Videokanál poslanca

Ďakujem za pozvanie, pán minister. Ak vyjde čas, určite rád prídem. Pravda je taká, že pondelok je nerokovací deň, a keďže sme niektorí regionálni politici, zvyčajne to využívame na návštevu regiónov, ale uvidíme, či sa to teda podarí.
Ak dovolíte, predsa len jedna otázka. Je verejným tajomstvom, v akom stave sú momentálne zahangárované naše Spartany, čiže preto tá moja otázka. A mám pocit z vašej odpovede, že nebola celkom presne zodpovedaná, takže možno keby sme sa vedeli dotknúť ešte toho, ako chceme vyriešiť tento podľa mňa reálny problém, ktorý tu máme.

Nepredbiehajme s tým ministrom ešte, ale ďakujem pekne za túto možnosť. Pán minister, ak dovolíte, predsa len jedna otázka. Ak hovoríte, že budeme pripravení, predtým ako F-16 na Slovensko reálne prídu, z akých finančných prostriedkov to chceme financovať? Lebo to je spojená nádoba. Asi viete, v súvislosti s čím sa pýtam na tieto otázky.

Veľmi stručne len. Ďakujem pekne Petrovi za toto vystúpenie.
Ja som mal tiež možnosť byť v Arménsku pár dní pred voľbami a skutočne tá atmosféra tam je veľmi podobná tej, ktorú sme tu zažívali euforicky v rokoch ´89 alebo ´98.
A na margo toho, čo spomínal, áno, ja takisto pevne verím, že snemovňa tento návrh podporí, a zároveň by som rád privítal aj ďalšie iniciatívy, s ktorými prišlo už ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a ako predsedajúca krajina OBSE v oblasti riešenia problémov na území Náhorného Karabachu. Toto je téma, ktorá na Slovensku veľmi málo rezonuje, ale práve Slovensko ako relatívne malá krajina s vyváženou diplomaciou v tejto súvislosti môže byť veľmi aktívne nápomocná.
Takže sa prihováram, aby sme aj my, či už v rámci zahraničného výboru, alebo v rámci pléna, v tejto súvislosti boli čo najaktívnejší.
Ďakujem pekne.

Ak má záujem ovšem.
Ale ja sa chcem poďakovať spravodajcovi za toto vystúpenie aj preto, čo už spomínal môj predrečník Peter Osuský, a teda že uvedomme si, aké dôležité je to dnešné naše rozhodnutie aj pre nás samotných, keďže v Severoatlantickej aliancii funguje práve spomínaný konsenzuálny model. A teda aj budúci člen Severomacedónska republika ako 30. člen Severoatlantickej aliancie môže v postate zablokovať akékoľvek rozhodnutie Severoatlantickej aliancie.
A toto je aj pozdrav pre všetkých tých trolov, ktorí hovoria o tom, že naše členstvo v Severoatlantickej aliancii nám uberá zo suverenity. Nie je to tak. My môžme zablokovať, rovnako tak ako Severní Macedónci alebo ktokoľvek iný, akékoľvek rozhodnutie Severoatlantickej aliancie, a preto je dôležité si uvedomiť, že takáto ratifikácia členstva je mimoriadne kľúčová aj vzhľadom na našu bezpečnosť, akcieschopnosť Severoatlantickej aliancie a, samozrejme, tým pádom aj budúcnosť tohto zoskupenia ako takého.
A z tohto uhla pohľadu bolo a je dôležité, že Slovenská republika, rovnako ako zdôraznili moji predrečníci, nerozlišuje na veľkosti, ale dbá na to, aby takáto integrácia priniesla pozitívne efekty.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, dovoľte mi možno pár slov ešte k tomu, keď sme túto dôležitú vec schvaľovali na Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, tak sme zároveň schválili veľmi zaujímavé uznesenie, ktorým sme v podstate len podčiarkli to, čo už tu bolo povedané, a teda, že po 27 rokoch vzájomných sporov medzi Gréckou republikou a republikou Severné Macedónsko dnes sme v štádiu, kedy práve na 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie môžme v Národnej rade Slovenskej republiky, v tomto pléne, potvrdiť, ako nám veľmi záleží na princípoch kolektívnej obrany a bezpečnosti v tomto regióne, ktorý naša zahraničná politika považuje za absolútne prioritný.
Ak teda dovolíte, ja si dovolím odcitovať z tohto nášho uznesenia, pretože ho považujem za dôležitý aj v zmysle akéhosi signálu našim priateľom a partnerom, a to rovnako v Grécku, ako aj v Severnom Macedónsku: "Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so spoločnú pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie víta všetky uskutočnené aktivity parlamentov Gréckej republiky a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko v súvislosti s ukončením 27 rokov trvajúcich sporov vychádzajúcich najmä z otázky názvu bývalej Juhoslovanskej republiky. Vlády oboch štátov dali napriek viacerým prekážkam jednoznačnými rozhodnutiami najavo, že sú ochotné a pripravené spolupracovať v budúcnosti ako partneri v rámci euroatlantických štruktúr, čo je aj z pohľadu Slovenskej republiky veľmi vítané.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky má záujem pripojiť sa k stanovisku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v ktorom oceňuje dosiahnutý pokrok v podobe Dohody medzi Gréckou republikou a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, podpísanej 17. júna 2018. Táto aj podľa Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v sebe nesie pozitívny dopad nielen na bilaterálne grécko-macedónske vzťahy," a to by som rád zdôraznil, "ale je dôležitým prínosom pre celý región juhovýchodnej Európy, ktorý je dlhodobou zahraničnopolitickou politikou Slovenskej republiky," ako som to už zdôrazňoval.
"Aj z tohto dôvodu je Zahraničný výbor Národnej rady pripravený poskytnúť maximálnu podporu a súčinnosť s cieľom naplnenia dohody a následnej perspektívy začiatku integrácie republiky Severné Macedónsko do euroatlantických štruktúr."
A som rád, že ten prvý bod tohto záväzku, na ktorom sa zahraničný výbor zhodol, tu dnes v pléne Národnej rady máme.
Tým ďalším dôležitým bodom bude prístupové, budú prístupové rokovania Severného Macedónska do Európskej únie a podľa možností naša bilaterálna pomoc v tejto záležitosti. Podľa mojich informácií viacerí kolegovia zo Severného Macedónska už prejavili záujem zdieľať naše skúsenosti nielen s prístupovým procesom, ale aj s tým, čo všetko tento proces obnášal bezprostredne po vstupe. A takisto sa poučiť z niektorých chýb, ktoré, pochopiteľne, aj Slovenská republika pri integrácii do Európskej únie urobila.
V tomto smere chcem poprosiť všetkých kolegov a kolegyne, poslankyne a poslancov, aby sme podľa možností boli súčinní a nápomocní, pretože práve integrácia západobalkánskych krajín do Európskej únie je jedným z nástrojov, ako dosiahnuť trvalý mier a podľa možnosti demokraciu, bezpečnosť a prosperitu v tejto časti Európy.
Ďakujem pekne.

Takže príjemný, dobrý deň prajem, milé dámy, vážení páni, pani ministerka, pán predsedajúci, dovoľte mi len veľmi stručne a krátko k tejto veci.
Viem, že si veľa ľudí na Slovensku mýli túto záležitosť s inou záležitosťou, ktorá tiež súvisí s Kanadou, a to je známa CETA, čiže Komplexná hospodárska a obchodná dohoda, ktorá už začala fungovať v provizórnom režime a ktorá sa stále zatiaľ nedostala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme ju definitívne dotiahli do úspešného konca. A v tejto súvislosti by som rád pripomenul dva výroky ešte z novembra 2017, ak dovolíte, a teda dohodou o, "dohodou Európska únia potvrdila svoju významnú pozíciu v obchode, v obchodnom svete a fakt, že jej patrí popredné miesto pri tvorbe politiky na globálnej úrovni", čo zdôraznil šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga. A potom ďalší citát: "Ide o veľký úspech Únie aj slovenského predsedníctva a dôkaz o dôveryhodnosti akcieschopnosti Európskej únie. Je to obojstranne výhodná dohoda, ktorá sa môže stať vzorom a referenciou pre podobné dohody s inými štátmi."
Ja sa teda pýtam, ak tu máme takúto politickú vôľu ísť čo najrýchlejšie s touto dohodou vpred aj v rámci Slovenskej republiky, kde to viazne? Obávam sa, či CETU nepostihol podobný osud ako obrannú a bezpečnostnú stratégiu, a dúfam, že tieto moje obavy nie sú opodstatnené.
Takže pokiaľ máte vy, pani ministerka, alebo prípadne vedenie Národnej rady informácie k tejto téme, radi by sme ich tu v pléne privítali, pretože, samozrejme, túto dohodu, ktorú pani ministerka prezentovala, podporíme, je to obojstranne výhodná záležitosť, ale rovnako tak vnímame aj obojstranne výhodne obchodnú dohodu s Kanadou, ktorú, ako som povedal, sme ešte donedávna aktívne podporovali a teraz sa po nej akosi zľahla zem.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Už svietim načerveno, to mi síce moc nevyhovuje, ale okej. Martin, no áno, toto je presne to, čo som spomínal v prípade Švajčiarska, tam majú štyri rôzne druhy referend zadefinovaných priamo v ústave, majú rôzne petičné prahy na tieto referendá a rôzne potom k nim Národná rada Švajčiarskej konfederácie pristupuje. Majú to veľmi komplexne vyriešené v rôznych zákonoch a myslím si, že touto cestou by sme sa mohli vydať a naozaj si myslím, že ak by sme tieto referendá - alebo ak chceme, nazvime to fakultatívne referendá, občianske iniciatívy, pripomienkovacie konania, akokoľvek - spájali so všetkými najbližšími voľbami, to znamená, že by nás nestáli ani cent z verejných prostriedkov, tak je to presne to, čo by táto krajina potrebovala pre to, aby sa, ako povedal poslanec Kollár, ľudia dôsledne naučili využívať referendovú demokraciu. Poďme do toho, diskutujme na túto tému, dajme legislatívne návrhy, ja ale vám úprimne poviem, že myslím si, že pri súčasnej vládnej konštelácii nemáme šancu to presadiť.

Ďakujem pekne. Nebojte sa páni, nebude to nadlho, len keďže Boris odpovedal faktickou, tak som už na to nemohol zareagovať, takže reagujem.
Toto je tiež jedna z tém, ktorú sme riešili aj na našom poslaneckom klube a všeobecne v akademickej sfére, že ak by sme upravili napríklad našu ústavu tak, že by referendum bolo výhradne fakultatívne, to znamená odporúčacie, tak v takom prípade asi tá diskusia o tom nulovom kvóre ani nemusí byť, lebo konečné slovo má nakoniec aj tak parlament. A aj toto je jedna z možností a tam si myslím, že by podstatne viac poslancov Národnej rady možno dokázalo toto vyhodnotiť, ako niečo, čo je zaujímavé alebo dôležité, alebo naopak. Potom to urobme obligatórne, nech je to dokonca v paragrafovej podobe. Ak si dobre pamätám, Fíni to tak majú, a v takom prípade to už nevyhlasuje Národná rada ako zákon, len tam by sme museli ústavu meniť, pretože podľa ústavy práve Národná rada je jediným zákonodarným orgánom, ale dá sa aj týmto smerom ísť, len potom sú tie pravidlá v týchto krajinách nastavené podstatne prísnejšie. Veľmi presne je to zadefinované vo švajčiarskej ústave. Ak je záujem, môžme sa naozaj veľmi odborne na túto tému porozprávať a tých možností, ako na to, je určite viac. Súhlasím s tým, že toto je jedna z tém, ktorú sme mali riešiť už dávno, akurát zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sa to muselo robiť, tak ako zatiaľ ešte nebol prípad, kvôli ktorému by sme museli jasne povedať, či je prezident zvoliteľný všetkými zúčastnenými alebo všetkými voličmi. Takže asi na toto čaká táto Národná rada. Ja si nemyslím, že je to správne, keď je tu evidentný rozpor alebo minimálne nie jasno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja oceňujem hlavne konštruktívnu diskusiu, ktorú vedieme na túto tému, a v zásade v mnohom sa zhodujeme, akurát že ja som trošku konzervatívnejší v tomto prípade, čo asi medzi nami znie dosť zvláštne, ale áno, je to tak v tomto konkrétnom, v tejto konkrétnej téme a ja si nemyslím, že liečba šokom je v tomto smere úplne správna, pokiaľ ide o národné témy. Šokujme ľudí na tých miestnych a regionálnych témach, tam si viem predstaviť, že by práve takéto niečo mohlo, mohlo zaúčinkovať omnoho, omnoho viac, ako, ako v prípade, že napríklad vystúpi krajina z Európskej únie a vieme, aké nedozerné škody by to malo. Takže preto si nemyslím, že je dobré urobiť to v duchu laboratórnom na národnej úrovni.
A dotknem sa ešte jednej veci, ktorú spomínal pán poslanec v tomto vystúpení, a to sú tie hanebné účasti - 13-percentná do Európskeho parlamentu, 41-percentná prezident Slovenskej republiky, konkrétne prezidentka, aby som bol presnejší, atď., atď., mohli by sme takto pokračovať. Opäť raz sa pýtam, prečo sme tieto voľby nepospájali? Ja som navrhoval, aby druhé kolo prezidentských volieb mohlo byť spojené s voľbami do Európskeho parlamentu. Krásne by to vyšlo. Nič tomu nebránilo. Bolo to tu pred tromi mesiacmi. Ako to dopadlo? Ako vždy. Pretože vládna koalícia nepodporí opozičný návrh len preto, lebo je opozičný a len preto, lebo pani ministerka vnútra potrebuje byť mimoriadne alibistická v tejto záležitosti. Mali by sme celkom iné účasti, keby sme trošku používali rozum, akurát že na to nie je v tejto miestnosti vôľa a nezabúdajme aj na to, že by to ušetrilo nemalé množstvo verejných prostriedkov, čo je tiež dôležitá téma aj v súvislosti s referendami, lebo také referendum vôbec nie je jednoduchá a lacná záležitosť.

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja súhlasím s tým, že sa nevylučuje možnosť sfunkčnenia referenda s tým, že by sme zároveň riešili otázku miestnych a regionálnych referend. Ja len hovorím o tom, že to musí mať nejakú časovú následnosť. Toto je podstatné v tejto chvíli, pretože, ak naučíme ľudí, že sa ich miestne alebo regionálne referendum bezprostredne týka, som si istý, že inak potom budú pristupovať aj k tomu národnému a v takom prípade ja som veľmi otvorený tej diskusii, nielen k zníženiu, ale dokonca k zrušeniu kvóra ako takého na národnej úrovni.
Čo sa týka brexitu, samozrejme, že si treba ctiť rozhodnutie voličov a ja o tom absolútne nepochybujem, len som zároveň poukázal na to, že aj v samotnom tábore pro brexit nebolo jasné v tom alebo nebolo jasno v tom, kedy sa má takýto brexit udiať a hlavne za akých okolností. To vidíte dnes na tej rozštiepenosti Konzervatívnej strany, ale aj labouristickej do určitej miery. A áno, súhlasím s tým, že neférové argumenty, to je taká typická, taký typický jav pri presviedčaní o čomkoľvek v rámci referend, ktoré sa dejú naprieč Európou, ktoré aktívne sledujem.
A pokiaľ išlo o tú otázku referenda o rodine, tak tam ja poukazujem najmä na to, že minimálne dvaja ústavní sudcovia boli proti tomu, aby takéto referendum bolo, pretože sa týkali ľudských práv a o tom podľa našej ústavy sa referendum konať nemá. Ja som sa stotožnil s týmto názorom. Väčšina sa nestotožnila, tým pádom sme referendum mali, čo ja rešpektujem.