Videokanál poslanca

Príjemný, dobrý deň prajem a ďakujem pekne za udelenie slova. Ja sa pokúsim to stihnúť do tej 12.00 hod. Ja mám len niekoľko takých technických poznámok.
Teda už som niečo naznačil v tej faktickej, ktorú som dával na kolegu Ondreja Dostála, že keď už teda chceme riešiť volebný zákon, ktorému sa dlhodobo profesionálne venujem aj tu na pôde Národnej rady, tak potom je tu niekoľko dôležitejších vecí, ktorým by sme sa naozaj mohli venovať, a nevenujeme sa im, pretože tu nie je na to politická vôľa. Evergrín je, samozrejme, voľba zo zahraničia, ktorú som tu šesťkrát predkladal v rôznych podobách. Nebola dostatočná vôľa urobiť z občanov, ktorí sa či už dočasne, alebo trvalo nachádzajú v zahraničí, iných občanov ako tých, ktorých máme dnes, a teda občanov tzv. druhej kategórie.
Takisto otázka moratória, ktorú sme tu riešili niekoľkokrát, bola spomínaná aj predkladateľom, že vraj moratórium bolo porušované práve takýmito občianskymi zoskupeniami. No máme tu ix príkladov, kedy bolo porušované aj nominantmi politických strán. A toto sa tiež nijakým spôsobom neriešilo. Takže bavme sa o tom moratóriu. Náš názor je jednoznačný. Malo by byť zachované len pre deň volieb a tých 48 hodín považujeme za nezmysel a historický prežitok.
Otázka je tiež, čo by malo byť tým skutočným zamestnaním. Veľmi dobre a správne tu odznelo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je pre mnohých skutočným zamestnaním. A nemožnosť uvádzať si takéto zamestnanie je podľa mňa nedostatkom a chybou, ktorá evidentne ušla predkladateľom. A ja verím tomu, že nájdeme dostatok politickej vôle, aby sme to prípadne v druhom čítaní zmenili, hoc ja osobne sa domnievam, že najlepšie, čo by sme mohli spraviť, je dať tento zákon prepracovať ako celok.
Bol som veľmi prekvapený, keď predkladatelia hovorili o tom, že občianske združenia zašli tak ďaleko, že uviedli voliča údajne do omylu, ako by boli organizovaní v politických skupinách alebo v politických stranách. Ale presne o tom to malo byť. Presne o tom je napríklad už spomínaná Banskobystrická alternatíva a mnohé iné tímy, ktoré povznikali naprieč celým Slovenskom nielen v týchto voľbách, ale dajme tomu aj pred 5 rokmi, v roku 2014. Oni sú organizovaná skupina, majú určité spoločné ciele a vedia, že inak ako organizovane a spoločne v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve ich nepresadia. Takže ja nevidím dôvod, aby sme im teraz hádzali takýmto spôsobom polená pod nohy.
A veľmi sa mi páči presne to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a teda bavme sa o tom, či tú kolónku tam naozaj vôbec potrebujeme, keď už s ňou máme taký zásadný problém, alebo potom ju urobme voľnú, a nech si tam každý doplní, čo uzná za vhodné. Toto je rozumný argument, rozumná alternatíva. A verím, že sa objaví ako pozmeňujúci návrh, prípadne v druhom čítaní.
A ak hovoril kolega Dostál o tom, že by sme mali ísť úplne opačným smerom, myslím si, že toto je presne v súlade s tým, čo mal na mysli. No a keď už som začal teda tým, že poďme riešiť volebný zákon ako celok, prihováram sa jednoznačne za to, aby sme ho vyriešili podľa možnosti v najkratšom možnom čase aj pre komunálne a regionálne voľby, ktoré nás čakajú spoločne v roku 2022, práve v súvislosti s lokálnymi iniciatívami a lokálnymi politickými stranami, čo sa, bohužiaľ, v našich končinách stále chápe ako škodná. A dnes sme tomu svedkami aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, čo rozhodne nie je správne. Mali by sme sa tešiť každému poctivému a slušnému občanovi, ktorý sa pokúša vstúpiť do verejného života, a nie ich ešte takýmto spôsobom obmedzovať.
Na margo tých skratiek, to už bude posledná vec, ktorú poviem. Predstavme si, že ich teda nebudeme používať a budeme to písať vždy všetko celým. Ako asi bude vyzerať tá pomyselná plachta v roku 2022 vo voľbách do vyšších územných celkov, keď tam miesto teda zamestnaní a ich skratiek budeme používať vždy kompletne všetko, ako povedal kolega Sloboda, napríklad v prípade IT - informačný technológ a tak ďalej a tak ďalej. Toto je vyslovene nedomyslené a ja prosím predkladateľov, aby zvážili, či naozaj nebude lepšie, aby tento zákon bol prepracovaný a predložený do Národnej rade, Národnej rady v zmysluplnejšej podobne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. A rád by som reagoval na niektoré slová, ktoré odzneli od môjho kolegu Ondra Dostála, ktorý okrem iného spomenul, že keď už vládna koalícia, v tomto konkrétnom prípade poslanci vládnej koalície, keďže je to poslanecký návrh, k čomu mám tiež osobne tak trošku výhrady, lebo takého veci by malo riešiť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako ste nám niekoľkokrát, opozícii, odkázali.
Tak prečo ste nešli do takých zásadnejších vecí, ako je napríklad poradie na samotnej kandidátke? Zo všetkých prieskumov, ktoré sa v rámci politických vied v minulosti robili, je zrejmé, že umiestňovanie podľa abecedy nie je zrovna najférovejšie. Prečo sa nebavíme napríklad o tejto veci? Prečo tu riešime lex Hattas, lex Vallo, akokoľvek to nazveme? Sú omnoho dôležitejšie problémy, ktoré náš volebný systém má, a my ideme riešiť ad hoc problém, ktorý sa aj tak bude skôr alebo neskôr opakovať, pretože ja som presvedčený o tom, že títo ľudia si svoju cestu nájdu, a ako povedal kolega Dostál, máme tu iniciatívy, ktoré v takomto duchu fungujú už niekoľko rokov, ba priam desaťročí, a zatiaľ ich takýto zákon od ich spolupráce nikdy neodradil.
Viac k tomu poviem potom v rozprave.

Ďakujem za slovo. Janka, veľmi dobre si vypichla jednu dôležitú vec, ktorú máme v našom politickom systéme, poviem to tak diplomaticky, nie celkom doriešenú, resp. vyriešenú veľmi zle, a to je práve to, že za trest, kedy niekto so štátnotajomníckeho miesta, ale hoc´ aj ministerského, sa stáva sudcom alebo poslancom, tak to jednoducho nedáva logiku. Obzvlášť, keď žijeme v takzvanej parlamentnej demokracii. A v takejto demokracii za trest nielenže sa vracajú niektorí štátni tajomníci do sudcovského talára alebo ministri do poslaneckých lavíc, ale dokonca niektorí poslanci, ktorí sú odsúdenými rasistami, dostávajú ešte aj odstupné a vo februári sa nám tu môžu vyškierať opäť všetkým do tváre. A toto je niečo, čo bude tiež nevyhnuté už po najbližších voľbách meniť.

Ďakujem pekne za slovo. Pozerám, že to voľajako pribudlo. Lebo keď dorozprávala pani poslankyňa, tak som tam svietil sám. Ale čo už. Okej.
Ja by som veľmi rád nadviazal na to, Natália, čo si povedala o demokraticky zaužívaných pravidlách. Ja sa tejto téme venujem profesionálne už roky ako politológ. A mám hneď niekoľko výkladov, že čo sú to demokraticky zaužívané pravidlá.
Jeden z možných výkladov je, keď traja sedia v člne a dvaja budú hlasovať za to, že ten jeden bude veslovať. Toto je jedna z možností, ako na to. To je despocia väčšiny.
A potom tu máme aj také pravidlá, o ktorých som si myslel, že platia pre všetky slušné demokracie, ku ktorým, som veril, že patrí aj Slovenská republika, a to je to, že sa síce vládne v prostredí väčšiny, ale zároveň sa ochraňujú aj práva menšiny. A videli sme, akým spôsobom sa ochránili tie opozície v súvislosti so zvolaním tejto slávnej schôdze, keď sme na dvakrát neotvorili schôdzu, pretože niektorí koaliční poslanci nevedeli počítať a niektorí mali pocit, že 70 plus 4 je jednoducho 76. A keďže bol futbal v Trnave a potom v Budapešti, tak sme to museli urobiť aj dnes takto v piatok poobede. Navyše s tým, že hlasovať budeme až v utorok doobeda, pretože keby sme hneď teraz mali hlasovať, tak by pravdepodobne vyšli úplne iné čísla, ako sa v utorok ráno očakáva.
A toto je ten smutný výklad demokracie, ktorý možno naša ctená vláda mala na mysli, keď toto stanovisko písala. Momentálne tu máme len dvoch členov vlády. Ale ak nájdu dostatok guráže na to, aby nám vysvetlili, ako to vlastne s tými demokratickými zaužívanými pravidlami mysleli, keď takéto niečo schvaľovali, veľmi to ocením.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tá otázka, samozrejme, by mala smerovať skôr na pána ministra zahraničných vecí ako na vás, pán minister, ale predsa len chcem, aby to odznelo v pléne. Moja otázka teda na ministerstvo zahraničných vecí je, či sa teda seriózne neobáva takej pokuty, ako dostal spomínaný subjekt, pretože už naozaj má len tri a pol mesiaca a zmluva, ktorá je dnes platná, končí a všetci dobre vieme, ako dlho trvá verejné obstarávanie a tobôž v takejto komplikovanej službe. Takže na toto by som potom prípadne ešte rád dostal odpoveď od pána ministra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už mám taký slabší hlas, asi ma nebolo dosť dobre počuť. Takže len aby ste mohli reagovať prípadne faktickými poznámkami, keby bol záujem. Ja verím, že to, že nemáte záujem vystúpiť v rozprave, znamená, že ste všetci absolútne vyzrozumení, že je to výborný návrh zákona a že ho všetci podporíte. Myslím si, že niet o čom. Ale predsa len pár technikálií v tomto prípade, o čo rozširujeme, to, čo sme tu ešte nemali na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tento návrh.
Doposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že aspoň toľkíto z nás sme tu zostali, a dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorý opakovane predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes verím v podstate priaznivejšej atmosfére, ako tomu bývalo v minulosti, keďže ako budem potom v rozprave informovať, sa k nemu pozitívne postavili rovnako tak ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ministerstvo vnútra a takisto aj pán premiér Pellegrini. Takže verím, že tentoraz náš návrh bude mať podstatne vyššiu mieru podpory a stretneme sa k nemu potom pravdepodobne nie v septembri, keďže o ňom nebudeme hlasovať už v najbližších hodinách, ale v októbri na ďalšej schôdzi.
Takže dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov, hoci ja pevne verím, že už vám náš zámer je dostatočne známy. My predkladáme návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky, ktorí sa dočasne alebo trvalo nachádzajú na území mimo Slovenskej republiky, aby mohli voliť, voliť vo všetkých voľbách. Obzvlášť teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na veľvyslanectvách a konzulátoch, na našich zastúpeniach v zahraničí. A potom prípadne rozširujeme aj možnosť voľby poštou, ktorú vysvetlím trošičku neskôr, ako technicky to rozširujeme v zásade na všetky voľby vrátane volieb komunálnych a regionálnych.
Takáto možnosť umožní občanom, aby využili právo voliť bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. To znamená, nebudú nútení sa vracať v čase volieb do svojej domovskej krajiny. A týmto, veríme, že výrazne zvýšime aj možnosť participácie na veciach verejných pre všetkých, ktorým toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže je cieľom predloženého návrhu, a to odcitujem z dôvodovej správy, je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
A po druhé, pri voľbe poštou zasielať zásielku na ktorýkoľvek zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že zastupiteľský úrad zozbierané zásielky doručí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich následne rozdistribuuje obciam, čím teda vychádzame v ústrety občanom aj pri drobnej úspore ich súkromných prostriedkov.
Návrh zákona je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bude mať síce mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale o to pozitívnejší na správu vecí verejných, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať negatívny vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Pán predsedajúci, skončil som v tejto chvíli. Ďakujem pekne za možnosť uviesť zákon.

Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, mne mráz chodil po chrbte, keď som počul pani poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť o tom, ako Slovensko je nevinné, chcem povedať slovenský štát, fašistický slovenský štát, nevinné v súvislosti s vyvezením takmer siedmich desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky. A o to hanebnejšie, že sme boli jedna z tých krajín, ktorá nemeckému fašistickému štátu, neonacistickému štátu za to dokonca zaplatila.
Keď už hovoríte o tom, že boli na tom niektoré krajiny aj horšie, treba spomenúť aj to, že tu boli niektoré krajiny na tom výrazne lepšie. Napríklad taký dánsky kráľ nosil židovskú hviezdu, aby zachránil svojich občanov, spoluobčanov. A napríklad z Dánska, napriek tomu, že bolo okupované rovnako ako slovenský štát po Slovenskom národnom povstaní, sa Židia do koncentračných táborov nevyvážali. Naopak, aktívne Dáni pomáhali vyviesť ich do neutrálneho Švédska. Podobne by sme vedeli hovoriť aj o Bulharsku.
Teda keď už teda chceme hodnotiť históriu, pani poslankyňa, skúsme si ju dôkladne naštudovať. A ja som práveže veľmi vďačný za tento odkaz, ktorý sa v tomto dokumente objavil, a o to dôležitejšie považujem aj to, aby sme o takýchto veciach vážne a skutočne seriózne hovorili aj tu v pléne Národnej rady.

Ďakujem pekne. Ja len stručne. Takisto chcem oceniť túto správu, so záujmom sme si ju vypočuli aj na zahraničnom výbore, aj tu v pléne a ja za nás ako liberálov oceňujem, že je vyvážená v zmysle všetkých náboženstiev, a dokonca aj ateistov. A toto je presne to, čo potrebujeme počuť, pretože, pochopiteľne, nás najviac zaujímajú v tomto prípade kresťania vzhľadom na naše kresťanské a židovské tradície na Slovensku, ale je pravda, že mnohým vážnym problémom čelia ľudia rôznych vierovyznaní alebo tí, ktorí sú aj bez vierovyznania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, a aj pani ministerke za odpoveď. Ja tak trošku zneužijem, že práve vy máte v tejto chvíli možnosť čítať jej odpoveď a opýtam sa, že aké sú skúsenosti vo vašom rezorte a či sa prípadne inšpirujete aj tou odpoveďou, ktorú pani ministerka zaslala, či postupujete rovnakým spôsobom alebo máte nejaký iný, lepší kľúč, ktorý by prípadne mohlo ministerstvo zdravotníctva prebrať z vášho rezortu.
Ďakujem pekne.