Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2018 o 14:46 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 14:46 - 14:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister, ja som bol teda presvedčený, že tento zákon, tento zákon je asi potrebný, ale prekvapili ma hlavne tie vaše posledné slová, kedy ste povedali, že sa domnievate, že súd nerozhodol správne. Ale toto mi pripadá naozaj ako veľmi vážne znásilňovanie súdnej moci. Pokiaľ ste toto osobne povedali priamo tu v pléne, pretože naozaj do tej súdnej moci my by sme nemali takýmto násilným spôsobom zasahovať.
Vyjadrím sa potom ešte k tomu dodávateľovi poslednej inštancie, o ktorom ste hovorili, že SPP má výsostné postavenie. Áno, má. Vy ste hovorili o tom, že, že kvôli tomu majú stratu. Ale SPP je jeden z dodávateľov z 27, pôsobia spolu na trhu a jednoducho všetci dodávajú tým odberateľom. To DPI, dodávateľ poslednej inštancie, má byť inštitút zvýhodňujúci, nie obmedzujúci. A ak by niekto iný splnil, ak to SPP, ak to SPP nechce plniť, ak nechce byť dodávateľom poslednej inštancie, ja som presvedčený, že sa nájdu aj iní, ktorí keď splnia kritériá, budú schopní toto na seba prebrať. Čiže oháňať sa tým, že dnes je SPP dodávateľom poslednej inštancie, ako ste hovorili aj posledne, toto nemusí byť večne. A v tomto, v tomto je trošku aj taký ten, taký ten slabší, slabšia časť toho samotného zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 14:05 - 14:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Priznám sa, toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať, ale, chvalabohu.
A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. K niektorým veciam sa ešte vrátim pretože, pán minister, vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn, pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať.
Chcem ale hneď na úvod povedať to, čo som povedal aj na minulej schôdzi, Duckého zmenky, teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté, ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Takisto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd, nie politici. Vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko, a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby – napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia, títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení.
Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave, to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne to teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu, teda že sa to nevzťahuje na celý majetok, ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Takisto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok, aby to bolo podané proti rozhodnutiu vykonanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom, v tom paragrafe 444 som si našiel takisto ods. 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf, alebo teda ďalší odstavec d), kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodné toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade, ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže čo v tomto prípade, pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté.
No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd, a teda ak Ústavný súd, ja neviem, o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká.
Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tej, tou 100 % dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T.
Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor, a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorý, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva, a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu.
A, pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovorili hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas...., Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil - ďakujem za doplnenie - a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49 % balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 mld. eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak, ktorej súčasťou bola, bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 mld. eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. (Reakcia z pléna.)
Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 mld. eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie, a zisťujeme, že Slovensko dostalo 2,8 mld. eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 mld., čo malo v podstate vtedy hodnotu, alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou, 600 mil. eur. Nejdem ich, ako som povedal, nijako obhajovať, samozrejme, je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale teda toto, toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a na také zváženie.
No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 160 mil., 165 mil. iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce vo výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP Distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo 0,5 mld., tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata.
Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 mil., 165 mil. je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný, a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49 % balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74,819 mil., v roku 2014 to bolo 54 mil. a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 mil., eur. 131 mil. eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je stopercentne vlastnená štátom, a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico.
Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa, prosím pekne, na sumu 483,243 mil. eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme.
Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok, alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vratiek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky im vyplácať, vtedy to bolo 49 mil. eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 mil. Takže ja sa pýtam z čoho.
A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 mil. nie je malá suma.
Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie.
A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanom Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes 0,5 mld. eur.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:08 - 10:10 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne za túto pripomienku. Samozrejme, mňa samého pobúril tento materiál, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pôjde na vládu. Už aj z toho dôvodu, že v minulosti sa hovorilo najmä o tom, že podporované majú byť inovatívne projekty, veda a výskum, ale nič z toho, čo si ty tu spomenula a čo sa nachádza v tom materiáli, do tejto kategórie, bohužiaľ, žiadnym spôsobom nespadá. To znamená, my ideme opätovne iba nejakým spôsobom podporovať spoločnosť, ktorá tu fungovala a prežívala iba vďaka tomu, že bola doteraz dotovaná, a ktorej vedenie sme odnaučili podnikať. Jednoducho na toto všetko by si mali zobrať normálny bankový úver a fungovať ako iní podnikatelia. Ale nie, my im tu opätovne ideme nastavovať nejaké, nejaké podmienky, nejaké stimuly, aby ďalej fungovali. Obhajujeme to tým, že tu máme nejakých, že tu máme 3 400 baníkov, ale ani týchto ľudí nemôžme my držať v nejakej umelej klietke. Veď na to my máme ich rekvalifikovať. My im máme poskytnúť lepšie, bezpečnejšie pracovné miesta. Máme tam zaviesť infraštruktúru, ktorá umožní prílev nových investorov. Región je veľmi, veľmi bohatý, napríklad čo sa týka aj samotných, samotného turizmu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Proste toto všetko je niečo, na čo by sme sa mali sústrediť.
A ešte jeden paradox, na ktorý som naozaj zabudol vo svojej rozprave, keď som hovoril o tom, že tu máme na jednej strane 400 mil. pre obnoviteľné zdroje a 116 pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. Nie je toto absolútne paradoxná situácia? Na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane štyrikrát toľko dávame do toho, aby sme ho ochránili. Čiže načo je naozaj toto dobré?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:49 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale, naopak, tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo, a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez trú, cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože on je svojím spôsobom iba umelo vyrovnaný.
Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike, a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia, prosím pekne, zaplatí navyše o 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť, koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho, omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov. A o čo, o čo konkrétne ide?
Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto, na tieto sa v cene elektriny, prosím pekne, v tzv. TPS skladáme, tarify za prevádzku systému, skladáme 400 mil. eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený, uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu.
Týchto 400 mil. by v podstate malo časom vypadávať, pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov, ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku, pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy, ale, bohužiaľ, to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude, čo budú podmienky tejto aukcie, si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 mil. eur, ale nie v daniach, nie zo štátneho rozpočtu, ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 mil. eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal, však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom, ako zrekonštruujú, na ďalších 15 rokov, ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií, ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie.
No a potom asi sledujete, čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch, kde sú dnes aktivisti väznení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém, a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa takisto v cenách elektriny skladáme 116 mil. eur, toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia, alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSA pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali, sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil, ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme, tak aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce, ale opäť sa sústredíme iba na to, ako pomôcť akcionárom, alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní, najmä pánovi Čičmancovi, tak ako sme to robili dodnes, 115 mil. mu išlo, respektíve, pardon, on, samozrejme, nedostával z toho celú čiastku, pretože on mal iba povinný výkup uhlia, tak opäť mu teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu, ale za tento rok 2023 – a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku – sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul, toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé, papierovo nezávislé ÚRSO, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, kto dnes na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí, ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu takisto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti, a to je 400 mil. eur, to je presne tá schéma, o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené, ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú predtým museli vyplatiť. Hovoríme tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný, ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu.
Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny, ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda, alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená a stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky, v priemere to vychádza asi na 50 mil. eur, niekedy je to 30, niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 mil., ale teda podľa rozpočtu, tak ako som sa dočítal, je tam plán, že to bude o 33,6 mil. eur viac. A opäť sa na to skladáme v cene elektriny. Pritom takáto stopercentne štátna, stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, pretože v opačnom prípade sa nejedná o nič iné, iba o ďalšiu nepriamu daň. Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme, keď potrebujeme látať štátny rozpočet, ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny.
Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 mil. eur ročne, opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo, čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojím spôsobom oprávnené, ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatina na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku.
No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký, veľký balík, v summa summarum je to 770 mil. euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia, a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte. A na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 mil. eur. Týchto 40 mil. eur, toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia, tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie? Viacero takýchto návrhov sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým, nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom, potom, potom tu máme plyn. Toto je takisto veľmi, veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 mil. eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem - opäť štátneho. Takisto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch, napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to, akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému, ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom, podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie, v Eustreame a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho, za jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku.
Kým v minulosti tieto boli pripojené priamo na štátny rozpočet, a tým pádom sme dividendy z týchto spoločností dostávali priamo, jednalo sa asi o 0,5 mld. euro ročne, potom ako sme v roku dvetisíc... myslím, že to bolo pätnásť, urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel, tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte, tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný, toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 mil., v roku 2016 32 mil., v roku 2017 35 mil., toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to, čo nepríde do nášho rozpočtu, a keďže doteraz bol rozpočet deficitný, tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je takisto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP, prosím pekne, teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky, 131 mil. eur. 131 mil. eur, to je, prosím pekne, zase to, čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020, alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky. Ja sa pýtam z čoho. Z tejto straty?
Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého.
Plynárenstvo, energetika, ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali, naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre..., je už bezpredmetný. A jediné odôvodnenie je to, čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie.
Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá, tak prečo radšej neurobíme, nedosiahneme to, že bude systémová, transparentná a na stoličke napríklad v prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať čo najmenej, aby, nedajbože, nemusel niečo robiť, ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať, dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou. Lebo je to iba obyčajný úmysel?
Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia, pretože trh si s tým poradí najlepšie, ale toto sa dalo robiť v čase, kedy nám ceny energií klesali, nie v čase, keď ceny energií začínajú stúpať, a teda tento dopad pre tých konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to, žiaľ, doplatíme všetci, a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte, do cien energií a na plecia všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 mil. naozaj nikoho nespasí.
Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona, kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou, to znamená, odhalili by sme všetko to, čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne, kanalizácie, teplárenské spoločnosti, títo všetci by zverejnili, čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách, a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky, ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť, čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže, pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu, a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte, pán minister, napriek tomu toto neprešlo.
Chcem veriť, že pozmeňovací návrh, o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol, alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore, ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete, čo bolo, čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby sme naozaj radšej sa venovali, ako zdokonaliť tú reguláciu, a nie ako z nej zbytočne vyťahovať peniaze donekonečna, a to na úkor spotrebiteľov. Pretože my sa nevieme, nevieme sa do aleluja vyhovárať na nedokonalosť regulácie a si sám označí, že takto sa to ďalej dať robiť nebude, lebo to je asi také riešenie, ako keď si dá niekto na opicu štamprlík. Toto, toto mu, samozrejme, nepomôže, lebo tým sa iba udržuje v nejakej hladine opilosti, v ktorej sa cíti najlepšie. A presne takto mi pripadá aj váš rozpočet. Nie je vyrovnaný, ale je na úkor ľudí a podnikateľov držaný v nálade. No nechcem vedieť, čo sa stane, keď raz tento alkohol dôjde a príde vytriezvenie.
Preto, pán minister, na zváženie, či by nebolo vhodné naozaj aj v rámci štátneho rozpočtu priznať všetky tieto politické zásahy a rozhodnutia, ktoré namiesto štátneho rozpočtu nie sú v tomto uvedené, ale platíme ich v rôznych iných cenách a poplatkoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 17:48 - 17:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, ďakujem. Ty si mi tam dal ešte jeden moment, na ktorý som zabudol v rozprave. Ale ty si to veľmi dobre spomenul, že dnes naozaj tým vlastníkom toho 49-percentného balíka v SPP Infrastructure je skupina EPH, ktorú vlastní pán Všetinský a ktorý, pokiaľ by sme dnes neprijali alebo na budúci týždeň neprijali práve tento zákon o exekučnej amnestii, ktorý by bol tak isto priamo dotknutý a ovplyvnený touto exekučnou amnestiou, pretože by do celej tej štruktúry mohol vstúpiť niekto tretí. Toto, samozrejme, nevyhovuje ani jemu, a preto je otázka, že v koho prioritnom záujme práve túto exekučnú amnestiu riešime.
Pochopiteľne, nič to nemení na veci, že ju podporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 17:33 - 17:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ja sa ospravedlňujem, ja som to napísal tak dosť asi narýchlo, lebo som si utekal pre podklady, ale prihlásil som sa ešte aj za klub, hádam mi to nebude až tak dlho trvať.
V zásade k tomu samotnému návrhu a k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu som sa už vyjadril aj v rámci rozpravy, čo sme mali teraz poobede. Ako som povedal, Duckého zmenky sú naozaj podvod. Tie Duckého zmenky, ktoré nie sú ničím kryté, ktoré neboli vystavené v súvislosti so žiadnou dodávkou tovaru alebo služby. Napriek tomu je tam vždycky nejaký ten, nejaké to podozrenie alebo možnosť, že niektorá z týchto zmeniek bola aj reálne krytá, a túto úlohu má práve plniť súd, ktorý rozhoduje o Duckého zmenkách.
Ja som predtým citoval aj z toho vyjadrenia tej cyperskej spoločnosti, ktorá o svojich zmenkách sa vyjadruje, že to nie sú Duckého zmenky, ale súčasne práve z iného zdroja som citoval aj tú informáciu pána Zubíka, ktorý vo výpovedi priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne a riadil ich Ducký, ako aj Union banka, ktorá o tomto všetkom vedela.
Celý ten proces, tak ako prebiehal, to znamená súdny, vynechával sa ten okresný súd. Išlo to priamo na ten krajský, teraz na najvyšší a teraz máme na stole, alebo teda možno z toho odvolania na tom Najvyššom súde, ktorú SPP v tomto prípade využilo, my by sme teda mali zabrániť vzniku hospodárskych škôd, ktoré z rozhodnutia toho Najvyššieho súdu v súčasnosti vyplývajú.
Bavíme sa o 30 mil. eur, 13 mil. eur z toho je samotná zmenka, lebo je 5 krát 2,5 mil. A ten zvyšok sú, prosím pekne, úroky, úroky, ktoré sa za ten čas nejakým spôsobom nabalili. (Reakcia ministra.) Šesť percent bolo úročenie, ale je to 30 mil. dokopy. Čiže naozaj nie malá suma, ktorá sa naozaj za tú dobu nabalila a ktorú si táto cyperská spoločnosť určite uplatní.
Ako aj pán minister teraz v úvodnom slove priznal, tá exekúcia, exekučná amnestia, ktorú ideme teraz udeliť, sa bude týkať iba majetkových účastí. To znamená, že tá cyperská spoločnosť si tú exekúciu uplatní. (Reakcia ministra.) Tým odkladom toho, dobre, v poriadku, takže vlastne tým pádom, že odložíme výkon toho nariadenia, tak týmto odložíme aj výkon tej exekúcie na 30 mil., ktoré sa bude týkať toho zvyšného majetku. Ale v tom prípade naozaj hrozí to, že opätovne môže, a ja si myslím, že aj dôjde, k podaniu na Ústavný súd, ktorý už o podobných exekučných amnestiách v minulosti rozhodoval.
Vy ste spomínali aj práve to rozhodnutie Ústavného súdu vo veci imunity, ktorá bola udelená pre štátnu teplárenskú spoločnosť. Toto rozhodnutie je zo 14. februára 2018. To znamená z tohto roku, kedy Ústavný súd vyslovene povedal, že exekučnú imunitu ako takú nepovažuje za ústavne neakceptovateľnú, avšak v danej veci namietal práve ten absolútny rozsah. Ústavný súd si je vedomý, že zákonodarca, majúc na zreteli ochranu verejného záujmu, v snahe vyriešiť niektoré majetkové problémy z minulosti po zrušení Fondu národného majetku, mal úmysel zabezpečiť ochranu majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla ako právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou pred prípadnou exekúciou.
Nepovažujeme však za ústavne akceptovateľné riešiť tento problém prostredníctvom prijímania účelovej legislatívy zasahujúcej do základných práv iných subjektov v takom rozsahu, že ich v podstate neguje. Toto je rozhodnutie, ktoré prijal v prípade tejto teplárenskej spoločnosti. Nevieme my dnes predikovať, akým spôsobom rozhodne Ústavný súd, pochopiteľne, ale pokiaľ už v minulosti povedal o tom, že je ústavne neakceptovateľné, pokiaľ je rozsah takejto amnestie absolútny, tak že bude akceptovať aspoň tú čiastkovú. Takže naozaj budem rád a určite bude veľmi dobre, pokiaľ sa aspoň ten výkon tej exekúcie odloží do doby, kým ten Najvyšší súd opätovne rozhodne. Ja som si tu pripravil... (Poslancovi padol hárok papiera.) Dobre, to už aj tak nepotrebujem, ale ďakujem pekne. (Povedané okoloidúcemu poslancovi, ktorý uvedený hárok papiera zdvihol a podal rečníkovi.) Toto bola samotná chronológia Duckého zmeniek.
Takže v tomto prípade sme sa teda dozvedeli, ideme ochraňovať majetkové účasti v prvom rade. Je pochopiteľné, že naozaj vláda má záujem ochrániť tieto majetkové účasti, pretože sa bavíme naozaj o kritickej infraštruktúre. V prípade Eustreamu to máme tranzit, v prípade SPP distribúcie to máme plynárenské rozvody, v prípade Nafty to máme zásobníky. Toto všetko spadá pod tzv. SPP Infrastructure. Tu ale treba povedať, v minulosti dochádzalo v energetických podnikoch k tzv. unbundlingu. To znamená oddeleniu výroby, distribúcie a predaja energií. K tomuto istému v podstate došlo aj v prípade plynární, kedy dnes máme SPP a alternatívnych dodávateľov. Na druhej strane máme potom Eustream, ktorý, ako som spomínal, sa stará o ten tranzit, a potom distribúciu.
Napriek tomu sme tu mali rok 2013, pokiaľ sa dobre pamätám, kedy došlo k takej zvláštnej situácii, kedy do tejto štruktúry, ktorá vtedy fungovala a kedy sme mali inak to zorganizované ako dnes; pomohol by som si nejakou tou názornou pomôckou, ale, bohužiaľ, nemôžme; kedy došlo k podradeniu SPP Infrastructure pod Slovenský plynárenský priemysel, ktorý sa v tom čase stal 100-percentným vlastníctvom Slovenskej republiky. My sme za to zaplatili; zaplatili; v podstate zaplatili sme za to 59 mil. eur, pretože SPP samotné malo vtedy 110 mil. stratu a tým pádom sme prebrali v podstate od vtedajšieho vlastníka 59-miliónovú sekeru, prebrali sme to na seba a stali sme sa 100-percentným vlastníkom dodávateľa plynu. Dodávateľa plynu, ktorý dnes na trhu s plynom má konkurenciu, sám ste ju spomínali na výbore, že tam je 27 alternatívnych dodávateľov, ktorí takisto vedia dodávať. Čiže absolútne neštandardná situácia, kedy sme si tu vytvorili štátny podnik, ktorý ale nie je žiadnym monopolom, ani nevlastní infraštruktúru, a podradili sme pod neho práve tú infraštruktúru, ktorá bola vlastnená zo strany SPP Infrastructure. A teraz sa dostávam k tej pointe, prečo sa toto udialo.
SPP ako predajca plynu dovtedy generoval straty a odvtedy generoval straty. Za posledné tri roky táto strata dosiahla 165 mil. eur. V účtovnej uzávierke alebo teda vo výročnej správe sa, samozrejme, o tejto strate nedozvieme, pretože ako už viackrát bolo v tejto sále povedané, na hospodárenie SPP sa hľadí ako na hospodárenie celku. Ako to teda funguje? Dnes máme podradenú SPP Infrastructure, ktorá obsahuje tie tri zlaté vajcia: Eustream, SPP distribúcia a Nafta, ktoré vygenerujú naozaj veľmi slušné zisky. V roku 2015; alebo dividendy, to boli dividendy vo výške 550 mil., 2016 – 515, 2017 – 378 mil. eur. Táto dividenda je odvedená kompletne do štátneho SPP a až z SPP to príde do štátu. Ten rozdiel medzi tým, čo sa vyplatí z SPP Infrastructure do SPP a potom príde do štátu, bolo za tri roky 165 mil. eur. Toto by sme pritom vôbec nemuseli mať, pokiaľ by sme my mali infraštruktúru, ktorá je priamo v správe ministerstva hospodárstva. To znamená, že všetky dividendy sú odvádzané do štátneho rozpočtu napriamo, bez toho, aby museli vykazovať alebo mazať nejakú stratu. A my všetci sme tým pádom, keďže štátny rozpočet je stále deficitný, by sme museli o 165 mil. menej do tohto štátneho rozpočtu uviesť.
A teraz, prečo toto celé vzniklo, alebo ako to celé vzniklo. Možno si ešte vtedy spomeniete na tú kauzu, keď sa zistilo, že dokumenty súvisiace s prevodom týchto vlastníckych práv alebo organizovaním tejto štruktúry vznikali v počítači spoločnosti J&T. Mám teda za to, že bola to práve táto finančná skupina, ktorá vtedy ovplyvňovala práve tento samotný predaj a v ktorej záujme bolo, aby nevlastnila žiadne stratové súčasti a tieto sa dostali čisto-čiste na štát. Skupina J&T sa medzičasom stiahla, pretože dnes je majiteľom týchto aktív čisto-čiste EPH, zo 49 % SPP Infrastructure, 51 % je to SPP. Takže to, čo my dnes vlastne ideme týmto zákonom ochrániť, tu vôbec nemuselo byť, keby vtedy nedochádzalo k nejakému kšeftáreniu Roberta Fica so skupinou J&T. My sme mohli mať úplne kľudne všetky majetkové účasti, ktoré má dnes SPP priamo napojené na ministerstvo hospodárstva. Mohli sme, nehovorím, že kľudne, pretože tie Duckého zmenky mohli byť v podstate témou kedykoľvek, ale mohli by sme mať minimálne plus 165 mil. vo vačku a ešte možnože aj tých 59 mil., keby sme sa nestali 100-percentným vlastníkom.
Z tohto pohľadu je teda samotný zákon iba sanovaním kostlivca nášľapnej míny, ktorú nám tu nechal Robert Fico. Musíme si s ňou pochopiteľne poradiť. Ja by som bol rád, keby naozaj sme sa tu nehrali na súdy a už v budúcnosti žiadnym spôsobom do tých rozhodnutí nezasahovali. Lebo my vlastne týmto zákonom ideme povedať, že súd rozhodol zle. Ale mňa by aj zaujímalo, prečo ministerstvo si myslí, že súd rozhodol zle. Ja netvrdím, že tie Duckého zmenky, nie, súd v tomto prípade, Najvyšší súd. (Reakcia ministra.) Okej. V poriadku. Je to SPP, ktoré vytvorilo tlak na ministerstvo hospodárstva, pretože je vo vašom 100-percentnom vlastníctve a tým pádom to tu dnes riešime.
No a potom ja som sa toho dotkol aj na samotnom výbore, kedy sme sa bavili o znení toho zákona, v ktorom je definované, že sa, zákon musí byť všeobecný, nemôže byť napísaný priamo na SPP, ale musí byť napísaný na plynárensky podnik. V tomto prípade je tam definovaný aj ten dodávateľ poslednej inštancie. Dodávateľ poslednej inštancie, pán Balog mi potom dal aj jeho to samotné rozhodnutie, v ktorom je uvedené, že SPP je schválené na dobu neurčitú, ale sú tam definované aj štyri podmienky. To znamená dodržiavanie štandardov kvality, nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu, nákup zabezpečený z najmenej dvoch zdrojov a potom tento plyn musí dodávať aj pre tie domácnosti. Čiže toto všetko SPP spĺňa, ale my nevieme do budúcnosti zagarantovať, že naozaj to nebude práve to SPP. A my to nevieme zagarantovať.
Vy ste mi vtedy povedali a vlastne aj pán Balog vtedy povedal, že však áno, bude to do toho roku 2021. Ja verím tomu, že to bude do roku 2021, ale o tomto bude rozhodovať ÚRSO, nie ministerstvo. A ÚRSO je z tohto pohľadu alebo z pohľadu zákona nezávislým, nezávislým orgánom, ktorý by nemal byť ovplyvňovaný. A teda keď ministerstvo povie, že to tak bude, bude tým DPI, dodávateľom poslednej inštancie, tak by to v prvom rade mal na to upozorniť práve regulátor alebo mal by to zagarantovať.
Takže my tu máme dnes nejaké rozliate mlieko, ktoré sa rozlialo. Vláda za Duckého zmenky nenesie zodpovednosť, si povedzme. To je záležitosť naozaj spred 20 rokov. Za čo nesie zodpovednosť, je tá štruktúra. Tú zodpovednosť nesie osobne Robert Fico. A ja som veľmi prekvapený, že dnes tu nesedí ani v tejto sále a nereaguje na túto rozpravu. Ja dúfam, že aspoň zahlasuje za toto, za tento zákon. Ale chcel by som ho teda vyzvať, aby sa aspoň verejne ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za ten tunel, ktorý v prípade SPP vykopal pred piatimi rokmi, na ktorý sme sa museli za posledné tri roky poskladať, na 165 mil. eur, kvôli ktorému sme prebrali dlh 59 mil. eur a kvôli ktorému dnes riešime v skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 15:19 - 15:24 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako aj pán minister už povedal, samotná rozprava k Duckého zmenkám, resp. k tej exekučnej amnestii bude prebiehať možno na budúci týždeň, teraz sa bavíme hlavne o tom skrátenom legislatívnom konaní, ktoré aj z nášho pohľadu je odôvodniteľné, lebo tam naozaj hrozia tie hospodárske škody, ale nehrozia priamo spoločnosti SPP, tak ako to tu bolo povedané, ale majetkovým účastiam SPP. A toto by bolo možnože fér povedať a uviesť na pravú mieru, že naozaj ak my dnes vydáme exekučnú amnestiu, tak ako je znenie samotného návrhu, tak my tým neochránime majetok SPP. My tým neochránime budovy, my tým neochránime plyn, my tým ochránime vlastne iba tú infraštruktúru, ktorá v rámci tej samotnej štruktúry, tak ako bola v tom 2013. podradená z rozhodnutia Roberta Fica pod matku SPP, teda toho predajcu plynu, tak jedine pôjde o tieto majetkové účasti, ktoré sú v spoločnosti. To znamená samotné SPP Infrastructure, kde sa bavíme o Eustreame, SPP – distribúcii a Nafte, ktorá má vlastne na starosti samotné skladovanie toho plynu.
A potom by som ešte rád upozornil na to, že ideme tu riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, že naozaj tu hrozia nejaké škody, ale v podstate ideme proti rozhodnutiu súdu. Vy ste upozornili na to, že ministerstvo neuznáva Duckého zmenky. To neuznávame ani my. My tvrdíme, že naozaj Duckého zmenky sú podvod, bohužiaľ, k tomu jednoducho došlo v tej dobe, v tom ´98., ´99., avšak potom sú tu aj vyjadrenia samotnej spoločnosti, ktorá je tu dotknutá a ktorá upozorňuje na to, že nie sú Duckého zmenky ako Duckého zmenky. Neviem, či zrovna parlament alebo Národná rada je tou inštanciou, ktorá by mala rozhodovať o oprávnenosti toho, či Duckého zmenky práve v tomto prípade naozaj boli Duckého zmenkami.
Ja si dovolím zacitovať: "Stroden Management Limited nevlastní žiadne tzv. Duckého zmenky, ale legálne a platné zmenky SPP, ktoré boli vystavené ako zábezpeka úveru od Union banky" a tak ďalej. Toto je včerajšie vyjadrenie. Na druhej strane máme vyjadrenie ministerstva a máme takisto zmienku, ktorá je voľne dostupná na internete, kedy sa hovorí o tom, že SPP prehral spor s českou Union bankou v hodnote 350 mil. českých korún. Pribudli tam úroky, čím sa zmenkový dlh spolu so súdnymi poplatkami vyšplhal približne na 400 mil. korún. V tomto prípade zmenkami vo vlastníctve Union banky údajne zaplatil za dodávku technológií vsetínskej firme Sezoos Group. Jej riaditeľ Roman Zubík v jednej z výpovedí priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne, riadil ich Ducký a Union banka o tom vedela.
Takže máme tu vlastne na jednej strane naozaj aj výpoveď toho riaditeľa pána Zubíka, na druhej strane máme tu tvrdenie spoločnosti a potom tu máme rozhodnutie toho súdu, Najvyššieho súdu. Kvôli tomu, ako prebiehalo to konanie, to znamená, že sa začínalo hneď na tom krajskom súde a potom v druhom stupni sa išlo až na ten najvyšší, a teraz je tam ešte ten jeden opravný prostriedok k dispozícii, kde už ale, bohužiaľ, tá exekúcia bude nejakým spôsobom prebiehať, považujem naozaj za správne, že ideme ochrániť majetkové účasti SPP.
My tento návrh zákona podporíme, ja sa k tomu potom bližšie vyjadrím aj v samotnej rozprave k tomu zákonu, ale hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste, pán minister, priamo, možnože už dnes alebo potom, povedali, že naozaj tej exekúcii sa SPP tak či tak nevyhne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 11:27 - 11:28 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, pri tlači 1162 o osobitnom odvode obchodných reťazcov, hlasovanie 155, som vykázaný, že som hlasoval za, ale ako vyberal som, samozrejme, proti. Zároveň sa ospravedlňujem a prosím o opravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:53 - 9:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za oba tieto príspevky. Začnem hneď tým, čím, na čo upozornila Renátka Kaščáková. Šetrenie peňazí, a potom to doplnila aj Anka, že to nie je iba o tom šetrení, ale o tej ekológii. A presne toto vyplynulo aj z toho prieskumu Greenpeace. Jednoducho ľudia si už uvedomujú, že naozaj nie je všetko iba o peniazoch. Zdravie si jednoducho za tie peniaze nekúpime a tak sa vyjadrili aj v rámci tohto prieskumu. A toto je naozaj dôležité si uvedomiť, pretože na to doplácame práve v tom našom zdraví, ktoré je v tomto prípade na nezaplatenie.
Táto aktivita, ktorú si spomínala, však je naša spoločná, je naša dlhodobá, Anka Zemanová, tí všetci ľudia, ktorí sú v tom regióne a podporujú nás, jednoducho nie je toho, nie je toho málo a stále tie hlasy alebo teda tá podpora týmto návrhom rastie. Videl som, že aj počas mojej rozpravy niektorí z vás, aj keď možnože za tento zákon dneska nebudú hlasovať, ja teda dúfam, že hej, a napriek tomu uznanlivo kývali, že je to dobré opatrenie.
A, Anka, čo ty si spomínala s tým novodobým nevoľníctvom alebo novodobým otrokárstvom. No áno, jednoducho táto Horná Nitra, musíme si to priznať, je takou novodobou zlatou klietkou. Tí ľudia sú tam zavretí a častokrát sú zavádzaní, klamaní tým, že pokiaľ sa zavrú bane alebo pokiaľ teda dôjde k nejakému útlmu, tak inde si prácu nenájdu. Ale toto naozaj nie je pravda. Ja som bol s týmito ľuďmi, ja som s nimi diskutoval, mali sme viacero výmen názorov. To sú šikovní ľudia, ktorí majú dve zdravé ruky, majú zdravú hlavu, vedia triezvo uvažovať, akurát nemôžu byť zavádzaní a klamaní tým, že jednoducho po baniach skončí na Hornej Nitre život. Ja tvrdím jedno, ten život na Hornej Nitre po tom, ako ukončíme podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, ešte len začne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:38 - 9:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Máme pred nami posledný návrh zákona, ktorý dávame na túto schôdzu, ktorý má za cieľ znížiť ceny elektriny. Ale nebojte sa, nekončíme, tých návrhov na zníženie cien elektriny bude viacero. Naším cieľom je jednoducho dosiahnuť to, aby sme tým koncovým spotrebiteľom v tých cenách elektriny ušetrili o tých 80 eur, ako som už spomínal aj na začiatku, a to je minimálne, a bavíme sa o tej priemernej domácnosti.
Teraz tu máme tretí návrh zákona, ktorý sa týka nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto je taká moja srdcovka, venujem sa jej naozaj dlhodobo. Týka sa aj baní, a teda pokiaľ je všeobecný súhlas, tak by som o tom mohol kľudne rozprávať aj do rána. Ale žarty bokom, lebo toto je naozaj veľmi, veľmi vážna téma. A začal by som možnože naozaj od toho začiatku a to, čo to vlastne ten všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme vlastne je. Toto vydáva ministerstvo. Toto dnes platí pre výrobu elektriny z domáceho uhlia, to znamená, na základe nejakého ministerského nariadenia sa prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam sa prikazuje takúto elektrinu distribuovať, prenosovke prenášať. No a v konečnom dôsledku to zase zaplatíme my všetci.
Toto nariadenie bolo vydané alebo teda prvé už v roku 2005, myslím, že to bolo v 2005 na rok 2006, a bolo to zavedené ešte Mikulášom Dzurindom. Bolo to také opatrenie, ktoré malo vlastne naozaj slúžiť na to, aby v tom regióne Hornej Nitry sa nastavila nejaká spravodlivá transformácia toho regiónu, nejaký ten prechod na to hospodárenie od toho uhlia na niečo iné. No ale, bohužiaľ, potom sme sa dočkali toho, že namiesto útlmu dochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu, rozširovaniu ťažby, až dnes máme naozaj situáciu, kedy sa má otvárať ďalšie, nové ťažobné pole na Hornej Nitre, má sa ťažiť uhlie, ktoré nikto nechce, ktoré nikto nepotrebuje, má sa z neho povinne vyrábať elektrina, na ktorú sa máme všetci zas len povinne skladať.
Navyše takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je dnes platné až do roku 2030. Kým na tom začiatku sa takéto nariadenie obnovovalo každý rok, maximálne každé dva roky, tak v roku 2015 prišiel pán Vazil Hudák ako minister hospodárstva a toto vydal na 15 rokov. Kvôli tomuto nariadeniu sme asi pred dva a pol rokom podávali podnet aj na Európsku komisiu, pretože máme za to, že sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. A teda pokiaľ by prešiel tento zákon, tak by sme si naozaj ušetrili aj rôzne ďalšie komplikácie, ktoré ak to naozaj bude nedovolená štátna pomoc, nám z tohto budú vyplývať.
Toto nariadenie bolo v minulosti kritizované aj v súvislosti s jednou korupčnou, tzv. alobalovou kauzou. Pokiaľ by ste teda hľadali peniaze, ktoré sa balili do toho alobalu, tak by ste ich mohli nájsť práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme. No a z tohto pohľadu teda vidím tu aj veľký priestor pre samotnú stranu SMER, ktorá by sa mohla prijatím takéhoto zákona očistiť a už by nebolo pochýb o tom, že toto nie je žiaden ďalší z pilierov pre zarábanie vlastnou hlavou.
Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je častokrát označované aj ako sociálna pomoc. Ja sa teda pýtam, prečo sociálna pomoc, prečo sa na ňu všetci skladáme v cene elektriny. Aj keď na druhej strane uznávam, že bavíme sa asi o 3 500, 3 400, 3 600 – tie údaje sa rôznia – zamestnancoch Hornonitrianskych baní Prievidza a to napriek tomu, že, paradoxne, prijímateľom takejto pomoci nie je táto baňa, ktorá je súkromná, stopercentne súkromná spoločnosť, ale Slovenské elektrárne, ktoré takúto dotáciu dostanú a následne za túto dotáciu povinne nakúpia uhlie od tohto jedného jediného dodávateľa.
Týmto návrhom zákona by sme teda zrušili nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, jedno nesystémové opatrenie, ktoré nás zaťažuje, zaťažuje ceny elektriny.
Ale na druhej strane by sme sa teda mali pozrieť aj na to, čo s tým regiónom potom, keď už takéto nariadenie platiť nebude, a teda elektrárne nebudú musieť toto uhlie vykupovať povinne. Ja teda tvrdím, prečo, veď nech ho ďalej ťažia a nech ho dodávajú na klasickom trhovom princípe. Je tam, samozrejme, ohrozenie tých pracovných miest, pretože naozaj je tam tých 3 500 baníkov, ale skúste si prepočítať tých 115 mil., o ktorých som už hovoril, tým počtom tých baníkov. Dostanete sa, že každého jedného každý mesiac podporíme sumou 2 800 eur. Ja sa teda pýtam, že kde tieto peniaze končia. Pretože oni určite na tej výplatnej páske 2 800 euro nevidia.
No a keby sme si to skúsili prepočítať na samotný počet baníkov, ktorí reálne vykonávajú tú banícku činnosť, či už v podzemí, alebo na povrchu, tak sa dostaneme k sume okolo 6-tisíc eur každý jeden mesiac. Takže asi takto vyzerá tá sociálna pomoc, na ktorú sa skladáme v cenách elektriny. Pritom v samotnom regióne je dnes štvorpercentná nezamestnanosť a naďalej klesá. Máme tam množstvo nových investorov, ktorí tam prišli sami a hľadajú si nových zamestnancov. Máme tam potrebu otvorenia tohto regiónu, dobudovania tej infraštruktúry a máme tam 3 500 šikovných ľudí, ktorí naozaj nemajú problém s tým, aby pracovali, tak prečo im nedáme ďalšiu šancu? Šancu na to, aby sa tento región reálne otvoril a nebol iba takým nejakým skanzenom.
Možno ste zachytili Greenpeace si nechal robiť jednu štúdiu, ale teda aby sme to nejako nespochybňovali a netvrdili o nich, že to sú iba nejakí ekoteroristi, nechali si to reálne urobiť inou spoločnosťou, ktorá je na trhu etablovaná a robí takéto prieskumy. A predstavte si, čo im vyšlo. Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia. Je to 60 až 64 % opýtaných. To sú aj vaši voliči, aj naši voliči.
Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 % obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. To je to, čo chceme dnes zrušiť. Sedemdesiat percent ľudí. To znamená, keby ľudia, ktorí dnes sa musia na toto uhlie skladať, sedeli tu v tejto sále, tak tento zákon by jednoznačne prešiel. 70 % z nich totižto so všeobecným hospodárskym záujmom a s pálením uhlia a výrobou elektriny z neho nesúhlasí. A ako som povedal, hovoríme o 115 miliónoch eur. Každý jeden z nás sa na to skladá, každá jedna priemerná domácnosť, o ktorej som hovoril už predtým, na toto prispieva asi 13 eurami každý rok. Navyše až 74 % opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie. Takže toto je názor verejnosti, naozaj oficiálny, naozaj transparentne vykonávaný na vzorke tisíc ľudí, tisíc opýtaných.
Čo teda s tými baníkmi a baňami? Týmto zákonom nejdeme zakázať bane, ako som už predtým povedal, ideme iba odstrániť jeden ekonomický nezmysel. Ak budú mať bane iného odberateľa, ktorý bude spĺňať – a teraz pozor na to – ekologické limity a bude uhlie odoberať na tom trhovom princípe, nech sa páči, nech sa toto uhlie naďalej ťaží, ale naozaj myslime v tom prvom rade okrem peňazí aj na to životné prostredie. Pretože aby sme sa naňho museli povinne skladať v cenách elektriny, tak to asi neni záujmom nikoho z nás.
Koniec koncov Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, to znamená, že je pod nejakou kontrolou vlády, vypočítal, že v roku 2016 sme kvôli páleniu uhlia prišli o pol miliardy zdravotných benefitov. To znamená, že pol miliardy sme vyhodili do luftu iba tým, že ľudia doplácali na to, že musia dýchať všetky tie emisie a splodiny, ktoré vznikajú z pálenia domáceho uhlia. No a pripočítajme si k tomu aj samotnú zvýšenú úmrtnosť, onkologické ochorenia a jednoducho nelogičnosť tohto kroku máme na svete.
Takže áno, tento zákon, dovolím si tvrdiť, je nielen ekonomický, ale aj ekologický a logický.
Chcel by som teda podporiť o; poprosiť o podporu všetkých týchto našich troch návrhov, ktoré pomôžu všetkým ľuďom, všetkým Slovákom, lebo aj práve cez tie ceny elektriny chceme a môžme dosiahnuť to, aby sa na Slovensku opäť oplatilo pracovať, podnikať a žiť. A ja dúfam, že ten sen, ktorý som spomínal na tom úplnom začiatku, o tej plnej sále a búrlivej debate sa potom uskutoční v tom druhom čítaní a že vy všetci nám pomôžete v tom, aby sa tieto zákony do toho druhého čítania dostali.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis