Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 17:48 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 17:48 - 17:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, ďakujem. Ty si mi tam dal ešte jeden moment, na ktorý som zabudol v rozprave. Ale ty si to veľmi dobre spomenul, že dnes naozaj tým vlastníkom toho 49-percentného balíka v SPP Infrastructure je skupina EPH, ktorú vlastní pán Všetinský a ktorý, pokiaľ by sme dnes neprijali alebo na budúci týždeň neprijali práve tento zákon o exekučnej amnestii, ktorý by bol tak isto priamo dotknutý a ovplyvnený touto exekučnou amnestiou, pretože by do celej tej štruktúry mohol vstúpiť niekto tretí. Toto, samozrejme, nevyhovuje ani jemu, a preto je otázka, že v koho prioritnom záujme práve túto exekučnú amnestiu riešime.
Pochopiteľne, nič to nemení na veci, že ju podporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 17:33 - 17:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ja sa ospravedlňujem, ja som to napísal tak dosť asi narýchlo, lebo som si utekal pre podklady, ale prihlásil som sa ešte aj za klub, hádam mi to nebude až tak dlho trvať.
V zásade k tomu samotnému návrhu a k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu som sa už vyjadril aj v rámci rozpravy, čo sme mali teraz poobede. Ako som povedal, Duckého zmenky sú naozaj podvod. Tie Duckého zmenky, ktoré nie sú ničím kryté, ktoré neboli vystavené v súvislosti so žiadnou dodávkou tovaru alebo služby. Napriek tomu je tam vždycky nejaký ten, nejaké to podozrenie alebo možnosť, že niektorá z týchto zmeniek bola aj reálne krytá, a túto úlohu má práve plniť súd, ktorý rozhoduje o Duckého zmenkách.
Ja som predtým citoval aj z toho vyjadrenia tej cyperskej spoločnosti, ktorá o svojich zmenkách sa vyjadruje, že to nie sú Duckého zmenky, ale súčasne práve z iného zdroja som citoval aj tú informáciu pána Zubíka, ktorý vo výpovedi priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne a riadil ich Ducký, ako aj Union banka, ktorá o tomto všetkom vedela.
Celý ten proces, tak ako prebiehal, to znamená súdny, vynechával sa ten okresný súd. Išlo to priamo na ten krajský, teraz na najvyšší a teraz máme na stole, alebo teda možno z toho odvolania na tom Najvyššom súde, ktorú SPP v tomto prípade využilo, my by sme teda mali zabrániť vzniku hospodárskych škôd, ktoré z rozhodnutia toho Najvyššieho súdu v súčasnosti vyplývajú.
Bavíme sa o 30 mil. eur, 13 mil. eur z toho je samotná zmenka, lebo je 5 krát 2,5 mil. A ten zvyšok sú, prosím pekne, úroky, úroky, ktoré sa za ten čas nejakým spôsobom nabalili. (Reakcia ministra.) Šesť percent bolo úročenie, ale je to 30 mil. dokopy. Čiže naozaj nie malá suma, ktorá sa naozaj za tú dobu nabalila a ktorú si táto cyperská spoločnosť určite uplatní.
Ako aj pán minister teraz v úvodnom slove priznal, tá exekúcia, exekučná amnestia, ktorú ideme teraz udeliť, sa bude týkať iba majetkových účastí. To znamená, že tá cyperská spoločnosť si tú exekúciu uplatní. (Reakcia ministra.) Tým odkladom toho, dobre, v poriadku, takže vlastne tým pádom, že odložíme výkon toho nariadenia, tak týmto odložíme aj výkon tej exekúcie na 30 mil., ktoré sa bude týkať toho zvyšného majetku. Ale v tom prípade naozaj hrozí to, že opätovne môže, a ja si myslím, že aj dôjde, k podaniu na Ústavný súd, ktorý už o podobných exekučných amnestiách v minulosti rozhodoval.
Vy ste spomínali aj práve to rozhodnutie Ústavného súdu vo veci imunity, ktorá bola udelená pre štátnu teplárenskú spoločnosť. Toto rozhodnutie je zo 14. februára 2018. To znamená z tohto roku, kedy Ústavný súd vyslovene povedal, že exekučnú imunitu ako takú nepovažuje za ústavne neakceptovateľnú, avšak v danej veci namietal práve ten absolútny rozsah. Ústavný súd si je vedomý, že zákonodarca, majúc na zreteli ochranu verejného záujmu, v snahe vyriešiť niektoré majetkové problémy z minulosti po zrušení Fondu národného majetku, mal úmysel zabezpečiť ochranu majetku držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla ako právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou pred prípadnou exekúciou.
Nepovažujeme však za ústavne akceptovateľné riešiť tento problém prostredníctvom prijímania účelovej legislatívy zasahujúcej do základných práv iných subjektov v takom rozsahu, že ich v podstate neguje. Toto je rozhodnutie, ktoré prijal v prípade tejto teplárenskej spoločnosti. Nevieme my dnes predikovať, akým spôsobom rozhodne Ústavný súd, pochopiteľne, ale pokiaľ už v minulosti povedal o tom, že je ústavne neakceptovateľné, pokiaľ je rozsah takejto amnestie absolútny, tak že bude akceptovať aspoň tú čiastkovú. Takže naozaj budem rád a určite bude veľmi dobre, pokiaľ sa aspoň ten výkon tej exekúcie odloží do doby, kým ten Najvyšší súd opätovne rozhodne. Ja som si tu pripravil... (Poslancovi padol hárok papiera.) Dobre, to už aj tak nepotrebujem, ale ďakujem pekne. (Povedané okoloidúcemu poslancovi, ktorý uvedený hárok papiera zdvihol a podal rečníkovi.) Toto bola samotná chronológia Duckého zmeniek.
Takže v tomto prípade sme sa teda dozvedeli, ideme ochraňovať majetkové účasti v prvom rade. Je pochopiteľné, že naozaj vláda má záujem ochrániť tieto majetkové účasti, pretože sa bavíme naozaj o kritickej infraštruktúre. V prípade Eustreamu to máme tranzit, v prípade SPP distribúcie to máme plynárenské rozvody, v prípade Nafty to máme zásobníky. Toto všetko spadá pod tzv. SPP Infrastructure. Tu ale treba povedať, v minulosti dochádzalo v energetických podnikoch k tzv. unbundlingu. To znamená oddeleniu výroby, distribúcie a predaja energií. K tomuto istému v podstate došlo aj v prípade plynární, kedy dnes máme SPP a alternatívnych dodávateľov. Na druhej strane máme potom Eustream, ktorý, ako som spomínal, sa stará o ten tranzit, a potom distribúciu.
Napriek tomu sme tu mali rok 2013, pokiaľ sa dobre pamätám, kedy došlo k takej zvláštnej situácii, kedy do tejto štruktúry, ktorá vtedy fungovala a kedy sme mali inak to zorganizované ako dnes; pomohol by som si nejakou tou názornou pomôckou, ale, bohužiaľ, nemôžme; kedy došlo k podradeniu SPP Infrastructure pod Slovenský plynárenský priemysel, ktorý sa v tom čase stal 100-percentným vlastníctvom Slovenskej republiky. My sme za to zaplatili; zaplatili; v podstate zaplatili sme za to 59 mil. eur, pretože SPP samotné malo vtedy 110 mil. stratu a tým pádom sme prebrali v podstate od vtedajšieho vlastníka 59-miliónovú sekeru, prebrali sme to na seba a stali sme sa 100-percentným vlastníkom dodávateľa plynu. Dodávateľa plynu, ktorý dnes na trhu s plynom má konkurenciu, sám ste ju spomínali na výbore, že tam je 27 alternatívnych dodávateľov, ktorí takisto vedia dodávať. Čiže absolútne neštandardná situácia, kedy sme si tu vytvorili štátny podnik, ktorý ale nie je žiadnym monopolom, ani nevlastní infraštruktúru, a podradili sme pod neho práve tú infraštruktúru, ktorá bola vlastnená zo strany SPP Infrastructure. A teraz sa dostávam k tej pointe, prečo sa toto udialo.
SPP ako predajca plynu dovtedy generoval straty a odvtedy generoval straty. Za posledné tri roky táto strata dosiahla 165 mil. eur. V účtovnej uzávierke alebo teda vo výročnej správe sa, samozrejme, o tejto strate nedozvieme, pretože ako už viackrát bolo v tejto sále povedané, na hospodárenie SPP sa hľadí ako na hospodárenie celku. Ako to teda funguje? Dnes máme podradenú SPP Infrastructure, ktorá obsahuje tie tri zlaté vajcia: Eustream, SPP distribúcia a Nafta, ktoré vygenerujú naozaj veľmi slušné zisky. V roku 2015; alebo dividendy, to boli dividendy vo výške 550 mil., 2016 – 515, 2017 – 378 mil. eur. Táto dividenda je odvedená kompletne do štátneho SPP a až z SPP to príde do štátu. Ten rozdiel medzi tým, čo sa vyplatí z SPP Infrastructure do SPP a potom príde do štátu, bolo za tri roky 165 mil. eur. Toto by sme pritom vôbec nemuseli mať, pokiaľ by sme my mali infraštruktúru, ktorá je priamo v správe ministerstva hospodárstva. To znamená, že všetky dividendy sú odvádzané do štátneho rozpočtu napriamo, bez toho, aby museli vykazovať alebo mazať nejakú stratu. A my všetci sme tým pádom, keďže štátny rozpočet je stále deficitný, by sme museli o 165 mil. menej do tohto štátneho rozpočtu uviesť.
A teraz, prečo toto celé vzniklo, alebo ako to celé vzniklo. Možno si ešte vtedy spomeniete na tú kauzu, keď sa zistilo, že dokumenty súvisiace s prevodom týchto vlastníckych práv alebo organizovaním tejto štruktúry vznikali v počítači spoločnosti J&T. Mám teda za to, že bola to práve táto finančná skupina, ktorá vtedy ovplyvňovala práve tento samotný predaj a v ktorej záujme bolo, aby nevlastnila žiadne stratové súčasti a tieto sa dostali čisto-čiste na štát. Skupina J&T sa medzičasom stiahla, pretože dnes je majiteľom týchto aktív čisto-čiste EPH, zo 49 % SPP Infrastructure, 51 % je to SPP. Takže to, čo my dnes vlastne ideme týmto zákonom ochrániť, tu vôbec nemuselo byť, keby vtedy nedochádzalo k nejakému kšeftáreniu Roberta Fica so skupinou J&T. My sme mohli mať úplne kľudne všetky majetkové účasti, ktoré má dnes SPP priamo napojené na ministerstvo hospodárstva. Mohli sme, nehovorím, že kľudne, pretože tie Duckého zmenky mohli byť v podstate témou kedykoľvek, ale mohli by sme mať minimálne plus 165 mil. vo vačku a ešte možnože aj tých 59 mil., keby sme sa nestali 100-percentným vlastníkom.
Z tohto pohľadu je teda samotný zákon iba sanovaním kostlivca nášľapnej míny, ktorú nám tu nechal Robert Fico. Musíme si s ňou pochopiteľne poradiť. Ja by som bol rád, keby naozaj sme sa tu nehrali na súdy a už v budúcnosti žiadnym spôsobom do tých rozhodnutí nezasahovali. Lebo my vlastne týmto zákonom ideme povedať, že súd rozhodol zle. Ale mňa by aj zaujímalo, prečo ministerstvo si myslí, že súd rozhodol zle. Ja netvrdím, že tie Duckého zmenky, nie, súd v tomto prípade, Najvyšší súd. (Reakcia ministra.) Okej. V poriadku. Je to SPP, ktoré vytvorilo tlak na ministerstvo hospodárstva, pretože je vo vašom 100-percentnom vlastníctve a tým pádom to tu dnes riešime.
No a potom ja som sa toho dotkol aj na samotnom výbore, kedy sme sa bavili o znení toho zákona, v ktorom je definované, že sa, zákon musí byť všeobecný, nemôže byť napísaný priamo na SPP, ale musí byť napísaný na plynárensky podnik. V tomto prípade je tam definovaný aj ten dodávateľ poslednej inštancie. Dodávateľ poslednej inštancie, pán Balog mi potom dal aj jeho to samotné rozhodnutie, v ktorom je uvedené, že SPP je schválené na dobu neurčitú, ale sú tam definované aj štyri podmienky. To znamená dodržiavanie štandardov kvality, nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu, nákup zabezpečený z najmenej dvoch zdrojov a potom tento plyn musí dodávať aj pre tie domácnosti. Čiže toto všetko SPP spĺňa, ale my nevieme do budúcnosti zagarantovať, že naozaj to nebude práve to SPP. A my to nevieme zagarantovať.
Vy ste mi vtedy povedali a vlastne aj pán Balog vtedy povedal, že však áno, bude to do toho roku 2021. Ja verím tomu, že to bude do roku 2021, ale o tomto bude rozhodovať ÚRSO, nie ministerstvo. A ÚRSO je z tohto pohľadu alebo z pohľadu zákona nezávislým, nezávislým orgánom, ktorý by nemal byť ovplyvňovaný. A teda keď ministerstvo povie, že to tak bude, bude tým DPI, dodávateľom poslednej inštancie, tak by to v prvom rade mal na to upozorniť práve regulátor alebo mal by to zagarantovať.
Takže my tu máme dnes nejaké rozliate mlieko, ktoré sa rozlialo. Vláda za Duckého zmenky nenesie zodpovednosť, si povedzme. To je záležitosť naozaj spred 20 rokov. Za čo nesie zodpovednosť, je tá štruktúra. Tú zodpovednosť nesie osobne Robert Fico. A ja som veľmi prekvapený, že dnes tu nesedí ani v tejto sále a nereaguje na túto rozpravu. Ja dúfam, že aspoň zahlasuje za toto, za tento zákon. Ale chcel by som ho teda vyzvať, aby sa aspoň verejne ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za ten tunel, ktorý v prípade SPP vykopal pred piatimi rokmi, na ktorý sme sa museli za posledné tri roky poskladať, na 165 mil. eur, kvôli ktorému sme prebrali dlh 59 mil. eur a kvôli ktorému dnes riešime v skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 15:19 - 15:24 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako aj pán minister už povedal, samotná rozprava k Duckého zmenkám, resp. k tej exekučnej amnestii bude prebiehať možno na budúci týždeň, teraz sa bavíme hlavne o tom skrátenom legislatívnom konaní, ktoré aj z nášho pohľadu je odôvodniteľné, lebo tam naozaj hrozia tie hospodárske škody, ale nehrozia priamo spoločnosti SPP, tak ako to tu bolo povedané, ale majetkovým účastiam SPP. A toto by bolo možnože fér povedať a uviesť na pravú mieru, že naozaj ak my dnes vydáme exekučnú amnestiu, tak ako je znenie samotného návrhu, tak my tým neochránime majetok SPP. My tým neochránime budovy, my tým neochránime plyn, my tým ochránime vlastne iba tú infraštruktúru, ktorá v rámci tej samotnej štruktúry, tak ako bola v tom 2013. podradená z rozhodnutia Roberta Fica pod matku SPP, teda toho predajcu plynu, tak jedine pôjde o tieto majetkové účasti, ktoré sú v spoločnosti. To znamená samotné SPP Infrastructure, kde sa bavíme o Eustreame, SPP – distribúcii a Nafte, ktorá má vlastne na starosti samotné skladovanie toho plynu.
A potom by som ešte rád upozornil na to, že ideme tu riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, že naozaj tu hrozia nejaké škody, ale v podstate ideme proti rozhodnutiu súdu. Vy ste upozornili na to, že ministerstvo neuznáva Duckého zmenky. To neuznávame ani my. My tvrdíme, že naozaj Duckého zmenky sú podvod, bohužiaľ, k tomu jednoducho došlo v tej dobe, v tom ´98., ´99., avšak potom sú tu aj vyjadrenia samotnej spoločnosti, ktorá je tu dotknutá a ktorá upozorňuje na to, že nie sú Duckého zmenky ako Duckého zmenky. Neviem, či zrovna parlament alebo Národná rada je tou inštanciou, ktorá by mala rozhodovať o oprávnenosti toho, či Duckého zmenky práve v tomto prípade naozaj boli Duckého zmenkami.
Ja si dovolím zacitovať: "Stroden Management Limited nevlastní žiadne tzv. Duckého zmenky, ale legálne a platné zmenky SPP, ktoré boli vystavené ako zábezpeka úveru od Union banky" a tak ďalej. Toto je včerajšie vyjadrenie. Na druhej strane máme vyjadrenie ministerstva a máme takisto zmienku, ktorá je voľne dostupná na internete, kedy sa hovorí o tom, že SPP prehral spor s českou Union bankou v hodnote 350 mil. českých korún. Pribudli tam úroky, čím sa zmenkový dlh spolu so súdnymi poplatkami vyšplhal približne na 400 mil. korún. V tomto prípade zmenkami vo vlastníctve Union banky údajne zaplatil za dodávku technológií vsetínskej firme Sezoos Group. Jej riaditeľ Roman Zubík v jednej z výpovedí priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne, riadil ich Ducký a Union banka o tom vedela.
Takže máme tu vlastne na jednej strane naozaj aj výpoveď toho riaditeľa pána Zubíka, na druhej strane máme tu tvrdenie spoločnosti a potom tu máme rozhodnutie toho súdu, Najvyššieho súdu. Kvôli tomu, ako prebiehalo to konanie, to znamená, že sa začínalo hneď na tom krajskom súde a potom v druhom stupni sa išlo až na ten najvyšší, a teraz je tam ešte ten jeden opravný prostriedok k dispozícii, kde už ale, bohužiaľ, tá exekúcia bude nejakým spôsobom prebiehať, považujem naozaj za správne, že ideme ochrániť majetkové účasti SPP.
My tento návrh zákona podporíme, ja sa k tomu potom bližšie vyjadrím aj v samotnej rozprave k tomu zákonu, ale hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste, pán minister, priamo, možnože už dnes alebo potom, povedali, že naozaj tej exekúcii sa SPP tak či tak nevyhne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 11:27 - 11:28 hod.

Karol Galek
Pán predsedajúci, pri tlači 1162 o osobitnom odvode obchodných reťazcov, hlasovanie 155, som vykázaný, že som hlasoval za, ale ako vyberal som, samozrejme, proti. Zároveň sa ospravedlňujem a prosím o opravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:53 - 9:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za oba tieto príspevky. Začnem hneď tým, čím, na čo upozornila Renátka Kaščáková. Šetrenie peňazí, a potom to doplnila aj Anka, že to nie je iba o tom šetrení, ale o tej ekológii. A presne toto vyplynulo aj z toho prieskumu Greenpeace. Jednoducho ľudia si už uvedomujú, že naozaj nie je všetko iba o peniazoch. Zdravie si jednoducho za tie peniaze nekúpime a tak sa vyjadrili aj v rámci tohto prieskumu. A toto je naozaj dôležité si uvedomiť, pretože na to doplácame práve v tom našom zdraví, ktoré je v tomto prípade na nezaplatenie.
Táto aktivita, ktorú si spomínala, však je naša spoločná, je naša dlhodobá, Anka Zemanová, tí všetci ľudia, ktorí sú v tom regióne a podporujú nás, jednoducho nie je toho, nie je toho málo a stále tie hlasy alebo teda tá podpora týmto návrhom rastie. Videl som, že aj počas mojej rozpravy niektorí z vás, aj keď možnože za tento zákon dneska nebudú hlasovať, ja teda dúfam, že hej, a napriek tomu uznanlivo kývali, že je to dobré opatrenie.
A, Anka, čo ty si spomínala s tým novodobým nevoľníctvom alebo novodobým otrokárstvom. No áno, jednoducho táto Horná Nitra, musíme si to priznať, je takou novodobou zlatou klietkou. Tí ľudia sú tam zavretí a častokrát sú zavádzaní, klamaní tým, že pokiaľ sa zavrú bane alebo pokiaľ teda dôjde k nejakému útlmu, tak inde si prácu nenájdu. Ale toto naozaj nie je pravda. Ja som bol s týmito ľuďmi, ja som s nimi diskutoval, mali sme viacero výmen názorov. To sú šikovní ľudia, ktorí majú dve zdravé ruky, majú zdravú hlavu, vedia triezvo uvažovať, akurát nemôžu byť zavádzaní a klamaní tým, že jednoducho po baniach skončí na Hornej Nitre život. Ja tvrdím jedno, ten život na Hornej Nitre po tom, ako ukončíme podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, ešte len začne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:38 - 9:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže, ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Máme pred nami posledný návrh zákona, ktorý dávame na túto schôdzu, ktorý má za cieľ znížiť ceny elektriny. Ale nebojte sa, nekončíme, tých návrhov na zníženie cien elektriny bude viacero. Naším cieľom je jednoducho dosiahnuť to, aby sme tým koncovým spotrebiteľom v tých cenách elektriny ušetrili o tých 80 eur, ako som už spomínal aj na začiatku, a to je minimálne, a bavíme sa o tej priemernej domácnosti.
Teraz tu máme tretí návrh zákona, ktorý sa týka nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto je taká moja srdcovka, venujem sa jej naozaj dlhodobo. Týka sa aj baní, a teda pokiaľ je všeobecný súhlas, tak by som o tom mohol kľudne rozprávať aj do rána. Ale žarty bokom, lebo toto je naozaj veľmi, veľmi vážna téma. A začal by som možnože naozaj od toho začiatku a to, čo to vlastne ten všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme vlastne je. Toto vydáva ministerstvo. Toto dnes platí pre výrobu elektriny z domáceho uhlia, to znamená, na základe nejakého ministerského nariadenia sa prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, distribučným spoločnostiam sa prikazuje takúto elektrinu distribuovať, prenosovke prenášať. No a v konečnom dôsledku to zase zaplatíme my všetci.
Toto nariadenie bolo vydané alebo teda prvé už v roku 2005, myslím, že to bolo v 2005 na rok 2006, a bolo to zavedené ešte Mikulášom Dzurindom. Bolo to také opatrenie, ktoré malo vlastne naozaj slúžiť na to, aby v tom regióne Hornej Nitry sa nastavila nejaká spravodlivá transformácia toho regiónu, nejaký ten prechod na to hospodárenie od toho uhlia na niečo iné. No ale, bohužiaľ, potom sme sa dočkali toho, že namiesto útlmu dochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu, rozširovaniu ťažby, až dnes máme naozaj situáciu, kedy sa má otvárať ďalšie, nové ťažobné pole na Hornej Nitre, má sa ťažiť uhlie, ktoré nikto nechce, ktoré nikto nepotrebuje, má sa z neho povinne vyrábať elektrina, na ktorú sa máme všetci zas len povinne skladať.
Navyše takéto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je dnes platné až do roku 2030. Kým na tom začiatku sa takéto nariadenie obnovovalo každý rok, maximálne každé dva roky, tak v roku 2015 prišiel pán Vazil Hudák ako minister hospodárstva a toto vydal na 15 rokov. Kvôli tomuto nariadeniu sme asi pred dva a pol rokom podávali podnet aj na Európsku komisiu, pretože máme za to, že sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. A teda pokiaľ by prešiel tento zákon, tak by sme si naozaj ušetrili aj rôzne ďalšie komplikácie, ktoré ak to naozaj bude nedovolená štátna pomoc, nám z tohto budú vyplývať.
Toto nariadenie bolo v minulosti kritizované aj v súvislosti s jednou korupčnou, tzv. alobalovou kauzou. Pokiaľ by ste teda hľadali peniaze, ktoré sa balili do toho alobalu, tak by ste ich mohli nájsť práve v tomto všeobecnom hospodárskom záujme. No a z tohto pohľadu teda vidím tu aj veľký priestor pre samotnú stranu SMER, ktorá by sa mohla prijatím takéhoto zákona očistiť a už by nebolo pochýb o tom, že toto nie je žiaden ďalší z pilierov pre zarábanie vlastnou hlavou.
Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme je častokrát označované aj ako sociálna pomoc. Ja sa teda pýtam, prečo sociálna pomoc, prečo sa na ňu všetci skladáme v cene elektriny. Aj keď na druhej strane uznávam, že bavíme sa asi o 3 500, 3 400, 3 600 – tie údaje sa rôznia – zamestnancoch Hornonitrianskych baní Prievidza a to napriek tomu, že, paradoxne, prijímateľom takejto pomoci nie je táto baňa, ktorá je súkromná, stopercentne súkromná spoločnosť, ale Slovenské elektrárne, ktoré takúto dotáciu dostanú a následne za túto dotáciu povinne nakúpia uhlie od tohto jedného jediného dodávateľa.
Týmto návrhom zákona by sme teda zrušili nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, jedno nesystémové opatrenie, ktoré nás zaťažuje, zaťažuje ceny elektriny.
Ale na druhej strane by sme sa teda mali pozrieť aj na to, čo s tým regiónom potom, keď už takéto nariadenie platiť nebude, a teda elektrárne nebudú musieť toto uhlie vykupovať povinne. Ja teda tvrdím, prečo, veď nech ho ďalej ťažia a nech ho dodávajú na klasickom trhovom princípe. Je tam, samozrejme, ohrozenie tých pracovných miest, pretože naozaj je tam tých 3 500 baníkov, ale skúste si prepočítať tých 115 mil., o ktorých som už hovoril, tým počtom tých baníkov. Dostanete sa, že každého jedného každý mesiac podporíme sumou 2 800 eur. Ja sa teda pýtam, že kde tieto peniaze končia. Pretože oni určite na tej výplatnej páske 2 800 euro nevidia.
No a keby sme si to skúsili prepočítať na samotný počet baníkov, ktorí reálne vykonávajú tú banícku činnosť, či už v podzemí, alebo na povrchu, tak sa dostaneme k sume okolo 6-tisíc eur každý jeden mesiac. Takže asi takto vyzerá tá sociálna pomoc, na ktorú sa skladáme v cenách elektriny. Pritom v samotnom regióne je dnes štvorpercentná nezamestnanosť a naďalej klesá. Máme tam množstvo nových investorov, ktorí tam prišli sami a hľadajú si nových zamestnancov. Máme tam potrebu otvorenia tohto regiónu, dobudovania tej infraštruktúry a máme tam 3 500 šikovných ľudí, ktorí naozaj nemajú problém s tým, aby pracovali, tak prečo im nedáme ďalšiu šancu? Šancu na to, aby sa tento región reálne otvoril a nebol iba takým nejakým skanzenom.
Možno ste zachytili Greenpeace si nechal robiť jednu štúdiu, ale teda aby sme to nejako nespochybňovali a netvrdili o nich, že to sú iba nejakí ekoteroristi, nechali si to reálne urobiť inou spoločnosťou, ktorá je na trhu etablovaná a robí takéto prieskumy. A predstavte si, čo im vyšlo. Nadpolovičná väčšina Slovákov a Sloveniek sa prikláňa k útlmu ťažby uhlia i k útlmu výroby elektriny a tepla z uhlia. Je to 60 až 64 % opýtaných. To sú aj vaši voliči, aj naši voliči.
Ľudia sú výrazne nespokojní so spôsobom, akým sa slovenské uhlie financuje. Až 70 % obyvateľstva nesúhlasí s tzv. všeobecným hospodárskym záujmom, teda so spotrebiteľskými doplatkami na uhlie. To je to, čo chceme dnes zrušiť. Sedemdesiat percent ľudí. To znamená, keby ľudia, ktorí dnes sa musia na toto uhlie skladať, sedeli tu v tejto sále, tak tento zákon by jednoznačne prešiel. 70 % z nich totižto so všeobecným hospodárskym záujmom a s pálením uhlia a výrobou elektriny z neho nesúhlasí. A ako som povedal, hovoríme o 115 miliónoch eur. Každý jeden z nás sa na to skladá, každá jedna priemerná domácnosť, o ktorej som hovoril už predtým, na toto prispieva asi 13 eurami každý rok. Navyše až 74 % opýtaných je i všeobecne proti dotáciám pre firmy ťažiace uhlie. Takže toto je názor verejnosti, naozaj oficiálny, naozaj transparentne vykonávaný na vzorke tisíc ľudí, tisíc opýtaných.
Čo teda s tými baníkmi a baňami? Týmto zákonom nejdeme zakázať bane, ako som už predtým povedal, ideme iba odstrániť jeden ekonomický nezmysel. Ak budú mať bane iného odberateľa, ktorý bude spĺňať – a teraz pozor na to – ekologické limity a bude uhlie odoberať na tom trhovom princípe, nech sa páči, nech sa toto uhlie naďalej ťaží, ale naozaj myslime v tom prvom rade okrem peňazí aj na to životné prostredie. Pretože aby sme sa naňho museli povinne skladať v cenách elektriny, tak to asi neni záujmom nikoho z nás.
Koniec koncov Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, to znamená, že je pod nejakou kontrolou vlády, vypočítal, že v roku 2016 sme kvôli páleniu uhlia prišli o pol miliardy zdravotných benefitov. To znamená, že pol miliardy sme vyhodili do luftu iba tým, že ľudia doplácali na to, že musia dýchať všetky tie emisie a splodiny, ktoré vznikajú z pálenia domáceho uhlia. No a pripočítajme si k tomu aj samotnú zvýšenú úmrtnosť, onkologické ochorenia a jednoducho nelogičnosť tohto kroku máme na svete.
Takže áno, tento zákon, dovolím si tvrdiť, je nielen ekonomický, ale aj ekologický a logický.
Chcel by som teda podporiť o; poprosiť o podporu všetkých týchto našich troch návrhov, ktoré pomôžu všetkým ľuďom, všetkým Slovákom, lebo aj práve cez tie ceny elektriny chceme a môžme dosiahnuť to, aby sa na Slovensku opäť oplatilo pracovať, podnikať a žiť. A ja dúfam, že ten sen, ktorý som spomínal na tom úplnom začiatku, o tej plnej sále a búrlivej debate sa potom uskutoční v tom druhom čítaní a že vy všetci nám pomôžete v tom, aby sa tieto zákony do toho druhého čítania dostali.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:33 - 9:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu tretí zákon z toho nášho balíčka. Tento zákon tu už bol v minulosti predkladaný, dokonca možnože aj dvakrát. Jeho hlavným cieľom je vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú oprávnenie ministerstva hospodárstva uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenia tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiaci s úhradou pomernej časti nákladov na plnení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje aj na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry, z ktorého to domáce uhlie, ktorého sa týka práve to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorého sa týka a odkiaľ teda to uhlie pochádza. V prípade zachovania ustanovení zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona sa zrušujú ustanovenia zákona 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré oprávňujú štát (v zastúpení ministerstvom) rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou s cieľom podporiť výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny z domáceho uhlia.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je v smernici Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica formulovaná ako fakultatívna možnosť slovenského štátu.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domáceho uhlia zohľadnené v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému a tu sa bavíme o sume až 115 mil. eur podľa posledného rozhodnutia, ktoré vydalo ÚRSO teraz v septembri, resp. v auguste s platnosťou od septembra.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy. Z dôvodu ukončenia masívnej podpory výroby elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Nezakladá však vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, jednak na hospodárenie obyvateľstva a aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:30 - 9:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ty si presne trafil klinček po hlavičke. Keď máme rozpočítanie tepla, tak ľudia sa pýtajú, čo je tam, jaké náklady si tam tí navrhovatelia alebo teda tí, ktorým to platíme, poskrývali. A toto je vďaka tomu, že existuje rozpočítanie tepla, ktoré príde raz do mesiaca, teda raz do roka, všetci sa tomu venujú, je to robené na nejakej veľkej domovej schôdzi. Ale potom máme distribúciu, prenos elektriny. Potom máme vodu, potom máme plyn. Jednoducho tuto už ľudia sa až tak nepýtajú, pretože všetky tieto poplatky sú už skryté v nejakej koncovej cene. A jak som povedal, ako som povedal aj v tej dôvodovej správe, v minulosti sme mali naozaj práve tú cenotvorbu vystavenú rôznym pochybnostiam a verejnej kritike. Dobre vieme, že dnes na úrade sedí politický nominant. A teda ak chceme naozaj stransparentniť a urobiť tú reguláciu systémovou, tak teda keď sa to týka prirodzených monopolov, kde tí ľudia si nemôžu vybrať, ukážme, povedzme tým ľuďom, za čo reálne platia, a nech sa aj oni majú možnosť pýtať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:24 - 9:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie tých cien elektriny, ako som povedal. Pracovne ho voláme otvorená regulácia. Pretože čo je otvorené, to je transparentné a to by malo byť aj systémové.
Opäť sa tento zákon týka regulácie, konkrétne zákona o regulácii sieťových odvetví, a týka sa aj už pred chvíľkou prerokovávanej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Okrem neho však budem hovoriť aj o teplárenských spoločnostiach, vodárenských spoločnostiach, ktoré majú na starosti distribúciu elektriny a plynu, ako aj prepravu plynu. Skrátka ide o všetky prirodzené monopoly v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve, vodárenstve, ktoré nemajú konkurenciu a táto im zo zákona nemôže vzniknúť. A teda ak si človek nemôže vybrať nejakú alternatívu lacnejšiu, tak navrhujeme, aby tí, ktorí majú ten prirodzený monopol, tak aby zverejňovali všetky náklady, ktoré si uplatňujú v rámci cenového návrhu. Teda keď už niet alternatív, pretože naozaj tieto by boli svojím spôsobom nezmyslom, technologickým, ekonomickým, ekologickým, skrátka akýmkoľvek, nech zverejnia vstupy do cenovej regulácie.
Ako prirodzený monopol nemajú žiadnu konkurenciu, a teda u nich ani k žiadnemu ohrozeniu tej trhovej súťaže dôjsť nemôže. Tak isto z toho istého dôvodu v tomto prípade nie je dôvod na nejaké zatajovanie tých skutočností ako obchodného tajomstva. Pretože naozaj obchodné tajomstvo nikto nemá akým spôsobom zneužiť a toto ani neexistuje. A teda ak si ľudia musia platiť za distribúciu plynu, za distribúciu elektriny, prenos, prepravu elektriny, plynu, za vodu, za teplo; inak toto teplo riešime aj iným návrhom zákona spolu s OĽANO, to sa týka teplárenského nevoľníctva; tak potom nech tí ľudia vedia, na čo sa to vlastne skladajú.
Chceme teda dosiahnuť to, ako som povedal aj v dôvodovej správe, aby ÚRSO povinne zverejňovalo všetky cenové návrhy týchto spoločností a nech sa ľudia sami majú možnosť pýtať na oprávnenosť týchto nákladov. Toto nemá žiaden priamy vplyv na ceny energií, tak ako ten predošlý návrh. Tie sa tu dalo aj konkrétne kvantifikovať, ale tu sa jedná o veľmi podobné opatrenie, ako je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv či faktúr tam, kde sú použité verejné prostriedky. Čiže opäť v podstate ide o takéto prirodzené vytvorenie toho tlaku pri tej cenotvorbe a tlaku na to, aby tí, ktorí majú ten svoj prirodzený monopol, aby to svoje postavenie nezneužívali a aby konali v prvom rade v prospech toho spotrebiteľa. Keď už totiž nie je trh, tak je logické, čo je v tomto prípade teda logické, lebo aby ste pochopili, v čom je ten ich monopol, nikto nebude dnes klásť napríklad vodárenské rúry vedľa už existujúcich, dokonca to ani zo zákona nie je možné. Tak isto nikto nebude ťahať ďalšie drôty vedľa už postavených, vždy sa bavíme o nejakom vymedzenom území, takže keď neexistuje trh, potom nech existuje aspoň tá verejná kontrola.
A opäť, ešte raz zdôrazňujem, čo je teda základom tohto zákona. Ide o spoločnosti, ktoré majú monopolné postavenie a sú štátom regulované. A to, čo chceme dosiahnuť, aby každý jeden, kto za toto platí, mal možnosť pozrieť sa, aké náklady si v rámci takejto cenovej regulácie pre monopol ten monopol uplatnil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:19 - 9:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka. Tento sme tak pracovne nazvali otvorená regulácia. Hlavným cieľom tohto zákona je totižto zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totižto ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodným tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, respektíve v jej konkurenčnom boji, pretože tento v ich prípade jednoducho neexistuje. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených monopolov v autoenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť prirodzených monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roku 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre úrad sieťových odvetví zverejňovať na webovom sídle všetky cenové rozhodnutia a vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny.
Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/77 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorým sa zrušuje smernica 2003/55 ES, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už dnes zverejňuje nemalý objem informácií. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis