Videokanál poslanca

Koľko mám vlastne teraz času? (Reakcia z pléna.) No, lebo ja už som predtým rozprával. Dobre, však ja to nebudem naťahovať ani zdržovať, veľa z toho, čo som chcel povedať, už bolo koniec koncov povedané a mám pripravený aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Takže naozaj iba veľmi, veľmi stručne, o čom sa pri tomto zákone bavíme a čo sú moje hlavné výhrady.
Takže ide v prípade, ktorý ja tu napádam, o úľavu z platenia tarify za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému, ako isto všetci viete, lebo som to tu už ikskrát spomínal, čo to je, a popisoval, ako sa všetci na to skladáme v tých cenách elektriny. A nielen my ako spotrebitelia, ale aj všetci podnikatelia, je súčasťou tej koncovej ceny elektriny, v tejto tarife sa skladáme na dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Jej súčasná výška je približne 26 eur na MW/h. Týmto sú zaťažené teda všetky ceny elektriny, všetky účty, všetky faktúry, ktoré tu nejakým spôsobom sú vystavované, pričom Európska komisia ale umožňuje energeticky náročným podnikom poskytnúť úľavu na úrovni teda jednotlivých štátov. Toto je absolútne v poriadku. Využívajú to naozaj prakticky všetky štáty, aby tie vybrané energeticky náročné podniky boli konkurencieschopné so svojimi konkurentami najmä v tom zahraničí.
Dokonca Európska komisia kvôli tomuto pripravila usmernenie o štátnej pomoci, kde definovala, za akých podmienok je možné takúto úľavu poskytnúť. Tou, tým základným kritériom bola a je energetická náročnosť. Zoberie sa energetická náročnosť jednotlivých podnikov, urobí sa zoznam, príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten povie, potiaľto ešte máme na úľavy, potiaľto nie, urobí sa hrubá čiara. Celé toto usmernenie, podľa ktorého je následne takáto štátna pomoc posudzovaná ako oprávnená alebo neoprávnená, je založená aj na princípe nediskriminačnom, to znamená, nikoho nemôžte na základe nejakých iných pravidiel, ktoré si vymyslíte, diskriminovať.
Dnes tu máme novelu zákona, kde v bode 2 predkladateľ pán Kondrót vyberá hrozienka z koláča, a teda zavádza takéto jedno diskriminačné pravidlo, kedy hovorí, že takáto úľava, na takúto úľavu by mali nárok iba podniky, ktoré sú pripojené do štátnej prenosovej sústavy (SEPS). Jedným z argumentov v minulosti bolo aj to, že veď sme to tu mali aj v minulosti. Áno, mali sme to tu aj v minulosti, ale my sme tu nemali dovtedy toto usmernenie, resp. to usmernenie bolo, ale v tom usmernení je jasne napísané, že k 1. 1. 2019 štáty musia svoju legislatívu alebo ani nieže legislatívu, ale všetky tieto úľavy, ktoré poskytujú, uspôsobiť práve, práve tomuto usmerneniu.
Keďže hovorím o tom, že tu dochádza alebo môže na základe tohto zákona dôjsť k nejakej diskriminácii, no tak na základe tejto diskriminácie by tam napríklad ostali tie tri najsilnejšie podniky, ktoré by tam boli tak či tak, vypadli by iní a posúvalo by sa to jedine v prípade, že by napríklad rozhodol regulačný úrad o tom, práve Duslo Šaľa. Ale Duslo Šaľa tam nemôže takisto spadnúť, pretože dnes nespĺňajú podmienku energetickej náročnosti, ktorá je stanovená vyhláškou ÚRSO 100 percent. Takže pokiaľ sa táto nebude aplikovať, tak ani vďaka tomuto zákonu nebude do toho zaradené to Duslo, takže to potiaľto, potiaľto v poriadku. Ale my nemôžme tuná naozaj vytvárať jej priestor, na základe ktorého by akákoľvek štátna pomoc mohla byť spochybnená, pretože naozaj energetickú náročnosť vieme meniť kedykoľvek.
Keď sa bavíme o tom, že koľko by asi toto Duslo na základe takéhoto pravidla dostalo, pokiaľ by sa zmenila v budúcnosti aj tá vyhláška, bavili by sme sa o 7 miliónoch eurách na rok. Toto sú peniaze, ktoré sa následne rozpočítavajú všetkým ostatným spotrebiteľom, pretože tá úľava to nie je, že jednoducho štát dá, ale opäť je to politický zásah, kedy politici niečo zavádzajú, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a rozpočítavajú to na nás všetkých.
Ja som v tej predošlej rozprave upozornil aj na prepojenia pána Kondróta s pánom Babišom, ktoré pán Kondrót potom aj mi vyvrátil, vravel, že naozaj tento zákon nebol robený na tú objednávku, neskôr sa aj pre Denník N vyjadril, že jemu to bolo posunuté z ministerstva hospodárstva, ale vypracovali to odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Touto cestou sa teda chcem pánovi Kondrótovi ospravedlniť, pokiaľ som naozaj nesprávne to uviedol a naozaj nemám, nemám ja priame dôkazy, že je do toho zamočený pán Babiš alebo pán, alebo Duslo, ale na druhej strane chcem sa mu aj veľmi pekne poďakovať za to, že poukázal na takéto praktiky na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Pretože zákon hovorí veľmi jasne, zákon o regulácii, v § 5 ods. 10, že pokiaľ predseda úradu počas svojej pôsobnosti nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov alebo verejnej moci a od ďalších osôb, tak vláda je povinná ho od-vo-lať. A naozaj, bolo by naivné tvrdiť, že takéto diskriminačné pravidlo chcel pán Jahnátek zaviesť iba tak. A tak isto veľmi dobre vedel aj o tom, aj o tom existujúcom usmernení, podľa ktorého sa posudzuje tá štátna pomoc, pretože som naňho upozorňoval už v marci, keď prvýkrát prišiel so svojou vyhláškou.
Z tohto dôvodu narušenia alebo porušenia tohto zákona som v lete vyzval vládu pána Petra Pellegriniho, aby odvolala predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jahnátka. Zatiaľ, priznám sa, neviem alebo nezachytil som, že by o tom vláda rokovala, takže budem sa informovať, v akom sme štádiu, pretože onedlho sa budú schvaľovať jednotlivé cenové rozhodnutia pre dodávateľov energií a pokiaľ pán Jahnátek sa rozhodol už dnes takýmto spôsobom škodiť tým spotrebiteľom, tak nechcem si predstaviť, čo sa môže stať práve v prípade tých cenových rozhodnutí.
Vráťme sa ale teda veľmi rýchlo k tomu zákonu. Ako som upozornil, v tom uvedenom znení je v rozpore s tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Z tohto dôvodu chcem podať tento pozmeňujúci návrh, prečítam teraz odôvodnenie, potom ešte poviem pár slov a potom prečítam samotný návrh, čiže až potom požiadam o to zastavenie tej časomiery.
Takže ako som už predtým hovoril, problematika poskytovania osobitnej úľavy z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov je v Európskej únii regulovaná prostredníctvom nástrojov tzv. soft law, v tomto prípade tým usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, konkrétne sa bavíme o kapitole 3.7, ktorá obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie je predpokladom schválenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou. To znamená, ak my dnes prijmeme takýto zákon alebo zajtra, neviem, kedy sa o tom bude rokovať, a podľa tohto bude udelená nejaká štátna pomoc aj pre tie podniky, ktoré sú na to oprávnené, vždy to bude musieť ísť na tú Európsku komisiu, ktorá to bude posudzovať podľa tohto usmernenia.
Uvedené pravidlá umožňujú poskytovanie zľavy pre podniky najviac zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, ktorých elektroenergetická náročnosť dosahuje aspoň 20 %, a to až do výšky 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku. V tomto prípade o hrubej pridanej hodnote je, hodnote, to je v princípe rozdiel medzi tržbami a výnosmi podniku na jednej strane a nákladmi a daňami podniku bez nákladu na zamestnancov na strane druhej. Podmienkou je, aby táto pomoc bola nastavená transparentne a nediskriminačne. To jest, aby sa týkala všetkých oprávnených podnikov, ktoré sú vzhľadom na konkurenčnú nevýhodu nadmerne zaťažené financovaním podpory obnoviteľných zdrojov, pričom ani mechanizmus kompenzácie uvedený v § 6a zákona 309/2009, to je zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, nepostačuje na zmiernenie tejto záťaže.
Podmienka limitujúca poskytnutie pomoci iba podnikom priamo pripojeným do prenosovej sústavy s dobou ročného využívania maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025 je v rozpore s touto nediskriminačnou podmienkou uvedenou v tom usmernení. To je ten bod, ktorý napádam. Súčasne by podmienky podľa čl. I bod 2, to už hovorím o konkrétnom zákone, zahrnuli do schémy o štátnej pomoci podniky, ktoré nespĺňajú kľúčové podmienky v definovanom usmernení, a teda by takto udelená štátna pomoc bola napadnuteľná a sankcionovateľná zo strany Európskej komisie. Z uvedených dôvodov je nutné čl. I bod 2 návrhu zákona vypustiť a pri udeľovaní štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky postupovať podľa platného zákona o regulácii.
A teraz sa dostanem k tomu, že či tie podniky vlastne majú na toto nárok. Áno, tie, ktoré budú spĺňať tie podmienky usmernenia, pretože naozaj ony sú dnes nekonkurencieschopné. My tu dnes robíme jednu dieru, alebo urobili sme jednu dieru, kde sme zadotovali výrobu elektriny, výrobu elektriny z domáceho uhlia a obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorou nám neúmerne sa zvýšili ceny elektriny. Toto bolo zavádzané za vlády Roberta Fica, no a... (Zaznievanie zvukového signálu.) Už končím?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
...teraz začať čítať ten pozmeňujúci návrh. (Reakcia z pléna.) Mal, pán poslanec mal čas ešte z minula, on nedokončil svoje vystúpenie. (Reakcia z pléna.) Áno.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, ja sa môžem prihlásiť ešte do ústnej, ale teraz teda prečítam samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1467).
V čl. I sa vypúšťa bod 2.
A ja sa teda na také to rýchle dokončenie ešte raz prihlásim do ústnej rozpravy. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pri hlasovaní č. 132, tlač 1562, čo bolo na tabuli pôvodne napísané 1601, ma zariadenie odmietlo zaprezentovať. Borím sa s týmto problémom už od začiatku schôdze a chcel by som požiadať o jeho výmenu, pretože niekedy aj 20-krát musím stlačiť tlačítko prezentácia, aby som prešiel. Pri tom samotnom hlasovaní 132 som chcel byť za.

Dobrý deň prajem. Dovolím si vystúpiť k tomuto z môjho pohľadu naozaj dôležitému zákonu, ktorý pracovne aj my v rámci klubu nazývame antiobštrukčným a ktorý sme naozaj aj podporili, pričom samotné pripomienky, ktoré prišli od pani prezidentky, nás prekvapili. Ale leto bolo dlhé, takže mali sme dostatok času tieto naozaj skonzultovať s viacerými, nielen s pani prezidentkou, alebo teda jej tímom, a z môjho pohľadu naozaj všetky tieto pripomienky majú svoje opodstatnenie.
Chceli sme o tomto hovoriť aj na samotnom výbore pre hospodárske záležitosti, žiaľ, ten, ktorý sa konal minulý týždeň alebo mal konať minulý týždeň, sa uskutočniť nemohol, keďže z dôvodu neprítomnosti všetkých, naozaj všetkých koaličných poslancov sme neboli uznášaniaschopní. Toto sa stalo, myslím, že prvý- alebo druhýkrát na tomto výbore. Dovolím si tvrdiť, že určite tým dôvodom nebol práve tento zákon, ale takisto ma to veľmi nepríjemne prekvapilo.
Keďže všetci koaliční poslanci neprišli, neprišiel ani pán Robert Fico, ktorého vždy pri riešení akéhokoľvek zákona, ktorý sa týka Mochoviec, označujem za toho, kto má to najväčšie maslo na hlave, pretože to bol práve on, kto donútil spoločnosť, ktorá nemá vôbec žiadne skúsenosti s výstavbou alebo dostavbou jadrových elektrární, spoločnosť Enel, do jej dostavby, no a táto sa nám naozaj ťahá veľmi, veľmi dlhodobo. Niekoľkokrát bola oddialená, ale naozaj aj ten samotný rozpočet bol už prekročený viac ako dvojnásobne.
Ja si teda dovolím zacitovať práve z tých pripomienok, aby sme si ozrejmili, keďže teda nebol na to priestor práve na tom výbore pre hospodárske záležitosti, aby sme si ozrejmili, čo vlastne je v tomto prípade a tomuto zákonu vytýkané.
Samotný zákon bol predložený ako poslanecký. Toto je v zásade v poriadku, opäť ma prekvapuje najmä to, že tento poslanecký návrh zákona nepodpísal napríklad aj pán Fico, ktorý s tými Mochovcami je bytostne spätý a ktorý je veľmi silno zodpovedný za stav, v akom sa Mochovce dnes nachádzajú. V rámci, v rámci tej rozpravy a všetkých výborov bolo v minulosti predložených niekoľko návrhov a schválených viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktoré sú naozaj dnes predmetom tejto kritiky.
V čl. I štvrtom bode schváleného zákona sa do § 8 atómového zákona dopĺňajú nové odseky 11 a 13, ktorými sa práve podľa predkladateľa upravuje proces nakladania s informáciami, ktoré majú mať podľa schváleného zákona priznanú osobitnú ochranu Úradom jadrového dozoru. Ide tu o citlivé informácie podľa atómového zákona, utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo - a teraz prichádza to najdôležitejšie - aj telekomunikačné a poštové tajomstvo podľa osobitných predpisov.
Treba však povedať, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je to tzv. Aarhuský dohovor, ku ktorému sa Slovenská republika takisto priklonila, má zabezpečiť aj prístup k informáciám o životnom prostredí. Na úrovni vnútornej právnej úpravy je všeobecným predpisom pre sprístupňovanie informácií práve zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tento ale neposkytuje, toto je naozaj dôležité, tento neposkytuje práve tú osobitnú ochranu telekomunikačnému tajomstvu a poštovému tajomstvu, a to z dôvodu, že ide o obsah prepravovaných správ a v reálnom čase, a toto tajomstvo sa dá legálne narušiť len otvorením zásielok, odpočúvaním alebo záznamom telekomunikačnej prevádzky, ale nie ex post prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie. Toto teda naozaj reálne nehrozí. Úrad nevykonáva, Úrad jadrového dozoru nevykonáva činnosti ako odpočúvanie alebo vyšetrovanie za účelom odhalenia protiprávneho konania. Je preto prakticky nemožné si predstaviť, že by prišiel do kontaktu s obsahom správ, ktoré podliehajú telekomunikačnému tajomstvu či poštovému tajomstvu. Preto je takáto nová zákonná úprava neodôvodnená a z hľadiska ochrany práv účastníkov konania aj nežiaduca.
Tieto nové odseky atómového zákona sú navyše vecne neobhájiteľné, pretože správny orgán nemôže upovedomiť a žiadať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby zdôvodnila existenciu poštového tajomstva a telekomunikačného tajomstva alebo bankového, či daňového tajomstva. Tie totiž existujú objektívne mimo dôvodu uvedených danou osobou a správny orgán si o ich existencii nesmie vytvárať názor na základe subjektívnych tvrdení dotknutej osoby.
Tieto typy tajomstiev tiež nemajú v zmysle ich definícií v osobitných predpisoch subjektívnu zložku. Subjektívnu zložku má v tomto prípade len obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, pričom podnikateľ musí vedieť zdôvodniť jeho existenciu. Len potom môže správny orgán poskytnúť takejto informácii ochranu ako obchodnému tajomstvu.
Takýmito novými ustanoveniami teda naozaj riskujeme, že tento zákon antiobštrukčný, ktorý naozaj práve tie Mochovce na tú urýchlenú dostavbu potrebujú, riskujeme, že bude napadnutý na úrovni Európskej komisie a že tým obštrukciám vo svojej podstate dáme voľný priebeh.
Veľmi podobne je na tom aj druhá pripomienka, teda tých pripomienok bolo päť, ale tých „za“, dali by sa rozdeliť do dvoch skupín. Tá prvá sa týkala toho poštového a telekomunikačného tajomstva a tá druhá, tá sa, prosím pekne, týka mimoriadnych opravných prostriedkov a ich uplatnenia podľa Správneho poriadku, konkrétne v konaniach o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, povolenie na predčasné užívanie stavby, súhlasu na skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, povolenia prevádzkového jadrového zariadenia, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien nebude možné využiť obnovu konania a preskúmanie mimo odvolacieho konania.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že možnosť podania riadnych opravných prostriedkov zostáva zachovalá, rovnako aj možnosť súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, a to vrátane možnosti súdu, priznanej správnej žalobe sa priznal odkladný účinok. Právna úprava tak plne rešpektuje práva účastníkov konania na súdny prieskum požadované Aarhuským dohovorom, odporúčaniami výboru ministrov Rady Európy či inými medzinárodnými dokumentmi.
Vylúčenie uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku v správnych konaniach pred úradom s takýmto odôvodnením ale nie je vecne správny argument. Mimoriadne, mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku nie sú nahraditeľné riadnym odvolaním a už vôbec nie akýmikoľvek súdnymi prostriedkami ochrany, ak by to bolo inak, nebolo by zakotvenie v Správnom poriadku potrebné. Preto je v tejto súvislosti argument možnosti uplatniť dokonca prostriedky súdnej ochrany absolútne irelevantný. Súdy totiž vecne nenahrádzajú činnosť správneho orgánu, ktorý jediný je kompetenčne oprávnený vo veci rozhodnúť, a to bez pohľadu na vecnú jurisdikciu správnych súdov. Obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania majú svoj osobitný význam a zmysel, čo je vyjadrené aj ich úpravou v Správnom poriadku. Odvolací orgán je napríklad povinný preskúmať oneskorené odvolanie z tohto hľadiska, čo neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vecný a právny problém teda spočíva hlavne v tom, že ak osobitný zákon má za cieľ vylúčiť aplikáciu ustanovení Správneho poriadku, mal by tieto všeobecné ustanovenie Správneho poriadku nahradiť vlastnou špeciálnou úpravou. Inými slovami, všeobecná úprava sa môže v osobitnom predpise nahradiť, ale nie vylúčiť. Tvrdenie, že odvolania, súdny prieskum dostatočne nahrádzajú mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku, neznamená, že si predkladateľ splnil povinnosť špeciálnej úpravy v osobitnom zákone. Vzhľadom na osobitne citlivú oblasť úpravy by sa vyžadovalo veľmi konkrétne odôvodniť, veľmi konkrétne odôvodniť, z akých dôvodov sa priznáva v rámci konania len redukovaná možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia.
Obavy z obštrukcií nie sú namieste, nakoľko obnova konania, ako aj jej preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sú možné len v prípade, ak ich pripustí príslušný správny orgán, a nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutiu, rozhodnutia v priebehu konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Toto je veľmi dôležité si naozaj uvedomiť súvislosti s týmto zákonom. Jednoducho my tu máme Úrad jadrového dozoru, ktorý rozhoduje o tom, či vznesená pripomienka je oprávnená, alebo nie. My toto nemôžeme nejakým spôsobom suplovať alebo nahrádzať zákonom. Účelom inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je okrem iného napraviť stav, kedy po právoplatnosti rozhodnutia vyjde najavo, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, napríklad ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavedenia účastníka konania. Navyše zrušením možnosti využiť mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku je zrejme aj v rozpore opäť s medzinárodnými záväzkami, a to konkrétne s čl. 9 Aarhuského dohovoru.
Z tohto pohľadu opäť naozaj riskujeme práve to, že celý tento zákon bude napadnutý, a teda jeho účinnosť zrejme nebude svojím spôsobom ohrozená, ale minimálne tie obštrukcie, ktoré sme mohli týmto zákonom odstrániť, sa stanú ľahko napadnuteľnými. Z tohto dôvodu chcel by som naozaj apelovať z tohto miesta, aby sa poslanci ako opozície, tak aj vládnej koalície naozaj ešte raz dôsledne zamysleli nad tým, ako budú hlasovať pri týchto pripomienkach, aby to nedopadlo tak, ako dnes na tom gestorskom, aby sa naozaj uvedomili to riziko, aby ich v záujme toho, že tie Mochovce my potrebujeme spustiť čo najskôr a musíme sa vyhnúť tým obštrukciám, ktoré nám dnes vyplývajú alebo sú možné z toho súčasného platného znenia, aby sme sa im definitívne vyhli a nedali nikomu ani najmenší dôvod na to, aby boli v budúcnosti nejakým spôsobom opätovne vyťahované.
Ešte raz si dovolím pripomenúť, Mochovce sú čierny Peter, ktoré si, ktorý je, ktorého si odovzdávajú jednotlivé vlády, najmä vlády Roberta Fica, mali sme tu 11-krát oddialenie dostavby, mali sme to opätovné predraženie tohto projektu, dnes sa bavíme o 5,7 mld., 5,7 mld., z ktorej my ako Slovenská republika ručíme za 34 %, to znamená za jednu tretinu, každý jeden z nás.
Odkedy sa Mochovce dostavávajú, Slovenská republika nevidela ani cent na dividende, to znamená všetky dividendy išli alebo boli presmerované práve na dostavbu tejto elektrárne. No a, samozrejme, keď nejaké dividendy v deficitnom štátnom rozpočte chýbajú, no tak odkiaľ sa zoberú, zoberú sa z našich daní, takže de facto my všetci sa stále skladáme na dostavbu elektrárne Mochovce, a toto treba ukončiť, toto treba naozaj vyriešiť a vyriešime to aj tým, že, dovolím si povedať, možno aj ústavnou väčšinou schválime tento zákon. A toto sa stane naozaj iba za predpokladu, že tieto pripomienky budú, pani prezidentky, budú prijaté.
Súčasne by som chcel podať procedurálny návrh, keďže týchto pripomienok bolo celkovo päť, a to teda k zákonu, číslo parlamentnej tlače 1564, to je ten atómový zákon, o ktorom sa momentálne bavíme, aby sa o jednotlivých pripomienkach pani prezidentky hlasovalo nasledovne: o pripomienke 1 až 4 spolu, že tieto sa týkajú toho telekomunikačného a poštového tajomstva, a o pripomienke 5 samostatne.
Ďakujem pekne.

Lucia, snáď nikto sa neurazí, ak ti v mene všetkých poďakujem za tvoju prácu podpredsedníčky parlamentu, a poprial im všetko dobré v europarlamente, ako aj všetkým zvoleným europoslancom.
Krásne leto všetkým.

Pekný deň prajem všetkým, ktorí tu teda vydržali až do tejto chvíle. Konečne sme sa dostali aj k tomuto návrhu zákona, ktorý dvakrát prepadol. Včera to už vyzeralo, že teda sa dostaneme k nemu a prerokujeme ho tak nejak expresne. Ale môžem povedať, že som celkom rád, že nakoniec tento návrh zákona bude mať dostatok priestoru, nateraz minimálne 20 minút, ale neviem, teda či to stihnem za tých 20 minút, keďže naozaj tých informácií, ktoré k tomuto zákonu mám, je viac ako dosť.
Ľudia zvonku a viacerí z vás sa ma pýtali, prečo toľko búšim do tohto návrhu zákona pána Kondróta. Koniec koncov mali sme k nemu aj tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že je to zákon, z ktorého môže profitovať český premiér pán Andrej Babiš, konkrétne vo forme úľavy 7 mil. eur každý rok z platenia takzvanej tarify za prevádzku systému. Už len tieto tri slovíčka alebo tá skratka TPS naznačujú tomu, že sa naozaj jedná o veľmi, veľmi ťažkú tému. Navyše, keď to ešte spojíme s tým, že rokujeme tu o štátnej pomoci, štátnej pomoci, ktorú ideme udeliť.
Táto štátna pomoc má byť teda udelená ako úľava z platenia jednej z taríf, konkrétne sa jedná o čl. I bod 2 tohto návrhu. Ide to z jednej z tých zložiek v cene elektriny, ktorú platíme my všetci. Platíme to v podstate od roku 2009, alebo teda platili sme to aj predtým, ale po tom roku 2009 naozaj táto zložka veľmi výrazne nabobtnala, pretože sa do nej zahrnula podpora pre obnoviteľné zdroje, podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, a takisto od toho roku 2006 to neúmerne rástlo vo forme tzv. podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia.
Keď si to povieme po tých sumách, tak v prípade tých obnoviteľných zdrojov je to asi 400 mil. eur, pre kombinovanú výboru elektriny a tepla je to asi 115 mil. eur a práve pre to uhlie alebo pre tú elektrinu z uhlia je to tak isto 115 mil. eur. Takže sme niekde na sume viac ako 600 mil. eur. Všetci sa na to skladáme v cene elektriny. Je to zhruba v tomto roku 26 eur. A vďaka tomuto návrhu by štyri konkrétne podniky mali tú úľavu dostať.
Ale ja tvrdím, že toto nie je v súlade s iným usmernením. Hovoril som to aj v tom prvom čítaní, upozorňoval som na to aj na tom výbore. A prečo na to tak dôrazne upozorňujem? Pretože tak ako som povedal na začiatku, je to štátna pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie, ktorá nastavila pravidlá, za ktorých takúto štátnu pomoc, takúto úľavu uzná. Jedná sa o tzv. usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020. Až vtedy, keď ich, tieto usmernenia, tieto pravidlá, dodržíme, tak až vtedy bude takáto štátna pomoc schválená.
Účelom tohto usmernenia bolo zosúladenie niektorých taríf, ktoré sa platia v cene elektriny, tie, čo som už spomínal, ide teda hlavne o tú podporu najmä pre tie obnoviteľné zdroje, ktorých výška je v jednotlivých krajinách Európskej únie rôzna. Niekedy žiadna. No ale tieto, tieto podniky medzi sebou súťažia na spoločnom trhu. A teda ide o to, aby naozaj ten základ pre tú súťaž bol nediskriminačný, a nie iba na nejakom lobistickom tlaku, na báze nejakého lobistického tlaku. A tiež treba povedať, že tieto podniky majú svojich súperov aj mimo Európy. Keď sa bavíme napríklad o oceliarňach, kde takéto podpory, takéto dotácie v cenách elektriny sa vôbec nevyskytujú. Čiže toto má byť princípom toho usmernenia. A hlavne to usmernenie hovorí, že tá podpora, tá úľava má byť nediskriminačná.
No a práve tu hovorím, že je ten najväčší rozkol, najväčší problém v prípade schválenia tohto návrhu, konkrétne toho čl. I bod 2. Totižto pokiaľ dôjde k jeho uplatneniu, máme tam potom ešte bod 4, a teda táto úľava sa bude pre tie podniky vzťahovať od začiatku tohto roka.
No a čo sa stane, pokiaľ Európska komisia rozhodne, že takáto, takáto štátna pomoc je neoprávnená? Podniku budú musieť toto vrátiť, no a o tú vzniknutú škodu, pretože reálne štát ich uviedol do omylu, tak o ňu budú žalovať štát. No a potom, pochopiteľne, príde ešte aj tá pokuta zo strany Európskej komisie. Toto tu už bude ale ďalšia vláda, bude to musieť riešiť ako jednu z ďalších nášľapných mín, ktoré im po sebe táto, táto súčasná vláda, táto súčasná trojkoalícia zanechá. Naozaj tých mín nebude málo.
Prejdem teda k tým konkrétnym výhradám. Hovoril som o tom, že v rámci prvého čítania, že tie konkrétne rozpory sa týkajú troch oblastí, a preto som aj na výbore predložil pozmeňovací návrh, alebo teda súbor pozmeňovacích návrhov, ktorý by sa dal zhrnúť do takých troch základných pointov, aby sme teda z niečoho vychádzali, aby sme mali niečo zosúladiť, aby sme to mali jednoducho zosúladené s tým usmernením, aby nás nikto za nič nenapadol.
V prvom som hovoril o tom, že ÚRSO musí stanoviť podmienky pre výber koncových spotrebiteľov s individuálnou sadzbou tarify za prevádzku systému, a to nie podľa toho, či sú pripojení do prenosovej sústavy, tak ako to dnes hovorí práve ten bod 2 tohto zákona, ale podľa kritérií, ktoré sú jasne definované v usmernení, a to teda, že spotreba elektriny v predchádzajúcom roku je najmenej 1 GWh, kód v podniku v štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v zozname ustanovenom podľa § 40 ods. 1 písm. o). Toto, mimochodom, zostavuje opätovne úrad, čiže úradu sa týmto rozširujú kompetencie. No a takisto, že podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z činnosti uvedených v zozname ustanovenom podľa tohto paragrafu a vypočítané podľa osobitného predpisu je v predchádzajúcom roku najmenej 80 % z hrubej pridanej hodnoty podniku. No a takisto, že elektroenergetická náročnosť podniku v predchádzajúcom roku bola vypočítaná podľa osobitného predpisu a je vo výške 20 %.
Samotnú individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému teda určí ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, cenovým rozhodnutím, a to pre každého koncového odberateľa spĺňajúceho podmienky vo výške zodpovedajúcej 0,5 % hrubej pridanej hodnoty podniku takéhoto koncového odberateľa elektriny, najmenej však vo výške 5 % z tarify za prevádzkovanie systému uplatňovanej voči koncovým odberateľom, ktorí nespĺňajú podmienky za uplatnenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
No a zoznam týchto oprávnení, oprávnených odvetví, rozsah a štruktúru správy ustanoví opäť ÚRSO - a podčiarkujem to slovíčko -
nediskriminačne, tak aby zahŕňal iba ekonomické činnosti podnikov, ktoré sú vystavené vážnej konkurenčnej nevýhode z dôvodu najväčšieho zaťaženia tarifou za prevádzkovanie systému a ktoré o takúto záťaž, a ktoré takúto záťaž nedokážu uniesť ani pri uplatnení kompenzácie podľa osobitného predpisu.
Toto boli moje konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré mi najprv na výbore prešli. Musím priznať, že prešli preto, lebo sme boli ako opozícia vo väčšine, ale potom na tom samotnom gestorskom mi to v tej spoločnej správe jednoducho neprešlo a budeme o nich hlasovať, tak ako už aj pán spravodajca na to upozornil, separátne tu v pléne.
Takže teraz sa stále bavíme o tom pozmeňovacom návrhu, teda, pardon, o tom samotnom návrhu pána Kondróta, ktorý je v rozpore s tým usmernením. Je tam ten bod 2, ktorý si z toho koláča energeticky náročných podnikov vyberá iba tie, ktoré sú pripojené do Štátnej prenosovej sústavy, SEPS, čo je ale ten diskriminačný prístup, a teda rozpor. Najvypuklejší z tohto pohľadu je rozpor s čl. 190 usmernenia, ktorý hovorí, že keď sa členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, rozumiete, z platby na financovanie podpory energie z OZE, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky. No a čo je tým základným kritériom? Nie či sú pripojené do prenosovej sústavy, ale to, akú majú energetickú náročnosť, ktorá je definovaná v čl. 186 tohto ustanovenia.
Diskriminačné pravidlo, ktoré hovorí o tom SEPS-e, podľa ktorého by sa to týkalo iba tých 4 konkrétnych podnikov, Slovalco, OFZ Istebné, Fortischema, Duslo Šaľa, ktorí by mali mať takto zľavu, tak by sa jednalo o sumu 140 mil. euro ročne. Ale ja tvrdím, že áno, veď oni mali túto úľavu, ale táto úľava bola stanovovaná podľa iných pravidiel, ktoré už neplatia. A máme tu nejaké nové, ktoré platia od januára tohto roku. Takže ja sa pýtam, prečo tam stále nechávame to pripojenie do toho SEPS-u? Aké je tam to logické odôvodnenie? Ako som povedal, to, že to tam bolo aj v minulosti, toto už od januára jednoducho neplatí, máme tu nové pravidlá.
No a takisto by sa dalo argumentovať a počul som aj argument, že no lebo je to tak v prípade tarify za systémové služby. Ale toto takisto sa na to nevzťahuje, pretože tarifa za systémové služby sa neposudzuje podľa tohto usmernenia o štátnej pomoci, pretože toto sa netýka obnoviteľných zdrojov. Takže my sa nemôžme odvolávať práve na túto tarifu. A teda keď už hovorím o tarife za systémové služby, ktorá sa už, mimochodom, uplatňuje, neodpustím si jednu otázku, ale toto nie je otázka na vás, ale skorej zrejme na ÚRSO, či už táto tarifa, ktorá je, teda úľava z tejto tarify, či už ona bola schválená ako štátna pomoc zo strany Európskej komisie, pretože o tomto takisto nemám informáciu. Je to síce pomerne malá čiastka, ale takisto je významná.
Takže pozrime sa teda naspäť na tie úľavy z platenia TPS-ky. Ako som už povedal aj pred chvíľkou, ako som už povedal aj v tom predchádzajúcom čítaní, v prvom čítaní, táto úľava tým energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, máme zmenené podmienky, tak poďme sa pozrieť na tieto zmenené podmienky a poďme túto úľavu podľa týchto podmienok aj poskytnúť.
To bolo aj teda tou podstatou toho môjho pozmeňováku. Na základe neho mi potom pán Kondrót dal aj pár pripomienok, ktoré boli predložené zo strany ÚRSO. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa teda na to pozrel a posúdil, čo z toho, čo ja predkladám, podľa nich je opodstatnené a nie je. Prekvapilo ma, že je to práve ten, že je to práve ten regulačný úrad, ale teda z toho vyplýva, že pán predkladateľ je skôr iba poštár, možno doručovateľom takéhoto zákona. Ale dobre, veď takýchto zákonov koniec koncov tu máme veľmi veľa.
Vyjadrím sa teda k týmto pripomienkam, ktoré predložil úrad, kde napríklad hovorili o tom, že pokiaľ by prešli tie pripomienky, tak ako som ich ja predložil, tak by došlo k výraznému predraženiu systému TPS na tých všetkých ostatných, ktorí sa budú musieť na tieto úľavy poskladať. Ale treba si povedať, že tak ako som na to upozornil, ten zoznam tých oprávnených poberateľov takejto úľavy zostavuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie Galek, nie zákon, ale úrad. Takisto on dáva tú klasifikáciu. Takže keď sa úrad rozhodne, že jednoducho urobí čiaru po prvých troch alebo že to nebude vo výške 95 % z toho platenia, ale že to bude 50, že to bude 20 alebo že nedostane nikto, tak jednoducho to tak bude.
Tým hlavným základom je, aby jednoducho ten zoznam bol založený na nediskriminačnom základe a jednoducho aby sa išlo po poradí od toho najviacej energeticky náročného podniku až po toho najmenej. Takisto tam bola obava, že tieto zmeny by podliehali notifikácii štátnej pomoci EÚ. Samozrejme, ale štátna pomoc je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý takisto bude podliehať notifikácii zo strany Európskej únie alebo Komisie. Ja si myslím, že toto podlieha každej jednej, a teda pokiaľ pri niektorých takáto notifikácia neprebehla, nechcem vedieť, naozaj čo tu bude čakať tú novú vládu.
Môj návrh vraj ignoruje tiež povinnosť predkladať auditovanú správu o splnení podmienok pre priznanie individuálnej sadzby z tarify. Ale v skutočnosti ten návrh tie podmienky iba rozširuje. To znamená, že auditovaná správa bude musieť vyhodnotiť aj splnenie týchto rozšírených podmienok. Ods. 8 totižto nehovorí nič o tom, kde by mal byť rozpor s nejakým návrhom. Hovorí iba o tom, že podmienky musí potvrdiť aj audítor.
No, a takisto ÚRSO sa pri vydávaní rozhodnutí neriadi iba svojím regulačným zákonom, ale aj správnym poriadkom ako všeobecným predpisom upravujúcim správne konanie. Takže v tomto prípade pôjde o konanie podľa správneho poriadku, a teda rozhodnutie sui generis.
No, a takáto tá posledná pripomienky z môjho pohľadu závažná sa týkala ustanovenia ods. 9, kde vraj zavádza novú formu regulácie, a to reguláciu koncového odberateľa. K posudzovaniu podmienok na priznaní individuálnej sadzby tarify však je potrebné skúmať vždy z pohľadu toho subjektu, ktorého sa to týka, teda toho priemyselného koncového odberateľa. Vybrané podniky sú regulovanými subjektami, a teda museli aj predtým podliehať takejto regulácii. A pokiaľ nie, tak ja sa pýtam, na základe čoho, keď hovoríme o tom, že tú úľavu mala aj predtým, tak na základe čoho tú úľavu mali. Takže pre mňa je naozaj veľmi, veľmi prekvapujúce, na základe čoho tá úľava bola predtým od roku 2013 a podľa čoho to bolo tých 95%, pokiaľ sám úrad hovorí o tom, že teraz by sme tu mali zavádzať nejakú novú formu regulácie.
Takže ešte raz zopakujem. Na túto podporu energetiky tieto náročné podniky nárok majú, uznáva to Európska komisia, a ak ju raz poskytneme, tak ju poskytnime v súlade s tými pravidlami, ktoré vydala Európska komisia, pretože ak my tu budeme robiť opäť zase nejaké výnimky z výnimiek, tak s tým vzniknú ešte väčšie problémy ako dnes spôsobil nekompetentný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
A teraz k tomu, čo som naznačil pred chvíľkou, že naozaj pán Kondrót v tomto prípade je viac-menej iba poštárom nejakého dôležitého odkazu alebo dôležitého návrhu zákona. Ako som povedal, podmienky na poskytnutie úľav sú možné, definuje ich usmernenie Európskej komisie, zoznam určuje ÚRSO. Ak by sa ale určil zoznam na tom nediskriminačnom základe, ÚRSO by urobilo čiaru povedzme po tých prvých troch, tak ako koniec koncov to aj dnes vychádza a vychádza to aj z ich súčasnej vyhlášky. Pokiaľ by ale povedali si, že dobre, zahrnieme do toho niektoré podniky, ktoré tam chceme mať, tak ten zoznam by bol možnože o 50 podnikoch.
No a pokiaľ ale tento zoznam zredukujeme na základe kritérií a o tom, že to dostanú iba podniky, ktoré sú do SEPS-u pripojené, tak zrazu nám tu vyskočí jeden podnik, ktorý ale nie je až tak energeticky náročný, a to je práve Duslo Šaľa. Upozornili sme práve na toto, na tej tlačovke, hovoril som o tom už aj na začiatku a hneď vám poviem aj konkrétny príklad.
Máme tu taký U.S. Steel, ktorý je sedemnásobne energeticky náročnejší ako Duslo, ale nie je pripojený do tej prenosovej sústavy, nespĺňa túto podmienku, vypadáva odtiaľ a jednoducho nahradil by ho práve takýto podnik. Tak sa pozrime, kto je teda za týmto Duslom Šaľa. Je to pán Andrej Babiš, český premiér, bývalý kolega pána Kondróta ešte z Petrimexu. A tu treba naozaj aj povedať, že práve tento podnik alebo pán Babiš sa teší veľkej obľube a podpore práve zo strany pána Kondróta. Ale boli tu aj v minulosti nejaké iné návrhy. Spomeňme si práve na ten jeden návrh spred piatich rokov, kedy Duslo Šaľa dostalo 60-miliónovú úľavu na daniach. To bolo takisto veľmi potichučky, poza bučky schválené na výbore pre hospodárske záležitosti, kde bolo povedané, že investičná pomoc, ktorá je pre investíciu nad 200 mil. eur sa bude schvaľovať nie na vláde, ale bude sa schvaľovať iba podpisom ministra. A tak paradoxne všetko, čo bolo do 200 mil. eur išlo cez vládu, ale nad 200 mil. už to podpísal iba pán minister. Opäť, Duslo Šaľa bolo prvé, ktoré sa k tomuto prihlásilo, a 60 mil. investičná úľava, bác, bola schválená, myslím, že do mesiaca.
Takže toto je, toto je jedna vec, kde naozaj by sme nemali postupovať takýmto štýlom, keď sa bavíme o nejakých podnikoch konkrétnych, o nejakých konkrétnych úľavách, že budeme vychádzať nejakým konkrétnym oligarchom v ústrety. Ide totižto o to, že my všetci sme tu zvolení na to, aby sme pracovali v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, a nie iba v prospech jedného občana, pána Andreja Babiša. Preto aj navrhujem jedným pozmeňovacím návrhom vypustiť tento bod 2 z návrhu zákona a dovolím si teda prečítať jeho znenie, pretože je naozaj veľmi krátke, alebo neviem, či môžem, alebo to preložím na ďalšiu schôdzu, pretože máme 14.00 hodinu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, veľmi dobre sa počúvate, pán poslanec, ste jeden z tých talentovanejších, ale musím vás prerušiť, lebo je 14.00 hod., a tak to vyplynulo zo záverov poslaneckého grémia, že o 14.00 hod. dnes končíme, a všetko, čo sa nestihne prerokovať, sa presunie na septembrovú schôdzu.
Rada by som povedala, že tam budem s vami, ale nebudem, takže sa s vami lúčim, so všetkými... (reakcia z pléna) osem, ôsmimi, so všetkými ôsmimi. Želám vám veľa šťastia, pekný víkend.
A ešte jeden oznam, ktorý, ma požiadali, aby som prečítala.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že Monika Jasovská, Jankovská, ktorej mandát poslankyne Národnej rady sa neuplatňuje počas výkonu štátnej tajomníčky, 27. júna 2019 doručila písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady, tým jej mandát poslankyne zaniká.
Na zaniknutý mandát poslankyne Moniky Jankovskej nastupuje poslanec Augustín Hambálek, ktorý od 23. marca 2016 vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Na neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu nastupuje poslanec Marián Kéry, ktorý od rovnakého dňa vykonáva mandát poslanca ako náhradník.
Poprosím vás, aby ste uvedené skutočnosti zobrali na vedomie ako Národná rada Slovenskej republiky.
Všetko dobré, krásne leto vám želám.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj strana SMER, aj vláda. V ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o, atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú elektrinu na ten trh. Ale, samozrejme, to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mali stáť 2,8 miliardy eur. Už som to hovoril aj posledne, dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobne dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval, nech nám teda príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom, pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už k ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a, bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí, myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina, to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme, otázka je, za akú cenu či už vyrobiť, alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú, budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 percent. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska, teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť robiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu.
Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného, z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu.
Tak ako to bolo posledne prezentované a tak aj, ako to aj dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval, ide o zákon an-ti-ob-štruk-čný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj an-ti-ob-štruk-čný. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neo-dô-vod-ne-né. No a tento zákon, práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii toho zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu.
Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: "Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto komunikácie nazerať a robiť si z nej výpisy." Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone, v tom súčasnom znení, v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie, ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácii, ktorá je riešená v rámci toho, v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.)
Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy, a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne, a teda či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri nejakých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov? Pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu, tak ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák, tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla, a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-čku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétne, konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal, SPP hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 1407). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Je to otázka na mňa, keďže vystupoval som v rozprave, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán Kondrót. Ja neviem povedať, že ako je to v prípade práve tejto podpory verzus podpora pre energeticky náročné podniky vo forme uhla videnia platenia tej TPS-ky, ale viem, napr. diskutovali sme to, myslím, aj na poslednej komisii, že pokiaľ je podnik, ktorý následne spadne do tejto schémy podpory, tak už nebude mať v oblasti iných podpôr nárok na ich čerpanie. A to narážam na to, že napríklad máme dnes v štátnom rozpočte vyčlenených 40 mil. eur, myslím, že to je na tie, pre tie tiež energeticky náročné podniky, ktoré splnia nejaké kritériá predpísané ministerstvom. Toto si v minulosti malo medzi sebou rozdeliť, myslím, že dvesto podnikov.
Čiže keď niekto dostane úľavu v rámci tohto návrhu zákona, resp. v rámci vyhlášky, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorá čaká práve, ako dopadne tento zákon, tak by práve na túto podporu z tých 40 mil. nemal mať nárok. Ale v konečnom dôsledku asi takémuto podniku to bude jedno, pretože keď vydelíme 40 mil. deleno 200, tak sa dostaneme na pár desiatok tisíc, zatiaľ čo v prípade tohto zákona a tej vyhlášky sa bavíme o 140 mil., ktoré si medzi sebou majú rozdeliť štyri podniky z môjho pohľadu naozaj veľmi netransparentne a v rozpore práve s tou európskou, nepoviem legislatívou, ale s európskym usmernením.
Takže otázne je, samozrejme, posúdenie aj toto, že pokiaľ sú tam aj nejaké iné, pretože vieme, že naozaj tieto podniky čerpajú, tak potom by to bolo dobré, možnože keby pán Kondrót vedel zodpovedať, alebo môžme sa opýtať inde.

Takže tentoraz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenia taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie, samozrejme, menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy: TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny, rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava, ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, resp. TPS-ku a TSS-ku vo výške 140 mil. eur.
Pochopiteľne, niekto toto ale zaplatiť musí, no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a, samozrejme, najmä domácnosti. Ale treba povedať, táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením a malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku.
Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška, tak ako som to kritizoval, bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, a to hneď v troch bodoch.
Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku, tarifu za prevádzku systému - myslím si, že po skončení môjho príhovoru už budete perfektne ovládať všetky tieto skratky - tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, resp. neumožňuje poskytovať takéto úľavy.
Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia.
No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, resp. takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnení, k tomu sa ešte za chvíľu dostanem.
Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a, naopak, pribudli by iní prijímatelia. Takže to, čo teraz sa objavuje v tom zákone, je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s čl. 190 a ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované, ako sa takáto úľava mohli poskytovať, a 190. hovorí: „Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení,“ pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške 4 %, resp. 5 % hrubej pridanej hodnoty, „tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky.“
A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie, čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal, je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to, kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľom, a to je vlastne v tom bode 186, pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami, alebo čokoľvek, ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom.
Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia, a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie.
Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na také to systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím, za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť.
A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie, tak, tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované: „Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu, na ktorú boli vydané.“ Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018, a po 31., resp. od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto, bohužiaľ, neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú, nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť, politici urobili chybu, politici nech ju napravia.
Napriek tomu z tohto miesta opakujem, tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS-ku pre ostatných spotrebiteľov.
Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usmernením, pretože ako som povedal, ide o štátnu pomoc, bude musieť byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možnože ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme, a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane, a kto je do distribučnej, tak ten nie.
Čiže toto sú také moje základné pripomienky a môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby bol, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu, a takisto aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí takisto doplácajú na tú TPS-ku, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na MWh. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia, ak by boli zrušené alebo obmedzené, práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 MWh by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť, koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo.
Ďakujem.