Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.10.2019 o 14:35 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:35 - 14:42 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže tretí zákon, jak sa hovorí, do tretice všetko dobré. Dúfam, že všetky tri budú podporené a schválené, pretože naozaj sa jedná o dobré zákony. Ďakujem veľmi pekne za toto súhlasné prikývnutie. Potom si skontrolujem hlasovania. (Povedané so smiechom.)
A v tomto návrhu zákona ideme opäť zaútočiť na cenu elektriny, ale nielen elektriny, ale aj ostatných energií, ale nie priamo. Ide nám v podstate o akési zavedenie verejnej kontroly v prípade regulovaných monopolných činností. Asi veľmi dobre viete, že teda, či už sa bavíme o vode, plyne, elektrine alebo teple, tak vy si neviete vybrať toho, kto vám poskytne tie dráty, tie drôty, pardon, po slovensky správne drôty, tie... Alebo tie potrubia. Jednoducho tieto sú tam dané, to sú tie siete, ktoré fungujú, sú položené v tej zemi alebo idú vzduchom. No a zo zákona je zakázané vytváranie takýchto alternatívnych distribučných alebo prenosových sústav na nejakom vymedzenom území. To znamená, takáto spoločnosť má monopol. Má monopol, vďaka ktorému je regulovaná. To znamená, takáto spoločnosť je regulovaná, do ceny elektriny, alebo teda, pardon, do ceny, do ceny za distribúciu alebo prenos si započíta všetky oprávnené náklady. Tieto náklady idú na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tam im ich schvália alebo znížia, možnože aj zvýšia. To ja neviem. To jednoducho nikto z nás naozaj netuší. A aby sme to tušili, tak chceme takúto reguláciu otvoriť pre všetkých. Je to v podstate po vzore toho zákona, alebo teda toho Registra partnerov verejného sektora, ktorý už takisto napomohol mnohým dobrým veciam. Jednoducho každý, kto sa zaujíma, nech si pekne krásne povie, pozrie, nech si otvorí ten cenový návrh a nech si pozrie, čo všetko si doňho táto stopercentne monopolná a regulovaná spoločnosť uplatnila. Nehovorím, že každý z nás sa musí vyznať do cenového návrhu. Úprimne, asi ani ja sám by som nevedel, ktorá položka čo všetko je, ale máme tu množstvo odberateľov, ktorí majú odborníkov vo svojich radoch a vedia oprávnenosť týchto nákladov posúdiť. Vedia povedať, že či to niekto niekde neprepískol, či náhodou niekde nemáme nejaké skryté položky, neprimerané položky a tak ďalej. To znamená, vedia vytvoriť taký ten verejný tlak, povedať nám ostatným, hej, pozrite sa, tu máme distribučnú spoločnosť, ktorá si tam zahrnula, ja neviem, 20 mil. na odmeny pre manažment. Neviem, či to bude možné vyčítať z tých samotných cenových návrhov. Ale minimálne ten, kto to prečítať vie, nám bude vedieť následne povedať.
Keď sme diskutovali tento návrh, tak ja som ho diskutoval aj na viacerých takých odborných fórach, kde sa objavili také tie obavy, že no dobre, ale veď my sa bavíme o cenovom návrhu nejakej spoločnosti, cenovom návrhu nejakej regulovanej ceny, ale veď tam je množstvo položiek, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Ale ja sa pýtam, pokiaľ nemáte konkurenciu na svojom vymedzenom území, tak o akej konkurencii sa bavíme. Čiže naozaj toto bude vztiahnuté čisto čiste na tie podniky, ktoré nemajú ani im nemôže zo zákona vzniknúť na ich vymedzenom území žiadna konkurencia. To znamená, ani obchodné tajomstvo sa na nich vzťahovať nemôže. Rozsah zverejnenia, samozrejme, následne bude závisieť jednak od dikcie zákona, ale takisto to bude aj na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví.
Povedal som, že toto nie je opatrenie, ktoré môže priniesť nejaký ten priamy efekt na to zníženie ceny. My to nevieme momentálne kvantifikovať a povedať, že schválime tento zákon a zajtra bude elektrina lacnejšia o 20 euro alebo bude zadarmo, hej, to nie, lebo práve tieto poplatky za tú dodávku, napríklad v prípade tej elektriny tvoria až tých 46 %. Ale vytvoríme ten efektívny tlak, tú efektívnu kontrolu, pretože, ja vám poviem jeden príklad z oblasti, z oblasti teplárenstva. Prosím pekne, na Slovensku máme takisto zavedené teplárenské nevoľníctvo. Toto budeme riešiť tým, že sme ten môj zákon preložili na ďalšiu schôdzu. Budeme riešiť aj spolu s ďalšími kolegami z opozície.
Tento zákon má za cieľ odstrániť akékoľvek nevoľníctvo, a teda to, aby sa napríklad, aby sa napríklad nejaké domácnosti alebo byty, domy nemohli odpojiť od sústavy, lebo, lebo medveď. Bohužiaľ, toto máme, toto máme v zákone už niekoľko rokov a vďaka tomu máme, prosím, vyššie ceny tepla od centrálnych dodávateľov, ako je tomu napríklad vo Fínsku. Iba vďaka tomu, že jednoducho majú prirodzený monopol, nemôžte sa od nich odpojiť, ste v područí akého si nevoľníctva, no a toto nemôžme urobiť, samozrejme, vo všetkých ostatných odvetviach, ale čo môžme minimálne urobiť, je, že tie cenové návrh zverejníme, otvoríme a každý, kto má záujem sa do nich začíta, Môže ich napadnúť.
Koniec koncov my máme na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví aj tzv. Regulačnú radu, do ktorej sme počas tej schôdze volili nových členov alebo minimálne kandidátov. No a ja som sa týchto kandidátov na práve tom vypočúvaní, ktoré sme mali v rámci hospodárskeho výboru, pýtal, čo si myslia o takomto návrhu. A paradoxne oni s tým súhlasili a mnohí z nich pochádzali alebo pracovali v minulosti pre regulované subjekty. Takže naozaj tento zákon má podporu aj v odbornej verejnosti a netvrdím, že budú mu tlieskať, ja neviem, distribučky, ktoré už v minulosti skúšali rôzne možnosti ako si ešte v rámci tých regulovaných činností prilepšiť. Ale určite tomu bude v konečnom dôsledku tlieskať práve ten spotrebiteľ, o ktorého nám ide v prvom rade.
Takže, vážené dámy a vážení páni, prosím aj o podporu tohto nášho tretieho návrhu zákona, ktorý sa týka v tomto prípade nie iba cien elektriny, ale energií vo všeobecnosti, a teda beriem, beriem váš súhlas, páni kolegovia z koalície, ako záväzný. A budem len veľmi rád, keď poviete aj ostatným, aby rovnako ako vy za tento zákon zahlasovali.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:32 - 14:34 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tento raz iba tak stručnejšie, teda pre predstavu. Kým v prípade Environmentálneho fondu sme sa bavili asi o štyroch, o štyroch až piatich eurách na tú priemernú domácnosť, to zníženie, v tomto prípade sa bavíme o šiestich až ôsmich. Takže vidíte, že postupne sa nám to zbiera. No a plus to uhlie, to máme nejakých 12 euro. Toto, toto je prepočítané na tú priemernú domácnosť so spotrebou 2,5 megawatthodiny.
Ale vezmite si naozaj veľkého odberateľa, veľkú firmu, ktorá takisto musí platiť všetky tieto poplatky. Jednoducho toto je, toto je pre nich obrovská úľava po ktorej tie firmy volajú, aby nemuseli ísť do zahraničia, aby nemuseli pýtať iné dotácie, aby boli konkurencieschopní na tom spoločnom trhu, na ktorom musia pôsobiť v rámci Európskej únie alebo kľudne aj povedzme toho sveta. Čiže naozaj ideme, ideme pomôcť aj domácej výrobe, aj tým domácim podnikateľom.
A teda aby som doplnil a ozrejmil troška aj jasnejšie ten, ten, tú schému, ako sa to celé bude diať. To znamená, zavádzame obligatórny spôsob použitia časti toho celkového zisku prevádzkovateľa prenosovej sústavy nielen z toho, čo má, čo má v prípade tých regulovaných poplatkov, ale celého, pretože sa bavíme o štátnej prenosovej sústave. A ak ona vykazuje nejaký zisk a tento odvádza do štátneho rozpočtu, tak to sú iba skryté dane, nič viac, skryté dane, ktoré my všetci musíme platiť, a to dosiahnutého v okruhu regulovaných činností na úhradu plánovaných nákladov na poskytovanie systémových služieb do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa tento hospodársky výsledok vytvoril. No a ten Regulačný úrad následne urobí cenovú reguláciu a bude postupovať tak, že tento kladný zisk z vykonávania regulovaných činností určí iba na úhradu tých plánovaných nákladov, ktoré vniknú pri vykonávaní regulovaných činností v tom ďalšom období.
Takže naozaj zoberieme regulovaný zisk, šup na ďalší rok ako zisk, o ktorý sa poníži, ponížia všetky tie plánované náklady. A bingo! Máme 6 až 8 euro dolu pre tú priemernú domácnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 14:26 - 14:30 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže rád by som odôvodnil ten druhý zákon z tohto nášho balíčka, z tejto trojice návrhov zákonov na zníženie koncovej ceny pre každého jedného spotrebiteľa. Nie pre nejakých pár vybraných, ale naozaj každý jeden by z tohto mohol profitovať. V tomto druhom návrhu zákona sme sa zamerali na tzv. zisk Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, ktorej vlastníkom je na 100 % štát a ktorá má najväčšie zisky práve zo stopercentne regulovaných činností, ktoré spočívajú v prenose elektriny. To sú také tie najvyššie stĺpy, ktoré môžte vidieť napríklad popri Bratislave alebo keď idete okolo Bohuníc. Jednoducho to, čo sa ťahá, to, čo sa ťahá ďalej a potom sa rozvetvuje z tej prenosovej úrovne na tú distribučnú a na miestne, na miestne distribučky.
Tu sa bavíme o tom, že táto spoločnosť napriek tomu, že je stopercentne štátom vlastnená a stopercentne regulovaná, alebo teda, pardon, nie stopercentne, ale minimálne, najvýraznejšiu časť z jeho príjmu vytvárajú práve príjmy, ktoré plynú z regulovaných činností, tak každý rok vykáže zisk. A tento zisk sa, prosím pekne, pohybuje vo výške od 50 mil. eur. V minulom roku po, neviem, mám tu 74 mil. alebo skoro 75 mil. v roku 2017, 58 mil. v roku 2016, 73 mil. v roku 2015 a tak ďalej by som mohol ísť do minulosti. A neuveríte, ale každý jeden rok v návrhu toho štátneho rozpočtu je táto suma rozpočtovaná naozaj blízko k tej nule. Hovoríme možnože o 10, možnože o 15 mil. eur a napokon, napokon skončíme na 60 mil. eur v priemere.
A čo sa deje potom s týmito peniazmi? No tieto peniaze sa, prosím pekne, keďže je to štátna akciová spoločnosť, zoberú, stanú sa príjmom štátneho rozpočtu a použijú sa na rôzne korupčné, pardon, sociálne balíčky, či už vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Ale všetci veľmi dobre vieme, že nič nie je zadarmo. A teda keď hľadáte nejaké zdroje, z čoho sa tieto peniaze berú, tak to nájdete práve napríklad aj v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave.
Týmto návrhom zákona teda chceme zaviesť takú reguláciu, aby tento zisk sa v nasledujúcich rokoch použil práve na to vykrývanie..., alebo na vykrývanie, na znižovanie tej regulovanej ceny, ktorá sa vyberá za ten prenos, a tým pádom by sme opäť vedeli znížiť to zaťaženie tej koncovej ceny, pretože tie prenosové poplatky sú súčasťou práve tých poplatkov za tú dodávku elektriny o tých 60 mil., dobre, možno 50-60, závisí to od roku. Ale teda o zhruba takúto sumu. Keď si k tomu pripočítame ten Environmentálny fond, tých 40 mil., už sa bavíme, prosím pekne, už o 100 mil. eur. A keď ešte k tomu pripočítame 115 mil. eur za dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia, už sme na 215 mil. eur. Takže naozaj kvapka ku kvapke a pomaličky sa dostávame k tým, dobre, ešte nie 80, ale asi k 25 eurám, ktoré vieme už dnes, o ktoré už dnes vieme odľahčiť práve ten koncový účet za elektrinu pre tú slovenskú domácnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:26 - 14:30 hod.

Karol Galek
!!! Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:20 - 14:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj Anke za doplnenia práve z toho ekologického pohľadu, pretože nie všetko je iba o číslach a o peniazoch. Ale napriek tomu, teda keďže sme označovaní za excelovú stranu, tak pár čísiel z Excelu si ešte dovolím doplniť.
O čom sa teda bavíme, o akých sumách? Keď hovoríme o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla a pridáme k tomu aj podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sú vlastne veci, ktoré absolútne sú voči sebe v protiklade, my na jednej strane podporujeme produkciu emisií a na druhej strane sa ich snažíme šetriť, tak dostaneme sa dokopy na všetky tieto dotácie, na sumu asi 600 mil. eur. Prosím pekne, 600 mil. eur každý jeden rok!
Zoberme si teraz preč tú podporu tej výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorú už od roku 2000 alebo po roku 2023 nebudeme mať. Dovolím povedať si, že to je aj práve vďaka strane SaS a vďaka všetkej tej námahe, ktorú sme do toho od začiatku volebného obdobia vkladali, pričom na začiatku sme možno boli označovaní za takých tých odľudov, nakoniec aj samotná koalícia uznala naše argumenty a jednoducho od roku 2024 nebudeme dotovať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia, ale dovolím si povedať, že od tohto roku má šancu Slovensko sa stať aj pri výrobe elektriny uhlíkovo neutrálnym.
Ale poďme naspäť teda k tým, k tým zeleným energiám, kde stále nám ostáva asi 475 mil. eur. Toto bolo minimálne v minulom roku, 475 mil. eur, ktoré sa nám rozpustili do cien elektriny. V tomto roku je naplánovaných 461 mil. eur. Čiže naozaj sa bavíme o veľkej, veľkej sume, takmer 500 mil., na ktorú sa skladáme my všetci ako domácnosti, plus podnikatelia, mínus zopár vybraných podnikov a paradoxne, pre niektorých sa snažíme vytvárať ďalšie rôzne úľavy a výnimky, ako je to napríklad v prípade kompenzácií, ktoré sme stanovili pre energeticky náročné podniky vo výške 40 mil. eur tak isto.
No, ale čo je lepšie? Dávať výnimky vybraným, alebo naozaj znížiť a zlacniť tú elektrinu pre všetkých? Ja si myslím, že to druhé je omnoho systematickejšie riešenie.
No, a teraz keď si to rozmeníme na tie domácnosti. Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje ročne asi 2,5 MWh elektriny. To je to, čo každý z vás potrebuje doma na svietenie, niektorí dokonca na kúrenie, na pozeranie televízie. Jednoducho dva a pol megawatthodiny ročne je priemerná domácnosť. V sume, teda na tej faktúre, na tom účte, ktorý dostanete, to vyúčtovanie raz do roka, vám v tomto prípade svieti suma asi 390 eur. A z týchto 390 eur tie politické zásahy, ktoré vieme okresať, sú 80, 80 - 85 eur. A tieto zásahy, keď hovoríme teda o dotácii do obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, z toho predstavujú niečo menej, niečo menej ako polovicu, niečo medzi jednou štvrtinou a jednou polovicou.
No a my dnes nejdeme urobiť nič iné, ako toto okresať. My to nevieme znížiť na nulu okamžite, ono tá podpora bude vypadávať postupne do roku 2028, ako nám budú končiť podpory pre jednotlivé, jednotlivé, jednotlivé zdroje. Ale v súčasnosti vieme minimálne tú cenu znížiť vďaka tomu, že tie dotácie zaplatíme nielen z peňaženiek ľudí, ale aj z Environmentálneho fondu. No a ďalším krokom, ktorý majú aj v Českej republike je to, že na to prispieva aj štát zo štátneho rozpočtu.
Ako opozičná strana si toto dovoliť zatiaľ nemôžeme, ale ja verím, že naozaj po tých voľbách dostaneme priestor aj na realizáciu tohto, aby sme mohli naplniť ten náš cieľ, znížiť ten účet za elektrinu pre tú slovenskú priemernú domácnosť o tých 80 eur.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ešte raz vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože je naozaj prospešný. Nikoho, nikoho nijakým spôsobom neobmedzí. Jedine naozaj z toho nevyužívaného Environmentálneho fondu zoberie za predaj emisií každý rok 17,5 % a použije túto sumu na zníženie tej koncovej ceny elektriny.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

23.10.2019 14:03 - 14:11 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teda teraz predniesť tri návrhy, budem ich uvádzať postupne, ktoré sme si pripravili ako strana SaS na zníženie cien elektriny.
Asi ste zachytili, v poslednom dobe sa množia také tie nepríjemné správy, že na budúci rok tá cena elektriny na, pre tých koncových spotrebiteľov porastie. Tvrdia to ako dodávatelia elektriny, tak aj samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ospravedlňujú to tým, že cena elektriny na burze rastie. A to je naozaj pravda, kým minulý rok, keď sa stanovovali tie regulované ceny pre koncových spotrebiteľov, tak sa vychádzalo z I. polroka alebo priemeru cien trhových z I. polroka 2017, kde tá..., pardon, ’18, kde tá cena sa pohybovala na úrovni asi 40,48 eura, 40 euro aj 48 centov. Tá, ktorá sa bude stanovovať na budúci rok, už sa budeme baviť asi o 52 eurách. Toto je vlastne tá prvá časť tohto polroka, teda tohto roka, ten prvý polrok, kde naozaj ten regulátor zoberie priebeh, priemer týchto cien a tieto na trhu a tieto premietne do tej koncovej regulovanej ceny.
Ale keď ste ma v minulosti dobre počúvali, tak asi veľmi dobre viete, že tá koncová cena nie je iba cena elektriny, ktorá je daná trhom, že sa k tomu pripájajú napríklad poplatky za distribúciu elektriny, poplatky za prenos elektriny, no a, samozrejme, pripájajú sa k tomu aj rôzne politické rozhodnutia a rôzne politické zásahy. Keď si to tak rozdelíte a pozriete sa na to, ak, ako vyzerá tá štruktúra tej ceny, tak cena elektriny, samotná komodita tvorí asi 32 %, čo sa týka tých poplatkov za distribúciu a za prenos, tak je to asi 45 % a ten zvyšok, odhadujem, 22 % vychádza práve na tú, na tie politické zásahy. No a týmito našimi zákonmi by sme chceli tieto politické zásahy, keď už nie odstrániť, tak aspoň znížiť alebo postupne okresať.
A hneď tento prvý zákon, ktorý ideme predkladať, spočíva v tom, že máme v týchto cenách premietnuté aj tzv. dotácie. Dotácie sú zlé. Minimálne my ako liberáli to tvrdíme. Dotácie sú jednoducho niečo, čo by v našom systéme fungovať a existovať nemalo, pretože to kriví celé to trhové prostredie a..., ale, bohužiaľ, v tej energetike v prípade obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla ich spätne zrušiť nevieme. Jednoducho boli by sme naozaj vystavení rôznym, rôznym súdom, kedy by tí výrobcovia, ktorí si požiadali alebo ktorí majú nárok na túto podporu garantovanú zákonom, zákonom č. 305/2009 Z. z., ktorú pripravil, ktorý pripravil ešte pán Jahnátek. A vlastne keď sa rozdávali všetky tie povolenia na pripojenie v roku 2009 na fotovoltiku a tak ďalej, tak všetci títo by nás mohli paradoxne zažalovať a, bohužiaľ, neuspeli by sme, pretože naozaj retroaktívne nemôžte prijímať žiadnu legislatívu ani žiadne zákony.
Čo bolo ale zlé na tom celom, pretože koniec koncov tá zelená energia má svoj, svoje opodstatnenie v rámci toho nášho energetického mixu a prikazuje nám to takisto aj Európska únia, aby sme napĺňali nejaké tie ciele, či už do roku 2020, do roku 2030, ale to, čo sme my urobili zlé na tom začiatku, bolo, že my sme všetky tieto dotácie, tak ako ich dostávajú títo výrobcovia, preniesli paradoxne nie na toho, kto tie dotácie vymyslel, teda štát, a aby sa štát postaral o to, že kde na to nájde zdroje financovania, ale sme to celé preniesli do cien elektriny. Do cien elektriny každého jedného z vás, do cien elektriny podnikateľom, do cien elektriny domácnostiam a vďaka tomu máme dnes jedny z najvyšších koncových cien elektriny v rámci Európskej únie.
Bohužiaľ, toto je, toto je fakt, ktorý je nezvrátiteľný. A to čo s tým môžme urobiť, je, že toto bremeno, ktoré sme preniesli na tých ľudí, aspoň čiastočne snímeme a budeme hľadať iné, alternatívne zdroje.
No a tento prvý zákon je presne o tom, že zavádzame tzv. viaczdrojové financovanie. Toto viaczdrojové financovanie spočíva v tom, alebo teda je motivované po vzore Českej republiky a spočíva v tom, že časť z týchto poplatkov, časť z týchto dotácií nebudeme, alebo budeme brať z Environmentálneho fondu, teda z predaja emisií, čo dáva logiku, pretože práve ten Environmentálny fond má ten účel, aby sa podporovali rôzne, rôzne opatrenia na zlepšovanie životného prostredia. A obnoviteľné zdroje sú jedným zo spôsobov na zlepšovanie toho životného prostredia.
Konkrétne mali sme tu na minulej schôdzi schválený zákon, kde sa teda vyšpecifikovali nejaké tie nové možnosti, ako ten Environmentálny fond využiť. No my chceme z jednej, jedného toho chlievika, kde je vyčlenených 35 % určených na účely financovania individuálnych ekologických projektov na podklade schémy štátnej pomoci ustanovenej ministerstvom životného prostredia, na tento účel z týchto 35 % zobrať polovicu, to je 17,5 %, a toto použiť na zníženie toho zaťaženia tými dotáciami, ktoré sa premietajú do tej ceny elektriny.
Keby ste chceli vedieť, tak v minulom roku z predaja emisií Environmentálny fond vybral 229 mil. eur. Ak by sme z toho zobrali 17,5 %, tak sa bavíme o 40 mil. eur. 40 mil. eur je proste to, čo, o čo my by sme znížili to zaťaženie vašich účtov za elektrinu v zmysle práve tej, tej, toho dotačného príspevku.
No, a samotný Environmentálny fond, ako doteraz fungoval, možnože viete, leží nám tam takpovediac ľadom 430 mil. eur, toto bolo k 31. 12. 2018, a teda osobne si myslím, že je naozaj čas začať tento Environmentálny fond využívať zmysluplnejšie. A práve tento náš predkladaný zákon, si myslím, túto zmysluplnosť do tohto zavádza.
Takže, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona, vďaka ktorému sa znížia účty za elektrinu.
A ja sa teda potom ešte na chvíľku prihlásim aj do rozpravy, aby na mňa mohli kolegovia reagovať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 14:03 - 14:11 hod.

Karol Galek
Uvedomujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2019 14:02 - 14:03 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, chcel by som so súhlasom spolupredkladateľov Miroslava Ivana a Martina Klusa požiadať o preloženie legislatívneho návrhu (tlač 1691), bod programu 68, na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky s predpokladaným začiatkom 26. 11. 2019.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2019 17:05 - 17:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, som predkladateľom štyroch návrhov na tejto schôdzi, ktoré by som (zaznievanie gongu) rád termínoval na stredu 23. októbra o 14.00 h. Jedná sa o zákony s poradovým číslom 68, 70, 71 a 72 podľa súčasného schváleného programu. Číslo parlamentnej tlače je 1691, 1720, 1721 a 1722. Dôvodom je konferencia, ktorú spoluorganizujem s Národnou radou a združením ÚHRS (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), kde sa účastním a tak isto v utorok sa vraciam zo zahraničnej pracovnej cesty, chcel by som vás teda podporiť o preloženie týchto bodov a zatermínovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:02 - 10:13 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis