Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.10.2019 o 14:20 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:20 - 14:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj Anke za doplnenia práve z toho ekologického pohľadu, pretože nie všetko je iba o číslach a o peniazoch. Ale napriek tomu teda, keďže sme označovaní za excelovú stranu, tak pár čísiel z Excelu si ešte dovolím doplniť.
O čom sa teda bavíme, o akých sumách. Keď hovoríme o podpore obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla a pridáme k tomu aj podporu výrobu elektriny z domáceho uhlia čo sú vlastne veci, ktoré absolútne sú voči sebe v protiklade. My na jednej strane podporujeme produkciu emisií a na druhej strane sa ich snažíme šetriť, tak dostaneme sa dokopy na všetky tieto dotácie na sumu asi 600 mil. eur. Prosím pekne, 600 mil. eur každý jeden rok.
Zoberme si teraz preč tú podporu tej výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorú už od roku 2000 alebo po roku 2023 nebudeme mať. Dovolím povedať si, že to je aj práve vďaka strane SaS a vďaka všetkej tej námahy, ktorú sme do toho od začiatku volebného obdobia vkladali, pričom na začiatku sme možno boli označovaní za takých tých odľudov. Nakoniec aj samotná koalícia uznala naše argumenty a jednoducho od roku 2024 nebudeme dotovať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, ale dovolím si povedať, že od tohto roku má šancu Slovensko sa stať aj pri výrobe elektriny uhlíkovo neutrálnym.
Ale poďme naspäť teda k tým zeleným energiám, kde stále nám ostáva asi 475 mil. eur. Toto bolo minimálne v minulom roku 475 mil. eur, ktoré sa nám rozpustili do cien elektriny. V tomto roku je naplánovaných 461 mil. eur. Čiže naozaj sa bavíme o veľkej, veľkej sume takmer 500 mil., na ktorú sa skladáme my všetci, ako domácnosti, plus podnikatelia, mínus zopár vybraných podnikov. A paradoxne pre niektorých sa snažíme vytvárať ďalšie rôzne úľavy a výnimky, ako je to napríklad v prípade kompenzácií, ktoré sme stanovili pre energeticky náročné podniky vo výške 40 mil. eur takisto.
No, ale čo je lepšie. Dávať výnimky vybraným, alebo naozaj znížiť a zlacniť tú elektrinu pre všetkých. Ja si myslím, že to druhé je omnoho systematickejšie riešenie. No, a teraz, keď si to rozmeníme na tie domácnosti. Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje ročne asi 2,5 megawatthodiny elektriny. To je to čo každý z vás potrebuje doma na svietenie, niektorý dokonca na kúrenie, na pozeranie televízie. Jednoducho dva a pol megawatthodiny ročne je priemerná domácnosť. V sume, teda na tej faktúre na tom účte, ktorý dostanete to vyúčtovanie raz do roka vám v tomto prípade svieti suma asi 390 eur. A z týchto 390 eur tie politické zásahy, ktoré vieme okresať sú 80 až 85 eur. A tieto zásahy, keď hovoríme teda o dotácií do obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, z toho predstavujú niečo menej, niečo menej ako polovicu. Niečo medzi jednou štvrtinou a jednou polovicou.
No, a my dnes nejdeme urobiť nič iné, ako toto okresať. My to nevieme znížiť na nulu okamžite, ono tá podpora bude vypadávať postupne do roku 2028 ako nám budú končiť podpory pre jednotlivé zdroje. Ale v súčasnosti vieme minimálne tú cenu znížiť vďaka tomu, že tie dotácie zaplatíme nielen z peňaženiek ľudí, ale aj z Environmentálneho fondu. No, a ďalším krokom, ktorý majú aj v Českej republike je to, že na to prispieva aj štát zo štátneho rozpočtu.
Ako opozičná strana si toto dovoliť zatiaľ nemôžeme, ale ja verím, že naozaj po tých voľbách dostaneme priestor aj na realizáciu tohto, aby sme mohli naplniť ten náš cieľ, znížiť ten účet za elektrinu pre tú priemernú domácnosť o tých 80 eur. Takže, vážené dámy, vážení páni, ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože je naozaj prospešný. Nikoho, nikoho nijakým spôsobom
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 14:10 - 14:11 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
5 mil. eur je proste to o čo my by sme znížili to zaťaženie vašich účtov za elektriny v zmysle práve toho dotačného príspevku.
No, a samotný Environmentálny fond ako doteraz fungoval, možno že viete, leží nám tam takpovediac ľadom 430 mil. eur. Toto bolo k 31. 12. 2018, a teda osobne si myslím, že je naozaj čas začať tento Environmentálny fond využívať zmysluplnejšie. A práve tento náš predkladaný zákon si myslím, túto zmysluplnosť do tohto zavádza. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona, vďaka ktorému sa znížia účty za elektrinu. A ja sa teda potom ešte na chvíľku prihlásim aj do rozpravy, aby na mňa mohli kolegovia reagovať.
Skryt prepis
 

23.10.2019 14:03 - 14:11 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teda teraz predniesť tri návrhy, budem ich uvádzať postupne, ktoré sme si pripravili ako strana SaS o zníženie cien elektriny. Asi ste zachytili, v poslednom dobe sa množia také tie nepríjemné správy, že na budúci rok tá cena elektriny na, pre tých koncových spotrebiteľov porastie. Tvrdia to ako dodávatelia elektriny, tak aj samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ospravedlňujú to tým, že cena elektriny na burze rastie. A to je naozaj pravda, kým minulý rok, keď sa stanovovali tie regulované ceny pre koncových spotrebiteľov, tak sa vychádzalo z I. polroka alebo priemeru cien trhových z I. polroka 2017, pardon 18. Kde tá cena sa pohybovala na úrovni asi 40 euro a 48 centov. Tá, ktorá sa bude stanovovať na budúci rok, už sa budeme baviť o 52 eurách. Toto je vlastne tá prvá časť tohto polroka, teda tohto roka, ten prvý polrok, kde naozaj ten regulátor zoberie priemer týchto cien a tieto na trhu a tieto premietne do tej koncovej regulovanej ceny. Ale keď ste ma v minulosti dobre počúvali tak asi veľmi dobre viete, že tá koncová cena nie je iba cena elektriny, ktorá je daná trhom, že sa k tomu pripájajú napríklad poplatky za distribúciu elektriny, poplatky za prenos elektriny, no a samozrejme pripájajú sa k tomu aj rôzne politické rozhodnutia a rôzne politické zásahy. Keď si to tak rozdelíte a pozriete sa na to, ako vyzerá tá štruktúra tej ceny, tak cena elektriny, samotná komodita tvorí asi 32 %, čo sa týka tých poplatkov za distribúciu a za prenos, tak je to asi 45 % a ten zvyšok, odhadujem 22 % vychádza práve na tú, na tie politické zásahy. No a týmito našimi zákonmi by sme chceli tieto politické zásahy, keď už nie odstrániť, tak aspoň znížiť alebo postupne okresať. A hneď tento prvý zákona, ktorý ideme predkladať, spočíva v tom, že máme v týchto cenách premietnuté aj takzvané dotácie. Dotácie sú zlé. Minimálne my ako liberáli to tvrdíme. Dotácie sú jednoducho niečo, čo by v našom systéme fungovať a existovať nemalo, pretože to kriví celé to trhové prostredie, ale bohužiaľ v tej energetike v prípade obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla ich spätne zrušiť nevieme. Jednoducho boli by sme naozaj vystavení rôznych súdom, kedy by tí výrobcovia, ktorí si požiadali alebo ktorí majú nárok na túto podporu garantovanú zákonom, zákonom č. 305/2009 Z. z. ktorú pripravil ešte pán Jahnátek. A vlastne keď sa rozdávali všetky tie povolenia na pripojenie v roku 2009 na fotovoltaiku a tak ďalej, tak všetci títo by nás mohli paradoxne zažalovať, ale bohužiaľ neuspeli by sme. Pretože naozaj retroaktívne nemôžte prijímať žiadnu legislatívu ani žiadne zákony.
Čo bolo ale zlé na tom celom, pretože koniec koncov tá zelená energia má svoje opodstatnenie v rámci toho nášho energetického mixu a prikazuje nám to tak isto aj Európska únia, aby sme napĺňali nejaké tie ciele, či už do roku 2020, do roku 2030, ale to čo sme my urobili zlé na tom začiatku bolo, že my sme všetky tieto dotácie, tak ako ich dostávajú títo výrobcovia, preniesli paradoxne na toho, kto tie dotácie vymyslel, teda štát a aby sa štát postaral o to, že kde na to nájde zdroje financovania, ale sme to celé preniesli do cien elektriny. Do cien elektriny každého jedného z vás, do cien elektriny podnikateľom, do cien elektriny domácnostiam a vďaka tomu máme dnes jedny z najvyšších koncových cien elektriny v rámci Európskej únie.
Bohužiaľ, toto je, toto je fakt, ktorý je nezvrátiteľný. A to čo s tým môžme urobiť je, že toto bremeno, ktoré sme preniesli na tých ľudí, aspoň čiastočne snímeme a budeme hľadať iné alternatívne zdroje. No a tento prvý zákon je presne o tom, že zavádzame takzvané viaczdrojové financovanie. Toto viaczdrojové financovanie spočíva v tom, alebo teda je motivované po vzore Českej republiky a spočíva v tom, že časť z týchto poplatkov, časť z týchto dotácií nebudeme, alebo budeme brať z Environmentálneho fondu, teda z predaja emisií. Čo dáva logiku, pretože práve ten Environmentálny fond má ten účel, aby sa podporovali rôzne, rôzne opatrenia na zlepšovanie životného prostredia. A obnoviteľné zdroje sú jedným zo spôsobov na zlepšovanie toho životného prostredia.
Konkrétne, mali sme tu na minulej schôdzi schválený zákon, kde sa teda vyšpecifikovali nejaké tie nové možnosti ako ten Environmentálny fond využiť. No a my chceme z jedného toho chlievika, kde je vyčlenených 35 % určených na účely financovania individuálnych ekologických projektov na podklade schémy štátnej pomoci ustanovenej ministerstvom životného prostredia, na tento účel z 35 % zobrať polovicu, to jest 17,5-percenta a toto použiť na zníženie toho zaťaženia tými dotáciami, ktoré sa premietajú do tej ceny elektriny.
Keby ste chceli vedieť, tak v minulom roku z predaja emisií Environmentálny fond vybral 229 mil. eur. Ak by sme z toho zobrali 17,5-percenta, tak sa bavíme o 40 mil. eur. 40 mil. eur je proste to o čo my by sme znížili to zaťaženie vašich účtov za elektriny v zmysle práve toho dotačného príspevku.
No, a samotný Environmentálny fond ako doteraz fungoval, možno že viete, leží nám tam takpovediac ľadom
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:03 - 14:11 hod.

Karol Galek
Uvedomujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2019 14:02 - 14:03 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, chcel by som so súhlasom spolupredkladateľov Miroslava Ivana a Martina Klusa požiadať o preloženie legislatívneho návrhu (tlač 1691), pod programu 68 na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s predpokladaným začiatkom 26. 11. 2019.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2019 17:05 - 17:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, som predkladateľom štyroch návrhov na tejto schôdzi, ktoré by som (zaznievanie gongu) rád termínoval na stredu 23. októbra o 14.00 h. Jedná sa o zákony s poradovým číslom 68, 70, 71 a 72 podľa súčasného schváleného programu. Číslo parlamentnej tlače je 1691, 1720, 1721 a 1722. Dôvodom je konferencia, ktorú spoluorganizujem s Národnou radou a združením ÚHRS (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), kde sa účastním a tak isto v utorok sa vraciam zo zahraničnej pracovnej cesty, chcel by som vás teda podporiť o preloženie týchto bodov a zatermínovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:02 - 10:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 13:59 - 14:15 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Pripravili sme spolu s kolegyňou Ankou Zemanovou jeden pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Konkrétne sa budeme baviť o dani, ktorá je dnes alebo od ktorej je dnes oslobodené uhlie. Myslím, že tento návrh by sa mohol páčiť aj pánovi ministrovi, pretože prinesie do štátnej pokladne istý obnos peňazí. A takisto by som vás rád možno upozornil aj na ďalšie súvislosti, ktoré s uhlím dnes súvisia a kde naozaj štátny rozpočet prichádza o nemalé peniaze.
Na Slovensku máme dnes dve uhoľné elektrárne. Jedna sa nachádza v Novákoch a druhá sa nachádza vo Vojanoch. V prípade tej, ktorá sa nachádza v Novákoch, tak táto elektráreň funguje vďaka tomu, že tu máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme a táto elektráreň musí povinne vykupovať domáce uhlie, a to až do roku 2023. V prípade tej vo Vojanoch, táto nakupuje uhlie zo zahraničia a dodáva elektrinu predovšetkým na reguláciu, prípadne na trh.
No, a treba sa pozrieť alebo teda odporučil by som sa pozrieť najmä na to uhlie, ktoré sa ťaží na Slovensku, kde naozaj tie dotácie, ktoré dnes platíme v cene elektriny, sa šplhajú každoročne až na sumu 115 mil. eur. Je to politické opatrenie, ktoré prijali politici, ale odmietli za to prevziať zodpovednosť. Súčasne ale spoločnosť, ktorá ťaží toto uhlie, užíva aj ďalšie výhody. Jedna z nich je napríklad úľava z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Dnes za objem uhlia, ktoré každý rok vyťažia, dosahuje hodnotu alebo teda tie poplatky, ktoré za to vyťažené uhlie platia, je 60-tisíc eur. Je tam isté vládne nariadenie, podľa ktorého je tá sadzba znížená na 0,1 % prechodne, to prechodné ustanovenie platí už 17 rokov. A podľa správnosti malo by to byť každý rok 1 200 000 eur. Čiže toto je taký prvý výpadok v tom štátnom rozpočte, konkrétne v Envirofonde, pretože tieto poplatky sú určené pre Envirofond.
Takisto za toto uhlie, ktoré sa doma vyťaží, by mali platiť aj spotrebnú daň. V prípade toho dovezeného je to ten, kto to uhlie dováža tým platcom. Tu sa bavíme o sume asi 19 mil. eur, tu neplatia, samozrejme, nič.
No, a dnes na tejto schôdzi budeme prerokovávať aj jeden návrh pána poslanca Bašku, ktorý ide opäť Hornonitrianskym baniam zabezpečiť lacnú pracovnú silu, a to tým spôsobom, že vlastne baníkom, ktorí opustia v rámci transformácie svoje povolanie na Hornej Nitre, tak štát bude vyplácať tzv. kompenzácie. No nič nebráni potom Hornonitrianskym baniam na nejakú inú prevádzku zamestnať týchto ľudí naspäť, napríklad za minimálnu mzdu, ale štát im bude túto kompenzáciu napriek tomu, že sú naďalej zamestnaní, tak im bude naďalej vyplácať. To sa bavíme asi o piatich až ôsmich miliónoch eur.
No, a v neposlednom rade, keď už sa teda bavíme o tejto spoločnosti, by som upozornil na ich pohľadávky, ktoré k 31. 12. 2018 boli vo výške 17 mil. eur. To znamená, že my naozaj, štát dotuje a dopláca na fungovanie jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ešte k tomu má aj pohľadávky 17 mil. eur.
A teraz k tomu samotnému návrhu zákona, prečo ho predkladáme a čo je takým tým základným motívom. Slovensko sa prihlásilo k boju proti klimatickej zmene. Máme tu rôzne záväzky, ktoré nás tlačia do toho, aby sme napríklad v roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a túto uhlíkovú neutralitu, tu sa bavíme nielen pri výrobe elektriny, ale naozaj vo všeobecnosti.
V prípade elektriny ale toto môžme pomerne jednoducho a rýchlo dosiahnuť. To je vďaka tomu, že máme naozaj tú boltovú situáciu, že máme iba tieto dve elektrárne. Tá elektráreň v Novákoch táto svoju prevádzku alebo životnosť pomaličky končí. Koniec koncov aj naším spoločným tlakom, aj návrhmi, ktoré strana SaS dlhodobo predkladala, bolo, aby to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia sa skončilo v roku 2023 a nakoniec sme naozaj do tohto aj súčasnú vládu dotlačili. Takže naozaj to súčasné nariadenie, podľa ktorého je to tých 115 mil. eur dnes, môže to byť na budúci rok aj viacej, tak toto sa v tom dvadsiatom treťom jednoducho skončí.
Náš pozmeňujúci návrh ale hovorí o tom, že na toto uhlie, tým, že naozaj pri jeho pálení vznikajú nemalé emisie, že je to naozaj škodlivé voči životnému prostrediu, tak by sme mali túto spotrebnú daň alebo to oslobodenie od spotrebnej dane zrušiť. Keďže máme tu dnes túto výnimku, ktorú prijala alebo rozhodla o tom tá vláda do toho dvadsiateho tretieho, tak do toho dvadsiateho tretieho ponechávame túto spotrebnú daň podľa nášho pozmeňujúceho návrhu vo výške jednej desatiny z toho, čo by mali, mali bane ako výrobca alebo teda producent tohto uhlia platiť, a to je teda 1,9 mil. eur po tomto roku 2023. Teda v dvadsiatom štvrtom a neskôr by to už mala byť plná suma, ktorá by sa uplatňovala na uhlie pri výrobe elektriny z domáceho uhlia, ako aj pri výrobe kombinovanej výroby elektriny a tepla. To znamená, že je to aj taký ten faktor, ktorý by mal zabrániť ďalšej takejto produkcii, a teda aby sme naozaj práve to spaľovanie toho uhlia z tej našej, z tej našej produkcie elektriny jednoducho kompletne vynechali.
Súčasne ale treba povedať, že napríklad elektrina vyrobená z domáceho uhlia v prípade Novák je regulovaná. Je regulovaná aj kvôli tomu, že tam platí to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Keďže je regulovaná, keď sme predkladali tento návrh, tak vznikla obava, že, dobre, tak my to zaťažíme spotrebnou daňou, teda vidíme odtiaľto výnimku, a oni si to v rámci regulácie, samozrejme, dajú ako výdavok. A teda zas to v konečnom dôsledku zaplatí iba ten spotrebiteľ. Toto určite robiť nechceme, a preto aj v rámci nášho návrhu hovoríme o tom, že spotrebná daň nebude oprávneným výdavkom v rámci regulovanej ceny.
V prípade Vojan to bude pochopiteľne tak, že tým, že oni sú na tom konkurenčnom prostredí, tak budú musieť súťažiť s ostatnými zdrojmi, ktoré sú na trhu, a tam sa to teda toho konečného spotrebiteľa tiež nejakým spôsobom nedotkne.
Prečítam odôvodnenie teraz, aby teda bolo možno troška jasnejšie, čo tým plánujeme a aby som naplnil a popísal všetky ostatné body.
Takže z dôvodu a prijatia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám s cieľom prechodu na nízko uhlíkovú energetiku, takzvaných environmentálnych dôvodov, sa navrhuje zrušiť doterajšie oslobodenie od spotrebnej z dane z uhlia vzťahujúce sa na používanie uhlia na energetické účely, to znamená, aj na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Smernica Rady 2003/96/ES z 23. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (mimoriadne vydanie, kapitola 9 zväzok 1) v platnom znení umožňuje neaplikovať inak obligatórne oslobodenie týchto spôsobov použitia uhlia od spotrebnej dane z dôvodov environmentálnej politiky, pričom v takom prípade sa umožňuje ustanoviť spotrebnú daň aj pod minimálnou úrovňou zdaňovania (čl. 14 ods. 1 písm. a) smernice). Rovnaký režim možno aplikovať aj na zdanenie používania uhlia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Z dôvodu, že Slovenská republika v súčasnosti uplatňuje opatrenie štátnej pomoci pri využívaní tepelnej elektrárne Nováky spaľujúcej domáce hnedé uhlie (tzv. všeobecný hospodársky záujem), a to najneskôr do konca roka 2023, navrhuje sa v období rokov 2020 až 2023 uplatňovať zníženú sadzbu dane na úrovni 1,06 eura/t. Po uplynutí tejto doby sa uplatní štandardná sadzba dane vo výške 10,62 eura/t. Súčasne, a to z dôvodu potreby trvať na základnej environmentálnej zásade znečisťovateľ platí, sa v bode 2 pozmeňujúceho návrhu navrhuje vylúčiť možnosť započítania spotrebnej dane z uhlia používaného na energetické účely do ceny uhlia dodávaného konečnému spotrebiteľovi uhlia, to je § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Z toho istého dôvodu sa navrhuje do zákona doplniť aj nový článok III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorým sa náklady regulovaných subjektov v energetike spojené s obstarávaním energií, surovín a technologických hmôt zodpovedajúce spotrebnej dani z uhlia vylúčia z okruhu ekonomicky oprávnených nákladov započítateľných do cien určovaných a schvaľovaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. To znamená, že naozaj ten koncový spotrebiteľ na toto nedoplatí ani centom.
Teraz by som si teda dovolil prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej daní z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1593, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 33 vkladajú nové body 33 až 38, ktoré znejú:
"34. § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Sadzba dane
(1) Sadzba dane na uhlie, okrem uhlia používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje vo výške 10,62 eura/t.
(2) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023 vo výške 1,06 eura/t.
(3) Sadzba dane na uhlie používané na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa ustanovuje od 1. januára 2024 vo výške 10,62 eura/t.".
35. V § 19 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).
36. V § 20 ods. 1 sa slová "podľa § 19 písm. a) až g) a i)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. a) až e) a g)".
37. V § 20 ods. 5 a 8 sa slová "podľa § 19 písm. h)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. f)".
38. V § 20 ods. 10 písm. a) sa slová "podľa § 19 písm. d) až g)" nahrádzajú slovami "podľa § 19 písm. d) až e)".".
Body 34 až 38 v čl. I nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
"44. Za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27a Vylúčenie zahrnutia dane z uhlia do ceny uhlia
Súčasťou ceny uhlia dodaného konečnému spotrebiteľovi uhlia a používaného na výrobu elektriny a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla nie je daň z uhlia.19c)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:
"19c) § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Bod 44 v čl. I nadobúda účinnosť 1. januára 2020. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za doterajší čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 164/2017 Z. z., zákona č. 117/2018 Z. z., zákona č. 309/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 2 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "do ekonomicky oprávnených nákladov nemožno zahrnúť náklady na energie, suroviny a technologické hmoty v rozsahu zodpovedajúcom spotrebnej dani z uhlia podľa osobitného predpisu,5a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a) § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo ... (číslo sa doplní) /2019 Z. z.".
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2020, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa v čistopise schváleného zákona primerane upraví aj názov zákona.
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, v záujme rozpočtu Slovenskej republiky, životného prostredia Slovenskej republiky by som vás chcel poprosiť o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 14:31 - 14:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem ti veľmi pekne za toto vystúpenie a prezentáciu zákona, ktorý spolu predkladáme. Hovorila si najmä o tom, že to ministerstvo životného prostredia hľadí na ten les ako na živý organizmus na rozdiel od toho súčasného prístupu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na to hľadí ako na zisk.
Ja by som si dovolil v tomto ešte doplniť alebo uviesť aj to, čo si ty sama spomínala. Jedno ministerstvo, ktoré práve do toho hospodárenia v lesoch takisto veľmi výrazne kafre a toto aj práve z dôvodu, že jeho čelný predstaviteľ je považovaný za práve toho najväčšieho obchodníka s drevom. V tomto prípade ide o to ministerstvo hospodárstva a ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť práve to nedávne dianie v súvislosti s biomasakrom alebo s biomasakrou dva, kedy ministerstvo hospodárstva k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dalo pripomienky práve v tom zmysle, aby sa zaviedla nejaká energetická metóda a doplnila sa definícia biomasy práve za tým účelom, aby naozaj to drevo alebo tá drevná odpadová biomasa bola využívaná ešte vo vyššej miere, ako je to dnes, v súvislosti s tou tristodevinou, tak ako sme ju minulý rok menili. Takýto macošský prístup zo strany ministerstva hospodárstva a ergo pôdohospodárstva mi pripadá naozaj veľmi paradoxný, a preto ten presun kompetencií vidím ako vhodný.
Takisto ten strom je dnes skloňovaný aj na tej klimatickej konferencii v New Yorku, a to v súvislosti s tou neutralizáciou emisií oxidu uhličitého. Slovensko sa prihlásilo práve k tej uhlíkovej neutralite, kde ale stále máme jasný cieľ, ale nepoznáme tie kroky. No a práve tento zákon by mohol byť tým prvým krokom k tej uhlíkovej neutralite a teda k tomu, aby sme ju dosiahli v tom roku 2050. Ja dúfam, že aj skôr.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2019 9:23 - 9:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis