Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som k tejto téme k tomuto zákonu si dovolil začať možno trošku netradične citáciou, ktorá, verím, že väčšine z vás bude veľmi dobre známa: "Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je dňom odpočinku. Nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich...
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som k tejto téme k tomuto zákonu si dovolil začať možno trošku netradične citáciou, ktorá, verím, že väčšine z vás bude veľmi dobre známa: "Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je dňom odpočinku. Nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach".
Veľmi nerád by som týmto textom chcel otočiť celú tú debatu od argumentov, ale zase na druhej strane rád by som ho použil. A nakoniec je to text, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanského vnímania sveta a tak isto aj zásad života, a myslím si, že pre takmer 70 % ľudí v našej spoločnosti je toto niečo, čo vo svojom živote, viac alebo menej o ňom vedia a snažia sa dodržovať.
Tak isto chcem povedať veľmi otvorene, že ja som teista a verím, že tento svet nevznikol náhodou. Som veľmi rád, že v súčasnosti už aj vedci potvrdzujú tú domnienku, že náhodou náš vesmír by vznikol veľmi, veľmi ťažko. Štatisticky tá pravdepodobnosť toho, že náš vesmír a život na tejto Zemi by vznikol náhodou, je asi taká pravdepodobnosť alebo taká malá pravdepodobnosť, že dneska, keby som nemal na rukách hodinky a zajtra by som sa zobudil a mal by som na ruke takého krásne hodinky, tak tá pravdepodobnosť, že tie hodinky budem mať na rukách je vyššia ako pravdepodobnosť, že naša Zem vznikla náhodou. Možno ste zachytili, aj relatívne nedávno to bolo, jeden profesor teoretickej fyziky a spolutvorca svetoznámej teórie strún Michio Kaku vydal vedeckú štúdiu a prácu, v ktorej vysvetľuje, že je presvedčený, že vesmír nevznikol náhodou. Poukazuje na existenciu Boha pomocou teórie strún, pričom to nie je samozrejme kresťan. On hovorí o svojej práci, že: "Dospel som k záveru, že žijeme vo svete, ktorý sa riadi pravidlami, ktoré vytvorila inteligencia. Nie ako napríklad v počítačovej hre, ale samozrejme nepredstaviteľne zložitejším a nespochybniteľným." Vyhlásil podľa Geophilosophical Association of Anthropological and Cultural Studies. Jeho vyhlásenie podráždilo vedeckú komunitu, pretože to nie je žiadny vedec druhej kategórie. Práve naopak, dr. Kaku je považovaný za jedného z jej najuznávanejších a najvýznamnejších hlasov.
Hovorím to kvôli tomu preto, že Biblia hovorí, že my sme boli stvorení na boží obraz. A Boh sám tento svet podľa písma tvoril šesť dní a potom ten siedmy deň oddychoval. A toto isté naprogramoval aj do nás, do bytostí, ktoré sú stvorené na jeho obraz. A od tohto by som sa rád, od tohto vzorcu odvinul, pretože ak je tento vzorec pravdivý, tak pokiaľ ľudia budú neustále pracovať a tento vzorec nebudú rešpektovať vo svojom živote, tak sa im to nejakým spôsobom pravdepodobne bude vypomsťovať, keďže pôjdu podľa vzorcu toho, ktorý ich stvoril. Takže Biblia je plná skvelých inšpirácií aj pre moderného človeka, si myslím.
Samozrejme tiež chcem povedať, že žijeme v liberálnej demokracii a pre mňa je osobná sloboda najvyššou hodnotou. Nakoniec aj osobne považujem Ježiša Krista ako za osobu, ktorá chodila tu na Zemi, ktorá bola najvyšším zástancom slobody a bojovala za ňu. Dokonca položil za ňu svoj život. Častokrát si však treba uvedomiť, že naša osobná sloboda sa stáva aj naším vlastným osídlom a upadáme do závislostí, ktoré nám v konečnom dôsledku našu vlastnú slobodu berú. Celý problém moderných liberálnych demokracií tiež spočíva v tom, že peniaze a zisk diktujú podmienky a obmedzujú osobnú slobodu. A v tomto prípade hovoríme o ochrane zamestnancov. Pri nedeľňajšom predaji klesajú práva zamestnancov, lebo si nemôžu dovoliť odmietnuť pracovať v nedeľu, aby ich zamestnávateľ neprepustil, aj keby preferovali stráviť nedeľný čas napríklad s rodinou. A preto som presvedčený, že zákon, ktorý teraz s kolegami predkladáme, je pre každého dobrý. A v konečnom dôsledku by dokonca nemal ani negatívny ekonomický dopad.
Prečo si to myslím? Pretože máme za sebou skúsenosť v Maďarsku, kde v roku 2015 zaviedli zákaz nedeľného predaja a mnohí sa obávali, že toto bude mať negatívny efekt na ekonomiku. A boli to odporcovia najmä z radov asociácie obchodu a zástupcov podnikateľského sektora. Napriek tomu dôkazy sú k dispozícii, nedošlo k poklesu tržieb, obchody to často riešili predĺžením otváracej doby v iné dni. Tak ako som naznačil v úvode, tak pokiaľ sme naozaj stvorení tak, alebo pre človeka je najlepšie, aby ten jeden deň v týždni mal voľno, tak toto by malo mať samozrejme dopad na jeho zdravie. A samozrejme sú k dispozícii štúdie, ktoré toto presne dokazujú. Štúdia audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, bola to štúdia o organizácii pracovného času, cituje ďalšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia pracujúci aj v nedeľu si vo vyššej miere sťažujú na negatívne zdravotné dôsledky ich práce. V nedeľu je podľa ich štatistík takisto dokázané, že je vyššie riziko úrazov a pracovných nehôd. Ďalej táto štúdia konštatuje, že práca v tzv. nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Sme si toho vedomí. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Má to však negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa a oddych. Človek má vyšší duševný komfort, pokiaľ má presne rozdelený čas medzi prácu a voľný čas. Naopak, nestály pracovný čas udržuje človeka v napätí.
Pritom zaujímavé je to, že podľa tejto štúdie je práca v nedeľu nebezpečná aj v tom, že ľudia pracujúci v nedeľu potom pracujú aj v sobotu, čo ale neplatí opačne. Teda ľudia, ktorí pracujú v sobotu, neznamená, že nutne pracujú aj nedele. Štúdia Deloitte zároveň argumentuje aj negatívnymi dôsledkami na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Je to nakoniec vcelku logické. Lenže táto rovnováha je dôležitá pre kvalitný pracovný, efektívny a spokojný život.
A teraz len, aby ste si uvedomili, ono niekedy ani zamestnanci, ktorí pracujú len cez týždeň, nemajú túto rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom optimálnu alebo dobrú. Takže dobrú ju nemá 17 % takýchto zamestnancov, ktorí pracujú len cez pracovný týždeň. U zamestnancov, ktorí pracujú o večeroch, je nerovnováha vyššia, až 33 %, u zamestnancov, ktorí pracujú aj v soboty, je to 31 %, ale najväčší podiel nerovnováhy medzi pracovným a súkromným časom je práve u zamestnancov, ktorí pracujú aj v nedeľu, a je to 39 percent.
Keďže Slovensko sa radí k európskym krajinám, v ktorých ľudia najviac pracujú v nedele, každý piaty Slovák musí chodiť v nedeľu do práce, asi nás ani nebude prekvapovať štatistika dožitia v plnom zdraví. Máme ju najnižšiu v Európskej únii. Zároveň patria títo zamestnanci k jedným z najhoršie zarábajúcich pracovníkov v Európskej únii. Podľa štúdie Helden Glanz z roku 2015 má Slovensko suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby, ale naozaj suverénne. Nemôžem vám, žiaľ, ukázať graf. V roku 2006 skupina fínskych vedcov dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby.
Takže ja by som sa len chcel spýtať zákonodarcov, čo je pre nás dôležitejšie? Ekonomika, na ktorú zatvorenie nedeľného predaja nemá až taký veľký dopad, a ako obchod tvrdí, alebo zdravie, sociálna pohoda, duševný komfort, pevnejšie rodiny našich občanov? V niektorých vyspelých krajinách sa experimentuje so 4-dňovým pracovným časom v týždni. My tu, žiaľ, dnes zvádzame argumentačný boj za zachovanie voľnej nedele. Pritom vzhľadom na technickú revolúciu je a bude voľná nedeľa vo vyspelých krajinách čím ďalej tým väčšou samozrejmosťou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis