Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 16:35 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.3.2019 16:35 - 16:43 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som teda predstavil tento zákon, ktorého cieľom je vyššia transparentnosť, viac verejnej kontroly v cenovej regulácii, vďaka čomu by sme mohli dosiahnuť opätovne nižšie ceny energií. Opätovne hovorím nie preto, že by my sme tu mali dnes nižšie ceny energií alebo že by sme boli na ceste k nižším cenám energie, ale pretože v minulosti sme už viacero takýchto zákonov predkladali.
V tomto prípade sa tento zákon venuje najmä monopolným spoločnostiam, ktoré podnikajú v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Podotýkam, ide čisto-čiste o monopolné spoločnosti, ktoré na trhu nemajú prirodzenú konkurenciu. Podobný zákon o otvorenej regulácii sme tu už pritom v minulosti predkladali, a to formou novely zákona o regulácii. Tento nám však vtedy, bohužiaľ, neprešiel.
No a prečo je tu tento zákon opätovne, tentoraz s novelou iného zákona? Je to hlavne kvôli nedávnym udalostiam a najmä kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola vykonaná na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kedy bolo poukázané na pochybné praktiky predchádzajúceho vedenia úradu, ktoré mohli mať významný vplyv na cenotvorbu v monopolných energetických činnostiach.
Najnovšie sa týmto prípadom začal zaoberať aj Úrad pre verejné obstarávanie, pričom títo sa pozrú na tri zákazky, v ktorých ÚRSO rozdelil predmet s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Najvyšší kontrolný úrad, keď sa teda vrátim k jeho zisteniam, zistil, že predchádzajúce vedenie úradu realizovalo precenenie majetku distribučných spoločností, ktoré sa však – paradoxne – nezohľadnilo v cenotvorbe roku 2017, a teda ani v nasledujúcich rokoch.
Nedávno sme práve k tomuto mali aj vystúpenie pána Jahnátka, predsedu úradu, na výbore pre hospodárske záležitosti, kde sme sa dozvedeli, že podľa vykonaných analýz mal tento majetok, pokiaľ by teda boli reálne zohľadnené, tak mal stúpnuť. Ale, bohužiaľ, nebol si tým istý, keďže k tomuto nemal k dispozícii žiadnu záverečnú správu. Minuli sme tam asi 1,7 milióna eur na niečo, čo vôbec v konečnom dôsledku nebolo žiadnym spôsobom použiteľné. Týmto prípadom sa budú zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní, ale, bohužiaľ, dnes tu máme situáciu, že sme sa vrátili k cenotvorbe, ktorá bola v prípade cien energií týchto distribučných poplatkov platná do roku 2016. A toto sa udialo na politický tlak. Takisto v tomto prípade NKÚ konštatovalo, že sa jednalo o zasahovanie do nezávislosti ÚRSO, ktoré je dané zákonom. Súčasne to ale malo za následok aj to, že majetok spoločnosti, ktorý vstupuje do distribučných poplatkov, ktorý, ktoré sú súčasťou týchto cien energií, je nielen neaktuálny, ale ešte aj neoverený.
Keď si otvoríte samotnú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, tak sa dozviete, že my dnes vychádzame v podstate zo znaleckých posudkov z roku – teraz sa podržte – roku 2005, ktoré sú navyše navýšené o úradom schválené investície nevyhnutne využívané na regulovanú činnosť v roku 2006 až 2010. Opätovne, nie skutočné, ale úradom schválené a tieto sa potom krátia o odpisy takisto schválené, nie skutočné, ktoré tou regulovanou činnosťou prebehli v období rokov 2006 až 2010.
Toto je to, na základe čoho sa dnes stanovujú poplatky pre distribučné spoločnosti. Hodnota RAB-u sa následne, samozrejme, koriguje koeficientom, ale tento sa uplatňuje iba dva roky spätne.
Nebudem vás ďalej zaťažovať touto vyhláškou, pretože dôležité hlavne pre tento zákon sú iné skutočnosti a to aj to, že práve to predchádzajúce vedenie bolo autorom aktuálne platných pravidiel cenovej regulácie, ktorých striktné uplatňovanie zo strany distribučných spoločností v roku 2017 viedlo k vzniku krízy, na ktorej bola výmena vedenia úradu. Možno si pamätáte na tú kauzu vysokých cien energií. Samotné súčasné vedenie úradu po týchto zisteniach na NKÚ podalo trestné oznámenie. Jedná sa o tie isté pochybenia, kvôli ktorým som pred dvoma rokmi podával identické podania na Generálnu prokuratúru aj ja. Toto mi bolo vtedy, paradoxne, zamietnuté, ale teda držím pánovi Jahnátkovi palce a dúfam, že keď teda podáva trestné oznámenie osoba so správnym politickým tričkom, tak konečne takéto oznámenie bude úspešné, pretože tak ako vtedy naším cieľom nebol, nebola žiadna politická prezentácia, ale nižšie ceny energií. A toto, toto chceme dnes dosiahnuť takisto práve týmto zákonom o otvorenej regulácii.
Čo je ale dôležité, verejnosť dnes nemá dôveru k férovosti a k zákonnosti procesu cenovej regulácie, ktoré vykonáva tento úrad. Ak by aj mali, ak sa vymení vedenie, ak naozaj bude na jeho čele politicky nezávislý nominant a úrad bude fungovať tak, ako má, spotrebitelia stále nemajú možnosť zmeniť dodávateľa monopolných služieb a sú plne odkázaní na kvalitu dohľadu, ktorý vykonávajú štátne orgány. Proces cenovej regulácie je dôverný, pričom regulačný úrad v praxi odmieta aj sprístupňovanie čiastkových informácií týkajúcich sa cenotvorby monopolných spoločností, no a odôvodňujú to obchodným tajomstvom.
Ale ja sa pýtam, aké obchodné tajomstvo, pokiaľ sa bavíme naozaj o čisto-čiste monopoloch, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú už zo zákona žiadnu možnosť vzniku prirodzenej konkurencie. Nehrozí im tak žiadne zneužitie informácií, ktoré označujú za obchodné tajomstvo, v hospodárskej súťaži ani v konkurenčnom boji. Táto argumentácia tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení týchto spoločností.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť verejnú kontrolu hospodárenia a cenotvorby prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť ich spoločenskú zodpovednosť, pretože inak iba plne využívajú výhody, ktoré im vyplývajú z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na tom-ktorom relevantnom trhu. Činnosti, ktoré sú vykonávané týmito prirodzenými monopolmi, majú pritom povahu činností vykonávaných vo verejnom záujme, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu života obyvateľov a na podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sú aj aktivity spojené s obstarávaním zákaziek pre tieto subjekty podriadené pravidlám verejného obstarávania. Verejná kontrola cenotvorby môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom kríz, teda aj takých, ako sme to videli v tom roku 2017, ktorá bola dôsledkom nezvládnutia úrad; predchádzajúceho vedenia úradu dovŕšená.
Takže ešte raz opakujem, tento zákon, veľmi v kocke, má za cieľ zvýšiť transparentnosť. Umožniť ľuďom, aby si sami vedeli skontrolovať, za čo vlastne platia distribučným, najmä distribučným alebo prenosovým alebo prepravným spoločnostiam, ktoré nemajú možnosť zmeniť. Jednoducho sú to prirodzené monopoly, ktoré na tom svojom vymedzenom území nemajú žiadnu inú konkurenciu. My chceme, aby, keď oni podávajú na úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nejaký cenový návrh, tak aby ho najprv zverejnili na svojom webovom sídle a až potom o ňom mohol rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je okrem zvýšenia transparentnosti aj to, aby sme sa naozaj pozreli práve na tieto, na tieto výdavky, ktoré si uplatňujú, a verím, že by sme tým dosiahli aj ich zníženie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 16:31 - 16:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný deň prajem všetkým prítomným. Návrhom zákona, ktorý predkladám, je zavedenie povinnosti regulovaných subjektov, ktoré cenove, ktorých cenové návrhy a iné návrhy v cenovom konaní podliehajú súhlasu najvyššieho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva zverejniť na svojom webovom sídle znenie cenového návrhu a iných návrhov v cenovom konaní.
Navrhuje sa tiež explicitne vyčleniť tieto podania a ich obsah z kategórie obchodného tajomstva. Úrad bude oprávnený začať cenové konanie len v prípade, ak povinná osoba riadne zverejní príslušné podanie na svojom webovom sídle alebo na webovom sídle úradu, pokiaľ sama webové sídlo nezriaďuje.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako je napr. verejná kontrola a možnosť poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ako je verejná kontrola a takisto pokles cien energií pre podnikateľov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.2.2019 9:15 - 9:16 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1288). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 10:33 - 10:35 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, väčšina tých pripomienok sa točila práve okolo toho spolitizovania celej tej jeho voľby.
Ale ja som práve upozorňoval na to vytváranie rôznych extra pravidiel a tančekov okolo osoby Roberta Fica. Úprimne, myslím si, že on sám a aj vy všetci, ktorí ste sa za to zasadili, ste mu naozaj urobili iba medvediu službu, pretože Robert Fico sa týmto zaradil na zoznam takých tých nadľudí, akých sme tu už v politike v minulosti mali, či už to bol Vladimír Mečiar, Ivan Lexa. Jednoducho toto sú ľudia, ktorí dlhodobo fungovali v nejakom špeciálnom režime a dodnes chodia kanálmi.
Ja sa pýtam, toto ste si pripravili pre svojho predsedu? Pre toho, ktorý je dlhodobo najobľúbenejší politik, ktorý vás doviedol k tomuto víťazstvu?
A chcem sa teda v tejto súvislosti opýtať. Kde je pán Robert Fico? Prečo sa dodnes tu neukázal, prečo sa neobhajuje sám? Čo je toto za právnika?
Pán Tomáš, to vy zaňho budete chodiť aj na Ústavný súd a rozhodovať o ňom? (Reakcie z pléna.) Takže je toto, je toto pre mňa veľmi záhadné. Ale koniec koncov pán Robert Fico sa rovnako správa aj na hospodárskom výbore, ktorého je riadnym členom a na ktorého ani jednom rokovaní sa do dnešného dňa ani jeden jediný raz neobjavil. Ani v pléne nevystupuje.
A, pán Tomáš, vy ste hovorili o tom, že pán Fico roztrhal faktúry a vďaka nemu majú ľudia dnes nižšie ceny energie. Ale toto nebolo vďaka Robertovi Ficovi. Toto bolo vďaka opozícii a tlaku verejnosti. Robert Fico sa pána Holjenčíka a toho stavu, ktorý tam nastal, zastával do poslednej možnej chvíle.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 10:16 - 10:27 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, drahé kolegyne, kolegovia, včera sme sa dozvedeli, že všetkých 39 kandidátov na post ústavného sudcu splnilo podmienky požadované zákonom. Teda minimálne tak o tom rozhodol ústavnoprávny výbor, a to aj napriek tomu, že jeden z týchto kandidátov prešiel naozaj veľmi tesne, a to pomerom 6 : 7. Inak je také trocha paradoxné, že matematicky sa jedná o takmer taký istý pomer, ako je 13,5 : 15.
Na jeho dosiahnutie, aby teda tento kandidát prešiel tým ústavnoprávnym výborom, aj keď ako pán Tomáš upozornil, toto rozhodnutie má iba odporúčací charakter, bolo treba dvakrát preložiť rozpravu, bolo treba vymeniť jedného člena výboru a kvôli rokovaniu ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom bolo potrebné dokonca odsunúť rokovanie parlamentu. Chcem sa preto opýtať, čím si Robert Fico zaslúžil toto hýčkanie a opateru?
Mňa naozaj veľmi mrzí, že celá voľba sa točí okolo jednej osoby, ale musím súčasne povedať, že toto si Robert Fico vyrobil sám svojimi tančekmi, ktoré veľmi podrobne už predo mnou opísal môj kolega Ondrej Dostál.
Chcem sa teda z tohto miesta opýtať osobne pána Roberta Fica, pán Fico, ak sa dostanete na Ústavný súd, aký to bude pre vás pocit z toho, že na to, aby ste mohli rozhodovať o súlade zákonov s ústavou, bolo potrebné najprv zákony vo váš prospech poohýbať?
No a práve v prípade strany SMER toto nie je prvýkrát v tomto období, čo náš človek bol uprataný v rozpore so zákonom, alebo po tom, ako boli niektoré zákony správne upravené.
Máme tu jednu veľmi konkrétnu kauzu, ktorá vyvrcholila presne takto pred dvoma rokmi, bola to kauza vysokých cien energií. Možno si vtedy pamätáte, na poste Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sedel pán Jozef Holjenčík, chránenec Robert Fica, ten po tlaku opozície a verejnosti bol sám odstúpený a na jeho miesto asi po pol roku sa prihlásili štyria uchádzači. Medzi nimi bol vtedy aj dvojnásobný minister nominovaný stranou SMER - SD a vtedajší poslanec za tú istú stranu pán Ľubomír Jahnátek. Podotýkam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má byť nezávislou inštitúciou, a to nielen od regulovaných subjektov, ale aj od politikov. A presne takto isto by mal fungovať aj samotný Ústavný súd. Veď napokon, ako bude asi rozhodovať ústavný sudca o námietkach voči zákonom, ktoré prijmú poslanci za stranu, ktorej je dodnes predsedom?
Keď sa vrátim k pánovi Jahnátkovi, pretože tých paralel s pánom Robertom Ficom je tam viacero, tak ten napríklad nespĺňal základnú podmienku garancie nezávislosti a nespĺňal ani podmienku potrebného vzdelania. Pán Jahnátek je makromolekulárny chemik, má síce aj titul profesora v energetike, toto z košickej Technickej univerzity, ale tento titul získal naozaj za rovnako záhadných okolností ako pán Danko svoj titul doktora práv.
Rovnako je dnes otázna pedagogická prax pána Roberta Fica, ktorú potreboval na získanie titulu docent. Ako už bolo Ondrejom Dostálom povedané, ozvali sa študenti, ktorým sa mal podpisovať do indexu, no títo ho nikdy ani nevideli.
No a čo samotná prax? Pretože toto je dnes naozaj kľúčové aj práve v prípade Roberta Fica. Pán Jahnátek mal mať podľa regulačného zákona minimálne sedem rokov skúseností v energetike a v sieťových odvetviach. Pán Jahnátek si v týchto odboroch mohol započítať iba štyri roky na stoličke ministra hospodárstva počas Ficovej vlády. Ostatné jeho pozície sa o túto oblasť, o energetiku, ani len neobtreli. No a z tohto pohľadu je už sporných tých pätnásť rokov Roberta Fica, ale myslím si, že o tom tu už bolo povedané viac ako dosť.
Preto radšej spomeniem ďalšiu podobnosť s pánom Jahnátkom a tou je akceptácia verejnosti. Keď mal byť pán Jahnátek vymenovaný na post predsedu nezávislého, teda minimálne papierovo, regulačného úradu, médiá, odborníci, ale aj samotní spotrebitelia vtedy požadovali alebo - pardon, požadovali - považovali jeho nomináciu za nepodarený žart. No a dnes mali sme tu jeden prieskum, kde takisto Focus robil dopyt, ako ľudia vnímajú Roberta Fica na poste ústavného sudcu a 71,8 % oslovených sa vyslovilo, že s tým nesúhlasí.
Takže skúsme si to zhrnúť.
Pán Robert Fico je politicky závislý, má sporný titul, otáznu prax a na Ústavnom súde ho nechceme nielen my politici, ale nechcú ho tam ani len ľudia. Toto všetko je identické s pánom Jahnátkom, ktorý je dnes nominantom na čele iného papierovo nezávislého úradu. Ale v jeho prípade už máme potom aj dôkaz o tom, čo sa stalo, keď tieto jednotlivé kritériá nespĺňal, napriek tomu, že sme ho na to upozornili, a na tento úrad nastúpil.
Pán Ľubomír Jahnátek svojho času čelil podozreniam z klientelizmu. Možno si spomeniete na tzv. kauzu Komjatice. Korupcia a klientelizmus sú práve pre regulačný úrad mimoriadne nebezpečné, a preto môžu, pretože môžu ohroziť nielen peňaženky slovenských domácností, ale aj fungovanie hospodárstva. Koniec koncov to sme vtedy videli práve na tej samotnej kauze vysokých cien energií. No a práve táto obava sa v prípade teda pána Jahnátka, keď nastúpil na ÚRSO, potvrdila. Do dvoch mesiacov sme mali novú organizačnú štruktúru a z úradu sa naozaj stali druhé Komjatice.
Toto sa zrejme na Ústavnom súde v prípade pána Roberta Fica nestane, ale napriek tomu, čo sa môže stať, ak nastúpi na tento Ústavný súd? Čo mu hrozí? Alebo skôr čo mu nehrozí? Pán Robert Fico získa na dlhých 12 rokov beztrestnosť. Vďaka tomu budú všetky podozrenia z trestných činov, ktoré sa ho týkajú priamo alebo nepriamo, odložené ad acta.
A teda aby som bol konkrétny, pretože zrejme tu padne otázka, ktoré trestné činy sa ho týkajú, tak jeden z nich sa týka opäť regulačného úradu. Asi ste zachytili, minulý týždeň v piatok bola zverejnená správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad namietal, že 1,8 mil. eur malo byť de facto rozkradnutých, boli to peniaze, ktoré slúžili na kontrolu distribučných spoločností, čo potom viedlo k tej kauze vysokých cien energií, a NKÚ vtedy namietalo aj politické zásahy do nezávislosti regulačného úradu.
Takže máme tu dve veci, ktoré namietal Najvyšší kontrolný úrad a obidve sa týkajú Roberta Fica. Pretože bol to práve Robert Fico, ktorý týchto 1,8 mil. eur na jednej spoločnej tlačovke s nezávislým, už vtedy nezávislým, pánom Holjenčíkom tých 1,8 mil. priklepol úradu. Udialo sa to na tlačovej konferencii dňa 25. 10. 2015. To tam a ako sa rozutekalo týchto 1,8 mil. eur, bude riešiť polícia a v tejto súvislosti zrejme budú musieť vypočuť aj Roberta Fica.
Okrem týchto peňazí sa ho ale týka aj práve tá druhá veľmi vážna námietka alebo zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, a to je ten nezákonný zásah do nezávislosti regulačného úradu.
A ja sa preto pýtam, máme tu dve konkrétne zistenia, dve konkrétne veci, ktorým sa budú venovať vyšetrovacie orgány: Ako môže človek namočený do dvoch protizákonných činov, a to hovorím naozaj iba v prípade kauzy vysokých cien energií, vôbec kandidovať na post ústavného sudcu? Navyše, ak aj práve vďaka nemu a vďaka tomuto konaniu máme na Slovensku jednu, jedny z najvyšších poplatkov v cenách energií.
Robert Fico by sa teda z môjho pohľadu v prvom rade mal zodpovedať za svoje činy. Chcel by som veriť, že tá imunita na 12 rokov nie je tou pravou motiváciou, prečo sa Robert Fico hlási na Ústavný súd a že ani ochrana, ktorú by tým zabezpečil aj ostatným spolustraníkom, nebude motiváciou pre poslancov strany SMER, aby ho v tej voľbe krúžkovali. Žiaľ, o opaku ma ani Robert Fico, ani nikto iný nepresvedčil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2018 17:05 - 17:05 hod.

Karol Galek
Dávam procedurálny návrh, aby tieto zatermínované návrhy boli prerokované na konci schôdze, pretože riadne prepadli. Predkladatelia neboli na schôdzi. Ako pokiaľ my tu teraz robíme z toho trhací kalendár, tak to teraz povedzme, dajme každému jednému predkladateľovi, ktorému nejakým spôsobom prepadol návrh, aby si ho mohol zatermínovať. Ako toto nepovažujem za v poriadku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2018 19:57 - 19:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 1211). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Mám tu aj priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu, kde by iba chcel povedať, že som stotožnený s týmto návrhom zákona (povedané so smiechom a reakcie z pléna), a chcel by som prítomných požiadať o jeho podporu aj tých, ktorí nesúhlasne krútia hlavou. (Povedané so smiechom.)
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 14:46 - 14:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister, ja som bol teda presvedčený, že tento zákon, tento zákon je asi potrebný, ale prekvapili ma hlavne tie vaše posledné slová, kedy ste povedali, že sa domnievate, že súd nerozhodol správne. Ale toto mi pripadá naozaj ako veľmi vážne znásilňovanie súdnej moci. Pokiaľ ste toto osobne povedali priamo tu v pléne, pretože naozaj do tej súdnej moci my by sme nemali takýmto násilným spôsobom zasahovať.
Vyjadrím sa potom ešte k tomu dodávateľovi poslednej inštancie, o ktorom ste hovorili, že SPP má výsostné postavenie. Áno, má. Vy ste hovorili o tom, že, že kvôli tomu majú stratu. Ale SPP je jeden z dodávateľov z 27, pôsobia spolu na trhu a jednoducho všetci dodávajú tým odberateľom. To DPI, dodávateľ poslednej inštancie, má byť inštitút zvýhodňujúci, nie obmedzujúci. A ak by niekto iný splnil, ak to SPP, ak to SPP nechce plniť, ak nechce byť dodávateľom poslednej inštancie, ja som presvedčený, že sa nájdu aj iní, ktorí keď splnia kritériá, budú schopní toto na seba prebrať. Čiže oháňať sa tým, že dnes je SPP dodávateľom poslednej inštancie, ako ste hovorili aj posledne, toto nemusí byť večne. A v tomto, v tomto je trošku aj taký ten, taký ten slabší, slabšia časť toho samotného zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 14:05 - 14:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Priznám sa, toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať, ale, chvalabohu.
A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. K niektorým veciam sa ešte vrátim pretože, pán minister, vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn, pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať.
Chcem ale hneď na úvod povedať to, čo som povedal aj na minulej schôdzi, Duckého zmenky, teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté, ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Takisto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd, nie politici. Vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko, a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby – napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia, títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení.
Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave, to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne to teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu, teda že sa to nevzťahuje na celý majetok, ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Takisto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok, aby to bolo podané proti rozhodnutiu vykonanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom, v tom paragrafe 444 som si našiel takisto ods. 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf, alebo teda ďalší odstavec d), kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodné toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade, ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže čo v tomto prípade, pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté.
No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd, a teda ak Ústavný súd, ja neviem, o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká.
Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tej, tou 100 % dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T.
Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor, a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorý, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva, a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu.
A, pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovorili hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas...., Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil - ďakujem za doplnenie - a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49 % balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 mld. eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak, ktorej súčasťou bola, bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 mld. eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. (Reakcia z pléna.)
Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 mld. eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie, a zisťujeme, že Slovensko dostalo 2,8 mld. eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 mld., čo malo v podstate vtedy hodnotu, alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou, 600 mil. eur. Nejdem ich, ako som povedal, nijako obhajovať, samozrejme, je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale teda toto, toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a na také zváženie.
No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 160 mil., 165 mil. iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce vo výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP Distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo 0,5 mld., tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata.
Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 mil., 165 mil. je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný, a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49 % balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74,819 mil., v roku 2014 to bolo 54 mil. a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 mil., eur. 131 mil. eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je stopercentne vlastnená štátom, a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico.
Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa, prosím pekne, na sumu 483,243 mil. eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme.
Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok, alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vratiek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky im vyplácať, vtedy to bolo 49 mil. eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 mil. Takže ja sa pýtam z čoho.
A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 mil. nie je malá suma.
Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie.
A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanom Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes 0,5 mld. eur.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:08 - 10:10 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne za túto pripomienku. Samozrejme, mňa samého pobúril tento materiál, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pôjde na vládu. Už aj z toho dôvodu, že v minulosti sa hovorilo najmä o tom, že podporované majú byť inovatívne projekty, veda a výskum, ale nič z toho, čo si ty tu spomenula a čo sa nachádza v tom materiáli, do tejto kategórie, bohužiaľ, žiadnym spôsobom nespadá. To znamená, my ideme opätovne iba nejakým spôsobom podporovať spoločnosť, ktorá tu fungovala a prežívala iba vďaka tomu, že bola doteraz dotovaná, a ktorej vedenie sme odnaučili podnikať. Jednoducho na toto všetko by si mali zobrať normálny bankový úver a fungovať ako iní podnikatelia. Ale nie, my im tu opätovne ideme nastavovať nejaké, nejaké podmienky, nejaké stimuly, aby ďalej fungovali. Obhajujeme to tým, že tu máme nejakých, že tu máme 3 400 baníkov, ale ani týchto ľudí nemôžme my držať v nejakej umelej klietke. Veď na to my máme ich rekvalifikovať. My im máme poskytnúť lepšie, bezpečnejšie pracovné miesta. Máme tam zaviesť infraštruktúru, ktorá umožní prílev nových investorov. Región je veľmi, veľmi bohatý, napríklad čo sa týka aj samotných, samotného turizmu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Proste toto všetko je niečo, na čo by sme sa mali sústrediť.
A ešte jeden paradox, na ktorý som naozaj zabudol vo svojej rozprave, keď som hovoril o tom, že tu máme na jednej strane 400 mil. pre obnoviteľné zdroje a 116 pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. Nie je toto absolútne paradoxná situácia? Na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane štyrikrát toľko dávame do toho, aby sme ho ochránili. Čiže načo je naozaj toto dobré?
Skryt prepis