Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k výročným správam, ktoré nám pán minister pred chvíľkou predniesol, za náš poslanecký klub.
Dovoľte mi začať tým, že sme sa v správach dočítali, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí už od roku 2007 iniciovalo, sedemnásť, pardon, iniciovalo občianske diskusie o Európskej únii pod...
Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k výročným správam, ktoré nám pán minister pred chvíľkou predniesol, za náš poslanecký klub.
Dovoľte mi začať tým, že sme sa v správach dočítali, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí už od roku 2007 iniciovalo, sedemnásť, pardon, iniciovalo občianske diskusie o Európskej únii pod názvom "Slovensko diskutuje o Európskej únii". No a tie sa v roku 2018 pretransformovali do Národného konventu o Európskej únii, ktorý sa volá tak jednoduchšie "My sme EÚ" s heštegom, a doteraz sa podľa tohto dokumentu v roku 2018 uskutočnilo desať podujatí a s účasťou viac ako 3 500 ľudí. A tu by som si dovolil aj za náš poslanecký klub vyjadriť vďaku ministerstvu a aj pánovi ministrovi a najmä štátnym tajomníkom za to, že takýmto aktívnym spôsobom sa snažia hovoriť o dôležitých veciach súvisiacich s naším členstvom v Európskej únii, a takisto vyjadriť nádej, že ak by podobným spôsobom pristupovali všetky ministerstvá na Slovensku ku komunikácii s občanmi, tak by sme dnes nemali problém v súvislosti s tak vážnym nárastom extrémizmu a radikalizmu v našej krajine.
Takisto by som rád poďakoval pánovi ministrovi osobne, ale aj jeho kolegom a kolegyniam za ochotu rezortu komunikovať aj s parlamentnou opozíciou. Zatiaľ sme nenarazili na taký typ problému, ktorý by v rámci akejkoľvek diskusie nebol riešiteľný. A tu sa ukazuje, že naozaj je tu snaha a ochota zo strany rezortu dostať zahraničnú európsku politiku na úroveň celopolitického konsenzu, čo sa takisto ani zďaleka nedá povedať o mnohých iných rezortoch v rámci Slovenskej republiky.
No, ale skúsim teda ešte pár veľmi konkrétnych vecí, ktoré súvisia s predloženými dokumentami, a začnem možno takými najpálčivejšími problémami, ktoré tu máme aj v roku 2019. To znamená, že začalo sa nám to celé lámať už dávno predtým a v 2018. roku som mal pocit, že to aktívne graduje, a viacerí sme mali asi očakávanie, že v roku 2019 sa tento problém nejakým spôsobom vyrieši, ale opak je pravda. Áno, hovorím o brexite.
Tu by som si dovolil, pán minister, možno otázku na vás a na váš rezort, aký je vlastne váš odhad ďalšieho vývoja. Viem, že dnes 14. mája takéto niečo asi nie je jednoduché. Ale povedzme si úprimne, už 29. marca sme očakávali, že tento problém bude vyriešený, a vychádzajúc aj z aktuálneho diania na vnútropolitickej scéne vo Veľkej Británii, máme všetci pomerne zmiešané pocity, čo sa vlastne ide diať ďalej a aké to bude mať dosahy aj na Slovenskú republiku. Všetci vieme, že pokiaľ Veľká Británia nezorganizuje voľby do Európskeho parlamentu, tak k 1. júnu odchádza z Európskej únie automaticky. A takisto vieme, že pokiaľ tieto voľby zorganizuje, tak máme pomerne vysokú mieru rizika, že sa aj vďaka týmto voľbám do Európskeho parlamentu dostanú hlasy, poslanci, ktorí sa nijak netaja ambíciou rozbíjať ju zvnútra. Čiže má to určite aj tento typ súvislostí a naozaj aj nás úprimne v Národnej rade, aj po tom, ako sme mali možnosť komunikovať priamo s našimi britskými kolegami, zaujíma, aký je odhad ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí ďalšieho vývoja tejto, tejto, možno už nie celkom príjemnej záležitosti pre nikoho, rovnako tak pre Britov, ako aj pre nás v európskej dvadsať sedmičke.
Veľmi vážna otázka zostáva v súvislosti s migračnou a azylovou politikou Európskej únie. Ja som si pomerne dôkladne prečítal túto stať a musím povedať, že som trošku prekvapený z toho, ako málo sme možno v tejto veci urobili. Pretože pokiaľ ma pamäť neklame, tak spoločnú azylovú politiku nám avizovali, či už priamo z Európskej komisie, ale aj niektorí čelní predstavitelia dôležitých národných štátov v rámci Európskej únie už dávnejšie, a tu neregistrujem nejaké zásadnejšie posuny, pán minister, v roku 2018. Rovnako tak v migračnej, ako aj v azylovej politike, stále táto téma veľmi aktívne slúži aj na vytĺkanie politického kapitálu, čoho sme svedkami koniec koncov nielen na Slovensku, ale aj v blízkom susedstve. A tu by ma naozaj zaujímalo, pán minister, aký bol príspevok napríklad aj Slovenskej republiky v tejto súvislosti k tomu, aby sme sa posunuli ďalej, pokiaľ ide o migračnú a azylovú politiku a jej poňatie v rámci dezinformácií.
Európska komisia predstavila akčný plán proti dezinformáciám.
Toto je ďalšia veľmi dôležitá téma. O to dôležitejšia, že podľa posledných prieskumov je práve Slovenská republika jednou z najviac ohrozených krajín Európskej únie a, bohužiaľ, aj prezidentské voľby na Slovensku ukázali, ako vážne je postihnutá, toto slovo by som rád zdôraznil, pomerne veľká skupina občanov Slovenskej republiky práve šírením dezinformácií, ale aj všakovakej propagandy rôzneho charakteru. A keďže tu máme nejaký akčný plán zo strany Európskej komisie, rád by som, pán minister, vedel, do akej miery sa tento akčný plán odrazil napríklad aj na práci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tu by som zároveň rád zdôraznil, že pokiaľ mám správne informácie, tak ste doposiaľ jediným ministerstvom, ktoré má oddelenie strategickej komunikácie, a keďže ho vidíme a cítime aj na našej parlamentnej práci, tak tu opäť by som si dovolil malú pochvalu a možno otázku doplňujúcu, že či skutočne štyria ľudia na tomto oddelení je dostatok pre to, aby sme dokázali bojovať proti tisíckam trolov, ktorých tu na Slovensku máme a u ktorých sa dá predpokladať, že nie všetci túto činnosť robia úplne dobrovoľne a mnohí sú možno za túto činnosť aj platení.
Veľmi vážnou témou boli udalosti vo vyšehradskej skupine, tak ako ste to pán minister naznačili vo svojom príhovore. Ja sa ale dotknem inej dôležitej témy a to je konanie voči Poľsku a Maďarsku. Obe boli spustené a prebiehajú aj v súčasnosti. A tu ma zaujíma, aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky? Čo konkrétne Slovenská republika robí pre to, aby sa táto nepríjemná situácia pre našich susedov istým spôsobom uzavrela a aby sme možno primäli našich priateľov v Poľsku a v Maďarsku k tomu, aby sa podobné situácie neopakovali? Viem, že do istej miery sa možno tento problém u našich severných susedov vyrieši sám bezprostredne po parlamentných voľbách, ktoré ich čakajú. Možnože je tu skôr otázka aj smerom na Maďarsko, kde zase, povedzme si úprimne, tá známa správa v Európskom parlamente nebola možno celkom korektná voči našim susedom a priateľom. Čiže tu ma celkom zaujíma, že aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky, oficiálna pozícia teda ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a do akej miery teda napríklad aj naša diplomacia v tejto súvislosti pomáha, aby sme sa s týmto problémom dokázali vysporiadať?
Veľmi často sa v poslednom roku hovorilo najmä o tzv. bankovej únii a tzv. európskej armáde. Tu som zachytil, pán minister, že je tu ambícia budúcej Európskej komisie možno otvoriť aj osobitné komisariáty. Niečo ako komisariát pre financie a komisariát pre obranu, ktoré by teda mali súvisieť bezprostredne s týmito témami. A nezachytil som, priznám sa, nejakú konkrétnu pozíciu Slovenskej republiky, ako by sme sa k týmto komisariátom postavili. A možno v tejto veci mám takú doplňujúcu otázku, aká je všeobecnejšie naša pozícia v rámci plánu stavania budúcej Európskej komisie. To znamená, že či napríklad už máme ako Slovenská republika nejakým spôsobom vyhliadnuté, o čo konkrétne by sme mohli mať záujem. A samozrejme ako poslanec Národnej rady sa chcem opýtať aj na prípadné personálne otázky. Viem, že to nie je priamo v kompetencii vášho rezortu, ale možno vaša predstava v tejto súvislosti ma celkom zaujíma, vzhľadom na to, že súčasný komisár Maroš Šefčovič je tam už desať rokov, a takisto sa očakáva, že sa táto téma otvorí naprieč politickým spektrom, nielen vo vládnej koalícii, nakoľko budúci komisár bude komisárom, ktorý bude reprezentovať istým spôsobom aj Slovenskú republiku aj po voľbách do Národnej rady, ktoré môžu zmeniť politické rozpoloženie na Slovensku.
Vážna téma je európsky prokurátor. Zachytil som, že táto téma momentálne Európsku úniu podstatne viac rozdeľuje, ako spája, obzvlášť pokiaľ ide o pozíciu Laury Kövesiovej, ako tej, ktorá bola navrhnutá Európskym parlamentom a ktorá je veľmi silne podporovaná najmä Európskou ľudovou stranou. A zachytil som aj to, že ani Slovenská republika sa nejak aktívne v tejto veci neangažovala. Viem, že je to skôr v portfóliu ministerstva spravodlivosti, táto téma, ale predsa len predpokladám, že aj naši diplomati sa do tejto diskusie nejakým spôsobom zapájajú. Takže tu by ma takisto zaujímalo, pán minister, ako vidíte budúcnosť tejto otázky a či môžme očakávať, že napríklad bezprostredne po ukončení rumunského predsedníctva v Rade Európskej únie by sa táto vec mohla pohnúť ďalej? A keď, tak v akej podobne?
No a ešte tu mám jednu ďalšiu z tých dôležitých tém, ktorá sa v roku 2018 odohrala, a to je otázka rozširovania Európskej únie. My sme práve minulý týždeň mali na návšteve ministra zahraničných vecí Albánska, takisto naša parlamentná delegácia bola v Albánsku, bola v Srbsku a máme namierené aj do Macedónska, pretože stále si myslíme, že tak ako je to deklarované aj v predmetných dokumentoch, západný Balkán má zostať našou prioritou. Ale zdieľame obavy napríklad albánskeho ministra zahraničných vecí o tom, že nie všetky krajiny Európskej únie sú dnes pripravené na proces rozširovania. A máme obavu, že v prípade, že sa tento bude neúmerne naťahovať a že napríklad s Albánskom a Severným Macedónskom sa neotvoria prístupové rokovania, tak to môže vytvoriť ďalšie turbulencie v tomto regióne. A tu ma zaujíma teda, aká je pozícia slovenskej diplomacie. Čo konkrétne robíme preto, aby sa takáto situácia podľa možností nevyskytla? A keďže je nám všetkým dobre známe, aká je momentálne napätá situácia napríklad v Bosne a Hercegovine, ale napríklad aj v Srbsku, pokiaľ ide o aktivity iných štátov, mám na mysli najmä Čínu a Ruskú federáciu, tak čo konkrétne teda Slovenská republika ako členský štát Európskej únie v tejto veci robí, aby sme zabránili prípadným hlbokým škodám na Západnom Balkáne, ak by tieto krajiny sa začali orientovať celkom iným smerom, ako to oficiálne v súčasnosti deklarujú?
Európskou úniou v roku 2018 zarezonovali aj otázky autorského práva. Tu musím povedať, že viacerí parlamentaristi sme vnímali pomerne citlivo aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných pre niektoré on-line vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov. A tu možno tiež, ak dovolíte, pán minister, váš odhad. Ako sa mieni ďalej vyvíjať táto téma? Pretože pokiaľ ma pamäť neklame, tak najmä ten problematický článok 13 nakoniec prešiel bez diskusie len o päť hlasov v Európskom parlamente, a ja predpokladám, že táto téma nie je uzavretá. Takže tu ma opäť zaujíma aj pozícia našej diplomacie a nášho rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí.
No a ešte k tým európskym témam, dva body, ak dovolíte. Pôvodne som tento bod včera v 59. minúte a 58. sekunde nášho zápasu s Kanadou vyčiarkol a povedal som, že sa k nemu nebudem vyjadrovať, ale potom ma to do rána prešlo a povedal som si, že sa predsa len na to spýtam. A to je návrh komplexnej hospodárskej obchodnej dohody CETA. Pokiaľ viem, pán minister, tak tento momentálne stojí a padá do istej miery aj na
Slovenskej republike. To znamená, že stále sme ešte v proviziálnom, v provizionálnom režime. Naši kanadskí priatelia už niekoľkokrát avizovali, že to môže byť istým spôsobom problém a pýtajú sa, v čom je teda konkrétne problém na Slovensku. Takže tu by som si dovolil rozšíriť túto otázku aj na náš rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí, a teda čo chceme urobiť pre to, aby sa tento proces konečne úspešne zavŕšil.
No a posledná otázka, pokiaľ ide o, alebo téma, pokiaľ ide otázky európskych záležitostí, tak to je známa dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a potom Singapurskou republikou a Japonskom na druhej strane. Tu by som chcel oceniť európsku aktivitu a rád by som sa opýtal, pán minister, či máme informácie, ako mieni tento proces ďalej pokračovať. Hovorilo sa v minulosti o viacerých ďalších krajinách a do istej miery môže napríklad aj ten na začiatku spomínaný proces brexitu s tým súvisieť, ale predsa len sú tu nejaké vízie, ako by sa mohol tento proces ďalej rozširovať a ktoré konkrétne ďalšie krajiny by mohli byť, mohli byť na pláne. Toto je tiež téma, ktorá nás, tých, ktorí veríme v globálny obchod ako v niečo, čo prospieva, pretože máme za to, že je vždy lepšie, keď krajiny vzájomne obchodujú, ako by mali viesť vojny, úprimne zaujíma.
No k agende svet, ako som si to tu pracovne označil, niekoľko bodov, ak dovolíte. Považujem za skutočne hanebné, a to by som rád zdôraznil, že Národná rada Slovenskej republiky doposiaľ neschválila bezpečnostnú, obrannú stratégiu Slovenskej republiky, konkrétne teda najmä bezpečnostná stratégia vychádzala z vášho rezortu, pán minister. A tu mi už nedá sa neopýtať po tomto dlhom a podľa môjho názoru úplne zbytočnom naťahovaní, či nie je už potrebná aktualizácia aktualizácie, pretože predsa len sa od roku 2016 veľa vecí udialo, kedy váš rezort vlastne ukončil diskusie na túto tému a v roku 2017 teda bezpečnostná, obranná stratégia bola, a to by som rád zdôraznil, jednomyseľne schválená aj poslancami za slovenskú národnú, pardon, ministrami za Slovenskú národnú stranu vo vláde, no ale od tej doby máme rok 2019, sa, ako som povedal, pomerne veľa vecí udialo a mňa by zaujímalo, že do akej miery je podľa vášho názoru potrebné aktualizovať aj to, čo už bolo v roku 2017 na vláde schválené.
Zachytil som aj vaše reakcie v súvislosti s jadrovou dohodou s Iránom. Vidíme, že toto je mimoriadne turbulentná téma a začína sa bezprostredne dotýkať už aj nás v rámci Európskej únie. A tu predsa len, ak dovolíte, pán minister, otázka. Európska únia reagovala určitými protiopatreniami na zavedenie sankcií Spojených štátov amerických voči Iránu a rád by som sa opýtal, do akej miery tieto protiopatrenia boli vôbec úspešné, pretože podľa poslednej rétoriky z Iránu sa zdá, že Iránci sa snažia situáciu nie upokojovať, ale skôr hrotiť, čo môže mať zásadné dôsledky aj v súvislosti práve s týmito protiopatreniami a so všeobecne pozíciou Slovenskej republiky k Iránu ako takému. A tým pádom, samozrejme, aj celej Európskej únie.
Už som spomínal západný Balkán, ktorý označujete v dokumentoch, ktoré ste nám prezentovali, ako prioritu slovenskej diplomacie. Koniec koncov takto to je už niekoľko rokov, ba priam desaťročí. No a tu ma zaujíma otázka, ak dovolíte, ako konkrétne sa táto priorita prejavuje, napríklad v zmysle aktívneho diplomatického hospodárskeho zastúpenia. To znamená, čo konkrétne Slovenská republika robí na západnom Balkáne, napríklad v krajinách ako Čierna Hora, Bosna Hercegovina, ale už aj spomínané Albánsko, Severné Macedónsko, samozrejme, nemožno obísť ani Srbsko? Teda aké sú naše konkrétne aktivity? A možno, ak by sme to chceli porovnať napríklad s našimi susedmi vo Vyšehradskej štvorke alebo s ostatnými členskými krajinami Európskej únie, kde sa teda tá priorita prejavuje najviac podľa vášho názoru a v čom sme iní a možno lepší ako všetci ostatní v rámci nášho susedstva alebo Európskej únie ako takej?
Veľmi dôležitá téma, pochopiteľne, ako ste to povedali aj vy sám, pán minister, Ukrajina. Tu možno taká kľúčová otázka, ako Slovenská republika konkrétne opäť raz v roku 2018 a perspektívne aj pre rok 2019 podporila podľa vášho názoru reformné integračné úsilie Slovenska, teda Ukrajiny a ako Slovenská republika v tejto súvislosti je nápomocná a perspektívne bude nápomocná aj po vymenovaní nového prezidenta po parlamentných voľbách, ktoré Ukrajinu čakajú v roku 2019?
Téma, ktorá rozdelila slovenskú zahraničnú politiku, Venezuela, to je niečo, čo tak isto dominuje svetovým masmédiám v súčasnosti. Tu by ma zaujímalo, do akej miery je ministerstvo pripravené prehodnotiť postoj Slovenskej republiky, ktorý bol, bohužiaľ, vyjadrený aj vo výbore pre európske záležitosti tak, že sa tu minimálne dve strany vládnej koalície dostali do pozície obhajcov totalitného a fanatického blázna, ktorý momentálne vládne vo Venezuele - dovolím si to povedať takto nediplomaticky - a ktorý vlastným obyvateľom spôsobuje to, že už dnes niekoľko miliónov z nich muselo opustiť krajinu. Podpaľujú sa tam potravinové a liekové pomoci. A ak sme tu doposiaľ, pán minister, tvrdili, že Slovenská republika výhradne trvá na tom, aby sme podľa možnosti riešili problémy migrácie tam, kde vznikajú, tak sa pýtam, že v čom je problém vo Venezuele? V čom je Venezuela iná? Pretože toto je zdroj migrácie, síce nie priamo smerom k nám do Európskej únie, ale pre celý región pomerne vážny. A ak Slovenská republika, istým spôsobom tu použijem vaše slová, ktoré ste využili pri iných témach, zápecnícky sa ide tváriť, že sa tam nič nedeje a ide podporovať naozaj bláznov a polobláznov, ktorí túto krajinu ničia už niekoľko rokov, tak potom sa pýtam, že kde vlastne je pozícia zahraničnej politiky Slovenskej republiky v takejto vážnej téme?
A potom ešte tri krátke témy, ak dovolíte. Budem v tomto prípade možno aj trošičku osobný. Konkrétne by som sa rád opýtal na vašu osobnú skúsenosť z toho, čo sa dialo v Organizácii Spojených národov počas vášho aktívneho predsedania valnému zhromaždeniu v roku 2018. Pýtam sa najmä v tej súvislosti, že je zrejmé aj vzhľadom na to, ako sa OSN neaktívne stavia k niektorým témam, vrátane napríklad Venezuely, ale môžme spomenúť aj Sýriu, Irak a mnohé ďalšie témy, ktoré bezprostredne s OSN súvisia, ako to vidíte, pán minister, s reformou tejto inštitúcie aj po tom, čo ste tam strávili aktívne rok ako jeden z čelných predstaviteľov tejto organizácie? Pretože ukazuje sa, že tá reforma, najmä pokiaľ ide o systém hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN, je viac ako nevyhnutná. A keď som hovoril, že mám tu takú možno osobnú otázku, tak ako vy osobne vnímate prínos pre slovenskú diplomaciu z vášho pôsobenia a z pôsobenia vášho tímu v rámci teda predsedníctva vo valnom zhromaždení?
No a potom už len dve také témy, ktoré tu rezonujú v podstate každý rok, keď sa tu takto stretávame, a to je ekonomická diplomacia. Ja som si prečítal v predmetných dokumentoch, že táto je významným prvkom podpory hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky a neoddeliteľnou súčasťou výkonu zahraničnej politiky každého zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí. A mňa teda zaujíma, ak je to teda tak, aké sú konkrétne príklady úspechov slovenskej ekonomickej diplomacie? Kde konkrétne sa nám podarilo dosiahnuť možno najviac? Ktoré konkrétne zastúpenie Slovenskej republiky v zahraničí by mohlo ísť príkladom? A celkom úprimne ma zaujíma, že či v rámci rezortu existuje aj nejaký systém zásluhovosti v tejto téme. To znamená, že tí ekonomickí diplomati, ktorí sú ďaleko aktívnejší a skutočne prospievajú k rozvoja nášho hospodárstva, sú potom nejakým spôsobom pozitívne motivovaní, a naopak, tí, ktorí sú v tomto smere možno podstatne menej aktívni, a povedzme si úprimne, aj takých máme, tak do akej miery sú potom títo dajme tomu nejakým spôsobom sankcionovaní. Toto je téma, ktorá mňa úprimne už dlhšie zaujíma, a rád by som teda dostal nejaké konkrétnejšie odpovede.
No a nakoniec som si nechal tú tému, ktorá, ako som povedal, podobne ako ekonomická diplomacia tu rezonuje vždy, a to je podpora našich krajanov.
Pán minister, je naozaj žalostné a viem, že to nie je problém vášho rezortu, ale rezortu financií, aké prostriedky vynakladá Slovenská republika na podporu krajanov oproti napríklad tomu, koľko prostriedkov vynakladá naša susedná krajina, mám na mysli Maďarskú republiku. No a tu je možno na mieste otázka, problém je v tom, že sa tvárime, že na to nemáme dostatok financií, keď tu máme dostatok financií na iné bludy a nezmysly, zase budem trošičku expresívny, ktoré presadila táto vládna koalícia aj v poslednom období. Alebo sa nedokážeme vysporiadať s tým, že túto pomoc nemáme kam distribuovať alebo ju nemá kto použiť, lebo už aj také som zachytil. Takže tu možno otázka na vás, do akej miery s týmto dokážeme aktívnejšie pracovať a či sme schopní v budúcnosti tú podporu krajanov využiť naozaj tak, ako by bolo žiaduce naozaj aj pri porovnaní s inými krajinami v regióne, ale aj v širšom slova zmysle v Európskej únii, ako sa oni stavajú k svojim krajanom v zahraničí, pretože mám naozaj úprimne dojem, že by si zaslúžili od nás podstatne viac.
Toľko z mojej strany. Viem, že som vás zase zahltil veľkým množstvom otázok, a verím, že teda aspoň na niektoré z nich ešte dostanem odpovede tu v pléne a na niektoré sa potom teším, že rozdiskutujeme či už na obede alebo potom v rámci iných možností, ktoré nám pravidelne váš rezort vytvára.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
