Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, podpis Aachenskej zmluvy medzi Francúzskom a Nemeckom som uvítal, a to z viacerých dôvodov. Na jednej strane nadväzuje na Elyzejskú zmluvu z roku 1963, ktorá sa stala symbolom historického zmierenia medzi Francúzskom a Nemeckom v 20. storočí a otvorila tak dvere pre ďalšie napredovanie projektu zjednotenej Európy ako kontinentu mieru, stability a prosperity. Na strane druhej reflektuje výzvy súčasného sveta a v tomto duchu vytyčuje línie pre ďalšiu spoluprácu medzi oboma krajinami.
Francúzsko a Nemecko sú, ako všetci vieme, hnacím motorom Európskej únie a majú záujem prinášať nové impulzy smerom k silnej a akcieschopnej Európe.
Zmluva svojím charakterom prináša potrebný a dôveryhodný model spolupráce. Zahŕňa nielen témy na vysokej úrovni, ako je politická spolupráca, bezpečnosť, ekonomika, ale zameriava sa aj na konkrétne riešenia pre každodenný život občanov, a to prostredníctvom cezhraničných projektov či interakcií v sociálnej a kultúrnej oblasti. Uvedený model spolupráce nemusíme vysvetľovať iba limitovane v tejto konkrétnej bilaterálnej rovine. Mnohými praktickými návrhmi dokáže ponúknuť inšpiráciu a motiváciu aj pre ďalšie členské štáty, a to nielen v rámci národných hraníc, ale napríklad aj diskusie o kľúčových celoeurópskych témach.
K možným obavám je potrebné zmieniť jednu zásadnú skutočnosť. Aachenskú zmluvu musíme vnímať v širšom kontexte európskej spolupráce. Je ním práve Európska únia. A účel Aachenskej zmluvy je s ňou v plnom súlade a v žiadnom prípade ju nechce nahrádzať alebo duplikovať.
Skončil som.

Chcem vás naozaj ubezpečiť, pán poslanec, že nemeškáme. Predkladáme tento lex brexit v správnom čase, pretože po prvé naozaj sme potrebovali dať priestor rokovaniam o prechodnom období. Bolo by to vyjadrenie nejakej nedôvery celému procesu, keby my sme začali už sa pripravovať na tvrdý brexit. Po druhé nemali sme východiská, nemali sme parametre, nevedeli sme, aká bude situácia. Ako som povedal, britská vláda až v januári predložila viaceré konkrétne svoje pozície. A napríklad pokiaľ ide zachovania práv občanov, tak v decembri dala vyhlásenie, že garantuje plný status za podmienky reciprocity.
Čiže my máme teraz super rýchly proces, ale už dva roky vlastne funguje medzirezortná koordinačná skupina pod vedením môjho štátneho tajomníka. Rezorty sú informované a informujú sa priebežne, kvantifikujú možné dopady. Čiže my sme s tým celým rátali, ale prešli sme do tej fázy už legislatívneho procesu vo chvíli, keď ten hard brexit vyzerá byť naozaj reálny.
Materiál bude schválený na úrovni vlády v priebehu februára. Súhlasím s vami a hovorili sme o tom na rokovaní vlády, že predložiť na schôdzu vlády, ktorá začína 26. marca, je už neskoro, teda nie neskoro vecne, ale je to príliš blízko, čiže tá alternatíva, ktorú ste vy spomenuli, ako mimoriadna schôdza Národnej rady, sa javí ako rozumná a zmysluplná, ale, samozrejme, to vyžaduje politické dohody.

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene ministerky vnútra Denisy Sakovej odpovedal na vašu otázku nasledovne.
V súvislosti s neregulovaných odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, ktoré môže nastať k 29. marcu 2019, pristupuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky priebežne k realizácii jednotlivých opatrení spadajúcich do jeho vecnej pôsobnosti. Ide predovšetkým o opatrenia týkajúce sa riešenia pobytu štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov na území Slovenskej republiky, ktoré sú navrhované na základe prísneho dodržiavania princípu reciprocity k postupom Spojeného kráľovstva voči občanom Slovenskej republiky na území Veľkej Británie.
Prípravu legislatívnych opatrení, ako aj doplňujúcich opatrení nelegislatívneho charakteru Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pripravuje kontinuálne už od roku 2018. Vzhľadom na meniaci sa politický vývoj vo Veľkej Británii, ktorý ovplyvňuje aj charakter procesov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, najmä pre nás dôležité pobytové práva, by predčasný legislatívny postup nezabezpečil požadovaný účinok.
Z titulu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov s priamou účinnosťou k 29. marcu 2019. Novela zákona obsahuje predovšetkým podmienky a garancie zachovania pobytových práv pre občanov Veľkej Británie a ich rodinných príslušníkov po riadnom vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ako aj podmienky týkajúce sa pobytových a cestovných dokladov.
Záujmom Slovenskej republiky zostáva zabezpečenie čo najlepšieho postavenia občanov Slovenskej republiky a ich rodinných príslušníkov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
V decembri 2018 britská vláda deklarovala záruky zachovania práv občanom Európskej únie vrátane našich občanov na ich území. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky recipročne zabezpečí, aby práva britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území, ktorých je na Slovensku registrovaných zhruba 2 300, boli naďalej chránené a zachované, vytvorí podmienky na ich plynulú legitimizáciu počas prechodného obdobia.
Keďže politický vývoj na strane Veľkej Británie je naďalej nejasný, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je legislatívne a technicky pripravené na akýkoľvek variant súvisiaci s pobytovým statusom britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území.
Zároveň deklarujeme prísne dodržanie reciprocity voči vnútroštátnej právnej úprave navrhovanej britskou vládou, ktorá reguluje pobytové práva slovenských občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve a ich rodinných príslušníkov.
Dovoľujem si doplniť informáciu, že 30. januára 2019 vláda Slovenskej republiky schválila "Prípravu vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody - aktuálne priority".
A dovoľte, aby som toto stanovisko ministerstva vnútra rozšíril aj o pohľad vlády, na ktorý ste sa pýtali.
Vláda sa začala pripravovať na tvrdý brexit ešte v priebehu minulého roka. Jednotlivé rezorty postupne riešili substantívne otázky vnútroštátnych opatrení pre prípad tvrdého brexitu naprieč sektorálnymi politikami. Potrebné bolo zaoberať sa nielen postavením občanov, ale aj ďalšími oblasťami, ako je napríklad doprava, sociálne zabezpečenie, uznávanie kvalifikácie, policajná a justičná spolupráca, hospodárske a finančné dopady a podobne. Mnohé z krízových opatrení bolo potrebné koordinovať na úrovni Európskej únie, resp. v spolupráci s Európskom komisiou. Taktiež prebehla intenzívna komunikácia s britskými orgánmi, ktoré sprístupnili viaceré pozičné dokumenty najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti až v priebehu januára 2019. Novely príslušných zákonov začali byť pripravované v rovnakom, resp. v porovnateľom čase ako v iných členských štátoch EÚ, napríklad v Holandsku či Francúzsku. V mnohých štátoch prebieha zrýchlené legislatívne konanie. V niektorých štátoch, kde je to ústavnoprávne možné, bola na prijatí ďalšej legislatívy splnomocnená exekutíva, vláda a respektíve príslušní ministri, ktorá ešte len operatívne prijme konkrétne opatrenia v závislosti od ďalšieho vývoja na britskej strane.
Pokiaľ ide o Českú republiku, lex brexit musí byť ešte schválený v senáte, pričom sa predpokladá koniec februára, začiatok marca, čo je porovnateľné s odhadovaným časovým rámcom schvaľovacieho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ako vidno, každý členský štát má do istej miery špecifické podmienky pre vnútroštátne opatrenia. Podstatné však je, aby príslušná legislatíva nadobudla účinnosť ku dňu tvrdého brexitu, to znamená k 30. marcu 2019, čo bude v zmysle platnej právnej úpravy legislatívneho procesu Slovenskej republiky možné bezproblémovo naplniť.
Z uvedeného vyplýva, že postup Slovenskej republiky je štandardný a porovnateľný s inými členskými štátmi EÚ, keďže všetka potrebná legislatíva bude v rozhodujúcom čase platná a účinná tak, aby nevzniklo právne vákuum.
Pre úplnosť uvádzam, že jednotlivé novely príslušných zákonov Slovenskej republiky sú v gescii vecne príslušných ministerstiev s tým, že konečným spracovateľom lex brexit je Úrad vlády Slovenskej republiky. K dnešnému dňu boli zo strany rezortov predložené všetky novelizácie príslušných zákonov a budú predložené do ďalšieho legislatívneho procesu.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Aj keď by ste sa k problematike obchodnej dohody mohli obrátiť skôr na ministra hospodárstva, odpoviem vám z pohľadu nášho rezortu.
V prvom rade treba zdôrazniť, že dohoda je jasným signálom, že dve významné ekonomiky sveta vidia budúcnosť v rozvoji obchodu a vzájomných vzťahov, a nie v protekcionizme. Takéto obchodné dohody sú veľmi dôležité aj pre Slovensko s jeho mimoriadne otvorenou a proexportne orientovanou ekonomikou. Demonštruje tiež oddanosť Slovenskej republiky ideálom multilaterálnej spolupráce.
Dohoda o voľnom obchode s Japonskom predstavuje najväčšiu zónu voľného obchodu na svete o sile 635 mil. ľudí a skoro tretiny svetového HDP. Japonsko je aj zo Slovenského pohľadu dôležitým obchodným partnerom, je na 13. mieste a rovnako tak investorom. Za všetky spomeniem len japonskú spoločnosť Minebea, ktorá minulé leto otvorila v Košiciach svoj najmodernejší európsky závod. Podľa údajov Európskej komisie exportuje do Japonska 201 slovenských spoločností a od exportu Európskej únie do Japonska závisí v Slovenskej republike vyše 4 300 pracovných miest. Od Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Japonskom možno očakávať najmä to, že európske, a teda aj slovenské spoločnosti získajú nielen výhody z odstránenia taríf, ale najmä zo zjednodušenia procedúr. Ide najmä o potravinárske komodity, v ktorých sa Európska únia a aj Slovenská republika chce a môže presadiť, napr. syry, alkoholické nápoje, mäso. Otvára sa aj priestor v sektore služieb, napr. finančné služby, e-commerce, telekomunikácie, doprava, ktoré môžu byť poskytnuté v rámci verejného obstarávania pre veľké japonské mestá.
Odbúranie obchodných prekážok sa prejaví aj v automobilovom priemysle. Po novom už nebude potrebné napríklad duplicitné testovanie technických prvokov automobilov. V praxi to bude znamenať, že autá vyrobené na Slovensku, resp. v Európskej únii podľa platných európskych regulácií už nebudú opätovne prechádzať testami či certifikáciou v Japonsku a naopak. Výsledkom bude výrazná úspora času a zľahčený export vozidiel. Práve automobily sú najvyvážanejšou komoditou zo Slovenska na japonský trh, predstavujú 60,8 % z nášho celkového exportu. To by mohlo pomôcť slovenskému negatívnemu saldu obchodnej bilancie, keď napríklad za prvých 10 mesiacov minulého roka náš export predstavoval 112,8 mil. eur a náš import 385,8 mil. eur, a to aj vzhľadom na dobrú pozíciu vozidiel koncernu Volkswagen na japonskom trhu. Jedná sa hlavne o vozidlá Touareg, Up! a Porsche Cayenne, ktoré predstavujú 75 % vývozu koncernu Volkswagen do Japonska.
Okrem automobilového priemyslu by mali nové podmienky pozitívne vplývať aj na diverzifikáciu exportu slovenských výrobkov do Japonska, najmä v spotrebnom priemysle, ako je sklo, obuv, oblečenie a podobne. Dohoda pomôže zvýšiť export, ale, samozrejme, na druhej strane uľahčí aj dovoz kvalitných japonských produktov. V Japonsku máme dlhodobo náš zastupiteľský úrad aj s ekonomickým diplomatom a využijem..., verím, že využijeme potenciál novej dohody. Zaujíma ma to aj čisto z osobného hľadiska, keďže som v Japonsku pôsobil ako veľvyslanec.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem v prvom rade poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do dnešnej rozpravy a prejavili záujem o zahraničnú a európsku politiku Slovenskej republiky. Ten sumár názorov, ktoré tu boli prezentované je komplexný, tak ako je komplexná dnešná zahraničná politika a prelieva sa aj do politiky vnútornej.
Otázky na mňa adresoval iba pán poslanec Klus, ale zobral to od podlahy. Ja som si ich zapísal 21. Veľmi rád vám na ne zodpoviem, ale keby som to chcel robiť tu a teraz, tak by som potreboval minimálne hodinu. Čiže verím, že sa dohodneme, že si to vyriešime samostatne. (Reakcia z pléna.)
Inak si naozaj vážim všetky pozitívne vyjadrenia na adresu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Inak s ostatnými názormi polemizovať, samozrejme, nebudem. Máte mať právo svoje názory. Mne by len záležalo na tom, aby to boli názory informované a postavené na faktoch, lebo v opačnom prípade naozaj sa tu dehonestuje Národná rada Slovenskej republiky vystúpeniami typu, ktoré predviedla pani poslankyňa Grausová, pretože hovorila o niečom, čo neexistuje. A chcem len jednoznačne povedať, že nikto za Slovensko Marakéšsku deklaráciu nepodpísal, nikto v Marakéši nebol, nikto slovenský národ nezradil. Ja som si ju prečítal - na rozdiel od pani Grausovej - a žiadnych 800 euro som tam nenašiel. Ministerstvo zahraničných vecí dalo vyjadrenie pre médiá, aby sme sa od toho, od týchto nezmyslov, ktoré tu niekto šíri, dištancovali, zverejnili ich iba Hospodárske noviny, takže aj preto sme ich dali na našu facebookovú stránku.
Inak naozaj tá potreba informovanosti je dôležitejšia než kedykoľvek predtým, pretože vstupujeme do veľmi dôležitých rokovaní - finálna fáza rokovania o brexite, začiatok rokovaní o novom európskom rozpočte.
Tu by som chcel povedať len jednu vec. Napriek tomu, že vlastne máme za sebou len prvý výkop, a ten návrh komisia predstavila 2. mája, jedna vec je jasná, Slovensko zostane čistým poberateľom príspevkov z európskeho rozpočtu, ale tie nožnice medzi tou obálkou, ktorá prichádza z Bruselu k nám a ktorá ide od nás do Bruselu, sa zatvárajú, čo je dobré, lebo vlastne to je zmysel kohéznej
politiky, vyrovnávať rozdiely medzi členskými krajinami. My sme mali sedem rokov dobrý ekonomický rast, naše HDP sa približuje k európskemu priemeru, čo je, samozrejme, sa to odrazí aj v tom, aká bude tá celková finančná obálka.
Na záver chcem vás všetkých ubezpečiť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je pripravené s kýmkoľvek z vás sa detailne odborne rozprávať na ktorúkoľvek zahraničnopolitickú alebo európsku tému, ste vítaní na pôde ministerstva a chcem vás ubezpečiť, že pokiaľ, kým budem stáť na čele tohto rezortu, budem robiť všetko preto, aby naša zahraničná a európska politika bola predvídateľná, dôveryhodná, čitateľná, aby sme zaujímali pozície, ktoré sú založené na rešpekte voči medzinárodnému právu, našich medzinárodných záväzkov, a že budem mať vždy na prvom mieste záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky 7. marca 2018 a prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti dňa 11. apríla 2018.
Cieľom správy je poskytnúť prehľad aktivít a činností Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2017 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2018. Správa bola vypracovaná na základe podkladov dodaných rezortami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej súčasťou sú taktiež prílohy k Pracovnému programu Európskej komisie, v ktorých vecne príslušné rezorty určili prioritu iniciatív a návrhov spolu so stručným odôvodnením.
Z obsahového hľadiska možno konštatovať, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu významný z viacerých dôvodov. V roku 2017 sme oslávili 60. výročie podpisu rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie. Pri príležitosti tohto jubilea sme si zároveň pripomenuli, že hodnoty mieru, bezpečnosti a stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov.
Ďalším medzníkom, hoci s negatívnou konotáciou, bolo aktivovanie čl. 50 zo strany Spojeného kráľovstva. Po prvýkrát v histórii sa začali rokovania o vystúpení členského štátu z Európskej únie. V decembri 2017 bola ukončená prvá fáza rokovaní, v ktorej sa podarilo dosiahnuť dohodu v troch kľúčových oblastiach - v právach občanov, v írskej otázke a finančnom vyrovnaní.
V súčasnosti prebiehajú rokovania o dohode o vystúpení, dohodnutých je už približne 80 % jej znenia. Citlivou otázkou zostáva pretavenie politickej dohody o írskej hranici do technického a praktického riešenia. Európska rada na konci marca schválila usmernenia na začatie rokovaní o rámci budúcich vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Kľúčovými témami budú obchodné vzťahy a spolupráca v oblasti bezpečnosti, obrany a zahraničných vecí.
Brexit ako dezintegračný faktor taktiež prispel k naštartovaniu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá bola jedna, jednou z hlavným tém minulého roka. Jej význam neklesá ani v súčasnosti, práve naopak, budúcnosť Európskej únie sa stala plnohodnotnou agendou.
Z hľadiska plánovania Európska komisia predložila na rok 2018 vo svojom programe len limitovaný počet nových iniciatív. Dôraz je kladený na uzatvorenie už zverejnených návrhov. Tento postup je potrebné vnímať najmä v kontexte končiaceho mandátu Komisie a nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Nové iniciatívy v rámci Pracovného programu Európskej komisie sú rozdelené do dvoch kategórií. Prvou sú návrhy v súvislosti s veľkými projektami Európskej únie, druhou iniciatívy s perspektívou do roku 2025.
Vývoj a diskusia budú taktiež formované v rámci agendy lídrov, ktorej hlavnými témami v roku 2018 sú nový viacročný finančný rámec, reforma hospodárskej a menovej únie, jednotný digitálny trh či migrácia a vnútorná bezpečnosť. Na konci júna 2018 Európska rada taktiež rozhodne o novom zložení Európskeho parlamentu.
V neposlednom rade bude jednou z dôležitých výziev zvýšiť záujem občanov o európske témy aj v kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie a zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám Európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Zároveň je potrebné podnecovať občanov, aby sa zúčastnili volieb do Európskeho parlamentu a vybrali si v ňom svojich zástupcov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v tomto kontexte v roku 2017 iniciovalo sériu diskusných podujatí, ktoré sa transformovali do podoby Národného konventu. Po úvodnom februárovom podujatí na Hrade za účasti najvyšších ústavných činiteľov sa naše aktivity presunuli do regiónov. Práve dnes prebieha diskusia na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vzatie na vedomie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Teraz mi, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a jej zameranie na rok 2018. Ide o hlavný krátkodobý politický plánovací dokument zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky. Nadväzuje na rozpracovanie relevantných častí programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Sústreďuje sa na kľúčové momenty a dynamiku v plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a stanovuje priority pre rok 2018. Tie na jednej strane flexibilne reagujú na dynamický vývoj a nové vonkajšie podnety, na strane druhej zachovávajú kontinuitu, a teda predvídateľnosť zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky.
Dôraz na prioritizáciu úloh sa prejavil v posilnení hodnotiaceho charakteru priorít zahraničnej a európskej politiky na úkor plošnej deskripcie výkonov diplomacie. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je vyšší podiel realizovaných priorít na poli multilaterálnej diplomacie v celkovom súčte vykonaných aktivít v zahraničnej politike. Slovensko si aj v bilaterálnej diplomacii v uplynulom roku zachovávalo svoju výraznú dynamiku, avšak multilaterálna oblasť nadobudla mimoriadny význam. Je to dôsledok riešenia aktuálnych vonkajších výziev, kríz a hroziacej nestability. Preto sa efektívny multilateralizmus stal pre Slovensko aj vnútropolitickou prioritou. V jej rámci sme dokázali úspešne realizovať svoje ambície.
Rád by som tiež pripomenul, že dokument pri charakterizovaní ťažiskových bodov pôsobenia zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky zohľadňuje dosiahnuté výsledky ďalších rezortov a ústredných orgánov štátnej správy za koordinácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou slovenskej diplomacie v uplynulom roku bolo zodpovedne pokračovať v začatej reflexii o Európskej únii a dôsledne implementovať závery Bratislavského vyhlásenia a Bratislavského plánu. Aktívne sme pokračovali v integračných procesoch v rámci Európskej únie tam, kde to bolo a je pre Slovenskú republiku prospešné a v súlade s jej záujmami. Príkladom toho je pristúpenie k stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany PESCO i ambícia dobudovania hospodárskej a menovej únie Európskej únie. Prirodzene, aj v tomto roku dominujú zložité témy migrácie i brexitu, pričom Slovenská republika uplatňuje svoje profilované pozície, či už v otázke ochrany vonkajších hraníc Európskej únie, riešenia problémov v krajinách vzniku alebo na ochranu vlastných občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalším momentom, na ktorý sa v tomto roku 2018 zameriavame, je praktická realizácia komplexného programu komunikácie európskych tém, najmä v rámci Národného konventu o Európskej únii. Národný konvent využíva jednotnú značku strategickej komunikácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o Európskej únie pod názvom #My sme EÚ. Intenzívny a obsahovo bohatý kontakt s domácou verejnosťou, tretím sektorom o euroatlantických hodnotách a záujmoch našej spoločnosti ostáva našou prioritou aj v dlhodobom horizonte.
Rok 2017 bol kľúčový aj z hľadiska bezpečnosti. V rámci aktualizácie triády národných strategických dokumentov vláda Slovenskej republiky 4. októbra 2017 prijala novú bezpečnostnú stratégiu. Poskytla tak novú strednodobú víziu vnímania bezpečnosti, ktorej súčasťou ostáva modernizácia Ozbrojených síl Slovenskej republiky, plnenie spojeneckých záväzkov i aktívny národný príspevok pre potreby medzinárodného krízového manažmentu. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky očakávame, že tento materiál bude prerokovaný a schválený v Národnej rade Slovenskej republiky.
Medzinárodné pomery sú dynamické, rýchlo sa menia a v niektorých oblastiach vidíme aj prvé náznaky stabilizácie v krízových oblastiach. Mám na mysli nedávne uskutočnenie historického stretnutia juhokórejského prezidenta Mun Če-ina so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a prijatie spoločnej deklarácie mieru a prosperity, ktorej cieľom je deeskalácia napätia na poloostrove. Zlepšovanie medzikórejských vzťahov s cieľom zabezpečenia trvalého mieru a stability na Kórejskom poloostrove je nesporne dobrou správou, od ktorej očakávame konkrétne kroky smerujúce k úplnej a overiteľnej denuklearizácii Kórejského poloostrova.
Nehľadiac na tieto dobré správy efektívny multilateralizmus čelí čoraz väčším výzvam, a preto musíme nachádzať odpovede na nové, nepredvídané podnety, ktoré situáciu komplikujú. Intenzívna aktivita slovenskej diplomacie priniesla v tomto procese viacero pozitívnych momentov. Ja ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov.
V zmysle dlhodobej podpory efektívneho multilateralizmu Slovenská republika v roku 2017 taktiež odštartovala prípravu na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorú budeme vykonávať v roku 2019.
Významným úspechom Slovenskej republiky v systéme OSN bolo v roku 2017 aj zvolenie Slovenskej republiky do najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN, Rady OSN pre ľudské práva, na obdobie rokov 2018 až 2020.
Predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine, ktoré sa začne 1. júla 2018, bude súčasťou snahy o koordináciu postupov v medzinárodných organizáciách i integračných zoskupeniach práve v kontexte vzťahov Slovenskej republiky so susedmi.
A najnovšou správou je, že Slovenská republika má ambíciu predsedať Rade OECD na ministerskej úrovni v roku 2019.
V čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí bude našou prioritou riešiť problém migrácie implementáciou konceptu flexibilnej solidarity a s tým súvisiacou stabilizáciou južného a východného susedstva Európskej únie. Budeme sa usilovať udržať pozitívnu integračnú dynamiku na západnom Balkáne.
Rok 2018 je aj rokom spomienkových podujatí. Mám na mysli koniec 1. svetovej vojny, vznik Československej republiky, 50 rokov od Pražskej jari v roku 1968, 25. výročie vzniku Slovenskej republiky. Všetky tieto podujatia si v rámci prezentácie Slovenskej republiky pripomíname veľmi intenzívne aj v zahraničí.
V roku 2018 zostáva prioritou ochrana občana v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi, ako aj uzatváranie ďalších dohôd o zastupovaní vo vízovom konaní. Nové investície, tvorba nových pracovných príležitostí, podpora slovenského exportu budú aj naďalej prioritami našej ekonomickej diplomacie. Osobitný dôraz budeme klásť na energetiku, diverzifikáciu trás a dodávateľov vrátane dobudovania severojužného plynovodného koridoru Eastring a na zachovanie ukrajinskej prepravnej trasy. Rezort diplomacie bude naďalej presadzovať uľahčovanie prístupu slovenských tovarov a služieb na zahraničné trhy v prostredí medzinárodnej konkurencie, vrátane podpory diverzifikácie proexportnej politiky.
Našou dlhodobou prioritou zostáva efektívnejšie prepojenie zahraničnej spolupráce a domácich politík. Ak chceme naplniť heslo brandingu Good Idea Slovakia, bude potrebné sústrediť sa na zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom získať nových investorov.
Slovenská republika sa v roku 2017 na medzinárodnopolitickej scéne profilovala ako zodpovedný, dôveryhodný a solidárny partner. Potvrdila svoje renomé dôležitého, spoľahlivého a rozhodného člena regionálnych zoskupení i medzinárodných organizácií. V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy parlamentnej diplomacie.
V roku 2018 bude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ďalšími relevantnými rezortmi a ústrednými orgánmi štátnej správy pokračovať v asertívnom presadzovaní zahraničnopolitických priorít a ochrane záujmov Slovenskej republiky. Tu by som chcel zdôrazniť, že zahraničná politika Slovenskej republiky sa nás, sa týka nás všetkých. Ide o spoločnú prezentáciu Slovenskej republiky navonok. Jej výkon možno do istej miery plánovať, potrebná je však aj flexibilita, súčinnosť a schopnosť spoločne, pružne, adekvátne a promptne reagovať na nepredvídané faktory a tiež mať vízie a prichádzať s novými myšlienkami. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto procese vnímame ako rozhodujúceho aktéra a strategického partnera aj do budúcna.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa predmetného materiálu si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej.
Kubánska republika bola doteraz jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá nemala uzavretú medzinárodnú dohodu o spolupráci s členskými štátmi Európskej únie. Ide o komplexnú politickú dohodu o spolupráci vrátane obchodnej a hospodárskej spolupráce, z ktorej budú profitovať podnikatelia, investori a občania oboch strán. Jej uzavretie je výrazom novej etapy vzťahov s Úniou a jej členskými štátmi a tiež prejavom podpory hospodárskej a sociálnej modernizácie, ako aj demokratizácie a ochrany ľudských práv na Kube.
Dohoda je v zásade založená na troch pilieroch. Na politickom dialógu vrátane ľudských práv, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia, v spolupráci v oblasti boja proti terorizmu, obchodovaniu s drogami. Druhý pilier predstavuje spoluprácu v odvetvových politikách vrátane bezpečnosti, migrácie a ochrany životného prostredia a tretí pilier tvorí spolupráca v oblasti obchodu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Za Slovenskú republiku som dohodu podpísal na okraj Rady pre zahraničné veci dňa 12. decembra 2016. Slávnostný podpis dohody medzi Európskou úniou a Kubou sa uskutočnil taktiež 12. decembra 2016 v Bruseli, pričom v mene Európskej únie ju podpísala vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini a za Kubánsku republiku dohodu podpísal minister zahraničných vecí Bruno Parrilla.
Vzhľadom na nedávny podpis dohody bola k dnešnému dňu ukončená vnútroštátna schvaľovacia procedúra v dvoch členských štátoch Európskej únie, konkrétne v Estónsku a v Maďarsku.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, to znamená zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Kuba, na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) ústavy k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som... (Zmĺknutie ministra pre hluk v sále, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále!

Lajčák, Miroslav, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ocenil priebeh rozpravy k materiálom, ktoré som predkladal. Oceňujem jej fundovanosť a zároveň kultivovanosť a chcem poďakovať všetkým vystupujúcim za slová ocenenia na adresu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Blahu, tak stotožňujem sa s tými pozitívnymi charakteristikami na adresu úlohy Národnej rady Slovenskej republiky a jej príspevku k úspechu slovenského predsedníctva. Rovnako tak oceňujem vaše hodnotenie nášho príspevku k riešeniu migračnej témy vďaka nášmu konceptu efektívnej migrácie, v ktorom pokračuje maltské predsedníctvo.
Pán poslanec Šebej, chcem poďakovať za fundovaný výklad k téme piatich scenárov k budúcnosti Európskej únie, ktorú predložila Európska komisia, čím ste mi ušetrili čas. A rovnako tak sa stotožňujem s vaším stanoviskom, pokiaľ ide o prístup k brexitu. To znamená, nejaká snaha trestať Britániu za rozhodnutie v referende by bola hrubou chybou a to nie je naša filozofia, pretože Británia zostane naším partnerom, blízkym politickým, ekonomickým aj po odchode z Únie a, samozrejme, toho všetkého sme si vedomí vrátane toho, že v Británii žijú desiatky tisíc našich občanov.
Ďakujem pánu poslancovi Drobovi za pozitívne hodnotenie nášho predsedníctva aj pánu poslancovi Fedorovi za štátnické vystúpenie, chcem oceniť jeho slová o trpezlivej a nebombastickej práci slovenskej diplomacie, lebo presne takto k našej práci pristupujeme.
Pán poslanec Viskupič sa vyjadril proti zlučovaniu rozpráv, čo je legitímny názor a na druhej strane naša skúsenosť je, že tie témy v rozprave sa vždy prelievali bez ohľadu na to, aký bol názov materiálu, ktorý sme predkladali, čiže sme sa prikláňali k tomu, aby sme mali jednu zahraničnopolitickú rozpravu alebo jeden zahraničnopolitický deň v Národnej rade. Chcem k pozvaniu europoslancov, to bol aj od začiatku koncept. Pôvodný plán bol, že sme mali mať vo štvrtok v minulosti túto rozpravu a na druhý deň mali prísť europoslanci na túto tému aj za mojej účasti, ale vlastne Mečiarove amnestie dostali vtedy prednosť a rozhodlo sa o schôdzke ministrov zahraničných vecí NATO, vlastne len s niekoľkodňovým predstihom v ten deň, kedy tu naši europoslanci boli, takže po dohode s pánom predsedom Národnej rady som plnil svoju úlohu v Bruseli. Ale ten koncept je správny a ja veľmi podporujem to, aby sa debaty na európske témy zúčastňovali aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v Slovenskej republike.
Pokiaľ ide o hoaxovú vojnu, môžem vás informovať, že už som prijal rozhodnutie o vytvorení analytickej jednotky u nás na ministerstve a rovnako tak pracujeme aj na medzirezortnom riešení tohto alebo nejakým spôsobom prístupe Slovenska k tejto téme, ktorá objektívne tu existuje. Takže si uvedomujeme rovnako tak.
Pokiaľ ide o koncept predsedníctva v Bratislave alebo teda centralizovaného, decentralizovaného, je to otázka rozhodnutia, je to otázka názoru, my sme o tom komunikovali aj s politickými stranami, ak si pamätáte, ešte pred naším predsedníctvom. Tie dôvody, pre ktoré sme zvolili centralizovaný model, to znamená mať podujatia v Bratislave, sú po prvé finančné, pretože by sa nám to, samozrejme, výrazne predražilo, po druhé bezpečnostné, lebo nie všade máme priestory, ktoré vyhovujú, a po tretie logistické. Tri štvrtiny návštevníkov alebo účastníkov aktivít slovenského predsedníctva prišli do Viedne a ďalej sa posúvali autom. Čiže ja by som veľmi rád mal predsednícke podujatia vo Vysokých Tatrách napríklad, ale viem, že by to bolo na úkor účasti, na úkor kvality, ubytovanie v hoteloch a podobne. Snažili sme sa to kompenzovať dotačnou schémou, v rámci ktorej sme podporili 27 podujatí v hodnote 300-tisíc eur, ktoré prezentovali naše predsedníctvo na celom území Slovenska, a rovnako tak sme poskytli záštitu slovenského predsedníctva 213 podujatiam na celom Slovensku.
Pokiaľ ide o to, v jednej veci s vami nesúhlasím, povedali ste, že pokiaľ ide o brexit, Európska únia nevie ako ďalej. Našťastie nie je to pravda, Európska únia vie ako ďalej, dokonca by, si poviem, že už dávno som nemal taký dobrý pocit v rokovaniach v EÚ ako teraz, keď diskutujeme o brexite. My sme, viete, však premiérka Theresa May 29. marca oficiálne ohlásila, teda aktivovala článok 50, už 29. apríla sme schválili usmernenia pre rokovanie, 3. mája prvý návrh negociačných smerníc a 22. mája budú schválené tie smernice, ktoré sa ďalej budú upresňovať podľa vývoja rokovaní. Ale to, čo je dôležité, je, že európska dvadsaťsedmička je jednotná v prístupe. To znamená v prvom rade práva našich občanov, občanov EÚ, vyrovnanie finančných záväzkov Veľkej Británie, sekvenčné rokovania, to znamená najskôr dohoda o vystúpení a usporiadaní záväzkov, potom dohoda o budúcich vzťahoch, je tu päť priorít, ktorým sa budeme venovať, to znamená taká pokojná sebadôvera Európskej únie. Bodaj by nám to vydržalo čo najdlhšie počas tých rokovaní, ale v každom prípade momentálne vieme veľmi dobre a medzi 27 členskými krajinami nie je najmenšia polemika o tom, ako by sme mali v tejto veci postupovať.
A nakoniec pán poslanec Klus ma zasypal celým radom otázok, ale ešte raz chcem oceniť aj z tohto miesta výber vašej kravaty, včera na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie pre zahraničné veci mal predsednícku kravatu slovenskú aj Boris Johnson a veľmi sa k nej hlásil.
Pýtali ste sa na spoluprácu Severoatlantickej aliancie s Európskou úniou a tu je, naozaj varšavský summit NATO bol míľnikom, že sa prvýkrát podpísala deklarácia o spolupráci, je tam sedem konkrétnych bodov, medzi ktorými je, sú napríklad spoločná výmena informácií, politický dialóg, cvičenia, koordinácia aktivít a podobne, čo je niečo, po čom Slovensko už dlho volalo, lebo nie je logika, aby dve organizácie, kde 75 % členstva sú tie isté krajiny, nemali formálne vzťahy. Takže tento proces začal a dôležité je, že sa k nemu budeme dvakrát ročne vracať, to znamená, budeme ho posúvať ďalej, že to nie je jednorazový akt, ale je to začiatok procesu zbližovania Aliancie a Európskej únie.
Pokiaľ ide o budovanie európskej armády, samozrejme, to je metafora, lebo európska armáda sa nebuduje, to, o čom hovoríme, je posilňovanie európskeho piliera v rámci transatlantickej obrany a je to súčasť európskej globálnej bezpečnostnej stratégie, ktorá sa rozbehla v Bratislave. Aj včera sme o tom rokovali v Bruseli a opäť slovo Bratislava rezonovalo v pozitívnom kontexte. Vo štvrtok k tomu ministri obrany schvália isté závery, ktoré dajú odpočet toho, kam sme sa posunuli od tej debaty, ktorá v Bratislave bola. Európska únia potrebuje posilniť svoju spoločnú zahraničnú bezpečnostnú politiku a o tom to celé je.
Pokiaľ ide o plnenie našich záväzkov v Severoatlantickej aliancii, rád konštatujem, že ich plníme, to znamená, náš záväzok 1,6 % výdavkov na obranu do roku 2020 je odrazený aj v oficiálnom výhľade rozpočtu do roku 2020, ktorý predložil minister financií, je tam číslo 1,6. Pokiaľ ide o 20 % na modernizáciu, už dnes máme 19 a splníme toto, sme piata najlepšia krajina v Aliancii, pokiaľ ide o objem výdavkov na modernizáciu vďaka tomu, že prezbrojujeme našu armádu a prechádzame na aliančné systémy. Rovnako tak sme sa stali vedúcou krajinou v jednom zo zvereneckých fondov na Ukrajine, no a samozrejme, po zvolení prezidenta Trumpa celá tá debata má trochu inú dynamiku. Spojené štáty dali najavo, že očakávajú od spojencov záväzok podložený konkrétnymi číslami, kedy sa priblížia, teda kedy dosiahnu úroveň 2 %, a teda ten rok by mal byť rok 2024, o čom my teraz diskutujeme. A rovnako tak sa očakáva konkrétny príspevok k boju proti terorizmu a ja zase rád poviem, že aj pre nás je to priorita. Pred niekoľkými dňami sme mali politické rokovanie na túto tému za účasti predsedu vlády, ministra obrany, ministra financií, mojej, boli prijaté nejaké rozhodnutia, ktoré zajtra by mala schváliť bezpečnostná rada a vláda Slovenskej republiky. Čiže nechcem to predbiehať, ale sú to substantívne príspevky Slovenskej republiky do boja proti terorizmu. Takže myslím si, že si stojíme veľmi slušne.
Pýtali ste sa na moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka OSN. Chcem povedať, že to bola úžasná skúsenosť, samozrejme, veľká geopolitická hra, na veľkej úrovni a zvíťazil veľmi dôstojný kandidát António Guterres, ktorý mal najviac hlasov v každom kole, čiže je to najdôstojnejší kandidát pre mňa. A fakt, že som bol na druhom mieste a na prvom z hľadiska našej regionálnej skupiny, je niečo, na čo som hrdý. Špekulovať o vetách nemá zmysel, to je proste informácia, ktorá sa nezverejňuje, ale aby som rozptýlil akékoľvek obavy, tak pripomeniem, že ma minulý týždeň, minulý pondelok prijal so všetkým poctami teda nový americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v State Departmente a mali sme veľmi dobrý rozhovor, ako jedného z prvých ministrov alebo teda možno piaty, šiesty v poradí ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
Pokiaľ ide o potrebu priblížiť Európsku úniu občanom v Slovenskej republike, stotožňujem sa s tým, mali sme záujem využiť na to aj naše predsedníctvo, je to trošku nevyužitá príležitosť v tomto aspekte, ale na tango treba dvoch, jednoducho musí byť aj ponuka, ale aj dopyt. Ale v tomto kontexte chcem povedať, že zajtra máme debatu o Európskej únii v Banskej Bystrici na pôde univerzity Mateja Bela a som rád, že pán poslanec Klus sa jej zúčastní, práve preto, aby sme o európskych témach diskutovali. A to, že ako som povedal, o 10 % viac občanov si myslí, slovenských občanov, že Slovensko má hlas v Európskej únii a že je to najväčší percentuálny nárast zo všetkých krajín EÚ, je zásluha nášho predsedníctva a toho, že sa o tom rozprávalo.
O piatich scenároch hovoril pán poslanec Šebej, čiže nebudem sa rozširovať, chcem len povedať, že bratislavský summit odštartoval proces reflexie Európskej únie, ktorý istým spôsobom vyvrcholil na summite v Ríme. S medzipristátím na Malte, toto bol plán a projekt. To znamená proces, ktorý vlastnia členské krajiny a ktorý jasne zadefinoval, čo sú priority. Rímsky dokument je veľmi jednoduchý, zrozumiteľný ešte aj mne a vieme, čo sú naše priority. Do toho prišla Európska komisia iniciatívne so svojimi piatimi scenármi, dôležité je, pozitívne, že to je proste príspevok do diskusie. A súhlasím s pánom poslancom Šebejom aj s ďalšími, ktorí povedali, že, samozrejme, ten vývoj bude iný, že tých päť scenárov je inšpirácia, ale ten výsledok bude nejakým prienikom. A už včerajšie rokovanie nového francúzskeho prezidenta s nemeckou kancelárkou ukazuje, že môžeme byť pripravení, musíme byť pripravení na dynamiku procesu.
K tej Bratislave som sa vyjadril. To, čo ste vy nazvali tieň klientelizmu, opozíciu zarmútilo a chcem oceniť aj to, že ste uznali, že naozaj ja osobne aj môj rezort máme záujem o maximálnu transparentnosť všetkého, čo sa predsedníctva týka, pomôžem si troma citátmi.
Federica Mogherini: "Slovenské predsedníctvo je už teraz veľkým úspechom a naozaj prispelo výrazným spôsobom k budovaniu spoločných pozícií a posunulo vpred množstvo dôležitých otázok."
Michel Barnier, hlavný vyjednávač pre brexit: "Som rád, že môžem zablahoželať pánovi predsedovi vlády a jeho tímu, jeho vláde k veľmi úspešnému predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie. A to nie je len môj pocit. Tento pocit, že vaše predsedníctvo je veľmi úspešné, zdieľa celá Európska únia, takže naozaj vám gratulujem."
Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu: "Bolo to mimoriadne úspešné predsedníctvo, za ktoré vám ďakujem, chcem povedať, že toto bolo jedno z najúspešnejších predsedníctiev."
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie: "Chcem zablahoželať slovenskému premiérovi, že majstrovsky zvládol historicky prvé predsedníctvo. Bola to naozaj vynikajúca práca."
Takto je naozaj vnímané naše predsedníctvo vo svete dodnes, aj za hranicami Európskej únie sa stretávam s maximálnymi komplimentmi. Teraz si to dajme do kontrastu s tým, ako o našom predsedníctve informujeme doma. A je mi to ľúto, pretože za tým sú naozaj roky poctivej práce diplomatov a expertov, nadšenej práce s cieľom urobiť teda najlepšie predsedníctvo, aké vieme. A pred dvoma týždňami som bol na Malte na akcii v rámci maltského predsedníctva, musím povedať, že som odchádzal s pocitom, klobúk dole pred slovenským predsedníctvom. Opäť raz som si uvedomil, čo sme dokázali.
Je tu snaha dať predsedníctvu nálepku predražené predsedníctvo, tak povedzme si zase fakty. Maďarské predsedníctvo 81 mil. eur, poľské 116 mil. eur, české 136 mil. eur. My sme mali vyčlenených 69,5 mil. eur, minuli sme 50,71, to znamená, usporili sme 18,8 mil. eur. Čiže hovoriť v tomto kontexte o predraženom predsedníctve asi nikto rozumne uvažujúci alebo seriózny nemôže. A tie otázniky, ktoré sa zjavili, sa týkajú podujatia, ktoré predstavuje 0,26 % z reálne čerpaných peňazí. Je dobré vidieť veci v kontexte. A ako som povedal, nikdy sme nič nezatajovali a nemáme dôvod, prebiehajú kontroly ešte stále u mňa na rezorte, príslušných inštitúcií, Úrad pre verejné obstarávanie sa už vyjadril a viete ako. To znamená, nechajme hovoriť fakty, ale hlavne neočierňujme, nezhadzujme šmahom ruky spoluprácu množstva zanietených ľudí, lebo tým nepomáhame nikomu a ubližujeme tým Slovensku. Čiže toto na túto tému.
Pokiaľ ide o brexit, ako môže Slovensko pomôcť alebo ako môže Národná rada pomôcť. Tu musíme byť pripravení byť veľmi flexibilní, lebo ten vývoj bude dynamický. A tak isto súhlasím s pánom poslancom Šebejom o tom, že naši britskí partneri ešte nie celkom si uvedomujú, čo všetko nás čaká, tí z vás, ktorí čítali uniknuté, podľa mňa nekorektne uniknutý prepis večere Jean-Claude Junckera s Theresou May, tak vedia, o čom hovorím. To znamená, bude treba reagovať a musíme vedieť v každej chvíli si zadefinovať, kde sú naše záujmy a kde sú naše pozície.
Pokiaľ; a posledná vec, na ktorú ste sa pýtali, agentúra EMA. Predložili sme oficiálne našu žiadosť, uchádza sa o ňu prakticky takmer všetky členské krajiny Európskej únie, niekedy v júni by malo byť známe, aké budú kritériá, aké budú podmienky a niekedy na jeseň by malo byť prijaté rozhodnutie. Pracuje medzirezortná skupina pod vedením ministerstva zdravotníctva, ale aj za účasti môjho rezortu a niektorých ďalších, predložili sme návrh, ktorý považujeme za najlepší, aký Slovensko mohlo predložiť.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz ďakujem za veľmi korektnú a konštruktívnu diskusiu a rozpravu. Na záver chcem ešte jeden citát na adresu nášho predsedníctva, slová, ktoré predniesol britský konzervatívny europoslanec Charles Tannock: "Musím pred prvým slovenským predsedníctvom sňať klobúk, ste malá krajina, ale vaši diplomati sú veľmi skúsení a kompetentní. Poviem to tak, že ukázali štandard Rolls-Royceu."
Ja stále hovorím, že nemôžu si nás vo svete vážiť, pokiaľ si nevážime sami seba. A po druhé, že žijeme v dynamických ťažkých časoch a na to, aby sme uspeli a aby sme sa nestali obeťou tých geopolitických posunov, musíme byť v zahraničí jednotní. A ja som veľmi rád, že dnešná rozprava ukázala platnosť obidvoch týchto princípov, za čo vám naozaj ďakujem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil tri správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Dve z nich, správu o hodnotení a zameraní zahraničnej politiky a správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Tento rok k nim pribudla správa o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky tieto hodnotiace správy schválila ešte v marci. Neskoršie predloženie správ v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je výsledkom dynamického vývoja na vnútropolitickej scéne.
Dynamika je príznačná aj pre vývoj v ostatných častiach sveta. Zložitá medzinárodná situácia prispela v uplynulom období k celkovej destabilizácii a neistote. Komplikovaným situáciám sme čelili v Európskej únii, v jej susedstve i v širšom svetovom kontexte. Tento vývoj má, prirodzene, vplyv aj na našu krajinu, ktorá nie je izolovaným ostrovom. V takejto situácii sú prvoradé dobré susedské vzťahy.
V hodnotenom období sme úspešne rozvíjali bilaterálne vzťahy so susednými krajinami a regionálnu spoluprácu predovšetkým vo formáte Vyšehradskej štvorky, ktorý je pre nás kľúčový. Spolupráca v rámci V4 dnes vyvoláva aj niektoré otázniky, ale je potrebné otvorene povedať, že je to pre nás prvá voľba pri hľadaní spojencov pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov.
Západný Balkán a jeho európska perspektíva je pre Slovensko prioritou. Aj v roku 2016 sme aktívne presadzovali túto tému. Nielen na európskej pôde sme pripomínali našim partnerom strategický význam tohto regiónu.
Nosnou témou zahraničnej politiky v roku 2016 bola bezpečnosť našej krajiny. Míľnikom v tejto oblasti bol pre nás varšavský summit Severoatlantickej aliancie, ktorý posilnil bezpečnostnú úlohu Aliancie. Zdôraznil potrebu strategicky prispôsobiť NATO novým výzvam a zintenzívniť spoluprácu medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou. V tomto kontexte sa minulý rok začala príprava novej bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za úzkej súčinnosti ministerstva obrany.
Uplynulý rok bol pre Slovenskú republiku mimoriadny aj v multilaterálnej dimenzii. Stačí spomenúť moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorá pomohla zviditeľniť Slovensko a zintenzívniť diplomatické aktivity so zahraničím, a to aj s krajinami, ktoré doteraz oficiálne nenavštívil žiadny zástupca Slovenskej republiky, alebo skutočnosť, že Slovenská republika bola jednomyseľne zvolená za predsednícku krajinu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre rok 2019. Chcem uviesť, že takéto významné kandidatúry sú pre našu krajinu príležitosťou ovplyvňovať medzinárodnú politiku a potvrdiť pozíciu rešpektovaného partnera.
V oblasti ekonomickej diplomacie bola najväčším úspechom investícia Jaguar Land Rover v Nitre. Slovenská republika sa stala jednou z najlepších adries v automobilovom priemysle. Svedčí o tom aj rozšírenie výroby Volkswagenu po 25-ročnom úspešnom pôsobení na Slovensku.
Významným príspevkom k zviditeľneniu Slovenskej republiky vo svete a šíreniu jej dobrého mena je aj prvá jednotná značka krajiny vyjadrená sloganom Dobrý nápad, Slovensko. No a pochopiteľne, v náročnom medzinárodnom kontexte zostáva pre náš rezort samozrejmou prioritou pomoc občanom Slovenskej republiky v zahraničí a výkon konzulárnej agendy.
Z európskeho pohľadu bol rok 2016 prelomovým. Pretrvávajúce dopady migračnej krízy doplnil výsledok referenda v Spojenom kráľovstve, v ktorom občania rozhodli o odchode svojej krajiny z Európskej únie. Brexit je náročnou skúškou pre Európsku úniu ako celok i pre jednotlivé členské štáty. O vystúpení členského štátu z Únie sa rokuje vôbec po prvýkrát. Celý proces je pre Európsku úniu veľkou výzvou. Už dnes je jasné, že bude náročné viesť rokovania asertívne, aby bol dopad na 27 zostávajúcich členských štátov čo najmenší, no zároveň citlivo a takticky, aby sme zachovali dobrú kvalitu vzťahov so strategickým partnerom, ktorým Spojené kráľovstvo zostane.
Slovenská republika bude počas rokovaní o brexite aktívnym a konštruktívnym partnerom. Napriek tomu, že za Európsku úniu ako celok bude rokovania viesť Európska komisia, pri formovaní spoločného európskeho stanoviska sa budeme usilovať aktívne presadzovať naše pozície prostredníctvom Európskej rady, ktorá bude mať nad celým procesom politický dohľad.
Brexit prispel k začatiu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá je jednou z hlavných tém tohto roka. Dovolím si pripomenúť, že to bolo práve Slovensko, ktoré bolo hlavným iniciátorom procesu reflexie, ktorý má a bude mať prívlastok bratislavský.
Z národného pohľadu bolo v minulom roku členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii jedinečné. V druhom polroku sme historicky po prvýkrát predsedali Rade Európskej únie. Pre celé Slovensko to bola obrovská skúsenosť a príležitosť. Konkrétne výsledky sú jasným dôkazom, že sme túto príležitosť využili. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie. Priority slovenského predsedníctva boli preto motivované vzájomne prepojenými princípmi. Zamerali sme sa na konkrétne výsledky a prekonávanie fragmentácie s cieľom priblížiť Úniu občanom.
Jedným z najdôležitejších úspechov predsedníctva, ktorý presahuje rámec nášho šesťmesačného pôsobenia v čele Rady Európskej únie, je bratislavský summit. Na bratislavskom summite sa začal už spomínaný bratislavský proces. Proces reflexie o súčasnej podobe a budúcom smerovaní Únie. Bratislavský summit zároveň vyslal európskej verejnosti dôležitý signál o jednote Únie. Prvou prioritnou témou slovenského predsedníctva bola hospodársky silná Európa. Z konkrétnych výsledkov spomeniem prijatie rozpočtu Európskej únie na rok 2017. Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu o rozpočte v zložitej situácii poznačenej brexitom. Zabezpečili sme flexibilný a vyvážený rozpočet na tento rok, ktorý odráža naše súčasné priority: zamestnanosť, integráciu a bezpečnosť.
Rozpočet na rok 2017 okrem iného priniesol 12-percentný nárast finančných zdrojov na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest. V rámci druhej priority budovania moderného jednotného trhu sme dosiahli niekoľko konkrétnych výsledkov v odstraňovaní prekážok nákupu služieb cez internet vytvorením predpokladov pre rýchly internet 5G alebo postupné odstránenie roamingových poplatkov v roku 2017.
Dôležitým výsledkom predsedníctva je aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. Jej prijatím Európska únia potvrdila svoju schopnosť spolupracovať a jednotne reagovať na globálne výzvy. V rámci udržateľnej migračnej a azylovej politiky, ktorá bola našou treťou prioritou, môžem spomenúť začiatok činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v októbri 2016.
Za zmienku rozhodne stojí aj náš návrh konceptu efektívnej solidarity, ktorým sme sa pokúsili zblížiť veľmi rozdielne pohľady členských štátov na riešenie migrácie. Malta, ktorá po nás prevzala predsedníctvo v Rade Európskej únie, princíp iniciovaný slovenským predsedníctvom ďalej rozpracováva.
Nezaostali sme ani v témach v poslednej prioritnej oblasti, ktorou je posilňovanie postavenia Únie ako globálneho hráča. Našou ambíciou bolo zvýšiť dôveryhodnosť politiky rozširovania. Podarilo sa nám otvoriť štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom a dve s Čiernou Horou. Ďalším výsledkom v tejto oblasti sú závery Rady, ktorými požiadala Komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena Európskej únie. Pri úlohe Únie ako globálneho hráča treba spomenúť aj podpísanie obchodnej dohody s Kanadou.
Dovoľte mi spomenúť aj významný úspech v oblasti poľnohospodárstva. Európska komisia zaradila prioritu slovenského predsedníctva v tejto oblasti, konkrétne posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, do svojho pracovného programu na tento rok.
Vďaka včasnej a dôslednej príprave sme predsedníctvo zvládli aj po organizačnej a logistickej stránke. V správe o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva sme sa zamerali na zhodnotenie organizačno-logistického zabezpečenia predsedníctva, rozpočet, prípravu ľudských zdrojov a komunikačno-prezentačné aktivity.
Počas šesťmesačného obdobia predsedníctva sa na Slovensku uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie. Okrem neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 180 výjazdových zasadnutí pracovných skupín, výborov, seminárov, workshopov, konferencií a iných podujatí na pracovnej a expertnej úrovni. Slovensko počas predsedníctva navštívilo viac ako 25-tisíc delegátov, ktorí sa zúčastnili na viac ako 200 podujatiach nielen v Bratislave. Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a verejných vystúpení.
Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180-tisíc používateľov a stránka bola zobrazená 800-tisíckrát. Slovenské predsedníctvo a jeho témy sme priniesli aj do regiónov miest a obcí Slovenska prostredníctvom širokej škály podujatí podporených cez dotačnú schému Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v celkovej hodnote takmer 300-tisíc eur, ako aj udelením záštity slovenského predsedníctva viac než 200 podujatiam. V neposlednom rade bolo jednou z dôležitých výziev podnietiť záujem občanov o európske témy. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie, zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Teší má, že podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli tohto roka zverejnil Európsky parlament, stúpol počet respondentov zo Slovenska presvedčených o tom, že hlas Slovenska v Európskej únii má váhu, o desať percentuálnych bodov. Je to najvyšší nárast, aký sa v prieskume dosiahol. Verím, že k tomu prispel aj úspešný priebeh slovenského predsedníctva.
Našou výzvou do nadchádzajúceho obdobia je najmä udržať záujem spoločnosti o európske témy a zlepšovať spôsob komunikácie o Európskej únii. Únia nie je a nikdy nebude dokonalá, ale je to naša najlepšia alternatíva. Rok 2017 je pre Európsku úniu jubilejný a dôležitý zároveň. Je rokom osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie a zdôraznením, že hodnoty mieru, bezpečnosti, stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov. Máme záujem byť v jadre diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorú považujeme za kľúčovú pri jej ďalšom budovaní. Som presvedčený, že táto diskusia musí byť vedená nielen na európskej, ale i na národnej úrovni so zapojením všetkých relevantných aktérov. V tejto súvislosti si budeme ceniť príspevok Národnej rady Slovenskej republiky.
V nasledujúcom období nás čakajú prípravy na predsedanie vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ako aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Verím, že predsedníctvo v týchto medzinárodných organizáciách bude rovnako úspešné ako naše historicky prvé pôsobenie v čele Rady Európskej únie.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán poslanec, ako všetci vieme, téma budúcnosti Európskej únie v kontexte prekonávania krízy, v ktorej sa ocitla, je dnes mimoriadne významnou a preto aj živo diskutovanou nielen v Bruseli, ale aj vo všetkých členských štátoch. Hľadajú sa odpovede na otázky, navrhujú sa riešenia problémov a východiská zo súčasného krízového stavu. Jedným z nich je aj eventualita viacrýchlostnej Európskej únie, o ktorej sa začalo opäť častejšie hovoriť pred nedávnym neformálnym samitom vedúcich predstaviteľov členských krajín a inštitúcií Európskej únie v Ríme. Ako už bolo neraz zdôraznené, nejde tu pritom o nič nové ani protirečiace aktuálnej európskej legislatíve. Je to nástroj roky otvorený pre všetkých, ktorí majú záujem v danej chvíli a k danej téme využiť, čo sa aj reálne deje, ako príklad môžem uviesť Schengen alebo eurozónu.
Osobitnú pozornosť treba ale i dnes upriamiť na to, že tento koncept musí byť inkluzívny a otvorený a nie obmedzujúci či separujúci, pretože v takom prípade by mohol viesť k rozporom medzi členskými štátmi Únie alebo medzi jej regiónmi, čo je presný opak toho, čo teraz potrebujeme. Ako taký pre nás preto koncept viacrýchlostnej Európskej únie nepredstavuje ani problém ani hrozbu. Rizikové by ale v dnešnej situácii mohlo byť jeho prezentovanie ako univerzálneho nástroja na vyvedenie Európskej únie zo súčasných ťažkostí. Posilnená spolupráca, čiže prehĺbená integrácia, nech už by bola implementovaná akýmkoľvek počtom členských krajín, nie je totiž univerzálnym východiskom zo súčasnej situácie. Naopak, za istých okolností, by mohla spôsobiť vznik nových nebezpečných deliacich čiar vo vnútri Európskej únie, čo určite nechceme. Opakujem preto, že posilnená spolupráca musí zostať otvorená a nesmie sa využívať ako akýsi politický nástroj stúpencov federalizácie Európskej únie.
V tomto kontexte v súvislosti s aktuálnymi diskusiami o viacrýchlostnej Európskej únii, je známa aj pozícia vlády Slovenskej republiky k tejto otázke, ktorá je postavená na tom, že Slovensko aktuálne je v jadre európskej integrácie a v ňom by malo aj zotrvať. Opúšťať tento elitný klub, v ktorom sa vďaka veľkému úsiliu z minulých rokov a zodpovednej politike súčasnosti momentálne nachádzame, by bol nezmyselný krok späť, pre ktorý nevidíme dôvodov. Vnímame ale aj rozdielne názory niektorých slovenských politických predstaviteľov či strán k tejto otázke. Považujeme ich za legitímny príspevok do rozbiehajúceho sa vnútropolitického dialógu na danú tému, ktorý je mimoriadne potrebný. Postupné kreovanie národných argumentačných základní pozícií a formulovanie národných záujmov zapadá do už prebiehajúcej celoeurópskej diskusie o budúcej podobe Európskej únie 27 krajín. Na to musíme byť pripravení, pretože dynamický vývoj tu na nikoho čakať nebude. Verím tiež, že tento náš vnútropolitický dialóg bude kultivovane a konštruktívne pokračovať, a to so zapojením sa nielen politických subjektov, ale aj ďalšej odbornej verejnosti, respektíve čo najširšej občianskej spoločnosti vrátane akademickej sféry.
Pán predsedajúci, skončil som.