Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

3.2.2017 o 13:53 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2017 13:53 - 13:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie opozičné poslankyne, vážení páni opoziční poslanci, vážený pán poslanec Hambálek, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Martina Klusa a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 341). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.2.2017 9:09 - 9:09 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dávam procedurálny návrh, aby sme bod č. 87 prerokovali aj v neprítomnosti predsedu ÚRSO, nakoľko sa jedná o naozaj závažné ohrozenie spotrebiteľov, ktoré tu nastalo. Koniec koncov tie informácie sú dostupné, myslím, že každému. Informácie majú aj poslanci, ktorí chceli vystúpiť. Ja si myslím, že keďže sa jedná iba o prednesenie informácie, tak túto môžme podať aj my. No a tak isto v tom vnímam neúctu k parlamentnej demokracii zo strany pána Holjenčíka. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.2.2017 18:26 - 18:27 hod.

Karol Galek
Takisto prosím o opravu záznamu hlasovania č. 43, č. parlamentnej tlače 349. Bol som zaznamenaný, že som bol "za". Ale chcel by som, aby to bolo upravené na "zdržal sa". Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 9:31 - 9:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Keďže bola položená priama otázka: Tie kontroly mali mať za účel, aby distribučné poplatky klesli. Ako sa ukazuje z posledných cenových rozhodnutí, naozaj pre niektoré tarifné skupiny, kde bol ale momentálne zavedený obrovský chaos, pretože napríklad v plynárenstve zo šestnástich tarifných skupín dneska máme 28, alebo zo štrnástich 26, neviem presne, tak pre značnú časť týchto ďalších tie distribučné poplatky stúpli. A to isté sa ukazuje aj v elektroenergetike pri distribúcii. Takže ja tvrdím to, že tie kontroly v distribučných spoločnostiach vôbec nesplnili svoj účel. A ak sa my dočkáme na budúci rok nejakého zníženia cien energií, tak to vôbec nebude práve vďaka týmto kontrolám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 9:13 - 9:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem všetkým. Dovolím si hneď na úvod súhlasiť s pánom Pellegrinim v tom bode, že tá správa je naozaj veľmi komplexná a poskytuje dostatok informácií. Tu sa však moja chvála končí a budem sa venovať predovšetkým samotnému obsahu. Súčasne tým, že tá správa je taká komplexná, tak je asi pochopiteľné, že aj je za čo viacej ju kritizovať.
Zo samotnej správy sa v mnohom naozaj zdá, že štátu sa darí lepšie. Ale tá samotná realita tomu, bohužiaľ, nenasvedčuje. Ľudia sa nechvália, že by sa im darilo lepšie, práve naopak. A ako sa hovorí, zo samotných čísel sa nikdy nenajeme. Dôvodom je najmä to, že viacero tých čísel a príjmov je umelých a predstavujú nepriame dane pre občanov.
Dostal som poverenie vystúpiť za klub a sústrediť sa najmä veciam, ktorým sa venujem a rozumiem, ostatné určite plnohodnotne doplnia moji kolegovia, či už v rozprave ústnej alebo potom; teda písomne prihlásení alebo v ústnej rozprave.
Mnohým veciam, keďže sa venujem energetike, tak práve tým veciam z energetiky som sa venoval aj pri rozprave k štátnemu rozpočtu. Mnohé tie veci by sa dali teraz zopakovať, ale keďže už tu boli raz povedané, tak prejdem ich iba veľmi v skratke.
Z môjho pohľadu za mnohé tieto, nazvem to, príjmami pomerne neštandardným, neštandardné je zodpovedné ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý veľmi nesprávne nastavuje reguláciu. Táto kritika zaznieva z úst Európskej komisie, ktorá na takéto nesystémové a netransparentné konanie upozorňuje, no a doma v číslach v samotnej správe sa to prejavilo hneď na niekoľkých miestach.
Prvým je stopercentne štátna spoločnosť SEPS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tento je, ako som už aj predtým hovoril, stopercentne štátom regulovaný. V roku 2015 boli dividendy z tejto spoločnosti naplánované vo výške 15 miliónov eur, nakoniec si štát odtiaľ vybral až 66 miliónov eur. Regulácia v tejto firme funguje tým spôsobom, že regulátor povie, ako majú byť nastavené príjmy z prenosových poplatkov, a táto spoločnosť ich vyberie a následne tým, že je to stopercentne štátna firma, si ich štát zase vo forme dividendy odtiaľto aj vytiahne.
