Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.11.2016 o 9:23 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.11.2016 9:23 - 9:44 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predsedajúci, dobrý deň prajem. Asi nikoho neprekvapí, keď sa dneska budem venovať v rámci zákona o štátnom rozpočte energetike. Je to taká prierezová oblasť. To hlavné bremeno je na ministerstve hospodárstva. Čiastočne to ale zasahuje aj do ministerstva životného prostredia kvôli Gabčíkovu, ktoré je vo vlastníctve Vodohospodárskej výstavby. No a potom, samozrejme, je to ministerstvo financií. Mali sme tu prednedávnom osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných oblastiach.
Ja vám na rozdiel od svojich nejdem hovoriť, kde máte pridať, ale, naopak, by som vám možnože poradil, kde by ste mohli zoškrtať, ušetriť. Asi vás prekvapí, koľko, koľko poradcov zrazu máte v opozícii, ale ja si myslím, že je dobré vypočuť si aj tento druhý názor.
Energetika je pre štátny rozpočet veľmi významným zdrojom príjmu. Súčasne si ale dovolím povedať, že kvôli netransparentnej, nesystémovej regulácii, predovšetkým zo strany predsedu regulačného úradu pána Holjenčíka, je to súčasne aj eldorádo pre oligarchov, finančné skupiny, politikov a hlavne ich politické rozhodnutia.
Budem sa najprv venovať tým príjmom. Príjmom zo spoločností, kde má štát stopercentný podiel. A začnem takou úplne ukážkovou Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, skratka SEPS. Tu je štát stopercentným vlastníkom. Táto spoločnosť, jej činnosti sú stopercentne regulované. Zodpovedá za prenosové, za prenos, a teda jej ziskom sú predovšetkým prenosové poplatky, ktoré sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa, pre jednotlivé osoby, tzv. tarify za systémové služby. Výnos tejto spoločnosti je príjmom štátneho rozpočtu spravidla, keď sú vyplatené dividendy.
V návrhu som našiel jednu zmienku o tom, že v roku 2014 došlo k nárastu príjmov z dividend, ktorý bol spôsobený zvýšením výplaty aj práve od SEPS-u, a to o 5,9 mil. eur. Pôvodne, keď som si tak spätne listoval, tak tie dividendy zo SEPS-u mali byť vyplatené v roku 2015 vo výške 15 mil., nakoniec to bolo, tuším, až 66, keď som dobre našiel tieto čísla. (Reakcia ministra.) Z obchodnej činnosti, čiže z prenosu. A teraz... (Reakcia ministra.) Dobre.
A teraz, ako funguje tá regulácia. Takže regulátor nastaví nejaké poplatky, z môjho pohľadu sú neodôvodnene vysoké, lebo podľa mňa SEPS by nemal dosahovať takéto zisky, pokiaľ je stopercentne štátom vlastnený a radšej by v rámci tej riadnej regulácie malo dôjsť k zníženiu, aby ten zisk sa pohyboval niekde okolo tej nuly. Inak z môjho pohľadu je to nepriama daň. No a pre štát je to ale na druhej strane, pochopiteľne, taká stabilná barlička, pretože keď treba rátať, tak sa to dá vyplatiť vo forme dividendy.
Mňa potešilo, keď som práve v tom návrhu našiel to, že v rokoch 2016 a ďalej tam má dôjsť k poklesu tých príjmov SEPS-u. Má to ísť na nejakých 24 mil. v roku 2016, na 27 mil. v roku 2017. Ale paradoxne neviem o žiadnom poklese prenosových poplatkov. Takže z tohto pohľadu sa zrejme výška tarify za systémové služby nezmení a ľudia budú platiť tak ako doteraz.
Ďalšia spoločnosť, kde má štát tiež 100 %, tak to je Slovenský plynárenský priemysel, matka. Pred voľbami bolo v rámci vratky za plyn vyplatených 48 mil. eur. Napriek tomu v roku 2016 opäť v tej kapitole sa hovorilo o tom, že na dividende z SPP bude do štátneho rozpočtu príjem o 3 mil. eur vyšší. Ale keď som si pozeral ten štátny rozpočet, tak som tam nikde nenašiel, že by vratky za plyn mali pokračovať aj v ďalších rokoch. Súhlasím. Ja si myslím, že tie vratky za plyn nemali byť ani v tomto roku. Pretože pán Fico ich zdôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu, ale pozrime sa na čísla, konkrétne na výročnú správu. Zisky z predaja plynu a elektriny a ostatné dosiahol SPP v roku 2015 vo výške 1,36 mld. eur. Výdavky, keď som si to všetko naspočítal, boli ale 1,44 mld. eur. Z tohto mi vyšlo, že strata z hospodárenia, samotného hospodárenia Slovenského plynárenského priemyslu bola 85 mil. eur. Takže my sme vlastne vyplácali 48 mil. nie zo zisku, ale zo straty. Ale napriek tomu v tej výročnej správe sa uvádza oficiálny zisk vo výške 435 mil. A je to zdôvodnené aj ziskom z finančných investícií. Keď som sa snažil dohľadať, čo to je, to sú dcérske firmy ako Eustream, SPP - distribúcia a Nafta.
Takže sám priznávate, že SPP zo svojej činnosti vykázalo stratu... (Reakcia ministra.) SPP je holding, to je v poriadku, ale zo samotnej činnosti, kde sme sa mali baviť o tom, že keď SPP z predaja plynu dosiahol zisk, tak v poriadku. Keď je to štátna firma, nech si s tým štát robí, čo chce, ale z predaja plynu tam bola čistá strata.
No a prečo máme dneska ten holding, asi viacerí z vás si spomenú na ten vstup EPH do plynárenstva na Slovensku, kedy došlo k tej celej zmene štruktúry, kedy tie zlaté vajcia ako Eustream, ako SPP - distribúcia, ako Nafta sa vložili práve do toho podniku spoločného SPP Infrastructure, kde má štát podiel 51 % a EPH 49. No a ako som už povedal, celý ten stratový segment, ten stratový segment bol doteraz hlavne v oblasti domácností, firmy boli doteraz plusové, predaj plynu pre podnikateľov bol plusovým, strata sa vytvárala v segmente domácností, tak zrazu už ani tieto nedokážu vykrývať tie straty, ktoré sa tam generujú, a musíme si to vykrývať práve z takýchto dividend. No a celá táto strata bola presunutá na 100-percentnú ťarchu štátu.
Takže predaj podnikateľom plynu nedokáže sanovať straty v segmente domácností, musí sa to diať cez dividendy, cez dividendy v regulovaných dcérskych spoločnostiach, kde má však štát, ako som už povedal, iba 51 %. Ale ja nehovorím, že iba 51 % preto, že by mal ten podiel navýšiť. Ale podľa mňa by sa mal aj tohto podielu jednoducho zbaviť.
V súvislosti s SPP - distribúciou som na tejto schôdzi už hovoril, a to práve pri tom osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. A spojil som to s jednou vecou, a to bola tá riadna regulácia a to boli kontroly v distribučných spoločnostiach, ktoré prebiehali v tomto roku, na ktoré ÚRSO minulo 1,6 mil. eur, na čo dostali extra budget a bolo to na verifikáciu hodnoty majetku u regulovaných subjektov. Na základe tejto kontroly malo dôjsť k poklesu distribučných poplatkov. A ako sa ukazuje, realita je presne opačná. Spotrebitelia, ktorí budú mať alebo majú spotrebu plynu ročne asi do 2 000 kubíkov plynu, tak tým naozaj tie distribučné poplatky, nebavíme sa o cene plynu, ale bavíme sa o distribučných poplatkoch, naozaj klesnú. Ale od 2 000 kubíkov vyššie paradoxne narastú. A je tam naozaj veľmi dramatické zvýšenie hlavne u spoločností alebo napríklad aj u bytových domov, ktoré majú vlastný kotol, a to až niekoľkonásobné.
Takže SPP - distribúcia si prilepší, no a to prilepšenie im, pán Kažimír, zoberiete práve vo forme tohto osobitného odvodu, to znamená, že viac-menej budú zase na nule, akurát pre štát to bude znamenať nejaký príjem, no a zaplatí to zas len občan. Hovoril som o tom bližšie tento týždeň, takže nebudem sa k tomu nejak bližšie rozvádzať, napísal som k tomu dneska aj blog, môžme sa kľudne potom ešte aj pobaviť. (Reakcia ministra.) DPH by ste určite nemali zobrať, ale k tomu sa takisto ešte dostanem.
No a to isté zrejme bude platiť aj pre energetiky, také, kde má štát 51-percentný podiel, či už je to Západoslovenská, Stredoslovenská alebo Východoslovenská. Tu určite poplatky za distribúciu nemáme. Keď som si pozeral výsledky hospodárenia, taktiež sa pohybujú okolo 60 mil. eur, má to byť tak nejak aj do budúcnosti a z toho vychádzam, pokiaľ v týchto distribučných poplatkoch, alebo teda v zisku od distribučných spoločností je už zohľadnený aj ten osobitný odvod, a napriek tomu ostávajú na tej konštantnej, viac-menej konštantnej úrovni, kde sa to mierne zvýši, niekde sa to mierne zníži, tak to znamená, že zrejme aj u nich tie distribučné poplatky budú musieť narásť.
A opäť, teraz sa bavíme o spoločnostiach RWE, EEM, EPH, opäť, opäť to zas len zaplatí občan. (Reakcia ministra.)
Ja sa teda pýtam, načo vám je ÚRSO, načo nám je ÚRSO v konečnom dôsledku? Lebo vy hovoríte o nedokonalej regulácii, naprávate to regulovaným odvodom a o stabilné ceny energií sa stará pán premiér Robert Fico. Podotýkam, stabilne vysoké. Ja preto mám pre vás taký prvý návrh, kľudne zrušme ÚRSO. Ušetríme 3,5 mil. eur ročne.
No a potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, Slovenské elektrárne, tam má štát podiel 34 %, pre niekoho iba, pre mňa až. Na budúci rok plánujú stratu 48 mil. eur. No a podľa toho výhľadu na ďalšie roky tam to s nimi tiež veľmi dobre nevyzerá, venovala sa tomu už aj Janka Kiššová, ja iba pripomeniem, opätovne dochádza k predraženiu Mochoviec, opätovne sa odďaľuje dostavba, no a čo by z toho Slovenská republika mohla mať ako vlastník toho podielu, tak to sú dividendy. Ale ja sa obávam, že týchto dividend sa asi nikto z nás nedožije.
Na diskusiu o tom, ako sa hospodári v Slovenských elektrárňach, tak na to by sa mohla viesť asi celá samostatná schôdza, tomu sa nejak špeciálne venovať nebudem, snáď iba dve krátke poznámky. Pre koho je, pre koho je odďaľovanie tých Mochoviec alebo tá nekonečná výstavba výhodná? Pre štát? No, pre štát asi nie, lebo štát prichádza o dividendy napriek tomu, že investície do Mochoviec predstavujú 4 až 5 % z celkového objemu súkromných investícií v Slovenskej republike, ale som presvedčený, že tie dividendy by boli pre nás omnoho vhodnejšie. Pre mňa je to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane stále tam je možnosť objednávania dodávok a služieb cez rôzne dcérske spoločnosti, čo sa dialo aj v minulosti, no a na druhej strane oni sami, mám taký pocit, že nevedia kam z konopí. Zo Slovenska chcú odísť čo najskôr preč, majú veľmi zlé vzťahy s tým spoluvlastníkom, so štátom, no a trápia ich takisto dlhodobé nízke ceny elektriny, koniec koncov preto tá strata 48 mil. na budúci rok.
Ale je tu niekto, komu to celkom vyhovuje, a to sú práve tí dodávatelia. Tí majú v podstate garantovaný biznis už od roku 2008. Z tých, ktorí sú tam naozaj už od tohto roku, spomeniem snáď iba firmu ENSECO, kde je štatutárom pán Práznovský, ktorý bol v čase, kedy sa rozbiehala dostavba Mochoviec, poradcom pre energetiku práve pán Roberta Fica.
No a pri Slovenských elektrárňach tam máme ešte jedno riziko, a to sú rôzne arbitráže a súdne spory, napríklad za anexiu Vodného diela Gabčíkovo. Viete, že tam je teraz 588 mil., takisto štát, samozrejme, zažaloval Slovenské elektrárne. Ale ku Gabčíkovu. V tejto súvislosti o Vodohospodárskej výstavbe hovorila už Anka Zemanová, preto možno iba krátko k hospodáreniu na tomto diele.
Slovenské elektrárne ako vlastník majú aj divíziu, ktorá sa stará o predaj elektriny koncovým spotrebiteľom. Takže oni mali odberateľom a ich ceny, za ktoré dokázali predávať elektrinu vyrobenú v Gabčíkove, boli výhodnejšie ako trhové. Vodohospodárska výstavba, tak tá to mohla predávať jedine na trhu. Keď si porovnáme situáciu, ak by Slovenské elektrárne vyrábali celý rok pri minuloročnej produkcii a zobrali by sme si ich ceny, za aké by toto predávali, následne by Vodohospodárskej výstavbe na základe zmluvy odviedli 65 % z výnosu, tak by Vodohospodárska výstavba dostala asi 50 mil. eur; 49,5 - 50 mil. Ale ak by Vodohospodárska výstavba predávala celý rok, nielen od toho marca minulého roka, tak za, pri trhových cenách by ich výnos z predaja bol 65 mil. eur. Takže, áno, 65 mil. je viacej ako 50, ale musíme si odpočítať 9 mil. eur cca na fixné výdavky spojené s prevádzkou a ďalších 5 mil. za právo na prevádzku, ktorú takisto tiež nedostanú od Slovenských elektrární, no a dostaneme sa na sumu 51 mil. eur. Stále sme o 1 mil. eur v pluse, ale nemáme tu ešte vyplatené SVP-čko, to je ďalších 5 mil. eur, takže v konečnom dôsledku sme niekde okolo rozdielu mínus 4 mil. eur; 3,5 - 4 mil.
No a čo je najhoršie, stále tu nemáme generálnu opravu turbín, čo bol jeden z dôvodov, prečo Slovenské elektrárne prišli o vodné dielo. Iba si dovolím pripomenúť, tu sa bavíme o sume asi 100 mil. eur, ktoré by zaplatili Slovenské elektrárne, takto to bude musieť platiť Vodohospodárska výstavba, ergo štát.
No a v súvislosti so Slovenskými elektrárňami, keď sa už bavíme o tých rôznych kostlivcoch, máme tu aj neuzavretú privatizáciu. Posledný nárok, ktorý bol prezentovaný, neuzavretá privatizácia pre tých, ktorí nevedia, je to dorovnané v deň, kedy došlo k reálnemu prevzatiu spoločnosťou Enel a kedy bola stanovená cena. Dneska sa bavíme o cene asi 220 mil. eur, ktoré si nárokuje štát. Ale nebolo to tak vždycky. Prvý audit, ktorý bol robený, myslím, že to bolo v roku 2007, 2008, nie som si istý, robila to firma Deloitte Audit, tak tam sa hovorilo, naopak, o 80 mil. eur, ktoré mali byť vyplatené Enelu. Potom prišiel TAX-AUDIT. No a TAX-AUDIT, ten urobil audit, ktorého výsledky neboli zverejnené, ale výsledkom bol tzv. nulový variant, s ktorým prišiel pán Jahnátek, váš kolega, na poslednú chvíľu bol stiahnutý. No a potom prišiel ten tretí audit vo výške 220 mil. eur od firmy TP Horváth, toto nechal robiť pán Miškov, na čo vôbec nie som hrdý, pretože tie podmienky boli veľmi, veľmi zvláštne, kedy sa hovorilo, že odmena pre TP Horváth, pre túto audítorskú spoločnosť, sa bude odvíjať práve od vymoženej sumy; 6 % z vymoženej sumy. To znamená, čím viacej oni určili v prospech štátu, tak tým väčší nárok oni mali.
Ako som povedal, je to obrovské množstvo kostlivcov, ktoré v súvislosti so Slovenskými elektrárňami máme v skrini, ktoré predstavuje aj hrozbu pre štátny rozpočet a podľa mňa neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by štát v Slovenských elektrárňach mal ostávať.
No a ešte pár slov k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a podľa mňa by tam malo byť. V energetike máme obrovské množstvo politických opatrení, politických rozhodnutí, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci, no ale tú ťarchu preniesli na spotrebiteľa. Urobili to napríklad v cenách elektriny, kde dnes platíme tzv. tarifu za prevádzku systémov, skrátene TPS, tá obsahuje podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale aj výrobu elektriny z domáceho uhlia. No a toto, tu sa bavíme asi o 600 mil. eur ročne, ktoré zaviedli, túto platbu zaviedli politici, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A je tu jeden problém a my sme to nedávno dali na posúdenie Ústavnému súdu, a to, Ústava hovorí o tom, že dane a poplatky môžno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona. Ale táto tarifa za prevádzku systému bola zavedená vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Takže nie na základe zákona ani žiadnym zákonom. Napísal ju opäť pán Holjenčík, ktorého som spomínal v úvode. No a ako som spomenul, pokiaľ by Ústavný súd rozhodol o neústavnosti tejto vyhlášky, tak nám bude treba nejako vykryť tých 600 mil. eur. Tých možností je, samozrejme, mnoho a úplne najjednoduchšie by bolo preklopiť celú vyhlášku do zákona, čo sa dá urobiť pomerne rýchlo, prípadne si zobrať príklad z českého modelu, kde je stanovený strop pre TPS-ku a zvyšok sa potom rozpúšťa v samotnej cene elektriny alebo sa uhrádza z predaja emisií, teda, pardon, ten zvyšok ide zo štátneho rozpočtu alebo potom ide z predaja emisií.
Politici by si mali konečne uvedomiť, že všetky tie svoje rozhodnutia, ktoré prijímajú, tak mali by za ne zobrať aj zodpovednosť. A toto je napr. aj téma TPS-ky.
Minule, koniec koncov aj dneska ste naznačili, že som agentom EPH, po celom tomto príhovore zrejme budem teraz aj agentom Enelu, agentom RWE, agentom E.ON. Ale ja by som skôr sa tak nejak situoval do pozície agenta deregulácie, štíhleho štátu a zdravého rozumu.
Lebo, pán Kažimír, nezávidím vám ten neporiadok, slušne povedané, aký vládne v energetike. Neviem posúdiť, nakoľko sa cítite za to zodpovedný, ale dovolím si dať vám jeden feedback. Väčšina z tých mnou uvedených vecí súvisí s tou netransparentnou a nesystémovou reguláciou. Vy idete teraz naprávať tým osobitným odvodom, okej, aj keď hovorím, lepšie riešenie by bolo zrušiť ÚRSO a kľudne si to zoberte na plecia vy aj s pánom premiérom. Ale kým si tu budete držať ÚRSO a pána Jozefa Holjenčíka, tak s rovnakými problémami a hrozbami pre rozpočet, na ktoré som dneska poukázal, sa budete potýkať každý rok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 12:02 - 12:04 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, ďakujem veľmi pekne, otvorila si viacero tém, ktorým sa aj ja venujem, a troška ich neskôr aj rozvediem vo svojej, vo svojom vystúpení. Ale nateraz aspoň na doplnenie možno k tým Mochovciam. Hovorila si o tom ďalšom predražovaní, o tom ďalšom predĺžovaní. Ja som si ešte pozeral samotné Slovenské elektrárne a konkrétne prehľad hospodárenia, ako je naplánovaný na ďalšie roky. Tak v roku 2017 Slovenské elektrárne tu majú naplánovanú stratu mínus 48 mil. eur. V roku 2018 to má vyskočiť o nejakých 26, ale v roku 2019 zase mínus 3 mil. eur. Takže ja sa opäť pýtam, tak ako si aj ty veľmi správne povedala, načo nám je takáto spoločnosť, obzvlášť keď pre nás znamená obrovské množstvo kostlivcov v skrini? No a takisto si treba uvedomiť, že od Slovenských elektrární, prečo si ich držíme, tak počítame hlavne s dividendami, ale tieto dividendy práve kvôli Mochovciam, obávam sa, že nikto z nás v tejto sále sa tých dividend nikdy nedožije.
No a spomenula si aj tuná podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Toto naozaj v tom štátnom rozpočte nefiguruje a malo by, pretože je to politické opatrenie, vymysleli si to politici. Vieme, ako tie peniaze tam všelijako následne putujú, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že v štátnom rozpočte máme aj ďalšie takéto politické opatrenia, ktoré sme preniesli namiesto, namiesto na štátny rozpočet sme ich preniesli na plecia bežných ľudí. To sú, napríklad tá podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla, no a potom je to táto podpora uhlia. Spomenula si, že sťažnosť v tejto veci leží aj na Ústavnom súde, ale ešte jedna takáto sťažnosť leží aj na Európskej komisii a tá sa týka práve podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Očakávam, že o tomto sa v krátkom čase rozhodne a aj pán minister sa bude musieť následne zamyslieť, ako s touto podporou ďalej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 9:52 - 9:53 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj za tie posledné pochvalné slová, ale iba krátko k tomu, čo ste povedali. Sú tu určité možnosti alebo boli určite nejaké možnosti korekcie pri tom zákone, ktorý sa týkal poisťovníctva. Ale v tomto prípade ja si myslím, že tie korekcie nie sú ani nejakým spôsobom možné, pretože celý ten zákon je zlý. Poškodí v konečnom dôsledku občanov, môže poškodiť aj štát. Pán minister, ako pred chvíľkou povedal, odmietal prebrať nejakú zodpovednosť za všetky tieto dopady.
Ja si myslím, že tak ako to bolo dohodnuté na vláde, tak tento zákon, bohužiaľ, aj prejde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2016 9:39 - 9:50 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, prajem vám pekný, pekný, dobrý deň.
Máme na stole zákon, ktorý sa teda venuje špeciálnemu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Vystupoval som k tomuto bodu aj posledne v prvom čítaní, toto bola téma aj na výbore, kde pani štátna tajomníčka hovorila a obhajovala práve tento návrh zákona aj slovami, kde hovorila, že pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach by tento zákon mohol byť v podstate aj pozitívny.
Pozitívny by mohol byť v tom duchu, čo už aj pán minister pred chvíľkou odprezentoval, že tento aj odvod sa nebude vzťahovať na zisky z neregulovaných činností, že bude zvýšený iba na štyri roky a potom padne na súčasnú úroveň a takisto že je tam limit, keď tieto zisky sú 4 a 3 mil. a vyššie.
Pri tejto argumentácii však zabudla na pôvodný zámer tohto zákona, ktorý bol predkladaný prvýkrát alebo bol platný prvýkrát od roku 2012. A to bola práve konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu. Pôvodne tento odvod mal platiť štyri roky. To znamená, mal končiť v roku 2016. Vtedy mnohé tie regulované spoločnosti si povedali, no dobre, tak poďme teda spoločnými silami konsolidovať tie verejné financie. Odložili si investície, ktoré mali pripravené. No a teraz prišiel tento nový zákon, tak sa troška tak zháčili, že haló, tak my sme tu štyri roky v podstate čakali na to, kedy tento odvod skončí, a teraz nám ho idete zdvojnásobiť a neskôr zaviesť natrvalo.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania, spomínal som to aj posledne, bolo vznesených viacero pripomienok. Jedna z nich práve od RÚZ-ky hovorila o tom, že možno očakávať ďalšie potencionálne súdne spory v súvislosti, keď bude tento zákon prijatý.
Mňa však zaujala práve tá argumentácia, ktorú pán minister použil vo vystúpení pre médiá, kde hovoril o tom, že odvodom reaguje na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Práve na výbore, ktorý som tu už spomínal, sme hneď po tomto bode mali na pretrase rozpočet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za tú reguláciu minimálne v tej energetike zodpovedný. Bohužiaľ, nebol tam pán predseda, ale bol tam pán podpredseda, pán Čelinský, tak som sa ho opýtal, tak som sa ho teda opýtal, či majú nejaký konflikt s ministerstvom financií, pokiaľ pán minister financií sa takto negatívne vyjadruje na adresu regulačného úradu a hovorí, že tá ich regulácia je nedokonalá. Pán Čelinský povedal, že o žiadnom takomto konflikte, pochopiteľne, nevie. No a ja hovorím, že, samozrejme, že nevie. Dokonca oficiálne takýto konflikt ani nemôže byť, pretože regulácia v energetike na Slovensku nezávislá nie je. Nie je to asi pre nikoho z vás žiadnym tajomstvom. Koniec koncov pochválil sa tým aj sám premiér Robert Fico na plagátoch, ktorými prednedávnom obvešal celé Slovensko. Jeden z nich hovorí o stabilných cenách energií. Za ceny energií nie je zodpovedná vláda, ale zodpovedný je práve regulátor, ktorý by mal byť zo zákona nezávislý, ale ako som už povedal, bohužiaľ, nezávislý nie je.
No a k tej stabilite. Pochopiteľne stabilné sú, a to stabilne vysoké, ale o tom poviem o chvíľku.
A tak na jednej strane tu máme netransparentnú a nesystémovú reguláciu zo strany štátneho regulačného úradu, vďaka ktorej tu máme nové poplatky, distribučné poplatky, napríklad pre SPP Distribúciu. V minulom roku boli robené kontroly na distribučných spoločnostiach. Robilo to práve ÚRSO v objeme 1,6 mil. eur a výsledkom malo byť to, že tie distribučné poplatky mali klesnúť. Paradoxne, opätovne sme ten systém kompletne rozbili, z nejakých šestnástich regulačných kategórií sme vytvorili 26 alebo 14 a 26. No a tieto poplatky v konečnom dôsledku distribučné sa v objeme zvýšia. Pre niektoré kategórie znížia, ale pre väčšinu z tých kategórií, bohužiaľ, zvýšia. No a, pochopiteľne, v konečnom dôsledku to zaplatia iba ľudia. Regulované spoločnosti následne takto vybraté zvýšené distribučné poplatky odvedú formou špeciálneho odvodu do štátnej kasy.
Pochopiteľne, omnoho jednoduchšie by bolo zahrnúť tento špeciálny odvod do regulovanej ceny. Ale ja kvitujem aspoň toto, a teda vravel o tom aj pán minister, že tento odvod nebude predmetom cenovej regulácie. Lenže na druhej strane potom vzniká práve táto schéma, kedy sa snažíme tie regulované ceny zvýšiť na iných miestach. Takisto pokiaľ by sme zahrnuli tento špeciálny odvod do regulovanej ceny, tak automaticky by to bol priamy dôkaz o tom, že ten úrad, alebo ďalší dôkaz o tom, že ten úrad nie je nezávislý. No a takto je regulovaný subjekt síce zdanený špeciálnym odvodom, avšak regulátor mu to zohľadní niekde inde. Ako som už povedal, zaplatí to občan. Pre logovaný subjekt aj pre štát je to situácia takpovediac win-win, pretože aj ovca je celá a aj vlk, v tomto prípade štát, je sýty. Otázka však ostáva, či je to naozaj každá ovca, ktorá ostane celá.
Posledne, keď som vystupoval k tomuto bodu, tak ma pán minister označil za agenta EPH. Mali sme tu neskorej ďalšie zákony, ktoré mali zaviesť označovanie poslancov za zahraničných agentov. Takže vyzerá to tak, že naozaj náš parlament je plný rôznych agentov. Ale ja sa pýtam, pán minister, koho agentom ste vy? Pýtam sa to kvôli tomu, pretože pán Fico vám práve za takýto zákon zrejme nepoďakuje. Ako poďakuje vďaka tomu, že napĺňate takýmto spôsobom tú štátnu pokladňu, ale na druhej strane, ako som už spomenul práve tie plagáty, rozbíjate mu tú mantru stabilných cien energií. Deje sa to práve kvôli tomu, že v minulosti tie ceny klesali, ako elektriny, tak aj plynu, hovorím teraz o cenách na burze. Na Slovensku však tieto ceny pre konečného spotrebiteľa ostávali stabilné, a to práve vďaka tomu, že sme zvyšovali tú regulovanú časť tej ceny. Takže podľa správnosti by naozaj ten spotrebiteľ mal mať nižšiu cenu elektriny, nižšiu cenu plynu, ale tá cena ostávala zachovaná na tej istej úrovni práve kvôli zvyšovaniu tých, tej regulovanej časti.
Ale to, čo sa deje teraz, je to otázka asi posledných 8 týždňov, budem teraz hovoriť za elektrinu, tieto ceny na burze stúpajú a je možné, že stúpať budú. A pokiaľ tie regulované časti tej ceny ostanú v takejto výške, resp. sa budú navyšovať práve vďaka takýmto ďalším politickým zásahom do cien, môžme očakávať, že naozaj aj tie ceny porastú.
No a ako som povedal, otázka je, pre koho a koho sa toto dotkne, alebo táto schéma, ktorú som tu prezentoval, koho sa dotkne. To znamená, komu bude ten zvýšený odvod nejakým iným spôsobom zohľadnený do tej regulovanej ceny. Doteraz máme dôkaz o tom, že to bude SPP Distribúcia, čo je stopercentne vlastnený štátny podnik. Uvidíme, ako to bude u tých ostatných, kde štát má iba nejakú, nejaký menší podiel. No a v prípade, že by sa to nedotklo, takáto schéma, alebo nebolo by to aplikované aj na tie ostatné spoločnosti, tak RÚZ avizovalo hrozbu ďalších súdnych žalôb. V minulosti takáto súdna žaloba tu už bola, spomínal som to aj posledne. Bola to, bol tu súdny spor Eustream so štátom, kde Eustream vyhral. Teraz tento spor leží na Najvyššom súde.
No a posledne, keďže je okolo tohto zákona, je množstvo otázok a z môjho pohľadu je zlý a na jeho aplikáciu v praxi doplatia predovšetkým ľudia, tak som vás, pán minister, vyzval na prísľub, aby ste prevzali osobnú a vecnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. To ste vtedy odignorovali. Radšej ste to preniesli do nejakých osobných atakov na tých, ktorí vystupovali proti tomuto zákonu. Preto by som vás chcel poprosiť z tohto miesta ešte raz, keďže sa nedajú vylúčiť ani dopady na štát vo forme sporov, keďže sa nedá vylúčiť ani negatívny vplyv na ceny energií pre spotrebiteľa, pán minister (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), prosím, dajte verejný prísľub za to, že preberiete dôsledky dopadov tohto zákona na seba. (Reakcia ministra.) Nie, len bavíte sa, tak chcel som, aby ste to počuli. Minule ste práve túto časť odignorovali. (Reakcia ministra.)
Ďakujem pekne. Ja som týmto skončil. (Reakcia ministra.)
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 27.10.2016 14:58 - 14:59 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zobrali ste mi takú jednu z otázok, čo som chcel položiť, lebo sú to už iba dva mesiace, ktoré nám ostávajú do 1. 1. Je tu ešte jeden ten efekt, samozrejme, a to vybavenie nie je možné hneď, pretože išla odpoveď na tú políciu, ja neviem, možnože týždeň, možnože dva to bude trvať. Máte vy momentálne informáciu o tom, že nejak prudko začal narastať počet tých vydaných čipových preukazov a tých čítačiek a neobávate sa toho, že naozaj v tom decembri to celé môže nejak spadnúť, nastať nejaký chaos? Ste na to nejak pripravení, okrem toho posilnenia?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 15:50 - 15:52 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne predkladateľom za tento návrh zákona. Osobne viem minimálne o dvoch prípadoch, ktorí na niečo také doplatili. To znamená, prišla kontrola, zobrala si nejaký evidenčný list a zistili, že zamestnanec bol nahlásený s niekoľkohodinovým oneskorením. Bác, pokuta 2-tisíc euro, nebavím sa, nepýtam sa. Zaradenie na tú čiernu listinu, listinu čiernych zamestnávateľov a skončili sme. Žiadne zákazky zo strany štátu, žiadne eurofondy, jednoducho nič. Je to veľmi taký silný bič na podnikateľov, ktorí úradníci veľmi radi zneužívajú, a pritom zabúdame, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorých to najviacej postihuje, vytvárajú 70 % pracovných miest a 60 % z pridanej hodnoty. A jednoducho keď ich budeme takýmto spôsobom šikanovať, buzerovať, budú chodiť úradníci, ktorí majú jeden jediný príkaz, vybrať čo najviac na pokutách, lebo taká je tá mantra, jednoducho bez pokuty sa nesmie odísť, no tak potom je asi pochopiteľné, že takéto opatrenia neprimerané, nevhodné budú podnikateľov od ďalšieho podnikania iba odrádzať.
Ja som pred chvíľkou predkladal jeden zákon, som ho nazval antialobalový, tento by som nazval antišikanovací, a som presvedčený, že práve takéto zákony na Slovensku potrebujeme. Nikto, naozaj nikto by voči takémuto zákonu nič nemal mať. A nehovorím to preto, že sme to, že to predkladali moji kolegovia, ale jednoducho má to hlavu a pätu a poprosím aj ostatných, keby zvážili jeho podporenie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 15:09 - 15:10 hod.

Karol Galek
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 14:40 - 14:42 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekný deň všetkým.
Tých zákonov o energetike, ktoré do tohto pléna doteraz prišli, nebolo veľa. V pondelok sme mali komisiu pre energetiku a bolo avizované, že teda na budúci rok sa to zmení. Aj tento zákon, ktorý navrhujeme, možnože bude mať nejaký dopad, nejaký vplyv práve na tú pripravovanú legislatívu. Týka sa však iba jednej oblasti, práve toho zákona o energetike.
Ako som už povedal v tom úvodnom slove, budem vám dneska rozprávať o všeobecnom hospodárskom záujme. Čo je to všeobecný hospodársky záujem? Každý máme nejaký svoj záujem. Aj pán Kaliňák má svoj záujem. Mimochodom, týmto by som ho ešte raz rád vyzval, aby už konečne odstúpil. Takisto pán Bašternák má svoj záujem. Aj pán Fico má svoj záujem. Ale tu sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme. To znamená o záujme, ktorý by mal byť v prospech hospodárstva Slovenskej republiky. V zásade malo by ísť o nejaké riešenie akútnej situácie, ktorá nastala.
Takáto situácia nastala napríklad aj v roku 2005, to, myslím, bolo, kedy práve jedno z týchto všeobecných; jedno z nariadení o všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydané pre Slovenské elektrárne. Bolo im povedané, aby vo všeobecnom hospodárskom záujme vyrábali elektrinu z domáceho uhlia.
Ako celý ten postup funguje? Všeobecný hospodársky záujem navrhne vláda, pardon, ministerstvo a schvaľuje ho vláda. Následne vo všeobecnom hospodárskom záujme ministerstvo vydá viacero nariadení. Tieto nariadenia napríklad momentálne platné prikážu Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam takúto elektrinu distribuovať, prenosovej sústave takúto elektrinu prenášať, no a dodávateľom takúto elektrinu dodávať koncovému spotrebiteľovi. Samozrejme, celý ten špás niečo stojí, pretože sa bavíme o všeobecnom hospodárskom záujme, a, paradoxne, vymyslelo si to ministerstvo, ale nejde to vôbec na ťarchu štátneho rozpočtu, ale v konečnom dôsledku to zaplatí spotrebiteľ, a to práve v cene elektriny, konkrétne v zložke, ktorá sa volá tarifa za prevádzku systému.
A naschvál nehovorím občan, ale spotrebiteľ, pretože trpí tým hlavne priemysel, podnikatelia a výroba. To sú tí hlavní, ktorí sa najviacej sťažujú na to, že máme na Slovensku vysoké ceny elektriny a veľkú časť viny na tom má práve TPS-ka a veľkú časť viny na tom má aj podpora ťažby domáceho uhlia. Okrem toho v TPS-ke sa skrýva aj podpora obnoviteľných zdrojov energie, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo organizácia krátkodobého trhu s elektrinou. Ale, paradoxne, práve v prípade tohto domáceho uhlia sa jedná o niečo, čo prakticky nikto nepotrebuje a nikto nechce. A neskorej v rámci rozpravy vám aj poviem, aké to má dopady na Slovensko.
No a keď som hovoril, že má to negatívny vplyv práve na tú výrobu, na ten priemysel, tak v minulosti sme sa snažili ten negatívny vplyv tých vysokých cien nejakým spôsobom sanovať. Ale namiesto toho, aby sme išli nejakými systémovými opatreniami, zvolili sme si cestu napríklad memoranda o porozumení s U. S. Steelom. Absolútne nesystémové. Alebo limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre Slovákov. Ten strop je dneska 7 miliónov eur. Zdanlivo systémové opatrenie, ale týka sa to jedného jediného spotrebiteľa.
No a koľko to vlastne je, keď som to začal hovoriť o tom, že to vlastne zaplatia spotrebitelia? Vravel som, že to začalo niekedy v roku 2005, cca pred tými 10 rokmi. Na tom začiatku to bolo zhruba 30 miliónov eur, dnes sa bavíme o viac ako trojnásobku. Minulý rok to bolo asi 95 miliónov eur. No a táto suma do roku 2030 má stúpať až na sumu viac ako 120 miliónov eur.
A teraz ten zvláštny paradox. V minulosti sme tento všeobecný hospodársky záujem nastavovali na rok, maximálne na dva. Minulý rok práve pán minister, myslím, že to bol pán minister Vazil Hudák, vydal tieto nariadenia až do roku 2030. Na ďalších 15 rokov. V praxi to bude znamenať, že kým sme do dnešného dňa zaplatili práve na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia približne 650 miliónov eur, za tých ďalších 15 rokov to má byť viac ako 1,5 miliardy. Takže tá podpora nám kontinuálne stúpa do závratných výšok. A je to taký zvláštny paradox. Ja by som to prirovnal k jednej situácii, ako kde liečite drogového závislého a liečite ho zvyšovaním dávok. Neviem, Peťo, možnože, asi sa usmeješ, že takéto riešenie je pre teba nové, ale, bohužiaľ, toto sa deje práve vo všeobecnom hospodárskom záujme.
A je tu ešte jeden paradox. Okrem toho, že tá podpora bude stúpať, asi by ste čakali, že aj tá produkcia elektriny z domáceho uhlia stúpne. Nie. Tak ako je to momentálne nastavené, tá výroba kontinuálne klesá a poklesávať má aj do budúcnosti. Kým v roku 2008 sme mali elektrinu, ktorá bola dodaná do siete, lebo ony majú aj nejakú vlastnú spotrebu, dodaná do siete a vyrobená z domáceho uhlia, 1 717 GWh, v roku 2016 to už bolo iba 1 350. A ten doplatok teraz, ja tu mám číslo iba od roku 2008, v roku 2008 to bolo 52 miliónov, minulý rok 95 miliónov.
A teraz vlastne k tomu nášmu návrhu. Toto bol všeobecný hospodársky záujem alebo nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ako fungujú dnes. To znamená, je to časovo neobmedzené, je to vydané na základe nejakej analýzy, ktorá sa neprehodnocuje. Vôbec to nerieši stav, ktorý sme chceli práve tým VZN-kom poriešiť.
Vydané nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa nášho návrhu by mali skončiť k 31. 12. 2017. Ja ale netvrdím, že nemôžme pokračovať novým nariadením, ale tomuto nariadeniu by už podľa nového zákona mala predbiehať analýza. Tá analýza je tam aj dneska. A okrem vplyvu na cenu elektriny a plynu, verejnú správu a podnikateľské prostredie by sme túto analýzu chceli rozšíriť o posúdenie vplyvu na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy.
Takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme by podľa nového mohlo byť vydané maximálne na tri roky s tým, že každoročne by bolo prehodnocované. To znamená, ak pominul všeobecný hospodársky záujem, nemá predsa význam zaťažovať spotrebiteľov, občanov Slovenska, takýmito nezmyselnými doplatkami, poplatkami, ktoré sa premietajú do ceny elektriny. No a, pochopiteľne, je tam, potom ako som spomenul už v tej úvodnej reči, potrebné aj stanovisko Protimonopolného úradu. Takže toto bolo zmena v zákone o energetike.
Ale potom navrhujeme ešte jednu zmenu, a to v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Povedal som to v tom úvodnom slove. Dneska regulujeme v podstate iba prevádzkové náklady, keď sa to tak vezme, výrobcu, teda Slovenských elektrární v ich prevádzke v Novákoch. To je to slávne ENO. Samotné uhlie, komodita, dneska regulovaná nijakým spôsobom nie je. To znamená, že do toho doplatku, do tej výkupnej ceny vstupuje 1:1 na základe nejakej bilaterálnej dohody medzi Slovenskými elektrárňami a Hornonitrianskymi baňami Prievidza. A čo sa deje?
Hornonitrianske bane Prievidza vďaka tomuto v minulom roku mali hrubú maržu 57 percent. Úžasné!
Podľa novej úpravy, ktorú chceme priniesť do tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach, by aj práve táto komodita, keďže v konečnom dôsledku vstupuje do regulovanej ceny, tak by mala byť regulovaná. Mala byť zohľadňovať ekonomické oprávnené náklady a pomeraný zisk.
A teraz čo bolo tým podnetom na tento zákon? Bolo ich viacero, ale my sme si ho tak pracovne nazvali antialobalový zákon. Asi všetci, čo v tejto sále sedíte, ste počuli o pánovi Jánošovi, o alobalovej kauze, ktorej vyšetrovanie bolo, bohužiaľ, zastavené. Ale treba si uvedomiť, že toto bol iba jeden taký moment, jeden taký prvok, kde sme sa dozvedeli, čo sa vlastne s tým doplatkom, s tými peniazmi, ktoré v rámci toho doplatku, tej výkupnej ceny, ktoré dostávajú Slovenské elektrárne a potom 1:1, resp. ešte v horšom pomere prevádzajú na Hornonitrianske bane. Tak toto bol jediný moment, kde sme sa dozvedeli, čo sa s tými peniazmi možno deje. Ale reálne sa nikdy nedozvieme, čo sa deje, pretože to vyšetrovanie dneska tu nie je.
Ale súčasne si treba uvedomiť, že v tom celom reťazci máme na konci Hornonitrianske bane, ktoré sú úplne nepriamo v tom, Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky a dodávateľov. A napríklad Slovenské elektrárne sú v celom tomto reťazci na tom stratové. V tomto roku podľa výpočtu by to malo byť nejakých 15 miliónov eur. Takže ony samy toto nepotrebujú. Nepotrebujú vyrábať elektrinu z domáceho uhlia. Takúto elektrinu v konečnom dôsledku my dneska ani nepotrebujeme. Áno, minulý rok sme potrebovali nejaké 2 TWh, ktoré sme si potrebovali doviesť. Ale dneska je tak nízka cena elektriny na trhu, že toto sme boli schopní urobiť za mnoho nižšie náklady, ako keby sme si tú elektrinu sami vyrobili.
A hlavne témou posledných dvoch týždňov sú Mochovce. Iste ste zachytili, že Mochovce sa opäť predražujú a ich dostavba sa odďaľuje. Ale už sú tam stanovené nejaké konkrétne termíny. Ja verím, že od pána ministra sa dozvieme čoskoro viacej. Dôležité je, že v 2017 a 2018, najneskôr 2019. tie Mochovce už budeme mať. A vtedy sa staneme čistým exportérom elektriny. Osem percent budeme dodávať. Budeme dodávať na trh, no a na tom trhu tá cena opäť nejakým spôsobom trošku poklesne. Ale v tej chvíli pre nás už elektrina vyrobená z domáceho uhlia nebude mať prakticky žiaden význam, pretože bude niekoľkonásobne drahšia ako tá cena, ktorú si vyrábame. Ako cena elektriny, ktorú si vyrábame práve tu na Slovensku.
A potom je to negatívny vplyv na spotrebiteľa. Toto nás takisto k tomu motivovalo. Ako som už povedal na začiatku, premieta sa to do koncovej ceny. Konkrétne asi tých 4,43 eura na MWh. Na obyvateľa, keď sa to prepočíta, to znamená, tá podpora deleno počet obyvateľov na Slovensku, tak to vyjde na nejakých 18 euro približne.
