Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.9.2019 o 16:58 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.10.2019 9:03 - 9:14 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, kolegyňa, pardon, dobré ráno, dovoľte, aby som pokračoval naozaj už v merite veci k tomuto predloženému zákonu, o ktorom teraz rokujeme, a dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, veľmi len krátko odôvodním.
Momentálne naozaj je to veľký problém, konštatuje to aj Svetová zdravotnícka organizácia, vo svete rastie nedôvera spoločnosti voči neodôvodneným obavám z nežiaducich účinkov očkovania a myslím si, že správny spôsob, ako tieto, tieto problémy momentálne riešiť, je zvyšovať informovanosť občanov o očkovaní, o jeho dôležitých benefitoch pre spoločnosť, ale zároveň takisto je veľmi dôležité informovať aj o nežiaducich účinkoch, ktoré očkovanie má, ktoré sú dokázané, ktoré sú súčasťou aj príbalových letákov k jednotlivým vakcínam.
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už niekoľko rokov vyžaduje, aby ošetrujúci lekár poskytol písomnú informáciu pre používateľa humánneho lieku, to je ten príbalový leták, ešte pred podaním imunobiologického lieku pacientovi, resp. jeho zástupcovi, a urobil to bez vyzvania. Podľa § 2 ods. 11 zákona o liekoch sa za imunobiologický liek považuje aj očkovacia látka. Prax je však taká, že danú povinnosť dodržiava len nepatrný počet očkujúcich lekárov.
Preto navrhujem, aby táto povinnosť bola uložená spôsobom, aby dotyčná osoba to musela potvrdiť podpisom, že prevzala písomnú informáciu o lieku, a tým pádom by sa výrazne posilnila aj informovanosť pacienta a zároveň sa aj znížila rastúca nedôvera v spoločnosti voči neodôvodneným obavám z nežiaducich účinkov očkovania.
Z ďalšieho dôvodu je aj ten, že ako veľmi dobre vieme, tak lekári častokrát sa nemajú ako dostať k informáciám o naozaj skutočných nežiaducich účinkoch, ktoré očkovacie látky môžu mať, a pokiaľ nie sú poučení dostatočne ani pacienti, ktorí sú zaočkovaní, tak, samozrejme, tá informácia sa im častokrát ani nemusí dostať. A týmto spôsobom si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme zvyšovali informovanosť, nakoľko lekár by tieto nežiaduce účinky mal potom hlásiť. Tým pádom vlastne budeme mať aj lepšie informácie o nežiaducich účinkoch očkovacích látok.
Preto dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, môj, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1610).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 79 v úvodnej vete sa slová "písmenami i) až p)" nahrádzajú slovami "písmenami i) až q)".
2. V čl. I bode 79 v § 52 sa odsek 5 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
"q) poskytnúť pacientovi alebo zástupcovi dieťaťa písomnú informáciu podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65c znie:
"65c) § 62 ods. 13 zákona č. 362/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 === Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z. a zákona č. 231/2019 Z. z. sa dopĺňa takto: =====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:48 - 11:50 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujeme pekne, Janka. Nezakazujeme fajčenie. Nechceme v prvom prípade zakazovať, chceme ochraňovať slabších, tehotné mamičky, alergikov, astmatikov, rodiny s malými deťmi, zdravie populácie, chceme prispievať k zníženiu odvrátiteľných úmrtí. Toto chceme spraviť. Nezakazujeme fajčenie. Áno, astmatikovi môže vyvolať záchvat aj jedno vdýchnutie dymu. Predstavme si, že sme na tej terase, máme rozjedené jedlo, príde tam fajčiar a zapáli si. Poprosil som čašníka, nie jedenkrát, prosím vás, mohli by ste mu povedať, aby si odsadol. Nie, neurobí to. Vy sa presuňte do vnútra. Rodina, päť detí, manželka, rozjedené jedlá, ideme sa presúvať dovnútra. Však to je úplne nemožné. Tak isto pre neho. On si tam zapáli a teraz niekto dôjde a povie mu, presuň sa, lebo tuná to nevyhovuje, hoci nemal si zapáliť, mal sa pozrieť, kto je okolo neho, ale zapálil si, to je, žiaľ, situácia, zapálil si on. Nepresunie sa.
To znamená, vieš, Janka, ja chápem slobodu, ale my nemôžme dovoliť, aby sloboda ničila zdravie tých, ktorí za to nemôžu, obmedzovala tých, ktorí chcú žiť správne, ktorí sa nechcú, ktorí nechcú druhým škodiť. Ako v tomto prípade naozaj nechceme zakazovať, nechceme prikazovať, chceme ochraňovať. To je motív tohto zákona a ja si myslím, že táto situácia sa dá vyriešiť aj tým spôsobom, ako si hovorila, pokiaľ ten prevádzkovateľ reštaurácie chce vytvoriť kvalitné, dobré prostredie pre fajčiarov, ja si myslím, že určite sa to bude dať vytvoriť. Aj keby tento zákon platil, eventuálne v druhom čítaní. V pozmeňovacom návrhu navrhni fajčiarske terasy, pre mňa za mňa, keď tam budú aj nefajčiarske terasy, ale tak, aby ten dym nevyrušoval tých, ktorí si sadnú na terasu nefajčiarsku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:38 - 11:39 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za tie všetky pozitívne faktické poznámky. Som milo prekvapený, že tu nemáme nejakú fajčiarsku loby, ktorá by tu nejakým spôsobom zatiaľ argumentovala, tešíme sa na ich argumenty a budeme sa snažiť vysvetľovať, argumentovať. Nič iné, len teda veľké ďakujem a teda verím, že aj väčšina poslancov v tomto pléne zodvihne ruku za tento návrh zákona, posunie ho do druhého čítania a tým pádom budeme túto diskusiu môcť aj ďalej živiť a rozprávať o tom, aké fajčenie má naozaj vážne následky na našom zdraví a čo je ohľaduplné a čo je správne v rámci slobody tolerovať aj v našej spoločnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 24.10.2019 11:24 - 11:31 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, ctené kolegyne, kolegovia, tak myslím si, že po tom brilantnom uvedení tohto bodu ja už nemám veľa čo povedať, ale možno by som začal trošičku tak z tej zdravotnej problematiky. V podstate posledné, niekoľko rokov a minimálne štyri roky, čo tu sedím v parlamente, sa rozpráva o odvrátiteľných úmrtiach, že sme krajina, ktorá má týchto odvrátiteľných úmrtí takmer najviac zo všetkých európskych krajín. Až 11-tisíc Slovákov, Sloveniek, občanov žijúcich na Slovensku zomiera ročne na choroby, ktoré sú odvrátiteľné, teda nemuseli by na ne zomrieť v prípade, že by dostali, samozrejme, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pod čím sa, samozrejme, myslí, že krajina je natoľko vyspelá, že zvláda kvalitne prevenciu a edukuje obyvateľov k tomu, aby dodržovali zdravý životný štýl.
Keď sa pozrieme na to, aké sú najčastejšie príčiny odvrátiteľných úmrtí na Slovensku, tak v tomto by som nesúhlasil s pani ministerkou, ktorá v poslednom čase ako mantru rozpráva, že stratifikácia nám nejakým zásadným spôsobom zníži počet odvrátiteľných úmrtí. Samozrejme, pokiaľ sa zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, tak to bude mať čo dočinenia so znížením odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. Avšak hlavné príčiny sú ischemická choroba srdca, náhla cievna mozgová príhoda a potom, samozrejme, rakoviny, rakovina hrubého čreva a rakovina prsníka a, samozrejme, rakovina, na ktorú sa najčastejšie zomiera, je najsmrteľnejšia, rakovina pľúc, ktorá je v celosvetovom meradle najčastejšou rakovinou.
Keď sa pozrieme na všetky tieto menované ochorenia, na ktoré zomierame zbytočne, tak zistíme, že fajčenie má vplyv na absolútne každý jeden z nich a k tomu, ako už bolo povedané, tak nie malým rozsahom.
Fajčenie je naozaj zlozvyk a neduh, ktorý vážnym spôsobom likviduje zdravie a, žiaľ, nielen fajčiarov, ale nefajčiarov, a pasívne fajčenie, ako bolo spomenuté, je najväčšou preventabilnou príčinou srdcovo-cievnych chorôb, teda tých chorôb, náhlych chorôb, infarktu myokardu a náhlych cievnych mozgových príhod a úmrtí podľa Americkej kardiologickej asociácie.
Takže, prosím pekne, nie obyčajné fajčenie, ale pasívne fajčenie je najväčšou preventabilnou príčinou vzniku týchto ochorení. Teda pokiaľ obmedzíme pasívne fajčenie, tak budeme veľmi efektívne a účinne bojovať aj proti odvrátiteľným úmrtiam, v ktorých sme tak na tom zle v porovnaní s ostatnými krajinami, myslím, že štvrtí od konca.
Veľmi správne bolo povedané, že 20 % fajčiarov v podstate, pardon, u fajčiarov je riziko vzniku rakoviny pľúc o 20 % vyššie a čo je opäť nezanedbateľný štatistický ukazovateľ a, žiaľ, treba povedať, že sú tu aj ďalšie choroby, ktorých, ktoré síce nie sú odvrátiteľnými ochoreniami, ale každý, kto ich má, myslím si, by sa ich veľmi rád zbavil. Sú to rôzne alergie, kašeľ, takisto respiračné infekty. Pasívne fajčenie najmä u detí výrazne zvyšuje náchylnosť na tieto ochorenia. Veľmi nepríjemné ochorenie je astma bronchiale. Častokrát naozaj tie deti, iniciuje astmu u nich práve pasívne fajčenie. A preto je to veľmi smutné, keď rodičia, ktorí fajčia, fajčia v prítomnosti svojich detí.
Moja manželka zažila, keď bola tehotná, jeden veľmi nepríjemný prípad, mi o tom rozprávala. Ako už vieme na, fajčenie je v podstate zakázané na autobusových zastávkach, ona prišla, čakala na autobus, bola v pokročilom štádiu tehotenstva, sadla si na tú lavičku, bolo relatívne chladno, fúkal vietor, zima, pršalo. A prišiel k nej fajčiar a zapálil si cigaretu. Hneď ho poprosila, aby to skrátka nerobil, tak ju vyhodil z lavičky preč. Takže musela skrátka vyjsť von a neviem dokonca, či aj neprechladla potom následne. Samozrejme, nechcela ohrozovať svoje tehotenstvo, pretože pasívne fajčenie u práve tehotných mamičiek je vážny rizikový faktor predčasného pôrodu, keďže vieme, že vlastne práve tieto splodiny, o ktorých tu bolo hovorené, je ich až 4 100, 43 až 69 sú dokázané karcinogény a tieto práve vdychujú aj pasívni fajčiari, spôsobujú aj to, že sa kontrahujú cievy a naozaj môžu z tohto pohľadu pre tehotné ženy mať veľmi, veľmi nežiaduci vplyv.
Takže z tohto pohľadu ja, ja vítam, že sa otvára táto diskusia aj tu na tomto mieste. Myslím si, že keď chceme bojovať proti odvrátiteľným úmrtiam, tak musíme sa zamerať na prevenciu. A tí, ktorí spôsobujú to, že ohrozujú naozaj tých, ktorí za to nemôžu, alebo ich svojím konaním vytláčajú do priestorov, ktoré sú pre nich menej výhodné, tým pádom ich, myslím, že diskriminujú. Myslím si, že je správne v tomto zaujať postoj, ktorý postupne naozaj vidíme vo vyspelých krajinách, a to ten, že, žiaľ, tá diskriminácia by mala byť vysunutá voči tým, ktorí nielenže teda postihujú svoje zdravie, to je naozaj v ich rozhodnutí, ale takýmto spôsobom postihujú zdravie tých, ktorí za to nemôžu. A myslím si, že je nesprávne, že aj na týchto terasách reštauračných zariadení, ktoré sú v letnej sezóne, ale aj neskorá jar, začiatok jesene, naozaj tie najkrajšie miesta v reštauráciách, kde si ľudia chcú naozaj posedieť. A nehovoriac, že častokrát v lete, v horúcom lete tie klimatizované priestory reštaurácií môžu byť niekedy naozaj pre mnohých, najmä alergikov, ľudí, ktorí sa musia, musia byť eliminovaní práve tomuto pasívnemu fajčeniu, ale zároveň im veľmi zle robí aj klimatizácia, tak oni v podstate v takýchto zariadeniach vlastne sa nemajú kde najesť.
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za to, že ste tu a ste ochotní diskutovať na túto tému a takisto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:05 - 11:06 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podotknúť, že najmä tie návrhy z dielne SNS sú schopné rozbiť rozpočet, ktorý bol schválený. Takto minulý rok boli schválené pripomienky alebo teda návrh na uplatnenie rekreačných poukazov, ktoré následne rozbili rozpočet pre zdravotníctvo. A potom celý ďalší rok sme sa vlastne museli doťahovať s tým, že kedy tie peniaze do zdravotníctva dolejú. Bolo to naozaj veľmi nepríjemné. Takže absolútny súhlas s tým, že poslanecké návrhy častokrát sú tak nezodpovedné, že ešte po schválení rozpočtu dokážu tento rozpočet úspešne rozbiť a destabilizovať napríklad taký dôležitý rezort, akým je zdravotníctvo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 10:33 - 10:41 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem aj ja za túto diskusiu, ktorú sme tu mali, a myslím, že tá diskusia bola naozaj kultivovaná, a občas, samozrejme, boli určité náznaky ideologickej vojny a prestreliek, ale ja myslím, že sme to veľmi dobre zvládli, a teda chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí predložili návrhy zákonov, a takisto aj oponentom, ktorí ich pripomienkovali. Ako iste viete, náš návrh zákona sa pokúsil v tejto spoločnosti vyvolať diskusiu a získať na našu stranu aj podporu tých, ktorí sú za súčasné zachovanie potratovej legislatívy, avšak sme si uvedomovali, že takisto v ich záujme, teda i liberálnejších poslancov, eventuálne poslancov, ktorí nechcú otvárať túto, túto tému a sprísňovať interrupčnú legislatívu, je v záujme toho, aby žena bola na jednej strane kvalitne informovaná pred takýmto výkonom a na druhej strane aby dostala možnosti reálne si uplatniť svoje právo donosiť to dieťa, aj keď o to dieťa si uvedomuje, že sa nebude vedieť postarať. A my si, my sme si uvedomili, že v našej legislatíve síce figuruje možnosť utajeného pôrodu, avšak nie je vôbec doriešené utajené tehotenstvo, ktoré, samozrejme, táto matka musí pred utajeným pôrodom tiež absolvovať, a v podstate tým pádom ten štatút utajeného pôrodu bol viac-menej pre zamestnané matky takmer nemožný, pretože sa spájal s rizikom straty ich zamestnania.
My sme túto situáciu sa pokúsili vyriešiť péenkou a zároveň sme k tomuto návrhu, samozrejme, pridali ďalšiu veľmi dôležitú vec, a ktorú každá jedna mamička, ktorá privedie svoje dieťa na tento svet, veľmi vážne zvažuje, či naozaj o to dieťatko bude adekvátne postarané, či bude v náručí milujúcich rodičov. A tam sme si uvedomili, že opäť sú tu určité medzery, ktoré by sme mohli legislatívne upraviť, v súčasnosti naozaj milujúci rodičia, ktorí čakajú na svoje bábätko, a v súčasnosti je to až päť rokov, sa k nemu dostávajú nie hneď po narodení, ale až niekoľko týždňov po narodení. A myslíme si, že táto situácia je riešiteľná, a preto sme navrhli spôsob, akým najmä v prípade utajených pôrodov, ale, samozrejme, tá zrýchlená legislatíva môže byť aj v prípade odmietnutia dieťaťa, keď sa narodí priamo na pôrodnici, matkou, sa sprostredkuje týmto náhradným osvojiteľom, alebo teda budúcim osvojiteľom, adoptívnym rodičom rýchly kontakt so svojím dieťatkom v prípade utajeného pôrodu už priamo potom, ako sa dieťa narodí.
Ja by som, ja som bol veľmi rád aj tej diskusii ohľadom našej ústavy, ústava jasne hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, že nikto nesmie byť pozbavený života a trest smrti sa v našej krajine nepripúšťa. Zároveň podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné, a tuná si treba uvedomiť, že naozaj aj ústava jasne definuje umelý potrat ako pozbavenie života, ktoré sa vyvíja u mamičky, a preto ide o veľmi závažné rozhodnutie, ktoré na základe našej platnej legislatívy má teraz žena na svojich pleciach. Rozhoduje sa totiž, že pozbaví o život svoje vyvíjajúce sa dieťa. Ide o nesmierne náročné ťažké rozhodnutie, podľa prieskumu vieme, že viac ako polovica žien uvádza, že k svojmu rozhodnutiu boli nejakým spôsobom ovplyvnené nátlakom svojho okolia a neboli si isté svojím rozhodnutím. Následne potom potláčaný smútok po umelom potrate spúšťa u množstva žien kaskádu psychických problémov vrátane depresií, porúch prijímania potravy, vedie k sebadeštruktívnemu správaniu, užívaniu drog, poruchám sexuálneho zdravia a aj k samovraždám. Tie sú v určitých prípadoch až šesťnásobne vyššie ako u žien, ktoré vynosili svoje deti.
Preto musíme jednoznačne zlepšiť informovanie ženy pred tým, ako sa definitívne rozhodne pre umelý potrat. A preto jej musíme vytvoriť všetky možné predpoklady preto, aby sa pre umelý potrat nemusela rozhodnúť. Náš zákon práve prináša tieto možnosti, možnosť žene dôstojne donosiť svoje dieťa a bábätku umožňujeme, aby sa mohlo okamžite po pôrode dostať do náručia svojich milujúcich rodičov, ktoré na neho až päť rokov túžobne čakajú.
Dovoľte, aby som sa vyjadril aj k nášmu návrhu, ktorý by, ktorý navrhuje, aby bolo zrušené preplácanie umelých potratov ženám po 40 rokoch života. Mal som tu vlastne jednu takúto otázku, alebo teda nesúhlas aj od pani Simony Petrík. V Británii a v Škandinávii, kde sú potraty preplácané, ich miera na rozdiel od Slovenska za posledné dekády rástla. Je tu tým pádom zvýšená štatistická pravdepodobnosť, že preplácanie potratu z verejného zdravotného poistenia nepodporuje zodpovedné plánovanie rodičovstva, predpokladá, že ženy sú ľahkovážnejšie pri zabránení počatia, keď vedia, že potrat im lekár urobí zadarmo. Čo sa týka slovenských štatistík, potrat zdarma je práve najvyšší vo vekových skupinách žien nad 40 rokov. Ženy vo veku 40 až 44 rokov idú na potrat až trikrát častejšie ako ženy medzi 30. až 39. rokom, a dokonca ženy medzi 45 až 49 rokom idú až päťkrát častejšie na potrat. Štát im podsúva, že ženy nie sú schopné alebo dosť dobré byť matkami po štyridsiatke. Ide o čisto rodový stereotyp a vekový predsudok, ktorý u mužov pochopiteľne neexistuje. Nie je preto dôvod, aby ženám po štyridsiatke štát podsúval, že pre ich vek bude ich potomstvo chybné, keď nie je pre to dôvod. Ak sa potvrdí postihnutie, žena tak či tak stále v druhom trimestri môže ísť na potrat a ešte ho má aj v súčasnosti preplatený. My preto jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby umelé prerušenia tehotenstva alebo umelé potraty boli hradené z verejného zdravotného poistenia, tak ako nie sú ani dnes, ale, samozrejme, výnimka na vek, keď žena počne dieťa po 40. roku života, ktoré máme v súčasne platnej legislatíve, je už úplne obsolentný a pri súčasnej lekárskej vede v podstate nespĺňa to kritérium, že tento zákrok má byť uhrádzaný len v tom prípade, ak ide o ohrozenie života ženy alebo jej dieťaťa.
Ja ešte raz by som veľmi rád chcel poďakovať za diskusiu, ktorú sme mohli mať najmä s našimi liberálnejšími poslancami. Veľmi chcem poďakovať za to, že súhlasia s tým, že je nevyhnutné hľadať konsenzus priamo tu v Národnej rade medzi poslancami, tak aby sme zlepšovali prevenciu, a keď sa, naozaj každý z nás má dnes možnosť, bude mať dnes možnosť sa rozhodnúť, či je za sprísnenie, alebo za posilnenie prevencie. Tak verím, že za posilnenie prevencie bude väčšina tejto sály, pretože si myslím, že tu naozaj každý jeden človek rozumie, že treba vytvoriť ženám všetky najlepšie podmienky a predpoklady pre to, aby pokiaľ je to možné, sa rozhodli dieťatko donosiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 9:45 - 9:46 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Martin, chcem ti poďakovať za podľa mňa konštruktívne vystúpenie, samozrejme, ideologicky podfarbené, ale presne na to máš nárok, ako na to máme nárok aj my. A takýmto spôsobom si predstavujem diskusiu na tieto témy. Mňa, samozrejme, sa mi veľmi páčilo, ako si to vysvetlil.
Za prvé úplne sa stotožňujem s tvojim videním právneho poriadku, to znamená to, ako to ústava definuje. Úplne správne si povedal, že ústava v podstate definuje možnosť na základe nášho zákonu odobratia života v tom prípade, ktorý sa vlastne vyvíja v tele ženy. Ale podľa mňa ten konštrukt, ktorý si priniesol, že žena má právo odpojiť tento život, sa mi nepáči z toho pohľadu, že ona už mala právo sa rozhodnúť, či ho napojí na seba. A to je v podstate to, čo hovoril aj, aj kolega predrečník predo mnou. A tuná by som bol rád, že keby si sa na toto pozrel, ako si, ako si toto vysvetľuješ, že v podstate tá žena tú voľbu má. Pretože ona sa rozhodne, či to dieťa jej dovolí, aby bolo splodené v jej živote. A v tomto prípade už potom, keď hovoriť o jej práve na rozhodnutie v situácii, keď už je tam právo ďalšieho človeka alebo ďalšieho života, si myslím, že takýmto spôsobom ja sa na to neviem pozerať. A aj v súlade s Ústavou Slovenskou republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 17:43 - 17:44 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Rozpútala sa tu zaujímavá debata. Ja som túto právnu debatu viedol s nejakými právnikmi, a dokonca jeden môj spolužiak, on je liberál, a aj s ním som to teda, teda prediskutovával a zhodli sme sa na tomto. Vychádzam teraz, samozrejme, z ústavy, lebo však ústava je nadradená.
V čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky je bod 1. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Bod 2. Nikto nesmie byť pozbavený života.
Bod 3. Trest smrti sa nepripúšťa.
Bod 4, a teraz pozor, podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Takže my sme si v podstate do zákona, paradoxne, ktorý je nižšou právnou normou ako ústava, ale tá ústava to umožňuje, zadefinovali, že môžme zabiť už v podstate nepočaté dieťa. A na základe tohto sa momentálne teraz riadime. Ale keby sme vyhodili ten bod D alebo teda ten štvrtý bod z tohto celého, tak v podstate v našom právnom poriadku by život mal byť chránený od počatia. A teda trest smrti nie je dovolený.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 17:27 - 17:29 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické pripomienky. Pokúsim sa odpovedať a potom, ak mi nevyjde čas, tak si ešte vypýtam miesto v rozprave. Kolegom, ktorí vyjadrili podporujúce faktické, tak ďakujem.
Simonka, aj tebe chcem veľmi pekne poďakovať, pretože ja som bol veľmi milo prekvapený, ako začala medzi nami diskusia a to, že by ste boli ochotní uvažovať o takýchto možnostiach podpory a ja si to vážim, tú podporu, ktorú zatiaľ vyjadrujete, a budem ochotný s vami diskutovať, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, o ďalších veciach, ktoré sa vám nepáčia alebo chceli by ste ich vylepšiť, a môžte sami podať pozmeňujúce návrhy a tak ďalej. Z tohto pohľadu ja beriem aj tie argumenty, o ktorých si hovorila. Treba všetko položiť na stôl a myslím, že zhodneme sa na tom, že informovanosť je základom kvalitného rozhodnutia a to si myslím, že musíme posilňovať.
Čo sa týka kolegyňky Sone, no ja som, samozrejme, celú túto problematiku riešil najmä s organizáciami, ktoré zabezpečujú adopcie. To znamená, mal som naozaj informácie priamo z praxe aj to, ako to legislatívne funguje a potom aj v spolupráci s nimi sme navrhovali riešenia, ktoré sme navrhovali. Teda nie sú to riešenia od zeleného stola.
No a čo sa týka péenky, ja sa vyjadrujem len k tomu zákonu, o ktorom teraz rokujeme, pretože toto sa týka naozaj len péeniek. To znamená, ide nám o to, aby pokiaľ, ako som povedal, inštitút utajeného pôrodu bol funkčný inštitút. Pokiaľ je tá matka zamestnaná, tak pre ňu inštitút utajeného pôrodu takmer isto znamená stratu zamestnania. Takže my riešime práve tento problém. Pretože pokiaľ niektorá žena nepracuje, tak je len na jej rozhodnutí, či sa rozhodne, že či to dieťa naozaj chce utajene porodiť alebo nie, ale v tom prípade, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 16:58 - 17:19 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené plénum, dovoľte aj mne ešte povedať zopár faktov zo štúdií a poukázať na to, čo umelý potrat znamená pre ženu matku. Je to naozaj veľmi závažná situácia a myslím si, že je správne, že sa na tomto mieste rozprávame na túto tému, akokoľvek môžu mať na to mnohí rôzne názory. A ako som povedal, keď som už uvádzal náš návrh zákonu nezákazovej legislatívy, tak som podotkol, že v podstate nikto nemôže ľahkovážne povedať, že je za to, aby žena podstupovala interrupciu, teda umelý potrat, že tento, toto jej rozhodnutie býva častokrát konečným, veľmi zúfalým rozhodnutím a poslednou možnosťou jej voľby, ktorú si myslí, že musí podstúpiť.
Chcel by som teraz trošičku pohovoriť o tom, čo ženy, ktoré absolvovali umelý potrat, následne prežívajú. Internet je plný polemiky a rôznych štúdií. Ja by som, ja som si dovolil urobiť takú rešerš niektorých štúdií, ktoré sú naozaj veľmi závažné, a myslím si, že je veľmi dôležité, o tom aby sme hovorili, čo znamená pre ženu matku rozhodnúť sa pre umelý potrat.
Žiaľ, štúdie potvrdzujú, že ženy sú donútené ísť častokrát proti vlastnému presvedčeniu, svedomiu alebo hodnotám na umelý potrat, že ich rozhodnutie je robené pod nátlakom a hrozbami okolia a mnohé by si aj to dieťatko túžili nechať. Samozrejme, je logické, že pokiaľ k takémuto rozhodnutiu nakoniec u ženy dôjde a na ten umelý potrat pod takýmto tlakom nakoniec sama ide, tak tento fakt je vysokým rizikovým faktorom pre jej psychologické komplikácie po potrate. V štúdii, ktorá bola vykonaná v Spojených štátoch amerických, sa zistilo, že až v 64 % potratov ženy uviedli, že boli nejakým spôsobom ovplyvnené nátlakom z okolia na ich samých a na ich rozhodnutie.
Veľmi veľa žien sa takisto sťažuje a aj v súčasnosti, aj ja sám som bol pri tom, ako ženy podstupovali interrupciu, že im neboli poskytnuté kvalitné informácie a už vôbec nie poradenstvo pred zákrokom, pred umelým potratom. Mnohé, aj keď dostali nejaké informácie, tak uviedli, že tieto informácie nepovažovali za dostatočné. Tak isto napriek tomu, že naša legislatíva o tom hovorí, mnohé uviedli, že neboli im ponúknuté alternatívy. No a čo je najzarážajúcejšie, je, že až 54 % žien na jednej veľkej štúdii, ktoré podstúpili potrat, uviedlo, že si neboli úplne isté svojím rozhodnutím.
Následne sa potom deje v živote ženy, ktorá je naozaj stvorená na to, aby vynosila bábätko a je tak vnútorne naozaj nastavená a naladená a je to, je to naozaj veľmi silné v živote každej mamičky, dochádza k potláčanému smútku, dochádzajú pocity osobnej viny. To potom vedie, samozrejme, k vážnym problémom vrátane klinickej depresie. U týchto žien sa oveľa častejšie vyskytujú poruchy príjmu potravy, majú sklony k sebadeštruktívnemu správaniu a k samovraždám.
A teraz konkrétne údaje. Štúdie poukazujú, že je až šesťnásobne vyššia pravdepodobnosť spáchania samovraždy v prvom roku po potrate u ženy v porovnaní so ženami, ktoré vynosili dieťatko. No štúdia, veľká štúdia vo Fínsku monitorovala a dokázala alebo uviedlo až 31 % žien po potrate, že malo myšlienky na samovraždu. Nie zriedkavo sa po potrate vyvíja tzv. postabortívny syndróm a v prípade, že sa tento syndróm u ženy po potrate vyvinie, tak až 60 % týchto žien bojuje s myšlienkami na samovraždu. A je to obrovské, vysoké riziko, že sa o tú samovraždu tieto ženy pokúsia, a dokonca polovica z tých, čo sa pokúsili o samovraždu, sa o tú samovraždu pokúsi opakovane dva až trikrát.
Štúdia na 173-tisíc ženách v Spojených štátoch amerických počas ôsmich rokov po neplánovanom otehotnení ukázala na to, že u žien, ktoré sa rozhodli pre potrat, bolo riziko samovraždy vyššie o 154 % v porovnaní so ženami, ktoré sa rozhodli vynosiť dieťatko.
Veľmi závažné sú potraty najmä u dospievajúcich dievčat. Tam je to naozaj aj veľmi nebezpečné z medicínskeho pohľadu, ale zároveň tieto dievčatá, ktoré podstúpia potrat, sú až šesťkrát náchylnejšie spáchať samovraždu ako dievčatá, ktoré v ich veku potrat nemali.
Tu by som si dovolil trošililinku zapolemizovať aj s oficiálnymi údajmi o tom, že nám postupne klesá počet umelých prerušení tehotenstva alebo umelých potratov. Ono v skutočnosti je to tak, avšak do popredia sa dostávajú tzv. abortívne tabletky, ktoré dokážu vyvolať umelé potraty po tom, ako dieťatko je počaté, do niekoľkých týždňov a sú to veľmi efektívne tabletky a ich používanie aj veľmi rapídne rastie. A treba povedať, že aj z toho lekárskeho hľadiska, žiaľ, u nás nie sú legálne, ale, ale v princípe je to možno dokonca výhodnejšie použiť takúto tabletku, pokiaľ ten potrat je potom takto vyvolaný chemicky, ako vlastne ísť na dilatáciu krčka maternice a podstúpiť samotný výkon, ktorý je, samozrejme, drastický a veľmi nebezpečný. Z tohto pohľadu kto sa dostane k týmto informáciám, tak, samozrejme, zvažuje aj využitie týchto tabletiek, a preto nevieme veľmi dobre posúdiť, ako je to naozaj s množstvom potratov, ktoré sa vyskytujú nielen u nás, ale aj celkovo vo svete.
Spomínal som, že mamičky po potratoch majú veľmi vysoké riziko klinickej depresie. Opäť jedna ďalšia dlhodobá veľká štúdia ukázala, že je až, že ženy, ktoré prekonali potrat, sú o 65 % náchylnejšie bojovať s dlhotrvajúcou klinickou depresiou. Táto štúdia porovnávala ženy s ohľadom na vek, rasu, vzdelanie, rodinný stav, históriu rozvodov, príjem a tiež predchádzajúce problémy s depresiou. Takže bola to veľmi kvalitne urobená štúdia. 65 % žien v tejto štúdii uvádzalo aj príznaky posttraumatickej stresovej poruchy a niečo vyše 14 % uviedlo všetky príznaky posttraumatickej stresovej poruchy nevyhnutné na klinickú diagnózu potratom vyvolanej posttraumatickej stresovej poruchy. A z týchto približne 25 % uviedlo, že im nebolo poskytnuté adekvátne poradenstvo a 64 % žien malo pocit, že ich k tomu donútilo okolie.
Ďalšie, čo som spomínal, vážne sú, samozrejme, aj nervové poruchy, spánkové poruchy. 36 % žien s tou posttraumatickou stresovou poruchou uviedlo, že malo spánkové poruchy, 31 % žien ľutovalo svoje rozhodnutie, u 11 % žien po potrate v jednej štúdii potrebovali mať predpísané lekárom psychotropné lieky. To bolo, samozrejme, v Spojených štátoch amerických, kde sa tieto veci skorej predpisujú.
Veľmi zaujímavé a, samozrejme, aj očakávané sú poruchy príjmu potravy a zneužívanie návykových látok. Je to ináč veľký problém v súčasnosti a najmä teda u mladých dievčat, ako sú to veľmi závažné stavy, pokiaľ sa takéto niečo dostaví a liečba ich je veľmi komplikovaná, veľmi náročná. U žien, ktoré mali po potrate problémy, sa až v 39 % následne uvádzalo, že sa mohla vyvinúť porucha príjmu potravy. Samozrejme, že je tu päťnásobne vyššie riziko zneužívania alkoholu a drog. To sa dá, samozrejme, vysvetliť aj tým, že práve častokrát tieto ženy na potraty chodia. Takže túto štúdiu treba porovnávať alebo teda vyhodnocovať aj z tohto pohľadu.
Čo je tiež relatívne pochopiteľné, že ženy s históriou potratov majú väčšiu pravdepodobnosť mať následne kratšie vzťahy a tiež viac rozvodov. Často je to kvôli nižšiemu sebavedomiu, nedôvere voči mužom, zneužívaniu návykových látok, zvýšenej úrovni úzkosti, depresie a hnevu. Žiaľ, až 30 až 50 % žien, čo prekonali viac potratov, teda opakovane mali potraty, umelé potraty, má problém so sexuálnou disfunkciou, ako stratou potešenia zo sexuálneho styku, zvýšenia bolestivosti pri styku alebo majú averziu na sex či na mužov a, samozrejme, je popisovaná zvýšená promiskuita.
Toto sú veľmi závažné stavy a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa, aby sa o nich hovorilo. Je to nakoniec úplne prirodzené, keď sa žena rozhodne na takýto zákrok ísť, že je to niečo neprirodzené. Je to niečo veľmi neprirodzené, pre čo sa rozhoduje. A ja by som to určite nedoporučoval žiadnej mamičke a určite by sme zvažovali, aby, aby mohla mať predstavené iné možnosti, ako vyriešiť jej situáciu, pri ktorej má pocit, že dieťatko nemôže donosiť, eventuálne nevie sa oňho postarať.
My sme preto predložili ten návrh zákona, ktorý pokiaľ by žena sa rozhodla využiť inštitút utajeného pôrodu, tak v podstate by ju mohla využiť. Aj sme to nazvali tzv. že utajené tehotenstvo, pretože v súčasnosti tento inštitút je veľmi slabo funkčný.
Zoberte si, že pokiaľ by ste sa rozhodli využiť inštitút utajeného pôrodu, tak musíte v období pred pôrodom samotným viac-menej, keď to má byť utajené, sa niekde skrývať. Väčšinou to ženy musia vyriešiť tak, že sa odsťahujú ďaleko od svojho bydliska. Niekedy tá situácia je lepšia v tom, že majú podporu v tomto u svojej blízkej rodiny, potom je to jednoduchšie, ale, samozrejme, častokrát je tam veľa, vážny problém, čo so zamestnaním. Pokiaľ sú tieto ženy zamestnané, tak majú možnosť viac-menej si vyžiadať neplatené voľno, ak ho dostanú od svojho zamestnávateľa, a pokiaľ je ich rozhodnutie vynosiť dieťa aj napriek tomu, že to neplatené voľno nedostanú, tak väčšinou musia ukončiť svoj zamestnanecký pomer, čo je, samozrejme, veľmi náročné.
A preto sme sa rozhodli, že pokiaľ by sa takáto mamička rozhodla, že to bábätko chce vynosiť a chce ho vynosiť pre ľudí, ktorí čakajú na neho, a veľmi dobre vieme, že tie poradovníky v súčasnosti na novorodeniatko sú až na päť rokov času, tak je naozaj tam veľký predpoklad, že sú to ľudia, ktorí túžia sa starať o dieťatko, chcú ho milovať, budú ho určite mať radi. A toto, samozrejme, keď mamička všetko zváži, tak s pomocou štátu tým, že by od 21. týždňa mohla poberať nemocenské alebo teda tzv. péenku, by sa v podstate mohla odsťahovať na iné miesto, tam by mala zabezpečený príjem na to, aby dieťatko mohla vynosiť, to dieťatko, to by mohla porodiť. A my v tom zákone vlastne sme vytvorili spôsob, ako by sa to mohlo celé diať. Ona by, samozrejme, v záujme svojho dieťaťa nahlásila, nahlásila sociálnemu úradu, ktorý by to potom, samozrejme, pod utajením ďalej komunikoval v nemocnici, teda miestnu nemocnicu, kde by toto dieťatko chcela porodiť, no a ona potom, keby sa do tej nemocnice dostalo, tak by potom už boli sprostredkované informácie rodičom, ktorí na to bábätko čakajú.
Je to veľmi dôležité, pretože mamičky to veľmi dobre vedia, že keď nosia bábätko, tak to bábätko je súčasťou nich samých, počuje tlkot ich srdiečka a v podstate žije spolu s nimi. Všetko to, čo tá mamička prežíva, tak prežíva s ňou to bábätko, ktoré nosí vo svojom lone. A teraz vlastne príde moment pôrodu a to bábätko sa narodí, je to obrovský stres pre neho. Ono chvílinku v podstate, keď dôjde k zaškrteniu pupočníku, tak nedostáva kyslík, teda sa dusí a vtedy sa vlastne nadýchne a začne dýchať a vtedy začne plakať, pretože, pretože skrátka je to veľký stres pre to bábätko. A je veľmi, veľmi dôležité, zistilo sa to, že to bábätko hneď, ako ho pozrie pediater a zistí teda, že všetko v poriadku, tak ho hneď dáva naspäť mamičke na kožu. Je veľmi dôležité, aby to bábätko sa dotýkalo priamo pokožky mamičky a vtedy to bábätko sa ukľudní a vie, že je všetko v poriadku, že sa nachádza v milujúcom náručí a že áno, že ďalej ten život pokračuje na svete, kde dýchame vzduch a kde mám ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.
Toto sa, žiaľ, pri súčasnosti častokrát nedeje, keď sa žena rozhodne, že to bábätko, vlastne sa ho zriekne, tak ono sa k nej už nevracia. No a vlastne vracia sa častokrát do postieľky. Naše zdravotné sestričky sú veľmi zlaté, ale určite im nevynahradia to, čo by jej mohla, tomu bábätku vynahradiť milujúca matka. A my sme teda navrhli, aby mohli títo budúci rodičia už byť priamo pri pôrode, a teda to bábätko by sa mohlo priložiť už priamo na bruško, na hrudník, dokonca na prsník tej budúcej adoptívnej mamičky. Je to veľmi dôležité aj z jedného jednoduchého dôvodu, že takéto bábätko začne sať a vieme, že tí, čo sa tomu venujú aj tomuto celému procesu, že u tých adoptívnych mamičiek sa vlastne vyvoláva, spúšťa laktácia. A toto môže byť veľmi dôležitý moment, že ten proces spustenia laktácie, teda dojčenia tohto bábätka, môže byť úspešný.
A myslíme si, že, samozrejme, keď mamička, ktorá sa rozhodne takto zachrániť to svoje bábätko, že má ďalší jeden z dobrých dôvodov a má takú istotu, že naozaj to bábätko bude mať dobrú budúcnosť a bude mať nádej pre to bábätko, že sa ocitne v dobrých rukách milujúcich rodičov, ktorí sa hneď o to bábätko môžu starať od momentu, keď sa narodí.
Ešte by som rád hovoril o tých niektorých ďalších opatreniach, o ktorých som hovoril, keď som predkladal tento návrh zákona, a potom, samozrejme, rád zodpoviem na akékoľvek otázky, ktoré by prípadne z pléna vyplynuli.
Takisto sme skúmali, čo sa vlastne deje s bábätkami, ktoré, v súčasnosti, ktorých sa mamička zriekne. No ten proces je na jednej strane právne, samozrejme, správny, do 24 hodín súd vydáva predbežné opatrenie, v ktorom rozhoduje, že bábätko môže byť zaradené v náhradnej starostlivosti. No a potom sa vlastne čaká na obdobie, kedy súd rozhodne, že dieťatko je tzv. právne voľné a v tom prípade potom sa to bábätko definitívne zaraďuje k tým budúcim rodičom. Toto sme chceli viac-menej eliminovať, pretože si myslíme, že je zbytočné, aby to dieťatko kvázi putovalo buď cez nejakých pestúnov, alebo častokrát býva aj dosť dlhodobo v nemocnici, kým sa celý tento proces zrealizoval, a preto sme navrhli, čo sme navrhli, že ten proces osvojenia by mal byť iniciovaný už hneď po narodení dieťatka a nedávať dieťatká do náhradnej starostlivosti, ktoré zabezpečuje detský domov.
Takisto sme zistili, že v súčasnosti jednotlivé krajské úrady sociálnoprávnej kurately, ochrany detí a sociálnej kurately nie sú dostatočne prepojené, nie sú elektronicky prepojené medzi sebou a stáva sa, že určité deti, ktoré majú určité hendikepy, a teda nie sú adoptované hneď na začiatku, jak sa narodia, tak častokrát čakajú na svojich budúcich rodičov v jednom kraji, a pritom mohli by získať rodičov v inom kraji. Samozrejme, tam už tá komunikácia potom prebehne, ale je trošku taká náročná, kostrbatá, veľmi zle, veľmi zle funguje. A ten návrh, aby bola elektronizácia v tomto urobená, bol už dávnejšie, ešte, myslím, za vlády pani premiérky Radičovej, avšak, žiaľ, dodnes sa nezrealizovala. Takže my sme to vlastne v tom zákone navrhli, aby sa urobila elektronizácia a prepojili sa tie jednotlivé úrady, aby pokiaľ je bábätko, ktoré je vhodné na adopciu, aby sa oňho mohli zaujímať hneď aj rodičia z iných krajov Slovenska.
No a čo sa týka tej, toho poučenia, ja som povedal, že ide v podstate o aktualizáciu súčasnej vyhlášky, ktorá je, avšak tým, že ona nie je uzákonená a stačí ju len určitým spôsobom žene odovzdať a nie je definovaný spôsob, my si myslíme, že by bolo veľmi dobré, keby táto žena matka toto poučenie pred umelým potratom naozaj prečítala a podpísala. Takže toto sme sa rozhodli urobiť, plus z tej vyhlášky sme povyhadzovali určité, určité údaje, ktoré už opäť neboli akože relevantné, pretože sú ďalšie štúdie, ktoré oveľa viac tie údaje spresňovali. Takže z tohto pohľadu sa možno ospravedlňujem, že tam možno nie sú nejaké aktuálnejšie údaje, ale sme si povedali, že v niektorých situáciách možno radšej jej nedať nepravdivý údaj a, samozrejme, dotyčná mamička sa môže pýtať. A o to tam vlastne ide, aby sa mohla pred tým zákrokom pýtať, aby mohla byť informovaná, aby mohla vidieť veci a aby sa dostala naozaj ku všetkým informáciám, ktoré skrátka žena pred takýmto vážnym rozhodnutím musí mať, aby to rozhodnutie mohla dobre urobiť.
Ja myslím, že zatiaľ toľkoto by som skomunikoval ja za nás a opäť, pokiaľ budú nejaké otázky alebo z pléna priamo, tak veľmi rád budem reagovať či už faktickou poznámkou, alebo potom si opäť vypýtam miesto v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis