Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2019 o 13:59 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2019 14:02 - 14:03 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, chcel by som so súhlasom spolupredkladateľov Miroslava Ivana a Martina Klusa požiadať o preloženie legislatívneho návrhu (tlač 1691), pod programu 68 na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s predpokladaným začiatkom 26. 11. 2019.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2019 17:05 - 17:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, som predkladateľom štyroch návrhov na tejto schôdzi, ktoré by som (zaznievanie gongu) rád termínoval na stredu 23. októbra o 14.00 h. Jedná sa o zákony s poradovým číslom 68, 70, 71 a 72 podľa súčasného schváleného programu. Číslo parlamentnej tlače je 1691, 1720, 1721 a 1722. Dôvodom je konferencia, ktorú spoluorganizujem s Národnou radou a združením ÚHRS (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), kde sa účastním a tak isto v utorok sa vraciam zo zahraničnej pracovnej cesty, chcel by som vás teda podporiť o preloženie týchto bodov a zatermínovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:02 - 10:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 13:59 - 14:15 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Pripravili sme spolu s kolegyňou Ankou Zemanovou jeden pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Konkrétne sa budeme baviť o dani, ktorá je dnes alebo od ktorej je dnes oslobodené uhlie. Myslím, že tento návrh by sa mohol páčiť aj pánovi ministrovi, pretože prinesie do štátnej pokladne istý obnos peňazí. A takisto by som vás rád možno upozornil aj na ďalšie súvislosti, ktoré s uhlím dnes súvisia a kde naozaj štátny rozpočet prichádza o nemalé peniaze.
Na Slovensku máme dnes dve uhoľné elektrárne. Jedna sa nachádza v Novákoch a druhá sa nachádza vo Vojanoch. V prípade tej, ktorá sa nachádza v Novákoch, tak táto elektráreň funguje vďaka tomu, že tu máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme a táto elektráreň musí povinne vykupovať domáce uhlie, a to až do roku 2023. V prípade tej vo Vojanoch, táto nakupuje uhlie zo zahraničia a dodáva elektrinu predovšetkým na reguláciu, prípadne na trh.
No, a treba sa pozrieť alebo teda odporučil by som sa pozrieť najmä na to uhlie, ktoré sa ťaží na Slovensku, kde naozaj tie dotácie, ktoré dnes platíme v cene elektriny, sa šplhajú každoročne až na sumu 115 mil. eur. Je to politické opatrenie, ktoré prijali politici, ale odmietli za to prevziať zodpovednosť. Súčasne ale spoločnosť, ktorá ťaží toto uhlie, užíva aj ďalšie výhody. Jedna z nich je napríklad úľava z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Dnes za objem uhlia, ktoré každý rok vyťažia, dosahuje hodnotu alebo teda tie poplatky, ktoré za to vyťažené uhlie platia, je 60-tisíc eur. Je tam isté vládne nariadenie, podľa ktorého je tá sadzba znížená na 0,1 % prechodne, to prechodné ustanovenie platí už 17 rokov. A podľa správnosti malo by to byť každý rok 1 200 000 eur. Čiže toto je taký prvý výpadok v tom štátnom rozpočte, konkrétne v Envirofonde, pretože tieto poplatky sú určené pre Envirofond.
Takisto za toto uhlie, ktoré sa doma vyťaží, by mali platiť aj spotrebnú daň. V prípade toho dovezeného je to ten, kto to uhlie dováža tým platcom. Tu sa bavíme o sume asi 19 mil. eur, tu neplatia, samozrejme, nič.
No, a dnes na tejto schôdzi budeme prerokovávať aj jeden návrh pána poslanca Bašku, ktorý ide opäť Hornonitrianskym baniam zabezpečiť lacnú pracovnú silu, a to tým spôsobom, že vlastne baníkom, ktorí opustia v rámci transformácie svoje povolanie na Hornej Nitre, tak štát bude vyplácať tzv. kompenzácie. No nič nebráni potom Hornonitrianskym baniam na nejakú inú prevádzku zamestnať týchto ľudí naspäť, napríklad za minimálnu mzdu, ale štát im bude túto kompenzáciu napriek tomu, že sú naďalej zamestnaní, tak im bude naďalej vyplácať. To sa bavíme asi o piatich až ôsmich miliónoch eur.
No, a v neposlednom rade, keď už sa teda bavíme o tejto spoločnosti, by som upozornil na ich pohľadávky, ktoré k 31. 12. 2018 boli vo výške 17 mil. eur. To znamená, že my naozaj, štát dotuje a dopláca na fungovanie jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ešte k tomu má aj pohľadávky 17 mil. eur.
A teraz k tomu samotnému návrhu zákona, prečo ho predkladáme a čo je takým tým základným motívom. Slovensko sa prihlásilo k boju proti klimatickej zmene. Máme tu rôzne záväzky, ktoré nás tlačia do toho, aby sme napríklad v roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a túto uhlíkovú neutralitu, tu sa bavíme nielen pri výrobe elektriny, ale naozaj vo všeobecnosti.
V prípade elektriny ale toto môžme pomerne jednoducho a rýchlo dosiahnuť. To je vďaka tomu, že máme naozaj tú boltovú situáciu, že máme iba tieto dve elektrárne. Tá elektráreň v Novákoch táto svoju prevádzku alebo životnosť pomaličky končí. Koniec koncov aj naším spoločným tlakom, aj návrhmi, ktoré strana SaS dlhodobo predkladala, bolo, aby to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia sa skončilo v roku 2023 a nakoniec sme naozaj do tohto aj súčasnú vládu dotlačili. Takže naozaj to súčasné nariadenie, podľa ktorého je to tých 115 mil. eur dnes, môže to byť na budúci rok aj viacej, tak toto sa v tom dvadsiatom treťom jednoducho skončí.
Náš pozmeňujúci návrh ale hovorí o tom, že na toto uhlie, tým, že naozaj pri jeho pálení vznikajú nemalé emisie, že je to naozaj škodlivé voči životnému prostrediu, tak by sme mali túto spotrebnú daň alebo to oslobodenie od spotrebnej dane zrušiť. Keďže máme tu dnes túto výnimku, ktorú prijala alebo rozhodla o tom tá vláda do toho dvadsiateho tretieho, tak do toho dvadsiateho tretieho ponechávame túto spotrebnú daň podľa nášho pozmeňujúceho návrhu vo výške jednej desatiny z toho, čo by mali, mali bane ako výrobca alebo teda producent tohto uhlia platiť, a to je teda 1,9 mil. eur po tomto roku 2023. Teda v dvadsiatom štvrtom a neskôr by to už mala byť plná suma, ktorá by sa uplatňovala na uhlie pri výrobe elektriny z domáceho uhlia, ako aj pri výrobe kombinovanej výroby elektriny a tepla. To znamená, že je to aj taký ten faktor, ktorý by mal zabrániť ďalšej takejto produkcii, a teda aby sme naozaj práve to spaľovanie toho uhlia z tej našej, z tej našej produkcie elektriny jednoducho kompletne vynechali.
Súčasne ale treba povedať, že napríklad elektrina vyrobená z domáceho uhlia v prípade Novák je regulovaná. Je regulovaná aj kvôli tomu, že tam platí to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Keďže je regulovaná, keď sme predkladali tento návrh, tak vznikla obava, že, dobre, tak my to zaťažíme spotrebnou daňou, teda vidíme odtiaľto výnimku, a oni si to v rámci regulácie, samozrejme, dajú ako výdavok. A teda zas to v konečnom dôsledku zaplatí iba ten spotrebiteľ. Toto určite robiť nechceme, a preto aj v rámci nášho návrhu hovoríme o tom, že spotrebná daň nebude oprávneným výdavkom v rámci regulovanej ceny.
V prípade Vojan to bude pochopiteľne tak, že tým, že oni sú na tom konkurenčnom prostredí, tak budú musieť súťažiť s ostatnými zdrojmi, ktoré sú na trhu, a tam sa to teda toho konečného spotrebiteľa tiež nejakým spôsobom nedotkne.
Prečítam odôvodnenie teraz, aby teda bolo možno troška jasnejšie, čo tým plánujeme a aby som naplnil a popísal všetky ostatné body.
Takže z dôvodu a prijatia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám s cieľom prechodu na nízko uhlíkovú energetiku, takzvaných environmentálnych dôvodov, sa navrhuje zrušiť doterajšie oslobodenie od spotrebnej z dane z uhlia vzťahujúce sa na používanie uhlia na energetické účely, to znamená, aj na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Smernica Rady 2003/96/ES z 23. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (mimoriadne vydanie, kapitola 9 zväzok 1) v platnom znení umožňuje neaplikovať inak obligatórne oslobodenie týchto spôsobov použitia uhlia od spotrebnej dane z dôvodov environmentálnej politiky, pričom v takom prípade sa umožňuje ustanoviť spotrebnú daň aj pod minimálnou úrovňou zdaňovania (čl. 14 ods. 1 písm. a) smernice). Rovnaký režim možno aplikovať aj na zdanenie používania uhlia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Z dôvodu, že Slovenská republika v súčasnosti uplatňuje opatrenie štátnej pomoci pri využívaní tepelnej elektrárne Nováky spaľujúcej domáce hnedé uhlie (tzv. všeobecný hospodársky záujem), a to najneskôr do konca roka 2023, navrhuje sa v období rokov 2020 až 2023 uplatňovať zníženú sadzbu dane na úrovni 1,06 eura/t. Po uplynutí tejto doby sa uplatní štandardná sadzba dane vo výške 10,62 eura/t. Súčasne, a to z dôvodu potreby trvať na základnej environmentálnej zásade znečisťovateľ platí, sa v bode 2 pozmeňujúceho návrhu navrhuje vylúčiť možnosť započítania spotrebnej dane z uhlia používaného na energetické účely do ceny uhlia dodávaného konečnému spotrebiteľovi uhlia, to je § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Z toho istého dôvodu sa navrhuje do zákona doplniť aj nový článok III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorým sa náklady regulovaných subjektov v energetike spojené s obstarávaním energií, surovín a technologických hmôt zodpovedajúce spotrebnej dani z uhlia vylúčia z okruhu ekonomicky oprávnených nákladov započítateľných do cien určovaných a schvaľovaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že naozaj ten koncový spotrebiteľ na toto nedoplatí ani centom.
Teraz by som si teda dovolil prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej daní z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 33 vkladajú nové body 33 až 38, ktoré znejú:
"34. § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Sadzba dane
(1) Sadzba dane na uhlie, okrem uhlia používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje vo výške 10,62 eura/t.
(2) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023 vo výške 1,06 eura/t.
(3) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2024 vo výške 10,62 eura/t.".
35. V § 19 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).
36. V § 20 ods. 1 sa slová "podľa § 19 písm. a) až g) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. a) až e) a g)".
37. V § 20 ods. 5 a 8 sa slová "podľa § 19 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. f)".
38. V § 20 ods. 10 písm. a) sa slová "podľa § 19 písm. d) až g)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. d) až e)".".
Body 34 až 38 v čl. I nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
"44. Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27a Vylúčenie zahrnutia dane z uhlia do ceny uhlia
Súčasťou ceny uhlia dodaného konečnému spotrebiteľovi uhlia a používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla nie je daň z uhlia.19c)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:
"19c) § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Bod 44 v čl. I nadobúda účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za doterajší čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 164/2017 Z. z., zákona č. 117/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 2 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "do ekonomicky oprávnených nákladov nemožno zahrnúť náklady na energie, suroviny a technologické hmoty v rozsahu zodpovedajúcom spotrebnej dani z uhlia podľa osobitného predpisu,5a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a) § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo ... (číslo sa doplní) /2019 Z. z.".
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2020, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa v čistopise schváleného zákona primerane upraví aj názov zákona.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, v záujme rozpočtu Slovenskej republiky, životného prostredia Slovenskej republiky by som vás chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 14:31 - 14:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem ti veľmi pekne za toto vystúpenie a prezentáciu zákona, ktorý spolu predkladáme. Hovorila si najmä o tom, že to ministerstvo životného prostredia hľadí na ten les ako na živý organizmus na rozdiel od toho súčasného prístupu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na to hľadí ako na zisk.
Ja by som si dovolil v tomto ešte doplniť alebo uviesť aj to, čo si ty sama spomínala. Jedno ministerstvo, ktoré práve do toho hospodárenia v lesoch takisto veľmi výrazne kafre a toto aj práve z dôvodu, že jeho čelný predstaviteľ je považovaný za práve toho najväčšieho obchodníka s drevom. V tomto prípade ide o to ministerstvo hospodárstva a ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť práve to nedávne dianie v súvislosti s biomasakrom alebo s biomasakrou dva, kedy ministerstvo hospodárstva k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dalo pripomienky práve v tom zmysle, aby sa zaviedla nejaká energetická metóda a doplnila sa definícia biomasy práve za tým účelom, aby naozaj to drevo alebo tá drevná odpadová biomasa bola využívaná ešte vo vyššej miere, ako je to dnes, v súvislosti s tou tristodevinou, tak ako sme ju minulý rok menili. Takýto macošský prístup zo strany ministerstva hospodárstva a ergo pôdohospodárstva mi pripadá naozaj veľmi paradoxný, a preto ten presun kompetencií vidím ako vhodný.
Takisto ten strom je dnes skloňovaný aj na tej klimatickej konferencii v New Yorku, a to v súvislosti s tou neutralizáciou emisií oxidu uhličitého. Slovensko sa prihlásilo práve k tej uhlíkovej neutralite, kde ale stále máme jasný cieľ, ale nepoznáme tie kroky. No a práve tento zákon by mohol byť tým prvým krokom k tej uhlíkovej neutralite a teda k tomu, aby sme ju dosiahli v tom roku 2050. Ja dúfam, že aj skôr.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2019 9:23 - 9:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 16:40 - 16:45 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia, pani ministerka. Od mnohých z vás som dostal otázku, čo je to vlastne tá Regulačná rada a čo to tu vlastne ideme dnes voliť, pretože pre mnohých je to možno taký nejaký imaginárny a neznámy pojem. Dovolím si teda zacitovať zo zákona, aby bolo všetkým jasné, o čom budeme rozhodovať.
Rada zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Viem, že toto asi viacerým z vás veľa nepovie, ale takým tým najzákladnejším a najdôležitejším dokumentom, o ktorom sa bavíme v prípade Regulačnej rady, je regulačná politika, prijíma regulačnú politiku. No a čo je predmetom regulačnej politiky hlavne, a to je napríklad aj to, ktoré odvetia akým spôsobom regulovať alebo deregulovať. Takisto Regulačná rada rozhoduje v odvolacom konaní, čiže rozhoduje proti rozhodnutiam alebo pri rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú nejakým regulovaným subjektom napadnuté. V minulosti bola, žiaľ, táto rada nefunkčná. Alebo ani nieže nefunkčná, ale to jej fungovanie bolo značne obmedzené tým, že predseda úradu bol súčasne aj predsedom Regulačnej rady. Bolo to ešte za pána Holienčíka. Následne po tej kauze vysokých cien energií sa toto celé zmenilo a vlastne toho predsedu Regulačnej rady si tí členovia vyberajú zo svojho stredu.
Súčasne ostala parlamentu tá možnosť, teda možnosť je tu to, že my volíme troch členov Regulačnej rady a troch navrhuje vláda a potom si vyberá pani prezidentka. Čiže my musíme vždy nominovať dvoch kandidátov. Z tohto pohľadu nastalo v zákone naozaj zlepšenie tým, že tá Regulačná rada je už teraz prísne oddelená od toho úradu cez tú osobu vlastného predsedu, ale stále tam ostáva jeden nonsens. A to, že sa bavíme o nezávislom úrade a teda by tam mala byť aj nezávislá Regulačná rada alebo teda rada ako odvolací orgán, a týchto nominantov, ktorých posúvame pani prezidentke, sú politickí nominanti. To znamená, že tu musia nominovať, opäť iba niekto, niekto z nás. To sa, to sa koniec koncov aj udialo, máme tu troch nominantov, musím povedať, že kvalitných. Mali sme ich včera naozaj na tom, na tom vypočúvaní na výbore a všetci môžem povedať, že jednak spĺňajú tie kritériá, ale takisto aj vedia, o čom je tá energetika, o čom je tá regulácia.
Ale chcel by som sa teraz zamerať práve na to pravidlo toho, tej politickej nominácie alebo teda nominácie cez niektorého z poslancov, cez niektorého z nás stopäťdesiatich. Predsedníčka výboru pani Jana Kiššová sa pokúsila minimálne túto politickosť okresať tým spôsobom, že oslovila viacero zamestnávateľských organizácii, obchodných komôr a profesných združení, aby oni dali jej návrh na takéhoto kandidáta. Toto všetko sú organizácie, ktorých sa nejakým spôsobom tá regulácia v energetike týka. Čiže bol tu naozaj taký ten pozitívny posun od tej politickej tak troška do tej nepolitickej roviny, pričom prisľúbila, že akéhokoľvek kandidáta, jedného, dvoch, desiatich, všetkých posunie do parlamentu, aby o ňom mohol rozhodovať. Napokon sme dostali dvoch kandidátov, pani Beňovú a pána Lukáča, pričom pani Beňovú následne navrhol aj pán Bastrnák, takže vlastne teraz ako jediná nominácia zo strany pani Kiššovej ostal práve pán Lukáč, ktorý ale je tým nezávislým kandidátom. To znamená, že nie je nominantom v tom pravom slova zmysle pani Kiššovej. Z tohto pohľadu by som ale chcel naozaj povedať, že všetci tí kandidáti sú a boli navrhnutí určite najmä na základe tej svojej, na základe tých svojich odborných predpokladov. Rovnako aj pán Holík, ktorý takisto nás včera presvedčil o svojich kvalitách. Takže máme tu troch kvalitných kandidátov, z ktorých budeme v stredu, v stredu o piatej vyberať.
Ja by som chcel z tohto miesta ešte raz poďakovať týmto kandidátom, ktorí sem včera merali tú cestu a našli tú odvahu sa odprezentovať a zodpovedať všetky otázky, ktoré som aj ja im napríklad kládol a ktoré určite neboli jednoduché. Držím im palce, rovnako ako aj vám držím palce pri tej voľbe do Regulačnej rady, do tak dôležitého orgánu.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 11:51 - 11:53 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Miro, ja by som chcel reagovať na dve konkrétne veci, ktoré si spomenul vo svojom príspevku. Hovoril si tam o úplatkoch, ktoré môžu byť zaznamenané na kamerách, že toto by mala byť nejaká forma prevencie. Ale treba si uvedomiť, že naozaj táto kamera berie iba záznam obrazu, nie zvuku. To znamená, že z tohto pohľadu je ťažko vydedukovať, čo sa práve na tom mieste zrovna nachádza.
No a druhá vec, samozrejme, že ten pracovník si asi nebude takýto úplatok pýtať priamo pred kamerou. Čiže neviem si predstaviť, ako by takýto záznam mohol byť použitý alebo vysvetlený, že sa jednalo o takýto čin. No a druhá vec, hovoril si o tých nákladoch na kamery, že je tu tých 5- až 10-tisíc eur na to jedno pracovisko. Ale tiež si spomínal, že teda tento záznam je niekde prenášaný, a predpokladám, že aj uskladňovaný práve preto, aby mohol byť neskôr použitý v prípade pochybností. No a tuná vznikajú ďalšie náklady práve, práve, predpokladám, na strane štátu, ktoré musí zafinancovať do nejakého daňového úložiska. Možnože sa mýlim, lebo vidím, že krúžiš prstom. A budem rád, keď mi k tomu niečo viac povieš.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.9.2019 11:35 - 11:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1578). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva finanční Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 11:01 - 11:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa pridám k tejto ekologickej vlne. Tak ako aj Miro spomenul, a jedná sa o šrotovanie týchto značiek alebo teda recyklácia, ktorá je pomerne náročná. Ale treba si uvedomiť, že aj tá samotná výroba stojí nemalé množstvo energie, pretože tieto sú vyrobené poväčšine zo zliatin ľahkých kovov a následne sú aj farbené. Čiže naozaj toto všetko vieme v rámci tohto procesu ušetriť. No a časť značiek je dokonca vyrobená zo zmesi polykarbonátov a polyesteru. No a s týmito naozaj nevieme nič urobiť. Ďakujem.
Skryt prepis