Z tohto pohľadu, keďže je to stopercentne štátna spoločnosť, by asi každý očakával, že tá regulácia bude smerovať k tomu, aby tie príjmy tejto spoločnosti boli rovné alebo blízke nule, aby to až tak nezaťažovalo cenu energie, v tomto prípade elektriny, do ktorej sa všetky tieto poplatky priamo prenášajú. Žiaľ, v prípade aj práve tejto spoločnosti platí presne to, že je to pre ňu, pre štátny rozpočet takou stabilnou barličkou a keď treba látať, tak práve dividendy z tejto spoločnosti si veľmi ľahko vyplatíme.
Potom tu máme SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Všetci si pamätáte, ako pred voľbami bolo vyplatených 48 miliónov eur formou vratiek za plyn pre spotrebiteľov. V samotnej správe sa následne uvádza aj to, ako sa tomu SPP darilo a koľko na dividendách prispel do štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že SPP údajne v roku 2015 dobre hospodáril, v roku 2016 boli vratky vyplatené. Do budúcnosti sa toto už opakovať nebude a o tom hovorí štátny rozpočet, teda návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený, nie táto správa. No ale čo to znamená? Znamená to nedajbože, že tomu SPP sa prestalo dariť?
Vôbec nie. Slovenský plynárenský priemysel, tejto spoločnosti sa nikdy nedarilo. Keď si pozriete výročnú správu za rok 2015, zistíte, že zisky tejto spoločnosti dosiahli 1,36 miliardy, toto bolo z predaja plynu a elektriny, ale výdavky boli 1,44 miliardy. Dostávame sa do straty 85 miliónov eur. V rámci hospodárenia však nám vyskočí jeden oficiálny zisk, a to sú zisky z finančných investícií, to sú vlastne dividendy vyplatené zo všetkých dcérskych spoločností. Všetci si asi pamätáte na tú veľkú zmenu, ktorá tu nastala v 2014., kedy sme pustili práve všetky tie zlaté vajcia spoločnosti EPH alebo dali sme im tam 49 %, to bol Eustream, SPP – distribúcia, Nafta, a tú stratovú časť, kde aj vtedy bola generovaná strata, tak je aj dodnes, ako som pred chvíľkou povedal, tak toto bolo prifarené čisto-čiste štátu. To znamená, súkromný investor neznáša žiadnu stratu, všetko znáša štát.
No je to zvláštna situácia, kedy ani predaj podnikateľom, ktorý dovtedy slúžil ako taká barlička a mal vykrývať tú stratu, kedy sa predával plyn a elektrina domácnostiam, tak už ani tí podnikatelia nedokážu tieto straty vykrývať. Je to opäť jedným z dôkazov, ako zvláštne a stratovo hospodári štát vo svojich firmách, kde má 100-percentné vlastníctvo. Jediné, čo teda môže v tomto roku nejakým spôsobom sa pozitívne prejaviť na tých cenách, ktoré bude SPP poskytovať, sú nižšie ceny komodít.
Potom máme tu aj iné energetiky, kde má štát svoj podiel. Je to západoslovenská, stredoslovenská a východoslovenská. Tieto hospodárili zhruba podľa výročnej správy na úrovni asi 60 miliónov eur, ale opäť sú regulované rovnako ako SEPS. Je tu však jeden veľký rozdiel. Stále tam máme aj toho súkromného akcionára, ktorý tam má 49 percent. Ak je zisk primeraný a štát tam má svojich zástupcov, tak ja by som sa chcel opýtať, načo v tomto roku vykonal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v týchto spoločnostiach kontroly za 1,6 milióna eur. Výsledkom týchto kontrol mali byť nižšie ceny za distribúciu, distribúciu plynu, distribúciu elektriny. Ako sa však ukazuje na posledných vyhláškach alebo cenových rozhodnutiach, ktoré ÚRSO vydalo, opak je pravdou. Niekomu naozaj tie distribučné poplatky poklesnú, ale väčšine stúpnu a to v mnohých ohľadoch aj dramaticky.
Ako som už spomenul, aj v tomto prípade jedinou tou barličkou, jedinou tou záchranou, kedy Robert Fico bude môcť tvrdiť, že sa zasadil za stabilné ceny energie, je to, že samotná komodita na trhu poklesávala a stále poklesáva. Takže znížili sme alebo zvýšili sme distribučné poplatky, trh zariadil to, že sa nám znížili ceny komodít, no a vďaka tomu tu máme kvázi stabilné ceny energií. Musím povedať, na ten trh, kde sa tieto energie obchodujú, štát nemá žiaden dosah a v tomto prípade platí, že chvalabohu.
No a potom tu máme ešte jednu energetickú firmu, to sú Slovenské elektrárne, kde má štát 34 percent. V roku 2015 bol podľa správy výsledok hospodárenia 24 miliónov eur. Samozrejme, tie časy, keď Slovenské elektrárne vykazovali výsledok hospodárenia 450 miliónov eur, sú dávno za nami. Nie je to tak dávno, bol to rok 2012. Situácia sa však pomerne dramaticky zmenila, jednak na tom trhu a jednak kvôli Mochovciam. Asi viete, že Mochovce sa opäť idú predražovať, opäť sa ide odďaľovať ich výstavba. Dneska sa bavíme o 4,6 miliardách, na stole už je navýšenie na 5,4. Vďaka tomuto máme jednu jedinú istotu, že štát z týchto dividend, tak ako je to uvedené aj v tejto správe, tak ako je to uvedené vo všetkých správach v minulosti a tak ako je to uvedené a bude uvedené aj v správach budúcich, štát z týchto dividend zo Slovenských elektrární zrejme nikdy nič mať nebude. Ja sa obávam, že minimálne my sa toho nikdy nič, nikdy nedožijeme.
No a teraz sa povenujem ešte jednej konkrétnej veci, ktorú som vo vystúpení k štátnemu rozpočtu neuvádzal, a to je Vodohospodárska výstavba. Tej je tiež venovaná určitá časť tejto záverečnej správy a Vodohospodárska výstavba je100-percentne štátnym podnikom. Ja si dovolím citovať z jednej správy, ktorá bola publikovaná. Musím ale ešte podotknúť, že výročná správa Vodohospodárskej výstavby za rok 2015 do dnešného dňa nebola zverejnená. Ale z dostupných údajov vieme, že podnik hospodáril v roku 2015 so ziskom vo výške 923-tisíc eur. O tom hovorí koniec koncov aj výročná správa. V porovnaní s rokom 2014 podnik dosiahol hospodársky výsledok nižší o 1,2 milióna eur. Z dostupných údajov, ako je napríklad Finstat, vieme aj to, že koncoročný hospodársky výsledok bol vyrobený z čiastočného rozpustenia rezerv do výnosov a zníženia a odloženia dane.
Dramatická situácia bola v oblasti koncoročného výsledku z hospodárskych činností. V roku 2014 bol v objeme 18,2 milióna eur a v roku 2015 5,9, necelých 6 miliónov eur. Takže je to zníženie o 12,21 milióna eur. Štátny podnik zároveň znížil platby pre Slovenský vodohospodársky podnik, a to v sume 5,8 milióna eur, a tým ho dostal do straty. A toto sa dialo s tichým posvätením zakladateľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, a to ministerstva životného prostredia.
No a keď si teraz porovnáme to samotné hospodárenie na tom Gabčíkove, ako to bolo v minulosti a ako to bolo práve v tom roku 2015, tržby podľa zmluvy o prenájme Vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam hovoria o tom, že vrátane poplatku za prevádzkovanie vodného diela, platby pre SPP, poistenie majetku, poistenie výpadku produkcie, tieto do 9. 3., kým to spravovali v roku 2015 ešte Slovenské elektrárne, dosiahli 13 miliónov eur. Vlastná prevádzka a obchod, keď už to mal v rukách štát, teda od toho dátumu 10. 3. do konca roka, dosiahol necelých 51 miliónov eur.
Keď si to teraz prepočítame na jeden deň, zistíme, že za prvých 68 dní, keď vodné dielo spravovali Slovenské elektrárne, to bolo denne 194-tisíc, 195-tisíc eur. Keď sa k vodnému dielu dostala Slovenská republika, Vodohospodárska výstavba, tak tieto boli vo výške 171-tisíc eur. Celkový denný rozdiel, v tomto prípade môžme hovoriť o strate, tak dosiahol 23 400 eur. Keď si to prepočítame tým počtom dní 297, kedy na tomto vodnom diele hospodárila Slovenská republika, resp. Vodohospodárska výstavba, dostaneme sa k takmer 7 miliónov eur mínus oproti tomu, ako keby na tomto vodnom diele hospodárili Slovenské elektrárne. Pochopiteľne, tých faktorov tam mohlo byť v priebehu toho roka viacej, ako napríklad aj to, že ten rok bol pomerne suchý, ale nič to nemení na ďalších poplatkoch, ktoré by boli odvádzané tak či tak, ako je napríklad poplatok za prístup sústavy, kde to bolo 2,5 milióna eur, prevádzkové náklady na hydrocentrum tak isto 2,5 milióna eur, náklady na obchod 2 milióny eur, investície do vodného diela, ktoré mali byť 2,5 milióna eur, časové rozlíšenie nákladov na generálne opravy tak isto 2 milióny eur. To sú pomerne zaokrúhlené čísla, ale nič to nemení na tom, že sa dostávame v celkovej sume k strate alebo rozdielu medzi tým, keď tam hospodárili Slovenské elektrárne a keď tam hospodári Vodohospodárska výstavba. Táto strata je asi 19 miliónov eur.
Ja som na tieto skutočnosti upozorňoval. Robert Fico vtedy tvrdil, že Gabčíkovo je zlaté vajce, ktoré nám prinesie viacej peňazí do rozpočtu. Nestalo sa tak. Z tohto zlatého vajca sa stal pomerne páchnuci záprdok. Keď som ja upozorňoval, že tu máme hrozbu napríklad arbitráží a súdnych sporov zo strany Slovenských elektrární, čo sa dneska aj naozaj stalo, dneska máme arbitráž vo výške 588 miliónov eur, ktorý si nárokujú Slovenské elektrárne za prebratie vodného diela, tak som si vyslúžil od Vodohospodárskej výstavby, vtedajšieho riaditeľa pána Lazara žalobu, ktorú na mňa podal, alebo bol to návrh žalobky, ktorý nakoniec súčasné vedenie aj stiahlo.
Súčasne tu máme dneska neuzavretú privatizáciu. Táto privatizácia hovorí o tom, že nám vo vzduchu niekde lieta asi 200 miliónov eur. Nárokuje si to ako jedna, tak aj druhá strana. No a teda kým v prípade Vodohospodárskej výstavby je pre mňa takým tým potvrdením aj SPP, že ten štát je, žiaľ, ako sa ukazuje, naozaj najhorším vlastníkom, máme tu aj iné čísla, ktoré hovoria o tom, že čím viacej ten štát zasahuje do podnikania a viacej reguluje, tak tým lepšie to síce vyzerá v číslach, tým lepšie to vyzerá v tej výročnej správe, ale, bohužiaľ, na druhej strane o to horšie sa darí bežným ľuďom, pretože títo každý jeden takýto zásah pocítia na vlastnej peňaženke.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 14:17 - 14:19 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jofo, bavili sme sa o týchto dvoch pozmeňovákoch. Ja tu mám možno ešte aj jedno také číslo, ktoré by mohlo aj podporiť tvoj návrh. Dávali sme dneska alebo dáme tlačovú správu, kde od nás Vlado Sloboda vyčíslil, že pokiaľ by si chceli aktivovať elektronickú schránku v tom celom procese, to znamená od začiatku, ako si potrebujú vybaviť ten občiansky preukaz, a na tom mieste vybavovacom by im to trvalo 15 minút, všetci tí, ktorých sa to týka, by si to chceli takto vybaviť, tak by to trvalo pol roka a zabralo by to prácu 70 z 86 pracovísk a museli by na tom robiť naozaj osem hodín denne a päť dní v týždni. Tento údaj sa ale vzťahuje k začiatku, kedy sa naozaj o tom celom začalo hovoriť. To znamená k júnu tohto roka.
Dneska tu máme situáciu, kedy, ako máme poslednú informáciu, 24 % zo všetkých tých štatutárov už má aj občiansky a má už aj ten, ten aktívny ZEP. To znamená, tá doba už neni pol roka, možno, že by to boli štyri mesiace, ťažko povedať, ale ak by sme to opätovne predĺžili, nastáva iná otázka, či by sa tí ľudia zase nespoliehali na to, že tak posúvate to, tak zase mám viacej času, či by naozaj využili práve to prázdninové obdobie na to, aby to, aby to, aby išli na tie úrady a aby si to povybavovali. Toto je, bohužiaľ, v našej slovenskej náture, ale však pobavme sa o tom ešte, netvrdím, že ten septembrový termín nemusí byť zlý. Ten decembrový, sa mi zdá, že to je v podstate tá istá situácia tohto roka, kedy naozaj už máme pomaly sviatky a ľudia majú hlavu kdesi úplne inde. Čiže keď, tak pobavme sa o tom septembrovom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 17:36 - 17:38 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže iba veľmi krátko a veľmi všeobecne. Ja dúfam, že toho 1. 7. to už bude naozaj o tom, nieže 1. 7. štartujeme, aleže 1. 7. už ten vlak bude dávno rozbehnutý. Budú na to pripravení aj podnikatelia, budú na to pripravené aj orgány verejnej moci a toho 1. 7. všetko prebehne úplne hladko, bez problémov, lebo už všetci na ten systém budú zvyknutí a bude fungovať.
No a čo som ale chcel hlavne tým svojím príspevkom povedať, bolo, že pokiaľ my dneska obviňujeme podnikateľov, že zanedbali naše povinnosti, možno by bolo fajn povedať alebo priznať si proste, bolo by to také ľudské, že to zlyhanie nebolo iba na strane tých podnikateľov. Ja byť na vašom mieste, čo by som, úprimne povedané, nechcel byť, ale ste tam, kde ste, zastávate úlohu, ktorú zastávate. Možno by som sa im aj, nepoužijem, ospravedlnil, ale priznal si aspoň ten svoj podiel viny, ktorý možnože na tú vládu alebo na tie orgány verejnej moci pripadá. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2016 17:21 - 17:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý večer všetkým. Je mi cťou, že môžem prvýkrát vystúpiť pred takto plnou sálou. Dúfam, že vás moje vystúpenie zaujme, aj keď nebude dlhé. Pretože mnohé z vecí, ktorú tu budem chcieť alebo ktoré tu dnes poviem, som už povedal pred asi, pred asi štyrmi hodinami.
S pánom Pellegrinim sme sa o zákone o e-Governmente bavili koniec-koncov aj na komisii. Oceňujem veľmi aj jeho prístup, že naozaj aj niektoré z tých pripomienok, ktoré sme vzniesli na komisii, naozaj zapracoval a posledne, keď sme schvaľovali posledné zmeny o zákone o e-Governmente, tieto tam aj sa dostali. Za skrátené legislatívne konanie sme teraz zahlasovali a verím, že zahlasujeme aj za zákon ako taký. Ale nerobíme to teraz kvôli vláde, ale robíme to kvôli ľuďom, kvôli právnickým osobám, ktorých sa práve tento zákon dotkne a ktorým bude určite prospešný.
Samotný zákon o e-Governmente tu máme od roku 2013. Ako pán Pellegrini správne poznamenal, dostatok času pripraviť sa naňho mali podnikatelia, ale ja si dovolím dodať, alebo teda právnické osoby, ale ja si dovolím dodať, že dostatok času pripraviť sa naňho mali aj orgány verenej moci.
Do dnešného dňa sme minuli na elektronické schránky a samotný portál www.slovensko.sk asi 50 mil. eur. Od roku 2007 celkovo na informatizáciu spoločnosti bola vynaložená takmer miliarda eur. Asi viacerí z vás videli to video Slovensko, Digital, kde krásne popisujú, čo všetko by sa za tú miliardu dalo urobiť. Výsledkom z môjho pohľadu vlajkovej lode informatizácie, teda elektronických schránok, o ktorých sa dneska bavíme, je, že už ich tretíkrát odkladáme.
Máme 270-tisíc právnických osôb, ktorých sa tieto schránky dotknú. V samotnom návrhu alebo v zdôvodnení tohto návrhu sa píše, že do dnešného dňa malo 24 % štatutárov právnických osôb reálne vydaný občiansky preukaz s čipom. Zarážajúcejšia je však skutočnosť, koľko z nich sa reálne aj do tejto elektronickej schránky aspoň raz prihlásilo. Podľa údajov z konca novembra je to iba 18-tisíc.
Zdôvodnenie, ktoré tu dneska prezentoval aj pán Pellegrini, bolo, že podnikatelia sa nestihli na zavedenie tohto, týchto schránok pripraviť kvôli tomu, že si to odkladali na poslednú chvíľku. Keď sme sa o tomto bavili na komisii v lete, tak pán Pellegrini prezentoval klbko, ktoré má na stole a ktoré potrebuje odniekiaľ začať rozmotávať. Ale ako som už povedal na začiatku, to klbko tu máme od roku 2013, takže z môjho pohľadu nielen podnikatelia, ale aj orgány verejnej moci a práve vláda toto veľmi silno podcenila. Napokon, ako som už spomínal aj predtým, samotný list podnikateľom odišiel iba tri týždne dozadu, v ktorom ich vyzýval na to, aby si vybavili občiansky preukaz.
Súčasne však chcem povedať, moja manželka reagovala veľmi promptne, išla si tento občiansky vybaviť a práve dneska na jej narodeniny jej ten občiansky bol aj doručený alebo teda oznámenie o tom. Takže v jej mene by som vám chcel poďakovať, že naozaj to netrvalo mesiac alebo koľko, jej to vybavenie, ale naozaj to bolo promptnejšie. Neviem, či toto prebieha vo všetkých, na všetkých miestach, kde sa to vybavuje, ale minimálne v Petržalke tomu tak bolo.
Takže kde je ten problém, ktorý tu vystal? A teraz myslím na ten problém zo strany vlády alebo teda orgánov verejnej moci. Bola tu spomínaná chýbajúca mediálna kampaň. Áno, tá pokrivkáva v porovnaní s tým, ako to prebiehalo v Čechách. Máme sa čo učiť, ale na druhej strane, ako bolo povedané, jednoducho zákon je zákon a ľudia sa tomu majú prispôsobiť.
Boli tu spomenuté chýbajúce čítačky. Toto takisto je svojím spôsobom použiteľný argument, ale nie až taký silný, aby sa tým dalo obhajovať to, že tie elektronické schránky sa nedajú spustiť, alebo že sa nedajú používať.
Pre mňa tým základným problémom je, že samotná verejná správa do dnešného dňa tieto schránky plnohodnotne nevyužíva. Na internete je množstvo blogov o tom, ako sa niekto snažil už dneska vybaviť práve cez elektronickú schránku materskú, komunikoval so sociálkou. A dokonca aj na samotnej stránke www.slovensko.sk sa nachádza jeden, minimálne pre mňa, alarmujúci údaj o počte neprečítaných správ orgánmi verejnej moci. Nechcem, aby ste si teraz tipovali, koľko to je, ale k 5. 12. to bolo číslo 434 090 neprečítaných správ, ktoré boli doručené týmto orgánom a neboli do dnešného dňa ani len otvorené.
To, že k 1. 1. podľa súčasného znenia zákona majú povinnosť využívať tieto elektronické schránky práve tie právnické osoby, podľa mňa neznamená, že tie orgány verejnej moci nemôžu odpovedať a reagovať už aj predtým. Samozrejme, sú orgány verejnej moci, ktoré už dneska plnohodnotne využívajú, ale z mojej strany možno teraz aj otázka na pána Pellegriniho, koľko je takýchto orgánov verejnej moci, ktoré už dneska naozaj reagujú na správy, ktoré dostanú cez elektronické schránky?
Ja si myslím, že toto by bolo pre ľudí omnoho väčším motivačným faktorom, keby už dneska vedeli, že tú elektronickú schránku vedia plnohodnotne využívať, ako mediálna kampaň alebo nejaké odkladanie, nejaké nátlaky, nejaké predlžovanie otváracích hodín.
No a takisto by som ešte chcel poukázať na to, že sú aj informácie o problémoch s prihlasovaním sa, ale hlavne s neprehľadnosťou tohto úradu, pretože netvrdím, že nejaká tá počítačová gramotnosť musí byť úplne pre každého zjavná, ale nejaká tá intuícia, tak ako to dneska funguje v prípade tabletov, alebo proste, keď ideme na nejaké, na nejaký portál, kde si chceme objednať letenku, tak jednoducho toto by nemalo práve aj v prípade tej elektronickej schránky chýbať.
Takže moja posledná veta na záver, aby som nerečnil dlho. Z môjho pohľadu tu nezlyhali podnikatelia. Tu zlyhala vláda a tu zlyhávajú orgány verejnej moci. Napriek tomu tento zákon podporíme, pretože je to v prospech občanov, v prospech všetkých právnických osôb, ktorí takto majú naozaj relevantne ešte minimálne pol roka sa na tú komunikáciu cez elektronické schránky pripraviť. No a verím, že ten polrok v plnej miere využijú aj všetky orgány verejnej moci.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:55 - 16:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Gál, ja iba k tomu záveru, kde ste si spomenuli o tom, že by sme sa mali baviť o tých našich zákonoch. Ja som to aj naozaj posledne vyskúšal pri zákone o energetike, ktorý som predkladal na, myslím, že poslednej schôdzi. Týždeň pred tým, ako sa to dostalo na rokovanie, som poslal na všetkých poslancov, všetkých asistentov, nedostal som jednu jedinú odpoveď. Jediný, kto reagoval, bola pani poslankyňa zo strany, ale určite ste to dostali. Ďakujem. Môžeme sa pozrieť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2016 11:52 - 11:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže naozaj iba krátko, pretože ešte budeme mať aj rozpravu k samotnému zákonu. Na elektronické schránky bolo k dnešnému dňu minutých asi 50 mil. eur, ako pred chvíľkou aj Vlado Sloboda spomenul. Tých 24 %, ktoré sa uvádzajú práve v tej správe alebo v tom dôvode na to, prečo vláda prichádza teraz s takýmto návrhom, sa týka iba tých vydaných občianskych preukazov. Reálne aspoň jedno prihlásenie má k dnešnému dňu 27-tisíc právnických osôb. To je z množstva, ktorých sa to týka, to je 270-tisíc právnických osôb, naozaj iba veľmi malé číslo. Pohybujeme sa niekde tam, ako spomenul aj kolega.
Tento problém s termínom, odkedy má byť povinná aktivácia týchto schránok, sme mali už pred letom. Už pred letom sme prvýkrát rokovali v prvom čítaní o zmene zákona o e-Governmente, pričom vtedy to nešlo v skrátenom legislatívnom konaní, hoci malo ísť, pretože už k 1. 8. 2016 sme tam mali kolíziu, ktorú tu pán Pellegrini poriešil, myslím, že to bolo usmernením, kedy sa to celé posunulo na 1. 1. 2017. Teda posunul sa termín, dokedy musia mať povinne aktivované schránky. Neviem, či sa to teraz nedalo rovnakým spôsobom urobiť alebo teda či je to naozaj iba o tom, že je tu tlak aj zo strany podnikateľov a potrebujeme to mať aj legislatívne čisté, pretože len, len ja sa opäť obávam, aby sme tu nesedeli takto opäť pred letom budúceho roka a opäť sme v skrátenom legislatívnom konaní neposúvali ten termín.
Ten dôvod, ktorý je uvádzaný a častokrát aj prezentovaný, že zlyhali samotní podnikatelia, pretože si odložili práve tú aktiváciu, alebo nie aktiváciu, ale tie samotné občianske preukazy s čipom, že si o ne príliš neskoro požiadali a pochopiteľne tiež obstojí, ale na druhej strane sa pýtam, že či aj úrad vlády si splnil všetky povinnosti, keď sme sa v lete na komisii pre technologický rozvoj bavili práve o tom, že by bolo dobré zaslať možno nejaký list tým, ktorých sa to týka, tak vtedy ste nám to odsúhlasili, ste vraveli, že by to bol dobrý nápad. Ale sám viem, že takýto list prišiel iba nedávno asi tri týždne dozadu, čo je podľa mňa dva mesiace pred spustením tohto systému naozaj neskoro. A keď sme vtedy mali veľmi nízke číslo vydaných občianskych preukazov, tak sa to naozaj za ten čas nijako stihnúť nedalo. Čiže z mojej strany hlavne taká hlavná otázka, či naozaj sa jedná iba o zlyhanie podnikateľov a či aj vy si nepriznávate svoju účasť na vine.
Ďakujem.
Skryt prepis