Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2018 o 9:30 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:30 - 9:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ty si presne trafil klinček po hlavičke. Keď máme rozpočítanie tepla, tak ľudia sa pýtajú, čo je tam, jaké náklady si tam tí navrhovatelia alebo teda tí, ktorým to platíme, poskrývali. A toto je vďaka tomu, že existuje rozpočítanie tepla, ktoré príde raz do mesiaca, teda raz do roka, všetci sa tomu venujú, je to robené na nejakej veľkej domovej schôdzi. Ale potom máme distribúciu, prenos elektriny. Potom máme vodu, potom máme plyn. Jednoducho tuto už ľudia sa až tak nepýtajú, pretože všetky tieto poplatky sú už skryté v nejakej koncovej cene. A jak som povedal, ako som povedal aj v tej dôvodovej správe, v minulosti sme mali naozaj práve tú cenotvorbu vystavenú rôznym pochybnostiam a verejnej kritike. Dobre vieme, že dnes na úrade sedí politický nominant. A teda ak chceme naozaj stransparentniť a urobiť tú reguláciu systémovou, tak teda keď sa to týka prirodzených monopolov, kde tí ľudia si nemôžu vybrať, ukážme, povedzme tým ľuďom, za čo reálne platia, a nech sa aj oni majú možnosť pýtať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:24 - 9:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie tých cien elektriny, ako som povedal. Pracovne ho voláme otvorená regulácia. Pretože čo je otvorené, to je transparentné a to by malo byť aj systémové.
Opäť sa tento zákon týka regulácie, konkrétne zákona o regulácii sieťových odvetví, a týka sa aj už pred chvíľkou prerokovávanej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Okrem neho však budem hovoriť aj o teplárenských spoločnostiach, vodárenských spoločnostiach, ktoré majú na starosti distribúciu elektriny a plynu, ako aj prepravu plynu. Skrátka ide o všetky prirodzené monopoly v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve, vodárenstve, ktoré nemajú konkurenciu a táto im zo zákona nemôže vzniknúť. A teda ak si človek nemôže vybrať nejakú alternatívu lacnejšiu, tak navrhujeme, aby tí, ktorí majú ten prirodzený monopol, tak aby zverejňovali všetky náklady, ktoré si uplatňujú v rámci cenového návrhu. Teda keď už niet alternatív, pretože naozaj tieto by boli svojím spôsobom nezmyslom, technologickým, ekonomickým, ekologickým, skrátka akýmkoľvek, nech zverejnia vstupy do cenovej regulácie.
Ako prirodzený monopol nemajú žiadnu konkurenciu, a teda u nich ani k žiadnemu ohrozeniu tej trhovej súťaže dôjsť nemôže. Tak isto z toho istého dôvodu v tomto prípade nie je dôvod na nejaké zatajovanie tých skutočností ako obchodného tajomstva. Pretože naozaj obchodné tajomstvo nikto nemá akým spôsobom zneužiť a toto ani neexistuje. A teda ak si ľudia musia platiť za distribúciu plynu, za distribúciu elektriny, prenos, prepravu elektriny, plynu, za vodu, za teplo; inak toto teplo riešime aj iným návrhom zákona spolu s OĽANO, to sa týka teplárenského nevoľníctva; tak potom nech tí ľudia vedia, na čo sa to vlastne skladajú.
Chceme teda dosiahnuť to, ako som povedal aj v dôvodovej správe, aby ÚRSO povinne zverejňovalo všetky cenové návrhy týchto spoločností a nech sa ľudia sami majú možnosť pýtať na oprávnenosť týchto nákladov. Toto nemá žiaden priamy vplyv na ceny energií, tak ako ten predošlý návrh. Tie sa tu dalo aj konkrétne kvantifikovať, ale tu sa jedná o veľmi podobné opatrenie, ako je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv či faktúr tam, kde sú použité verejné prostriedky. Čiže opäť v podstate ide o takéto prirodzené vytvorenie toho tlaku pri tej cenotvorbe a tlaku na to, aby tí, ktorí majú ten svoj prirodzený monopol, aby to svoje postavenie nezneužívali a aby konali v prvom rade v prospech toho spotrebiteľa. Keď už totiž nie je trh, tak je logické, čo je v tomto prípade teda logické, lebo aby ste pochopili, v čom je ten ich monopol, nikto nebude dnes klásť napríklad vodárenské rúry vedľa už existujúcich, dokonca to ani zo zákona nie je možné. Tak isto nikto nebude ťahať ďalšie drôty vedľa už postavených, vždy sa bavíme o nejakom vymedzenom území, takže keď neexistuje trh, potom nech existuje aspoň tá verejná kontrola.
A opäť, ešte raz zdôrazňujem, čo je teda základom tohto zákona. Ide o spoločnosti, ktoré majú monopolné postavenie a sú štátom regulované. A to, čo chceme dosiahnuť, aby každý jeden, kto za toto platí, mal možnosť pozrieť sa, aké náklady si v rámci takejto cenovej regulácie pre monopol ten monopol uplatnil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:19 - 9:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka. Tento sme tak pracovne nazvali otvorená regulácia. Hlavným cieľom tohto zákona je totižto zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totižto ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodným tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, respektíve v jej konkurenčnom boji, pretože tento v ich prípade jednoducho neexistuje. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených monopolov v autoenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť prirodzených monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roku 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre úrad sieťových odvetví zverejňovať na webovom sídle všetky cenové rozhodnutia a vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny.
Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/77 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorým sa zrušuje smernica 2003/55 ES, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už dnes zverejňuje nemalý objem informácií. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:16 - 9:18 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ja si ťa dovolím iba doplniť, v prípade tohto SEPS-u ide práveže o plánovaný príjem, pretože naozaj, tak ako som čítal tie sumy, tie príjmy sú v tej výške tých 60 až 80 mil. konštantne. A teda ja sa pýtam, čo robia na tom regulačnom úrade, keď vidia, aké zisky sa tam dosahujú, že tieto zisky iba plynú do štátnej kasy a prečo, a prečo radšej neregulujeme tento zisk na nulu tak, aby nám naozaj klesla cena tej elektriny, a to pre všetkých.
Toto je iba jedno z takýchto opatrení, ktoré sú politickými zásahmi do cien elektriny. A je tu napríklad INES, ktorý urobil, alebo teda predstavil takzvanú elektrickú daň a zhrnul všetky tieto zásahy, ktoré by sme my ako politici z tých cien elektriny mali odstrániť, a práve tento SEPS je jednou z nich, pretože ak ja ako spotrebiteľ alebo ktokoľvek z nás, alebo každý jeden Slovák platí za elektrinu nielen za to, že mu je dodaná a nielen za tú samotnú komoditu, ktorá proste trasie, keď by strčil tie prsty do tej zásuvky, tak potom je to naozaj nefér voči iným spotrebiteľom. A teraz sa budem baviť hlavne o tých podnikateľoch, ktorí nie sú napríklad konkurencieschopní voči iným štátom, v ktorých takéto poplatky zavedené nemajú. Takže poďme na to, za chvíľku predstavím ďalšie dva zákony, kde takisto sa tejto téme venujem a dúfam, že budú úspešné.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:05 - 9:14 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Nebýva až tak častým zvykom, že na balkóne máme viacej ľudí ako v pléne, ale koniec koncov uvedomujem si, nie sú toto veľmi populárne zákony, aj keď dnes v noci som mal taký sen, že prídem ráno na deviatu do roboty a bude plné plénum a budeme sa minimálne tri hodiny baviť o tom, ako znížiť ľuďom ceny elektriny. Ale zase na druhej strane je to prvé čítanie, čiže toto si necháme asi do toho druhého, kde určite prídu aj nejaké pozmeňovacie návrhy, pretože naozaj tieto zákony sú dobré a pomôžu znížiť cenu elektriny pre ľudí, podnikateľov a koniec koncov aj nás všetkých.
Toto je prvý z balíčka troch zákonov, ktoré predkladáme na tejto schôdzi a ktorý má za cieľ znížiť cenu elektriny. Dva z týchto troch zákonov, pokiaľ prejdú, pokiaľ sa o ňom budeme baviť v druhom čítaní, pokiaľ ich schválime v treťom, pre priemernú rodinu znížia cenu elektriny o 17 eur. Za priemernú rodinu považujeme domácnosť so spotrebou 2,5 MWh elektrickej energie ročne. V prípade týchto zákonov ide o priamy vplyv na ceny, potom tam máme jeden, a to je ten tretí, kde pôjde hlavne o to zvýšenie transparentnosti cenotvorby regulovaných poplatkov. V konečnom dôsledku máme priestor, pokiaľ sa teda poriadne zahryzneme do tých cien elektriny a do tých všetkých politických rozhodnutí, tak máme tam priestor znížiť cenu elektriny pre takúto priemernú domácnosť až o 80 eur ročne. Ja si myslím, že to je už celkom slušné, slušná suma.
Ide totižto o to, že dnes nám cena elektriny na trhu stúpa, teda na budúci rok, pokiaľ bude regulačný úrad postupovať v súlade so svojimi vyhláškami, tak táto elektrina, cena koncová bude stúpať takisto pre nás všetkých, podnikateľov, domácnosti. A mali by sme tu preto využiť priestor a práve ten priestor vidím v tých politických zásahoch, ktoré máme dnes v cenách elektriny, mali by sme využiť tento priestor, aby sme ich znížili, okresali, no a práve tento náš prvý návrh zákona, ktorý sa týka zisku Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, tak je jedným z nich.
Ako som už spomínal vo svojom úvodnom slove, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, skratka SEPS, je 100-percentnou štátnou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, a navyše má regulované poplatky, poplatky za prenos, ktoré opäť určuje štátny regulačný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Keď si toto tak pospájate, že máme tu 100-percentne štátnu akciovku, máme ich zisky, ktoré sú tvorené práve prenosovými poplatkami, ktoré reguluje štát, tak vás asi napadne, alebo vám tak teda nejako z toho vyjde, že naozaj neexistuje krajší nástroj na látanie dier v štátnom rozpočte. Veď koniec koncov občan si ani nevšimne, čo platí v cene elektriny. A kto by to koniec koncov spájal, že práve takýto nejaký odvod alebo takáto nejaká suma, ktorú platíme v cene elektriny, by v konečnom dôsledku mohla skončiť práve v tom štátnom rozpočte a ešte k tomu v takej umelej, zvýšenej výške.
Čo teda chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, ktorý navrhujeme, aby sa ten zisk, ktorý vygeneruje táto akciová štátna spoločnosť, aby sa použil v nasledujúcom období? Niekto, niekto to označil za zákaz zisku, ale nie je to o zákaze zisku v pravom slova zmysle, ale naozaj ide iba o použitie kladného výsledku hospodárenia na úhradu plánovaných nákladov, a to v tom ďalšom období. To znamená, aby sa tento zisk neodvádzal do štátneho rozpočtu, ale aby sa; teda v tom prvom roku aj sa môže, ale v tom ďalšom aby sa táto suma použila na poníženie nákladov, ktoré sa berú do tej regulovanej ceny prenosových poplatkov.
Vysvetlím teraz veľmi jednoducho ten princíp, ako funguje takáto regulácia pre SEPS. SEPS príde na ÚRSO s cenovým návrhom regulovaných poplatkov. Na Úrse – dnes pán Jahnátek, predtým pán Holienčík – sa pozrú na to, že či teda tie náklady sú oprávnené, či naozaj tie položky sú podľa vyhlášky, a potom schváli pre nich cenové rozhodnutie. A toto cenové rozhodnutie potom sa premietne do tzv. tarify za systémové služby. V minulosti som tu rozprával o tarife za prevádzku systému, to je zase niečo iné, máme tarifu za systémové služby, máme odvod do jadrového fondu, máme distribučné poplatky, jednoducho obrovské množstvo rôznych poplatkov v cene elektriny, ktorú ľudia platia a častokrát ani len netušia, ako sa generujú. A toto je jedna z nich, to je tá tarifa za systémové služby, ktoré v konečnom dôsledku potom spotrebiteľ zaplatí, domácnosť, podnikateľ, jednoducho my všetci, ale potiaľto by to bolo v zásade v poriadku.
Lenže ja tam vidím ešte dva kroky, jeden na začiatku a jeden na konci. V praxi to zrejme vyzerá takto: Na začiatku príde ministerstvo financií, ktoré príde a povie, koľko potrebuje do štátnej kasy, napríklad na nejaké tie sociálne alebo korupčné balíčky, alebo nazvime si to akokoľvek. Potom príde na ÚRSO a povie, a potrebujeme toto takýmto spôsobom zahrnúť do prenosových poplatkov a minimálne nejakú časť na to zalátanie tých balíčkov, aby sme mali, tak pekne-krásne vyberieme v cene elektriny.
Prečo hovorím o tom, že naozaj ten zisk je generovaný umelo? Poviem vám, ako vyzeral vývoj toho zisku v rokoch po zdanení v tisícoch alebo v miliónoch. 2013 69 mil., 2014 68 mil., 2015 73 mil., 2016 58 mil., 2017 74 miliónov. No a potom je tu ten krok úplne na záver, kedy ten SEPS odvedie štátu tento zisk ako dividendu na to, aby si s ňou mohol zalátať či už diery v štátnom rozpočte, alebo použiť na vlaky alebo obedy zadarmo, ktoré, ako všetci dobre vieme, zadarmo nie sú, ale zaplatíme to my všetci, či už v daniach, alebo, ako vidíte, v cene elektriny.
Takže pán minister financií vždy tvrdí, ako dobre sa nášmu štátu darí, ale, bohužiaľ, ja tvrdím, že to všetko, čo je príjmom do štátneho rozpočtu, platia iba ľudia a mali by to platiť iba v daniach, transparentne, systémovo, a nie v nejakých skrytých daniach, o ktorých ani nevedia, pretože takto jednoducho krvácajú z rany, o ktorej pomaly ani nevedia.
Okrem toho SEPS-ka, možnože ste zachytili viackrát, je aj sponzorom rôznych akcií. To znamená, opäť sa používa zisk nás všetkých na sponzorovanie rôznych podujatí, rôznych akcií, ktoré sa konajú. Toto je z peňazí nás všetkých, pričom napríklad ja ako spotrebiteľ elektriny nemusím súhlasiť, ale jednoducho sa na to všetko musím poskladať. Priemerná domácnosť, pokiaľ by prešiel tento zákon, by ušetrila ročne 4 až 6 eur. Ono sa to nezdá až taká veľká suma, ale ako som povedal, toto je kvapka ku kvapke a netýka sa to iba domácností, ktoré majú spotrebu 2,5 MWh, týka sa to domácností, ktoré majú vyššiu spotrebu, a týka sa to pochopiteľne aj podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom, pokiaľ tento zákon prejde, ja dúfam, že prejde, v konečnom dôsledku ušetria veľmi výrazne v cenách elektriny. Preto by som vás chcel požiadať o podporu tohto prvého zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2018 9:01 - 9:03 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Takže máme tu jeden alebo prvý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie cien elektriny. V tomto sa venujeme Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave a zisku tejto štátnej spoločnosti.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava použitia zisku z poskytovania systémových služieb zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., ktorej 100-percentným vlastníkom akcií je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo financií. Táto spoločnosť má monopolné postavenie v rámci zabezpečenia prevádzkovej, prevádzkovej spoľahlivosti celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na fakt, že napriek každoročnej ziskovosti štátnej spoločnosti tarifa za systémové služby je jedna z najvyšších v Európskej únii, pričom túto tarifu v koncovej cene elektriny uhrádzajú spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny. Inými slovami sa podieľajú na ziskovosti predmetnej štátnej spoločnosti.
Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd hovoria o rovnosti v základných právach. Tieto sa však nezaručujú štátu, ale súkromným subjektom. Štátne akciové spoločnosti sú len formálne súkromnými subjektmi, štát v nich má totiž garantovanú 100-percentnú majetkovú účasť. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak, mala by znížiť tarifu za systémové služby a tým pádom aj celkovú cenu elektriny, ktorú platia všetci odberatelia.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má ale pozitívne sociálne vplyvy, pretože dôjde k poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tak isto možnosť vplyvu na ceny energií, a to smerom dole. A teda síce tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na druhej strane necháva tie peniaze, ktoré teraz patria a platia tejto spoločnosti, vo vrecku ľuďom, nech si sami rozmyslia, ako ich použijú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, toľko v úvodnom slove.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 15:57 - 15:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, ďakujem. Myslím, že tam boli naozaj poukázané alebo bolo poukázané hlavne na to, že či je efektívne alebo nie je efektívne práve toto centrálne zásobovanie teplom. Ja si dovolím aj nejaké konkrétne príklady. Máme tu napríklad mesto Rimavská Sobota, ktorá sa odpojila od systému vo svojich verejných budovách, vďaka čomu dokázali ušetriť 45 %. Štyridsaťpäť percent nákladov na teplo. Potom máme tu napríklad mesto Poprad, ktoré ďalej pokračuje síce v systéme CZT, ale teda zobrali si to sami pod správu a okamžite to teplo išlo dole. To znamená, že naozaj tá efektivita tam je, len my potrebujeme aj vedieť, že kde sa tie všetky náklady schovávajú, čo ich tvorí a hlavne my potrebujeme na tú efektivitu, nielen na tú energetickú, ale aj na tú nákladovú nejako zatlačiť a tento návrh zákona by mal tomu napomôcť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 15:46 - 15:52 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň prajem. Ďakujem Edo, za prenechanie pozície. Budem vystupovať iba krátko, lebo veď tento zákon sme už v Národnej rade mali viackrát aj v minulom období. Žiaľ, nikdy neprešiel.
Tento zákon sa venuje tzv. teplárenskému nevoľníctvu, ktorým trpia mnohé bytové, najmä bytové domy na Slovensku. Aby som teda možno uviedol trošku do problematiky, dnes to vykurovanie a príprava teplej vody je možná dvoma spôsobmi. Buď je to tou individuálnou cestou, to sú najmä tie rodinné domy a potom je to to centrálne zásobovanie teplom, to sú častokrát verejné budovy, sú to aj bytové domy. Ale bytové domy alebo aj verejné budovy majú alebo v minulosti mali možnosť odpojiť sa od tohto centrálneho zásobovania teplom, ktoré im je dnes zo zákona zakázané. Z toho individuálneho na to centrálne viete prejsť kedykoľvek, teda pokiaľ je daná infraštruktúra, ale, bohužiaľ, opačne, to znamená odpojiť sa od centrálneho zásobovania tepla a postaviť si vlastnú kotolňu jednoducho nemôžete.
Takéto ustanovenie sa nám, bohužiaľ, do zákona dostalo pred štyrmi rokmi, a teda označujeme ho ako teplárenské nevoľníctvo, pretože zákonom sme jednoducho zakázali trh. No a čo je toho výsledkom? Výsledkom je to, že ceny tepla máme vyššie ako vo Fínsku. Dôsledkom je napríklad aj to, že ceny tepla nám budúci rok alebo teda v tejto vykurovacej sezóne pôjdu opäť hore. Aby som ale bol spravodlivý, pochopiteľne hore išli aj ceny emisií, ale napríklad aj ceny plynu.
Napriek tomu ale netušíme, aké sú tie ostatné náklady, ktoré si práve teplárne, veľké centrálne teplárne uplatňujú v tých cenách a my tvrdíme, že jednoducho, keby to fungovalo, tá konkurencia, tak určite s tými cenami pôjdu dole. Takisto keby sa aj otvorila tá samotná cenotvorba, ale toto je zákon, ktorý je termínovaný a budem o ňom hovoriť viacej, to zajtra, to znamená, aby naozaj tí dodávatelia, tí distribútori, tí, čo prenášajú energie, vodárne, teplárne, ktorí majú jednoducho monopol a postavenie na nejakom vymedzenom území a majú regulované ceny, aby nám odkryli, čo si všetko v týchto regulovaných cenách uplatňujú.
Ako som spomínal už počas toho úvodného slova, v právnom štáte je absurdné, aby nejaký veľkopodnikateľ, ktorým teplárenské spoločnosti na Slovensku jednoznačne sú, aby mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie. Ja sa teda pýtam, komu takéto vetovanie pomáha. A ja si dovolím aj súčasne odpovedať, že určite nie ľuďom, určite nie spotrebiteľom. Mnohí nám vyčítajú, že týmto zákonom chceme alebo sa snažíme zlikvidovať už existujúce centrálne zásobovanie teplom, ale toto je, toto je jednoducho hlúposť. Tu ide v prvom rade o trh, o voľnú súťaž, o zákazníka. Nič viac, nič menej, pretože ten človek, ten zákazník by si mal vybrať, čo je preňho výhodnejšie, čo je lepšie. A či si, a keď si vie to teplo alebo teplú vodu vyrobiť lacnejšie sám, tak by mu to malo byť umožnené. Napokon máme tu aj odpovede od komisára pre energetiku, ktorý v jednej odpovedi práve na otázku, ktorý z týchto dvoch systémov je preferovaný Európskou komisiou, napísal, že centrálne zásobovanie teplom má mať prednosť vtedy, ak je ekonomicky efektívnejšie, ako individuálne. Ale ja sa pýtam, ako sa môžme dozvedieť, či je toto centrálne zásobovanie teplom efektívnejšie, keď sme práve to individuálne zakázali.
Podľa združenia teplárov v odpájaní sa od centrálneho zásobovania zdražuje teplo tým všetkým, ktorí ostali pripojení. No dovolím si tvrdiť, že toto je asi taký argument, ako keby pumpári chceli teraz zakázať elektromobily, pretože každý nový elektromobil im bude zdražovať cenu palív, respektíve cenu palív pre tých ostatných, ktorí stále jazdia na benzínových alebo dieselových autách. Alebo ak by mäsiari zakázali vegetariánom, pretože nevegetariánom kvôli tomu zdražie mäso.
Týmto zákonom chceme dosiahnuť jedno jediné, aby si ľudia mali možnosť vybrať. Ak si budú mať možnosť vybrať, tak bude tu existovať aj efektívny tlak na cenu tých, ktorí dodávajú teplá v rámci centrálneho zásobovania. A ak tu bude tlak na cenu a ak budeme tu mať aj konkurenciu, tak určite oni pôjdu s tými cenami hore, ktoré im regulačný úrad stanovuje ako maximálne. Koniec koncov týmto smerom ide aj zimný balíček Európskej komisie, ktorý vo svojom návrhu počíta s možnosťou, že by sa od centrálneho zásobovania tepla mohli ľudia alebo podniky odpájať, respektíve že by sa do takýchto systémov tie distribúcie tepla mohli pripájať aj konkurencie.
Z tohto pohľadu, z tohto miesta asi toľko k tomuto návrhu zákona, ktorý je, ako som povedal už na začiatku, je tu asi piatykrát na rokovaní. Ja verím, že v záujme najmä ľudí a zdravého rozumu tento náš návrh zákona podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 15:42 - 15:44 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, sa venuje tepelnej energetike. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady už po niekoľkýkrát.
Cieľom tohto návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie, napríklad spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Návrhom zákona sa aj s prihliadnutím na stanovisko Európskeho komisára pre energetiku upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú práve zdroju tepla s inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom len primerane.
Zároveň sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov tohto návrhu zákona o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej kotolne, alebo pardon, vlastnej konkurencie.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, kde sa venuje hospodáreniu obyvateľstva a pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.10.2018 11:01 - 11:01 hod.

Karol Galek
Ďakujem pekne. Ja by som navrhoval termínovanie tlačí 1153, 1154 a 1170, kde som predkladateľ, na utorok 23. 10. o 9.00 hodine. Dôvodom je služobná cesta, na ktorú idem už v podstate zajtra večer, a kde sa zúčastním konferencie a nerád by som o tieto body prišiel.
Skryt prepis