o to zastavenie tej časomiery.
Takže ako som už predtým hovoril, problematika poskytovania osobitnej úľavy z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov je v Európskej únii regulovaná prostredníctvom nástrojov tzv. soft law, v tomto prípade tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, konkrétne sa bavíme o kapitole 3.7, ktorá obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie je predpokladom schválenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou. To znamená, ak my dnes prijmeme takýto zákon alebo zajtra, neviem, kedy sa o tom bude rokovať, a podľa tohto bude udelená nejaká štátna pomoc aj pre tie podniky, ktoré sú na to oprávnené, vždy to bude musieť ísť na tú Európsku komisiu, ktorá to bude posudzovať podľa tohto usmernenia.
Uvedené pravidlá umožňujú poskytovanie zľavy pre podniky najviac zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, ktorých elektroenergetická náročnosť dosahuje aspoň 20 %, a to až do výšky 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku. V tomto prípade o hrubej pridanej hodnote je, hodnote, to je v princípe rozdiel medzi tržbami a výnosmi podniku na jednej strane a nákladmi a daňami podniku bez nákladu na zamestnancov na strane druhej. Podmienkou je, aby táto pomoc bola nastavená transparentne a nediskriminačne. To jest, aby sa týkala všetkých oprávnených podnikov, ktoré sú vzhľadom na konkurenčnú nevýhodu nadmerne zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, pričom ani mechanizmus kompenzácie uvedený v § 6a zákona 309/2009, to je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, nepostačuje na zmiernenie tejto záťaže.
Podmienka limitujúca poskytnutie pomoci iba podnikom priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využívania maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025 je v rozpore s touto nediskriminačnou podmienkou uvedenou v tom usmernení. To je ten bod, ktorý napádam. Súčasne by podmienky podľa čl. I bod 2, to už hovorím o konkrétnom zákone, zahrnuli do schémy o štátnej pomoci podniky, ktoré nespĺňajú kľúčové podmienky v definovanom usmernení, a teda by takto udelená štátna pomoc bola napadnuteľná a sankcionovateľná zo strany Európskej komisie. Z uvedených dôvodov je nutné čl. I bod 2 návrhu zákona vypustiť a pri udeľovaní štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky postupovať podľa platného zákona o regulácii.
A teraz sa dostanem k tomu, že či tie podniky vlastne majú na toto nárok. Áno, tie, ktoré budú spĺňať tie podmienky usmernenia, pretože naozaj ony sú dnes nekonkurencieschopné. My tu dnes robíme jednu dieru, alebo urobili sme jednu dieru, kde sme zadotovali výrobu elektriny, výrobu elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorou nám neúmerne sa zvýšili ceny elektriny. Toto bolo zavádzané za vlády Roberta Fica, no a... (Zaznievanie zvukového signálu.) Už končím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
...teraz začať čítať ten pozmeňujúci návrh. (Reakcia z pléna.) Mal, pán poslanec mal čas ešte z minula, on nedokončil svoje vystúpenie. (Reakcia z pléna.) Áno.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, ja sa môžem prihlásiť ešte do ústnej, ale teraz teda prečítam samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467).
V čl. I sa vypúšťa bod 2.
A ja sa teda na také to rýchle dokončenie ešte raz prihlásim do ústnej rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2019 11:40 - 11:41 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, pri hlasovaní č. 132, tlač 1562, čo bolo na tabuli pôvodne napísané 1601, ma zariadenie odmietlo zaprezentovať. Borím sa s týmto problémom už od začiatku schôdze a chcel by som požiadať o jeho výmenu, pretože niekedy aj 20-krát musím stlačiť tlačítko prezentácia, aby som prešiel. Pri tom samotnom hlasovaní 132 som chcel byť za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 13:34 - 13:35 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Dovolím si vystúpiť k tomuto z môjho pohľadu naozaj dôležitému zákonu, ktorý pracovne aj my v rámci klubu nazývame antiobštrukčným a ktorý sme naozaj aj podporili, pričom samotné pripomienky, ktoré prišli od pani prezidentky, nás prekvapili. Ale leto bolo dlhé, takže mali sme dostatok času tieto naozaj skonzultovať s viacerými, nielen s pani prezidentkou, alebo teda jej tímom, a z môjho pohľadu naozaj všetky tieto pripomienky majú svoje opodstatnenie.
Chceli sme o tomto hovoriť aj na samotnom výbore pre hospodárske záležitosti, žiaľ, ten, ktorý sa konal minulý týždeň alebo mal konať minulý týždeň, sa uskutočniť nemohol, keďže z dôvodu neprítomnosti všetkých, naozaj všetkých koaličných poslancov sme neboli uznášaniaschopní. Toto sa stalo, myslím, že prvý- alebo druhýkrát na tomto výbore. Dovolím si tvrdiť, že určite tým dôvodom nebol práve tento zákon, ale takisto ma to veľmi nepríjemne prekvapilo.
Keďže všetci koaliční poslanci neprišli, neprišiel ani pán Robert Fico, ktorého vždy pri riešení akéhokoľvek zákona, ktorý sa týka Mochoviec, označujem za toho, kto má to najväčšie maslo na hlave, pretože to bol práve on, kto donútil spoločnosť, ktorá nemá vôbec žiadne skúsenosti s výstavbou alebo dostavbou jadrových elektrární, spoločnosť Enel, do jej dostavby, no a táto sa nám naozaj ťahá veľmi, veľmi dlhodobo. Niekoľkokrát bola oddialená, ale naozaj aj ten samotný rozpočet bol už prekročený viac ako dvojnásobne.
Ja si teda dovolím zacitovať práve z tých pripomienok, aby sme si ozrejmili, keďže teda nebol na to priestor práve na tom výbore pre hospodárske záležitosti, aby sme si ozrejmili, čo vlastne je v tomto prípade a tomuto zákonu vytýkané.
Samotný zákon bol predložený ako poslanecký. Toto je v zásade v poriadku, opäť ma prekvapuje najmä to, že tento poslanecký návrh zákona nepodpísal napríklad aj pán Fico, ktorý s tými Mochovcami je bytostne spätý a ktorý je veľmi silno zodpovedný za stav, v akom sa Mochovce dnes nachádzajú. V rámci, v rámci tej rozpravy a všetkých výborov bolo v minulosti predložených niekoľko návrhov a schválených viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktoré sú naozaj dnes predmetom tejto kritiky.
V čl. I štvrtom bode schváleného zákona sa do § 8 atómového zákona dopĺňajú nové odseky 11 a 13, ktorými sa práve podľa predkladateľa upravuje proces nakladania s informáciami, ktoré majú mať podľa schváleného zákona priznanú osobitnú ochranu Úradom jadrového dozoru. Ide tu o citlivé informácie podľa atómového zákona, utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo - a teraz prichádza to najdôležitejšie - aj telekomunikačné a poštové tajomstvo podľa osobitných predpisov.
Treba však povedať, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je to tzv. Aarhuský dohovor, ku ktorému sa Slovenská republika takisto priklonila, má zabezpečiť aj prístup k informáciám o životnom prostredí. Na úrovni vnútornej právnej úpravy je všeobecným predpisom pre sprístupňovanie informácií práve zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tento ale neposkytuje, toto je naozaj dôležité, tento neposkytuje práve tú osobitnú ochranu telekomunikačnému tajomstvu a poštovému tajomstvu, a to z dôvodu, že ide o obsah prepravovaných správ a v reálnom čase, a toto tajomstvo sa dá legálne narušiť len otvorením zásielok, odpočúvaním alebo záznamom telekomunikačnej prevádzky, ale nie ex post prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie. Toto teda naozaj reálne nehrozí. Úrad nevykonáva, Úrad jadrového dozoru nevykonáva činnosti ako odpočúvanie alebo vyšetrovanie za účelom odhalenia protiprávneho konania. Je preto prakticky nemožné si predstaviť, že by prišiel do kontaktu s obsahom správ, ktoré podliehajú telekomunikačnému tajomstvu či poštovému tajomstvu. Preto je takáto nová zákonná úprava neodôvodnená a z hľadiska ochrany práv účastníkov konania aj nežiaduca.
Tieto nové odseky atómového zákona sú navyše vecne neobhájiteľné, pretože správny orgán nemôže upovedomiť a žiadať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby zdôvodnila existenciu poštového tajomstva a telekomunikačného tajomstva alebo bankového, či daňového tajomstva. Tie totiž existujú objektívne mimo dôvodu uvedených danou osobou a správny orgán si o ich existencii nesmie vytvárať názor na základe subjektívnych tvrdení dotknutej osoby.
Tieto typy tajomstiev tiež nemajú v zmysle ich definícií v osobitných predpisoch subjektívnu zložku. Subjektívnu zložku má v tomto prípade len obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, pričom podnikateľ musí vedieť zdôvodniť jeho existenciu. Len potom môže správny orgán poskytnúť takejto informácii ochranu ako obchodnému tajomstvu.
Takýmito novými ustanoveniami teda naozaj riskujeme, že tento zákon antiobštrukčný, ktorý naozaj práve tie Mochovce na tú urýchlenú dostavbu potrebujú, riskujeme, že bude napadnutý na úrovni Európskej komisie a že tým obštrukciám vo svojej podstate dáme voľný priebeh.
Veľmi podobne je na tom aj druhá pripomienka, teda tých pripomienok bolo päť, ale tých „za“, dali by sa rozdeliť do dvoch skupín. Tá prvá sa týkala toho poštového a telekomunikačného tajomstva a tá druhá, tá sa, prosím pekne, týka mimoriadnych opravných prostriedkov a ich uplatnenia podľa Správneho poriadku, konkrétne v konaniach o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, povolenie na predčasné užívanie stavby, súhlasu na skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, povolenia prevádzkového jadrového zariadenia, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien nebude možné využiť obnovu konania a preskúmanie mimo odvolacieho konania.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že možnosť podania riadnych opravných prostriedkov zostáva zachovalá, rovnako aj možnosť súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, a to vrátane možnosti súdu, priznanej správnej žalobe sa priznal odkladný účinok. Právna úprava tak plne rešpektuje práva účastníkov konania na súdny prieskum požadované Aarhuským dohovorom, odporúčaniami výboru ministrov Rady Európy či inými medzinárodnými dokumentmi.
Vylúčenie uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku v správnych konaniach pred úradom s takýmto odôvodnením ale nie je vecne správny argument. Mimoriadne, mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku nie sú nahraditeľné riadnym odvolaním a už vôbec nie akýmikoľvek súdnymi prostriedkami ochrany, ak by to bolo inak, nebolo by zakotvenie v Správnom poriadku potrebné. Preto je v tejto súvislosti argument možnosti uplatniť dokonca prostriedky súdnej ochrany absolútne irelevantný. Súdy totiž vecne nenahrádzajú činnosť správneho orgánu, ktorý jediný je kompetenčne oprávnený vo veci rozhodnúť, a to bez pohľadu na vecnú jurisdikciu správnych súdov. Obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania majú svoj osobitný význam a zmysel, čo je vyjadrené aj ich úpravou v Správnom poriadku. Odvolací orgán je napríklad povinný preskúmať oneskorené odvolanie z tohto hľadiska, čo neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vecný a právny problém teda spočíva hlavne v tom, že ak osobitný zákon má za cieľ vylúčiť aplikáciu ustanovení Správneho poriadku, mal by tieto všeobecné ustanovenie Správneho poriadku nahradiť vlastnou špeciálnou úpravou. Inými slovami, všeobecná úprava sa môže v osobitnom predpise nahradiť, ale nie vylúčiť. Tvrdenie, že odvolania, súdny prieskum dostatočne nahrádzajú mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku, neznamená, že si predkladateľ splnil povinnosť špeciálnej úpravy v osobitnom zákone. Vzhľadom na osobitne citlivú oblasť úpravy by sa vyžadovalo veľmi konkrétne odôvodniť, veľmi konkrétne odôvodniť, z akých dôvodov sa priznáva v rámci konania len redukovaná možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia.
Obavy z obštrukcií nie sú namieste, nakoľko obnova konania, ako aj jej preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sú možné len v prípade, ak ich pripustí príslušný správny orgán, a nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutiu, rozhodnutia v priebehu konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Toto je veľmi dôležité si naozaj uvedomiť súvislosti s týmto zákonom. Jednoducho my tu máme Úrad jadrového dozoru, ktorý rozhoduje o tom, či vznesená pripomienka je oprávnená, alebo nie. My toto nemôžeme nejakým spôsobom suplovať alebo nahrádzať zákonom. Účelom inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je okrem iného napraviť stav, kedy po právoplatnosti rozhodnutia vyjde najavo, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, napríklad ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavedenia účastníka konania. Navyše zrušením možnosti využiť mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku je zrejme aj v rozpore opäť s medzinárodnými záväzkami, a to konkrétne s čl. 9 Aarhuského dohovoru.
Z tohto pohľadu opäť naozaj riskujeme práve to, že celý tento zákon bude napadnutý, a teda jeho účinnosť zrejme nebude svojím spôsobom ohrozená, ale minimálne tie obštrukcie, ktoré sme mohli týmto zákonom odstrániť, sa stanú ľahko napadnuteľnými. Z tohto dôvodu chcel by som naozaj apelovať z tohto miesta, aby sa poslanci ako opozície, tak aj vládnej koalície naozaj ešte raz dôsledne zamysleli nad tým, ako budú hlasovať pri týchto pripomienkach, aby to nedopadlo tak, ako dnes na tom gestorskom, aby sa naozaj uvedomili to riziko, aby ich v záujme toho, že tie Mochovce my potrebujeme spustiť čo najskôr a musíme sa vyhnúť tým obštrukciám, ktoré nám dnes vyplývajú alebo sú možné z toho súčasného platného znenia, aby sme sa im definitívne vyhli a nedali nikomu ani najmenší dôvod na to, aby boli v budúcnosti nejakým spôsobom opätovne vyťahované.
Ešte raz si dovolím pripomenúť, Mochovce sú čierny Peter, ktoré si, ktorý je, ktorého si odovzdávajú jednotlivé vlády, najmä vlády Roberta Fica, mali sme tu 11-krát oddialenie dostavby, mali sme to opätovné predraženie tohto projektu, dnes sa bavíme o 5,7 mld., 5,7 mld., z ktorej my ako Slovenská republika ručíme za 34 %, to znamená za jednu tretinu, každý jeden z nás.
Odkedy sa Mochovce dostavávajú, Slovenská republika nevidela ani cent na dividende, to znamená všetky dividendy išli alebo boli presmerované práve na dostavbu tejto elektrárne. No a, samozrejme, keď nejaké dividendy v deficitnom štátnom rozpočte chýbajú, no tak odkiaľ sa zoberú, zoberú sa z našich daní, takže de facto my všetci sa stále skladáme na dostavbu elektrárne Mochovce, a toto treba ukončiť, toto treba naozaj vyriešiť a vyriešime to aj tým, že, dovolím si povedať, možno aj ústavnou väčšinou schválime tento zákon. A toto sa stane naozaj iba za predpokladu, že tieto pripomienky budú, pani prezidentky, budú prijaté.
Súčasne by som chcel podať procedurálny návrh, keďže týchto pripomienok bolo celkovo päť, a to teda k zákonu, číslo parlamentnej tlače 1564, to je ten atómový zákon, o ktorom sa momentálne bavíme, aby sa o jednotlivých pripomienkach pani prezidentky hlasovalo nasledovne: o pripomienke 1 až 4 spolu, že tieto sa týkajú toho telekomunikačného a poštového tajomstva, a o pripomienke 5 samostatne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 13:34 - 13:35 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že pani prezidentka vrátila predmetný návrh zákona, mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý posúva termíny, čiže zmena nadobudnutia účinnosti právneho predpisu sa navrhuje s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces v Národnej rade, ako aj zachovanie ústavných lehôt v ďalšom štádiu legislatívneho procesu. S ohľadom na navrhovanú zmenu termínu účinnosti zákona sa nevyhnutne upravujú aj termíny v prechodnom ustanovení.
Predkladám teda svoj pozmeňujúci návrh:
V čl. III sa slová „1. augusta“ nahrádzajú slovami „1. októbra“.
V tejto súvislosti sa zároveň v čl. I v bode 8 § 37be vrátane nadpisu slová „1. augusta“ nahrádzajú slovami „1. októbra“ a slová „31. júla“ sa nahrádzajú slovami „30. septembra“.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

28.6.2019 14:00 - 14:02 hod.

Karol Galek
Lucia, snáď nikto sa neurazí, ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu, a poprial im všetko dobré v europarlamente, ako aj všetkým zvoleným europoslancom.
Krásne leto všetkým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.6.2019 13:40 - 14:00 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až do tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru, nateraz minimálne 20 minút, ale neviem, teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť.
Ľudia zvonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákon, z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš, konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci, ktorú ideme udeliť.
Táto štátna pomoc má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf, konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, a takisto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme tzv. podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia.
Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 mil. eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať.
Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem? Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá, za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uzná. Jedná sa o tzv. usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy, keď ich, tieto usmernenia, tieto pravidlá, dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie, čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný, a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná.
No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém v prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2. Totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4, a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka.
No a čo sa stane, pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto, takáto štátna pomoc je neoprávnená? Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom, pochopiteľne, príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh, alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nenapadol.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho, či sú pripojení do prenosovej sústavy, tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení, a to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GWh, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto, mimochodom, zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No a takisto, že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
No a zoznam týchto oprávnení, oprávnených odvetví, rozsah a štruktúru správy ustanoví opäť ÚRSO - a podčiarkujem to slovíčko -
nediskriminačne, tak aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovanie systému a ktoré o takúto záťaž, a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu.
Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať, tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrhu, teda, pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS, čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete, z platby na financovanie podpory energie z OZE, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom? Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to, akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e, podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov, Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema, Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil. euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to, že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí, máme tu nové pravidlá.
No a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už, mimochodom, uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, ktorá je, teda úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní, táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil, čo z toho, čo ja predkladám, podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár, možno doručovateľom takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky, tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo Komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácia neprebehla, nechcem vedieť, naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi, veľmi prekvapujúce, na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia, a ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia, pretože ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu, čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch, tak ako koniec koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad.
Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienku, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime, kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60-miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko, čo bolo do 200 mil. eur išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť, Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo, a 60 mil. investičná úľava, bác, bola schválená, myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, a nie iba v prospech jedného občana, pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke, alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože máme 14.00 hodinu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hod., a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 hod. dnes končíme, a všetko, čo sa nestihne prerokovať, sa presunie na septembrovú schôdzu.
Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim, so všetkými... (reakcia z pléna) osem, ôsmimi, so všetkými ôsmimi. Želám vám veľa šťastia, pekný víkend.
A ešte jeden oznam, ktorý, ma požiadali, aby som prečítala.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že Monika Jasovská, Jankovská, ktorej mandát poslankyne Národnej rady sa neuplatňuje počas výkonu štátnej tajomníčky, 27. júna 2019 doručila písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady, tým jej mandát poslankyne zaniká.
Na zaniknutý mandát poslankyne Moniky Jankovskej nastupuje poslanec Augustín Hambálek, ktorý od 23. marca 2016 vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Na neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu nastupuje poslanec Marián Kéry, ktorý od rovnakého dňa vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Poprosím vás, aby ste uvedené skutočnosti zobrali na vedomie ako Národná rada Slovenskej republiky.
Všetko dobré, krásne leto vám želám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2019 13:15 - 13:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj strana SMER, aj vláda. V ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o, atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú elektrinu na ten trh. Ale, samozrejme, to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mali stáť 2,8 miliardy eur. Už som to hovoril aj posledne, dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobne dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval, nech nám teda príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom, pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už k ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a, bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí, myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina, to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme, otázka je, za akú cenu či už vyrobiť, alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú, budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 percent. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska, teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť robiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu.
Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného, z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu.
Tak ako to bolo posledne prezentované a tak aj, ako to aj dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval, ide o zákon an-ti-ob-štruk-čný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj an-ti-ob-štruk-čný. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neo-dô-vod-ne-né. No a tento zákon, práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii toho zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu.
Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: "Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto komunikácie nazerať a robiť si z nej výpisy." Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone, v tom súčasnom znení, v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie, ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácii, ktorá je riešená v rámci toho, v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.)
Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy, a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne, a teda či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri nejakých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov? Pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu, tak ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák, tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis