Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.6.2019 o 10:32 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

19.6.2019 10:32 - 10:45 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Čakal som ešte, že sa niekto prihlási ústne. To, čo hovoril pán Dostál, ale myslím si, že to, čo teraz poviem, tak všetky odpovede na to z vašich úst už zazneli, alebo teda názory. Dovolím si povedať, že bolo tu povedané veľa, ale bolo tu veľa aj zavádzania a veľa zavádzajúcich informácií a ja by som bol rád, aby toto, čo tu teraz riešime, neriešme, neriešili sme politicky, nejakú politiku, ale aby sme skutočne si povedali, či chceme, aby sa tento systém zaviedol. Ja osobne chápem, že existuje určitá časť podnikateľov, ktorým sa to, že sa tento systém zavádza, nepáči, nie je ich málo, povedzme si. A nehovorím o tých poctivých podnikateľoch. Hovorím o tých podnikateľoch, ktorí na jednej strane neevidujú tržby, na druhej strane majú systémy teda, ktoré umožňujú obchádzanie zákona, a na základe tých nelegálnych príjmov, ktoré majú, si môžu dovoliť vyplácať na ruku svojich zamestnancov napríklad, nakupovať tovary, ktoré potrebujú na sklad bez DPH napríklad, a vy viete všetci dobre, čo tu sedíte, že takto to proste v reále, v reálnom svete funguje.
Komu sa tento zákon ešte určite nepáči, určite sú to tie firmy, ktoré vyrábajú, vyrábajú registračné pokladnice, ktoré nesplnili zákonom stanovené podmienky, to znamená tie, ktoré do dnešného dňa nedokázali prejsť certifikáciou. My nemôžme dovoliť, aby sme do tohto systému vpustili čo len jednu firmu, ktorá bude mať certifikovaný systém, ktorý sa dá obchádzať. Ak to zistíme u firiem, ktoré dnes tú certifikáciu dostali, tak im okamžite zrušíme, lebo tento projekt potom nemá zmysel.
Do dnešného dňa je certifikovaných 31 systémov a tu boli rôzne kritiky o CHDÚ a neviem čo, CHDÚ systémov je 12, čiže každý, myslím si, že má dosť veľký priestor na to, aby si systém objednal.
Zákon je účinný od 1. 1. tohto roku a bolo prechodné obdobie sedem mesiacov na to, aby sa naplnili podmienky zákona. Ja som, tak ako som hovoril, budem, že budem sledovať, ako sa to vyvíja, tak teraz v podstate reagujeme práve na situáciu, ak mal poctivý podnikateľ objednanú kasu a bol zaregistrovaný, tak ho nebudeme sankcionovať. Neviem, čo je tom zlé. Ja si myslím, že ten návrh, tak ako je postavený, je dobrý, ale musíme si povedať, boli tu hlasy za to, aby sa odložil zákon. Lenže potom sa pýtam, ak sa odloží účinnosť tohto zákona, neviem na kedy, či o rok, o pol, o pol roka, alebo o koľko, nebudeme predlžovať agóniu tým poctivým podnikateľom, ktorí krachujú za to, lebo vedľa, vedľa nejaká, nejaká kaviareň nedáva bločky, že si všetko robí na ruku a že sa podvádza? A potom sa zatvárajú. Mnohí, si všimnite, chodíte po meste a mnohé tie prevádzky sa zatvárajú. A jeden z dôvodov môže byť aj toto.
Ja sa pýtam, či tento systém vôbec chceme. Tvrdím, že je potrebný, v oblasti HOREKA vieme, že máme výpadky vo výške pol miliardy. A ja som v tomto parlamente sedem
7 rokov počúval, pán poslanec, ako treba znižovať medzeru, daňovú, ktorú máme. Ja sa pýtam, ako ju chcete znižovať? Chcete ju znižovať čím? Že budeme o tom rozprávať? Toto je jedno z opatrení, ktoré tú medzeru môže skutočne zaplátať. Ale musíme ho urobiť správne. Ak ho neurobíme správne, tak nebude, nebude účinné.
Hovorilo sa tu veľa o, takto, čo sa týka odkladu. Ja som minister financií, áno, ja si uvedomujem, tri mesiace. My sme mali požiadavku od výrobcov kás na dva mesiace, 4 až 6 týždňov. My sme toto obdobie predĺžili na tri mesiace, to znamená na 12 týždňov. Čiže sme vyšli aj v tomto v ústrety. Vy tu hovoríte, že treba pol roka, že treba trištvrte roka. Ja nevravím, že 30. 9. sa tu nemusíme baviť, že možno nejaké percento podnikateľov ešte nebude mať vyriešený svoj problém, môže sa to stať. Ja budem sledovať skutočne, ja požiadam aj finančnú správu, aby sledovala danú situáciu. Ale pobavme sa o tom, ako sa u nás funguje so všetkými týmito vecami. Hovoríte, na všetko treba kopec času. Ja vám poviem, čo sa stalo, keď sa zavádzal fiškálny modul. Fiškálny modul sa, na to bola dvojročná prechodná lehota. Viete, čo sa stalo? Mesiac, posledný mesiac, keď sa mal zaviesť, vtedy to začalo riešiť 75, 70 % ľudí, ktorí sa tým mali zaoberať. Takto sa funguje.
Máme tu rôzne pozmeňujúce návrhy. Poviem otvorene. Otázka. Ak posunieme účinnosť tohto zákona alebo teda tú lehotu, tú prechodnú lehotu na 30. 9., tak som si istý a ja už tu mám veľa aj kolegov, ktorí hlásia, máme registračné pokladnice, teda naši príbuzní, ktorí podnikajú, nemáme žiadny problém a sú aj takí, ktorí nejaký problém majú. Ale myslím si, že to trojmesačné obdobie je skutočne dostatočné na to, aby sa to zvládlo. Ak to posunieme na 31. 12., a to ja som pozmeňujúci návrh v podstate videl dnes, ako ho predložil kolega, ak ho posunieme na 31. 12., čo sa stane? No všetci si to nechajú na 31. 12. Takto sa tu postupuje, proste, bohužiaľ, je to tak. Ja stále vyzývam, každý, kto môže, nech sa s tou registračnou, online registračnou pokladnicou zaoberá hneď.
Ja som presvedčený, ak tento zákon prejde tak, ako je, lebo je to na vás, je to vo vašich rukách, ja viem, že tak ak necháme dátum tridsiateho, 30. 9., tak ako som to navrhol, tak budeme mať 95 % všetkých, ktorí tam majú byť pod tým dáždnikom, do ktorého sme ho chceli dostať, ak teda chceme, lebo to je zásadná otázka.
Čo sa týka toho, že či by mal mať objednanú pokladnicu a certifikovanú, ja hovorím, táto podmienka, ak ju nedáme do zákona, viete čo sa stane? A bude to 31. 12.? Stane sa to, že si nikto nič neobjedná, iba sa zaregistruje a bude zase čakať do 31. 12. tohto roku a zas budete tu kričať, že máme ten istý problém, že sme ho nevyriešili. Jak ho chceme vyriešiť takýmto spôsobom? S týmto a priori nesúhlasím.
Ja môžem sa baviť o tom, že či niekto, či 90 % do toho 30. 9. to splní a či tam bude 10 %, ktoré ešte chýba, čo budeme sledovať, ale to, aby sme ju skutočne, vypustili túto podmienku, že musí mať objednanú pokladnicu, čo mu bráni, aby si pokladnicu objednal? Nič, je to 31 riešení.
Čo sa týka onlinizácie, rozprávalo sa tu, jak v Českej republike na to dali dva roky. No dali dva roky, lenže oni žiadnu registračnú pokladnicu nemali. My ju máme, viete odkedy? Od ktorého roku? No skúste si tipnúť. Od roku 1995, čiže my sa tu len bavíme o prechode na onlinizáciu. A všetci hovoríme, že sme v 21. storočí, tak to robme.
Pán poslanec Heger, navrhovali ste nejaké riešenie, riešenie, že najprv by sme mali teda zmeniť fiškálny modul, a potom by sme mali prejsť na online pokladnicu. No nebude toto ďalšie zaťaženie tých podnikateľov? Hovoríme o tom, že nechceme ich buzerovať, nechceme im ako, aby sa nesťažovali. No keď to takto urobíme, tak to bude presne, presne tak, ako hovorím, že budeme znova ich traumatizovať. Ja viem, že tento projekt nie je vôbec jednoduchý a skutočne ja chápem, že tu je aj rezistencia, aj hovorím o tých, ktorí sa tomu bránia. Ale ak ho nezačneme robiť, tak tá daňová medzera, o ktorej tu rozprávame sedem rokov, sa nebude zmenšovať. Po výkaze DPH toto opatrenie považujem za jedno za najvýznamnejšie.
Čo sa týka online registračných pokladníc, sú zavedené v Českej republike, v Maďarsku, v Chorvátsku, schválené to má Poľsko, Španielsko. Nie sme v trende, ktorý tu nastoľuje Európska únia? Ja vám poviem, ako fungujú napríklad účtenky v Taliansku. Neviem, chodíte asi do Talianska na dovolenky, tak tam to funguje tak, že keď si niečo kúpite, a len zmrzlinu a vychádzate z tej zmrzlinárne, tak musíte mať so sebou účtenku sto metrov od toho daného predajcu. Po tých mestách ja som videl Guardia di Finanza, to sú autá čierne, ktoré to majú napísané na boku a chodia, chodia. Ak nemáte tú účtenku, tak pokutujú priamo toho človeka. A toto je v Taliansku, o ktorom hovoríme, že neviem, čo sa tam deje. Ja nehovorím, že to ideme zavádzať na Slovensko, ale toto, čo robíme dnes, to je to minimum, ktoré môžme urobiť na to, aby sme tú daňovú medzeru znížili.
Ústavný súd. Bolo tu hovorené o Ústavnom súde, ako sa to podá. Chcem len upozorniť, v Českej republike, prečo to bolo podané na Ústavný súd, to mám informáciu od kolegov, DIČ, ktoré obsahovala táto účtenka, obsahovalo rodné číslo, toto bola príčina. Na Slovensku táto situácia nie je, čiže DIČ neobsahuje rodné číslo. Toto bol dôvod. To, čo bolo doteraz, vo fiškálnych moduloch elektronickej registračnej pokladnice, je presne to isté, čo dnes bude online v registračných pokladniciach. Čiže bavíme sa o osobných dátach.
Bolo tu spomínané pánom poslancom Rajtárom o emailoch. Podľa informácie, ktorú som dostal, tak emaily išli všetkým tým, ktorí mali aktívne DKP pokladnice a nie, že nepožiadali si o kód, čiže sú tam nastavené (reakcia z pléna), počkajte, ešte dopoviem. A tým, čo si požiadali o eKasu, menej kusov, ako mali doteraz. Takéto bolo nejaké kritérium, môžte si hľadať, že či to tak je, môžte si to odkomunikovať s finančnou správou. Ja som požiadal finančnú správu, máme jedinečná, jedinečná možnosť, ako komunikovať s podnikateľmi, je cez systém finančnej správy. Máme maily, samozrejme, že ja som požiadal, aby aktívne finančná správa upozorňovala podnikateľov, aby si to nenechávali na poslednú chvíľu. Toto bol hlavný, hlavný dôvod.
Čo sa týka výsledkov finančnej správy, chcem len povedať pár čísiel. V roku 2012 sme mali daňovú medzeru 40,3 %, dnes je 26,9 a ja pevne verím, že tento systém, ktorý ideme zavádzať, prinesie ďalšie zníženie tejto daňovej, daňovej medzery. A čo sa týka nejakého ďalšieho porušovania zákona, nikto neporušuje zákon. Tí podnikatelia, hovoríme, v zákone hovoríme o tom, že podnikatelia môžu naďalej používať elektronické registračné pokladnice. Ja skutočne verím, že tak, ako to je nastavené a sľubujem tu, že budem sledovať opäť túto situáciu, aká bude, ak tam necháme pôvodné termíny a určite budeme, aj budeme trvať na tom, aby mali certifikované riešenia, tak dospejeme do stavu, kedy budeme mať možno 90 % všetkých subjektov tak, ako by sme to potrebovali.
Chcem len spomenúť posledné čísla, to, čo som hovoril včera, v podstate zaregistrovaných už máme máme 193-tisíc subjektov. A to, čo je navrhované v tých pozmeňujúcich návrhoch, hovorí o tom, že musí byť len zaregistrovaný. Čiže v podstate teraz všetci môžu pol roka počkať s celým riešením, a potom znova budeme kričať, že niečo sa nepodarilo, lebo zlá finančná správa niečo nespravila. Ak skutočne máme vôľu, a to nehovorím o politike, máme vôľu, aby sa táto, aby sa nezdravé spôsoby, nekalé spôsoby podnikania na Slovensku vykorenili, tak vás žiadam o podporu tohto návrhu a sľubujem, že budeme robiť všetko pre, tak ako som to aj avizoval, aby podnikatelia tí, ktorí si plnia svoje povinnosti, netrpeli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2019 9:02 - 9:03 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, ktorý vypracovalo ministerstvo financií. Nadväzne na vzniknutú situáciu nedostatku pokrytia trhu registračnými pokladnicami, ktoré majú zabezpečiť online prepojenie so systémami finančnej správy sa navrhuje ustanoviť liberačný nástroj pre tých podnikateľov, ktorí vykonali všetky nevyhnutné kroky, avšak s ohľadom na objektívnu skutočnosť nedostatku technických riešení si svoju povinnosť evidovať tržbu nemôžu splniť.
Návrh zákona obsahuje propodnikateľské opatrenie, ktorého cieľom je zabezpečenie dostatočného časového priestoru na implementáciu online registračných pokladníc a ochrana podnikateľov pred sankciami z dôvodov, ktoré neboli spôsobené ich vlastným pričinením. Navrhuje sa, aby podnikateľom nebola uložená pokuta, ak splnia zákonom ustanovené požiadavky, ktorými sú žiadosť o pridelenie kódu pokladnice ´eKasa klient´ a záväzná objednávka u výrobcu, dovozcu, distribútora, ktorý má certifikované technické riešenie. K dnešnému dňu si môžu podnikatelia vybrať z 31 certifikovaných technických riešení od 21 dodávateľov. Kvantifikácia vplyvu na rozpočet verejnej správy predpokladá, že umožnenie používať elektronické pokladnice do 30. septembra 2019 spôsobí výpadok 19,1 milióna eur.
Ďakujem pekne. Toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 16:46 - 16:48 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Veľmi krátko, pán poslanec. Ja som dnes sedel s pánom Ballekom, predsedom Śtatistického úradu, presne túto otázku som položil, čiže dostal som odpovede.
V roku 2019 ide na tento projekt 6,6 mil., ´20 24,5 mil., ´21 21 mil. a ´22 3 mil. Musím povedať, že celý tento projekt bol posúdený aj, aj, aj hodnotou za peniaze, čiže predpokladám maximálnu transparentnosť.
V podstate to, čo, na čo sa využívajú hlavne peniaze. Na jednej strane sú to IT technológie, nemám to rozdelené, môžem vám to nechať dodať teda ten údaj, ale sú tu aj peniaze pre obce, ktoré zabezpečujú práve to, že budú existovať takzvaní mobilní teda tí asistenti, ktorí budú chodiť za, napríklad za niektorými obyvateľmi, ktorí nie sú, nie sú schopní pohybu, a potom budú tu aj stacionárne nejaké miesta, kde za pomoci stacionárnych asistentov budú vedieť sa sčítať. Najprv bude tam nejaký počítač, kde príde ten človek a nevie napríklad narábať s IT systémami, tak bude, bude teda obslúžený týmto personálom. Ostatní sa budú, všetko bude plne elektronické.
Takže toto je, toto sú dva hlavné teda tie zdroje, alebo teda tie spôsoby financovania. Takže tie detaily vám, samozrejme, vieme poskytnúť, ale musím povedať, že pán predseda Štatistického úradu ma presvedčil o tom, že tie peniaze budú skutočne vynaložené efektívne a toto bude prvé také dosť, by som povedal, komplexné a významné sčítanie obyvateľstva na celoeurópskej úrovni, čiže ten zber dát bude v každej krajine prebiehať podobným spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:33 - 16:37 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého prípravy bola uložená predsedovi Štatistického úradu Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívny úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.
Sčítanie v roku 2021 je súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov uskutočnených pod záštitou Európskej únie, Organizácie Spojených národov. Všetky členské štáty Únie majú na jeho základe priamo vykonateľných nariadení Komisie č. 763/2008 a 2017/712 povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku 2021 a zabezpečiť získanie vzájomných prepojených spoľahlivých a porovnateľných a unikátnych údajov a informáciu o stave spoločnosti, o jeho demografických, sociálno-ekonomických, kultúrnych štruktúrach a o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
Programové vyhlásenie vlády vyjadruje podporu sčítania so zníženou administratívnou záťažou obyvateľov. Preto prvým krokom na ceste k realizácii nadchádzajúceho sčítania bolo načrtnutie jeho funkčného modelu vo vláde schválenom legislatívnom zámere z 13. decembra 2017.
Model sčítania pretavený do legislatívnej podoby je tzv. integrovaným sčítaním historicky prvým na Slovensku. Takéto sčítanie odbremeňuje obyvateľov od povinnosti vypĺňať zložité papierové formuláre pri svojom sčítaní. Len údaje, ktoré nebude možné zabezpečiť z administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad zisťovať priamo od obyvateľov. Údaje o domoch a bytoch nebudú obyvatelia poskytovať vôbec. V ruke s týmto princípom ide povinnosť Štatistického úradu v maximálnej možnej miere využiť pri sčítaní obyvateľov údaje, ktoré má štát k dispozícii z administratívnych zdrojov, rôznych registrov a evidencií vedených orgánmi štátnej verejnej moci. Očakáva sa, že integrované sčítanie zároveň zvýši kvalitu zisťovaných premenných a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov.
Realizácia sčítania v roku 2021 predstavuje náročný projekt z hľadiska financovania technológie, organizácie ochrany dôverných štatistických údajov.
Návrh zákona v predloženom znení je okrem iného výsledkom expertnej medzirezortnej komunikácie Štatistického úradu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pri riešení otázky statusov asistentov sčítania, s Úradom na ochranu osobných údajov pri riešení právneho základu a režimu spracovania údajov. A s ministerstvom financií pri riešení rozpočtového krytia projektu v pomere najlepšie hodnoty za peniaze.
Je potrebné oceniť konštruktívny prístup zástupcov miest a obcí pri riešení modelu a organizačného a personálneho zabezpečenia.
Predkladaným dátumom nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september 2019.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 16:27 - 16:30 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov.
Predloženým návrhom zákona si Slovenská republika pokrýva základnú povinnosť transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.
Ministerstvo financií využije elektronickú fakturáciu navyše aj na vytvorenie predpokladov pre ďalšie zefektívnenie riadenia verejných financií.
Plánovaná implementácia zatiaľ zameraná na prostredie verejnej správy, to znamená Business tu eGovernment, eGovernment tu eGovernment, zmeny budú ale zavádzané so zreteľom na finálnu víziu smerovania ku kompletnému pokrytiu v procese fakturácie v prostredí slovenského biznisu, t. j. aj model Business tu Business. Takáto kompletná elektronizácia, centralizácia, fakturácia by poskytla účinný nástroj na boj proti daňovým podvodom najmä v oblasti DPH, podobne ju už úspešne zaviedli napríklad v Taliansku. V roku 2021 vyhodnotí Európska komisia prínosy zavedenia talianskeho modelu povinnej elektronickej fakturácie.
Potenciál modelu elektronickej fakturácie, ako ministerstvo financií navrhuje, by priniesol významné skvalitnenie a zefektívnenie nášho podnikateľského prostredia aj pre obchodovanie s krajinami Európskej únie.
Financovanie projektu implementácie informačného systému elektronickej fakturácie IS EFA bude kryté zo štrukturálnych fondov Európskej únie so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu formou nenávratného finančného, finančného príspevku.
V oblasti elektronickej fakturácie sa v súlade s európskou smernicou zavádza inštitút zaručenej elektronickej faktúry a jednotný systém procesu elektronickej fakturácie. Upravujú sa tiež potrebné nástroje na fakturáciu, ktorých správu a rozvoj bude zabezpečovať ministerstvo financií. Povinnosť vydávať alebo prijímať faktúry elektronicky je zavedená primárne na verejný sektor, na vzťahy, kde ide o použitie verejných financií. Súkromný sektor bude mať v tejto fáze možnosť systém používať na dobrovoľnej báze.
Vzhľadom na rozsah subjektov, ktoré môžu byť zapojené do elektronickej fakturácie, je to približne 8-tisíc subjektov verejnej správy a všetci ich dodávatelia, sa navrhol postupný nábeh celého fakturačného systému, po ukončení nábeh cca dva roky fakturačný systém umožní okrem iného aj automatizované spracovanie faktúr v ďalších ekonomických a účtovných systémoch.
Na paragrafy o zaručenej elektronickej fakturácii v rámci návrhu zákona nadväzuje ustanovenie o centrálnom ekonomickom systéme.
Cieľom predloženého návrhu je obsiahnuť úlohu centrálneho ekonomického systému ako nástroja na centrálne metodické riadenie a usmernenie ekonomických procesov na strane štátu. Centrálny ekonomický systém prispeje k zefektívňovaniu a znižovaniu nákladov na prevádzku.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, všeobecnými záväznými predpismi, s právnymi záväzkami, záväznými aktami Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhujeme, aby zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme nadobudol účinnosť 1. augusta 2019.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:27 - 16:30 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ja len veľmi, veľmi krátko.
Ja, pán poslanec Heger, chápem, že všetko sa dá kritizovať, ale tento zákon som neočakával, že bude až takáto kritika, že, že málo ambiciózny a podobne. Ja sa pýtam, čo je skutočne, tu ideme, vychádzame v ústrety podnikateľom, čo je zlé na zatraktívnení podmienok odpočtu daňovej straty pre podnikateľov? Myslím, že je to veľmi pozitívny krok.
Ďalej, samozrejme, mikropodniky budú si môcť odpisovať hmotný majetok s výnimkou nehnuteľností v ľubovoľnej výške, ale počas stanovenej doby odpisovania povinnosti držby majetku.
Odpočet daňovej straty pri mikrodaňovníkoch, v podstate si môžu, nemusia mať rovnomerné odpisovanie, môžu si ju hneď odpísať v celej výške, ostatné podniky do 50 %.
A čo sa týka zvýšenia hranice preddavkov na daň, zvyšujeme na dvojnásobok takisto.
Všetky tieto opatrenia stoja peniaze tento štát, musím povedať a riešime, samozrejme, aj rozpočty. A ja som, teda musím povedať, že sme, že sme tento návrh predložili s tým, že chceli sme vyjsť v ústrety, a nečakal som skutočne, že budeme kritizovať len zato, aby sme kritizovali.
Čo sa týka tých rodinných podnikov, k tomu sa len krátko vyjadrím. Tam, samozrejme, tam najskôr musí ministerstvo spravodlivosti nejakým spôsobom definovať, čo to rodinný podnik je, čiže toto nám chýba, a dedenie a ďalšie iné, iné pojmy. Čiže aby sme niečím takýmto vedeli pracovať, tak sa najprv musíme vedieť dohodnúť, čo to rodinný podnik je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:11 - 16:13 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona obsahuje opatrenia smerujúce k zatraktívneniu podmienok pre malých a stredných podnikateľov zavedením definície mikronájomníka a s tým súvisiacimi úpravami zdaňovaní a podmienok odpočtu daňovej straty.
Návrhu zákona sa na základe opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete zvyšuje odpočet výdavkov nákladov vynaložených na výskum a vývoj na 150 % v roku 2019 a na 200 % v roku 2020. Takisto sa zvyšuje aj výška oslobodeného nepeňažného príjmu zamestnancov od ich zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia ubytovania.
V súlade s akčným plánom rozvoja elektromobility Slovenskej republiky zavádza návrh zákona samostatnú odpisovú skupinu pre elektromobily.
Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia s cieľom znížiť administratívnu záťaž daňovníkov, ako napríklad zavedenie automatickej registrácie správcom dane alebo možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť po dohode, doručiť po dohode doklady zamestnancovi elektronickou formou.
Návrh zákona obsahuje aj opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť daňovým únikom, kde jednotlivé opatrenia z transponovanej smernice ATAT, ktorou sa zamedzuje znižovaniu základu dane využívaných hybridných nesúladov.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2020 okrem ustanovení týkajúcich sa mikrodaňovníkov automatickej registrácie správcom dane a zmeny spôsobu výpočtu oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnancov z titulu poskytovania dopravy, ktorých účinnosť sa navrhuje z dôvodu poskytnutia dostatočného času na prípravu od 1. januára 2021.
Účinnosť ustanovenia, v ktorom sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrne 500 eur ročne, sa navrhuje od 1. januára 2022.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:07 - 16:08 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný v nadväznosti na povinnosti transpozície smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC 6. Predkladaný návrh zákona implementuje požiadavky určené smernicou.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností. Návrh zákona rozširuje existujúci rozsah automatickej výmeny informácií o novú kategóriu, o potencionálne agresívne daňové schémy cezhraničným prvkom.
Povinnosť podať informácie sa vzťahuje najmä na sprostredkovateľov a v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo je viazaný zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, tak sa povinnosť presúva na používateľa schémy.
V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje 1. júla 2020 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční 31. októbra 2020.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 16:02 - 16:05 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Cieľom predloženého návrhu zákona vypracovaného v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými je Eximbanka, Fond na ochranu vkladov, Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavnými dôvodmi realizácie zákona o Eximbanke sú rozšírenie činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu a umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery v rámci realizácie rozvojovej spolupráce.
Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere. Uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci ďaleko zaostáva za svojím potenciálom. Udelenie rozvojového mandátu pre Eximbanku na jednej strane vytvorí predpoklady pre zefektívnenie jej činnosti, na druhej strane priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách. V tomto kontexte predložená novela reaguje na záväzky Slovenskej republiky v oblasti rozvojovej spolupráce. Novelizáciou zákona o rozvojovej spolupráci sa zlepšujú podmienky poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech odberateľov z partnerských krajín.
Súvisiaca novelizácia sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Súčasťou zmeny zákona o rozvojovej spolupráci sú na základe skúseností doterajšej aplikačnej praxe legislatívne úpravy týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce, a to poskytovania finančného príspevku a poskytovania vládneho štipendia.
V rámci zefektívnenia činnosti Fondu na ochranu vkladov, Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu predpokladaný návrh zákon reaguje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky EÚ 2019/671 v domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk, podľa ktorého aj peňažné prostriedky uložené v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu na ochranu vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice. Týmto spôsobom sa vytvorí možnosť pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov, Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Zároveň sa zachová doterajšia miera bezpečnej držby týchto finančných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2019 15:59 - 16:01 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi krátko. Ja chápem kolegov zo strany SaS, ktorí poukazujú na všetko, čo sa tvári ako skryté zdanenie. Ten štát funguje aj tak, že proste keď má niekde podiely, tak dostane aj dividendy. Otázka je, že či sú to ESO-vské dividendy alebo sú to príjmy nominálne, čiže len tie dividendy, ktoré chodia pravidelne SPP. Ak sú to jednorázové, tak nejdú na vylepšenie rozpočtu verejných financií.
Čo sa týka pani kolegyne, to isté. Je to veľmi špecifická oblasť možno práve na to, čo ste hovorili, sa týkalo životného prostredia predovšetkým a pôdohospodárstva. Opätovne veľmi podobná odpoveď. Tak to proste dnes funguje a je to nastavené a skôr by sa k tomu možno mohli aj vyjadriť aj kolegovia, ktorých sa to týka, to znamená aj minister životného prostredia, aj minister hospodárstva.
Ja by som sa chcel skôr pristaviť o tom, čo hovoril pán Heger ohľadne dlhovej, teda dlhovej medzery. Stále spomína nominálne čísla a tu chcem povedať, že ono to tak nefunguje proste. Všetko sa meria nejakými pomerovými ukazovateľmi. Ja si pamätám, keď som prišiel do Národnej rady, že HDP sme mali na úrovni niekde okolo 70 mld. Dnes proste tá ekonomika rastie a hýbeme sa v roku 2018 na úrovni 90 mld., a teda ja sa teším, že v roku 2020 pravdepodobne prvýkrát prekročíme úroveň 100 mld.
Čo sa týka teda medzery na DPH, chcem podotknúť, že dnes som sa stretol aj s predstaviteľmi Štatistického úradu a budeme analyzovať, v čom je tá dlhová medzera. Nejak sa pokúsime to kvantifikovať, aby sme sa vedeli zamerať na to, akým spôsobom ju efektívne znižovať. Čiže zaoberáme sa tou metodikou. Samozrejme, mne nie je pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré skutočne deklarujú veľmi nízke úrovne dlhovej medzery, akým spôsobom ju počítajú, čiže s týmto sa budeme zaoberať.
Na záver, chcem stále zdôrazniť, že skutočne sme sa prvýkrát v tomto roku 2018 dostali mimo teda všetkých pásiem, teda ktoré, nejakých sankčných pásiem dlhovej brzdy a po prvýkrát sme dosiahli teda úroveň dlhu, ktorá je pod všetkým sankčnými pásmami. A na dôvažok za rok 2017, 2018 táto krajina mala po prvýkrát vôbec deficit nižší ako jedno percento.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis