Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko aj za náš poslanecký klub. Ja som mal tú možnosť sa práve minulý týždeň stretnúť s našimi vojakmi v Lotyšsku a musím povedať, že bezprostredne potom som napísal status na moju sociálnu sieť, ktorú si dovolím odcitovať. Pre niekoho provokatéri či zradcovia, pre mňa sú naši vojaci hrdinovia. Tak vnímam našich 152 vojakov a vojačiek nasadených na tzv. východnom krídle NATO v Lotyšsku pod kanadským velením. A po včerajšku, keďže som to písal bezprostredne po návrate, kedy som mal príležitosť osobne spoznať, čomu a prečo sa venujú, som o tom presvedčený ešte viac. Naši lotyšskí priatelia, ale aj ostatní atlantickí spojenci na nich nedajú dopustiť a my na nich môžme byť právom hrdí. Aj vďaka nim, na rozdiel od Ukrajincov či Gruzíncov, sa nemusíme báť o tisícky životov našich občanov či územie.
O to viac ma mrzí, keď počúvam v parlamente, nehovoriac o sociálnych sieťach bludy o tom, že sú to provokatéri či dokonca zradcovia. Obzvlášť od pofiderných indivíduí, ktoré majú plné ústa vlastenectva. Tak trošku som asi predbehol túto diskusiu a mňa úprimne mrzí, čo som tu pred pár minútami zažil, keď tu naozaj počúvame od tých, ktorí tu majú zastupovať občanov Slovenskej republiky, práve tie spomínané bludy o provokácii, o zrade, prípadne o niektorých ďalších aspektoch pôsobenia našich vojakov v zahraničí a mne sa nestáva často, že by som chválil Slovenskú národnú stranu, ale v tomto prípade, pán minister, vám patrí naša vďaka aj za našich vojakov, ktorí tam pôsobia, ktorí tam odvádzajú skutočne excelentnú prácu a patrí vám vďaka aj za nás občanov Slovenskej republiky, pretože práve vďaka ľuďom, ako sú oni, môžme bezpečnejšie spávať, tak ako som to napísal vo svojom statuse.
Keď sa tu kolega Mazurek zavzdušňoval, že odkiaľ pochádza tá bezpečnostná hrozba, akiste mu treba pripomenúť august 2008, kedy Gruzínsko prišlo o dve dôležité časti svojho územia. Nieže by o ne neprišli už predtým, ale vtedy, bohužiaľ, definitívne a pod silným tlakom ruských tankov, takých, ktoré sme tu mali v roku 1968, ktoré tiež boli poslané z Moskvy našimi slovanskými bratmi a treba mu pripomenúť aj rok 2014, kedy prišla o svoje územie Ukrajina, konkrétne o strategické územie polostrova Krym a dodnes sa v Donbase a v okolitých regiónoch, bohužiaľ, za výraznej podpory Ruskej federácie bojuje.
V tejto reakcii Severoatlantická aliancia vrátane Slovenskej republiky vyslala svojich vojakov na tzv. východné krídlo, pretože ich o to požiadali okrem iného práve naši spojenci a priatelia z Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska. Urobili tak preto, aby do istej miery odstrašili a keď pán poslanec Mazurek chce vedieť, že v čom spočíva toto odstrašenie, tak je to práve o tom, že Slovenská republika tam pôsobí v multinárodnom kontingente, čo v praxi znamená, že ak by na takýto niekto zaútočil, tak nezaútočí len na Lotyšsko, ktoré je z hľadiska vojenského veľmi ťažko brániteľné vzhľadom na to, že najvyšší kopec tam má niečo okolo 300 metrov, ale zaútočí automaticky aj na všetky ostatné krajiny Severoatlantickej aliancie, vrátane Slovenskej republiky.
Každý, kto hovorí, že Slovenská republika alebo ostatní spojenci na tomto území provokujú, vyslovene klame. Klame preto, lebo porovnávať 4 500 vojakov so 150-tisícmi vojakov, ktorí stoja na opačnej strane, je akiste neporovnateľné. A môžu to robiť len ľudia, ktorí nerozumejú ani vojenstvu a už vôbec nie geopolitike.
O toto ide v rámci odstrašenia, o ktorom sme tu celý čas diskutovali. Keď už potom niekto do toho zapojí aj Sýriu, Líbyu, Irak, tak evidentne nerozumie histórii, pretože s týmito krajinami Severoatlantická aliancia nemá nič spoločné. A netreba zabúdať na to, že dôležití členovia Severoatlantickej aliancie, ako napríklad Nemecko a Francúzsko, sa s útokom na Irak pri, a to treba tiež povedať, vymyslených argumentoch o chemických zbraniach do takéhoto útoku nezapojili.
Takže prosím, nemiešajme hrušky s jablkami, nemiešajme Severoatlantickú alianciu so zahraničnou politikou niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie a uvedomme si to, že Slovenská republika ako členský štát má možnosť akékoľvek rozhodnutie v Severoatlantickej aliancii zablokovať, pretože v Severoatlantickej aliancii sa rozhoduje jednomyseľne. A toto je tak isto dôležité spomenúť. Preto hovoriť o akýchkoľvek vlastizradách alebo o strate suverenity môžu len ľudia, ktorí veci nerozumejú alebo vec nechutným spôsobom zneužívajú na politické účely, tak ako sme tomu svedkami aj v tejto diskusii.
Tak isto je celkom vtipné počúvať o tom, ako sa Severoatlantická aliancia rozširuje na východ, no ako tak pozerám na mapu a myslím si, že geografii trošku rozumiem, tak posledné rozšírenie na východ bolo to spoločne s nami v roku 2004, od tej doby sa Severoatlantická aliancia rozširuje výhradne len na juh. A ak ste si iste všimli, tak sme nedávno schválili rozšírenie o tzv. Severné Macedónsko, a Albánsko je tam už dávnejšie, čo boli posledné rozšírenia. Takže len tak trošku, keď chceme hovoriť o geografii.
A to, že sa rozširuje Severoatlantická aliancia, tak na tom naozaj môže vidieť niečo zlé len ten, kto tam niečo zlé chce vidieť. A pochopiteľne, že každá suverénna krajina, a to zdôrazňujem, suverénna krajina, má právo rozhodnúť sa o tom, ako chce riešiť svoju vlastnú bezpečnosť. A takto sa rozhodli Albánci, takto sa rozhodli Severní Macedónci a takto sme sa v roku 2004 rozhodli aj my. Žiadna krajina na svete, žiadna, a to zdôrazňujem, nemá právo nám do tohto nejakým spôsobom zasahovať. Ani Ruská federácia.
A ja by som vám rád pripomenul, niektorým kolegom, ktorí tu sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa seriózne uvažovalo o tom, že by sa aj Ruská federácia stala členom Severoatlantickej aliancie. Pretože Severoatlantická aliancia je v prvom rade obranné spoločenstvo. Garantuje bezpečnosť svojim štátom vďaka čl. 5. A práve vtedy, ešte v čase prezidenta Jeľcina, tu bola seriózna úvaha, že keď už sa teda rozpadla Varšavská zmluva, pánboh zaplať za to, pretože to bol spolok nedemokratických krajín, tak máme možnosť riešiť kolektívnu bezpečnosť demokratických krajín iným spôsobom a v tom čase sa seriózne uvažovalo aj o Ruskej federácii.
To, že sa Rusi neskôr vydali inou cestou, to mi je úprimne ľúto, ja by som si omnoho viacej prial, aby stav súčasného nepriateľstva sa premenil opäť do toho stavu, ktorý sme tu mali pred rokom 2008 a obzvlášť rokom 2014, kedy sme napríklad spoločne chodili na cvičenia, kedy sme sa spoločne o všetkom dôležitom informovali, ale na priateľstvo, dámy a páni, treba dvoch. A napríklad kým Ruská federácia nevydá vrahov, ktorí zabili 298 ľudí MH17, ako sme sa to dozvedeli práve dnes, nemáme o čom debatovať. A tak isto nemáme o čom debatovať, keď zatýkajú napríklad námorníkov za to, že si plnia svoje povinnosti len preto, lebo plávajú na ukrajinských plavidlách. Tam niekde treba začať. A keď sa títo priatelia, verím do budúcnosti, rozhodnú, že chcú postupne uvoľňovať atmosféru, majú na to jedinečnú príležitosť.
Čiže aj o tomto je spoločná obrana, aj o tomto je chápanie geopolitiky, aj o tomto je chápanie kolektívnej obrany, ktorej súčasťou, pánboh zaplať, je Slovenská republika.
Takže toľko z mojej strany, pán minister, verím, že tento návrh bez problémov prejde, že v tomto smere zostáva s výnimkou extrémistickej politickej strany, ktorá je tu zastúpená, konsenzus na slovenskej politickej scéne a ak vás môžem poprosiť, pri každej príležitosti tlmočte našim vojakom, že sme na nich hrdí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