Ďalším negatívom, ktoré nám vyplýva nepriamo z tohto všeobecne hospodárskeho záujmu alebo tohto nariadenia, je tá samotná ťažba, ktorá prebieha na Hornej Nitre. Majú tam poddolované územie svojím spôsobom, mnohé desaťročia, ak nie storočia sa jedná o znehodnotenú pôdu, znehodnotené územie. No a čo je omnoho dôležitejšie a toto sa týka priamo samotnej výroby elektriny z domáceho uhlia, je znečistené životné prostredie.
Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. A mám tu jednu správu k dispozícii Svetovej zdravotníckej organizácie z tohto roku, ktorá hovorí, že deväť z desiatich ľudí na svete žije v prostredí so znečisteným vzduchom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je takým tým limitom 10 mikrogramov emisných čiastočiek PM 2,5 na kubík vzduchu. Tieto emisné čiastočky; tam sa bavíme hlavne o síranoch, dusičnanoch a iných toxických látkach. Môžme sa tu teraz uspokojiť s tým, že veď 92 % miest na celom svete túto limitnú hodnotu prekračuje, ale Slovensko je v oranžovej zóne. My máme v priemere až 16 mikrogramov. To znamená limit je 10, my máme 16. Mám tu aj konkrétne hodnoty z miest, ako sú: Košice 18, Bratislava 18, Žilina 25. A práve jedným z najväčších producentov týchto emisií je práve spaľovanie uhlia, či už domáceho, alebo dovezeného. Na Slovensku máme dve uhoľné elektrárne. Jedna je tá v Novákoch a jedna je vo Vojanoch.
No a ďalej sa v tej správe píše o úmrtnosti na choroby spojené so znečisteným prostredím, ovzduším. Na Slovensku, nachádza sa tam aj tento údaj, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to teda prenásobíme tými 5,4 miliónmi obyvateľov, ktoré máme na Slovensku, dostaneme sa k číslu 3 500 ľudí, ktoré na Slovensku zomrú práve v dôsledku chorôb, ktoré sú vyvolané znečisteným životným prostredím.
Viete, koľko ľudí pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza? Štyritisíc. Čiže prakticky by sa dalo povedať bez pár sto ľudí ročne na znečistené životné prostredie doplatia všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní. No a ešte taká perlička, tým, že elektráreň produkuje emisie, tak za tieto emisie, pochopiteľne, musí aj platiť, pretože máme tu určitý trading systém. Ročne iba za tieto emisie platí 10 až 15 miliónov eur. Je to vždycky v závislosti od toho, ako je momentálne obchodovanie s týmito emisiami. No a pochopiteľne, opäť to zaplatíme iba my všetci práve v tej cene elektriny.
Ako som už povedal, o prevádzku uhoľnej elektrárne v Novákoch nemajú záujem ani samotné Slovenské elektrárne.
Takisto baníci by veľmi radi pracovali v zdravšom a menej rizikovejšom prostredí. A tak jediný vysmiaty v tomto celom procese je riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza a ktovie kto ešte, ale to sa vďaka tomu, že vyšetrovanie alobalovej kauzy bolo zastavené, to sa zrejme nikdy nedozvieme. Dneska, aj v tejto rozprave som viackrát narážal na Hornonitrianske bane Prievidza. Treba si ale uvedomiť, že samotný všeobecne hospodársky záujem, respektíve nariadenia, tie sa nedotýkajú priamo tohto závodu. Sú naviazané, ako som povedal na Slovenské elektrárne, distribučky, prenosovky, dodávateľov. Ale, samozrejme, tým konečným prijímateľom sú tie Hornonitrianske bane.
A tak keď diskutujem niekedy s ľuďmi, alebo mali sme k tomu aj tlačovku, ľudia sa ma pýtajú: A prečo chcete zavrieť tie bane, prečo chcete tým ľuďom zobrať prácu? Ale ja tvrdím, nie, my nechceme v žiadnom prípade zavrieť bane. My chceme sprísniť vydávanie nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme tak, aby naozaj bolo vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pretože tak, ako je to dnes, to nie je vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to v záujme jedného konkrétneho pána, na ktorého sú ďalej naviazaní možno nejakí ďalší, ale to sa nedozvieme.
Samozrejme, ak zistíme, že nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme po analýze, ktorú my navrhujeme v zmene tohto zákona, že nemá význam, tak potom neni dôvod na to, aby Slovenské elektrárne ďalej prevádzkovali novácku elektráreň. Ale ani to nebráni tomu, aby Hornonitrianske bane fungovali ďalej. Veď máme tu trhové prostredie. Nech poskytnú svoj produkt na trh. Nech ho vyvážajú, tak ako to robia napríklad Poliaci, Ukrajinci, Rusi. Kľudne, nech ho vyvážajú aj do zahraničia. Je to čisto-čiste otázka ponuky a dopytu. Ale ak by predsa len nastala v tom ďalšom kroku situácia, že by tí odberatelia neboli, pretože povedzme si úprimne, dneska to uhlie z Hornonitrianskych baní má 95, možnože 97 % odberajú, odoberajú práve Slovenské elektrárne na základe tohto nariadenia, no tak poďme sa baviť o tom, čo s tými baňami. Samozrejme, neposadíme na ulicu 4-tisíc ľudí.
Útlm baníctva v celej Európe je veľmi aktuálna vec. Je to z júna tohto roku, kedy Brusel Nemecku a Španielsku priklepol práve na útlm baníctva 4 miliardy eur. Z toho iba do Španielska pôjde 2,13 miliardy na uzatvorenie neefektívnych a nerentabilných celkovo 26 baní.
No a aké tam my máme ďalšie možnosti? Máme tu fondy, stále do roku 2020. Môžme to čerpať na rekvalifikáciu, na vzdelávanie. No nezabúdajme, že sa bavíme o ľuďoch, nie sú to čísla, sú to ľudia, konkrétne sú to baníci, veľmi pracovití a veľmi spoľahliví zamestnanci. Dneska máme na trhu situáciu, kedy je nedostatok pracovných miest a ďalšie pracovné miesta sa kreujú, vezmite si Jaguar, vezmime si tie pozitívne dopady otvorenia tejto továrne. Tá sa nenachádza ďaleko od Prievidze či Novák. Je to asi 80 km, tí ľudia by určite privítali zdravšie, čistejšie a technologicky vyspelejšie životné prostredie napríklad v tejto fabrike.
A hlavne uvedomme si, dotujeme v rámci jedného regiónu Hornonitrianske bane, respektíve nie Hornonitrianske bane, ale elektráreň a 80 km odtiaľ dotujeme ešte aj Jaguar. Sme naozaj takí bohatí? Asi áno. Ale aby som nezachádzal tak ďaleko, že 80 km od Novák. Od januára budúceho roku otvára v Prievidzi, v priemyselnom parku prevádzku spoločnosť Brose. Nebudem tu robiť žiadnu reklamu, koniec koncov ja som o tejto firme ešte do minulého týždňa ani nevedel, ale sú významným dodávateľom, je to nemecká spoločnosť a sú významným dodávateľom komponentov pre automobilový priemysel. Od januára by mali zamestnávať 600 ľudí, v priebehu ďalších desiatich rokov je tam potenciál na nárast pracovných miest až 10-tisíc ľudí. Ale tiež to neni taká jednoduchá záležitosť. Tá hala už stojí, v januári sa púšťa do prevádzky. A dneska sa ku mne dostala jedna informácia, že, ejhľa, v Brose majú troška problém s kolaudáciou a je to práve preto, že je tam nejaká kolaudácia s ťažobným priestorom. To znamená, máme tu možnosť vytvoriť trhových pracovných miest, na druhej strane máme neefektívnu ťažbu a my ideme robiť nejaké prieky spoločnosti, ktorá tu vie reálne zamestnať ľudí.
Keď sme pri ťažobnom priestore, Hornonitrianske bane Prievidza si napríklad v minulosti dali na posúdenie vplyvov na životné prostredie otvorenie nového ťažobného poľa. Samozrejme, bavíme sa o nejakom útlme, ale oni, práve naopak, chcú otvárať nové ložiská. Má tam ísť 30 miliónov eur a to nie na otvárku, ale na prekládku železnice, rieky alebo vedenia vysokého napätia. Ja sa pýtam: Potrebujeme to? Čo potrebujeme a čo by omnoho viacej pomohlo, by bolo urýchlené dokončenie napojenia na D1, ktorý by konečne otvoril tento región svetu.
No a čo v prípade, ak sa teda preukáže, že nám ten všeobecný hospodársky záujem naozaj netreba, aký to bude mať dopad na Slovensko? Na jednej strane je to pozitívny vplyv na tú tarifu za prevádzku systému, ktorá je už v súčasnosti na strane distribučných spoločností deficitná. Je tam vytvorený asi 300-miliónový dlh, ktorý by sme si vedeli aspoň čiastočne týmto pokryť. Takisto by sme dosiahli zníženie ceny pre konečného spotrebiteľa. Pre vás, pre priemysel, pre podnikateľov. Zlepšilo by sa životné prostredie a v tejto súvislosti nedávno sme schválili Parížsku dohodu, v ktorej takisto sa hovorí o tom, že do roku 2030 by sme mali mať o 40 % menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Zatvorením jednej neefektívnej a zbytočnej elektrárne v Novákoch by sme to dosiahli takto. No a čo by sme tým ešte dosiahli? Menej korupcie, ktorú tu už niekoľko mesiacov riešime.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 14:34 - 14:40 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás tu dneska veľa, je pravdaže, vo vzduchu je nejaký vírus, ale tak tí, čo ste tu, dúfam, že odovzdáte ďalej informácie, o čom bol aj tento zákon. A rovnako ako Martin ja verím, že voči tomuto nebude nejaký veľký odpor. Tento zákon sa týka všeobecného hospodárskeho záujmu, prečítam najskôr z dôvodovej správy a následne v rámci ústnej rozpravy si dovolím k tomu povedať aj viacej, aby ste mohli na mňa zareagovať.
Takže čo je hlavným cieľom tohto zákona? Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava schvaľovania všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike (ďalej už iba „VHZ“) a ustanovenie povinnej regulácie ceny domáceho uhlia, ktorá vstupuje ako základný ekonomicky oprávnený náklad do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžaduje ustanovenie maximálnej doby trvania raz schváleného VHZ, upresnenie obsahu analýzy, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom na schválenie VHZ, ako aj ustanovenie povinnosti ministerstva predkladať raz ročne aktualizáciu analýzy za účelom následného preverenia potreby ďalšieho trvania VHZ. Keďže opatrenia vo VHZ môžu obsahovať aj prvky štátnej pomoci, je potrebné ustanoviť povinnosť predchádzajúceho posúdenia aspektov štátnej pomoci zo strany koordinátora štátnej pomoci – Protimonopolného úradu – a predloženia stanoviska v zmysle zákona č. 358/2015 o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súčasne je potrebné zohľadniť aj závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s VHZ, a to predovšetkým požiadavky na primeranosť opatrení ukladaných vo VHZ, jedná sa o proporcionalitu, resp. ukladania opatrení vo VHZ len v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu všeobecného hospodárskeho záujmu.
Návrhom zákona sa súčasne zavádza obligatórna regulácia ceny domáceho uhlia, ktoré ako hlavný náklad vstupuje do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia.
Reguláciu by mal od 1. januára 2017, resp. od 1. marca 2017 vykonávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako cenový orgán podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 a o cenách v znení neskorších predpisov. Právomoc cenového orgánu pri predaji domáceho uhlia môže podľa súčasných právnych predpisov vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, avšak z dôvodu vyššej miery poznania prostredia výroby elektriny z domáceho uhlia, ako aj existujúceho vhodného technického a personálneho zabezpečenia je na mieste presunutie tejto pôsobnosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú prostredníctvom úhrady tarify za prevádzkovanie systému, to je takzvaná TPS, na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia ročne sumou asi 95 miliónov eur. V prepočte na megawatthodinu to vychádza na 4,43 eura. Cenová regulácia sa pritom vzťahuje výlučne len na výrobcu elektriny, ktorý bol poverený zabezpečovaním výroby elektriny z domáceho uhlia, to sú Slovenské elektrárne, pričom ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia od jediného výrobcu a dodávateľa uhlia na Slovensku, spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, sú v celom rozsahu ponechané na bilaterálny vzťah dodávateľa uhlia a výrobcu elektriny podliehajúci obchodnému tajomstvu.
Z dôvodu požiadavky na zvýšenie transparentnosti cenotvorby VHZ a ochrany spotrebiteľov, ktorí sa podieľajú vo vysokej miere na financovaní tohto VHZ, je preto potrebné zaviesť cenovú reguláciu aj na úrovni výrobcu domáceho uhlia. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, by mala zaistiť transparentnejšie prostredie v energetike.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Minulý týždeň som tento návrh zákona tak isto poslal na všetky poslanecké asistentské adresy s výzvou, pokiaľ by ste mali prípadne nejaké otázky alebo by ste v rámci diskusie chceli niečo vyšpecifikovať, prípadne doplniť. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Možnože sa dočkáme niečo v rámci rozpravy. Týmto končím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 10:18 - 10:20 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, ty si začal svoje vystúpenie hneď citáciou Roberta Fica o tom, ako tento rokovák je na to, aby sa tu urobil poriadok s opozíciou. Treba však súčasne dodať, že so súčasnou opozíciou. Preto je otázka, že či tento rokovák bude vyhovovať aj dnešnej koalícii, ak skončí v opozícii. Samozrejme, teraz sa koaliční poslanci alebo aspoň tých pár, ktorí tu sedia, uškrnú, že toto sa nikdy nestane. Ale stane. Ja nehovorím o tom, že musíte automaticky všetci skončiť v opozícii a potom znova budeme meniť rokovák. Hovorím o tom, že po najbližších voľbách prídu do parlamentu nové strany, noví poslanci, niektorí vypadnú. To znamená, my už dneska pripravujeme pre mnohých, ktorí prídu po nás, určité obmedzenia. No ale ako sa ukazuje, tomuto rokováku ten, kto najviacej tlieska, je práve Robert Fico, alebo možnože dokonca za ním stojí. Ale tak to už by bola možno taká špekulácia. Povedzme si ale úprimne, ak by dnes v opozícii sedel práve Robert Fico, tak bol by prvý, ktorý by vyskakoval meter dvadsať a brojil by proti nemu. Ten je však, ako už počuť z mnohých strán, skorej na takom, na takej ceste do politického dôchodku. A je to presne to, čo v podstate dnešná koalícia robí aj s vládnymi návrhmi, po nás potopa.
A ja by som rád možno iba zareagoval ešte na tie pozmeňovacie návrhy. Hovoril si o tom, že teda v rokováku máme tých 48 hodín na hlasovanie o zákone. Dnes sa to však nikdy, skoro nikdy nedodržuje. Verím preto, že pokiaľ pán Kresák ako posledný prihlásený prednesie svoj pozmeňovací návrh, tak minimálne v prípade rokovacieho poriadku sa týchto 48 hodín dodrží.
Ďakujem.
Skryt prepis