Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.4.2017 o 15:13 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.4.2017 15:13 - 15:16 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa pri tomto zákone len opäť zamyslel na ten určitý problém, na ktorý som tu poukazoval aj pri tom predchádzajúcom zákone, ktorý hovoril o registrácii cirkví, kde sme zvyšovali kvórum na 50-tisíc registrovaných členov, a snažil som sa tu vysvetliť, že súčasný právny poriadok Slovenskej republiky z môjho pohľadu neumožňuje registráciu neregistrovaných cirkví. Vysvetľoval som to tým, že občianske združenie, na ktoré sa, žiaľ, ale aj odvolávalo vtedy to rozhodnutie Ústavného súdu, podľa súčasnej legislatívy nemôže byť združením, ktoré združuje cirkev alebo náboženské spoločenstvo. V tomto návrhu stavebného zákona alebo novele stavebného zákona je definované, že neregistrovaná cirkev, ktorá požiada o takúto stavbu, by mala teda si pýtať záväzné stanovisko od obce a ministerstva kultúry.
No len vlastne, kto to bude tá neregistrovaná cirkev? Tie neregistrované cirkvi na území Slovenska v súčasnosti naozaj nemajú možnosť, ako sa môžu zaregistrovať, ony v podstate musia spraviť takú určitú kulehu, že ony nepriznajú, že sú cirkev alebo náboženské spoločenstvo, a v takom prípade im ministerstvo vnútra to občianske združenie otvorí. Ale potom ich už ich nemôžme zadefinovať ako, ako neregistrovaná cirkev, to znamená, že momentálne ich náš správny systém núti do toho, aby sa, kvázi nemôžu byť zaregistrované a musia sa registrovať ako niečo iné a nie cirkev, a potom ako by sme zistili, že táto nie cirkev zaregistrovaná, si chce postaviť nejakú, nejakú budovu.
Takže z tohto pohľadu tuná ja vidím akože vážny problém a hovorím, upozorňoval som na to a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sme právne identifikovali tú neregistrovanú cirkev. A tiež, samozrejme, mám obavy o to, že tento zákon skorej poškodí súčasné niektoré malé evangelikálne protestantské spoločenstvá, cirkvi, ktoré pôsobia na území Slovenska a nedostali registráciu aj vzhľadom na to vysoké kvórum, a pokiaľ by si chceli postaviť nejakú budovu, mať nejakú komunitnú prácu alebo nejakú komunitnú službu, tak mohli by byť týmto pádom vážne zdiskriminované, keďže by nemuseli získať povolenie, keďže vieme, ako to u nás je, a, žiaľ, tá náboženská neznášanlivosť tu bola aj historicky, dokonca aj medzi katolíkmi, evanjelikmi a tak ďalej. Takže z tohto pohľadu ja by som vlastne, aby som to správne nepochopil, prosím o vysvetlenie, ale myslím si, že v podstate by sme na základe tejto novely ani nemohli realizovať to, alebo ten zámer, ktorý ste mali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 14:15 - 14:16 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem, Richard. Ja sa, samozrejme, hlásim k všetkému, čo si hovoril. Len ešte raz chcem zdôrazniť, že umožniť našim občanom, aby aspoň v tú nedeľu mohli mať nejaký voľný deň, a teda tento pravidelný rytmus striedania oddychu a práce je nevyhnutné aj pre ich pracovné výsledky. Ako som poukázal, štúdie hovoria, že je to veľmi dôležité pre ich duchovnú, duševnú rovnováhu, a teda som presvedčený, že pokiaľ by sme naozaj argumentovali len ekonomickými parametrami, ktoré, ako v Maďarsku som poukázal, vôbec nevyšli v prospech nejakých, znižovania marží a ziskov, tak si myslím, že naša spoločnosť by získala oveľa, oveľa viac.
A preto verím, že ako si aj ty naznačil predtým, že aj keď tento zákon teraz nebude schválený alebo neprejde, že sa k nemu veľmi skoro vrátime, a je to podľa mňa trend. Trend aj Európy a nielen vyspelých európskych krajín. Ale verím, že jedného dňa aj na Slovensku budeme môcť mať nedeľu voľnú a budeme sa všetci môcť tešiť z benefitov, ktorý by tento jeden voľný deň našim občanom poskytol. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 14:03 - 14:13 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som k tejto téme k tomuto zákonu si dovolil začať možno trošku netradične citáciou, ktorá, verím, že väčšine z vás bude veľmi dobre známa: "Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je dňom odpočinku. Nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach".
Veľmi nerád by som týmto textom chcel otočiť celú tú debatu od argumentov, ale zase na druhej strane rád by som ho použil. A nakoniec je to text, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanského vnímania sveta a tak isto aj zásad života, a myslím si, že pre takmer 70 % ľudí v našej spoločnosti je toto niečo, čo vo svojom živote, viac alebo menej o ňom vedia a snažia sa dodržovať.
Tak isto chcem povedať veľmi otvorene, že ja som teista a verím, že tento svet nevznikol náhodou. Som veľmi rád, že v súčasnosti už aj vedci potvrdzujú tú domnienku, že náhodou náš vesmír by vznikol veľmi, veľmi ťažko. Štatisticky tá pravdepodobnosť toho, že náš vesmír a život na tejto Zemi by vznikol náhodou, je asi taká pravdepodobnosť alebo taká malá pravdepodobnosť, že dneska, keby som nemal na rukách hodinky a zajtra by som sa zobudil a mal by som na ruke takého krásne hodinky, tak tá pravdepodobnosť, že tie hodinky budem mať na rukách je vyššia ako pravdepodobnosť, že naša Zem vznikla náhodou. Možno ste zachytili, aj relatívne nedávno to bolo, jeden profesor teoretickej fyziky a spolutvorca svetoznámej teórie strún Michio Kaku vydal vedeckú štúdiu a prácu, v ktorej vysvetľuje, že je presvedčený, že vesmír nevznikol náhodou. Poukazuje na existenciu Boha pomocou teórie strún, pričom to nie je samozrejme kresťan. On hovorí o svojej práci, že: "Dospel som k záveru, že žijeme vo svete, ktorý sa riadi pravidlami, ktoré vytvorila inteligencia. Nie ako napríklad v počítačovej hre, ale samozrejme nepredstaviteľne zložitejším a nespochybniteľným." Vyhlásil podľa Geophilosophical Association of Anthropological and Cultural Studies. Jeho vyhlásenie podráždilo vedeckú komunitu, pretože to nie je žiadny vedec druhej kategórie. Práve naopak, dr. Kaku je považovaný za jedného z jej najuznávanejších a najvýznamnejších hlasov.
Hovorím to kvôli tomu preto, že Biblia hovorí, že my sme boli stvorení na boží obraz. A Boh sám tento svet podľa písma tvoril šesť dní a potom ten siedmy deň oddychoval. A toto isté naprogramoval aj do nás, do bytostí, ktoré sú stvorené na jeho obraz. A od tohto by som sa rád, od tohto vzorcu odvinul, pretože ak je tento vzorec pravdivý, tak pokiaľ ľudia budú neustále pracovať a tento vzorec nebudú rešpektovať vo svojom živote, tak sa im to nejakým spôsobom pravdepodobne bude vypomsťovať, keďže pôjdu podľa vzorcu toho, ktorý ich stvoril. Takže Biblia je plná skvelých inšpirácií aj pre moderného človeka, si myslím.
Samozrejme tiež chcem povedať, že žijeme v liberálnej demokracii a pre mňa je osobná sloboda najvyššou hodnotou. Nakoniec aj osobne považujem Ježiša Krista ako za osobu, ktorá chodila tu na Zemi, ktorá bola najvyšším zástancom slobody a bojovala za ňu. Dokonca položil za ňu svoj život. Častokrát si však treba uvedomiť, že naša osobná sloboda sa stáva aj naším vlastným osídlom a upadáme do závislostí, ktoré nám v konečnom dôsledku našu vlastnú slobodu berú. Celý problém moderných liberálnych demokracií tiež spočíva v tom, že peniaze a zisk diktujú podmienky a obmedzujú osobnú slobodu. A v tomto prípade hovoríme o ochrane zamestnancov. Pri nedeľňajšom predaji klesajú práva zamestnancov, lebo si nemôžu dovoliť odmietnuť pracovať v nedeľu, aby ich zamestnávateľ neprepustil, aj keby preferovali stráviť nedeľný čas napríklad s rodinou. A preto som presvedčený, že zákon, ktorý teraz s kolegami predkladáme, je pre každého dobrý. A v konečnom dôsledku by dokonca nemal ani negatívny ekonomický dopad.
Prečo si to myslím? Pretože máme za sebou skúsenosť v Maďarsku, kde v roku 2015 zaviedli zákaz nedeľného predaja a mnohí sa obávali, že toto bude mať negatívny efekt na ekonomiku. A boli to odporcovia najmä z radov asociácie obchodu a zástupcov podnikateľského sektora. Napriek tomu dôkazy sú k dispozícii, nedošlo k poklesu tržieb, obchody to často riešili predĺžením otváracej doby v iné dni. Tak ako som naznačil v úvode, tak pokiaľ sme naozaj stvorení tak, alebo pre človeka je najlepšie, aby ten jeden deň v týždni mal voľno, tak toto by malo mať samozrejme dopad na jeho zdravie. A samozrejme sú k dispozícii štúdie, ktoré toto presne dokazujú. Štúdia audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, bola to štúdia o organizácii pracovného času, cituje ďalšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia pracujúci aj v nedeľu si vo vyššej miere sťažujú na negatívne zdravotné dôsledky ich práce. V nedeľu je podľa ich štatistík takisto dokázané, že je vyššie riziko úrazov a pracovných nehôd. Ďalej táto štúdia konštatuje, že práca v tzv. nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Sme si toho vedomí. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Má to však negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa a oddych. Človek má vyšší duševný komfort, pokiaľ má presne rozdelený čas medzi prácu a voľný čas. Naopak, nestály pracovný čas udržuje človeka v napätí.
Pritom zaujímavé je to, že podľa tejto štúdie je práca v nedeľu nebezpečná aj v tom, že ľudia pracujúci v nedeľu potom pracujú aj v sobotu, čo ale neplatí opačne. Teda ľudia, ktorí pracujú v sobotu, neznamená, že nutne pracujú aj nedele. Štúdia Deloitte zároveň argumentuje aj negatívnymi dôsledkami na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Je to nakoniec vcelku logické. Lenže táto rovnováha je dôležitá pre kvalitný pracovný, efektívny a spokojný život.
A teraz len, aby ste si uvedomili, ono niekedy ani zamestnanci, ktorí pracujú len cez týždeň, nemajú túto rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom optimálnu alebo dobrú. Takže dobrú ju nemá 17 % takýchto zamestnancov, ktorí pracujú len cez pracovný týždeň. U zamestnancov, ktorí pracujú o večeroch, je nerovnováha vyššia, až 33 %, u zamestnancov, ktorí pracujú aj v soboty, je to 31 %, ale najväčší podiel nerovnováhy medzi pracovným a súkromným časom je práve u zamestnancov, ktorí pracujú aj v nedeľu, a je to 39 percent.
Keďže Slovensko sa radí k európskym krajinám, v ktorých ľudia najviac pracujú v nedele, každý piaty Slovák musí chodiť v nedeľu do práce, asi nás ani nebude prekvapovať štatistika dožitia v plnom zdraví. Máme ju najnižšiu v Európskej únii. Zároveň patria títo zamestnanci k jedným z najhoršie zarábajúcich pracovníkov v Európskej únii. Podľa štúdie Helden Glanz z roku 2015 má Slovensko suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby, ale naozaj suverénne. Nemôžem vám, žiaľ, ukázať graf. V roku 2006 skupina fínskych vedcov dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby.
Takže ja by som sa len chcel spýtať zákonodarcov, čo je pre nás dôležitejšie? Ekonomika, na ktorú zatvorenie nedeľného predaja nemá až taký veľký dopad, a ako obchod tvrdí, alebo zdravie, sociálna pohoda, duševný komfort, pevnejšie rodiny našich občanov? V niektorých vyspelých krajinách sa experimentuje so 4-dňovým pracovným časom v týždni. My tu, žiaľ, dnes zvádzame argumentačný boj za zachovanie voľnej nedele. Pritom vzhľadom na technickú revolúciu je a bude voľná nedeľa vo vyspelých krajinách čím ďalej tým väčšou samozrejmosťou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 15:19 - 15:22 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dospela doba, že snáď už všetci v tomto pléne uznávame amorálnosť Mečiarových amnestií. Spravodlivosti v našej krajine bola pošliapaná, ľuďom bola zobraná nádej na právny štát, v ktorom mocný môže všetko a nebude za to potrestaný. Teraz nás ľudia žiadajú, aby sme im dali aspoň zadosťučinenie, že pravda na Slovensku aspoň po 20 rokoch bude môcť vyjsť najavo.
Tu nejde o hazard s právom, ako sa nám tu SMER snažil roky tvrdiť. Tu ide o hazard s dôverou ľudí v elementárnu spravodlivosť, ktorú má právny štát garantovať. Tento návrh zákona, ktorý ste nám predložili, celkom výstižne ho niektorí nazvali právny kotrmelec, v nás oprávnene vzbudzuje pochybnosti, čo má SMER, ktorý roky tvrdil, že amnestie sa zrušiť nedajú, za lubom. Zobrať najvyššie kompetencie, ktoré v právnom štátne má ústavná väčšina v parlamente, a dať ich do rúk Ústavného súdu, v ktorom sú, povedzme si, politickí nominanti, je hazardom s ohňom. Ak Ústavný súd takto naveky zablokuje rozhodnutie ústavnej väčšiny parlamentu, ľudia vám to nezabudnú. Pretože právny štát je štát, v ktorom spravodlivosť musí mať navrch, a štát musí vedieť vytvoriť spôsob, ktorým sa spravodlivosť v štáte má dať uplatňovať. Ak to nedokážeme, bude len v ľuďoch rásť pocit odporu k našej demokracii a na Slovensku budú silnieť extrémistické sily. Ľudia v zúfalosti budú hľadať zúfalé riešenia. Chceme to? Aj tí ľudia, ktorí sa k takémuto odporu neznížia, nám to nezabudnú.
Ak máte za lubom, aby výsledkom tohto zákonu nakoniec bolo len obvinenie syna prvého prezidenta a zvalenie všetkej viny na tých, ktorí sú už nebohí, verím, že ani toto vám ľudia nezoberú. Áno, natiahnete opäť nejaký čas, zalepíte na chvíľku ústa tým, ktorí túžia po spravodlivosti, ale jedného dňa aj tak všetko vyjde najavo, akože je Boh nad nami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2017 10:57 - 10:59 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci a pani ministerka, ctení..., ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja som chcel len úplne pár slov.
Za prvé chcel som veľmi poďakovať a oceniť pána Budaja. Pán Budaj, ste pre mňa určitým spôsobom vzor, ako ste dokázali z pozície opozičného politika túto tému naozaj dotiahnuť až sem a akým spôsobom ste dokázali aj vaším príkladom mobilizovať verejnosť, a že ten tlak verejnej mienky v súčasnosti je naozaj taký, že sme teraz tu v tejto situácii, kedy vládna koalícia sa začala zaberať tým, čím sa doteraz vlastne roky SMER odmietal zaoberať alebo nevidel možnosti riešiť túto obrovskú krivdu z minulosti.
Ja som rozmýšľal tiež, prečo takýmto spôsobom, prečo to riešiť cez prijatie ústavného zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní a tiež nerozumiem veľmi dobre tým argumentom. Skôr sa mi zdá, že tak ako možno niekto obviňuje z politikárčenia opozíciu, ja mám pocit, že vládna garnitúra si uvedomila, že tá guľa sa nabaľuje a že každým dňom je tá guľa väčšia a väčšia a že treba čo najskôr riešiť túto situáciu, lebo by mohla mať politicky vážne následky. A priznám sa, priznám sa, že nepáči sa mi to, pretože je to určitým spôsobom, zdá sa mi to ako, ako pokrytecké. Naozaj sa to doteraz mohlo riešiť. A nielen to, dalo by sa to riešiť aj cez váš zákon, pán Budaj, takže z tohto pohľadu ja tiež nerozumiem, prečo takýmto spôsobom ideme rýchlo mazať alebo riešiť niečo, na čo bolo dostatočne množstvo času doteraz.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 15:56 - 16:03 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia. Zvádzame tu teraz urputnú diskusiu o gastrolístkoch, prečo ich vlastne máme, na čo je dobrý tento biznis. Možno pre nezainteresovaného človeka by sa to zdala nevinná vec. Avšak keď sa nad týmto biznisom dobre zamyslíme, zistíme, že on má naozaj značný dopad aj na bežných ľudí. Hovorili sme tu o tom, že deformuje podnikateľské prostredie. Ja by som chcel dokonca vám poukázať, že dokonca má dopad na ceny potravín v obchodoch. Má dopad na mzdy v reštauráciách, v niektorých potravinárskych podnikoch a obchodných reťazcoch a tento dopad je práve definovaný absolútne neopodstatnenou maržou, na ktorú na tomto biznise majú niektoré vyvolené firmy. Finstat udáva, že priemerná zisková marža je neuveriteľných 34,5 percenta V tomto tieto firmy prekonávajú aj telekomunikácie, alebo firmy v IT biznise.
Stravné lístky už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich naozaj už len príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, dodávateľov až po obchodné reťazce. Naozaj jediný, komu tento systém vyhovuje, sú práve tieto firmy, ktoré lístky vydávajú, a pravdepodobne tým, ktorí za nimi stoja.
Na podnikanie týchto firiem si už posvietil aj Protimonopolný úrad, ako spomenul kolega Viskupič, ktorým za kartelovú dohodu vyrubil pokutu takmer 3 mil. eur, proti ktorej sa firme odvolali. To, čo tu, častokrát tu bola spomenutá marža 2 až 6 percent. Ja by som chcel len pripomenúť, že to sú súčasné čísla, avšak v minulosti tie marže boli ďaleko vyššie. Protimonopolný úrad na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala tesne nad 5,5 %, v prípade reštaurácií to v niektorých prípadoch bolo aj v desiatkach percent. To konštatuje Protimonopolný úrad.
Takže položme si otázku: Oceňujú zamestnanci gastrolístky? Ja myslím, že každý zamestnanec by ocenil, keby dostal sumu gastrolístku v hotovosti. Hlavný argument ministra práce je, aby sme zabezpečili pracujúcim ľudom teplú stravu. Z môjho pohľadu je však bezpredmetný. Podľa prieskumu asociácie emitentov túto možnosť využíva iba tretina ľudí. Zároveň viac ako 70 % ľudí využívajúcich poukážky nechodí na obed každý deň. Väčšina pracujúcich za gastrolístky nakupuje potraviny v obchodoch.
Zamestnávatelia. Myslím, že každý zamestnávateľ by ocenil, keby mu ubudla administratíva, ale aj finančná záťaž pri spracovaní gastrolístkov a tak isto aj ich nákupe. Avšak samozrejme emitenti gastrolístkov sú veľmi radi, pokiaľ zamestnávatelia gastrolístky distribuujú do obehu, a preto sú ochotní ísť až na úplne minimálne percentá poplatkov práve pri ich predaji. Na druhej strane zákon žiadnym spôsobom nereguluje, koľko percent si spoločnosť, ktorá emituje gastrolístky, môže pri spätnom odkúpe týchto poukážok inkasovať od dodávateľov.
Takisto reštaurácie. Pre reštaurácie je prijímanie gastrolístkov veľmi nevýhodné. Mohol by niekto argumentovať, že vďaka gastrolístkom majú lepší obrat, lepší biznis? Ja si myslím, že je to veľmi ťažko predstaviteľné a najmä keď naozaj mnohé reštaurácie sa snažia vtesnať do ceny gastrolístku a potom to jedlo, musím povedať ako lekár, nestojí za veľa. Firmy totiž zarábajú najviac na výmene gastrolístkov za hotovosť a pri tejto transakcii sa práve v reštauráciách účtuje tento poplatok v nezanedbateľných percentách.
Čo teda robia majitelia reštaurácie a gastroslužieb? No síce v rozpore s dohodou, ale v rámci svojich možností svojimi poukážkami vybranými od svojich klientov platia práve v obchodných reťazcoch, či už od svojich dodávateľov, ktorí akceptujú gastrolístky. A tým pádom sa nám to vlastne dostáva na to samotné gro. Vlastne väčšina tých lístkov sa dostáva do obchodov, ktoré predávajú potraviny, a teda obchodníci, keďže naozaj nejde o zanedbateľnú časť trhu, sú na jednej strane nútení gastrolístky prijímať, pretože by stratili veľké percento ľudí, ktorí týmito gastrolístkami chce platiť, a na druhej strane musia zdvihnúť ceny v podstate potravín, nakoľko musia preplácať firmám, ktoré emitujú tieto gastrolístky, ich provízie. Zaplatíme to teda všetci na potravinách.
Obchodné reťazce deklarujú, poplatky a náklady spojené s gastrolístkami sú približne 5-násobne vyššie ako pri platobných kartách a 30-násobne vyššie ako pri spracovaní hotovosti. Týmto pádom tieto obchody musia modifikovať svoje ceny. A doplácame, ako som povedal pred chvíľkou, na to všetci a to horšou cenou potravín.
Zaujímavá bola nedávna analýza Eurostatu z 27. januára. Porovnával ceny potravín v roku 2015 a treba povedať, že s našimi susedmi Slovensko neobstálo najlepšie. Keď si predstavíme nákup potravín, za ktoré by sme priemerne zaplatili v Európskej únii 100 eur, tak v Poľsku za takýto košík spotrebitelia zaplatia 63 eur, v Česku a v Maďarsku ušetria v porovnaní so Slovenskom 9 eur. Na Slovensku košík takýchto potravín stojí 87 eur. Samozrejme, nie je to spôsobené len gastrolístkami, ale určite aj.
Ďalší fakt, čo som hovoril, že gastrolístky škodia dokonca samotným zamestnancom. Napríklad zamestnávateľ Ryba Košice vyčíslil mesačné náklady spojené s objemom stravovacích poukážok na 10-tisíc eur. On taktiež akceptuje gastropoukážky od svojich odberateľov. Ak by mu odpadli všetky náklady spojené s gastrolístkami, mohol by zvýšiť mzdy vo svojej firme v priemere o 30 eur na zamestnanca.
Od pádu vlády Ivety Radičovej narazil každý zámer na zrušenie alebo zdobrovolnenie gastrolístkov na odmietavé stanovisko strany SMER – SD. Nádejou by sa však mohlo zdať, že vo februárovej ankete Denníka N pred voľbami Béla Bugár aj Radoslav Procházka zhodne tvrdili, že gastrolístky buď zrušia, alebo dajú zamestnancom aspoň možnosť výberu. Tak verím, že teraz je tu priestor dodržať svoje slovo a ukázať svoj charakter. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2017 13:34 - 13:35 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 365). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorú aj predkladateľka veľmi pekne pomenovala.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 13:25 - 13:26 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. A tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tento návrh zákona. Na Slovensku je zúfalá byrokracia na úradoch. Zažil si to určite každý jeden z nás a som veľmi rád, že ste mysleli na tých v podstate najviac odkázaných, najzraniteľnejších ľudí aj v tomto zákone, a preto veľmi rád ho podporím a myslím, že viacerí kolegovia z nášho klubu, nakoľko pokiaľ by sa nám to podarilo presadiť tu v tomto pléne, tak žilo by sa naozaj na Slovensku lepšie a krajšie. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 11:44 - 11:45 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za tento príspevok a tiež chcem podporiť ten názor, že pokiaľ máme hovoriť o pozitívnom vplyve na rodiny tých, kde rodičia musia pracovať počas víkendov a sviatkov, tak tento by sa dosiahol naozaj len v tom prípade, pokiaľ by bola vytvorená takáto ochrana pre pracujúcich na týždennej báze. Hovorí to aj, aj Biblia a je to veľmi, veľmi logické, ten siedmy deň voľna je nevyhnutný, dokonca by som si dovolil tvrdiť, aj pre pracujúceho človeka, nakoľko sa zvyšuje potom následne efektivita jeho práce v ďalších dňoch.
Takže tiež tento návrh podporíme, samozrejme, je to lepšie ako nič, ale pokiaľ by sme mali hovoriť naozaj o pozitívnom prorodinnom vplyve, ktorý by sa potom naozaj mohol aj v nejakých štatistikách výraznejšie ukázať, tak museli by sme sa baviť o tom, že takéto voľno pre pracujúcich by bolo vytvorené na týždennej báze.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2017 15:54 - 15:55 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Môj názor je tiež, že tento zákon finančné úspory vo voľbách určite neprinesie a stav demokracie v našej krajine určite nevylepší. Naopak sa zdá, že prichádza ako politická objednávka súčasnej vládnej garnitúry. Ak máme vytvoriť val proti extrémizmu, tak tento návrh ide z môjho pohľadu jednoznačne proti tomuto tvrdeniu. Demokratické práva občanov v tejto kritickej situácii, keď naša spoločnosť sa ocitá na križovatke v boji s rastúcim extrémizmom, je nezodpovedné. Tak isto sa prihováram, aby návrh bol stiahnutý a diskutovali sme naozaj o ňom oveľa kvalitnejšie a neskôr.
Ďakujem.
Skryt prepis