Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.12.2019 o 10:40 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 3.12.2019 10:40 - 10:55 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
... pomere k HDP vôbec nezaostáva za krajinami V3, to znamená, že pomere k HDP dávame možno niektorí my sme tuším druhí naj, druhí, ktorí dáme najviac prostriedkov do zdravotníctva. Ja skôr volám potom, aby sa tieto prostriedky efektívnejšie využívali, aby sa aplikovalo, aplikovali opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze a aby tie peniaze boli efektívnejšie využívané. Na nemocnice dávame do kapitálových výdavkov, zo zdrojov verejného poistenia bude sa investovať asi 69 miliónov euro aj v budúcom roku. Celkovo za oblasť verejného zdravotného poistenia v roku 2020 budú rásť celkové výdavky o 432 miliónov eur a bude tomu tak aj v nasledujúcich rokoch cirka o 260 miliónov eur. Teraz by som sa vyjadril niektorým pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a niektorým faktom, ktoré zazneli. Najprv by som sa vyjadril k správe NKÚ, kde teda sa dopytovala NKÚ prečo rastú výdavky na Slovenskú akadémiu vied o 23 %, tak chcem povedať, že zvýšenie, ide hlavne o zvýšenie osobných výdavkov a takisto čo je známe v roku 2016 až 18 bola podpísaná takzvaná stabilizačná dohoda medzi ministerstvom financií a ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu na mechanizme každoročného zvyšovania výdavkov o infláciu. Takže toto sa prejavilo v rozpočte Slovenskej akadémie vied. Mestá a obce ich príjmy, daň z príjmu fyzických osôb. Rástla kontinuálne od roku 2014 priemerným tempom presahujúcich 10 % ročný výnos sa zvýšil o 700 miliónov eur. Napriek spomaleniu ekonomiky v budúcom roku počíta sa so zvýšením príjmov samospráv z podielových daní a to takmer o 4 %, čo je viac ako 85 miliónov eur. Subjekty územnej samosprávy sú v dobrej finančnej kondícii, čo potvrdzujú aj rastúce zostatky na ich účtoch. V roku 2016 mali obce na účtoch okolo 640 miliónov eur, pričom v roku septembri tohto roka to bola miliarda 120 miliónov eur a vyššie územné celky cirka 100 miliónov v roku 2015 a dnes je to okolo 450 miliónov eur. Chcel by som sa najskôr vyjadriť k vyjadreniam pána poslanca Hegera. Hovoril tu o tom a nebol sám, že ideme gréckou cestou. To snáď nemyslíte vážne pán poslanec. Chcem pripomenúť, aké parametre malo Grécko pred krízou a treba podľa mňa vážiť slová a neznižovať sa na úroveň ekonomického nováčika, nakoľko ja by som rád počul najskôr fakty, aby sme sa mohli konkrétne a odborne baviť. Grécko prijalo, muselo akceptovať vzhľadom na svoj dlh, ktorý je vo výške, bol vo výške 2018 roku vo výške 181,2 % HDP, muselo akceptovať tri prísne záchranné programy. Je v pazúroch veriteľov a musí plniť tie podmienky, ktoré veritelia im dávajú. Opýtajte sa gréckych ľudí ako sa im dnes žije, keď museli akceptovať znižovanie dôchodkov, znižovanie platov a zvyšovanie nezamestnanosti. Je to dopad na grécke obyvateľstvo je veľmi, veľmi tvrdý a verte tomu a z toho plynú aj tie mnohé nepokoje, ktoré sú v Grécku. Je to asi vaša obľúbená destinácia pán poslanec, keď to takto hovoríte, ale, ale ja si dovolím povedať, že Slovensko zďaleka nie je na, na gréckej ceste a náš dlh, ktorý sa patrí medzi, je v tretine najnižších zo všetkých krajín EÚ to potvrdzuje. Nie sme zadĺžení, tak ako to tvrdíte, plníme prísnejšie kritéria ako nám stanovuje Európska únia. Mnohí z vás ste tu hovorili o tom, že bolo by lepšie provizórium a poviem otvorene ja od vás nežiadam hlasy, tí, ktorí nechcete hlasovať za tento rozpočet, tak zaňho nehlasujte. Ale potom poviem jednu vec. Pán poslanec Heger. Keď je provizórium lepšia alternatíva ako schválenie rozpočtu, tak vás poprosím, aby ste vysvetlili policajtom, hasičom, Zboru väzenskej a justičnej správe prečo im nemôžete valorizovať ich platy o 10 % na budúci rok. Toto je rozpočtové provizórium napríklad, to som povedal len o jednom, o jednom z dopadov, ktoré má rozpočtové provizórium. Budem o tom ešte hovoriť v závere svojej reči. Je to veľmi zlý signál pre okolie a finančné trhy a takisto môže to mať negatívny dopad na splácanie nášho dlhu, samozrejme na úrokové náklady a celkovo aj na rating krajiny. Pani poslankyňa Shahzad, nevidím ju tu, hovorila o debarierizácii. Ja samozrejme hovorila o prvom milióne, ak budem môcť, tak samozrejme čo sa týka debarierizácie pomôžem ako sa bude dať, dobrý deň pani poslankyňa. Vládou schválený Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na rok 2014 až 2020 obsahuje práva aj opatrenia na zabezpečenie debarierizácie, ja neviem presne, kde sa teda debarierizácia už uskutočnila, ale môžem prisľúbiť, že ak bude nejaká požiadavka, tak ja, ak nebude samozrejme provizórium, lebo ak bude provizórium, tak bohužiaľ nie som oprávnený robiť napríklad rozpočtové opatrenie hej. Čiže keby som chcel pomôcť debarierizácii, tak v prípade rozpočtového provizória to bohužiaľ urobiť nebudem vedieť. Chcem ešte pripomenúť pri daňovej medzere DPH v Slovenskej republike, že zaplátavanie to, čo hovoril pán Viskupič, nie sme na tom, čo sa týka rýchlosti znižovania medzery sme v podstate druhá krajina po Malte, ktorá má najrýchlejšie zaplátané tieto medzery a chcem ešte pripomenúť, že samozrejme každá krajina, bavil som sa o tom s niekoľkými ministrami financií, má absolútne rozdielnu metodiku na výpočet v podstate dlhovej medzery alebo daňovej medzery a neviem ako je možné, že napríklad v Chorvátsku, kde, kde chodíte asi niekedy na dovolenku, kde je obrovská šedá ekonomika takisto ako aj na Slovensku, že majú medzeru daňovú na DPH 4 %. Tak potom mi vysvetlite, ako to je. Nie je jednotná metodika, my sme krajina, ktorá sa správa zodpovedne a snažíme sa to vypočítavať nie tak, aby to pekne vyzeralo, ale aby sme dosiahli požadovaný výsledok. Od roku 2013 až do 2018 boli stanovené, sme vybrali dodatočne daňové príjmy vo výške 4,7 miliardy eur, čo je v celkovej výške okolo 5,2 milióna, 5,2 % HDP. Pán poslanec Rajtár tu hovoril o tom, že nepomáhame ľuďom ohrozených chudobou. Dovolím si povedať, že keď prídete vy ako nová vláda, ak prídete, tak som zvedavý koľko bude tých sociálnych oparení, ktoré urobíte. Ja si dovolím povedať, že za posledných vlád sa znížila nezamestnanosť na historicky najnižšiu úroveň a to je prvý predpoklad na to, aby sa ľudia mali trochu lepšie. Minimálna mzda stúpla zo 405 eur v roku 2016 na 580 eur v budúcom, ktorá bude v budúcom roku, čo predstavuje zvýšenie o 43 %. Zaviedli sme odvodovú odpočítateľnú položku pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorá im znižuje zdravotné odvody. Sfunkčnili sme osobný bankrot, ktorý využilo viac ľudí, ktorí boli v pasci a potrebovali sa z tejto pasce dostať. Zvýšili sme hranicu nezdaniteľnej časti základu dane takmer o 10 %, čo opäť dáva viac peňazí ľuďom do ich vrecák. Pani poslankyňa Gaborčáková nie je, nevidím ju tu, navrhovala presun výdavkov v rámci programu Ľudské zdroje do podpory sociálnych služieb v sume 20 miliónov eur. Samozrejme toto sú programy, ktoré sú financované z Európskej únie a potrebujú revíziu operačného programu a schválenie Európskou komisiou. Takže ak takáto, takéto schválenie prebehne, tak samozrejme a po súhlase, ak bude minister práce sociálnych vecí súhlasiť s takýmto opatrením, tak dá sa to spraviť. Chcem len pripomenúť, že výdavky štátneho rozpočtu na financovanie sociálnych služieb na rok 2020 predstavujú oproti roku 2016, kedy bola na sociálne služby vynaložených 82,2 milióna eur nárast o 89,8 %. Toto sú opatrenia, ktoré robíme. Pani poslankyňa Zemanová hovorila o výdavkoch na environmentá na financovanie ekologické financovanie. Takisto výdavky Environmentálneho fondu sú rozpočtované na rok 2020 v celkovej výške 119 miliónov eur medziročne rastú o 36,8 %, čo prestavuje 45 % a chcem pripomenúť, že minimálne 30 % ročného výnosu z dražieb kvót bude odteraz už použitých automaticky na financovanie ekologických projektov. Hovorili sme tu o koncepte čistého bohatstva. Myslím, ja ho podporujem, ale stále je teoreticky atraktívne, ale prakticky zatiaľ ťažko realizovateľné. Problém je dostupnosť údajov, metodické otázky nie sú vyriešené a kvantifikácia aktív a pasív. Takže toľko na okraj. Pani poslankyňa Červeňáková hovorila o podfinancovaní zdravotníctva. Chcem pripomenúť opäť, že dávame 5,6 miliardy eur, čo je za posledných desať rokov nárast o 44 %. Slovenské verejné výdavky sú, tvoria 5,7 % HDP, vo V3 je to 5,1 % a priemer európskej pätnástky je 7,2 %. Chcem pripomenúť ešte, že dávame dlhodobé ošetrovné. Dostane blízka osoba, ktorá sa o ňu stará po dobu viac ako 90 dní v rozsahu 55 % zo svojej doterajšej mzdy. Zámerom je, aby ten, kto sa dlhodobo, sa o dlhodobo chorého stará, mal pokryté náklady počas obdobia, kedy poskytujeme blízkemu starostlivosť. Chcel by som ešte spomenúť pani poslankyňu Cigánikovú, ktorá roztrhala rozpočet, považujem to za nedôstojné a považujem to za cirkusové vystúpenie, ktoré nepatrí do Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že pani poslankyňa by mala viac času venovať príprave svojho nového bilbordu do novej kampane do Národnej rady. Dámy a páni, chcel by som ešte povedať pár slov, ešte mám pár minút k rozpočtovému provizóriu. Čo to bude znamenať. Výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci počas provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Minister financií určí záväzné ukazovatele, takzvané tie výdavkové limity, ktoré nebude môcť minister meniť. Nebude môcť robiť presuny v rámci kapitol, ani medzi jednotlivými kapitolami. V prípade platov úradníkov, úradníkov sa to nedotkne, valorizácia im bude poskytnutá, ale čo sa týka platov policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej správy, príslušníkov finančnej správy, profesionálnym vojakom sa neuplatní valorizácia na rok 2020, pretože zvýšenie tejto skupine zamestnancov o 10 % definuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorý v čase provizória nie je prijatý. Výdavky ostatných subjektov nebudú limitované, to sa týka verejnej správy. Dá sa jednoducho povedať, že budeme viac menej kanibalizovať štátny rozpočet a verejná správa, bude, bude hospodáriť tak ako doteraz, tým pádom nie je ani zaručené to, že dosiahneme požadovaný deficit, ktorý som už, o ktorom som už dnes hovoril. Dámy a páni, chcem povedať, že potrebujeme schváliť rozpočet na rok 2020 až 2022. Je to potrebné z pohľadu ekonomiky aj z pohľadu politiky. Chcem všetkých poprosiť, aby zahodili za hlavu politické nezhody, vrátili sme sa na zem a postavili sme sa k rozpočtu zodpovedne. Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, ďakujem za všetky pripomienky a chcel by som vás požiadať o podporu pri hlasovaní o tomto zákone roka. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2019 10:25 - 10:54 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ja vysvetlím pán poslanec
===== Ja vysvetlím pán poslanec. Nemusíme kričať po sebe. Vážené dámy, vážení páni, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, musím konštatovať, že keď som prišiel v piatok ráno do tejto sály tak som očakával, že tu strávim niekoľko dní. Čo sa týka tej rozpravy musím povedať, bola to najkratšia rozprava vôbec v histórii to čo povedal predsedajúci 385 minút. V podstate sme sa zmestili do jedného pracovného dňa obyčajného človeka, ktorý pracuje na svoj chlieb a ja musím povedať, že som prekvapený lebo sme pred voľbami a čakal som, že tu strávim možno 4 - 5 dní a budeme môcť konštruktívne debatovať. Chcem povedať, že mnohí z vás sa snažia z tejto rozpravy si urobiť politickú kampaň ale mali sme tu aj poslancov, ktorých musím kvitovať a chcem sa poďakovať za debatu pani poslankyňa Milanová, poslanec Viskupič viacerí. Ja som nie na to, a by som negoval nejaké aj kritické názory na tento rozpočet ale ale musím povedať, že vniesol sa aj v duchu predvolebnej rétoriky. Bohužiaľ je to obraz dnešnej doby a politickej kultúry. Nemám problém s vami debatovať, bol som na výbore kde sme strávili dve hodiny kde sme si vysvetľovali svoje postoje a všetky vaše argumenty aj to čo ste chceli povedať som tu už počul a som presvedčený, že akákoľvek reakcia, ja som sa dohodol s pánom predsedom výbory, aby vám umožnil reagovať na mnohé veci, ktoré budem hovoriť v podstate aj ja. Budem sa snažiť neopakovať ale myslím si, že táto debata aj vzhľadom na to aká je krátka myslím, že asi ten záujem je veľmi malý a treba ju dôstojne ukončiť.
Rozpočet na rok 2020 je vážna téma a myslím si, že je to hlavne odborná téma a mňa mrzí ak tu boli vystúpenia niektoré, ktoré skutočne nemali nič dočinenia s tým čo je napísané v rozpočte. Na rok 2020 sme si naplánovali príjmy vo výške 38 miliárd 866 miliónov a výdavky 39 miliárd 349 miliónov pričom by sme mali dosiahnuť deficit vo výške 0,49 %. Je to deficit, ktorý nám umožňuje, umožňuje zákon o rozpočtových pravidlách a tak ako som to už avizoval ja sa budem riadiť zákonom a taký rozpočet som aj predložil. Tak ako tu bolo spomínané nebolo to vôbec jednoduché ale robil som to s odborníkmi na ministerstve financií, sú to ľudia, ktorí už niekoľko volebných období tento rozpočet pripravujú a myslí si, že nemali by sme znevažovať prácu týchto ľudí a hovoriť tu o nejakých o nejakých fiktívnych číslach a podobne. Nie je to tak, ja so stojím za týmto rozpočtom, samozrejme je dôležité aká bude jeho realizácia kto ako sa bude tohto rozpočtu držať a myslím tým aj aké budú priority tohto štátu. Aj počas tohto roku sme museli robiť niektoré, niektoré výdavky, ktoré sme museli urobiť nakoľko sme chceli, aby tu bol sociálny zmier. Bavíme sa tu napríklad o peniazoch do zdravotníctva, dávali sme 90 miliónov keď som nastúpil a 90 miliónov keď som keď sme riešili práve sťažnosti zo strany poskytovateľov a snažili sme sa to uchovať určitý sociálny zmier. Na druhej strane zase musíte niekedy minister financií musí robiť aj niektoré rozpočtové opatrenia keď vzniknú nejaké nepredvídateľné situácie prípadne ak sú nejaké priority vlády, ktorá chce splniť svoje programové vyhlásenie vlády.
Napriek tomu, že som povedal, že tento rozpočet je na hrane, musím povedať, že víťazom tohto rozpočtu sú ľudia. V tomto predvolebnom chaose sme predložili množstvo zákonov, ktoré sú v prospech ľudí, hovorím napríklad o príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, zvyšovanie rodičovského príspevku či zdvojnásobením vianočného príspevku a ďalšie sociálne opatrenia, ktoré myslím ľudia o nás očakávali a my sme ich doručili. Áno, ekonomika sa ochladzuje, tento rok sme mali naplánovaný rast vo výške 4,5 %, realita je 2,4 % a budúci rok to bude ešte o 0,1 % horšie. Čiže v týchto podmienkach zostavovať rozpočet v podmienkach kedy ja na rozdiel od môjho predchodcu som nemal žiadne nad príjmy, mám nižšie príjmy ako som očakával, zostaviť rozpočet nebolo vôbec jednoduché. Na druhej strane, kritika z vašich radov čo sa týka dlhu. Verejný dlh, Slovenská republika sa nachádza medzi tretinou krajín, ktoré majú najnižší verejný dlh. Hovorili sme tu o tom, že sa, že vy budete dodržiavať zákon som tu počul budete dodržiavať zákon o dlhovej brzde, ja sa pýtam kto ho nedodržiava. Máme verejný dlh, ktorý sa nachádza pod všetkými sankčnými pásmami dlhovej brzdy a musím pripomenúť, že náš zákon o rozpočtovej zodpovednosti je jeden z najprísnejších vôbec v rámci Európskej únie. Čo sa týka deficitu, deficit na úrovni 0,49 % nie je žiadna katastrofa pre ekonomiku a potvrdil to aj Ivan Šramko z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Samozrejme Rada vidí rôzne riziká a bavíme sa tu o rôznych číslach aj medzi odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Európskou komisiou sú rozdiely 500 - 600 miliónov. Od nás chcete, aby sme všetko vysvetľovali, ja som stále hovoril sú tu aj pozitívne aj negatívne riziká keď vyjdete zajtra na ulicu máte riziko, že sa vám pokazí auto resp., že havarujete, ale je dôležité tieto riziká riadiť a to je účelom aj úlohou aj ministra financií ale aj ostatných ministrov budúcej vlády.
Chcem pripomenúť, že Slovenská republika od roku 2017 má primárny prebytok to znamená, keď očistíte keď očistíte deficit o dlhovú teda dlhovú splátky teda úrokov na náš dlh, tak sa dostávame do prebytku, netvrdím, že je to vysnívaný cieľ ale treba ďalej pracovať na tom, aby sme sa dopracovali aj k vyrovnanému rozpočtu. Vyrovnaný alebo deficit, ktorý sme nakreslili je niečím vyvážený, vždycky v tom rozpočte máte, máte aj výdavky aj príjmy a samozrejme boli prijaté rôzne sociálne opatrenia v tomto, v tomto parlamente a ja som ich bol povinný zapracovať a niektorými a s mnohými z ich súhlasím samozrejme, niektoré majú väčší alebo menší vplyv na rozpočet a musel som s tým rátať. A tak ako povedal pán Viskupič, keď raz budete vy tu všetci alebo niekto z vás bude ministrom financií tak pochopí v čom spočíva moja práca. Pán poslanec Heger, vy máte svoj volebný program tak skúste si ho prepočítať čo všetko ste nasľubovali ľuďom, čoby ste všetko rozdali a čoby ste všetko dali a kde by ste všetko všetky tie príjmy urobili na to, aby ste vyrovnali rozpočet. Možno to viete urobiť ale ja by som sa rád raz dopracoval k tomu, že budeme mať tak ako v Holandsku napríklad, že každá politická strana si preráta svoje opatrenia, ktoré navrhuje a potom urob odpočet toho či im to vychádza. Lebo populisticky nasľubovať áno my sme za toto, za toto, toto by sme nezrušili, na druhej strane budete, budete rozdávať všetkým, ktorým b y ste len chceli ale musíte dosiahnuť napríklad vyrovnaný rozpočet o ktorom tu toľko hovoríte.
Hovoríte o tom, že DPH stagnuje, výber DPH. Áno, Slovenská republika od roku 2012 kedy bola daňová medzera okolo 40 % sa zlepšila znížila daňovú medzeru na 23 %. A bolo to práve v roku 2012 keď sa rozpadla verejná, finančná správa a výbery sa a vratky sa robili na, na chodbách finančnej správy. A musím povedať odvtedy sme napríklad prijali opatrenie čo sa týka výkazov DPH, to bolo najväčšie opatrenie vo výbere nato, aby sme zlepšili boj s daňovými únikmi a zvýšili výber DPH. Teraz chcem povedať, hovoríte o tom, že poďme vyberať DPH, no tak áno, ja sa pýtam prečo sme posunuli zákon o e-kase. Druhé najvýznamnejšie opatrenie, ktoré je nato, aby sme vybrali viac DPH je práve e-kasa. Rezerva na výbere iba v oblasti horeka, hotely, reštaurácie, kaviarne je asi pol miliardy a my sme tu v tomto, v tomto pléne sme posunuli účinnosť e-kasy. Ja som súhlasil s tým viem, že 1. 7. sme neboli na to nachystaní, hovoril som o tom, že posuňme to o tri mesiace ale dajme podmienku, aby bola povinnosť si túto kasu objednať. Kto z vás zato nezahlasoval, pýtam sa. Hovoril som o tom na výbore pre financie a rozpočet. Ak chceme vyberať DPH tak nehádžme polená projektu e-kasa pod nohy ale podporme ho. To je, to sú peniaze, ktoré ak vy budete budúcimi ministrami lebo ja som tu možno posledný krát s posledným prvý a posledným rozpočtom. Budete tak isto potrebovať a ja ako minister financií tiež potrebujem vyberať dane a bojovať s daňovými únikmi. Žiadne vlády neurobili toľko v boji s daňovými únikmi ako ako práve posledné vlády a ja, ja budem v tomto boji pokračovať ak budem mať možnosť.
Čo sa týka zapracovania ÚHP v rozpočte. Pán poslanec, Útvar hodnoty za peniaze vznikol za našej vlády, nie za vašej a my máme veľkú snahu na tom, aby sa efektívnejšie vynakladali prostriedky a robíme komu kroky. Samozrejme tie všetky projekty, ktoré sa začínajú majú nejaký postup a ja netvrdím, že výsledky sú uspokojujúce. Ja sám som povedal, že bolo by dobré, aby, aby všetci ministri brali ÚHP vážne a aby sa tieto opatrenia zapracovávali. Mnohé z nich sa podarilo ale ,máme ešte obrovské rezervy a treba na tom ďalej pracovať. Chcel, by som povedať, že víťazom tohto rozpočtu sú ľudia spomenul by som napríklad rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Na rok 2019 rastie rastú jeho výdavky o 413 miliónov eur. To znamená, že napriek tomu, že som musel škrtať v budúcom roku výdavky asi vo výške 475 miliónov eur, tak práve na posilnenie sociálnych funkcií a sociálnych opatrení sme dali najviac peňazí. Spomeniem napríklad rodičovský príspevok, toto opatrenie stojí 169 miliónov eur kde od 1. januára 2020 rodičovský príspevok stúpne až na 370 eur mesačne. Budem hovoriť o zavedení jednorazového zvýšenia príplatku prídavku na dieťa za mesiac, hovoríme o podpore dieťaťa, ktoré nastupuje do základnej školy o 100 eur. Ďalej príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia oproti schválenému rozpočtu stúpal 48 miliónov eur. Tak isto na poskytovanie sociálnej služby zariadenia k ... odkázanosťou stúpa rozpočet cca o 9 miliónov eur a v neposlednom rade je to aj dvojnásobný vianočný príspevok, ktoré toto opatrenie bude stáť 92 miliónov eur. Tak isto sme zaviedli opatrenie na vymáhanie výšky náhradného výživného, je to práve pre tie matky, ktoré sa nevedia domôcť, domôcť svojich práv.
Chcel by som spomenúť ministerstvo zdravotníctva, celkovo rastie o 99,1 milióna eur. Hovorilo sa tu o tom, že dávame málo peňazí na zdravotníctvo. Do zdravotníctva do sektoru verejné výdavky v sektore zdravotníctva sú vo výške asi 5,6 miliardy eur. čo je najvyššie číslo, ktoré sme doteraz alebo najvyššia hodnota, ktorú sme do zdravotníctva dali. Ja sa ešte budem vyjadrovať aj k niektorým vyjadreniam pánov poslancov samozrejme takže tam spomeniem aj to, že Slovenská republika v pomere k HDP vôbec nezaostáva za krajinami V3 to znamená, že v pomere k HDP dávame možno v niektorých príjmy sme tuším druhý naj, druhý, ktorý dáme najviac prostriedkov do zdravotníctva. Ja skôr volám po tom, aby sa tieto prostriedky efektívnejšie využívali, aby sa aplikovali
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2019 10:25 - 10:54 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ja vysvetlím pán poslanec
===== Ja vysvetlím pán poslanec. Nemusíme kričať po sebe. Vážené dámy, vážení páni, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, musím konštatovať, že keď som prišiel v piatok ráno do tejto sály tak som očakával, že tu strávim niekoľko dní. Čo sa týka tej rozpravy musím povedať, bola to najkratšia rozprava vôbec v histórii to čo povedal predsedajúci 385 minút. V podstate sme sa zmestili do jedného pracovného dňa obyčajného človeka, ktorý pracuje na svoj chlieb a ja musím povedať, že som prekvapený lebo sme pred voľbami a čakal som, že tu strávim možno 4 - 5 dní a budeme môcť konštruktívne debatovať. Chcem povedať, že mnohí z vás sa snažia z tejto rozpravy si urobiť politickú kampaň ale mali sme tu aj poslancov, ktorých musím kvitovať a chcem sa poďakovať za debatu pani poslankyňa Milanová, poslanec Viskupič viacerí. Ja som nie na to, a by som negoval nejaké aj kritické názory na tento rozpočet ale ale musím povedať, že vniesol sa aj v duchu predvolebnej rétoriky. Bohužiaľ je to obraz dnešnej doby a politickej kultúry. Nemám problém s vami debatovať, bol som na výbore kde sme strávili dve hodiny kde sme si vysvetľovali svoje postoje a všetky vaše argumenty aj to čo ste chceli povedať som tu už počul a som presvedčený, že akákoľvek reakcia, ja som sa dohodol s pánom predsedom výbory, aby vám umožnil reagovať na mnohé veci, ktoré budem hovoriť v podstate aj ja. Budem sa snažiť neopakovať ale myslím si, že táto debata aj vzhľadom na to aká je krátka myslím, že asi ten záujem je veľmi malý a treba ju dôstojne ukončiť.
Rozpočet na rok 2020 je vážna téma a myslím si, že je to hlavne odborná téma a mňa mrzí ak tu boli vystúpenia niektoré, ktoré skutočne nemali nič dočinenia s tým čo je napísané v rozpočte. Na rok 2020 sme si naplánovali príjmy vo výške 38 miliárd 866 miliónov a výdavky 39 miliárd 349 miliónov pričom by sme mali dosiahnuť deficit vo výške 0,49 %. Je to deficit, ktorý nám umožňuje, umožňuje zákon o rozpočtových pravidlách a tak ako som to už avizoval ja sa budem riadiť zákonom a taký rozpočet som aj predložil. Tak ako tu bolo spomínané nebolo to vôbec jednoduché ale robil som to s odborníkmi na ministerstve financií, sú to ľudia, ktorí už niekoľko volebných období tento rozpočet pripravujú a myslí si, že nemali by sme znevažovať prácu týchto ľudí a hovoriť tu o nejakých o nejakých fiktívnych číslach a podobne. Nie je to tak, ja so stojím za týmto rozpočtom, samozrejme je dôležité aká bude jeho realizácia kto ako sa bude tohto rozpočtu držať a myslím tým aj aké budú priority tohto štátu. Aj počas tohto roku sme museli robiť niektoré, niektoré výdavky, ktoré sme museli urobiť nakoľko sme chceli, aby tu bol sociálny zmier. Bavíme sa tu napríklad o peniazoch do zdravotníctva, dávali sme 90 miliónov keď som nastúpil a 90 miliónov keď som keď sme riešili práve sťažnosti zo strany poskytovateľov a snažili sme sa to uchovať určitý sociálny zmier. Na druhej strane zase musíte niekedy minister financií musí robiť aj niektoré rozpočtové opatrenia keď vzniknú nejaké nepredvídateľné situácie prípadne ak sú nejaké priority vlády, ktorá chce splniť svoje programové vyhlásenie vlády.
Napriek tomu, že som povedal, že tento rozpočet je na hrane, musím povedať, že víťazom tohto rozpočtu sú ľudia. V tomto predvolebnom chaose sme predložili množstvo zákonov, ktoré sú v prospech ľudí, hovorím napríklad o príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, zvyšovanie rodičovského príspevku či zdvojnásobením vianočného príspevku a ďalšie sociálne opatrenia, ktoré myslím ľudia o nás očakávali a my sme ich doručili. Áno, ekonomika sa ochladzuje, tento rok sme mali naplánovaný rast vo výške 4,5 %, realita je 2,4 % a budúci rok to bude ešte o 0,1 % horšie. Čiže v týchto podmienkach zostavovať rozpočet v podmienkach kedy ja na rozdiel od môjho predchodcu som nemal žiadne nad príjmy, mám nižšie príjmy ako som očakával, zostaviť rozpočet nebolo vôbec jednoduché. Na druhej strane, kritika z vašich radov čo sa týka dlhu. Verejný dlh, Slovenská republika sa nachádza medzi tretinou krajín, ktoré majú najnižší verejný dlh. Hovorili sme tu o tom, že sa, že vy budete dodržiavať zákon som tu počul budete dodržiavať zákon o dlhovej brzde, ja sa pýtam kto ho nedodržiava. Máme verejný dlh, ktorý sa nachádza pod všetkými sankčnými pásmami dlhovej brzdy a musím pripomenúť, že náš zákon o rozpočtovej zodpovednosti je jeden z najprísnejších vôbec v rámci Európskej únie. Čo sa týka deficitu, deficit na úrovni 0,49 % nie je žiadna katastrofa pre ekonomiku a potvrdil to aj Ivan Šramko z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Samozrejme Rada vidí rôzne riziká a bavíme sa tu o rôznych číslach aj medzi odhadmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Európskou komisiou sú rozdiely 500 - 600 miliónov. Od nás chcete, aby sme všetko vysvetľovali, ja som stále hovoril sú tu aj pozitívne aj negatívne riziká keď vyjdete zajtra na ulicu máte riziko, že sa vám pokazí auto resp., že havarujete, ale je dôležité tieto riziká riadiť a to je účelom aj úlohou aj ministra financií ale aj ostatných ministrov budúcej vlády.
Chcem pripomenúť, že Slovenská republika od roku 2017 má primárny prebytok to znamená, keď očistíte keď očistíte deficit o dlhovú teda dlhovú splátky teda úrokov na náš dlh, tak sa dostávame do prebytku, netvrdím, že je to vysnívaný cieľ ale treba ďalej pracovať na tom, aby sme sa dopracovali aj k vyrovnanému rozpočtu. Vyrovnaný alebo deficit, ktorý sme nakreslili je niečím vyvážený, vždycky v tom rozpočte máte, máte aj výdavky aj príjmy a samozrejme boli prijaté rôzne sociálne opatrenia v tomto, v tomto parlamente a ja som ich bol povinný zapracovať a niektorými a s mnohými z ich súhlasím samozrejme, niektoré majú väčší alebo menší vplyv na rozpočet a musel som s tým rátať. A tak ako povedal pán Viskupič, keď raz budete vy tu všetci alebo niekto z vás bude ministrom financií tak pochopí v čom spočíva moja práca. Pán poslanec Heger, vy máte svoj volebný program tak skúste si ho prepočítať čo všetko ste nasľubovali ľuďom, čoby ste všetko rozdali a čoby ste všetko dali a kde by ste všetko všetky tie príjmy urobili na to, aby ste vyrovnali rozpočet. Možno to viete urobiť ale ja by som sa rád raz dopracoval k tomu, že budeme mať tak ako v Holandsku napríklad, že každá politická strana si preráta svoje opatrenia, ktoré navrhuje a potom urob odpočet toho či im to vychádza. Lebo populisticky nasľubovať áno my sme za toto, za toto, toto by sme nezrušili, na druhej strane budete, budete rozdávať všetkým, ktorým b y ste len chceli ale musíte dosiahnuť napríklad vyrovnaný rozpočet o ktorom tu toľko hovoríte.
Hovoríte o tom, že DPH stagnuje, výber DPH. Áno, Slovenská republika od roku 2012 kedy bola daňová medzera okolo 40 % sa zlepšila znížila daňovú medzeru na 23 %. A bolo to práve v roku 2012 keď sa rozpadla verejná, finančná správa a výbery sa a vratky sa robili na, na chodbách finančnej správy. A musím povedať odvtedy sme napríklad prijali opatrenie čo sa týka výkazov DPH, to bolo najväčšie opatrenie vo výbere nato, aby sme zlepšili boj s daňovými únikmi a zvýšili výber DPH. Teraz chcem povedať, hovoríte o tom, že poďme vyberať DPH, no tak áno, ja sa pýtam prečo sme posunuli zákon o e-kase. Druhé najvýznamnejšie opatrenie, ktoré je nato, aby sme vybrali viac DPH je práve e-kasa. Rezerva na výbere iba v oblasti horeka, hotely, reštaurácie, kaviarne je asi pol miliardy a my sme tu v tomto, v tomto pléne sme posunuli účinnosť e-kasy. Ja som súhlasil s tým viem, že 1. 7. sme neboli na to nachystaní, hovoril som o tom, že posuňme to o tri mesiace ale dajme podmienku, aby bola povinnosť si túto kasu objednať. Kto z vás zato nezahlasoval, pýtam sa. Hovoril som o tom na výbore pre financie a rozpočet. Ak chceme vyberať DPH tak nehádžme polená projektu e-kasa pod nohy ale podporme ho. To je, to sú peniaze, ktoré ak vy budete budúcimi ministrami lebo ja som tu možno posledný krát s posledným prvý a posledným rozpočtom. Budete tak isto potrebovať a ja ako minister financií tiež potrebujem vyberať dane a bojovať s daňovými únikmi. Žiadne vlády neurobili toľko v boji s daňovými únikmi ako ako práve posledné vlády a ja, ja budem v tomto boji pokračovať ak budem mať možnosť.
Čo sa týka zapracovania ÚHP v rozpočte. Pán poslanec, Útvar hodnoty za peniaze vznikol za našej vlády, nie za vašej a my máme veľkú snahu na tom, aby sa efektívnejšie vynakladali prostriedky a robíme komu kroky. Samozrejme tie všetky projekty, ktoré sa začínajú majú nejaký postup a ja netvrdím, že výsledky sú uspokojujúce. Ja sám som povedal, že bolo by dobré, aby, aby všetci ministri brali ÚHP vážne a aby sa tieto opatrenia zapracovávali. Mnohé z nich sa podarilo ale ,máme ešte obrovské rezervy a treba na tom ďalej pracovať. Chcel, by som povedať, že víťazom tohto rozpočtu sú ľudia spomenul by som napríklad rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Na rok 2019 rastie rastú jeho výdavky o 413 miliónov eur. To znamená, že napriek tomu, že som musel škrtať v budúcom roku výdavky asi vo výške 475 miliónov eur, tak práve na posilnenie sociálnych funkcií a sociálnych opatrení sme dali najviac peňazí. Spomeniem napríklad rodičovský príspevok, toto opatrenie stojí 169 miliónov eur kde od 1. januára 2020 rodičovský príspevok stúpne až na 370 eur mesačne. Budem hovoriť o zavedení jednorazového zvýšenia príplatku prídavku na dieťa za mesiac, hovoríme o podpore dieťaťa, ktoré nastupuje do základnej školy o 100 eur. Ďalej príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia oproti schválenému rozpočtu stúpal 48 miliónov eur. Tak isto na poskytovanie sociálnej služby zariadenia k ... odkázanosťou stúpa rozpočet cca o 9 miliónov eur a v neposlednom rade je to aj dvojnásobný vianočný príspevok, ktoré toto opatrenie bude stáť 92 miliónov eur. Tak isto sme zaviedli opatrenie na vymáhanie výšky náhradného výživného, je to práve pre tie matky, ktoré sa nevedia domôcť, domôcť svojich práv.
Chcel by som spomenúť ministerstvo zdravotníctva, celkovo rastie o 99,1 milióna eur. Hovorilo sa tu o tom, že dávame málo peňazí na zdravotníctvo. Do zdravotníctva do sektoru verejné výdavky v sektore zdravotníctva sú vo výške asi 5,6 miliardy eur. čo je najvyššie číslo, ktoré sme doteraz alebo najvyššia hodnota, ktorú sme do zdravotníctva dali. Ja sa ešte budem vyjadrovať aj k niektorým vyjadreniam pánov poslancov samozrejme takže tam spomeniem aj to, že Slovenská republika v pomere k HDP vôbec nezaostáva za krajinami V3 to znamená, že v pomere k HDP dávame možno v niektorých príjmy sme tuším druhý naj, druhý, ktorý dáme najviac prostriedkov do zdravotníctva. Ja skôr volám po tom, aby sa tieto prostriedky efektívnejšie využívali, aby sa aplikovali
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.11.2019 9:04 - 9:26 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, takže myslím, než začneme maratón, ktorý sa volá, že rozpočet na rok 2020, ja som, na úvod by som chcel, predtým ako uvediem konkrétne čísla, povedať, že je tom môj prvý rozpočet a možnože aj posledný, človek nikdy nevie. Takže sa to budem snažiť urobiť tak, ako to najlepšie viem a predpokladám, že tá debata, ktorú tu budeme viesť, bude konštruktívna. Viem, v akom štádiu volebného cyklu sa momentálne nachádzame, takže predpokladám, že sa nevyhneme ani, ani politike, ale to už tak pri rozpočtoch chodí.
Zostaviť rozpočet nebolo jednoduché. A môžem povedať, že rozpočet je tu, je schválený vládou a je odobrený aj Európskou komisiou, ktorá mu dala zelenú.
Víťazmi tohto rozpočtu sú vzhľadom na blížiace sa voľby jednoznačne ľudia. Či už hovoríme o príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, zvýšený rodičovský príspevok, hovoríme o zdvojnásobení výšky vianočného príspevku a ďalších sociálnych opatreniach. Sú to všetko veci, ktoré boli prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pre nás na ministerstve to však znamenalo, že sme museli nájsť zdroje, ako všetky tie opatrenia prefinancovať. Keď sme k tomu pridali spomaľujúci sa hospodársky rast, vplyvy externého prostredia a znižujúce sa prognózy daňovým(???) a odvodovým(???) príjmov, otázka, ako zostaviť rozpočet, bola na svete.
Mal som na túto, dovolím si tvrdiť, bojovú úlohu veľmi krátky čas. Do kresla ministra financií som si sadol v máji tohto roku a môj predchodca Peter Kažimír predstavil nulový rozpočet, ktorý mi však hneď po mojom nástupe oznámil, že deficit bude na úrovni 0,7 % HDP. Táto úloha ma čakala a musel som sa tejto výzve postaviť čelom.
Zo začiatku to nevyzeralo až tak hrozne, ale ako som už povedal, kreativita aj v Národnej rade Slovenskej republiky naozaj spôsobila mne a mojim kolegom vrásky na čele. Museli sme totiž zostaviť rozpočet, ktorý musí byť v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, ale aj s európskymi pravidlami, teda tak, aby deficit neprekročil 0,49 % HDP.
Nápadov, ako minúť peniaze, tu bolo množstvo, ale kde nájsť tie peniaze na realizáciu, bola už otázka, s ktorou sa na mňa ako na ministra financií všetci obracali. Navrhli sme zvýšenie spotrebnej dane na tabak, podľa mňa opatrenie, ktoré má navyše dobrý vplyv aj na zdravie obyvateľstva. Ja sám som fajčiar, viem, o čom hovorím. Žiaľ, pred voľbami sa dane nezvyšujú, tak sme navrhli predĺženie a zvýšenie bankového odvodu, ktoré koalícia navrhla a aj akceptovala. A podľa včerajšieho hlasovania tento odvod aj včera v Národnej rade bol schválený.
Toľko na úvod a teraz by som prešiel k reči čísel.
Rok 2019, rozpočet bol zostavený na tento rok a predpokladal vyrovnané hospodárenie. Od momentu jeho prijatia však nastalo niekoľko skutočností, v dôsledku ktorých aktuálny odhad na rok 2020 predpokladá schodok vo výške 0,68 % HDP. Tu by som chcel podotknúť, že tak ako som v máji prebral stav rozpočtu vo výške asi 0,7 %, tak sa ho snažím aj odovzdať.
Pozitívnou informáciu je, že po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku aj v roku 2019.
Medzi najvýznamnejšie rozdiely aktuálneho odhadu oproti rozpočtu patrí:
Negatívny vplyv benchmarkovej revízie zo strany Eurostatu na úrovni 0,1 % HDP.
Nižšie akruálne dane štátneho rozpočtu o 354,3 mil. eur. Zníženie v sebe zahŕňa aj výpadky z titulu prijatej legislatívy, ako boli napríklad rekreačné poukážky, daňový bonus, znížená sadzba DPH na ubytovanie, ako zrušenie odvodu z obchodných reťazcov či posunutie účinnosti legislatívy za oblasť elektronickej pokladnice a zavedenia nanomarkerov.
Vyššie výdavky na spolufinancovanie 126,7 mil. Paradoxne v tomto roku čerpanie eurofondov bolo rýchlejšie ako v minulosti a spôsobilo nám takisto výpadky v tejto výške.
Zhoršené hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2019 o 122 mil. eur, kde aj napriek nárastu príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych osôb dynamika rastu výdavkov bola vyššia, čo sa podpísalo i pod celkový negatívny odhad bilancie. Bavíme sa tu o rôznych dávkach, ktoré by sa mali v budúcnosti, teda ich vyplácanie, upraviť tak, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu.
Zhoršené hospodárenie verejného zdravotného poistenia o sumu 48,1 mil. eur, a to napriek dodatočnému dofinancovaniu prostredníctvom platby zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu vo výške 147,4 mil. eur. To je čistý dopad, to sú tie dve dofinacovania, ktoré sme urobili v tomto roku, 90 mil. a 90 mil. na konci roka.
Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív predstavuje negatívny vplyv v sume 62,3 mil. eur, a to najmä z titulu realizácie ďalšej etapy oddlženia zdravotníckych zariadení.
Ďalej to boli zvýšené výdavky Environmentálneho fondu o 45 mil., to boli práve priority, ako bolo zatepľovanie budov, vodovody, kanalizácie, na ktoré poukazovali hlavne starostovia.
Potom máme tu nenaplnenie nedaňových príjmov v kapitole ministerstva vnútra hlavne z predaja majetku, kde máme sumu okolo 45 mil. eur, viazanie výdavkov štátneho rozpočtu dosiahnutých v rezervách v celkovom objeme 143,2 mil. eur, ktorých účelom bolo kryť výpadky z legislatívnych opatrení, ktoré ako bolo zavedenie rekreačných poukazov, zvýšenie daňového bonusu, zníženie sadzby DPH na ubytovanie, ako aj viazanie výdavkov vo výške 69,5 mil. eur v kapitole ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré len čiastočne vykrylo negatívum z titulu zrušenia odvodu z reťazcov.
Na zmiernenie negatív bolo zároveň potrebné pristúpiť k viazaniu výdavkov v sume 215 mil. eur, to sú tie výdavky, ktoré niektorí z vás kritizovali, že sme ich nezaviazali. Tak oznamujem, že sme ich zaviazali a pred voľbami v celkovej výške 215 mil. eur.
Jeden z mála pozitív boli nižšie akruálne náklady na obsluhu štátneho dlhu v sume 29,8 mil. eur.
Prešiel by som k rozpočtu na rok 2020.
Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 schodok na úrovni 0,49 % HDP. V rokoch 2021 a 2022 sú ciele stanovené na úrovni vyrovnaného rozpočtu. Navrhované rozpočtové ciele vychádzajú z požiadaviek pravidiel Paktu stability a rastu.
Slovenská republika je Európskou komisiou hodnotená ako krajina s deficitom výrazne pod 3 % a priaznivou situáciou v prípade úrovne alebo trendu verejného zadlženia. Dôvodom rozdielneho pohľadu na vývoj štrukturálneho salda oproti pohľadu Ministerstva financií Slovenskej republiky je nepriaznivejší odhad nominálneho deficitu, ale aj silnejší vplyv prehrievania ekonomiky. O tom sme sa tu včera bavili. Myslím, že v rozprave si budeme ešte o tom niečo hovoriť.
Európska komisia rozpočet verejnej správy nevrátila na prepracovanie, avšak vyzýva Slovenskú republiku na prijatie opatrení v rámci rozpočtového procesu tak, aby bol rozpočet v súlade s pravidlami.
Ministerstvo financií vníma všetky riziká, ktoré rozpočet sprevádzajú, na druhej strane však nemá žiadny dosah na opatrenia, ktoré sa prijímajú v Národnej rade Slovenskej republiky a môžu znamenať nedodržanie cieľa. V tomto kontexte ministerstvo pripravilo pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na rokovaní gestorského výboru, pričom Európska komisia vo svojom hodnotení už zohľadnila dodatočné opatrenia na rok 2020, prijaté po vládnom návrhu rozpočtu na udržanie rozpočtového cieľa. Prijatý pozmeňujúci návrh popíšem bližšie v rámci môjho vystúpenia.
Predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2019 sa na základe aktuálnych predpokladov nachádza na úrovni 47,9 % HDP. Hrubý dlh sa tak v roku 2019 dostane pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 predpokladá hrubý dlh verejnej správy, bude klesať o ďalšie 3,1 percentuálneho bodu HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP. Pri výhľadovom cieli vyrovnaného hospodárenia verejnej správy od roku 2021 sa predpokladá postupný nárast primárneho prebytku k 1 % HDP.
Septembrová makroekonomická prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 sa spomalí na 2,4 % HDP, a to najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny. Vlažnejší výkon ekonomiky bude pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %.
Zamestnanosť sa v roku 2020 udrží na rovnakej úrovni. Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 % a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná. Priemerná nominálna mzda v roku 2020 stúpne o 4,7 % a dosiahne hodnotu 1 139 eur.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2020 až 2022. Aktuálna prognóza bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 19. septembra 2019, pričom všetci jej členovia sa zhodli, že je realistická. Podotýkam, Výbor pre daňové prognózy pozostáva nielen z pracovníkov ministerstva financií, ale všetkých ostatných, ktorí sú na trhu, takže odborníkov na trhu, čiže je to nezávislá analýza. Takže myslím si, že v tomto by sme sa mali zhodnúť.
V predloženom návrhu rozpočtu sú na príjmovej, ako aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády Slovenskej republiky realizované prostredníctvom viacerých opatrení a ďalšie tituly vyplývajúce zo schválených, resp. pripravovaných legislatívnych zmien. Oproti Programu stability došlo k úprave cieľa na úroveň 0,49 % HDP, pričom na jeho dosiahnutie bolo potrebné prijať v rozpočte verejnej správy reštriktívne opatrenia v objeme takmer 940 mil. eur. Reštriktívne opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu predstavujú objem 475,6 mil. eur. V rámci osobných výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu dochádza k zníženiu o 29,2 %, v oblasti prevádzky došlo k zníženiu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu o 238,3 mil. a v projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu k zníženiu výdavkov o 208,1 mil. eur.
Návrh rozpočtu reaguje aj na zmeny vyplývajúce z už spomínanej poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, v zmysle usmernení Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorá predstavuje už v roku 2019 celkový negatívny vplyv vo výške 0,1 % HDP.
Návrh rozpočtu vychádza na príjmovej stránke zo septembrovej daňovej prognózy, ktorá uvažuje s niekoľkými legislatívnymi zmenami. V prípade dane z príjmov sa napríklad zvyšuje možnosť odpočtu výdavkov na vedu a výskum, zvyšuje sa výška nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, znižuje sa sadzba dane z príjmov na 15 % pre právnické osoby a živnostníkov, ktorých výnosy alebo príjmy sú nižšie ako 100-tisíc eur ročne. V dani z pridanej hodnoty sa zavádza znížená sadzba na vybrané potraviny a printové médiá.
Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a nadväzujúcu legislatívu je na rok 2020 do rozpočtu príslušných kapitol štátneho rozpočtu rozpočtovaná valorizácia na úrovni 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume 488,6 mil. eur. Čiže skoro pol miliardy eur ide na valorizáciu.
Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. septembra 2019.
Za oblasť verejného zdravotného poistenia v roku 2020 celkové výdavky rastú v porovnaní s rokom 2019 o sumu 432 mil. eur, čo predstavuje medziročný rast o 8,7 %. Čiže zdravotníctvo je jednoznačne oblasť, do ktorej dávame najviac peňazí a v tejto oblasti sme neškrtali prostriedky. V nasledujúcich rokoch sa tiež predpokladá tendencia rastu celkových výdavkov verejného zdravotného poistenia na úrovni približne 261 mil. eur.
V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, so zvýšením rodičovského príspevku a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku. Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
V návrhu štátneho rozpočtu sú zabezpečené prostriedky na prípravu a realizáciu sčítania obyvateľov domov a bytov, ako aj volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Rozpočet Environmentálneho fondu od roku 2020 zohľadňuje novelu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá stanovuje, že minimálne 30 % ročného výnosu z dražieb kvót bude použitých vo výdavkoch fondu.
Rovnako ako v minulom roku sa v roku 2020 rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov v objeme 250 mil. eur. Účelom tejto rezervy je kryť najmä výdavky na podporu výchovy stravovacích návykov detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti, na zriadenie Fondu na podporu športu.
Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav, tzv. komasácie, a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
Vzhľadom na vyššie uvedené návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 reflektuje hlavné zámery vlády Slovenskej republiky v jednotlivých oblastiach.
Rozpočet bol od svojho zverejnenia predmetom viacerých diskusií, a to nielen počas rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj vo verejných diskusiách. Častokrát bol podrobovaný rôznej kritike pre riziká, ktoré boli identifikované Radou pre rozpočtovú zodpovednosť či Najvyšším kontrolným úradom. Rozpočet je plán a ako každý plán, aj tento v sebe nesie určité riziká, a to aj negatívne, aj pozitívne. Nevieme, kedy a či vôbec sa materializujú, a ani nevieme, aký veľký vplyv budú mať na pôvodný plán.
Rovnako je potrebné z mojej strany uviesť, že riziká, ktoré sú prezentované, nie sú pre nás na ministerstve financií neznáme. Avšak ako minister financií som zodpovedný nielen za verejné financie, ale mám zodpovednosť aj voči svojim kolegom ministrom, a preto rozpočet musí skĺbiť potreby jednotlivých výdavkových oblastí a zodpovednosť voči verejným financiám pri akceptácii určitých prítomných rizík.
Schválený rozpočet je síce statická veličina, ale jeho realizácia predstavuje veľmi živý a dynamický organizmus, na ktorý je potrebné v priebehu roka reagovať. Dôkazom toho je aj tento rok, keď hneď v máji, ako som zasadol na kreslo ministra financií, ako som už uviedol, bol deficit na úrovni 0,7% HDP, pričom rozpočet bol schválený ako vyrovnaný. Na tento negatívny vývoj som musel reagovať a viazal som už spomínaných 215 mil. eur.
Teraz by som sa vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Nastalo viacero zmien, ktoré mali vplyv na rozpočet verejnej správy, na ktoré som musel reagovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu prijatého na výbore pre financie a rozpočet. Dochádza k zníženiu príjmov štátnych lesov Lesy SR, š. p., v sume 5 mil. eur z dôvodu vypustenia odvodu zo zisku. Zmena legislatívy na oblasť úpravy minimálnych dôchodkov, v dôsledku čoho sa zvyšujú výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumu 80,5 mil. eur.
Z dôvodu nepokračovania legislatívneho procesu, ktorý sa týkal dane z tabakových výrobkov, takisto novela zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorou sa rieši podpora mobility pracovnej sily, predstavuje negatívny vplyv vo výške 32,3 mil. eur.
Novela zákona 384/2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorá bola schválená včera, predstavuje pozitívny vplyv v sume 114,1 mil. eur.
V záujme dodržania cieľa na rok 2020 v podobe schodku rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,49 % HDP sa znižujú aj výdavky v kapitole VPS o 105,5 mil. eur.
Okrem už uvedených zmien sa zároveň presúvajú výdavky v objeme 25 mil. eur z kapitoly VPS do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby v roku 2020 bolo na realizáciu podpôr štátnej pomoci a národných podpôr smerujúcich do pôdohospodárstva k dispozícii celkovo 50 mil. eur.
Toľko z mojej strany a dúfam, dámy a páni, že, že táto, táto debata bude konštruktívna a bude postavená na faktoch. Ja sa na tú debatu teším.
Čo sa týka schválenia rozpočtu, myslím si, že bolo by veľmi rozumné, aby rozpočet na budúci rok bol schválený. V rámci rozpravy možno budeme hovoriť o tom, čo znamená rozpočtové provizórium, a myslím si, že toto riešenie nie je dobré pre nás ani pre krajinu, ani pre obyvateľov Slovenska.
Takže chcel by som poprosiť o podporu návrhu rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2019 15:34 - 15:36 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nebudem dlho zdržiavať, takisto, tak ako povedal kolega pred chvíľou, všetko, čo som chcel povedať, som povedal včera alebo tú väčšinu tých mojich názorov. Takže stačí si to pozrieť zo záznamu.
Jedna vec. Hovorili ste o tom, len sa vyjadrím k zopár veciam, ktoré ste dnes uviedli. K tomu pozmeňováku. Myslím si, že času bolo dosť, nakoľko návrh prešiel vládou už 6. 11. tohto roku a v podstate sa odvtedy vôbec nič nezmenilo a ten návrh zákona je veľmi krátky. A myslím si, že absolútne nemôže byť nejaká sťažnosť, že by ste nemali na to čas.
K tomu vášmu pozmeňováku, ak som dobre pochopil, tak mala by sa v podstate uplatňovať nulová sadzba už budúci rok a nie až od roku 2021. Trošku by som povedal, že som zarazený. Pri ziskovosti 700 miliónov bánk im odpustiť ďalších 140 miliónov. Či už zvýšite na 840 mil,, tak to sa mi zdá trošku nekorektné alebo nemyslím si, že to je správne.
Čo sa týka kreatívneho účtovníctva, už som to povedal včera, že žiadne kreatívne účtovníctvo, riadime sa účtovnými pravidlami ESA 2010. A takisto nie je pravda to, čo hovorí pán Viskupič, že sa má zrušiť ten odvod. Ten odvod stále je, ale v tej nulovej sadzbe, tak jak hovoril kolega. Čiže zákon by zostal tak, ako je. Len by sa teoreticky aj v budúcnosti tá sadzba mohla upravovať. Toľko z mojej strany. Ostatné som už včera povedal. Takže nebudem zdržiavať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 15:08 - 15:10 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky osobitného odvodu bánk sú štátnymi finančnými aktívami a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Je ich možné použiť aj na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie možných finančných kríz a aby sa tak odstránilo, odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Za týmto účelom sa navrhuje úprava sadzby osobitného odvodu bánk na rok 2020 a na ďalšie kalendárne roky na úrovni 0,4 percenta. Zvýši sa tak finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu, čím sa posilní finančná stabilita a schopnosť riešiť potencionálne krízové situácie.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej banky, navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2020. Dovolím si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2019 18:30 - 18:39 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Myslím si, že nebolo potrebné sa prihlásiť v priebehu rozpravy, nakoľko ste moje názory už počuli v tom prvom vystúpení, ktoré som hovoril. Teraz by som v podstate chcel doplniť niektoré možno veci a zareagovať na niektoré veci, ktoré tu, ktoré tu zazneli.
Jedna vec. Odvod bánk nevymyslel Kamenický, nie je to žiadna nová vec, ktorá by tu bola od zajtra. A pôvodná výška odvodu bola tiež 0,4 %. Ak si dobre pamätám a ja si niečo pamätám, tak keď som nastupoval do Národnej rady, sem medzi vás, tak si pamätám, že som sa bavil s mnohými odborníkmi alebo kolegami a pýtal som sa, koľko je zisku, koľko je ziskovosť bánk na Slovensku? A vtedy si pamätám, neviem vám presne povedať, ale bavili sme sa o úrovni niekde okolo pol miliardy eur. A to sa bavíme o období, keď sa zavádzal, zavádzal odvod.
Dnes máme ziskovosť bánk na úrovni 700 mil. eur. Keď zoberieme návratnosť kapitálu "Return on Equity", máte 6,52 priemer Európskej únie, na Slovensku to máme 11,02 a ja som už počul všelijaké čísla, ale ja sa opieram o čísla Európskej bankovej asociácie, takže nech mi predloží niekto, už som tu počul nejakých 9 %, 8,9, neviem čo, toto sú potvrdené čísla Európskej bankovej asociácie.
Čo sa týka bánk, áno, hovoríte, že neobhajujete banky, ja to netvrdím, ale dovolím si povedať, že štát, tak ako ste veľmi dobre povedali, štát v roku 1999 zasanoval všetky banky na Slovensku. A viete, koľko to stálo Slovenskú republiku? Desať percent HDP. Takže štát pre banky na Slovensku urobil veľmi veľa. Veľmi veľa. A dnes sa tu bavíme o tom, že pri 700 miliónovom zisku pri odvode, ktorý bude stáť 144 miliónov, tak sa tu bavíme, že banky idú pomaly skrachovať. Ja nechápem, o čom je táto debata. Ale ja nehovorím, že poďme ich utopiť, zabiť alebo neviem čo. Ja som povedal a vždy sa budem, budem sa vždycky opierať o nejaké fakty, ja netvrdím, že my by sme boli schopní zobrať napríklad bankám všetok zisk. To nikto nepovedal. Ale ja si myslím, že tá ziskovosť je natoľko vysoká, že banky sa nemajú na čo sťažovať.
Dnes som sa tu dozvedel, to hovorila pani poslankyňa Kiššová, že na to doplatia zamestnanci, keď to urobíme. Opýtam sa vás, akí zamestnanci? To sú tí zamestnanci, ktorí sú na prepážkach a zarábajú 600 eur mesačne? Pri tejto ziskovosti? Toto robia banky pre Slovákov, ktorí robia v tých bankách? Dneska, dnes už, dnes už pracovať v banke nie je atraktívne zamestnanie, povedzme si otvorene. Ja poznám ix ľudí, ktorí pôjdu robiť kdekoľvek, ale nie do banky. Na pobočky celý deň s klientmi, je to fakt náročná robota. Viem, o čom hovorím. Moja manželka kedysi pracovala v banke. Veľmi náročná robota za, a mizerne platená. Že sa pýtam, že kde je tá veľká solidarita bánk s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v týchto bankách?
A teraz sa poďme pobaviť o tých poplatkoch, o ktorých ste tu rozprávali, že sú, že to ľudia budú musieť, budú musieť znášať. Poplatky za tento rok, a to hovorili sme tu, že nikto tu vypichol niektoré poplatky, tak ja vám poviem poplatky. Vklad na účet treťou osobou z 1,50 na 3 eurá. O 100 % navýšenie. SEPA platba, úplne základná platba, SEPA inkaso z 1,50 na 3 eurá. Zmena PIN kódu cez bankomat z 2,50 na 5 eur. Výpis z bežného účtu na pobočke viete, koľko stojí? Z troch eur na desať. Babička, ktorá nevie robiť s internetom, si príde pozrieť, dajte mi môj výpis, koľko mám na účte, zaplatí za to 10 eur. Obnova platobnej karty, ktorá bola kedysi zadarmo, dneska stojí 8 eur. Znovuvydanie bankovej karty z nuly na osem eur. Znovu vytlačenie PIN kódu, zase hovorím o bezpečnosti vašich peňazí v banke, nestálo nič, dnes stojí 3,50. A nebudem hovoriť o tom, že takisto máte termínové a sporiace účty a máte zmenu dispozičných oprávnení a zaplatíte za to 10 eur. Toto sú tie nízke poplatky, hej? Dvadsať percent, je to navýšenie, to som vám hovoril, poplatky, ktoré vzrástli viac ako 100 %. To navýšenie je od 20 % do 223.
Ja neviem, aký je dôvod na to pri tejto ziskovosti, aby banky zvyšovali, alebo poplatky aby si zvýšili zisky? Majú ich málo? A ja nie som proti bankám, ja vôbec proti nim nič nemám. A dnes hovoríme a hovoríte tu o kreatívnom účtovníctve. Poďme ďalej.
Máme tu nejaké pravidlá, ktoré platia a volajú sa, že ESA 2010. A vy mi tu rozprávate, to vrátane pána poslanca Hegera, pán poslanec Galek a ostatní, o nejakom kreatívnom účtovníctve. Sú tu jedny pravidlá a my sa podľa tých pravidiel riadime. A tak ako sú tie pravidlá nastavené, tak máte, nebudem vám hovoriť o všetkých položkách, ktoré máte v rozpočte, a máte tu, že ľavá strana, pravá strana, ľavé vrecko, pravé vrecko, a vy stále si poviete, že toto je určené na toto a toto je určené na toto. Nie je to tak. Účtovníctvo je, sa riadi pravidlami ESA 2010, vy tu hovoríte o tom, že máme mať nejaké iné pravidlá? Tak mi povedzte, aké? Ako sa volajú, ako sú nastavené? Proste to tak nie je.
A to, že som povedal áno, ja sa neriadim intuíciou, alebo neviem, ako to tu zaznelo, ale ja sa riadim zákonom, zákonom o rozpočtových pravidlách. A na to, aby sme dodržali tento zákon, jedno z opatrení na príjmovej stránke je napríklad aj toto. Ale tak, ako niekto tu hovorí, že ideme prejesť tie peniaze, nie je to tak. Peniaze sú umiestnené na štátnych finančných aktívach, vylepšujú, áno, to, to, čo ste vy nazvali, že kreatívne účtovníctvo, ja to nazývam ESA 2010 účtovníctvo, ak sa mýlim, tak ma opravte, a umožňuje, aby sme dosiahli určité ciele.
Takže, no a na záver by som chcel povedať, že to, čo ste hovorili, že má to byť dočasné opatrenie, ja možno by som povedal, že áno, že niekedy takéto opatrenie by mohlo skončiť, ale tak, ako som povedal, ja nemôžem povedať Európskej komisii, budú tu trvalé opatrenia, nehovorím, niekto tu hovoril, pán kolega Dostál o, jak ste to nazvali? Systémové opatrenia. Ja som nepovedal systémové, ja som povedal štrukturálne opatrenie. A štrukturálne opatrenie trvalého charakteru. A ja nemôžem povedať Európskej komisii, urobím štrukturálne opatrenie a potom ho ukončím po roku fungovania.
Bude tu nová vláda a je to vo vašich rukách. Môžte si, môžte si rozhodnúť, čo chcete, ak budete teda vo vláde, a čo sa týka nejakého ukončenia tohto procesu, ja nemôžem, jak sa povie, si šliapať po jazyku a nebudem to ani robiť. Nikdy som to nerobil, takže je v rukách Národnej rady, ako sa rozhodne a čo si odsúhlasíte v Národnej rade, tak tento odvod dopadne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 17:26 - 17:27 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky osobitného odvodu bánk sú štátnymi finančnými aktívami a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Je ich možné použiť aj na doplnenie zdrojov fondu ochrany vkladov z dôvodu výplat náhrad, výplaty náhrad za nedostupné vklady. Súčasná sadzba osobitného odvodu je príslušný, je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie možných finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Za týmto účelom sa navrhuje úprava sadzby osobitného odvodu bánk na rok 2020 a na ďalšie kalendárne roky na úrovni 0,4 %. Zvýši sa tak tla, zvýši sa tak finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu, čím sa posilní finančná stabilita schopnosť riešiť potencionálne krízové situácie. Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2020. Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

27.11.2019 15:55 - 16:01 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ja len v krátkosti zareagujem. Samozrejme Eximbanka je banka práve určená na to, aby pomáhala exportu a niektoré teritória sú rizikovejšie. Ja nezodpovedám za riadenie Eximbanky, ale samozrejme robíme, na ministerstve financií máme pracovníkov, ktorí aktívne pracujú s niektorými vecami. Čo sa týka nejakých rizík, samozrejme snažíme sa, ak sú nejaké, nejaké súkromné aktivity, alebo sú tu nejaké privátne kontrakty, ktoré tam existujú a sú v problémoch, môžme urobiť napr. to, že prevezmeme niektoré záruky ako štát a samozrejme štát má oveľa silnejšiu vyjednávaciu právomoc na to, aby sa dobyl svojich pohľadávok a samozrejme dajú sa, napr. v minulosti fungovali rôzne modely aj vymáhania pohľadávok, napr. dovoz nejakých tovarov recipročných a moji kolegovia podľa toho, čo mám informácie, lebo skutočne toto je oblasť, ktorej sa okrajovo, zaoberám sa s ňou okrajovo, nakoľko mám iných veľa vecí, ale viem, že hľadajú sa modely ako vydobyť 100 % z pohľadávok. To znamená nie tak ako v minulosti, že, že sme strácali na tých pohľadávkach ako štát. Čiže dôležité je, aby sme dostali 100 % peňazí naspäť. Takže toľko.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2019 15:48 - 15:52 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa predkladá na rok 2020, sa predkladá na schválenie Národnej rady v zmysle § 6 a § 31 zákona č. 80/1997 o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2020 je založený na predpoklade pokračujúceho zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na sektor malých a stredných podnikov a zlepšenia vlastného hospodárenia.
Predpokladá sa, že nárast bankových a poisťovacích činností bude pozitívne ovplyvňovať plánovanú výšku výnosov obchodnej činnosti, to bude pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov znamenať lepšie výsledky hospodárenia v roku 2020. EXIMBANKA v roku 2020 zameriava svoje bankové aktivity na poskytovanie všetkých typov priamych úverov a bankových záruk, v roku 2020 sa predpokladá financovanie hlavne, financovať hlavne priame úvery na nákup a modernizáciu technológií a súvisiacej infraštruktúry, prieme úvery na financovanie investícií v zahraničí, priame úvery na podporu vývozu so splatnosťou do dvoch rokov a tiež vystavovať bankové záruky. Popri štandardne poskytovaných typov úverov sa EXIMBANKA Slovenskej republiky chce v roku 2020 zamerať aj na priame financovanie alebo spolu financovanie zvýhodnených vývozných úverov v zmysle novely zákona o rozvojovej spolupráci. Celková majetková angažovanosť z financovania úverov poskytovaných záruk je plánovaná ku koncu roka 2020 v objeme 430 mil. eur. EXIMBANKA sa v oblasti poisťovania v roku 2020 zameriava na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru, taktiež je možná pozícia EXIMBANKY Slovenskej republiky ako aktívneho zaisťovateľa u strednodobých a dlhodobých projektov na základe zmlúv uzavretých so zahraničnými exportnými agentúrami. V oblasti poistenia obchodovateľných rizík prevláda záujem exportérov o poistenie proti krátkodobým konverčným rizikám, čo súvisí so smerovaním prevažnej časti slovenského exportu do krajín EÚ.
V oblasti poistenia neobchodovateľných a obchodovateľných rizík EXIMBANKA predpokladá dosiahnutie hodnoty upísaného rizika ku koncu roku 2020 brutto vo výške 720 mil. eur.
EXIMBANKA ponúka svojim klientom portfólio produktov, ktoré vyhovujú ich teritoriálnym a produktovým exportným záujmom, v teritoriálnej oblasti sa EXIMBANKA bude orientovať na okrem Európskej únie na krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, Balkánu, severnej Afriky, juhovýchodnej Ázie a Čínu. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti EXIMBANKY SR s najväčším podielom strojárenského, chemického, celulózo-papierenského a elektrotechnického priemyslu. Prioritou EXIMBANKY v ekonomickej oblasti bude v roku 2020 dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia odrážajúceho projektovanie, projektovanú výšku čistých výnosov obchodných činností a optimalizáciu prevádzkových nákladov. Rozpočet na rok 2020 predpokladá prevádzkový zisk pred opravnými položkami a rezervami v sume 7,3 mil. eur. Uvedený objem prevádzkového zisku v roku 2020 je výsledkom plánovania nárastu výnosov z obchodných aktivít. EXIMBANKA predpokladá za rok 2020 dosiahnutie zisku po zdanení vo výške 560 tisíc eur. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom EXIMBANKY aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250 tisíc eur.
Splnenie zámerov rozpočtu na rok 2020 je čiastočne podmienený aj výsledkami predchádzajúceho roku 2019. Naplnenie navrhovaných cieľov bude závisieť od vnútorného ekonomického vývoja na Slovensku a vzhľadom na otvorenosť a proexportnú orientáciu slovenskej ekonomiky, aj od vývoja zahraničného dopytu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis