Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení predkladatelia, milé dámy, páni, ja by som chcel poďakovať predkladateľom tohto návrhu. Takto si to predstavujem, treba znižovať v podstate byrokraciu pri vzdelávaní, treba zjednodušovať vzdelávanie tak, aby sme naozaj do systému dostali čo najviac zdravotných profesionálov, ktoré potrebujeme. Takže v tomto prípade som veľmi rád, že takéto niečo sa deje, a verím, že tak, ako sme aj na výbore urobili niektoré chyby, čo sa týka ohľadom rezidenčného programu, že sme šli úplne opačnou cestou, že sme to sťažovali, že, naopak, tá cesta je, že my to musíme zjednodušovať, a musíme aj nastavovať podmienky v zdravotníctve tak, aby sme čo najviac zosúladili rodinné a profesionálne povinnosti, ktoré budú naše dievčatá, ženy mať, lebo teraz ja to naozaj tak hovorím, že je to, je to fakt, 70 % absolventov lekárskych fakúlt, a nehovoriac o absolventov stredných zdravotných škôl a takisto fakúlt ošetrovateľstva, tam je to ešte vyššie percento, sú, sú dievčatá, sú ženy.
Takže my naozaj sa potrebujeme dívať do budúcna tak, že budeme naozaj zjednodušovať a čo najviac sa snažiť týmto ženám, potenciálne matkám umožňovať, aby mohli svoje vzdelávanie a takisto aj svoju prácu realizovať čo najbližšie svojho domova.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Začnem od Štefana.
Štefan, ako súhlasím, úplne presne tak. Pokiaľ tí záchranári sú etablovaní v nemocnici, tak sa vyrieši obrovské množstvo vecí, ktoré sa takto riešiť dajú veľmi ťažko, a zároveň podľa mňa tam dôjde k oveľa vyššej efektivite, ako doteraz máme, pretože zrazu tí záchranári sú úplne ináč zainteresovaní aj na tom transporte a prevoze a tak ďalej.
Alan, malus, bonus, no neviem, jak si pochopil ten malus, ja som povedal, že to nemôže byť tak ako u zubárov, že by si platili za liečbu ochorenia. Ale malus som myslel v zmysle, čo ja viem, zaplatíš o 10-20 euro ročne viac. Príde ti to v rámci ročného zúčtovania. Ja si myslím, že... Ale nehovorím, že to je najlepší systém. Ten bonus je asi ďaleko možno motivujúcejší. Ten človek, keby si tam našiel 10 euro viac, lebo absolvoval preventívne prehliadky, on je vlastne pre tú poisťovňu lacnejší. Tá poisťovňa fakt ušetrí množstvo financií pre ďalších pacientov svojich. To znamená, tam, si myslím, že by sa to kľudne dalo takto nastaviť. A mrzí ma to, že to poisťovne neurobili už dávno. Akože toto sú podľa mňa jednoduché veci, ktoré by sa dali spraviť. Vôbec by sme tuná nemuseli nad tým sedieť a meditovať, keby, keby poisťovne sa naozaj takýmto spôsobom boli ochotné zainteresovať o svojich pacientov.
A ešte som vlastne chcel jednu vec poprosiť, čo som zabudol v rozprave povedať. Štefan, rozumiem, že si bol nahnevaný, ale ja by som bol rád, pokiaľ tie pozmeňovacie návrhy, ktoré budete dávať do tých zákonov (povedané so smiechom), a nebudú sa naozaj týkať meritu toho zákona, ktorý sme mali predtým predebatovaný, teraz mi nejde o nejaké zmeny, nuansy a tak ďalej, doplnenia, jasné, na to máte právo, ale pokiaľ vy tam dáte úplne nové veci, keďže ja sa strašne zle cítim, keď som sa nechal oblbnúť už predtým aj exministrom Druckerom, hlasoval som za niektoré veci, ktoré nám krásne s tými svojimi očami vysvetlil, aké sú dobré, a potom vzápätí som videl, že to bolo teda veľmi, veľmi zlé, viď napríklad rezidenčný program, ktorý sme takto rozbili.
Takže ja naozaj za tieto zákony nebudem vedieť hlasovať hneď. Ako keď si to vy ako vládna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, možno len pár, takých pár slov by som chcel povedať k meritu zákona záchranky.
Ja na jednej strane si uvedomujem, že tá potreba tu je, že nám naozaj chýbajú tie sekundárne prevozy. Na druhej strane súhlasím s kolegyňou Jankou Cigánikovu, že asi toto nebude najefektívnejšie riešenie.
Na druhej strane si uvedomujem, že bolo by úplne najlepšie pre nás systémovo, a viackrát to tu zaznelo, keby tie sanitky vychádzali z nemocníc. Pretože tak ako to je teraz urobené, že v podstate tie sanitky si rozchytali súkromníci, ja som počul od jedného poslanca, ktorý ešte zažil tú Zajacovu éru, tak už vtedy sa za záchranky kupovali poslanci, aby, aby, aby vláda, ktorá vtedy vládla, skrátka mala väčšinu. A teda ten, to, že záchranky sú už relatívne lukratívny biznis do dnešným dní, a si myslím, že stále platí.
Na druhej strane, keď si zoberieme, že tá záchranka by napríklad, to mi hovorili aj riaditelia nemocníc, že tie záchranky keby naozaj boli etablované v nemocniciach, tak by mnohé výjazdy úplne zbytočné mohli byť tiež eliminované. Tým, že ten lekár by došiel za tým pacientom a zistil by, že tento vôbec nepatrí do nemocnice, vykonal by tam určité procedúry, ktoré by, samozrejme, by boli zohľadnené, a on by si vlastne šetril možno aj tú vlastnú prácu, alebo aj tú vlastnú nemocnicu s tým, že by mu tam na ten urgentný alebo na ten centrálny príjem nevozil v podstate ľudí, ktorí tam nepatria. A to teraz, žiaľ, deje, pretože, samozrejme, platí sa od kilometrov.
Takže z tohto ja, ja rozumiem, že ten, ten, ten zámer asi ministerstva je vrá..., postupne sa ako keby snažiť to vracať do nemocníc, ale, ale tiež si myslím, že tá efektivita v tomto prípade nebude najlepšia. A pokiaľ bude aspoň znížený ten, ten 10-ročný interval, tak ja to tiež uvítam.
Čo sa týka tých pozmeňovacích návrhov, čo sa týka, toto skríningové vyšetrenie, ja sám som to veľmi kvitoval, že sa niečo konečne v tejto veci deje. Aj keď, priznám sa, že potom som sa rozprával aj s lekármi, oni tvrdia, že oni dokážu viac-menej zachytiť 33 % populácie pri skríningových vyšetreniach. A, žiaľ, ten skríning, ktorý bol teraz posielaný a stál nás nemalé prostriedky, alebo tie poisťovne, tak, zdá sa, že nezachytil takého veľké percento poistencov, a teda obyvateľov, čo je, samozrejme, škoda, tam sa bude treba popracovať.
Ale mali sme tu jeden veľmi efektívny model, ktorý funguje u zubárov, skrátka nejdeš na preventívnu prehliadku, budúci rok si platíš to vyšetrenie. Keď budeš mať nejaký kaz, tak to sú, samozrejme, zuby, tam sa to dá spraviť. Určite by sa nedalo spraviť do takejto miery to s poistencami našimi, že rakovinu si budeš platiť, pretože, samozrejme, to nemusí byť zavinené len tým, že nebol hneď na tom skríningu, tam môžu byť aj iné faktory.
Ale v každom prípade si myslím, že jednoduchý bonusový alebo malusový systém by tých ľudí motivoval úžasným spôsobom. Skrátka keby si on v rámci nejakého ročného zúčtovania, ktokoľvek tam našiel buď nejaké peniažky plus, teda keď tvrdíme, že to ušetrí obrovské peniaze, čo je naozaj pravda, alebo nejaké peniažky mínus, že na tom vyšetrení nebol, tak si myslím, že, že to tie vyšetrenia alebo na tie preventívne prehliadky by sa chodilo oveľa, oveľa viac a oveľa masívnejšie.
Sestry. My v podstate teraz sme otvorili tú tému, pretože tu bol záujem aj zo strany lekárov pre deti a dorast, aby mohli praktické sestry slúžiť v iných ambulanciách. Naozaj nemajú tie sestričky, je to fakt problém. A museli to byť sestričky, špecialistky v podstate na detské lekárstvo. Takže toto sa týmto pozmeňovákom viac-menej rieši. S tým sa dá súhlasiť, ale, samozrejme, viackrát tu bolo hovorené, ja to teraz nechcem hrotiť ani na jednu, ani na druhú stranu, sú skrátka určité, určité kritériá, ktoré treba splniť, napr. tých 4 600 hodín odbornej praxe, treba to splniť.
Ale to, čo hovoríte, že sa u nás ten systém vzdelávania viac-menej pokazil, s tým podľa mňa všetci musíme súhlasiť. Je to príliš naozaj dlhé vzdelávanie teraz. Ale ja poviem na druhú stranu, že treba aj z toho možno treba vedieť vyťažiť. Budúcnosť sestier totiž určite nie je tá, že sestra je nejaká pomocná sila pre lekára. Sestra čím ďalej viac, tým viac vlastne bude zastávať samostatné role a pozície a už sa to deje. A jednoznačne to čaká aj nás. To znamená, z tohto naozaj treba, treba naozaj zobrať to najlepšie a zobrať si to pozitívne a treba začať radikálne zvyšovať sestrám ich kompetencie, či sa im to páči, alebo sa im to nepáči. Ktorým sa to páčiť nebude, mali by to podľa mňa cítiť a cítiť na, na peniazoch, na výplatách. Tým, ktorým, tí, ktorí to chcú robiť a budú môcť, tak naozaj tie kompetencie by mali dostávať. A myslím, že s týmto súhlasia všetci, aj dokonca tí pediatri, že oni by oveľa radšej možno mali tri kvalitne vzdelané sestry, ktoré by mohli robiť prevenciu, mohli by robiť chronické ochorenia, akútne infekty riešiť samostatne. Toto sa nakoniec deje aj na Západe. Ale naozaj ten lekár by tam bol na tú odbornú prácu, ktorú, ktorú tá sestra nevie posúdiť, a zrazu by mal aj viac času na toho pacienta.
Takže ja si myslím, že toto je správna cesta, ktorou musíme ísť. A pokiaľ naozaj sa budeme na to stále pozerať, že tá sestra robí prácu tú, ktorú tak či tak vie urobiť ten lekár, podľa mňa to nie je správne uvažovanie, pretože my musíme vedieť naozaj tým sestrám dávať viac a viac práce, tým pádom ony potrebujú viac a viac vzdelania. Teraz, keď sa to potrebuje nejakým spôsobom zachraňovať, no čo sa dá robiť, ako ja nebudem kričať, že nie, nie, nie za žiadnu cenu, ale určite nepoviem, že je to štandardné riešenie. Najmä teda keď hovoríme, že začnú realizovať pozície tých skúsených sestier, o ktorých hovorila kolegyňa, teraz naozaj dievčatá, ktoré nie sú z výberových škôl, priemer v súčasnosti na stredných zdravotných školách je okolo 3 a v podstate nechcú robiť tú prácu. Takže tam je v podstate, tam sú v podstate len tieto otázky, ktoré ja mám, ale zase na druhej strane rozumiem.
No a čo sme tam mali ešte? Som si nezobral poznámky. Ale... (Reakcia ministerky.) Prosím? Klinický audit je fajn dať, to... (Povedané so smiechom a reakcia ministerky.) Jasné. Klinický, klinický audit je aj podľa mňa, podľa mňa fajn vec, že sa to zavádza a že budete kontrolovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. S tou nemáme problém ani podporiť.
Ale teda zákon ako celok aj z týchto dôvodov, ktoré som hovoril, my ako podporiť teda nebudeme môcť a ja teda nedám odporučenie nášmu klubu.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ctené dámy, ctení páni, dovoľte aj mne zopár slov na záver. A pre mňa ide tiež o veľmi citlivú vec a bolo tu dnes a včera povedaných množstvo argumentov a naozaj kvalitných argumentov, za ktoré som nesmierne vďačný. Preto budem možno trošku menej odborný a možno trošku viac osobný. Chcem v tejto situácii povedať, že ja som veriaci človek, mnohí to o mne viete, hoci sa za to nehanbím, a preto sa chcem ospravedlniť, keď sú tu nejakí ateisti, že budem používať aj slovo Boh, pretože je to vyjadrenie mňa, to, ako veci cítim, a takisto aj vyjadrenie voličov, ktorí ma volili, aby som tu stál na tomto mieste.
Nakoniec myslím si, že v podstate aj byť ateistom, v podstate sú to veriaci ľudia, pretože my kreacionisti veríme, že toto všetko a život je stvorený, je darom od Boha, a ateisti veria, že ten konečný vesmír bol, vznikol z ničoho. na to tiež treba veľkú vieru. A preto keď budem používať slovo Boh a máte s tým nejaký problém, tak si tam kľudne doplňte miesto Boh príroda, a keď poviem otec, tak si doplňte matka.
Chcel by som sa aj teraz prihovoriť najmä teda dámam, pretože, milé dámy, vy ste naozaj jedinečné bytosti. Ja si ctím, nesmierne si ctím to, že Boh, náš Otec – Stvoriteľ života, vás obdaril úžasnou emocionalitou a všetkými predpokladmi pre to, aby ste sa vy stali nositeľkami daru života. A za to sme vám všetci nesmierne vďační. Odpustite, že sme vás v tomto vašom poslaní nedostatočne podporovali, ako muži dostatočne nemilovali a nechránili a nevytvorili oveľa lepšie podmienky pre napĺňanie vášho jedinečného poslania. Od jeho napĺňania bezpochyby závisí život, dokonca život každého jedného z nás, budúcnosť Slovenska a vôbec celej našej planéty. Mne je to veľmi ľúto, že, žiaľ, túto zodpovednosť sme hodili, a najmä vtedy, keď sa, keď nám to bolo nepohodlné, na vaše plecia. Muži sa častokrát zbavili zodpovednosti a povedali, že je to vaše rozhodnutie. A nielen to. Častokrát na vás mnohí vyvíjali nátlak, aby ste sa rozhodli tak, ako chceli oni.
Bolo tu veľakrát v tejto rozprave veľmi dobre zadefinované, čo je to život, kedy začína. Nedávno sme boli svedkami spadnutého meteoritu, kde vedci boli presvedčení, že našli nejaké známky života. A je to naozaj niekedy smutné, že pochybujeme o tom, že genetický kód ukrytý v 46 chromozómoch v oplodnenom vajíčku, ktoré je v optimálnom prostredí na ďalší vývoj ľudského života, že niektorí pochybujú o tom, že toto je život, ktorý si zaslúži našu ochranu. Že toto je bod, ktorý je začiatkom života každej jednej ľudskej bytosti. A tak isto si myslím, že všetci si uvedomujeme, že život nie je statická veličina, ale je to vyvíjajúci proces, ako to tu bolo veľmi pekne povedané.
Veľmi ma mrzí to, že mnohí sa skrývajú za tú možnosť voľby, ale pritom si neuvedomujú, že, a mám tu množstvo vedeckých štúdií, môžem vám ich potom dodať, keby ste mali záujem, ale pre krátkosť času ich samozrejme nebudem teraz všetky citovať, ktoré hovoria o tom, že ženy, ktoré podstúpili potrat, bojujú s myšlienkami na samovraždu až v 60 percentách. A čo je, o to horšie je, že až 28 % žien, ktoré mali potrat, sa dokonca pokúsilo o samovraždu. V prvom roku života po potrate kvôli depresii a postpotratový stresový syndróm, diagnóza, ktorú sa snažia psychológovia presadiť ako oficiálnu diagnózu, je takmer identická s diagnózou, ktorá sa volá posttraumatická stresová porucha. A táto sa prejavuje až u 61 % žien v prvom roku po vykonaní potratu. Toto je niečo, čo drása moje vnútro, čo ma robí veľmi nepokojným. A si myslím, že je veľmi dôležité o tom hovoriť a veľmi otvorene hovoriť, čo je dobré, čo je prirodzené a čo je správne. Samozrejme, žiada sa urobiť podstatne viac, hoci treba povedať, že tento zákon je nevyhnutným začiatkom. Neviem, či si viete predstaviť, pokiaľ by sme tu dnes dekriminalizovali akýkoľvek iný trestný čin, a môžem hovoriť možno aj o tých najzávažnejších, napríklad vraždu, nikto z nás nepochybuje, že tých vrážd by bolo v našej spoločnosti neporovnateľne viac. A predpokladám, že nikto z nás nebude pochybovať, že pokiaľ by sme sa dnes rozhodli chrániť práva nenarodených, že týchto detí sa narodí nepochybne oveľa, oveľa viac. Na sto pôrodov v našej krajine je aktuálne 25 potratov. To je veľké číslo. A keď samozrejme sa bavíme aj o budúcnosti našej krajiny, si myslím, že toto číslo veľa, veľa vecí by vyriešilo.
Ale teda chcem aj na tomto mieste povedať o určitých dôležitých ďalších opatreniach, ktoré je nevyhnutné spraviť, a bol by som veľmi rád, ja som neni, žiaľ, časťou tej skupiny, ktorá bude pripravovať teda údajne nejakú mäkšiu verziu zákona, ktorý by mal ochraňovať nenarodených, ale bol by som veľmi rád, keby sa zamyslela možno táto skupina, keby sme sa zamysleli my ako zákonodarci ako pomôcť ženám. Je totiž možné urobiť viacero aj hĺbkových zmien v oblasti sociálnej a rodinnej politiky. Napríklad zvýšiť odpočítateľnú položku z daňového základu na deti a na rodiča, ktorý sa stará o dieťa. Aspoň o 30 % oproti stavu, aký je dnes. Alebo umožniť pre rodinu s dieťaťom odpočítanie aspoň časti splátky hypotéky. Napríklad 150 eur mesačne z daňového základu pracujúceho rodiča. Zaviesť vyplácanie prídavku na dieťa až od dátumu, kedy je matke potvrdené tehotenstvo lekárom. Nečakať až kým sa dieťa narodí a dostane rodný list. Alebo poskytnúť rýchlu pomoc pre matky, ktoré sa v súvislosti s tehotenstvom ocitli v ťažkej sociálnej a ekonomickej situácii. Alebo ekonomicky motivovať zamestnávateľov formou výhodného odpočítania z daňového základu na vyplácanie bonusu pre rodiča, ktorý sa stará o dieťa. Či v prípade komplikácie tehotenstva poskytnúť matke rýchlo maximálnu lekársku starostlivosť vrátane možnosti lekárskeho vyšetrenia pomoci pre ňu v zahraničí, ktorá by bola plne hradená zdravotnou poisťovňou. Je to neuveriteľné, že v súčasnosti sa už mnohé postihnutia, choroby dajú dokonca v zárodku riešiť už priamo v maternici a vlastne predísť vážnym následkom, ktoré tieto vrodené chyby by mohli v ďalšom priebehu vývoja dieťaťa znamenať pre jeho zdravie. Takisto určite stojí za zmienku zvážiť poskytovať platenú dovolenku v trvaní dvoch týždňoch pre otca dieťaťa pri narodení dieťaťa. A to nad rámec zákonnej dovolenky.
Jedna vec, ktorá ma veľmi zarazila, je, pokiaľ sa aj žena-matka rozhodne vynosiť dieťa a chce ho darovať na adopciu, tak statne sa pre dieťatko jedna veľmi nepríjemná vec. Toto dieťatko je žene-matke hneď odobraté a potom v podstate čaká na svojich adoptívnych rodičov a tento proces trvá niekedy dva týždne aj. A je to veľmi smutné, pretože v tomto období to dieťatko v podstate je odlúčené, je ako keby odvrhnuté. Tak určite stojí za to zamyslieť sa nad tým, že rodičom, ktorí čakajú na adopciu, sú preverení, dieťa, umožniť okamžite to dieťa, si ho zobrať, dokonca tej žene-matke, budúcej matke dovoliť priložiť si ho na vlastné prsia, aby dieťa netrpelo syndrómom odmietnutia.
A samozrejme mohli by sme pokračovať o ďalších veľmi dôležitých opatreniach, ktoré je nevyhnutné urobiť. A možno by som povedal, že sú nevyhnutné, ich urobiť, možno aj spolu s týmto zákonom, ktorý tu dnes predkladáme.
Nedá mi ešte povedať jednu vec, ktorá sa má v tej rozprave a to bola možno jediná taká naozaj rušivá vec, ktorá sa ma dotkla, a to bol vlastne príspevok vo faktickej poznámke pána poslanca Mizíka. Ja si uvedomujem, že, žiaľ, medzi nami v spoločnosti je zlo a mnohí ľudia, žiaľ, toto zlo konajú. Božie slovo hovorí, že v podstate všetci sme určitým spôsobom zhrešili a konali sme zlo, ale dostali sme tú veľkú milosť. Hovorí o tom aj tá slávna hymna kresťanstva Amazing Grease – úžasná milosť, ktorá zachránila mňa ako úbožiaka, ktorý som potreboval tú Božiu pomoc. Ja poznám Boha ako toho, ktorý bez ohľadu na to, čo človek v živote spravil, v ktorejkoľvek fáze života je schopný sa skloniť k človeku a svojou láskou, ktorú mu ponúka, pokiaľ tento človek je schopný sa otvoriť a prijať ju, ho zmeniť.
Moja mama chodí slúžiť do väzníc k tým najťažším prípadom a videla mnoho pohnutých ľudských životov. A pre mňa keď, v situácii, keď hovoríme o ochrane života a v podstate súčasť prolive hnutia je ochrana života od jeho prirodzeného počatia až do prirodzeného konca, hovoriť o tom, že žijú medzi nami ľudia, ktorí si nezaslúžia žiť, a aj keď urobili čokoľvek zle, áno, patria do väzníc, ale my podľa mňa nemáme právo im brať život. A ja sa budem modliť, aby ten život, ktorý im Boh dá, aj v tých väzniciach, a budem chcieť, aby v tých väzniciach oni mohli byť a aby mali čo najlepšie podmienky na to, aby mohli tú Božiu milosť prijať. Aby mohli oľutovať to, čo spravili a aby mohli byť Bohom zachránení. A z tohto pohľadu by som aj chcel poprosiť, aby, pán poslanec Mizík, ste zvážili to, v akého Boha Otca, verím, že spoločne veríme.
Deti sú darom a ženy sú nositeľkami tohto daru, za čo sme im nesmierne vďační. Dnes budeme hlasovať o jedných aj o, nie dnes, ale teda v piatok, by som tiež bol rád, aby sme hlasovali o jedenástej o jedných aj o druhých. Treba si uvedomiť, že tí nenarodení ešte nemajú svoj hlas. A verím, že vy ho budete vedieť reprezentovať.
Takže ešte raz, pán predseda, poprosil by som, aby sa o tomto bode mohlo hlasovať v piatok 8. 2. o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1258. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to chrániť nenarodené deti a ich matky pred takými umelými potratmi, ktoré nie sú motivované závažnými dôvodmi uznanými zákonom, a tak uviesť do života princíp rovnosti všetkých ľudí bez akejkoľvek diskriminácie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, aj za to, že sme sa mohli spoločne zamyslieť nad tým, čoho sa obávam a veľmi si to vážim.
Pán kolega Pčolinský, no ja myslím, že aj pani Remišová to povedala, že ten nelegálny hazard takýmto spôsobom nebudeme vedieť asi eliminovať. A to, čo hovoríme, je, že sadnime si nad tým a uvažujme, čo by sa dalo spraviť, ale ináč, ako je to teraz nastavené. Ako zaviesť licencie na desať rokov, som hovoril, nerozumiem, prečo na tak dlho a takisto rozmýšľame tu o tom, že prečo, prečo nebojovať proti tomu nelegálnemu hazardu iným spôsobom? Prečo štát má nechať sprivatizovať tento, tento hazard ďalším súkromníkom, ktorí keďže budú mať takúto legálnu možnosť, tak do toho biznisu pôjdu. Ja, ja necítim, že tí nelegálni hráči sa teraz budú hrnúť do toho, aby si zlegalizovali svoj biznis na Slovensku. Ja mám taký pocit, že keď to vedeli obchádzať doteraz, to budú aj naďalej robiť. Treba sa zamyslieť na to, ako tých nelegálnych hráčov naozaj sa snažiť nejakým spôsobom eliminovať a ja nesúhlasím s tým, aby štát svoj monopol, ktorý je regulačným faktorom, púšťal ďalej a dovolil ho sprivatizovať súkromníkom.

Chcel by som poďakovať kolegom z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti za to, že si osvojili tú diskusiu a priniesli si sem naozaj množstvo veľmi kvalitných argumentov, prečo aj ja navrhujem, aby toto ctené plénum zvážilo aj tieto argumenty, ale aj argumenty pána prezidenta a jeho veto neprelomilo.
Povedali množstvo vynikajúcich argumentov a ja ich nechcem opakovať, avšak jednu vec som naozaj tak vnímal, že chcem možno zopakovať, možno na ňu ešte intenzívnejšie upozorniť, čo nás čaká. Digitalizácia je v princípe budúcnosťou každého jedného odvetvia. O tom určite nikto z nás tu pochybovať nebude a uvedomujeme si, že v podstate digitálnym technológiám sú v súčasnosti vystavované už aj naše deti, mladiství a treba povedať, že ktorí z vás máte deti a pokiaľ vaše deti majú prístup k smartfónom, tabletom atď., tak už určitá regulácia u nich musela nastať. Každý jeden rodič si naozaj, keď je múdry, tak si striehne ten čas, ako veľa dovolí dieťaťu na týchto technológiách byť, pretože už sú k tomu výskumy k dispozícii. Veľmi dobre vieme, že závislosť na hrách práve cez tablety a smartfóny, ale tak isto vôbec aj celkovo závislosť na tomto virtuálnom svete je jednou, je jedným obrovským fenoménom.
Ja som nedávno bol na jednej diskusii, kde som si to veľmi s takou hrôzou uvedomil, pretože je tu jeden záujmový klub, kde chodí aj moja dcéra. Teda mladí ľudia tam chodia z nejakého dôvodu, pre nejaký záujem toho klubu, nechcem bližšie konkretizovať a keď som tam sedel a pozeral som sa na osadenstvo tých mladých ľudí, ktorí tam boli, tak som si uvedomil, že 50 % z nich boli na tom klube, ale nevenovali pozornosť tomu, čo sa na tom záujmovom klube dialo, ale si šťukalo v mobiloch. Boli to, predpokladám, nejaké hry alebo, asi určite nejaké hry, alebo nejaké, nejaké online zábavy, ktoré tam realizovali.
Chcem len toľko povedať, že súčasná generácia detí a mladistvých, ktorá, ja osobne si myslím, že je nezdravo vystavená tomu virtuálnemu svetu vo svojich tabletoch a mobiloch, je predisponovaná na hranie hazardných hier v dospelosti. A áno, pochopili to múdri ľudia biznisu a vedia, že budúcnosť hazardu je v jeho online variantoch a ide jednoznačne o zlaté vajce budúcich súkromných podnikateľov, ktorým aj týmto zákonom chceme umožniť legálne v tomto odvetví podnikať. Ja naozaj neviem pochopiť, ako je možné, že niečo také nebezpečné, keďže hranie hazardných hier je návykové, štát púšťa, a teraz akékoľvek dôvody by tam boli, ale púšťa reguláciu a ja si myslím, že toto by mal mať jednoznačne pod svojou kontrolou.
Týmto zákonom štát v podstate online hazard dereguluje, síce teda merito zákonu by malo byť iné, tým, že umožňuje online hazard sprivatizovať. A ja vám garantujem, a to je svet biznisu, súkromné spoločnosti urobia všetko pre to a oveľa efektívnejšie, ako by to dokázal urobiť štát, aby bol obrat z hazardu na Slovensku čo najvyšší.
Pán poslanec Farkašovský hovoril, ako sa tie čísla zväčšujú a ja som o tom presvedčený, že áno. Teraz to bolo obrad 3,7 miliardy a tento rok to bude určite oveľa viac. Len sa modlím, aby to nebolo tých 10 miliárd, o ktorých hovoril. Hoci viem si predstaviť, že keď do tohto nastúpia súkromné spoločnosti a roztočia tento biznis za pomoci legálnej reklamy, tak to číslo kľudne môže byť možno aj budúci rok reálne.
Ďalšia nepochopiteľná vec je, že licencie na online hazard budú udeľované až na desať rokov. Každému z nás je jasné, že zasahovať do súkromného podnikania nie je možné. Veľmi dobre sme si to vyskúšali napríklad v prípade súkromných zdravotných poisťovní, aké to bolo zložité. Hoci ja osobne mám ten názor, že zdravotníctvo malo byť sociálnou službou štátu a na zákonné, povinné zdravotné odvody by sa mali vzťahovať iné pravidlá. Napriek tomu vidíme, ako ťažko sa bojuje s týmito poisťovňami. O to náročnejšie to bude, dámy a páni, so spoločnosťami, ktoré budú prevádzkovať online hazard a musíme povedať, že to rozšírenie negatívnych javov z hazardu sa môže stať, že v ďalšej generácii bude nezastaviteľné.
Ja vás preto chcem prosiť, aby ste zvážili túto možnosť zastaviť tento zákon, aby sa naozaj ten zákon kvalitnejšie dopracoval, aby sme mysleli aj na budúcnosť našich generácií, ktoré teraz dospievajú a ktoré tu budú mať aj vďaka tomuto zákonu, pokiaľ prelomíte veto prezidenta, veľmi, veľmi ťažké.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Áno, zdravotníctvo, žiaľ, má reštrikčný rozpočet kvôli tomu, aby sme získali financie zo súkromných zdravotných poisťovní, avšak naozaj treba urobiť všetko pre to, aby peniaze, ktoré dávame ako poistenci, to cez zdravotné poisťovne, poistenie do zdravotných poisťovní, sa použili na zdravotnú starostlivosť.
Samozrejme, dajú sa nájsť aj iné zdroje, súhlasím s vami, potrebujeme riešiť reformu dlhodobej starostlivosti o chronicky a dlhodobo chorých, je to, je to, by som povedal, kapitola, ktorá bude vyžadovať ďalšie finančné zdroje, a budeme musieť hľadať, akým spôsobom ju vykryjeme, pretože toto je problém, ktorý čaká pred každým jedným zdravotným systémom vo vyspelých krajinách, kde to prestarnutie populácie rastie, a, samozrejme, budú sa exponenciálne takmer až stupňovať výdavky v zdravotníctve.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, áno, chcel by som pár poznámok k rozpočtu a špeciálne k rozpočtu kapitoly zdravotníctva. Správne ministerstvo uvádza, že do zdravotníctva dávame 5,7 % výdavkov HDP ako verejné výdavky. A v tomto parametre naozaj sme zhruba v priemere, aj keď sa porovnávame s krajinami Európskej únie, ale teda najmä tento výdavok je relatívne slušný, aj keď sa porovnávame s krajinami V4.
Treba si však uvedomiť, že zdravotníctvo je financované aj zdrojmi takzvane z vlastného vrecka pacientov. Tu do nášho zdravotníctva alebo zdravotníckeho systéme ešte si pacienti zhruba priplácajú každé piate euro. Takže celkové zdroje v zdravotníctve potom máme asi 7 % HDP. A treba si uvedomiť, že keď sa porovnávame potom s týmto číslom s ostatnými krajinami, krajinami Európskej únie, tak hlboko zaostávame. A keď sa dokonca porovnávame aj s krajinami V4, tak zaostávame vo výdavkoch do zdravotníctva najmä s Českom, ale už aj s Maďarskom a ešte stále sme vo výdavkoch pred Poľskom.
Tak si musíme naozaj povedať, že pokiaľ je tu potenciál rastu výdavkov z vlastného vrecka pacientov, treba im to povedať a zrealizovať opatrenia, cez ktoré sa to bude diať. Ako napríklad inštitút pripoistenia, ktorý má naša vláda v programovom vyhlásení. Ministerstvo to má vo svojich 26 bodoch, avšak z toho, ako ministerstvo v tomto volebnom období postupuje, je úplne jasné, že inštitút pripoistenia zavedený nebude. Tým pádom pomaly, ale isto budeme v porovnaní s krajinami V4 naďalej zaostávať. A, samozrejme, vôbec nás netešia naše súčasné štatistiky v odvrátiteľných úmrtiach, v dožití v plnom zdraví, kde sme dokonca najhorší zo všetkých krajín Európskej únie. Ale keď sa porovnávame napríklad v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva, krčka maternice alebo kardiovaskulárne ochorenia, tak tieto parametre sú v porovnaní s ostatnými krajinami alarmujúce nepriaznivé.
V porovnaní s naším rozpočtom dáva česká vláda do zdravotníctva v prepočte na počet obyvateľov o 1 mld. eur viac. Vzhľadom na blízkosť trhu, neprítomnosť jazykovej bariéry a súčasný aj očakávaný trend nedostatku zdravotníckych pracovníkov ide o vážny nepomer zdrojov do zdravotníctva, ktorý sa nám môže škaredo vypomstiť. Už v súčasnosti študuje až 20-30 % Slovákov na českých lekárskych fakultách, z ktorých sa na Slovensko vráti len minimum lekárov. Alarmujúce je aj, že 44 % absolventiek fakúlt ošetrovateľstva, teda budúcich zdravotných sestier, začne pracovať v našom zdravotníctve. Teda len 44 % z nich, čo doštuduje, začne pracovať v našom zdravotníctve. Pritom nejde len o platové pomery, ale, žiaľ, aj o to, v akom stave je naše zdravotníctvo, aké sú pracovné podmienky v nemocniciach a vytvorené podmienky na ďalšie vzdelávanie a odborný rasť. Toto mi v poslednom čase opakovane tlmočili absolventi lekárskych fakúlt, ktorí mali častokrát problém si nájsť miesto najmä v univerzitných a fakultných nemocniciach. A potom, keď si ho aj našli, tak majú vážny problém, lebo so svojou atestačnou prípravou, musia pracovať ako sekundárni lekári dlhé roky a napriek tomu, že majú záujem si robiť špecializácie, častokrát im to v nemocniciach umožnené. Argumentuje sa poradím, v ktorom musia čakať na tých, ktorí prišli a zamestnali sa pred nimi.
V októbri ste, pán minister, spolu s ministerkou zdravotníctva, by som povedal, s veľkými až bombastickými rečami predstavili návrh rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok. Ten bude zatiaľ najvyšší, ako budem budúci rok aj najstarší. Síce oceňujem, že v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky ste možno aj po mojom minuloročnom upozornení do rastu výdavkov pretavili aj starnutie populácie a infláciu, a teda máme k dispozícii číslo, je to zhruba 50 mil. eur ročne, o ktoré sa musia navyšovať výdavky do zdravotníctva. Zároveň si však treba povedať, že je tu nový výdavok 200 mil. eur, ktoré potrebujeme na valorizáciu platov a navýšenie miezd nelekárskym zdravotníckym pracovníkom, a o 100 mil. eur budeme potrebovať viac na nové výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu rozpísané. V zdrojoch do zdravotníctva, teda v príjmoch do zdravotných poisťovní, ktoré majú tieto výdavky zaplatiť, je rozdiel medzi očakávanými príjmami tento rok a naplánovanými príjmami na budúci rok len 140 mil. eur viac.
Áno, správne počujete. Budeme potrebovať minimálne o 350 mil. eur viac a narozpočtovaných je len o 140 mil. eur viac. Na túto informáciu som hneď reagoval tlačovou besedou, kde som upozornil, že rozpočet je postavený nerealisticky. Zdravotníctvo je v návrhu rozpočtu zámerne podfinancované, vďaka čomu ste vlastne naplánovali Všeobecnej zdravotnej poisťovni na budúci rok stratu v hospodárení 100 mil. eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa je vzhľadom na návrh rozpočtu naozaj v náročnej situácii. Ten zohľadňuje vysoké zostatky na účtoch súkromných poisťovní. Áno, súhlasím a takisto z tohto miesta chcem povedať, že súkromné poisťovne majú na svojich účtoch dostatok financií na to, aby tento rozpočet budúci rok ufinancovali. Ale, žiaľ, štátna poisťovňa, ktorá sa dostala vďaka nezodpovednému hospodáreniu v roku 2015 do rekordnej straty, začiatkom tohto roku bola stále 50 mil. v zápornom vlastnom imaní a to musí byť minimálne 16,6 mil. eur, aby sa poisťovňa vyhla nútenej správe. Samozrejme, tá by jej hrozila iba v právnom štáte. Poisťovňa sa vďaka tohotoročnému enormnému ekonomickému rastu vyhrabala zo záporného vlastného imania, tento rok vykáže zisk 60, možno 90 mil. eur. Avšak stále nedisponuje dostatočnými zdrojmi, aby ufinancovala zvýšené náklady, ktoré plynú z návrhu štátneho rozpočtu. Tieto naše obavy v plnom rozsahu potvrdila Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá jednomyseľne vydala uznesenie, ktorým hľadala riešenia predpokladanej negatívnej platobnej schopnosti a nedostatočnej kapitálovej vybavenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2019.
Ako výbor zdravotníctva sme preto vyžiadali aktuálny stav hospodárenia a plán hospodárenia a plán hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ten nám bol dodaný s dátumom 23. 11. a bol zostavený podľa môjho úsudku aj úsudku našich expertov správne, na základe zásady opatrnosti, záväzky všetky aj tie, ktoré hrozia, príjmy len tie, ktoré reálne očakávame, nie podmienené, nie úspory, ktoré nevieme reálne dosiahnuť. Očakávaný výsledok: mínus 33 mil. eur v cashi na konci obdobia, teda insolventnosť poisťovne. Po úpravách mal teda nakoniec na rokovanie Dozornej rady na 28. 11. byť predložený rozpočet na hrane s konečným zostatkom na účtoch v poisťovni, peňazí v pokladnici, peňazí na ceste na konci obdobia a malo tam byť 1 mil. eur.
No a čo sa potom stalo? Potom prišla pani ministerka, dupla si a povedala, takto, teda, páni, nie a bolo. Dozorná rada následne schválila rozpočet v podstate vyrovnaný Všeobecnej zdravotnej poisťovne, avšak do uznesenia si napísala, že akcionár, teda štát bude v prípade rizík nenaplnenia tohto plánu dofinancovávať poisťovňu sumou 124 mil. eur. No keď sa na tom tak trošku zamyslíme, tak tento scenár je nám už známy z našich štátnych nemocníc. Aj tie si schvaľujú rozpočty, ktoré sú nereálne, a potom sa zdlžujú. A nakoniec konštatuje to aj NKÚ vo svojej správe. Rozpočty nemocníc sú formalitou, nedodržujú sa. Mysleli sme si, hoci je to veľmi príznačné pre vašu vládu, že aspoň poisťovňu ušetríte týchto praktík, ale zdá sa, že sme sa mýlili. A hoci nesúhlasím s transformáciou štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, v tomto rozumiem našim kolegom z SaS. Totiž našťastie, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, inak by sme ju už asi dávno mali poriadne zadlženú.
Zdravotníctvo bolo v návrhu rozpočtu teda podfinancované, rozumiem dôvodom, pre ktorý ste to urobili. Ale treba si uvedomiť, že toto je z môjho pohľadu veľmi nešťastný spôsob, ako chcete regulovať zisky zdravotných poisťovní. Vaša vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že chcete zregulovať zisk zdravotných poisťovní, avšak napriek tomu, že máte podľa mojich informácií pripravený veľmi seriózny návrh, ako sa to dá urobiť, do dnešného dňa nebol predložený, a teda neúspešne ste, by som povedal, neodolali tlakom všetkých zainteresovaných a zdá sa, že tento návrh do konca volebného obdobia tohto ani nepredložíte. Je to veľká škoda, pretože takýmto spôsobom regulovať zisky súkromných poisťovní je na škodu v prvom rade celého zdravotníctva, ale aj pacientov, a, samozrejme, nedá sa to. Súkromné poisťovne budú vždy krok, dva kroky pred štátom a nakoniec jasným dôkazom toho je aj tá, ten fakt, že poisťovňa Dôvera si tento rok už 70 mil. eur úspešne uliala. A iste áno, tam budú ďalšie financie. (Povedané so smiechom.)
Ja by som z tohto pohľadu chcel naozaj poprosiť, že keby ten návrh na reguláciu zisku poisťovní sa čo najskôr dostal (povedané so smiechom) do parlamentu a mohli sme tieto problémy zdravotníctva riešiť trošku ináč.
Som rád, že ste nakoniec pridali aspoň tých 55 mil. eur, pretože tá situácia by bola nakoniec veľmi, veľmi náročná už aj začiatkom obdobia, avšak stále tým, že je to naprognózované tak, ako je to naprognózované, súkromné poisťovne, samozrejme, vychádzajú z čísiel, ktoré sú na papieri, keďže ani poslanci nemali informáciu, aké sú zostatky na ich účtoch. Tlačia teraz na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s argumentom, že oni tam tie peniaze na navýšenie, ktoré oni potrebujú, nemajú, a teda nechcú s nimi podpisovať zmluvy, tým pádom poskytovatelia budú držať za chvíľku v šachu všetkých a najmä pacientov. Ja čo viem, tak zmluvy sú zatiaľ ochotné poisťovne s navýšením podpísať len na tri mesiace, no nemocnice to zatiaľ odmietajú a potom teda hovoria o tom, že pokiaľ nedôjde nejakým spôsobom k dofinancovaniu, tak začnú poskytovať pre pacientov len akútnu zdravotnú starostlivosť.
Toto sú presne tie problémy, keď takýmto spôsobom sa snažíme regulovať tie zdroje a určite ako minister financií budete so mnou súhlasiť, že pokiaľ sa jasne na začiatku nevie, s akými peniazmi počítame, tak veľmi ťažko sa robia plány a potom tak či tak ťaháme za, za tú, by som povedal, za kratší, kratší povraz, pretože nakoniec tie poisťovne sa zariadia s tým minimom, čo majú, a potom, keď dofinancovávate, tak opäť im to ide, lebo oni robia realistické rozpočty kvázi do zisku.
Ja by som chcel upozorniť aj na ďalší problém. Ústavný súd v roku 2013 zamietol návrh zákona, ktorým sa mali zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek. Hlavným dôvodom bol fakt, že právna úprava tohto zvýšenia miezd nemala racionálny ekonomický základ. Pokiaľ by ľudia na Ústavnom súde vedeli čítať rozpočet, tak sa obávam, že keby niekto teraz predložil opäť podnet na Ústavný súd, tak ten by nemal asi inú možnosť ako to, že celé navýšenie platov nelekárskych zdravotných pracovníkov, ktoré je naplánované na budúci rok, hoci nikto z nás si to neželá, by zamietol ako neodôvodnený práve z ekonomického hľadiska. Ja si myslím, že tuná sa opäť hráme s ohňom.
No myslím, že vzhľadom aj na to, že sa nám blíži 11. hodina a už mám posledných päť minút, by som len na jednej strane chcel oceniť vaše úsilie o to, aby peniaze v zdravotníctve boli využívané efektívne, aby podľa možnosti všetky financie, ktoré poistenci dávajú do zdravotných poisťovní, išli na vynakladanie zdravotnej starostlivosti, ale dovolím si pochybovať o tom, či takýmto spôsobom je najlepšie to realizovať. Pravdepodobne vy nemáte dostatočné páky na to, aby ministerstvo zdravotníctva v tejto veci urobilo poriadok, alebo možno tie, tie tlaky sú z iných strán, ja neviem, ale v každom prípade, keď je to takto postavené, nesmiete sa nám čudovať, že my takýto rozpočet musíme kritizovať a nedokážeme ho ani tým pádom podporiť pri hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za odpoveď. Ja som sa v podstate chcel opýtať na to, čo ste mi aj hneď odpovedali alebo čo si mi teda hneď odpovedala, že či sa to na tie biosimiláre by nemohlo zrušiť a tým pádom by sme pravdepodobne mohli pomôcť viacerým lekárom, ktorí na to majú atestácie a spĺňajú všetky odborné predpoklady, aby túto liečbu mohli indikovať aj mimo týchto centier, a podľa mňa by to mohlo znížiť náklady. Samozrejme, tam je problém ten, že mnohé lieky ešte vo forme biosimilárov u nás nie sú na trhu. Ale aj toto by mohol byť možno taký dobrý krok, ktorý by vyvinul určitý tlak na tie firmy, aby potom na ten náš trh prišli, pretože by mohlo byť viac tých indikácií.