Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2017 o 16:39 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 16:39 - 16:41 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister Žiga, ste klamár, ale už som si na to zvykol. Priznám sa, mám tu 4 body. Už sa mi ďalej nechcelo zapisovať. Začnem hneď tým Enelom a tým mojím životopisom.
Ste vraveli, že som si to z nejakého životopisu dokonca stiahol. Ak mi nájdete taký životopis, z ktorého som si to stiahol, verejne sa vám ospravedlním. Kľudne vás aj na pivo pozvem. To je veľká lož. Pre spoločnosť Enel Green Power som skutočne pracoval v Spojených štátoch. Bola to polročná stáž, ktorú som si našiel priamo v Spojených štátoch. Táto spoločnosť so slovenským Enelom alebo s touto jednotkou nemala nič spoločné a nikdy za môjho pôsobenia sme neboli spolu v kontakte. Navyše moja pozícia bola biznis analytika. Žiadna manažérska funkcia.
Ďalej ste hovorili, že sú tu poslanci, ktorí hovoria o tom, že Vodné dielo Gabčíkovo nemalo patriť Slovensku. Pán minister, prečítajte si medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom. Táto zakazuje, zakazuje vlastníctvo Vodného diela Gabčíkovo komukoľvek inému, ak nie štátu. Na to som dneska viackrát upozornil. A to, čo vy ste dosiahli súdnym sporom, nie je navrátenie vlastníctva. Vždy bolo vlastníctvo Slovenskej republiky. To bolo navrátenie prevádzky. Prevádzky, prosím pekne. Toto si už konečne uvedomme.
No a potom ste hovorili o tom, že tu budeme mať prevádzku a zisky z toho v roku 2017 600-tisíc a ešte prídu opravy za 71 mil. Takže som zvedavý, z čoho budú tie zisky.
No a potom ste hovorili, že sa táto odmena splatí z nejakej, z toho nároku, čo vyplatia Slovenské elektrárne. Ale kto dnes vlastní Slovenské elektrárne? Veď to je zas len štát! 34 % má tam štát. Čiže budeme to platiť z toho, čo malo ísť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 15:30 - 15:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať najmä na koaličných poslancov.
Pán Blaha, pán Bagačka, pán Tomáš v podstate spomenuli to isté, áno, tie vyjadrenia v tom 2015 boli, ale nehovorme iba A, hovorme vždycky aj B. Buď budeme platiť odškodné, alebo o Gabčíkovo prídeme. A toto je dneska ten stav, ktorý naozaj nastal, potvrdil to aj pán Hlivák priamo na výbore, som to dvakrát, ak nie trikrát povedal vo svojom vystúpení. My máme neplatnú zmluvu o prevádzke, neplatnú zmluvu o odškodnení a máme neplatnú dohodu o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. My nevieme, komu Vodné dielo Gabčíkovo patrí! Páni, už si to konečne, prosím, uvedomte!
Čiže nenastala situácia odškodného, hovoril som aj o tom prečo. Samého ma prekvapilo, akým spôsobom bol tento súdny spor vedený, ale nastala situácia B.
Druhá vec. Viackrát tu bolo povedané, že Gabčíkovo sa vrátilo do rúk Slovenskej republiky. Aj toto som povedal minimálne dvakrát. Gabčíkovo bolo vždy v rukách Slovenskej republiky. Majiteľom bola buď štátna akciovka, alebo štátny podnik. Vždy, vždy, vždy! Nikdy nepatrilo Enelu. Enel mal iba právo na prevádzku.
A teraz k tomu, čo povedal pán Puci. Áno, k tej prevádzke. Ale, preboha, Vodohospodárska výstavba nevie to vodné dielo prevádzkovať, hovoril som tam o číslach, oni sú v červených číslach, v 2015 nevyplatili SVP. Dneska majú 60, á, 600-tisíc, čo plánujú na zisku, a ešte si idú brať úver na generálnu opravu turbín. Oni sa dostanú do červených čísel, nebudú schopní vyplácať. Za normálnych okolností by to robili Slovenské elektrárne, celú generálnu opravu. Štát, my sme za štíhly štát, štát nemá čo prevádzkovať vodné dielo.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2017 14:42 - 15:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ďakujem za túto možnosť vystúpiť k téme, ktorej sa naozaj venujem už dlhodobo. S Vodným dielom Gabčíkovo som vyrastal. Praxoval som tam ešte na strednej škole. Neskôr som tam dokonca aj sprevádzal turistov. No a keď vlastne začala kauza Gabčíkovo zhruba v tom roku 2014 byť naozaj taká vyostrená, tak som sa jej veľmi intenzívne venoval. Určite pán minister mi to aj potvrdí tým menovaným, čo aj pán Pellegrini pred chvíľou spomínal, ktorý napádal práve to rozhodnutie toho krajského súdu, v tom roku 2015 som bol ja, vysvetlím neskôr.
Ale ako úplne na úvod by som chcel veľmi pekne poďakovať z tohto miesta všetkým novinárom, ktorí na túto tému upozornili a sa jej venovali. Takisto by som sa chcel poďakovať naozaj všetkým poslancom, aj koaličným, ktorí nám dneska umožnili túto schôdzu otvoriť, aby sme na nej mohli hovoriť o problémoch, ktoré sprevádzajú nielen otáznu odmenu pre advokáta Bžána, ale aj samotnú kauzu Gabčíkovo. No a tiež by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Žigovi, že naozaj začal v tejto veci konať. Odvolal dozornú radu, ako aj vedenie ministerstva hospodárstva. Ale tu by som asi s takým tým ďakovaním končil, pretože, pretože je tu aj tá kritika, ktorú už vyslovila aj Veronika. Prečo my musíme vždycky s riešením nejakého problému čakať až do nejakej chvíle? Do chvíle, kedy to praskne alebo kedy v nejakom internom prieskume strane SMER vyjde, že jej nejaká kauza začína ovplyvňovať preferencie.
O tom, o čom sa budeme dneska baviť na tejto schôdzi, sme chceli hovoriť už minulý týždeň na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sme takisto zvolali. Pozvali sme si aj pána ministra Žigu, pozvali sme si aj pána ministra Sólymosa. Pán minister životného prostredia sa ospravedlnil, pán Žiga ospravedlnenku neposlal, nedal nám vedieť napriek tomu, že teda vedel o tom od štvrtka a, myslím, že minimálne šesť dní. Namiesto toho nám odkázal cez médiá, že sme predsa mali vedieť, že bude zasadať vláda. To sme vedeli, ale pokiaľ dobre viem, tak vláda zasadá vždycky v doobedňajších hodinách, alebo vo väčšine prípadov v doobedňajších hodinách a o tej 12. hodine by už ste mali byť k dispozícii. Vtedy sa stalo, že toho jedenásteho sa presunulo rokovanie na tú 12. hodinu. Ťažko povedať, či to bolo účelovo. Ja si nemyslím, že by to malo byť zrovna kvôli nášmu výboru.
Títo dvaja páni ministri, týchto sa v podstate táto záležitosť veľmi, veľmi intenzívne týka. Pán minister životného prostredia zodpovedá za Vodohospodársku výstavbu, ktorá dneska prevádzkuje vodné dielo. Pán minister Žiga je zodpovedný za MH Manažment, ktorý mal na starosti alebo podpisoval práve túto zmluvu s advokátskou kanceláriou Radomíra Bžána.
Takisto by som si dovolil povedať jednu vec, ak teda dostaneme od pána ministra takéto vyjadrenie, že sme mali predsa vedieť, mali sme sa zariadiť. Takisto nám on mohol dať vedieť, mohli sme to preložiť. Ale na Slovensku stále máme parlamentnú demokraciu, to znamená, že zákonodarný orgán ako parlament je nadriadený práve tej vláde. My poslanci sme zase podriadení ľuďom a takisto sa im zodpovedáme, a preto máme plné právo sa ich pýtať, či už na výbore, alebo tu v parlamente. Bohužiaľ, zatiaľ mi z toho vychádza, že v praxi si pán Robert Fico aj ministri jednoducho zvykli na to, že stoja na nejakom piedestále, z ktorého odmietajú zostúpiť. No a koaliční poslanci, bohužiaľ, na ten minulotýždňový výbor ani neprišli, ale som veľmi rád, že boli aspoň dnes.
Prejdem, prejdem teda priamo k veci, k odmene pre advokáta Bžána. Tá odmena mala byť pôvodne, hovorí sa, 64 mil. eur, sú tu aj čísla, ktoré hovoria o 77 mil. eur. No a, čuduj sa svete, MH Manažment túto odmenu dokonca spočiatku aj obhajoval, resp. dovolím si povedať až do svojho konca, kým pán Bačík nebol odvolaný. No ale ako sme sa neskôr dozvedeli, toto je pomerne logický postup, keďže pán Bačík po svojom nástupe prepustil všetkých interných, všetkých interných právnikov na MH Manažmente a vyše 90, 90 otvorených súdnych sporov, kde bol nejakým spôsobom účastníkom MH Manažment, prerozdelil medzi tri advokátske kancelárie: Dvorecký a Partner alebo Partneri, Ecker - Kán, no a, pochopiteľne, veľkú časť, takmer polovicu, z týchto súdnych sporov dostala práve advokátska kancelária pána Radomíra Bžána. Neskôr sa síce v prípade arbitráže pán Bžán vzdal dobrovoľne takmer 50 mil. eur, čo je pre mňa naozaj veľmi, veľmi zvláštny postup, keď ešte deň predtým tvrdil, že on má predsa na túto odmenu nárok. Nechápem, prečo si nedokáže stáť za týmto svojím nárokom, či bol niekým do toho dotlačený? Ale nie je práve toto ten najlepší dôkaz o tom, že naozaj táto odmena je neoprávnená? Koniec koncov vezmime si, hovoríme o podielovej odmene, ale 4,9 mil. eur pán Bžán už predsa vyplatených riadne dostal.
Úprimne je mi veľmi čudné, keď dneska nám tu lietajú milióny hore-dole, zo 64 sa nám stane 17, neskorej to bude možnože 10, nakoniec možnože nič. Ale máme tu, má tu státisíce ľudí, ktorí musia vyžiť z 300 euro na mesiac. Prepočítavali sme si tú pôvodnú odmenu práve napríklad na minimálnu mzdu tohtoročnú, ktorá je 435 eur, a vyšlo nám, že človek, ktorý dostáva takúto minimálnu mzdu, by na odmenu pána Bžána musel pracovať 12 260 rokov. Ak by sme si zobrali Slováka s priemernou mzdou, tak ten by na túto odmenu pracoval iba, v úvodzovkách iba, 5 644 rokov. Čiže to, čo niekto mal zarobiť za zhruba 3 mesiace práce, pretože zhruba tomu zodpovedá ten rozsah 500 hodín, tak priemerný, alebo človek s priemernou mzdou by zarobil za 5 644 rokov. Dnes pán minister Žiga hovorí o primeranej odmene vo výške jedného až dvoch percent zo súdenej sumy.
Ale, je tu niekoľko ale a ja ich teraz aj poviem.
Samotná vyhláška o odmeňovaní advokátov hovorí o tom, že musí ísť naozaj o mimoriadne náročný prípad, kedy je samotný klient na toto upozornený. To znamená, že ten klient ide naozaj do veľmi neistého sporu a môže s väčšou pravdepodobnosťou očakávať, že ten spor v konečnom dôsledku prehrá a ten klient musí o tom dopredu vedieť.
Druhá vec, v tomto prípade tej súdenej sumy nešlo o nejaký prísun alebo o príjem do štátneho rozpočtu, ale, naopak, malo to byť z tejto kasy vyplatené. Zoberme si teraz pre porovnanie odmenu pre privatizačných poradcov, napríklad SPP alebo Slovenské elektrárne. Táto bola vždycky nižšia ako jedno percento. Keď sa bavíme o Slovenských elektrárňach, tak to bolo 0,85 % z privatizačnej sumy. Ale táto odmena bola vyplácaná z toho, čo reálne do tej štátnej kasy aj prišlo, čo sme naozaj aj dostali.
No a to úplne najdôležitejšie, táto požadovaná suma, tých 700 mil., resp. v roku 2015 sa hovorilo o 588 mil., nebola nikdy verifikovaná. Podľa zmluvy o odškodnení toto mal urobiť nejaký oprávnený advokát, nezávislý advokát, na ktorom by sa zhodli obe strany. Čiže my tu máme dneska situáciu, kedy ktokoľvek zažaluje štát o miliardu a zastupujúci právnik má automaticky právo na podielovú odmenu? Takto, takto by sme mohli v podstate postupovať pri akomkoľvek spore.
No a teraz možnože pár výrokov. O to, že ide o sumu, ktorá je neoverená, a teda nemôže tvoriť vôbec žiaden základ pre výpočet akejkoľvek odmeny, povedal hneď po anexii Vodného diela Gabčíkovo sám Robert Fico. Ja si ho dovolím zacitovať: "Jednoducho nemá absolútne žiadne argumenty. Jeho tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu, jeho výpočty sa neopierajú o nič. Jednoducho je to vycucnuté z prstu len preto, aby niečo povedali." Týmito slovami reagoval Robert Fico na slová generálneho riaditeľa pána Nicola Cotugno v denníku Hospodárske noviny, keď teda avizoval práve tento arbitrážny súd. Čiže sám Robert Fico povedal, my sa tu bavíme o nejakej sume, ktorú si niekto vycucal z prsta. A my na základe tejto sumy ideme z nej vyplácať nejakú podielovú odmenu? To je naozaj veľmi čudné.
No a potom to, že bol, že išlo o vopred vyhratý súdny spor, a teda nie, nevznikne žiaden nárok, na toto upozorňoval aj sám pán Žiga, vtedy ešte na stoličke ministra životného prostredia. Opäť zacitujem: "Podľa existujúcej zmluvnej dokumentácie, ktorá je medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, môže žiadať Enel odškodnenie len na základe výpovede. Len na základe výpovede. Keďže prebehli aj iné právne skutočnosti, Enel nemá žiaden nárok na odškodnenie." Pán Žiga tu už nie je, ale verím, že ma počul a pretože naozaj v tomto s ním plne súhlasím. Ak raz krajský súd zrušil nejakú zmluvu od počiatku, nejakú zmluvu o prevádzke, tak, pochopiteľne, nemôže byť platná a na ňu naviazaná nejaká zmluva o odškodnení. A pre mňa je to naozaj veľmi zvláštne, že Slovenské elektrárne sa rozhodli oprieť práve do tejto zmluvy o odškodnení, že vôbec nenamietali alebo nenapádali to rozhodnutie toho krajského súdu. Alebo žeby to tak bolo vopred dohodnuté? Toto by bola veľmi špekulatívna otázka.
Ale pre mňa je napríklad veľmi nepochopiteľné, dnes má štát v Slovenských elektrárňach 34 %. Keď do Slovenských elektrární vstupovala česká spoločnosť EPH, tak sme si tam vydobyli predkupné právo na ďalších 17 %. Prečo sme nerokovali napríklad o urovnaní všetkých súdnych sporov, ale namiesto toho sme sa bavili o nejakých 17 %? Veď dneska je už Slovenská republika v podstate majoritným vlastníkom Slovenských elektrární.
No a k tomu, čo povedal aj pán Pellegrini, o tom, čo sa udialo v tom roku 2015, kedy sme naozaj upozorňovali na to, že tu hrozí nejaký vážny súdny spor a škody pre štátny rozpočet, ale tu vždycky aj pán Žiga zabúda povedať B. Ja som povedal, vždy, že buď budeme platiť odškodné, alebo nebudeme vedieť komu Vodné dielo Gabčíkovo reálne patrí. A toto je situácia, ktorá nastala, a toto potvrdil aj pán Hlivák, dnes predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Pretože čo sa vlastne stalo? My máme neplatnú zmluvu o prevádzke, máme, od počiatku, máme neplatnú zmluvu o odškodnení, ale máme neplatnú aj dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov k Vodnému dielu Gabčíkovo. Toto sa dnes reálne stalo. A pán Hlivák na zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti - všetci, ktorí na tom výbore boli, keď sme ho vypočúvali, keď kandidoval, mi to určite potvrdia - povedal, že naozaj práve tieto vlastnícke vzťahy sú dodnes nevysporiadané. A bude toto možnože práca pre ďalších právnikov, pre ďalších pánov Bžánov na minimálne dve generácie.
Takže, áno, nakoniec odškodné nevyplácame, chvalabohu, ale, bohužiaľ, my dneska nevieme, komu Vodné dielo Gabčíkovo patrí. My máme uzavretú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorá hovorí o tom, že Vodné dielo Gabčíkovo nemôže patriť inej osobe ako štátu, ale toto neznamená automaticky, že pokiaľ nie sú vysporiadané tieto majetkovoprávne vzťahy, že to patrí práve tomu štátu.
Takže toto sú možnože také, také fakty k tomu, čo predchádzalo tej samotnej odmene. Vieme to, je to pomerne komplikovaná záležitosť. Mnohí sa v tom stratia. Tento chaos od toho začiatku vyrobil práve pán Robert Fico, ale skúsme, skúsme sa na to pozrieť, prečo k tomu vlastne došlo, troška od začiatku.
Vrátim sa do roku 1994. Nebojte sa, iba pár vetami a určite nepôjdem po jednotlivých rokoch. Ale v tom roku pán Magvaši ako minister hospodárstva presunul Vodné dielo Gabčíkovo do majetku vtedy ešte štátnej akciovej spoločnosti, ktorú dnes poznáme pod názvom Slovenské elektrárne. Vtedy to bola stopercentne štátom vlastnená akciovka. Ako som už povedal, dneska tam má Slovenská republika 34 %. Čiže samotná privatizácia nezačala v roku 2005, 2004 alebo 2006, privatizácia začala ešte v roku 1994. Tento stav, kedy bolo toto vodné dielo, alebo tento majetok, presunuté pod Slovenské elektrárne, trval až do roku 2006, kedy sa práve kvôli tejto medzištátnej zmluve, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, práve pri tom predaji tých 66 % toho podielu na spoločnosť Enel, vtedy sa podarilo vyrokovať dohodu o vysporiadaní týchto majetkových, majetkovoprávnych vzťahov. Jednoducho sa konečne tieto majetkovoprávne vzťahy vysporiadali tak, aby boli v súlade s touto medzištátnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a naozaj Vodné dielo Gabčíkovo sa opäť vrátilo štátu, konkrétne do vlastníctva Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik.
Takže toto bola tá dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov v roku 2006. Následne sa uzavrela zmluva o prevádzke, pretože Vodohospodárska výstavba s prevádzkou vodného diela nemala žiadnu skúsenosť. Nemali o to ani záujem a ani nemalo to byť ich biznisom. Prečo by štát mal prevádzkovať nejaké vodné dielo?
No a na tú prevádzku, na tú zmluvu o prevádzke sa naviazala aj tzv. zmluva o odškodnení ako poistka. Toto, toto je z môjho pohľadu to najspornejšie. Čiže bola táto zmluva o odškodnení legitímnou záležitosťou alebo nie? Toto sa malo napádať a s tým by som určite v plnej miere súhlasil.
Súčasne sa ale nové vedenie Slovenských elektrární zaviazalo zachovať ten pomer rozdelenia tých tržieb z predaja elektriny 35 % pre Slovenské elektrárne, 60 % pre Vodohospodársku výstavbu, tak ako to vlastne bežalo už od roku 2001, kedy takéto rozdelenie presadila pani Schmögnerová a pán Koncoš kvázi ako platbu za hydroenergetický potenciál pre ten štátny podnik.
Treba ale povedať, tu sa bavíme o rozdelení tržieb z predaja elektriny. Slovenské elektrárne z týchto tržieb potom vyplácali prevádzku, servis, G-komponent a mali povinnosť každých desať rokov urobiť generálne opravy. A práve napríklad nie realizácia týchto generálnych opráv mali byť tým hlavným dôvodom, prečo došlo k anexii toho vodného diela.
Slovenské elektrárne na začiatku chceli aj zvrátiť tento pomer, to znamená, aby to nebolo 35 z tržieb pre nich. Chceli pochopiteľne viacej. Tento nakoniec, chvalabohu, ostal len zachovaný, pretože to pre Vodohospodársku výstavbu znamenalo naozaj významný príjem, ale takisto sa poistili, aby sa im to neznižovalo. A v zmluve sa hovorilo o tom, že každé jedno znížené percento z tých 35 by znamenalo zľavu z privatizačnej sumy, a to konkrétne 6 mil. eur. Ak by sme sa teda vzdali, resp. ak by sme odobrali Slovenským elektrárňam nárok na tieto tržby, tak by sme museli z privatizačnej sumy vrátiť Enelu 210 mil. eur. O toto, pochopiteľne, nikto nemal záujem a určite ani nikto nemal. Opäť dávam do pozornosti, privatizácia Slovenských elektrární do dnešného dňa nie je uzavretá, nedošlo k poprivatizačnému vyrovnaniu.
Toto, toto teda došlo, toto sa udialo do toho roku 2006, no a potom v roku 2006 prišiel pán Robert Fico a začal tlačiť práve na Úrad pre verejné obstarávanie, aby nejako vymysleli, keď už teda nie ako zvrátiť tú privatizáciu, ale aby sme aspoň sa pokúsili alebo aby sa pokúsili dostať prevádzku, nie vlastníctvo, opakujem, vlastníctvo bolo vždycky v rukách Slovenskej republiky, prevádzku do rúk štátu. A ja sa pýtam, nestačilo, opäť sa pýtam, nestačilo vtedy požadovať zrušiť zmluvu o odškodnom? Pretože mali sme tú zmluvu o prevádzke. Tá bola kedykoľvek vypovedateľná. Čiže z môjho pohľadu stačilo rokovať práve o tej zmluve o odškodnení. No ale to by potom naozaj nebolo na svete toľko sporov a to by jednotliví právnici nedávali, nedostávali takéto odmeny.
Takže je nezmysel, keď dneska Robert Fico tvrdí, že prinavrátil perlu na Dunaji do rúk Slovenskej republiky. Nie. Gabčíkovo ako perla na Dunaji bola vždy v rukách Slovenskej republiky, teda ak nepočítame to obdobie tých rokov 1994 až 2006, ale aj vtedy to bol štátny podnik stopercentný. Čiže naozaj to Gabčíkovo vždy bolo v rukách Slovenska.
Vráťme sa ale teda naspäť k tomu Úradu pre verejné obstarávanie. Tá žaloba, tá sťažnosť, ktorú podali, bola nakoniec v posledný možný deň. A konštrukciou tej sťažnosti, alebo na základe čoho podali nejakú žalobu, bola veľmi, veľmi banálna vec. Bola to v podstate hra so slovíčkami, ale veľmi, veľmi dôležitá. Išlo o to, že či sa prevádzka vodného diela mala chápať ako koncesia alebo ako služba. V prípade koncesie totižto nie je potrebné robiť výberové obstarávanie, v prípade služby áno. A na tomto, na tomto, na týchto dvoch slovíčkach bol postavený celý súdny spor, ktorý trval viac ako osem rokov. To bol ten súdny spor o zmluve o prevádzke, na ktorú potom naviazala tá samotná arbitráž, ktorá pojednávala v podstate o tom, o tom nároku na to odškodné.
Prvostupňový súd pritom v tomto spore už v roku 2013 rozhodol o tom, že naozaj sa jedná o koncesiu. To znamená, že všetko je v poriadku a aj zmluvy sú v poriadku. Voči tomu sa Úrad pre verejné obstarávanie odvolal, až kým Krajský súd v Bratislave nerozhodol opačne. Veľmi zaujímavé bolo, kedy toto rozhodnutie krajského súdu prišlo. Prišlo, prosím pekne, jeden jediný deň pred tým, ako vošla do platnosti výpoveď bez udania dôvodu, ktorú tri mesiace predtým podala Vodohospodárska výstavba. Ak by súd v osemročnom spore rozhodol o jeden jediný deň neskôr, automaticky by vstúpila do platnosti zmluva o odškodnení a my by sme s tým, neviem, možnože niečo urobili, ale asi by sme sa museli veľmi, veľmi urputne súdiť.
No a bola tam zaujímavá ešte jedna vec. Toto by zaujímalo asi aj pani ministerku spravodlivosti, ale podľa mňa o tom vie. Predsedníčkou odvolacieho senátu, prosím pekne, v tom čase alebo práve v tomto spore, ktorý bol rozhodnutý v tom marci 2015, bola pani Andrea Hajtová. Neviem, či ste sa s týmto menom stretli, ale pani Andrea Hajtová je sestra pani Moniky Jankovskej. Tej istej pani Jankovskej, ktorá sa dnes tlačí do Súdnej rady a ktorá je dneska, aj vtedy bola, štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. Slovenské elektrárne vtedy dokonca dali aj námietku zaujatosti, žiaľ, neuspeli. Takže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky. Čuduj sa svete, naozaj aj takéto náhody sa stávajú, a teda dnes už plne rozumiem pani ministerke Žitňanskej, prečo má s pani Jankovskou takýto vážny problém.
No a teraz poďme k tomu arbitrážnemu súdu. V nadväznosti na jeho rozhodnutie, v nadväznosti na rozhodnutie toho krajského súdu teda bolo podanie na ten arbitrážny súd vo Viedni. Iniciovali to Slovenské elektrárne. Pre mňa, pre mňa to bol dosť nepochopiteľný dôvod, o ktorý to celé opreli, teda keď požadovali jednoducho odškodné na základe zmluvy o odškodnom. Ale ako som už povedal, tá bola predsa neplatná. A vôbec nenapádali to, akým spôsobom rozhodol ten krajský súd. Vôbec nenapádali zmluvu o prevádzke. No a potom prišiel, v rozhodnutí to bolo v júni tohto roku, prišiel ten pán Bžán, ktorý si nárokoval na túto odmenu. Chvalabohu, táto sa postupne znižuje. Ja dúfam, že nakoniec skončí na nule, pretože naozaj tam nie je žiaden z môjho pohľadu nárok na takúto podielovú odmenu.
A teraz sa skúsme pozrieť ešte na prevádzku Vodného diela Gabčíkovo. Získali sme nejakú perlu na Dunaji, nejaké zlaté vajce. Ale paradoxne práve v čase, keď došlo k tejto anexii Vodného diela Gabčíkovo, končili Slovenským elektrárňam dlhodobé zmluvy, na základe ktorých naozaj toto Vodné dielo Gabčíkovo pre nich znamenalo pomerne významný príjem. V ďalšom roku prevádzky, ak by ju predávali na trhu a keď im skončili tieto dlhodobé zmluvy, tak by išli so ziskom z predaja výrazne dole. Inak to bolo vidieť aj na hospodárení Vodohospodárskej výstavby. Oni mali rozdiel v tržbách tým, že oni predávali iba na trhu, pretože nemali žiadnych, žiadnych zazmluvnených zákazníkov, tak išli na tržbách z predaja o 19 mil. eur dole. No a Slovenské elektrárne, ťažko povedať opäť, či to bolo plánované, či nie, v roku 2015 mali zisk 24 mil. eur, v roku 2016 vyskočili na 2-tisíc, á, na 114 mil. Okej, je tam nový manažment, je tam EPH, ale mohlo to byť takisto plánované škrtnutie mínusovej položky. Ten Čierny Peter teraz skončil v rukách Vodohospodárskej výstavby. Ako som už povedal, zisk z predaja elektriny nám medziročne klesol o 19 mil. eur, no a pán Lazar, ktorého na Vodohospodársku výstavbu dosadil cez dieru v zákone pán Žiga, si to na jeseň uvedomil, a aby teda pán Fico neostal v hanbe, pustil turbíny na plné obrátky.
Jednoducho tá voda tadiaľ išla. Dopravný úrad začal vypisovať na Vodohospodársku výstavbu, že sa ohrozuje splavnosť Dunaja, bezpečnosť prevádzky, ale aj samotné životy lodníkov. Takže nakoniec naozaj nejakým spôsobom sa utriasla, utriasol aj ten rok 2015. Síce sa tá výročná správa musela na trikrát prerábať, papierovo sa Vodohospodárska výstavba dostala na zisk 900-tisíc eur, len zabudli vyplatiť Slovenský vodohospodársky podnik sumou 5 mil. eur, ktorú predtým každoročne dostávali, a tým dostali tento druhý štátny podnik do červených čísiel.
Inak, keď sa bavíme o ziskovosti Vodohospodárskej výstavby, v tomto roku podľa nejakého podnikového plánu majú naplánovaný zisk iba 600-tisíc eur, ale nezabúdajme na to, že v pláne sú aj generálne opravy turbín za 71,5 mil. eur. Čo to urobí? Toto rozpočítané na desať rokov so ziskom tejto spoločnosti si môžme iba domyslieť alebo ja si myslím, že je to veľmi ľahko prejudikovateľné.
Vodohospodárska výstavba dneska nemá naakumulované žiadne zisky, naopak, má nesplatené úvery vo výške 235 mil. eur. Tiež bolo zaujímavé, že v roku 2012, kedy tento úver bol poskytnutý zo strany štátu a kedy aj štát mal z tých úrokov nejaký príjem, tak boli tieto presunuté na komerčné subjekty. To znamená, vyplatili sme štát a zobrali sme si úver, klasický komerčný. To znamená, ten štát už z toho nič nemá. Áno, tento komerčný úver je lacnejší, ako bol ten štátny, ale ja si myslím, že nič nebránilo pánovi ministrovi Kažimírovi, aby znížil úročenie takto poskytnutého štátneho úveru.
Takže ja sa pýtam, kde dnes sú garancie toho, že Vodohospodárska výstavba bude schopná plácať svoje úvery? Samotné opravy taktiež výrazne meškajú. Keď som hovoril o tom, že sme tu mali rok 2015 a jeden z hlavných dôvodov pre odobratie prevádzky Vodného diela Gabčíkovo bola nerealizácia opravy, generálnej opravy, tak už v tom čase, a bolo to odsúhlasené aj štátnymi nominantami, boli generálne opravy zo strany Slovenských elektrární naplánované na I. štvrťrok v roku 2016. Dneska máme koniec roku 2017, Vodohospodárska výstavba tam má prevádzku už tri roky a s opravou sa ani len nezačalo. Aby som nekrivdil, áno, už sa tam robí verejné obstarávanie. No a takisto nezabúdajme, čo teraz musí platiť Vodohospodárska výstavba, a to je osobitný odvod.
Takže mám ešte dve minúty. Vodné dielo Gabčíkovo malo podľa vyjadrení krátko po anexii rozžiariť každú druhú žiarovku na Slovensku, ale realita je taká, že celá minuloročná, alebo takmer celá minuloročná produkcia bola predaná do Českej republiky. Výroba elektriny ale pritom v prípade Vodného diela Gabčíkovo je až na treťom mieste. Prvoradá je protipovodňová ochrana a splavnosť Dunaja. A tak kým Vodné dielo Gabčíkovo bolo z pohľadu Roberta Fica nejakou sliepkou znášajúcou zlaté vajcTakže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky.a, preto mala prevádzka prejsť do rúk štátu, dnes máme z Vodného diela Gabčíkovo, bohužiaľ, iba nejaký páchnuci záprdok. Máme tu potom nejaké zvyšky škrupín, ktorých sa snažia zmocniť rôzni advokáti, no a dnes, ako som už povedal, je koniec koncov štát tým majoritným, aj keď, samozrejme, nemá stále tie manažérske právomoci.
Ja sa teda pýtam, koľko je ďalších takýchto odmien, ktoré sú nárokovateľné alebo už boli vyplatené, len o nich nevieme? A kto mal byť konečným príjemcom takejto odmeny, ktorej sa radšej kvôli medializácii tohto prípadu vzdal a pán Bžán znížil svoj nárok na 17,6 mil. eur? Ja sa pýtam, nie je toto v konečnom dôsledku ďalší zo spôsobov zarábania vlastnou hlavou?
Nejaké požiadavky sú sformulované aj v samotnom uznesení, ktoré by sme radi dnes schválili, ale súčasne budeme žiadať o vykonanie poslaneckého prieskumu ako v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba, tak aj MH Manažmente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 18:52 - 18:54 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Krajniak, spomínali ste tie energetické monopoly a ich prehnané zisky. Tam ide hlavne o tie distribučné spoločnosti. Sám ste na to upozornili, sú to regulované subjekty. Takže z môjho pohľadu tam ide hlavne o nesprávne nastavenie tej regulácie. Dobre vieme, kto na tom regulačnom úrade doteraz pôsobil, bol to pán Holienčík, ktorý podliehal nejakému vplyvu pána Fica. Dneska je to pán Jahnátek, ktorý v podstate ten SMER má vytetovaný na čele. Takže tu je tá prapríčina všetkých týchto problémov, ktoré sa potom pretavujú do tých cien energií. V minulosti sa o to pokúsil a napokon aj riešil túto situáciu pán Kažimír tzv. osobitným odvodom, ktorý je dneska zase predĺžený o ďalšie 4 roky, dokonca v dvojnásobnej výške. Ale z môjho pohľadu je to iba také vytĺkanie klinu klinom, čiže nie nejaké systémové riešenie. To znamená, že dneska tu máme nesprávnu reguláciu a ideme ju opravovať osobitným odvodom, alebo prípadne týmto vaším zákonom.
Ja by som radšej bol zato, aby naozaj tá regulácia bola transparentná, otvorená a systémová, aby keď sa bavíme o prirodzených monopoloch, ktoré nemajú na svojom vymedzenom území prirodzenú konkurenciu, tak aby sme vedeli, čo vstupuje do tej regulácie, aby naozaj zverejnili každý jeden cent, čo si uplatnili v rámci tej ceny. No a potom samozrejme s tým súvisí aj reálne nezávislý regulačný úrad, ktorý by to vedel zodpovedne posúdiť, nie tak, ako to máme dneska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 18:18 - 18:20 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ostali sme tu už v takej komornejšej atmosfére, tak dovolím si povedať niečo možno k tomu počiatku toho zákona. Tento zákon, chcem sa priznať, je lobistickým zákonom. Lobistom bola moja dcéra a asi desať detí, ktoré som videl práve v tej lesnej škôlke, ktoré naozaj boli šťastné, boli zdravé, a tou odmenou a tou protihodnotou, ktorú za predloženie tohto zákona od nich očakávam, nie je nič viac ako ten jeden úsmev.
Ja nemám taký dar reči ako Martin predo mnou a veľmi ma mrzí, že som si nedokázal tak obhájiť tento zákon, ako to povedal on. Veľmi sa mi páčili niektoré tie pasáže, s ktorými prišiel. Hlavne tá myšlienka o tom medzikroku na tej časovej osi k niečomu veľkému. Ja si myslím, že tento zákon, ak ho posunieme do druhého čítania, čo by sme určite mohli, tak určite by to mohlo napomôcť aj k nejakým ďalším zmenám, ktorými by sme mohli ten školský zákon postupne vylepšiť.
Ďakujem aj veľmi pekne pánovi Sopkovi, ktorý tak isto hovoril o možných opravách, vylepšeniach tohto zákona v druhom čítaní.
Veľmi pekne ďakujem pani Zimenovej, za tú otvorenú kritiku. Aj keď ten zákon nie je pripravený, ja veľmi rád do budúcnosti jej poskytnem minimálne tie moje motívy, lebo tie naozaj vedomosti, ja som ten energetik a rodič, ale minimálne jej môžem povedať o tých mojich motívoch, ktoré ma k podpísaniu sa a k predloženiu tohto zákona viedli. Budem veľmi rád, ak každý jeden, každý kritik, ktorý aj dneska, vystúpil dneska v rozprave, ak priloží rovnako tú ruku k dielu. Ja tú svoju takto verejne ponúkam a budem vďačný, ak tento zákon podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 17:37 - 17:39 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pani Zimenová, ďakujem veľmi pekne za tieto slová, aj za kritiku, pretože kritika je práve to, čo nás posúva nejakým spôsobom ďalej. Áno, priznávam, počul som aj z iných úst o tom, že keď sa robia zmeny v tom školskom zákone, tak malo by to byť omnoho komplexnejšie. Priznávam aj to, že naozaj táto zmena, ktorú sme navrhovali, vychádzala z nejakého existujúceho stavu.
Vy ste hovorili o tom zalievaní klinca do betónu. Ja by som to skôr povedal, že čiastočne sme skorej ten klinec chceli povytiahnuť. Ale je pravda, že nevieme, ako by ho niekto iný ďalej, zatiaľ ho vytiahol, roztrhol si na ňom nohavice. Napriek tomu si myslím, že tento zákon rieši aspoň čiastkovú, aspoň nateraz, nejakú situáciu. Otvára nejaké nové možnosti. Ide o to, vy ste hovorili aj o tom, že za vlády Roberta Fica sa asi ťažko niečo zmení. S tým plne súhlasím. Vidíme, ako prechádzajú všetky naše ostatné návrhy a na nejaké komplexné riešenia asi naozaj priestor nebude. Len v roku 2020, keď sa my dostaneme, snáď dostaneme k moci, ťažko povedať, kto všetko tam bude, či tam budeme aj my. Ja verím, že hej, verím, že tam budete aj vy. A vtedy bude môj najmladší už aj nastupovať na základnú školu v podstate. Čiže naozaj toto malo byť riešenie, ktoré malo ďalším tisícom detí umožniť niečo inovatívne v tom školstve už dnes. Ale vítam, ako som povedal, tieto slová. Budem rád, ak v budúcnosti sa pozrieme nejak komplexnejšie na tento zákon, pretože mať zákon v šuflíku znamená, že čokoľvek sa zmení, viete ho kedykoľvek vytiahnuť alebo ponúknuť ho niekomu druhému, aby tak urobil za vás.
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem aj za tieto slová, aj napriek tomu, že to nepodporíte, ale hovorím, tá kritika je určite vítaná. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2017 17:06 - 17:15 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Asi je niektorým z vás čudné, že pred chvíľkou som tu rozprával o hnedom uhlí a teraz idem rozprávať o školstve, ale okrem toho, že som tímlídrom pre energetiku, som aj rodič, a to asi v takom tom prvom rade, dovolím si povedať. Doma máme dve deti, jedno z nich je už dneska dva týždne školopovinné. Priznám sa, v minulosti sme riešili aj s manželkou, dosť, ktorým smerom by sa tie deti mohli uberať, akú im dať budúcnosť, čo im do budúcnosti poskytnúť. A keď naša Kajka nastupovala do škôlky, tak vtedy sme ju proste dali do najbližšej škôlky, ktorá bola pri nás, a bez nejakého overovania tej kvality. A priznám sa, dosť sme na to doplatili. Jednoducho nebolo to celkom v poriadku, nebol v poriadku ten prístup tých pedagógov a po čase sme si to aj my sami uvedomili. A tak sme Kajku zo škôlky zobrali, hľadali sme alternatívy.
No a našli sme, našli sme nie škôlku, ale našli sme jeden lesný klub. Povedali sme si, dobre, však nemusí to byť päť dní v týždni, môže to byť niekedy iba na štyri hodiny, niekedy na celý deň, akokoľvek, a tak sme to s nimi skúsili. Priznám sa, deti nám chodili poobede alebo vyzdvihovali sme si ich zo škôlky špinavé od hlavy po päty. My sme častokrát ani nevedeli, ktoré je vlastne naše dieťa, a to dieťa, ktoré si sadlo s nami do auta, či patrí naozaj nám, zistili sme to až doma, keď sme ich osprchovali a videli sme, že áno, tak to je Kajka, to je Adamko. Práčka išla u nás proste nonstop. Ale deti boli spokojné. Boli vybehané a boli zdravé. Mali perfektnú imunitu. Proste naozaj toto obdobie si my nevieme vynachváliť. Okrem toho, čo im táto, dovolím si použiť ešte raz to slovo, alternatívna škôlka alebo tento klub, dala, začali chápať naozaj niektoré veci v súvislostiach. Takže u nás doma mlieko nie je z chladničky, ale je od kravičky. Vajíčka sa nenakupujú v obchode, ale znášajú ich sliepky, mali priamo v klube takých päť sliepok, ktoré častokrát utiekli do lesa, a sme ich tam ako rodičia spolu s deťmi naháňali. Jablká nie sú zo sáčku, ale jablká sú zo stromu, z ktorého si to tie deti samé nazbierali. Popritom veľa pracovali s hlinou, maľovali, hrali na píšťalke, tancovali. Tie staršie si dokonca vyrezávali z dreva. Skrátka, robili veci, ktoré boli pre mňa, pre mnohých z vás, dovolím si povedať, pre vás všetkých zrejme niečím prirodzeným, úplne prirodzeným, úplne prirodzenou súčasťou toho detstva. Ale dnešné mnohé deti to poznajú iba z rozprávania alebo z televízie. A tie deti sa jednoducho do tej škôlky naozaj tešili.
Keď sme videli, že naozaj niečo také tým deťom prospieva, hľadali sme nejakú alternatívu aj na tej, na úrovni tej základnej školy, kde by Kajka mohla ďalej pokračovať. To znamená školu, ktorá je viacej spojená s prírodou, s tým životom. A naozaj sme zistili, a Martin mi o tom rozprával, v Bratislave fungujú Montessori, máme tu Waldorf a tých škôl, ale, bohužiaľ, je naozaj, ako sa hovorí, ako šafranu. Ten dopyt je strašne veľký, ale tých škôl je strašne málo. Napríklad v prípade toho Waldorfu, jedna je v Bratislave a druhá je v Košiciach. No a keďže sme zvedaví a nestačí nám povedať to, že jednoducho miesto nie je, tak sme chceli vedieť aj prečo. Zistili sme napríklad skutočnosť, že Waldorf bol aj experimentálne overený. Toto experimentálne overovanie reálne prebehlo, ale samotný vzdelávací program bol odsúhlasený iba pri dve školy na Slovensku, ktoré podliehali tomuto experimentálnemu overovaniu.
Ja by som to prirovnal k takej situácii, kedy sa niekto rozhodne na Slovensko dovážať napríklad kozmetiku. Dá si ju otestovať, urobiť nejaké certifikáty nejakým tým certifikačným centrom, ten im ten certifikát vystaví, ale potom povie, ten certifikát sa nevzťahuje na výrobok, ale iba na tento jeden jediný kus, ktorý bol u nás otestovaný. No a presne toto je na Slovensku, tá prax práve v tom na tom ministerstve školstva s týmto experimentálnym overovaním.
Sedeli sme viackrát aj s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú na takej tej, z takej tej úrovne, tej právnej, tej legislatívnej. Sedeli sme s odbornou verejnosťou, sedeli sme s ľuďmi, ktorí by mali záujem prevádzkovať vlastnú Waldorfskú školu. No a dozvedeli sme sa zaujímavé veci.
Ja si dovolím teraz zacitovať z niektorých e-mailov alebo z niektorých pripomienok, ktoré sa k nám dostali. Častokrát sme sa dozvedali, že naozaj tá súčasná právna úprava, experimentálna úroveň na Slovensku nie je až taká zlá. Ale tá prax, to, ako sa toto experimentálne overovanie zaradilo do praxe, tak toto je jedna katastrofa. Tým hlavným problémom je, že ministerstvo školstva neaplikuje tú zásadu uvedenú v ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 71/67, podľa ktorého sa na tento zákon vzťahuje, podľa ktorého sa tento vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
Ministerstvo školstva má teda povinnosť vydať o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania rozhodnutie postupom podľa správneho poriadku, to jest rozhodnutie obsahujúce výrok odôvodnenia, poučenie o opravnom prostriedku. Čo sa však deje dneska? V súčasnosti ministerstvo školstva má povinnosť teda vydať odôvodnené rozhodnutie preskúmateľné riadnymi mimoriadnymi opravnými prostriedkami, prípadne aj súdnou cestou. Toto sa nedeje, ministerstvo školstva rozhoduje maximálne formou nejakého neodôvodneného listu. Mnohé pozitívne experimenty bez právneho povedomia zriaďovateľov v dôsledku toho zapadnú prachom bez toho, aby mali možnosť pozitívne ovplyvniť vývoj slovenského školstva.
Toto som predstavil naozaj tak veľmi v kocke. Ako som povedal, ja nie som učiteľ, ja nie som ani legislatívec, ktorý sa tejto oblasti nejak intenzívne venuje. Ja som energetik, ale som aj rodič. A ako rodič by som si prial, aby na Slovensku, ak raz prejde nejaký vzdelávací a výchovný program experimentálnym overovaním, tak to ministerstvo bude mať povinnosť uviesť ho aj do praxe. A to nielen pre toho, a to nielen s povolením pre toho, na kom to otestovali, naozaj pre každého, kto splní všetky tie zákonné kritériá.
Z tohto miesta by som chcel preto poprosiť o podporu tohto zákona za mňa, za moje deti, za ostatných rodičov, ktorí majú záujem svoje deti možnože vzdelávať aj v takýchto vzdelávacích programoch, a hlavne za tie deti, ktorým, si myslím, že aj toto do budúcnosti veľmi, veľa dá.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

14.9.2017 17:03 - 17:04 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán predseda. V súčasnosti tento zákon alebo tento zákon pojednáva o experimentálnom overovaní, ktoré je v súčasnosti upravené v § 14 školského zákona. Aj v prípade, že je experiment overovaný hodnotený kladne, konečné rozhodnutie o tom, či metóda, spôsob výučby, dokument, prípadne vzdelávací alebo výchovný program budú zavedené do praxe ostáva v plnej kompetencii ministerstva školstva, ktoré napriek kladnému hodnoteniu garanta nemá povinnosť ho schváliť. Aplikačná prax ukazuje, že v dôsledku tejto právnej úpravy do praxe častokrát nie sú zavedené kvalitné nové spôsoby výučby, prípadne ak sú schválené, tak v zmysle § 7 ods. 10 školského zákona sa považujú len za školské, vzdelávacie programy. To znamená, že ich môže v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu používať len tá jedna škola, ktorá prešla nejakým experimentálnym overovaním.
Účelom návrhu zákona je postaviť schválený alternatívny vzdelávací program, ale to slovo "alternatívny" neberte v zmysle, že tu zavádzame nejaké alternatívy, ale jednoducho schválený vzdelávací program, ktorý prešiel experimentálnym overovaním na rovnakú úroveň ako štátny vzdelávací program. Za účelom zabezpečenia kvality alternatívneho vzdelávacieho programu na požadovanej úrovni vzdelania žiakov základných a stredných škôl sa zároveň zavádza mechanizmus spolupôsobenia štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov.
A tu by som skončil a prihlásil sa do rozpravy ako predkladateľ.
Skryt prepis
 

14.9.2017 17:01 - 17:02 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak ako Anka povedala, naozaj toto nie je, že regulácia v pravom slova zmysle, naozaj sa bavíme dneska o spoločnosti, ktorá má na tom trhu monopolné postavenie a ktorá má ešte k tomu tú výhodu, že tu existuje nejaké nariadenie pre nejakú inú spoločnosť povinne nakupovať tovar, ktorý nikto iný nevie dodať. A z tohto pohľadu si myslím, že naozaj tá regulácia je absolútne na mieste. Toto by mal byť taký ten hlavný "mesidž" a také to hlavné pochopenie tejto problematiky, ktorá musí podľa mňa v hlave zasvieť každému. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 16:26 - 16:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem. To tak pre istotu, aby sa nezabudlo.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Na tejto schôdzi je to už druhý zákon, ktorý sa týka alebo ktorým sa mení zákon o energetike. Minulý týždeň sme tu mali zákon, resp. dokončovali sme ho tento týždeň, bol to práve ten zákon, ktorým sme aj chceli nejakým spôsobom poriešiť biomasu, aby sa naozaj na energetické účely nerúbali a nepálili zdravé stromy. Dneska tu máme zákon, ktorý zase bude pojednávať o uhlí a súčasne o všeobecnom hospodárskom záujme.
Tento zákon predkladáme v tomto znení už druhýkrát počas tohto volebného obdobia. Napriek tomu si myslím, že tu nastal veľmi výrazný posun. Je to hlavne kvôli tomu, že tu máme dosť zvýšené povedomie práve o tom, ako to tu s tou podporou uhlia, ako to tu s fungovaním baní, ako to tu s fungovaním elektrárne, ktorá toto uhlie spaľuje, ako to tu vlastne funguje. Mali sme tu kauzu Nováky. Možno si spomeniete, keď v novembri v Novákoch začal čmudiť jeden komín, na ktorý bol napojený blok, ktorý nemal žiadne povolenie na prevádzku. Mali sme tu kauzu, kauzu vysokých cien energií, ktorá s tým takisto nepriamo súvisí, pretože do cien elektriny sa nám premieta tzv. tarifa za prevádzku systému, v ktorej je zahrnutá aj podpora výroby elektriny z domáceho uhlia.
Zákon, ktorý vám teda chcem dneska predstaviť, rieši nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako aj povinnú reguláciu uhlia, ceny uhlia, ktoré práve vstupuje do určenia ceny elektriny vyrobenej z tohto domáceho uhlia. Treba si povedať, že toto uhlie dneska môžu Slovenské elektrárne naozaj nakupovať od jedného jediného výrobcu, dodávateľa, od Hornonitrianskych baní Prievidza, a to práve kvôli tomu nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme. Podľa tohto nariadenia totižto z domáceho uhlia musia vyrobiť 1 350 GW/h ročne elektriny. A taký objem uhlia, aby mohli takýto objem elektriny vyrobiť, im naozaj nikto iný dodať nemá.
No a keďže hovoríme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, toto uhlie si zo zahraničia nakúpiť nemôžu. A preto si myslíme, že takéto uhlie je potrebné aj cenovo zaregulovať orgánom na to určeným, tak ako dneska regulujeme aj iné prirodzené monopoly. Máme tu iné oblasti, ktoré by sme regulovať nemali a, naopak, ich regulujeme. Tam funguje prirodzená konkurencia. V tomto prípade to tak nie je.
Na prvý, na prvé počutie táto problematika môže byť naozaj, sa zdať dosť komplikovaná a poviem úprimne, v tomto volebnom období nás tu sedelo možnože päť, ktorí do detailne vedia, o čom vlastne aj to VHZ-ko – všeobecný hospodársky záujem – aj tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia vlastne reálne je. Jeden z týchto piatich ľudí nám medzičasom odišiel, utiekol na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a týmto zákonom mu chceme poslať taký malý darček práve na tento úrad. Pretože ja som stopercentne presvedčený, a nehovorím to vôbec ironicky, pán Jahnátek by sa určite tomuto potešil, pretože by mu naozaj pribudla nová kompetencia, na základe ktorej by mohol mať ešte lepšie pod kontrolou práve tie ceny elektriny pre toho konečného spotrebiteľa. Preto taký ten môj prvý apel aj do tej, na tú ľavú stranu tejto miestnosti, je to dobré určite aj pre vášho bývalého kolegu.
No a teraz k veci, aby naozaj tomu, o čom tento zákon pojednáva, porozumeli všetci. Takže čo je to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme? Všeobecný hospodársky záujem, toto nie je výmysel Roberta Fica, toto nie je výmysel nejakej vlády, teda je to výmysel, lebo prišiel s tým ešte pán Mikuláš Dzurinda, kedy toto bolo v pôvodnom zákone o energetike, to bola tá 656/2004, ale toto sa iba v podstate, prenášali niektoré ustanovenia z európskych smerníc v podstate, ktoré nám umožňujú nejakým spôsobom podporovať zdroje, domáce zdroje, z ktorých si vyrábame elektrinu.
Prvýkrát takáto podpora bola udelená práve pre tú výrobu elektriny z domáceho uhlia v roku 2005. Vtedy to bolo kvôli tej naozaj veľmi akútnej situácii na tej Hornej Nitre, kde dlhodobo tá produkcia uhlia klesala, veľmi výrazne sa znižovala. Tá nezamestnanosť v tom roku 2005, mali sme tu naozaj túto nezamestnanosť práve pomerne vysokú. To znamená, aj vláda musela nejakým spôsobom zasiahnuť. Ale pripomínam, všeobecný hospodársky záujem, toto nie je riešenie na veky vekov. To je riešenie do, kým jednoducho tá akútna situácia sa nevyrieši, kým neprestane trvať ten akútny stav, či už bude vyriešený práve vďaka tomu, že ten subjekt, ktorý takúto pomoc dostáva, sa dostal z nejakých problémov, alebo sa tu zvýši zamestnanosť alebo čokoľvek. Ale toto nemôže byť predlžované donekonečna tak, ako to máme dneska.
V praxi to funguje tým systémom, že vláda cez ministerstvo hospodárstva vydá tzv. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, v tom prvom rade pre Slovenské elektrárne. Subjekt, ktorý je následne povinný vyrábať elektrinu z domáceho uhlia a teda ju kupovať od toho iného dodávateľa, ako som už na začiatku povedal. Následne takto vyrobenú elektrinu musia distribučné spoločnosti distribuovať, prenosové, prenosová sústava prenášať a dodávatelia elektriny ju dodávať koncovým spotrebiteľom. No a pochopiteľne toto celé sa nedeje zadarmo, ale na to sa všetci poskladáme práve v tej cene elektriny, ako domácnosti, tak aj podnikatelia.
Toto sa deje aj napríklad v prípade obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla. Avšak tu máme tú cenu, tú výkupnú cenu nastavenú dopredu, jasne stanovenú, vypočítanú na základe nejakých nákladov a máme jasne stanovený čas, na ktorý táto podpora trvá. A je to dané zákonom. V prípade nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme netušíme, dokedy toto bude trvať, netušíme, ako sa bude vyvíjať cena, a čo je najhoršie, my netušíme, kam vlastne tá dotácia v konečnom dôsledku putuje.
Táto podpora sa teda premieta do tej tarify za prevádzku systému. Túto sme napríklad na minulej schôdzi navrhovali presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu. Aj sme tam definovali jednotlivé zdroje, ktorými by sa to dalo pokryť, pretože nebavíme sa o malých sumách. Len pri obnoviteľných zdrojoch je to asi 400 mil. eur uhlia, k tomu máme ďalších 95.
Takisto sme napríklad samotnú tarifu a prevádzku systému napadli na Ústavnom súde, pretože táto nebola zavedená zákonom, ale paradoxne vyhláškou. A ústava veľmi jasne hovorí, že akékoľvek nové poplatky alebo dane môžu byť zavádzané iba zákonom.
No a takisto čo tento zákon rieši, je akési, poviem, že očistenie. Ale v minulosti sme mali práve tú kauzu alebo teda tie, tie bane spájané s jednou politickou korupciou, konkrétne s alobalovou kauzou, ktorá bola presne pred rokom. V podstate mohli by sme povedať, že takmer na deň, dneska máme štrnásteho, myslím, že to bolo šestnásteho, 16. septembra zametená pod koberec. Jednoducho skutok sa nestal a vyšetrovateľ sa touto kauzou odmietol zaoberať.
No a kto trpí tými vysokými cenami elektriny? Samozrejme, sú to v prvom rade domácnosti, potom podnikatelia, ale niektorí podnikatelia si paradoxne vedia nejakým spôsobom vybaviť úľavy. Máme tu memorandum so spoločnosťou U.S. Steel, máme tu limit na platenie odvodu do Národného jadrového fondu pre spoločnosť Slovalco a takto by som mohol pokračovať. No ale opäť v podstate jedno nesystémové opatrenie látame druhým. Toto sa mi takisto nezdá v poriadku.
No a premeňme si to teraz na peniaze, koľko to vlastne je. Takže na začiatku pred tými, dneska už vlastne dvanástimi rokmi, keď sa bavíme o roku 2005, to bolo asi 30 mil. eur. Dneska je to, prosím pekne, viac ako trojnásobok. No a kým v minulosti toto nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme bolo vydávané na rok, maximálne na dva, v roku 2015 vtedajší minister, pán, myslím, že to bol pán Vazil Hudák, toto nariadenie predĺžil, prosím pekne, na ďalších pätnásť rokov, do roku 2030. Čiže kým predtým sme to mali na rok, maximálne na dva, zrazu sme to dostali na pätnásť rokov. Našťastie nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je zákon a dá sa prakticky kedykoľvek zmeniť a dá sa zmeniť takisto zákonom, ktorý dneska predkladáme, pretože my tvrdíme, že tieto nariadenia, tak ako boli prijaté, majú byť zrušené k 31. 12. 2018 a akékoľvek nové ďalšie už budú prijímané práve podľa tohto nášho zákona.
Takže v čom je, v čom je takisto tá nelogika. Ak my dneska sa bavíme o tom, že to všeobecné, ten všeobecný hospodársky záujem sa stále predlžuje a stále narastá, to totižto nerieši to, že by sa tá situácia nepriaznivá dneska vyriešila, odstránila. Toto je liečenie drogovo závislého zvyšovaním dávok. Do dnešného dňa sme na podporu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia zaplatili z našich vačkov 750 mil. eur. Sedemsto päťdesiat miliónov eur. To ani neviem, koľko je núl, priznám sa. A ak by sme ďalej pokračovali v tomto nariadení, tak do roku 2030 by to bola ďalšia miliarda a pol. To už som sa v tých nulách úplne stratil, teraz keď to tak počítam.
No a teraz na čo sa to vlastne skladáme? Takže cena elektriny, ktorá je vyrobená z domáceho uhlia, je regulovaná. Je to tých 95 miliónov a je regulovaná pre Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne dajú raz ročne nejaký návrh ceny a v nej sa nachádza položka Prevádzkové náklady, položka Investície a položka Nákup uhlia. A teraz regulačný úrad príde, zoberie, povie: "Uhm, tak tuto máte prevádzkové náklady, ale tu je položka, ktorú vám my neuznáme, to vyhadzujeme, tuná máte investície, ale však to vy vlastne nepotrebujete, my vám to škrtáme a tuto máte uhlie, dobre." Toto je vždycky uznané 1 : 1, pretože cenu uhlia regulovanú nemáme a túto ani nevieme ovplyvniť.
No a tak sme sa pozreli aj na to, že koľko vlastne to uhlie stojí, koľko stojí u nás, za koľko ho tie bane na základe takejto zaujímavej dohody, nebudem to volať, že dohoda, ale na základe tohto zaujímavého, zaujímavo nastaveného systému, za koľko ho vlastne predávajú tým Slovenským elektrárňam. No našli sme jednu analýzu, ktorú vypracovala v roku 2014 konzultačná spoločnosť Ernst & Young, ktorá sa práve zaoberala benchmarkingom uhlia, hnedého uhlia a lignitu, no a porovnávali tam šesť európskych krajín – Bulharsko, Česko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Takže sedem, pardon. Nie. Dobre, sedem. Šesť. Priemerné náklady v rámci tejto danej vzorky boli, prosím pekne, 1,7 eura/GJ. Na to, aby boli tieto náklady porovnateľné, tak muselo to byť prepočítané práve na ten gigajoule, pretože každé uhlie má nejakú inú výhrevnosť, ale keď to premietnete na tie gigajouly, nemôžete to vyjadriť v tonách, premietnete to na gigajouly a vtedy sa to stáva porovnateľným.
To máte ako keby ste viezli kamiónom, ja neviem, džús, čerstvo ten vylisovaný, alebo naopak iba koncentrát. Toto je presne aj v prípade toho uhlia, to znamená, že máme vyššiu výhrevnosť, nižšiu výhrevnosť, čiže vyššiu koncentráciu, nižšiu koncentráciu tej výhrevnosti.
Čierne uhlie, ktoré sa ťaží za hranicami Slovenska, napríklad v poľskej bani Silesia so silnou finančnou účasťou spoluakcionára Slovenských elektrární, spoločnosti EPH, má výhrevnosť na úrovni 27 až 28 MJ/kg. Hornonitrianske bane Prievidza zase uvádzajú na svojej stránke, že kvalita a výhrevnosť ich uhlia, hnedého uhlia sa pohybuje od 9 do 14, to znamená zhruba na tej jednej polovici až jednej tretine. Čiže 9 až 14 MJ/kg.
Ak vezmeme priemernú výhrevnosť 11 a porovnáme ju s minuloročnou cenou, za ktorú bane predávali práve do elektrární v Novákoch toto uhlie, tak nám vyjde cena 4,5 eura za GJ. Ak by sme zobrali to najkvalitnejšie uhlie práve z bane Handlová, tak sa dostaneme k cene asi 3,5. Takže stále sa bavíme o tom, že sme kdesi pri dvoj- až trojnásobku ceny, aká je v zahraničí. Dvoj- až trojnásobok ceny. Samozrejme, na Slovensku baňa v Handlovej, v Novákoch, v Cígeli, tam sa myslím, že ťažba ukončila, je hlbinná. To znamená, dochádza naozaj k hlbinnej ťažbe, k poddolovaniu územia, zatiaľ čo všade inde sa hnedé uhlie ťaží povrchovo. Asi je každému jasné prečo. Ani v Tatrách nebudeme dneska pestovať banány. No prečo? Lebo by to bolo ekonomický nezmysel. No ale keď to niekto zaplatí a ešte k tomu keď mi to niekto zagarantuje zákonom, nariadením vo všeobecnom hospodárskom záujme, no tak potom kľudne budeme ťažiť aj hlbinne.
No a potom možno ešte k tej produkcii. Ako som upozornil, tá podpora od toho roku 2005 kontinuálne narastá, človek by čakal, že zrejme bude narastať aj tá produkcia, opak je pravdou, tá produkcia dlhodobo klesá.
Povedal som to už viackrát, dal som to do blogu, povedali sme to na tlačovke, keď sa bavíme o tom, že koľko vlastne tvorí tá cena toho uhlia z tej dotácie, ktorá plynie do Slovenských elektrární, alebo do tejto elektrárne v Novákoch, tak práve ten nákup uhlia tvorí asi 90 % práve z tejto ceny. A teda my tvrdíme, že tam dochádza k nedovolenej nepriamej štátnej pomoci. Týmto sa momentálne zaoberá aj Európska komisia. Potom v súvislosti s baňou Nováky som už spomínal prevádzkový pokus, ktorý tu prebiehal od novembra 2016 až do februára 2017, kedy naozaj bez povolení prevádzali nejaký prevádzkový pokus. A tým účelom, jediným účelom bolo práve to, aby to uhlie, ktoré sa hromadilo pri tých baniach, aby sa naozaj aj spálilo. No a vtedy som, predstavte si, zistil, že áno, dneska máme to nariadenie v tom všeobecnom hospodárskom záujme. Ale čo keď mi to tá technika nedovolí, čo keď mám časté odstávky? No a som sa dozvedel, že smola. Slovenské elektrárne jednoducho budú za toto pokutované. To znamená, že ony naozaj boli tlačené do toho, aby to uhlie spálili, ale ony si uvedomovali práve na tomto bloku tú situáciu, ktorá tam dneska prebieha, že naozaj ten blok nespĺňa ani len tie nové predpisy, ktoré tu dneska máme, tie nové normy, ktoré platia od roku 2015. A tak si i povedali, my to robiť nebudeme. Ale tak našiel sa niekto druhý, našli sa práve Hornonitrianske bane Prievidza, ktoré si tento blok zobrali do prevádzky a spálili toľko uhlia, aby naozaj dosiahli tých 1350 GJ, respektíve ten svoj objem. Tam to vychádza na, myslím, že skoro 2 milióny ton uhlia ročne.
No ale my sme upozorňovali vtedy aj s Ankou Zemanovou naozaj, že tento stav je neúnosný, je škodlivý životnému prostrediu, nemá žiadne opodstatnenie. Dali sme vtedy aj podnet na Generálnu prokuratúru, komunikácia s Generálnou prokuratúrou trvá dodnes, pretože prokurátor akosi nevie pochopiť, že robiť prevádzku na zariadení, ktoré je vyradené z prevádzky, sa jednoducho legálnou cestou nedá. To je to isté, ako keby vám niekto tvrdil, že legálne jazdí s autom po ceste, ktoré nemá STK, nemá emisnú, nemá ŠPZ-ku. No a v Novákoch to predsa len im prešlo a generálny prokurátor ešte povedal, že všetko je v najlepšom poriadku, skutok sa nestal.
Tému, táto téma má naozaj veľmi, veľmi široký záber, pretože Hornonitrianske bane sú aj významným zamestnávateľom v regióne, zamestnávajú dneska asi 3400 ľudí priamo, z toho je asi 1200 baníkov, to je v tom podzemí, to je na tom povrchu. Oni sami tvrdia, že je tam 11-tisíc ľudí, zrejme do toho započítajú aj toho pekára a toho kaderníka, toho vodiča, ale reálne oni sami si v podstate všetky subdodávky robia vo vlastnej réžii. Ale teda nespochybňujem tým naozaj skutočnosť, že 3500 zamestnancov je významný zamestnávateľ dneska.
Túto problematiku ohľadom baní sme riešili aj na verejnej diskusii v Prievidzi. Riešime to koncepčne, hovoríme o infraštruktúre, možnosti, že plnenie eurofondov, reprograming, hovoríme o turizme, hovoríme napríklad aj o tzv. riešení Jaguar Expresse, ktorý ak by naozaj tie bane nemali v budúcnosti nejakého toho relevantného odberateľa, tak aby aj tí ľudia mali možnosť zamestnať sa niekde inde, ten Jaguar Express je naozaj iba názov, to neni, že všetci majú teraz ísť do Jaguaru. Jednoducho toto je obojsmerná príležitosť pre ľudí z regiónu zamestnať sa mimo neho a tak isto pre ľudí cezpoľných dochádzať do toho regiónu za turizmom, za prácou, za podnikaním, za čímkoľvek. O tomto by som vám vedel rozprávať do rána, ale nechcem vás tak dlho zdržovať. (Reakcia z pléna.) Ako predkladateľ si to môžem dovoliť, ďakujem veľmi pekne. Tak vieš čo? Tak ešte aspoň pol hodinu. Ďakujem. Takže môžete sa Edovi poďakovať.
Máme tu zákon o energetike. Čo dneska teda v tomto zákone chceme zmeniť? Ako som už spomenul, dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, toto navrhujeme ukončiť k 31. 12. 2018. Akékoľvek nové nariadenie by bolo vydané do budúcnosti iba na tri roky. Bolo by jeho vydanie podmienené analýzou, kde by sa analyzoval vplyv na cenu plynu a elektriny, verejnú správu, podnikateľské prostredie, a táto analýza by bola rozšírená aj o dopad vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľstva a sociálne vplyvy. Toto nariadenie, respektíve táto analýza by bola každoročne aktualizovaná, ak by sa preukázalo, že takéto nariadenie už nemá opodstatnenie po prvom roku, tak pochopiteľne tento všeobecný hospodársky záujem by zanikol. No a čo by bolo k tomu potrebné? Tak isto kladné stanovisko Protimonopolného úradu.
V zákone o regulácii sieťových odvetví, tak tam ideme riešiť to uhlie, tú komoditu, ktorá vstupuje práve do tej ceny elektriny, ktorá je vyrobená z tohto domáceho uhlia. To znamená, aby naozaj boli otvorené tie ekonomické oprávnené náklady a aby k tomu bol priznaný nejaký primeraný zisk. Toto bol napríklad ten hlavný podnet na ten zákon, ktorým sme, kvôli ktorému dneska tento zákon predkladáme, pretože tento zákon ja tak pracovne volám, že antialobalový. Všetci si asi spomeniete na tú kauzu poslanca Jánoša, ako som spomenul, toto vyšetrovanie bolo zastavené. Ale treba si tak isto uvedomiť, že okrem tohto negatívneho vplyvu, a samotné nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme má negatívny vplyv aj na iných, ktorí vďaka tomu vytvárajú stratu. Napríklad pre Slovenské elektrárne je prevádzka elektrárne v Novákoch čisto stratovou záležitosťou. Má to negatívny vplyv na koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa, je tam poddolované územie, znečistené životné prostredie. Elektráreň v Novákoch je druhým najväčším znečisťovateľom na Slovensku. Spomeňte si, vo februári na smogovú situáciu v okrese Prievidza. Vtedy bane povedali, veď my sme tú elektráreň zastavili, odstavili práve vtedy, keď bola tá smogová situácia. No áno, zastavili, ale to neni o tom, že my zastavíme a vtedy tá smogová situácia prestane, jednoducho ten popolček, všetky tie emisie sa v tom prostredí držia dlhodobo a postupne padajú. Ja keď som počul, že uvedenie elektrárne, toho tretieho bloku v Novákoch zaznamenali ako prví Švajčiari, tak ja som skoro odpadol. Jednoducho my sme sa tak isto o tom dozvedeli až nepriamo, na základe meraní alebo na základe údajov z jedného serveru, portálu, na ktorý sa dodávajú tieto údaje o výrobe.
No a tak isto treba povedať o tom, že v okrese Prievidza máme o 17 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Máme tu správu Svetovej zdravotníckej organizácie o tom, že 9 z 10 ľudí žije v prostredí so znečisteným vzduchom, 92 % miest prekračuje povolené limity. Slovensko samotné žije v oranžovej zóne, to znamená 16 mikrogramov čiastočiek na kubík, Košice majú 18, Bratislava 18 a Žilina 25. Máme tu úmrtnosť na choroby spojené so znečisteným životným prostredím, je to 64 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Keď si to prepočítame na 5,4 milióna obyvateľov na Slovensku, tak sa dostaneme k číslu takmer 3,5-tisíca obyvateľov. Toto číslo možno vám niečo hovorí, ale pred chvíľkou som hovoril, že presne toľko isto majú paradoxne aj práve Hornonitrianske bane Prievidza. To znamená, že ročne v podstate na dôsledky znečistenia životného prostredia zomrú v prenesenom význame všetci zamestnanci Hornonitrianskych baní.
No a tiež netreba zabudnúť na to, že elektráreň v Novákoch za emisie, ktoré vypúšťa do prostredia, platí za emisie, je to 10 až 15 mil. eur. No a jediný, kto z tejto situácie vychádza vysmiaty, spokojný, je riaditeľ Hornonitrianskych baní. Nedávno sme sa dozvedeli, že vlastní tam ten väčšinový alebo ten 44-percentný, myslím, že balík, to bolo na základe toho registra tých partnerov verejného sektora. Ďalšia zaujímavá informácia, ďalším vlastníkom je napríklad pán Rudolf Podoba, primátor Handlovej, s ktorým sa mala tú česť stretnúť aj moja kolegyňa Anka Zemanová, kolegyňa Renáta Kaščáková, ktorý je naším veľkým kritikom a ktorý tvrdí, že my chceme tie bane iba zavrieť, ale nemáme žiadne ďalšie riešenie. A pritom samotní baníci by asi určite uvítali, keby mohli pracovať v zdravšom a menej rizikovom prostredí.
Ale späť k tým baniam a k tomu zatváraniu. Nie, my ani týmto zákonom nehovoríme, že poďme zatvoriť bane. To by sme urobili, keby sme ten všeobecný a hospodársky záujem dneska z toho zákona vyškrtli. Ale toto, žiaľ, nie je možné, pretože stále máme platnú európsku smernicu o vnútornom trhu s elektrinou. No, ale ak neskorej zistíme, že naozaj o toto uhlie, keď už nebude platiť všeobecný hospodársky záujem, nebude mať nikto iný relevantný záujem, no tak, bohužiaľ, asi sa naozaj dostaneme k tomu, že tie bane budú musieť byť zatvorené. Ale nič im nebráni v tom, aby si našli iných odberateľov alebo aby vyvážali do zahraničia.
Tak isto upozorňujem ešte na jeden dôležitý fakt, elektráreň v Novákoch má svoju technologickú životnosť do roku 2021. Nariadenie je vydané do roku 2030, takže sám som zvedavý, ako sa bude riešiť táto kolízia. Pokiaľ by neprešiel náš zákon, ja verím, že prejde, a pokiaľ budú mať niektorí z vás nejaké pripomienky, tak ho ešte v druhom čítaní vylepšíme.
Ale aby sme nehovorili o tom, že tu vznikne nejaký Armagedon. Hovorili sme už o eurofondoch, reprogramingu, infraštruktúre, máme tu tie eurofondy. Napríklad, napríklad dneska idú 4 mld. eur z Bruselu práve Nemecka a Španielska na uzatváranie nerentabilných baní. Španielsko z toho bude mať napríklad 2,13 miliardy. Je tu možnosť čerpania fondov na rekvalifikáciu. Spomínal som tu už Jaguar, Jaguar Express, máme tu ďalšieho veľkého investora v regióne, je to spoločnosť Bruse, máme tu kúpele Bojnice, ktoré bez problémov, ako nám povedal pán riaditeľ, majú nastavený plán svojho rozvoja tak, žeby vedeli zamestnať ďalších tisíc ľudí v blízkej dobe. A práve napr. kúpele Bojnice majú jednu veľkú, jeden veľký spor s Hornonitrianskymi baňami Prievidza. Tieto sa totižto neustále posúvajú stále bližšie a bližšie k ich ochranným pásmam. No a nebudete tomu veriť, ale naposledy, keď bolo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré si vyžiadalo alebo predložili práve bane, ktoré sa chceli otvárať, myslím, že to bolo dvanáste alebo trináste ťažobné pole, tak toto pole už má zasahovať do ich druhého ochranného pásma. To znamená, že už priamo tieto kúpele Bojnice budú trpieť touto ťažbou alebo mali by, mohli by, pretože my dneska nevieme naozaj, ako reálne to tam vyzerá s tými zhodenými súvrstviami, ale napr. už dneska vieme, už dneska vieme, že máme tam jeden vrt, kde takisto Hornonitrianske bane, ktorý využívajú na pestovanie rajčín a chov rybičiek, a tento už priamo ovplyvňuje kúpele Bojnice, kedy sa im znížili výdatnosti na niektorých prameňoch na polovicu.
Kúpele Bojnice predložili nedávno, myslím, že to bolo tento týždeň, petíciu na Európsku komisiu. Zaujímavé ale možno, že ešte bolo to, ako prebiehala samotná EIA, ktorá bola zverejnená 22. 12., kde bol nejaký termín na nejaké odvolanie, pripomienkovanie, a termín bol, že pätnásť dní, 22. 12. "Pane učiteli, už je čas!" Ďakujem. Našťastie, minister toto rozhodnutie zrušil.
Ako som povedal, o tomto zákone, o situácii na Hornej Nitre by som vedel rozprávať do nekonečna. Téme sa bude venovať inak v pondelok aj pani Macháčková, ja, bohužiaľ, na tejto diskusii v Prievidzi nemôžem byť, ale myslím, že každý z vás dostal pozvánku. Viem, že tam vystúpi aj Anka Zemanová. Je to téma aktuálna a akútna a mali by sme ju riešiť a môžme ju do značnej miery vyriešiť aj práve týmto zákonom.
Tento zákon bude mať pozitívny vplyv na tarify a prevádzku systému. Bude mať pozitívny vplyv na cenu elektriny, ktorá by sa, pokiaľ by bolo naozaj to uhlie transparentne regulované a tým pádom aj transparentne regulovaná cena elektriny, ktorá sa z tohto uhlia vyrobí, tak táto cena by mala klesnúť. Pokiaľ by sme v nejakom dohľadnom čase dosiahli napr. obmedzenie tohto všeobecného hospodárskeho záujmu alebo jeho zrušenie, to môže mať pozitívny vplyv na zlepšenie životného prostredia. Napokon sami sme sa zaviazali k pristúpeniu k Parížskej dohode, ktorá hovorí o 40 %, o 40-percentnom znížení emisií skleníkových vplyvov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. No hlavne tento zákon prispeje k vyššej transparentnosti v energetike, k tomu, že tu budeme mať menej korupcie. No pre niektorých politikov to bude znamenať aj nižšie príjmy zo zarábania vlastnou hlavou. Ja si myslím, že tieto pozitíva by mali prevážiť. Dúfam, že som vás za tých 32 minút príliš neunavil a poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis