Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem aj ja za tento príspevok v rozprave Erike Jurinovej. Ona spomenula tam, že tá vymáhateľnosť tohto trestného činu by mohla byť trošku komplikovanejšia a povedala tak isto, že podobná vymáhateľnosť je pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného, respektíve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, ale tu chcem práve aj ja zdôrazniť, aj ako navrhovatelia, že tento navrhovaný trestný čin má ambíciu pôsobiť najmä preventívne. Treba si uvedomiť, že keď bol zavedený trestný čin zanedbania povinnej výživy, tak ten veľmi výrazne prispel k disciplinovanosti úhrad výživného, a preto sme presvedčení, že keby takýto trestný čin bol zavedený, tak by naozaj výrazne zlepšil podnikateľské prostredie a prispel by k disciplinovanosti vyplácania faktúr. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za tento veľmi potrebný vhľad v tejto problematike. Ja sám mám skúsenosti práve s ľuďmi bez domova a musím povedať, naozaj medzi nimi je množstvo ľudí, ktorí, žiaľ, práve kvôli gamblerstvu a patologickému hráčstvu sa dostali do situácie, do ktorej sa dostanú. Riešiť týchto ľudí je extrémne ťažké. Teraz pracuje niekoľko expertných tímov na úrovni mesta, ako aj na úrovni Slovenska na vytvorení stratégie prevencie aj bezdomovectva. A toto by bol určite správny krok. Ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, aby mali naozaj zamedzený prístup, pretože tam už potom ten krôčik, ako ísť ďalej, zadlžiť sa, do exekúcie, stratiť bývanie, je naozaj už veľmi, veľmi malý kúsok. A potom už riešiť naozaj problémy týchto ľudí je extrémne náročné.
Takže ešte raz ďakujem za príspevok a plne podporujem.

Ďakujem pekne za slovo. Len som chcel doplniť, Bratislava potrebovala 106-tisíc podpisov, čo teda vôbec nie je málo, obyvateľov. Už je vyzbieraných 126-tisíc. Ešte organizátori, petičný výbor by chcel dozbierať nejaké, keby sa tam náhodou opakovali a tak ďalej. Ale len chcem teda povedať, že v súčasnosti tých 30 % obyvateľov mesta, obce, aby sa postavilo a podpísalo nejakú petíciu proti hazardu, to je veľmi veľké číslo. Keď sa v Bratislave táto petícia rozbiehala, mimochodom stoja za ňou pán primátor a starostovia jednotlivých mestských častí, tak ja verím, že poslanci mestského zastupiteľstva takýmto spôsobom budú aj reagovať na tie vyzbierané podpisy. Tak keď sa tu rozbiehala táto petícia, tak ľudia sa smiali, hovorili, to nemáte šancu 30 % podpisov vyzbierať, a napriek tomu sa to podarilo. Ja len preto chcem povedať, že obyvatelia Slovenska, som presvedčený o tom, stoja za týmto zákonom a za takýmito novelami, sprísňovaním obmedzenia hazardných hier, najmä tých automatov, kde naozaj tí ľudia nahádžu obrovské množstvo peňazí. A preto plne podporujem tento návrh a som rád, že sme ho mohli aj ako za náš klub v parlamente podať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť príspevok pani poslankyne Gaborčákovej a tiež trošku možno nadviazať, bolo to určitým spôsobom nadviazanie na tú diskusiu, ktorú sme tu mali predtým, že naozaj tieto sociálne hypermarkety alebo teda markety fungujú vo vyspelej západnej Európe, kde štandard toho, že tieto potraviny práve aj po dobe minimálnej spotreby sa predávajú a treba povedať, že zdravie našej populácie v porovnaní s týmito ostatnými vyspelými štátmi, kde už tieto veci fungujú, je, žiaľ, nižšia, teda cítime sa oveľa, oveľa horšie a oveľa skôr aj nastupujú u nás ochorenia, choroby. Takže naozaj si myslím, že toto určite nejakým spôsobom náš problém so zlým zdravotným stavom nášho obyvateľstva ani nevyrieši.
Takže ešte raz, ja si tiež myslím, že je to správny smer. Ja ten zákon podporím a budem sa tešiť, pokiaľ ten zákon v budúcnosti by bol predložený alebo doplnený spôsobom, aby mohli viac z neho benefitovať práve ľudia ohrození chudobou, sociálne znevýhodnení, aby charitatívne organizácie mohli mať prístup do hypermarketov a mohli čerpať potraviny práve pre núdznych ľudí, ktorým sa venujú.
Ďakujem pekne.

Môžem? Áno. V podstate otázka je systémová, a to je v tom, že v súčasnosti ten systém slovenského zdravotníctva je nastavený tak, že mestá sa zbavovali svojich nemocníc tým, že sa báli, že sa budú ďalej zadlžovať, a predávali ich alebo postupovali ich ďalej súkromným poskytovateľom, ktorí v súčasnosti bez nejakého systému, koncepcie ich môžu zatvoriť, a my sa všetci na to musíme pozerať.
A teda otázka je v podstate na vás ako na ministra zdravotníctva, že či štát bude robiť niečo v tomto systéme, pretože teraz to vlastne vzniklo, tá Banská Štiavnica tu kričí. Ja som avizoval aj vo svojom prejave, že môžu nasledovať ďalšie regionálne nemocnice, či sa, či sa ministerstvo zdravotníctva bude zaoberať týmto problémom.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď aj za to, že ste v podstate už tú moju druhú otázku čiastočne alebo teraz zodpovedali, lebo na ňu už asi nezvýši, veľmi si to vážim.
Ja som len toľko chcel povedať, že vy ste povedali, že tam teda tých 68 Banskoštiavničanov rodilo, len tam je taký veľký región. To je Zvolen, Žiar nad Hronom, Levice, Lučenec a medzitým v podstate nič, žiadna pôrodnica. Takže tam naozaj to bol oveľa väčší spádový región, tam chodili obyvatelia rodiť aj z okolitých, skrátka dediniek, mestečiek atď., a preto mňa veľmi zaujímalo práve, že či máte nejakú koncepciu časovej dostupnosti, kedy sa tí pacienti môžu dostať do pôrodnice, pretože ja napr., čo teda viem, tak v Českej republike je to zhruba 45 minút. Pokiaľ by sme niečo takéto mali, to je potom aj otázka, že či to budete sa snažiť dať do tej novej siete, ktorú budete pripravovať alebo prehodnocovať na Slovensku, keďže vlastne tá sieť je zatiaľ definovaná len na počty akútnych a chronických lôžok, ale nie na časovú dostupnosť, ktorá je veľmi dôležitá práve pri tej odvrátiteľnej úmrtnosti, pretože tá odvratiteľná úmrtnosť je priamo úmerne závislá od časovej dostupnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcel vyjadriť také sklamanie, že sme sa dostali do tejto situácie. V podstate po vláde tej kontinuity tých ôsmich rokov tento systém, keby fungoval, tak ročne ušetrí milióny, milióny eur. A v podstate stále ho tu nemáme, stále to odkladáme. A na jednej strane fandíme súčasnému pánovi ministrovi, držíme mu palce a chceme, aby sa to posunulo. Ďakujem aj za ten navrhnutý poslanecký prieskum, ktorý sme dneska navrhli pánom predsedom nášho výboru. A budeme naozaj sledovať zavádzanie tohto eHealth systému a budeme sa pýtať, prečo tie veci tak meškali a kde sú problémy. Ale tiež chcem vyjadriť veľké sklamanie, že to takto došlo a že takto sa to musí riešiť. Naozaj veľká, veľká škoda, ako to zdravotníctvo vyzerá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať všetkým mojim kolegom za podporu, ktorú som cítil za vaše pripomienky, špeciálne tiež pánovi ministrovi, že tu zostal dokonca, a takisto všetkým vám kolegom, ktorí ste zostali v piatok poobede až dokonca v tejto rokovacej sále. Ďakujem veľmi pekne a želám príjemný víkend.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, milí členovia vlády, pán minister, teší ma, že vy ste tu aspoň, milé panie poslankyne, milí páni poslanci, dovoľte, aby som na úvod poďakoval za všetky predchádzajúce vystúpenia svojich kolegov či už opozičných, ale aj koaličných, členov vlády, predsedu parlamentu, podpredsedov parlamentu. Aj na základe ich vystúpení vo mne dospel názor, že programové vyhlásenie vlády ako celok nepodporím. Mne osobne asi najviac prekáža, že najmä rezorty, v ktorých dochádza ku kontinuite vo vládnutí vládnou stranou SMER – sociálna demokracia, sú málo ambiciózne a málo konkrétne a tiež ako pravicovo orientovaný politik radšej by som videl vo vyhlásení viac reformných ambícií, možno na úkor niektorých nekoncepčnejších opatrení, o ktorých sa domnievam, že pokiaľ by prišla opäť nejaká hospodárska kríza, budú musieť byť zrušené a ľudia na Slovensku sa budú mať horšie, ako sa mali doteraz.
V tejto súvislosti by som určite chcel povedať, že by som preferoval vyššie investície do školstva práve v tomto období, pretože takéto investície sa z dlhodobého hľadiska krajine potom v tých ďalších rokoch mnohonásobne vrátia.
Tiež so znepokojením sledujem, že živnostníci masovo prechádzajú na eseročky, lebo doterajšia politika vlády tlačila živnostníkov do kúta a, žiaľ, mnohí aj tu z okolia Bratislavy, pokiaľ majú tú možnosť, odchádzajú bývať do susedného Rakúska, niektorí dokonca aj kvôli tomu, že je tam lepšie podnikateľské prostredie. Len tak na ilustráciu aj pre divákov a tých, čo nás volili, v súčasnosti sú minimálne odvody pre živnostníka u nás okolo 200 eur, v Rakúsku prvé tri roky 157 a potom je to teda podobné ako u nás, lenže napríklad daňovo odpočítateľná položka vedľa je 11-tisíc eur, u nás je 4-tisíc eur. No a, samozrejme, keby sme porovnali priemernú mzdu, tak tá priemerná mzda je u nás 900 eur, v Rakúsku 2 800 eur, čo pri podnikaní, samozrejme, u živnostníkov zohráva veľkú rolu.
No ja by som sa však chcel vo svojej poslaneckej činnosti prednostne venovať najmä zdravotníctvu. A musím povedať, že pokiaľ by som mal tú možnosť hlasovať samostatne len za časť programového vyhlásenia vlády o zdravotnej politike, tak túto by som podporil.
Situácia v zdravotníctve je viac ako vážna, odborníci sa zhodujú, že financií je v rezorte dosť, tých dier, cez ktoré nám však tie financie utekajú, je príliš veľa. Je to potápajúca sa loď a jej doterajšia obsluha sa prizerala, ako sa pomaly plní vodou, kde keď už všetci kričali, aby sa niečo robilo, pomaly plátala jednu dierou za druhou, pričom si však na palubu pustila ďalšie čaty, ktoré tajne rúbali nové diery. Súčasný stav je tak vážny, že už si aj admirál flotily uvedomil, že táto loď by sa nám zakrátko definitívne potopila a nové diery si dovoliť už môcť nemôžeme. A chcem veriť, že nový krízový kapitán a jeho aktuálna posádka toto nedovolia a že nebudú už iba plátať tie diery, na ktoré ich upozornia kričiace posádky z okolitých plavidiel, ale prinesú na palubu aspoň aký taký poriadok.
Je každému jasné, že pokiaľ dôjde k zmene vlády a minister, ktorý častokrát ani len netušil, že by mal viesť nejaký rezort, má do 30 dní vytvoriť novú podrobnú koncepciu hĺbkovej reformy jeho rezortu, že je to v podstate nemožná úloha. SMER, žiaľ, nemal pred voľbami pripravený program a víziu pre zdravotníctvo, aspoň ja som to teda nenašiel. A tiež treba úprimne priznať, že jeho program z predchádzajúceho volebného obdobia sa nepodarilo z väčšej časti naplniť. V tomto smere však chcem byť vďačný za ten program, ktorý sme teraz dostali, naozaj úprimne, má naozaj veľa dobrých téz. A želám si, aby sa čo najviac z nich podarilo naplniť.
Veľa sa hovorí o odvrátiteľnej úmrtnosti (taký nový faktor v OECD). Sú to vlastne predčasné úmrtia, ktoré by sa nemuseli stať v prípade efektívnej a včasnej liečby. Toto je faktor, v ktorom tak výrazne zaostávame, napríklad aj za susednou Českou republikou. A je tu priama závislosť od časovej dostupnosti poskytnutia lekárskej pomoci. A preto by som v tejto súvislosti si rád dovolil poukázať na najväčšie ťažkosti, ktoré trápia ľudí s nádejou, že sa ich problémy podarí v nasledujúcom období vyriešiť.
Sú to najmä v prvom rade čakacie doby. V programovom vyhlásení vlády je bod, podľa ktorého chce vláda znížiť čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Podľa mediálnych vyjadrení zdravotných poisťovní čakacie doby pre operačné zákroky sú len v niektorých nemocniciach. Podľa tlačoviek Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide o žilinské nemocnice a v ostatných sa operuje viac-menej priebežne a na čakačke sú len operácie bedrového kĺbu a kolena a v sumáre ide o promile pacientov.
Oveľa horšia, chaotická a neprehľadná situácia je, žiaľ, v ambulantnom sektore, najmä po zrušení poplatku za prednostné vyšetrenie. Dnes pacienti čakajú aj tri až štyri mesiace, kým sa dostanú k špecialistovi na vyšetrenie, nemusím vám hovoriť, že napríklad v prípade novo diagnostikovaného onkologického ochorenia toto už môže byť príliš dlhá doba. Otázka znie, ako chce ministerstvo riešiť dlhé čakacie doby v špecializovaných ambulanciách.
A v tejto súvislosti by som aj rád podotkol to ale, čo je načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, že špecialisti v ambulanciách sú platení podľa Katalógu zdravotných výkonov, ktorý v súčasnosti je obsolétny, neobsahuje moderné diagnosticko-terapeutické postupy. Verím, že tak ako je to načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, ministerstvo pripraví nový všeobecne záväzný Katalóg výkonov pre ambulantný segment, lebo situácia je taká, že v súčasnosti sú to zdravotné poisťovne, resp. finančné skupiny, ktoré sú za nimi, tie diktujú, čo z moderných diagnosticko-terapeutických postupov budú, resp. nebudú hradiť.
Ďalší problém, fenomén, ako to ja vnímam, je zatváranie regionálnych nemocníc. Ono sa to ešte podľa mňa úplne nespustilo, ale mám určité indície, že to môže nastať. Obávam sa, že to môže dôjsť k zrušeniu týchto nemocníc, ktorých sa vyššie územné celky a mestá v minulosti zbavovali kvôli riziku ich ďalšieho zadlžovania. A teraz ich súkromní poskytovatelia rušia, pričom môže dochádzať a podľa mňa aj dochádza k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Tých príčin je, samozrejme, viacero, jednou z nich je aj odliv lekárov z chátrajúcich regionálnych nemocníc do nemocníc vyššieho typu, resp. do zahraničia. Viaceré regionálne nemocnice v súčasnosti už stoja len na prestarnutých lekároch alebo tzv. lietajúcich lekároch.
V poslednej dobe sme sledovali postupné uzatváranie jednotlivých oddelení v banskoštiavnickej nemocnici s následným konečným uzatvorením celej nemocnice. Z môjho pohľadu to boli systematické kroky so zámerom zatvorenia celej nemocnice. Avšak z mojich informácií, ktoré mám k dispozícii, sa obávam, že v blízkom období môžu byť ohrozené aj nemocnice v Myjave, Kráľovskom Chlmci či Zlatých Moravciach. Aj Banská Štiavnica mala svoj spádový región, ale práve nemocnice v Myjave a Kráľovskom Chlmci majú relatívne veľký spádový región a pokiaľ nechceme, aby pacienti z týchto regiónov sa nechali ošetrovať v zahraničí, tak podľa mňa tieto nemocnice sú dôležité.
Nemocnice sa, žiaľ, v súčasnosti rušia bez nejakého koncepčného pravidla, pričom ministerstvo sa roky nečinne prizerá na rozhodnutia poisťovní či najnovšie finančných skupín. Roky tu neexistujú transparentné pravidlá, ktoré by definovali, akú sieť ústavných zdravotníckych zariadení reálne Slovensko potrebuje, čo úzko súvisí aj s tvorbou chronických lôžok, najmä s prihliadnutím na nárast obyvateľstva v dôchodkovom veku. Teším sa, že mi pán minister prisľúbil, že ministerstvo pripravuje novú koncepciu o ústavnej starostlivosti.
Myslím, že by mohol dobre fungovať model so zachovaním regionálnych nemocníc, ktoré by mali popri chronických lôžkach zachované aj akútne internistické lôžka so základnou škálou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tak by nemocnice poskytovali aj základné a najčastejšie potrebné operácie, také nemocnice rád by som nazval nemocnice takého rodinného typu, všetky komplikované prípady by sa presúvali do nemocníc vyššieho typu. Tu, samozrejme, musí dôjsť najskôr k zavedeniu toľko sľubovaného DRG, avšak adaptovaného práve v tejto veci na slovenské pomery, a pravdepodobne aj k zavedeniu účinného mechanizmu, aby neatestovaní lekári začínali svoju prax práve v nemocniciach nižšieho typu pod dohľadmi skúsených lekárov.
Čiže na záver mi už neostáva nič iné, len popriať novému ministrovi veľa múdrosti, dobrých radcov a kolektív spolupracovníkov a pevné nervy pri všetkých tlakoch, ktorým bude čeliť. Želám si, a úprimne poviem, som veriaci človek, modlím sa za neho, aby obstál, zachoval si čisté svedomie, lebo to je to najdôležitejšie, čo človek k šťastnému a spokojnému životu potrebuje. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Milá Silvia, aj ja ti chcem veľmi poďakovať za to, že si tu s nami, a za to, že takýmto spôsobom nám komunikuješ niečo, čo sme mali robiť my, o čom sme my mali rozprávať, a riešiť tieto problémy. A ešte raz, veľmi si to vážim za to, že si sa na to dala, za to, že si sa dala aj sem do parlamentu, že si prišla a že, že takýmto spôsobom ideš sa pomôcť, ja by som to tak povedal, uzdraviť srdce našej spoločnosti. Ja by som si veľmi želal, aby naša spoločnosť bola vnímavejšia a citlivejšia na osoby so zdravotným postihnutím, lebo si uvedomujem, že to formuje to jadro, to gro, to srdce našej spoločnosti.
A preto ja by som chcel aj poprosiť, sú mnohé témy, ktoré, ktoré nás môžu rozdeľovať, ale verím, že toto je jedna z tých, ktorá by nás jednoznačne mala spojiť. A mali by sme sa pozrieť na tento problém so srdcom, nie pragmaticky, ale so srdcom, riešiť ho so srdcom a verím, že celú našu spoločnosť to posunie potom na vyššiu úroveň, lebo náš postoj k týmto problémom formuje aj srdce celej našej spoločnosti.
Silvia, ešte raz veľmi ďakujem za to, že si sa na to dala. (Potlesk.)