Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.12.2019 o 16:45 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:23 - 17:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ty si to hneď na úvod prirovnal, že tu prebieha zrejme nejaká zlatá horúčka. Ale zlatá horúčka to je, to je taký jeden kolektívny ošiaľ, ale keď sa teda rozhliadnem po tej sále, tak ten kolektívny ošiaľ mi tu akosi stále chýba. A mne to skorej pripomína ako nejaký individuálny úlet Roberta Fica. No a z tohto pohľadu by som to skorej prirovnal k takému tomu Glumovi z Pána prsteňov, ktorý si stíha toho svojho miláčika a proste hľadá také nejaké to uspokojenie, siaha na niečo, čo mu vlastne ani nepatrí. A dobre si aj veľmi povedal, že naozaj je to taká schizofrénia, kedy tá pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Napokon videli sme to aj práve, keď sa otvárala tá schôdza, čo bolo naozaj tým najlepším dôkazom toho, že toto, toto nie je nejaká koordinovaná akcia. To isté je v prípade toho guvernéra Národnej banky za SMER verzus SMER, kedy dostávame do Národnej rady dve úplne protichodné informácie, protichodné názory. No a veľmi dobre si spomenul, že my vlastne nemáme nejaký plán, čo s tým zlatom. Nevieme, kde ho uskladniť, nevieme, čo nás to bude stáť. Preto aj ten náš pozmeňovák, aby sme najprv to celé podmienili, ak sa o tom vôbec máme ešte baviť, nejakou tou analýzou a vyhodnotením rizík. Aby to naozaj nedopadlo tak ako náš národný poklad, na ktorý sa Slováci zbierali v prípade Matice slovenskej, a keď sa v roku 2007 otvorili trezory, tak zrazu sme zistili, že tam chýba obrovské množstvo retiazok a prsteňov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:08 - 17:10 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým reagujúcim. No tak, samozrejme, evidentne je v tom viacej politiky ako nejakého rozumu, viacej populizmu ako nejakých reálnych dôvodov. Ťažko povedať, čo tým pán Robert Fico sleduje, ale naozaj to bolo možnože iba na nejaké prekrytie tých tém, keď už aj pán Bugár upozornil na to, že tie riziká sú omnoho vyššie a jednoducho akýkoľvek prevoz na Slovensko by bol nevýhodný.
Ale my sa nebránime tomu, aby sme to zlato na to Slovensko dostali, ale odstúpme od tej politiky, vykašlime sa na politiku, nevyrábajme niekomu tuto politické body alebo nezakrývajme týmto nejaké iné súčasné témy, ale podriaďme to, tak ako aj Edo zdôraznil, podriaďme to nejakej dôkladnej analýze. Proste riaďme sa rozumom. Zdravý rozum je najlepší recept. Toto máme aj v rámci kampane, ale to som troška odbehol.
Ale ja by som chcel ešte upozorniť naozaj na tú druhú časť toho môjho pozmeňovacieho návrhu, pretože k tomu sa nikto nevyjadril a ešte raz to chcem zdôrazniť. Ochraňujme a venujme sa nielen tomu zlatu, ktoré máme ako investičné, ale venujme sa naozaj aj tomu zlatu, ktoré tu máme, ktoré je naše, ktoré zatiaľ nikto z toho Slovenska nevyviezol a za ktoré dostávame 16 eur za kilogram.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2019 16:45 - 17:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
(Zaznievanie gongu.) Pekný deň prajem všetkým. Priznám sa, je to asi prvýkrát za toto volebné obdobie, čo sa mi podarilo rozprávať pred takto plnou sálou. Paradoxne, toho, kto túto schôdzu inicioval, pána Roberta Fica tu dnes nevidím. Alebo teda minimálne nie v tejto sále. Je hore? Ak áno, tak sa samozrejme ospravedlňujem.
Ale teda poďme priamo k tomu, prečo sme tu dnes, prečo sme tu na tejto mimoriadnej schôdzi, a to je zlato. Ako už bolo povedané, bavíme sa o 31,7 tony investičného aktíva, ktoré máme uskladnené v Bank of England. Národná banka Slovenska používa toto zlato ako investičné na investovanie na medzinárodnom trhu. Ako sa Národná banka už v minulosti vyjadrila, z tohto zlata sme za desať rokov do dnešného dňa mali asi 50 miliónov eur v zmysle zhodnotenia toho využitia, keďže toto zlato máme k dispozícii. Ten úrok, ktorý dosahujeme, je dnes asi 0,33 %, bolo povedané aj v rámci rozpravy, že je to asi 0,2 až 0,4, čo je z môjho pohľadu viacej, ako je negatívny úrok, ktorý napríklad dnes sa aplikuje v prípade iných niektorých transakcií.
Otázka pre mňa v tejto súvislosti preto nastáva, ak dostaneme toto zlato na Slovensko, čo sa s ním vlastne stane? Kde ho uskladníme? Koľko bude stáť prevoz? Koľko bude stáť poistenie? Kto ho bude prevážať? Či to nebude náhodou firma Bonul. A hlavne, ako toto zlato v budúcnosti budeme vedieť použiť, využiť a či ho naozaj budeme vedieť zhodnotiť aspoň do tej miery, ako je to dnes práve v tomto Londýne.
Z tohto pohľadu sa naozaj otvára otázka, že prečo je táto téma dnes na rokovaní parlamentu. Či to naozaj nie je iba nejaká zástupná téma na prekrytie iných, iných káuz, ktoré sa tu otvárajú. Či už to bol pán Počiatek, či už to bol štátny rozpočet alebo či je dnes práve oznámené vyšetrovanie pána Roberta Fica za jeho výroky.
Treba tiež povedať, že tieto všetky okolnosti alebo výhodnosť tohto nie je nijakým spôsobom vyhodnotená, zhodnotená. Aj to, čo sme dnes počuli, že pán guvernér Národnej banky sa ospravedlnil, že nemôže prísť, stále nemáme teda nejaké oficiálne stanovisko.
Pripravili sme preto jeden pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Mariána Viskupiča, ktorý na záver potom prečítam, ale dovolím si teda aspoň to odôvodnenie nateraz, pretože sa skladá z dvoch bodov.
V tom prvom bode cieľom nášho pozmeňujúceho návrhu je požiadať uznesením Národnú banku Slovenska, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila analýzu rizík a všeobecnú analýzu výhodnosti. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je snaha o oboznámenie sa s jednotlivými rizikami a pravdepodobnosťou ich vzniku, ako aj nákladmi a výnosmi návratu zlata na Slovensko, resp. jeho ponechania v Bank of England.
No a v tom druhom pozmeňujúcom bode alebo v druhom bode tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý takisto za chvíľu prednesiem, tak jeho cieľom je doplniť do návrhu uznesenia podmienku, aby nevyhnutné opatrenia vedúce k návratu investičného zlata boli vykonané až vtedy, ak sa v rámci toho písomného vyhodnotenia rizík podľa bodu B naozaj dozvieme, že je to pre Slovenskú republiku výhodné. Viacej možnože potom v rozprave povie aj môj kolega Marián Viskupič.
No a potom máme pripravený ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý má takisto dva body. Tento predkladám ja spolu s Ankou Zemanovou. V tom prvom bode chceme zaviazať takisto Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa toto uznesenie doplnilo o záväzok, že nebude vykonaný žiaden úkon smerujúci k predaju tohto zlata bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože naozaj stále nemáme zodpovedané, prečo vlastne toto zlato reálne na tom Slovensku potrebujeme.
No a v tom druhom bode sa venujeme takisto zlatu, ale trochu inému zlatu. Na Slovensku totižto máme ešte zlato vo forme nerastných surovín. Možno ste to zachytili. V lete sme upozornili na jednu veľkú kauzu, pretože práve tohto zlata, tohto nášho slovenského zlata, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky patrí nám všetkým, sa Slovenská republika zbavuje, a teraz sa podržte alebo si sadnite, za 16 eur za kilogram. Naše zlato, ktoré sa vyťaží na Slovensku, ktoré patrí vám, nám, Slovákom, všetkým, tohto zlata sa zbavujeme za 16 eur za kilogram. Zlato sa pritom na trhu obchoduje kilogram za 40-tisíc eur. Ide o to, že štát ako vlastník môže umožniť niekomu takéto zlato vyťažiť. Pretože sám štát na to nemá nejakú kapacitu. Ale keď ho niekto vyťaží a spracuje, tak zo zákona Slovensku patrí tzv. úhrada za vyťažený nerast. Táto má byť 5 % z tržieb za toto zlato po zohľadnení nákladov na ťažbu a spracovanie rudy. No a paradoxne za 500 kg zlata, ktoré sa každý rok na Slovensku vyťaží, dostávame, prosím pekne, 8-tisíc. eur.
Ešte raz zopakujem, pokiaľ by pán Fico nepočul, pretože sa vzadu baví. Za 500 kg zlata dostaneme (zaznievanie gongu) každý rok 8-tisíc eur. Pán Fico, hodnota ojazdenej Fabie. Toto je to, za čo sa zbavujeme nášho zlata, 16 eur za kilogram.
Dôvodom je to, že spoločnosť, ktorá toto zlato na Slovensku ťaží, sa odvoláva na jednu výnimku, a to je zníženie tejto sadzby, týchto 5 % na 0,1 percento. Táto výnimka bola ešte v roku 2002 uvedená v nariadení vlády alebo teda v uznesení vlády. A táto výnimka mala byť prechodná. Paradoxne na Slovensku naozaj platí práve to, že práve prechodné, prechodné ustanovenia sú tie, ktoré sú najtrvalejšie. Ale toto prechodné ustanovenie, toto zníženie z tých 5 % výnimky tej odplaty za ten vyťažený nerast sa mala týkať kovov. Nerastov, z ktorých možno vyrábať kovy. Ale pozor! Priamo v tomto uznesení je uvedené, že s výnimkou zlata a striebra. Odôvodnenie tejto spoločnosti, že, dobre, tak máme tam aj zlato, máme tam aj striebro a napriek tomu platíme iba 0,1 % namiesto 5 %, je to, že oni vyrábajú koncentrát s prímesou zlata.
Dovidenia, pán Fico. Škoda, že vás to nezaujíma. Ale nevadí, máte tu dostatok kolega, ktorí vám, dúfam, o tomto uznesení alebo o tomto doplnení uznesenia povedia.
Takže táto firma, prosím pekne, vyrába koncentrát, kde máme 0,5 % zlata. A preto oni tvrdia, že nemusia platiť 5 %, ale iba 0,1 %, tak ako je to v prípade iných kovov. Lenže toto percento im, prosím pekne, vyrobí 95 % tržieb. Ono je to, ako keď na Slovensku máme alkohol. Takisto máme definované, že alkoholický nápoj od 1,2 percenta. Daň z alkoholu sa vzťahuje na všetky nápoje, ktoré obsahujú aspoň 1,2 percenta. Ale toto je koncentrát, koncentrát, kde vy kľudne môžete umelo zvýšiť podiel práve tohto zlata a povedať, veď ja tam zlato nemám. Ale stále, opakujem, vy vďaka tomuto alebo tá firma vďaka tomu dosahuje až 95 % práve kvôli tomu, že sa tam nachádza táto prímes.
No a vďaka tomu, že tu máme banský úrad, ktorý by mal kontrolovať práve tieto úhrady a ktorý nekoná, na základe infozákona sa mi priznali, že za posledných desať rokov nevykonali ani jednu jedinú kontrolu, s ktorou by skontrolovali, ako prebieha práve toto platenie úhrad. Tak vďaka tomu táto výnimka jednoducho je touto spoločnosťou uplatňovaná.
Nejdem ja teraz sa nejak obúvať do tejto spoločnosti, pretože naozaj využili niečo, za čo ich dodnes nikto žiadnym spôsobom nepoťahoval. Ale treba si uvedomiť, že naozaj na Slovensko mieria ďalšie firmy, ktoré chcú toto zlato ťažiť. Sú tu austrálske spoločnosti, ktoré už avizovali záujem toto zlato dobývať, ťažiť a predávať. A takisto si budú uplatňovať túto polpercentnú, teda 0,1-percentnú výnimku? Z 500 kg zlata, možnože vyťažíme ročne 2 000 kg zlata a takisto za to budeme mať iba 16 eur za kilogram? Toto sa mi zdá naozaj škandalózne a omnoho škandalóznejšie je práve to, že banský úrad, ktorý na toto celé má dohliadať, absolútne sa o to nezaujíma a strčil hlavu do piesku.
A teraz možno, kde tie peniaze končia. Pretože my hovoríme o 8-tisíc eurách za zlato. Reálne, keby sme to prepočítali na tých 5 %, tak by to malo byť 400-tisíc, 400-tisíc, ktoré majú byť príjmom Envirofondu. No a Envirofond to mal potom naozaj využiť na rôzne aktivity v oblasti zlepšovania životného prostredia. Takže netrpíme iba my, ale naozaj trpí tým aj životné prostredie.
Využívame teda túto možno, túto mimoriadnu schôdzu na to, aby sme upozornili aj na tento problém. My sme naňho upozornili aj oficiálne práve na tej tlačovej konferencii v lete. Upozornili sme na to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý povedal, že ich to zaujíma, že je to zaujímavá vec. Nechápu sami, prečo niekto uplatňuje si túto výnimku a prečo banský úrad nekoná, no a zaradili to do plánu úloh na rok 2020. Ale naozaj by bolo dobré, keby sme túto situáciu riešili už dnes. Lebo to zlato tými ďalšími spoločnosťami sa naozaj môže začať na Slovensku ťažiť už na budúci rok.
Takže poďme sa naozaj pozrieť nielen na to zlato, na tých 30 ton, ktoré nám ležia v Londýne, ale poďme sa pozrieť aj na to zlato, ktoré máme tu doma, ktoré vyťažíme v objeme 500 kilogramov každý rok. Za sedemnásť rokov veľmi ľahko si vypočítate, koľko toho bolo, a zbavujeme sa ho, prosím pekne, po 16 eur za kilogram. Takže berieme naozaj túto schôdzu veľmi vážne a chceme doplniť práve do tohto uznesenia jeden záväzok pre vládu, aby ukončila uplatňovanie výnimky podľa § 8 práve toho nariadenia vlády č. 50/2002 o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, a to, aby v prílohe č. 2 písm. b) a e) k 31. decembru 2019 ukončila túto výnimku. Dôvodom tejto zmeny je snaha o ukončenie stavu uplatňovania tejto výnimky. Táto sadza je nesprávne aplikovaná na koncentráty rúd, ktoré okrem iného obsahujú aj zlato. Ja tvrdím, že neoprávnene. A NKÚ to zrejme naozaj na ten budúci rok rozhodne. Ale my to môžme vyriešiť už teraz veľmi jednoduchým doplnením práve tohto uznesenia.
Teraz by som si teda dovolil prečítať tie samotné pozmeňujúce návrhy. Odôvodnil som ich. Predniesol som, aj prečo ich predkladáme. Pán Robert Fico si ich vypočul, aj tú prvú časť. Takže začnem hneď tým prvým.
Je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829) sa mení takto:
1. V bode B. sa za slovo "územia" vkladajú slová "a žiada Národnú banku Slovenska o predloženie analýzy týchto rizík a všeobecnej analýzy výhodnosti presunu investičného zlata na Slovensko".
V bode 2, alebo po druhé, v bode C. sa za slovo "aby" vkladajú slová "v prípade identifikácie významných rizík".
Toto bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme.
A druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky (tlač 1829) sa mení takto:
1. V bode C. sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú tieto slová (začiatok citátu): "a aby po jeho návrate na územie Slovenskej republiky nevykonala žiadny úkon smerujúci k predaju tohto zlata bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky;". Koniec citátu.
Za druhé za bod C. sa vkladá bod D., ktorý znie: "D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala príslušné legislatívne zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 618/2007 Z. z. smerujúce k ukončeniu výnimky podľa § 8 zo sadzieb za vydobyté nerasty uvedených v prílohe č. 2 písm. b) a e) k 31. decembru 2019.".
O bodoch 1 a 2 tohto druhého pozmeňujúceho návrhu žiadam hlasovať samostatne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2019 12:15 - 12:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ja ešte doplním tie úrodné roky, o ktorých si hovoril, a stiahnem to priamo na tú elektroenergetiku, pretože spomínal som viaceré tie politické zásahy, za ktoré platíme práve v tej tarife za prevádzku systému. A vďaka tomu naozaj tá cena elektriny narástla do pomerne obludných rozmerov, najmä pre tie energeticky náročné podniky.
No nebolo tomu tak v minulosti alebo nebolo to minimálne tak vypuklé a Robert Fico, ktorý tu teda mal byť a ktorý presúval tých 60 návrhov zákonov, tak bol to práve on, ktorý tvrdil, že máme stabilné ceny energií. Ale tieto energie v čase klesali, klesalo to od tej krízy až do nejakého roku 2016, keď to znova začalo stúpať. Bavím sa hlavne o tej elektrine. A toto bol priestor, kedy sme my síce mali tieto opatrenia, politické opatrenia, mali sme ich začať odstraňovať postupne, aby keď prídu tie časy, tak aby sme naozaj už nemali ten balast tam natlačený, nabalený. Toto sa nestalo. Naopak, tento balast, túto tarifu sme iba pridávali, zväčšovali, uhlie nám nabobtnalo na 115 mil. eur z nejakých 30 pôvodne. Takisto mnohé tie obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, tam majú na ďalších pätnásť rokov nárok mnohí tí výrobcovia. A dostali sme sa do bodu, kedy tie ceny na trhu rastú, a jednoducho na pokles my tam nemáme vôbec žiaden priestor.
A kto na to zase doplatí? Zase na to doplatia iba ľudia, podnikatelia, a to už naozaj veľmi výrazným spôsobom práve na ten budúci rok. Snažíme sa to teraz látať cez tie kompenzácie alebo výnimky z platenia takýchto dotácií. Ale toto nepomôže, toto nepomôže našej konkurencieschopnosti, keď na nás sa chystá alebo máme tu nejakú krízu pred dverami, tak my musíme hľadať systémové riešenia, ktoré pomôžu všetkým, a nie iba pár vyvoleným.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2019 11:54 - 12:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Rokujeme tu dnes o štátnom rozpočte, ktorý je naozaj zrejme tým zákonom roka. Koniec koncov kvôli nemu sme prekladali až 60 opozičných zákonov na ďalšiu schôdzu a paradoxne ten, kto toto navrhol, tu dnes vôbec nie je, nesedí v sále.
Vyzývam preto pána Roberta Fica, ak ma počuje, ak sa niekde nachádza, aby sa dostavil do tejto rokovacej sály a aby si vypočul aj moju reč. Začnem najprv tak všeobecne, aby som mu dal pár minút času, kým sa dostanem k tomu, o čom som chcel rozprávať.
A začnem tým, že Nemci majú také jedno porekadlo, po nemecky sa povie: Übung macht Meister. V preklade veľmi jednoducho povedané: Cvičením sa z vás stáva majster. No a strana SMER bola do dnešného dňa vo vláde už trikrát, predkladá tento štátny rozpočet minister za stranu SMER už po dvanástykrát. Takže očakávali by sme, že ten rozpočet už bude úplne dokonalý, perfektný, dvanásťkrát nacvičený. No, ale paradoxne tak, ako sa dozvedáme z každej jednej strany, a teraz nemyslím iba na opozíciu, tak presný opak je pravdou.
Rozpočet pripomína obnosené a stokrát zalátané nohavice. No a čo je najhoršie, ani len tie záplaty na tých nohaviciach poriadne nedržia. Ja by som to teda nazval, že je to taký ten rozpočet s holým zadkom. Nohavice sú vydraté, plné rôznych korupčných, resp. sociálnych dier, ako sa to tu zvykne nazývať. No a tými záplatami, čo ani poriadne nedržia, tak to sú práve rôzne skryté dane. Skryté dane, ktoré ľudia platia inak ako cez dane, či už je to bankový odvod, ktorý sme tu včera prijali, či už je to odvod pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach, či sú to dividendy štátnych a pološtátnych podnikov, ku ktorým sa takisto ešte dostanem.
No, ako sa to teda deje? Ľudia majú podľa správnosti platiť dane. No a súčasne takto by to fungovalo v klasickom štíhlom štáte, kde sú tie dane naozaj spravodlivo nastavené a kde celý ten mechanizmus funguje veľmi transparentne. U nás, žiaľ, je to jednak cez tie dane, ale aj cez rôzne ceny tovarov a služieb.
Vďaka tejto vláde, ako aj teda tým predošlým vládam práve strany SMER tým, že im to nestačí, tak zaviedla tie rôzne poplatky, ktoré napokon platia práve tí zlí podnikatelia, zlé poisťovne, zlé banky, zlé obchodné reťazce. No ale ešte raz pripomínam to, čo tu už stokrát zrejme predo mnou zopakovali aj moji kolegovia, toto všetko v konečnom dôsledku platia len a len ľudia.
Pripomína to situáciu, kedy vláda zaklope ľuďom na dvere, aby vybrala dane, no a potom sa im ešte vláme do špajze cez okno a túto im vyplieni. A ráno, aby teda neumreli od hladu, tak príde, zaklope ešte raz a dávam im nejaký ten kompót z ich špajze. To sú tie vlaky, obedy akože zadarmo, rekreačné poukazy, ktoré ale zaplatí zamestnávateľ z prémií, ktoré by inak dostali títo ľudia, alebo napríklad v minulosti to boli vratky za plyn, ktoré boli vyplácané, teraz sa podržte, zo straty štátneho podniku.
Keďže som energetik, tak sa budem sústrediť práve na túto energetickú oblasť.
Vidím, že pán Robert Fico nezaujal ani svoje náhradné miesto, ani riadne, mám ešte 16 minút, tak nebudem sa zdržiavať čakaním naňho. Verím, že sa k nemu tieto informácie, ktoré boli naozaj tak dôležité, že sme kvôli nim presúvali 60 zákonov, že sa k nemu dostanú.
Takže začnem tým, čo som už pred chvíľkou kritizoval, a to sú tie politické rozhodnutia. Ceny energií sú paradoxne plné politických zásahov, za ktoré ale títo politici, a teda v konečnom dôsledku aj my všetci, za ktoré sme odmietli prevziať zodpovednosť. V roku 2019 v prípade elektriny, bavíme sa naozaj iba o elektrine, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh za takéto politické opatrenia zaplatila, prosím pekne, viac ako 80 eur. Zamestnávatelia, tí, ktorí zamestnávajú týchto ľudí, ktorí tu platia alebo vytvárajú tie hodnoty, ktorí takisto platia tie dane, tak u nich to boli častokrát stovky, tisícky až milióny eur. No a toto je práve tá skrytá daň za rozhodnutia politikov.
O čo konkrétne ide? V cenách elektriny platíme tzv. tarifu za prevádzku systému a táto tarifa za prevádzku systému sa skladá z podpory obnoviteľných zdrojov energie, tam sa skladáme na obnoviteľné zdroje a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Obnoviteľné zdroje sú 400 mil. eur, ktoré platíme ako podporu výrobcom. Kombinovaná výroba elektriny a tepla je to až 115 mil. eur. No a potom proti tomu, keďže týmto zachraňujeme životné prostredie alebo ochraňujeme, máme, naopak, dotáciu, ktorou životné prostredie ničíme, a to je 115 mil. eur na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Chvalabohu, aspoň tu sa nám podarilo vládu dotlačiť do rozumného kroku a tieto dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023 ukončiť. Nebola to ľahká cesta. Ktorí si na to spomeniete, začínalo to nejakým podaním podnetu na Európsku komisiu. Mali sme tam viacero petícií, podávali sme tam podnety kvôli napríklad spusteniu jedného bloku v elektrárni v Novákoch, ktorá vôbec nemala žiadne povolenia. Ja sám som čelil žalobe od pána Čičmanca. Takisto môj stranícky kolega Richard Sulík. Chvalabohu, nakoniec aj tá vláda uznala, že naozaj to, čo sa deje dnes na Hornej Nitre, je nezmysel a inšpirovala sa naším desatoro, kde sme navrhovali konkrétne opatrenia pre tú Hornú Nitru, a pripravila plán transformácie pre tento región.
Takže máme tu tieto tri základné opatrenia, celkovo sa bavíme o vyše 600-630 mil. eur. No a toto sú jednoducho veci, kedy si výrobca uplatní takýto nárok, ktorý mu garantuje zákon u distribučnej spoločnosti a táto si to potom cez reguláciu vyberá od spotrebiteľov.
My sme v minulosti navrhovali, alebo v minulosti, na poslednej schôdzi, aby sa zaviedlo tzv. viaczdrojové financovanie, aby sa táto tarifa za prevádzku systému nekryla iba priamo z cien elektriny, ale aby to bolo viaczdrojovo financované napríklad z envirofondu, kde sa skladajú hlavne priemyselní výrobcovia na tzv. emisné povolenky. No a časť by mohla byť použitá aj priamo zo štátneho rozpočtu. Toto bolo jedno opatrenie, kde by sme naozaj konečne aspoň časť tých politických opatrení preniesli z pliec tých spotrebiteľov aj priamo na tých podnikateľov, teda, pardon, na tých politikov.
Občas potom počúvam také reči, že, no dobre, ale však keď by sme to platili potom zo štátneho rozpočtu, to sú zase dane, zase do toho prispievajú tí ľudia, zase tí podnikatelia. Ale toto, toto má mať aj taký ten preventívny charakter. To znamená, aby politici aj do budúcnosti si veľmi dobre rozmysleli, aké podobné opatrenia budú v tejto oblasti prijímať.
No, aby toho nebolo málo, hovorí sa o tom, je to také verejné tajomstvo, že práve tie distribučné spoločnosti pred sebou tlačia kvôli nesystémovej regulácii tejto tarify balvan až 400 mil. eur. To je niečo, čo si budú zrejme do budúcnosti uplatňovať, keďže tam kvôli nesprávne nastavenej regulácii došlo, že im neboli, alebo teda oni tvrdia, že im neboli v plnej výške uhrádzané tie peniaze, ktoré oni vyplácali tým výrobcom.
No a okrem toho tu máme úľavu z platenia týchto podpôr až do výšky 95 % pre tri podniky, čo sa opäť rozpočíta ľuďom do cien elektriny. Opäť za to odmietol štát prevziať zodpovednosť. No a v tomto sa nám aspoň podarilo Duslu Šaľa zobrať tých 7 mil., ktoré pán Kondrót mal pripravené pre tento podnik ako jednu z úľav.
No a potom tu máme dividendu SEPS-u, elektrizačná prenosová sústava, ktorá je vždy v podstate používaná na takéto látanie nejakých tých dier v rozpočte. V minulosti, bol to rok 2018, mali naplánovaný zisk na úrovni 26 mil. eur. No a podkonto bolo 58,3 mil., keď dosiahne podnik vyšší zisk, ako by mal, tak by sa mal tešiť, nie? Ale, viete, SEPS-ka, akciová spoločnosť, toto je štátny podnik, je stopercentne štátny a má stopercentne regulované príjmy práve z tých prenosových poplatkov. A teda tieto sú súčasťou tej koncovej ceny elektriny. A teda je to opäť jedna ďalšia skrytá daň.
Takže ako funguje regulácia? Regulátor nastaví neodôvodnené vysoké poplatky za prenos. Vďaka tomu dosiahne táto firma neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktorým tá firma je 100 % štátna, navyše regulovaná, no a namiesto toho, aby tam naozaj sme sa pohybovali okolo nuly, resp. boli pokryté tie základné investície, tak potom to iba zaplatíme ako nepriamu daň, toto si štát vyberie vo forme dividendy a potom tým opäť láta alebo používa to na rôzne tie korupčné opatrenia. Je to taká stabilná barlička. V roku 2017 to bolo naplánovaných 27 mil., v skutočnosti sa vybralo skoro 75, v roku 2018, som už spomenul, to bolo 26, vybralo sa 58. Teraz je naplánovaných 29. Koľko to bude na budúci rok?
Aby sme sa tomuto vyhli a aby naozaj ľudia neplatili takéto, takéto nepriame dane alebo skryté dane v cene elektriny, tak sme navrhli takisto na tej poslednej schôdzi zákon, ktorým by sa práve tie zisky tejto spoločnosti použili na zníženie prenosových poplatkov v tom budúcom období. To znamená, aby to bolo nejako účelovo viazané, aby to naozaj nebolo iba vyťahované z toho SEPS-u ako tá dividenda, keďže je to 100-percentne štátna spoločnosť. Bohužiaľ, tak isto neprešlo.
No a potom v rozpočte máme v našich daniach kompenzácie pre energeticky náročné podniky 40 mil. eur. Opäť niečo, čím kompenzujeme alebo látame dieru, ktorá tu bola vytvorená nejakými politickými zásahmi do cien energií. Toto bude v tomto roku. Plus potom tu máme odvod do jadrového fondu, no a v sume, keď sa bavíme o energetike, teda hlavne o tej elektroenergetike, tak je tu 800 mil. eur, ktoré zaplatíme každý jeden rok v cene elektriny za rozhodnutia politikov. Všetci. Ja, vy, podnikatelia, každý jeden. A toto je presne to, čo napríklad v tom rozpočte chýba. Sú to rozhodnutia politikov, ale politici za to nijako neplatia.
No, takže toto je, toto je naozaj jedna krásna veľká diera, a to som sa bavil fakt iba o, o elektrine.
No a plus potom je tu ešte ten dlh tých 400 mil. eur, ktoré si nárokujú tie distribúčky, ktoré takisto budeme musieť zrejme nejako zasanovať, uznať. Možno to bude predmetom nejakých ďalších súdnych sporov, ale to už spadne do vienka ako taká nášľapná mína ďalšej vláde.
Po elektrine sa presuniem k plynu, pretože tu máme takisto obrovské množstvo rôznych politických zásahov, pretože SPP ako predajca plynu je vlastnený štátom na 100 %. Pred voľbami 2016 vyplatili 48 mil. eur na vratky za plyn v rámci tých sociálnokorupčných opatrení vlády. Odôvodňovalo sa to tým, že SPP dobre hospodári. No, ale keď si pozriete výročné správy, tak zistíte, že SPP je v skutočnosti iba v strate. Napriek tomu, že teda bilančne, za chvíľku vysvetlím ten princíp, bilančne to SPP-čko dosahuje zisky, po tom 2016-om už žiadne vratky neboli. V tomto roku pán minister na začiatku hovoril, že vyplatia aj teraz, ale paradoxne ja som to v tom návrhu rozpočtu nenašiel.
A teraz, kde je ten fígeľ? Keď si pozriete návrh rozpočtu, tak tam nájdete, že zisk SPP bude 313,5 mil. eur, alebo teda bol v roku 2018. Čo je úplne super. Lenže on má pod sebou alebo nad sebou dcérske spoločnosti alebo dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure. Táto zahŕňa spoločnosti ako SPP Distribúcia, Eustream alebo Nafta. No a toto sú takisto regulované podniky, kde má štát ale iba 51 %, a sú to také tie zlaté vajcia, ktoré prinášajú nejaké tie zisky do toho SPP. No a oni, prosím pekne, vygenerovali dividendu alebo zisk vo výške 448,2 mil. eur. No a teraz si vezmime, že, dobre, tak v 2018 to bolo 448,2, ale SPP odviedlo alebo vykázalo 313, keď si odpočítate, zistíte, že SPP na predaj plynu, čo je teda ich činnosť, vykázali mínus 134,7 mil. eur.
Takže opäť sa opýtam, že ako môžme z takéhoto niečoho alebo ako sme mohli z takéhoto niečoho v minulosti vyplatiť vratky za plyn? A to nehovorím o tom, že aby už mali peniaze skôr z tohto k dispozícii, tak sa v SPP Infrastructure menilo účtovné obdobie, a to k 30. 9.
No a tu sa naskytá naozaj oprávnená otázka, pokiaľ je SPP regulované, ako môže ÚRSO stanovovať ceny pre ten regulovaný zisk tak, že SPP ako regulovaný subjekt je dlhodobo v strate. Pretože toto je zo zákona nemožné. Jednoducho regulátor nemôže akýkoľvek regulovaný subjekt poškodzovať. Deje sa to. A deje sa to vďaka tomu, že SPP je štátne, a teda my všetci na tie zisky doplácame - cez čo? Cez naše dane, pretože nedostaneme tú dividendu, ktoré sme mali z Infrastructure, to je tých, ako som povedal, skoro 135 mil. eur za minulý rok.
Takže máme tu, máme tu potom aj ďalšie odvetvie, resp. keď sa bavíme o nejakých dierach, máme tu, máme tu odvod pre regulované subjekty. O tom sme sa už bavili. Tento odvod paradoxne nám tu vytvoril 70-miliónovú dieru kvôli Eustreamu, ktorý zažaloval tento osobitný odvod, resp. výšku jeho stanovenia, a jednoducho Najvyšší súd mu dal za pravdu. Takže tam budeme mať 70 mil. eur mínus.
Regulácia, ona bola dlhodobo kritizovaná, aj práve ten osobitný odvod bol jedným z dôvodov, prečo bol zavedený. Pán minister Kažimír nám vtedy tvrdil, že teda odstraňujú týmto odvodom nedokonalosti regulácie, ale teda namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosť regulácie, tak ju iba zdaňujeme, čo sa mi zdá veľmi, veľmi čudné. No a pritom naozaj to riešenie by bolo veľmi jednoduché, a to postupná deregulácia. Lebo trh si práve s tými cenami poradí najlepšie. Na druhej strane ale, pochopiteľne, ten štát by prišiel práve o tie rôzne úľavy, zisky z rôznych osobitných odvodov.
Takže na budúci rok opätovne doplatíme aj na tento odvod, aj na tú dieru, ktorá tu vznikla po Eustreame. No a plus je to tá kompenzácia tých 40 mil. pre pár vyvolených podnikov.
A ešte jedna nová diera, ktorá vznikla do štátneho rozpočtu a ktorú vám, pán Kamenický, vyrobil váš stranícky kolega pán Baška, sú to kompenzácie baníkom za 43 mil. eur. Neni to na budúci rok, ale je to postupne. No a toto je kvôli predvolebnému kupovaniu si hlasov a vytváranie lacnej pracovnej sily pre Hornonitrianske bane Prievidza. Pretože ten baník, ktorý dostane takúto kompenzáciu, ju bude dostávať aj potom, keď nastúpi na nejaké iné pracovné miesto, a teda nebude problém napríklad pre toho jeho bývalého zamestnávateľa ho prijať opäť naspäť na nejakú inú pozíciu, dať mu minimálnu mzdu, veď kompenzáciu, ktorú zaplatíme zas len my všetci z toho štátneho rozpočtu, som ti už zabezpečil.
Takže, pán Kamenický, naozaj vám nezávidím. Vy ste si aj včera a predvčerom veľmi povzdychli, aké to mal pán Kažimír v porovnaní s vami ľahké, ale nechcem si ani predstaviť, aké ťažké to bude mať práve ten minister, ktorý príde po vás. A teraz nemám iba na mysli tento rozpočet, ale naozaj všetky tie opatrenia, ktoré som spomínal a ktoré sa nabalili na ten štátny rozpočet alebo nabalili na niektoré tie ceny tovarov a služieb.
Obávam sa však, že mnohé z týchto záplat práve po tých voľbách ostanú a Slovensku naozaj ostane už iba ten holý zadok, tak ako ste ho dnes nabaľovali práve v tom návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 18:20 - 18:28 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý večer prajem. Tak mnohé z toho, čo som chcel povedať, bolo už viac-menej povedané. Máme tu naozaj na stole zákon, ktorý ide nejakým spôsobom obmedziť zisky bánk.
Ale, pán minister, aby ste nechápali, my tu neobhajujeme banky, my tu obhajujeme ekonomiku Slovenskej republiky, na ktorej tie banky, na ktorej tí podnikatelia, ktorých takýmto spôsobom obmedzujete, lebo toto neni prvý odvod, ktorí na toto všetko doplatia. V konečnom dôsledku na to doplatia ľudia. Takže naozaj momentálne sú to zlé banky, predtým to boli zlé obchodné reťazce a ešte predtým to boli zlé firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach.
Veľmi dobre si spomínam, keď takisto tento odvod sme tu mali, dokonca sme tu mali dvakrát. A vtedy pán Kažimír prišiel s tým, že musíme konsolidovať verejné financie. Verejné financie boli skonsolidované a prišiel s ním opäť, tiež ho predložil na neurčito, zvýšil na dvojnásobok a vtedy hovoril o tom, že ideme odstraňovať nedokonalosti regulácie. Takže namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosti regulácie, my sme ich zdanili a zase na to doplatia a doplácajú ľudia. No a keď sme sa ho teda pýtali, prečo ide na toto takýmto spôsobom, tak podobne ako vy ste boli dnes úprimní a povedali ste, že v skutočnosti idete iba látať ten štátny rozpočet, tak aj on nám vtedy povedal, že jednoducho tak sa rozhodla vláda a on iba plní tie príkazy, ktoré mu tie vláda uložila.
Ja si dovolím teda zacitovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená alebo priložená k tomuto návrhu, kde ste spomenuli, že cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Ale toto predsa dnes máme. Zákon o bankovom odvode jasne hovorí, že prostriedky sú limitované a môžu sa použiť len v prípade ohrozenia stability bankového sektora a na doplnenie ochrany vkladov. Legislatívne teda tento odvod nie je možné zneužiť na krytie bežných výdavkov štátu, tak ako ste to vy povedali v rámci rozpravy, keď ste obhajovali, prečo to skrátené legislatívne konanie.
A takisto sa dotknem ešte tej dočasnosti tohto riešenia, pretože tak ako už môj kolega Ondrej Dostál povedal, žiadne, žiadne riešenie nie je trvalejšie ako to dočasné. Vidíme to dnes napríklad v dotovaní pálenia nášho domáceho uhlia, ktoré tu máme už 13 rokov, takisto to malo byť dočasné riešenie. Takisto tu máme dočasnú úľavu z platby za niektoré vyťažené nerasty, toto nám dočasne platí už 17 rokov a takýchto dočasných riešení by sa naozaj dalo nájsť v našej legislatíve alebo minimálne v tých príjmoch do toho štátneho rozpočtu ďalších, ďalších niekoľko.
No a teda ja sa vrátim ešte raz k tomu, pretože mňa to tak zarazilo, keď ste vy prezentovali to skrátené legislatívne konanie ako je veľmi potrebné, ako ste reálne demaskovali, že je to práve kvôli tomu štátnemu rozpočtu, a teda vy iba hľadáte do toho štátneho rozpočtu ďalšie zdroje príjmu. Ale už to tu bolo povedané. Pozrime sa aj na tie výdavky, pozrime sa na tie tunely, na rôzne korupčné, ospravedlňujem sa, sociálne balíčky, ktoré sú tu prijímané a z ktorých iba rozdávate. Takže správny hospodár, každá domácnosť sa zakrýva iba takou perinou, na akú reálne má a nebude rozdávať donekonečna.
A tiež tvrdíte, že ľudia za takýto bankový odvod alebo iné, akékoľvek iné odvody, ktoré, s ktorými ste v minulosti prišli, že na to, na to nedoplatia. Ale doplatia, samozrejme. Ondrej Dostál to veľmi, veľmi dobre popísal, to kreatívne účtovníctvo. A keď si takéto kreatívne účtovníctvo dovolí štát, tak prečo by si to nedovolili banky, prečo by si to nedovolili podnikatelia? Jednoducho nehovorím, že tam tá inšpirácia neprebieha už dlhodobo, ale tomuto by sme predsa len mali zamedziť. Toto tu nemôže takto fungovať.
Mne to pripomína takú tú situáciu v nadväznosti aj na tie, na tie rôzne balíčky, kedy ten štát stále iba hľadá, kde ešte by mohol zobrať. Vykráda tým ľuďom tú špajzu a potom ráno prichádza s tým jedným kompótom, aby tí ľudia naozaj nepomreli, pretože tú špajzu tí ľudia im opätovne naplnia, a zase ten štát bude mať k dispozícii ďalšie prostriedky, ako ju vykradnúť a potom zase rozdať pár vyvoleným.
No a boli tu aj spomenuté, ako dopadli iné rôzne odvody. Bol tu, bol tu spomenutý ten Váhostav, bol tu spomenutý odvod pre obchodné reťazce a ja by som sa dotkol ešte jedného odvodu, ktorý som spomenul hneď na úvod, a to bol práve ten odvod pre firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Bolo to, myslím, že pred dvoma týždňami? Neviem presne, kedy Najvyšší súd rozhodol v spore medzi Finančnou správou a Eustreamom, kedy zaviazal, alebo teda rozhodol v prospech Eustreamu, ktorý má dostať naspäť 70 mil. eur. Bolo to práve kvôli tomu odvodu, ktorý platili ako regulovaný subjekt. Nebolo to kvôli zavedeniu toho odvodu, ale bolo to kvôli nesprávnemu výpočtu. To znamená, boli tam zohľadnené nejaké aktíva, ktoré prešli od SPP Distribúcie. Ale kde my máme záruku, že takisto aj tento odvod nebude nejakým spôsobom napadnutý a že zase na to nedoplatia nejaké ďalšie vlády, ďalší ministri, ktorí prídu po vás? Lebo vy ste povedali vo svojej reči, a to bolo ešte teda k tomu v záverečnej reči, k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, že Edo Heger vtedy vyzdvihol pána Kažimíra, ktorý bol nejakým lepším ministrom v jeho očiach, ale, a že vy to máte teraz veľmi ťažké, že je to naozaj taká nejaká, že to bola pre pána Kažimíra selanka a vy teraz veľmi ťažko sa vyrovnávate s mnohými tými dopadmi, ktoré tu ostávajú.
Ale ja sa zase pýtam, pán minister, čo tu ostane pre toho ministra po vás? Čo tu, čo tu bude, aké ďalšie nášľapné míny a jednoducho aká potopa, ktorú tu bude musieť ten ďalší minister, tá ďalšia vláda sanovať?
Z tohto dôvodu ja navrhujem, tak ako nadviažem na môjho kolegu Jozefa Rajtára, ktorý vravel, že nemali by sme zahlasovať za takýto návrh, ktorý opätovne poškodí tých občanov, ktorí budú musieť nejakým spôsobom zasanovať a zaplatiť takýto bankový odvod, lebo naozaj nám to padá dole smerom už k tomu spotrebiteľovi. Ja navrhujem, dávam návrh, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nerokovalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:53 - 16:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Vážny, mňa naozaj veľmi zarazilo, ako ste vystupovali práve na adresu tzv. tretieho sektora. Keby to boli náhodou nejaké novovzniknuté, novopečené organizácie, tak tiež sa tak poškrabem za hlavou, ale my sa bavíme o občianskom združení Slovensko.Digital, ktoré sa relevantne venuje tejto problematike. Hovoríme o Nadácii Zastavme korupciu, máme tu 7 000, viac ako 7 000 podpisov. Máme tu pani prezidentku a hlavne máme tu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý sa tomuto obstarávaniu venuje a sám teda namietal, že má s takýmto pozmeňovacím návrhom problém. Ako už pán Ondrej Dostál spomenul, častokrát z vašej reči vyplývalo, ako keby to bolo až osobné. Ja sa pýtam, či naozaj za tým nebude práve ten váš konflikt, ktorý ste s pánom Hlivákom mali v roku 2017 kvôli vášmu Volkswagenu Touareg, ktorý ste obstarávali a on ho označil, práve toto obstarávanie, za porušenie zákona.
No a ja sa chcem ale aj opýtať, že teda tá ochrana, hovorili ste veľa o ochrane kritickej infraštruktúry. Ale veď my máme dnes o tom celý zákon, tak povedzte nám a Edo Heger vás na to vyzýval, kedy, kde, akým spôsobom bol tento zákon porušený alebo ako sa kto dostal k takýmto citlivým informáciám.
Spomínali ste hackerov, hegerov, hackerov, neviem. Kde majú dnes hackeri prístup k informáciám na nejakom verejnom sídle? A takisto mali ste tu niektoré také verejné vyjadrenia, že skutočným dôvodom preto nie je ani tak bezpečnosť ako práve tá rýchlosť obstarávania. Takže občas z toho vyplýva, že keď sa pomýlite, tak aj pravdu poviete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:23 - 16:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ondrej, ty si viackrát spomenul vo svojom vystúpení Úrad pre verejné obstarávanie a ja mám taký pocit, že celé tie pozmeňovacie návrhy sú v podstate reakciou na to, že tento úrad sa akosi koalícii vymkol spod kontroly. A je to podľa mňa dobre, lebo má to byť naozaj nezávislý úrad. No a tak sa koalícia snaží aspoň cez takéto pozmeňujúce návrhy akékoľvek, akékoľvek návrhy zákonov, na ktorých participuje aj tento úrad, jednoducho, jednoducho bombardovať, blokovať a znemožniť ich. Čiže možnože naozaj to, že v druhom čítaní prišli takéto nezmyselné pozmeňujúce návrhy, môže vychádzať aj z toho, že chcú akýmsi spôsobom poškodiť aj tento úrad.
Mňa ale prekvapuje, tak ako aj Peter spomenul, že tu nemáme v sále momentálne ani pána Marčeka, ani pána Vážneho, ktorí by tieto pozmeňujúce návrhy vedeli ešte nejako relevantne obhájiť. No, ja mám pocit, že tak ako to nevedel obhájiť a ani len vysvetliť pán Holúbek, tak asi pán Marček by mal rovnako veľmi veľký problém akékoľvek k tomu stanovisko zaujať.
Obzvlášť sa chcem dotknúť tej fikcie rozhodnutia, ktorú si spomínal, kde sa krátia lehoty na to rozhodnutie o podnetoch a ak to ÚVO nestihne do tých tridsiatich dní, tak potom sa to bude chápať ako zamietnutie toho podnetu. Tu si treba uvedomiť, že naozaj je to ÚVO, častokrát nekoná viac ako 30 dní z toho dôvodu, že by oni tam si to nejako presúvali zo stola na stôl, ale preto, že čakajú na informáciu od toho orgánu, ktorý rieši ten, to verejné obstarávanie. A jednoducho ak oni vedia, že tam v niečom pochybili, tak oni to môžu úplne umelo naťahovať a potom, ak teda bude platiť to 30-dňové, tá 30-dňová lehota, tak jednoducho dôjde k zamietnutiu toho samotného podnetu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:01 - 16:03 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je to naozaj výborné zhrnutie celého toho procesu, ako sa tento zákon, dovolím si povedať slovami jedného pána, pregrciaval parlamentom. Bohužiaľ, skončil naozaj vo veľmi pokrčenom stave a máme ho dnes opätovne tuto vrátený prezidentkou, hoci ten pôvodný návrh bol akceptovaný aj všeobecne odbornou verejnosťou.
Ja si iba dovolím doplniť jednu skutočnosť a to práve k tomu procesu, ktorý si popisoval. To bol tá, ten druhý medzičlánok, to bolo to rokovanie na hospodárskom výbore, ktoré sa minulý týždeň, bohužiaľ, neuskutočnilo. Na tomto výbore sa, čuduj sa svete, vrátane tej koalície nezúčastnil jeden z aktérov, z veľkých aktérov dnešného dňa pán Robert Fico. Robert Fico sa doteraz nezúčastnil ani na jednom jedinom rokovaní hospodárskeho výboru. Ani len na tom, keď sme vystupovali ako gestorský, ale potom si úplne v pohode dovolil tuto stiahnuť 60 cudzích návrhov zákonov. Takže ja sa naozaj pýtam, kde je jeho chrbtica, chrbtová kosť. Kde je teda nejaká jeho zodpovednosť a kde je jeho poslanecká práca, keď nechodí ani len na výbory a nie je ochotný teraz ani len rokovať v parlamente. Najčastejšou ospravedlnenkou je, že je zrovna u zubára. No tak teda možno informácia pre všetkých. Asi naozaj pán Fico má viac zubov ako my všetci ostatní, pretože tých výborov, z ktorých sa ospravedlnil, už bolo viac, ako má bežný občan zubov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:45 - 14:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže posledná moje, posledné moje vystúpenie do rozpravy v rámci týchto troch zákonov, ktoré majú poslúžiť na zníženie cien elektriny, v tomto prípade aj energií. Ešte teda dovolím si tu technikáliu, kedy ideme ustanoviť povinnosť úradu zverejňovať všetky tie cenové rozhodnutia na webovom sídle. To znamená, vy si nebudete musieť o to žiadať, ale bude to zverejnené na webovom sídle. Tiež navrhujeme povinnosť zverejňovať spolu s cenovým rozhodnutím aj návrh ceny a všetky jeho zmeny, pretože cenové rozhodnutie, tým sa nekončí to stanovenie tej ceny. Potom tam prebiehajú ešte ďalšie diskusie. No a ak úrad určí cenu pri týchto činnostiach aj na základe podkladov, ktoré má k dispozícií, zverejnia sa aj tieto podklady. To znamená, že úrad nebude zverejňovať iba to, čo dostal od regulovaného subjektu, ale aj všetky podklady, ktoré on má k dispozícii a ktoré vstupujú do tej regulovanej ceny pre takýto regulovaný monopol. Súčasne sa v novo formulovanom odseku navrhuje explicitne upraviť, že zverejnením informácie o ekonomicky oprávnených nákladoch, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre určené regulované činnosti nemôže mať za žiadnych okolností porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva. Takže teraz som vám vymenoval aj to, čo bude musieť byť vlastne zverejňované.
Tento zákon sa dotkne teplární, vodární, distribučných spoločností, prenosovej spoločnosti SEPS. Takisto sa dotkne distribúcie a prepravy plynu. Takže naozaj vo všetkých týchto oblastiach budeme mať zrazu zvýšenú verejnú kontrolu, zvýšený tlak na tú cenotvorbu pre, prípade tej koncovej ceny, a teda verím, že vďaka tomu bude možné aj efektívnejšie vytvárať tlak na tú výšku pre všetkých spotrebiteľov. Nebavíme sa iba o domácnostiach, ale o tých podnikateľoch. V spojení s ostatnými návrhmi, ktoré sme predkladali dnes alebo som predkladal dnes aj spolu s ostatnými kolegami, plus s návrhmi, ktoré sme mali v minulosti, vieme dosiahnuť zníženie cien energií. V prípade elektriny to môže byť až alebo aspoň, dovolím si povedať, 80 eur na priemernú rodinu každý jeden rok. A viete, od koho to závisí? Toto momentálne závisí od každého jedného z vás. A nielen tak, ako my tu sedíme, ale od vašich kolegov, ktorí tu momentálne nie sú, ale viete im to určite povedať a ja verím, že tak ako ste mi prikývli, že to podporíte, takže to podporia aj oni, pretože toto je prvé čítanie. Ja nemám najmenší problém baviť sa o zmenách a o doplneniach týchto zákonov, pretože tieto zákony sú naozaj dobré. Sú odkomunikované s odbornou verejnosťou.
Takže poďme s nimi úplne smelo do druhého čítania a ja vám poviem, že ja si neviem predstaviť krajší vianočný darček pre ľudí na Slovensku, pokiaľ takéto zákony schválime práve, práve pred Vianocami, a teda na tej ďalšej schôdzi. Ušetríme im nemalé prostriedky a necháme na nich, ako si tieto peniaze následne použijú, či to bude na vianočné darčeky, či to bude na dovolenku alebo či to bude na pokrytie tých základných potrieb.
Takže vážené dámy, vážení páni, ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu aj tohto tretieho zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis